Úterý 13. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána poslanca.

Poslanec I. Gašparovič:

Nie, ale hovorím, pán poslanec Kvarda, vy ste tu reagovali na pána poslanca v rozprave čítaním niektorých ustanovení o občianskych právach. Ale ten istý článok, ktorý som čítal, v odseku 3 hovorí o tom, že, poviem len posledný odsek, "v Slovenskej republike k diskriminácii ostatného obyvateľstva nesmie dôjsť". To znamená väčšinového obyvateľstva.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Belohorská.

Pripraví sa pán poslanec Cuper.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Mne z prejavu pána poslanca Maxona zostáva ako poučenie jedno. Páni, vy nepoznáte ani slovenské porekadlá. Vám veľmi prekáža, ak niekto robí presne to isté čo vy. Pán poslanec vo svojom prejave poukázal na to, akú voličskú základňu máte za sebou, jednotliví páni poslanci. Čo sa vás, samozrejme, muselo dotknúť, pretože s voličskou základňou, ktorú má za sebou Hnutie za demokratické Slovensko, sa nemôžete porovnať. Ale vám vôbec nebráni, že vy sa dotýkate našich právnikov. Urážate ich ako ľudí, ktorí by vám nevedeli pomôcť, snažíte sa znížiť ich odbornú úroveň a profesionalitu.

Aj pán poslanec Šimko, ktorý teraz zabáva predkladateľa a nedovolí mu sledovať diskusiu, napríklad sa nie jeden raz dotkol, ako aj pán predkladateľ, pán poslanec Kresák, profesionality či už pani prof. Tóthovej, prof. Kandráča, Gašparoviča, Cupera, Brňáka, Tkáča, Husára. Všetkých týchto našich ľudí, ktorí sú právnici, ktorí sú fundovaní v otázkach ústavnoprávnych. Ľudí, ktorí boli pri príprave Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola, ja to znovu zopakujem, zakladajúcim dokumentom štátu. Čo chcete vy znovu zakladať Slovenskú republiku? Alebo chcete meniť nejaký právny útvar? Zabúdate, že v ústave, ktorú sme my dali, je aj článok 19, ktorý hovorí o práve "na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena". Len zabúdate na jedno. Vy ste meno poslancov Hnutia za demokratické Slovensko opakovane a opakovane tu v tejto sále znevážili. Znevážil ho váš...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper.

Pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.

Poslanec J. Cuper:

Súhlasím s pánom poslancom Maxonom, že my sme nikdy nebojovali pri tejto novele proti maďarskej koalícii a jej politikom alebo, nebodaj, proti jednoduchým, obyčajným občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Ale je potrebné povedať, že bojujeme za občiansky princíp. A keď za neho bojujeme, tak ja som ochotný súhlasiť aj s návrhom maďarskej koalície na zmenu ústavy. Áno, vypusťme všetko, čo je v nej v prospech sebaurčovacieho práva slovenského národa, ale len za tej podmienky som ochotný hlasovať, ak vypustíme štvrtý oddiel, články 33 a 34. Prečo by mali mať potom príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, ak uplatníme princíp občiansky alebo ľudový, teda bude politický národ, aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny budú slovenským politickým národom, ktorý uplatňuje sebaurčovacie právo v zmysle Medzinárodného paktu občianskych a politických práv.

Mňa trochu irituje vystúpenie pána Árpáda Duku-Zólyomiho, ktorý je človek múdry, keď povie, že aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny majú právo uplatniť sebaurčovacie právo. To je nezmysel, pán Duka-Zólyomi, nemôžu! Pretože to už raz maďarský národ uplatnil v Maďarsku. Nemôžu ho uplatniť ešte raz príslušníci etnickej národnostnej menšiny. Zavádzate vy občanov Slovenskej republiky, nie my! Takže potom, ak napíšeme do preambuly slovenskej ústavy "My, ľud slovenský", tak musíme zrušiť článok 33 a 34 Ústavy Slovenskej republiky o právach národnostných menšín. Budeme všetci rovnoprávnymi občanmi aj z hľadiska sebaurčovacieho práva. Lebo takto inak nie sme...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, ale keď už teda nedodržujete rokovací poriadok a reagujete na pána poslanca Duku-Zólyomiho, tak musím však povedať, že aspoň ho citujte presne, lebo on o tomto probléme vôbec nehovoril. O sebaurčovacom práve Maďarov.

Ďalší, ktorý vystúpi, pani poslankyňa Angelovičová.

Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maxon, chcem sa vás spýtať, či by bol návrh Ústavy Slovenskej republiky schválený v parlamente v roku 1992, keby poslanci za SDĽ neboli cítili svoju zodpovednosť a nemali konštruktívny prístup tak, ako to čiastočne prezentovali aj vaše kolegyne a kolegovia minulý týždeň na parlamentnej pôde a dnes to zopakoval aj pán poslanec Švantner. Nepodsúvajte ctenej snemovni, ani občanom Slovenskej republiky, že prijatie slovenskej ústavy bola iba zodpovednosť a schopnosť Hnutia za demokratické Slovensko. Prinajmenšom je to klamstvo a veľká urážka pre Stranu demokratickej ľavice! Poslanci za SDĽ v roku 1992 cítili historickú zodpovednosť za rodiacu sa slovenskú štátnosť a takto cítia aj dnes zodpovednosť za vývoj a rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho práva, sociálneho práva, samosprávy, integračných procesov do európskych štruktúr atď. Preto podporujú potrebu návrhu ústavného zákona skupiny poslancov.

Pán poslanec, neprislúcha vám právo, aby ste nás, poslancov za Stranu demokratickej ľavice, hodnotili a označili za klamárov! Takisto vám neprislúcha právo, aby ste hodnotili pána poslanca Andrassyho. Dnes sa prerokúva návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Majme k sebe úctu!

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší vystúpi pán poslanec Cabaj.

Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci,

dovoľte mi reagovať na kolegu Maxona, pretože upozornil, že členovia nášho poslaneckého klubu, nielen tí, ktorí vystupovali, ale v rámci celého klubu sme sa jednoznačne vyjadrili, že nemáme záujem nič vytýkať ani bojovať proti jednoduchým občanom maďarskej národnosti, ktorí tu s nami žijú v rámci Slovenskej republiky. Ten problém, ktorý tu vzniká, vyvolávajú politici, ktorí práve týchto občanov reprezentujú, a posunuli problém, niekedy ani nie celkom existujúci, do takej roviny, akoby sme si to ani nevedeli predstaviť. Ale nie je to nič nové. Ak sa vrátime do histórie a dali by ste si tú robotu prečítať zápis z roku 1992, veľmi dobre by ste pochopili, o čom vlastne aj táto debata momentálne je, pretože už vtedy poslanci za maďarské strany, ktorí vystupovali v Slovenskej národnej rade, obhajovali princíp nie národnostnej menšiny, ale všetky pozmeňujúce návrhy zneli na národnú menšinu. Stačí, aby ste si to v tom zázname objavili.

Ja, samozrejme, chápem, že ak kolega Maxon poukázal na niektoré skutočnosti poslancov vládnej koalície, že viacerí podľa hesla "Trafená hus zagága" skutočne zagágali, pretože on trafil veľmi citlivú strunu. Upozornil niektorých kolegov, že koho vlastne zastupujú, pretože už na Slovensku sa ujalo tzv. Wolfovo číslo, čo je absolútny stupeň preferovania politickej strany 0,0 %. Myslím, že preto aj ten rozruch, ktorý tu nastal.

A nedá mi ešte, aby som nepovedal v súvislosti s niektorými podráždenými reakciami kolegov, keď reagovali na to, že zaznievajú tu rôzne výkriky alebo niečo podobné. Kolegovi Ošváthovi len chcem povedať, kolegovia zakričali a povedali "Nehovorte o tom, čomu nerozumiete". A to nebolo v zábere.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nemôžete na neho reagovať. Ak ešte raz niekto poruší rokovací poriadok, zoberiem mu slovo.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

Pripraví sa pán poslanec Bohunický. S faktickými poznámkami ešte stále.

Poslanec V. Tkáč:

Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel uviesť na margo vystúpenia pána poslanca Maxona, ktorý hovoril o postupe pri prerokúvaní návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.

Chcem verejne vyhlásiť, že doterajší postup Národnej rady, a to je aj zásluha vedenia Národnej rady, je protizákonný. Moje argumenty opieram o to, že v prvom čítaní podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho čítanie. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v odseku 1. Dostali sme návrh novely Ústavy Slovenskej republiky jednu hodinu pred začatím prvého čítania. V druhom čítaní, a som si to teraz počítal, je 13. februára, sme dostali 78 pozmeňujúcich návrhov, 6. 2. a podpísali to všetci štyria otcovia - predkladatelia.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že máme teda 7 dní na preštudovanie 78 pripomienok. Nedostali sme, ja som to včera verejne vyzval, nedostali sme ani stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. A upozorňujem na to, že na stole máme list člena RHSD, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska pána Sýkoru, ktorý avizuje a má pravdu, že návrh novely porušuje v určitej časti Európsku chartu miestnej samosprávy a platnú Ústavu Slovenskej republiky. To sú všetko fakty, ktoré jasne hovoria o tom, že rokovanie o postupe je protizákonné, pretože rokovací poriadok je zákonom.

Chcem uviesť ešte ďalší paradox v tejto súvislosti, že ak sa hovorí o tom, že podmienkou vstupu do Európskej únie je otázka novely ústavy, že na hanbu ani výbor pre európsku integráciu nedostal pridelený návrh novely ústavy, aby sa príslušnými pasážami integračného charakteru mohol zaoberať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Bohunický.

Pripraví sa pán poslanec Paška.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem.

Pán poslanec Maxon odsúdil skutočnosť, že niektoré podrobnosti ústavného článku alebo odseku Ústavy Slovenskej republiky upraví zákon. Namietol predkladateľom, že keď chceme takto upravovať ústavu, mali by sme mať aspoň kontúry toho budúceho zákona, ktorý napríklad podrobne upravuje samosprávu vyšších územných celkov. V doteraz platnej ústave, v tejto, je takmer v každom článku a odseku stanovené, že podrobnosti tohto ústavného zákona upraví iný, buď obyčajný, alebo ústavný zákon. Takáto odvolávka, keď si pozorne prelistujete ústavu, je tam viac ako 50-krát. To znamená, že sme v roku 1992 prijali ústavu a 50-krát bianko šek na to, ako budú vyzerať budúce zákony? Predstavte si takúto absurditu. Ak by sa v roku 1992 poslanci opozície alebo aj koalície vzbúrili a povedali by: "No, vážení ústavní predkladatelia, najprv si počkáme na kontúry budúcich zákonov, ktoré budú upravovať právny režim Slovenskej republiky, a potom dovolíme, aby tá Slovenská republika vznikla." Prosím vás, nikdy by nevznikla. Je teda absurdné požadovať od ústavy ako základného zákona štátu, aby stanovovala také podrobnosti, ako požaduje pán Maxon.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Paška a potom pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maxon zdôraznil, že poslanecká novelizácia ústavy, tak ako bola pripravená, nie je v takej podobe, aby mohla byť akceptovaná a zapracovaná do súčasne platnej Ústavy Slovenskej republiky. Nakoniec samotná príprava ústavného textu, tak ako prebiehala, je vážnym spochybnením spolupráce politických strán na Slovensku. Iste viete, že politické strany opozície viac ako rok oznamovali svoje pripomienky vládnej koalícii a vládna koalícia si za celé toto obdobie nenašla čas na to, aby sa predkladatelia novely ústavy stretli aspoň na jednom rokovaní s expertmi opozičných politických strán a aby dokázali modifikovať svoju novelizáciu a svoj text tak, aby bol prijateľný aj pre opozíciu.

Nazdávam sa, že v tomto období, keď je novelizácia ústavy na rokovaní Národnej rady a keď koaličná rada vyhlásila, že poslanci vládnej koalície sú pripravení podporiť novelizáciu ústavy v takej podobe, ako ju schválila koaličná rada a ako ju predložili štyria navrhovatelia, by nebolo dobré z hľadiska budúcnosti tejto novelizácie, aby vládna koalícia takýmto spôsobom vnútila občanom Slovenskej republiky text ústavy, ktorý, myslím si, väčšia časť občanov Slovenskej republiky nepodporuje a s ktorým nesúhlasí. Preto si myslím, že by bolo namieste, keby predkladatelia stiahli predložený návrh novely alebo minimálne aby sa dohodli na tom, že bude prerušené rokovanie o tomto návrhu ústavy a že sa prikročí k jeho prepracovaniu na základe vecných pripomienok, ktoré predložili ústavní experti nielen vládnej koalície, ale napríklad aj z Ústavného súdu a z iných inštitúcií, ktorí majú vážne výhrady ku konštrukcii niektorých pasáží novelizácie ústavy. Bolo by namieste, keby ste skutočne tieto návrhy zobrali vážne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokeš tu nie je.

Pán poslanec Kresák sa vzdal.

Takže, pán poslanec Maxon, môžete reagovať.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Dámy a páni,

ak som skutočne niekoho urazil, tak prosím o prepáčenie, ale, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my nemáme v našom slovníku pojmy boss, my nemáme v našom slovníku pueblo, my nemáme iné takéto výrazy v našom slovníku, a ak tu niekto evokuje urážky, tak nie je to naša strana.

Dámy a páni, vyčítate nám, že hovoríme o slovenskom jazyku, že hovoríme o postavení národnostnej maďarskej menšiny na Slovensku, nuž skúste odpovedať rozhorčenej Trenčianke, ktorá pred desiatimi dňami telefonovala na Úrad vlády Slovenskej republiky podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a v telefóne zaznelo "tessék". Dámy a páni, vy to považujete za samozrejmé. My to za samozrejmé nepovažujeme.

A, vážená pani poslankyňa Angelovičová, ja som sa nikde ani slovkom nezmienil, žeby som vás považoval za klamárov. Buďte, prosím, taká láskavá a nevymýšľajte si. A ak máte pocit, že klamete a sa k tomu priznávate, to je váš problém. Ja som vás ani neoznačil, ani nemám dôvod, aby som vás označoval za klamárov. A hovoríte, prosím, o nejakej príkaznej zmluve z Tomášikovej. Nuž, ja mám príkaznú zmluvu, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. Tá moja príkazná zmluva sa volá - môj starý otec.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Brňák - procedurálny návrh.

Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci,

chcem povedať, že zrejme iba nedopatrením došlo zo strany predsedajúceho ku konštatovaniu, že má vystúpiť v rámci terajšej rozpravy pán poslanec Orosz. Ak si iste všetci pamätáme, tak pán Orosz už vystúpil v tejto rozprave. Vystúpil medzi písomne prihlásenými a vystúpil skôr, keď došlo k sporu v tej súvislosti, či môžu štyria predkladatelia kedykoľvek sa meniť na stoličke a zneužívať právo predkladateľa. Pán predseda Migaš veľmi jasným spôsobom dal za pravdu nám a povedal, že toto právo má iba pán poslanec Kresák, ktorý bol oficiálne určený. Inými slovami povedané, ak pán poslanec Orosz takto už vystúpil, nemá právo, aby vystúpil ešte raz teraz v písomnej rozprave. Môže sa ústne prihlásiť a môže vystúpiť. Ak dostane druhýkrát slovo v tejto písomnej časti, žiadame, aby to isté právo bolo poskytnuté všetkým poslancom opozície.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Gašparovič - procedurálny.

Poslanec I. Gašparovič:

Pán predsedajúci, procedurálny návrh mám s potvrdením slov pána poslanca Brňáka, aby ste nedávali vystupovať pána poslanca Orosza v rámci rozpravy. A aj z toho titulu, že tak to bolo rozhodnuté na poslaneckom grémiu, ktorému predsedal predseda Národnej rady.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, musím vám však povedať, že pán predseda, ja som sedel vedľa neho, keď pán predseda toto konštatoval, povedal, že odteraz, tak ako sme sa dohodli, zmením a zmenil svoj názor a povedal, že môže vystupovať len pán poslanec Kresák, ktorý bol určený, a ostatní, to znamená odteraz, ale to už bolo po vystúpení pána poslanca Orosza.

Ale chcem vám povedať jednu vec, a zbytočne sa nehláste, chcem vám povedať jednu vec. Keďže podľa § 28 ods. 1 sa prihlásil pán podpredseda Hamžík do diskusie, do rozpravy, ja vám radím, aby ste sa obrátili na pána predsedu Národnej rady, aby v tejto veci vám ešte raz povedal, aké bolo jeho rozhodnutie.

(Hlasy z pléna.)

Nech sa páči, môžete si vypýtať. Áno, pán poslanec, môžete si vypýtať aj záznam.

Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

Nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, ak sa dostávame do takéhoto problému, tak nevidím iné riešenie, nebudeme my naháňať predsedu Národnej rady, ale na návrh dvoch poslaneckých klubov navrhujem zvolať poslanecké grémium a to už nech si zariadi predseda Národnej rady.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Poslanecké grémium podľa rokovacieho poriadku zvoláva pán predseda, takže budeme mu to tlmočiť.

(Reakcia z pléna.)

Áno, áno, samozrejme, aj pán predseda. Samozrejme.

Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Podpredseda vlády SR P. Hamžík:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

krátko po prijatí Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 zaznievali nielen výhrady zo strany opozície, ale aj upozornenia viacerých právnikov, že navrhované znenie ústavy obsahuje aj určité riziká vzniku kritických situácií a v budúcnosti môže spôsobiť problémy. Keďže niektoré ustanovenia umožňovali rozdielny výklad, predpokladalo sa, že pri striktnom výklade a dogmatickom rešpektovaní písaného textu môže nastať stav, keď niektoré ustanovenia ústavy nebudú aplikovateľné, a tým nebude ústava ani dostatočne naplnená.

Napriek tomu, že ústava svoju základnú funkciu splnila, ba dokonca bola hodnotená pozitívne aj z medzinárodného hľadiska, niektoré z týchto predpokladov sa do určitej miery naplnili. Niektoré predvídané situácie si vynútili nielen zásahy do textu ústavy, ale aj zásadné zmeny a doplnenia. V súlade s jednou z úprav ústavy sa v máji 1999 uskutočnila prvá priama voľba prezidenta Slovenskej republiky. Aj vďaka tomu sme pre Slovensko pripravili v politickej oblasti integračného procesu do Európskej únie priaznivé východiská pred konečným rozhodnutím Európskej rady v Helsinkách, ktoré znamenalo začatie rokovania o vstupe do Európskej únie aj so Slovenskou republikou.

Novelizácia Ústavy slovenskej republiky patrí medzi významné politické priority, ktoré vyplývajú z kľúčového dokumentu predvstupového procesu Partnerstvo pre vstup z roku 1999, z Národného programu pre prijatie acquis communautaire, teda európskeho práva z roku 2000, ako aj z prioritných úloh vlády Slovenskej republiky schválených jej uznesením z 10. januára tohto roku. Toto uznesenie reagovalo na úlohy, ktoré vyplývajú z poslednej hodnotiacej správy Európskej komisie.

Na schválenie ústavy nadväzuje plnenie ďalších, predovšetkým legislatívnych priorít predvstupového procesu. Napríklad zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, zákona o vyšších súdnych úradníkoch a justičných čakateľoch a zákona o samospráve vyšších územných celkov. Nie je však to tak, ako to zaznelo z niektorých vystúpení, prípadne komentárov, že nám určité zmeny súvisiace s integráciou niekto diktuje, napríklad z Bruselu. V tejto súvislosti chcem uviesť, ba dokonca si dovolím povedať, upozorniť, že spomínané úlohy sme si dali sami s vedomím, že úzko súvisia s dobudovávaním demokratických mechanizmov, s posilňovaním právneho štátu a budovaním predpokladov na riadne fungovanie ekonomiky a hospodársky rozvoj v prospech občanov Slovenska. A tým súvisia aj s naším vstupom do Európskej únie.

Navrhovaná novela prehlbuje účinnú ochranu základných práv a slobôd občanov našej krajiny a vytvára lepšie podmienky na napĺňanie princípu právneho štátu a princípu deľby moci v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Predložená novela z hľadiska našich integračných snáh má predovšetkým vytvoriť potrebný ústavný priestor na plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv na činnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, na vytvorenie a riadne fungovanie vyšších územných celkov, na kvalitnejšie fungovanie parlamentu, vlády a podmienok pre prezidenta Slovenskej republiky, na ďalšie posilnenie nezávislosti a samostatnosti súdnej moci. A v neposlednom rade má rozšíriť a spresniť kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh novely vytvára nevyhnutný ústavnoprávny základ na riadne plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Európskej dohody o pridružení Slovenska k Európskym spoločenstvám a ich členským štátom z tzv. Asociačnej dohody.

V doteraz platnom texte Ústavy Slovenskej republiky tvorí úprava vzťahu medzinárodného práva a vnútroštátneho práva iba malú časť. Novelou ústavy, doplnením článku 120 novým odsekom 2, tak dochádza k zefektívneniu legislatívneho procesu vzhľadom na aproximáciu a implementáciu práva Európskej únie, na harmonizáciu nášho právneho poriadku. To umožní slovenskej vláde implementovať do nášho právneho poriadku technické normy a iné právne predpisy Európskej únie.

Novela ďalej upevňuje uplatňovanie princípu právneho štátu a deľby moci v ústavnom systéme Slovenskej republiky, a to rozšírením a spresnením účinkov rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a zvýšením počtu jej členov, vytvorením Súdnej rady Slovenskej republiky, odstránením štvorročného obdobia sudcov a novým spôsobom utvárania súdnej moci.

Aké budú konkrétne dosahy prijatia novely Ústavy Slovenskej republiky na plnenie priorít európskej integrácie?

1. Nezávislosť súdnictva je nepopierateľným atribútom výkonu spravodlivosti každej demokratickej spoločnosti. Krátkodobou prioritou Partnerstva pre vstup z roku 1999 v oblasti politických kritérií je posilnenie nezávislosti súdnictva najmä novelizáciou ústavy v súvislosti s ustanovovaním sudcov do funkcie systémom skúšobnej lehoty pre sudcov. Iba skutočne nezávislí, kompetentní a nestranní sudcovia môžu zabezpečiť dôslednú ochranu práv a slobôd občanov a spoločnosti. Začlenenie Súdnej rady do siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zvýrazňuje jej nezávislé postavenie od zákonodarnej, ale aj výkonnej moci. Zároveň je reálnym naplnením ústavnej zásady nezávislosti a oddelenia výkonu súdnej moci od iných orgánov štátu. Po prijatí návrhu novely ústavy bude možné prijať aj právnu úpravu pri vyšších súdnych úradníkoch, ktorá je integračnou prioritou.

2. Návrh novely ústavy zasahuje aj do problematiky finančnej kontroly. Konkrétne ide o úpravu kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu, deklarovanie jeho nezávislosti a určenie predmetu činnosti. Táto problematika svojím obsahom patrí do negociačnej kapitoly Finančná kontrola, je to mimochodom jediná a posledná kapitola, o ktorej otvorení počas švédskeho predsedníctva sa zatiaľ diskutuje. Cieľom návrhu novely ústavy je rozšíriť aj pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na úroveň obvyklú pre pôsobnosť audítorských dvorov v členských krajinách Medzinárodnej organizácie najvyšších audítorských úradov. Jej členom je aj náš Najvyšší kontrolný úrad. Navrhovanou zmenou sa naplnia zásady tzv. Limskej deklarácie, podľa ktorej najvyšší kontrolný orgán v príslušnej krajine zodpovedá za kontrolu hospodárenia všetkých verejných financií.

3. Vývoj v oblasti regionálnej politiky je spojený s reformou verejnej správy. Zakotvením dvojstupňovosti územnej samosprávy tvorí návrh novely nevyhnutný predpoklad na realizáciu reformy verejnej správy úzko prepojenej s procesom prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie. Ústava, rovnako ako zákon číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní, požaduje vznik samosprávy vyššieho územného celku. V novele ústavy sú definované oba stupne územnej samosprávy, teda obec a vyšší územný celok, ako aj ich postavenie a právomoci. Vytvára sa právny rámec na zavedenie nového modelu územného členenia Slovenska. Stanovujú sa základné princípy fungovania územnej samosprávy, ktorých podrobnosti ustanovia konkrétne zákony. Schválenie novely bude zásadnou kvalitatívnou zmenou vo vývoji ústavného systému Slovenskej republiky.

Súčasná koalícia aj opozícia majú preto podľa môjho názoru historickú šancu presadiť novelu, ktorá posilňuje princípy právneho štátu a deľbu moci a ktorá mení Ústavu Slovenskej republiky na dokument vyhovujúci potrebám moderného demokratického štátu. Tým sa Slovenská republika značne priblíži k štandardom vyspelých európskych štátov, čo sa premietne aj v tohtoročnej pravidelnej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie.

Dovoľte mi záverom povedať pár slov k jednému z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu predloženom pánom poslancom Fehérom dňa 6. februára. Ide o otázku kompetencií prezidenta republiky, konkrétne prijímania, poverovania a odvolávania vedúcich diplomatických misií. Podľa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Fehéra sa navrhuje slová "vedúci diplomatických misií" nahradiť slovami "veľvyslancov a vyslancov". Podľa môjho názoru tento pozmeňujúci návrh nemožno prijať pre nesúlad s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Podľa článku 14 ods. 1 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch sú vedúci diplomatických misií rozdelení do troch tried. Pokiaľ by bol prijatý takto predložený pozmeňujúci návrh, prezident Slovenskej republiky by napríklad nemohol oficiálne prijímať pápežských nunciov. A vznikajú tu aj iné otvorené otázky a problémy. Z uvedeného taktiež vyplýva, že tento pozmeňujúci návrh zužuje ústavnú právomoc prezidenta Slovenskej republiky ako hlavy štátu, a to spôsobom, ktorý je v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, ktorý je taktiež súčasťou nášho právneho poriadku. Považoval som za potrebné na záver môjho vystúpenia sa vyjadriť aj k tejto otázke, ktorú považujem za dôležitú.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickými poznámkami sa hlási 19 pánov poslancov.

No, takže budeme to posúvať. Páni technici, po pätnástku mám, pani poslankyňa Kadlečíková je pätnásta prihlásená, takže skúste to posunúť.

Krajči, Belohorská, Cuper, Šepták, Benčat, posledný je pán poslanec Brňák. Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Po vystúpení posledného vo faktických poznámkach a po reakcii, lebo, pán podpredseda vlády, máte možnosť reagovať v dvoch minútach potom...

Pán poslanec Weiss, vy ste napísaný, vy ste v poradí dvanásty, prosím vás, nevyrušujte.

Takže potom, keď...

(Smiech v sále.)

No, bohužiaľ.

Potom, keď odznejú všetky faktické poznámky a reakcia pána podpredsedu, pán predseda zvoláva poslanecké grémium. Chcem vám toto oznámiť.

Takže prvý - pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči.

Potom pán poslanec Húska.

Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem pekne za slovo.

Takže môžem mať teraz faktickú poznámku po tej informácii, ktorá tu zaznela.

Ja veľmi pekne ďakujem za vystúpenie podpredsedovi vlády Hamžíkovi, pretože jednak aj ocenil ústavu, ktorá bola prijatá a ktorá bola ocenená aj v zahraničí ako demokratická a vyspelá ústava. Hovorili sme aj v minulosti o tom, že skutočne sú niektoré drobnosti, ktoré je potrebné vyriešiť. Vytvorila sa komisia, dokonca sa dlho dohadovalo v komisii, či novelizovať ústavu, alebo prijímať novú ústavu. Jednoznačne padlo stanovisko, netreba prijímať novú ústavu. Takže to som rád, že ste to takto hovorili.

A som veľmi rád, že ste aj hovorili v súvislosti s tým, že nikto nám nediktuje z Bruselu. Len keby ste tu boli pred týždňom minulú stredu, vystúpil predseda vlády, váš predseda vlády, ktorý tu hovoril o tom, že predkladatelia preto predkladajú túto veľkú novelu ústavy, pretože si to žiadajú závery, ktoré boli urobené v podstate v Bruseli, že Európska komisia požaduje túto novelu ústavy. To tu povedal predseda vlády. Takže potom niekde ten šum nastal, že ako je to. A týmto sa stále aj oháňajú predkladatelia, ktorí o tom hovoria.

Som rád, že ste aj použili formuláciu, že máme šancu vytvoriť reformu novej verejnej správy, resp. vyšších územných celkov, že takýmto spôsobom totižto ono nebolo treba vytvárať žiaden nový systém, ono už bolo treba len pokračovať v tom, čo sa prijalo v roku 1996 a dokončiť v tých krokoch, v ktorých to bolo rozbehnuté. A keď ste spomínali súvislosti, že prvý krok, ktorý spravila táto vládna koalícia, že zmenila novelu ústavy a uskutočnila sa priama voľba prezidenta, treba úplne otvorene povedať, nerobme z núdze cnosť. Pretože ste sa nevedeli dohodnúť na funkcii prezidenta, na konkrétnej osobe, preto sa uskutočnila priama voľba, pretože ste mali 93 hlasov ústavnej väčšiny a neboli ste schopní zvoliť prezidenta Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska.

Ďalší - pán poslanec Šimko.

Poslanec A. M. Húska:

Oceňujem slová podpredsedu vlády Hamžíka, ktorý hovoril, že ústava, ktorá doteraz platí, našla všeobecné uznanie aj v zahraničí. Je to naozaj pravda. Prípadné doplnenia, ktoré sú akceptovateľné zo strany zahraničia, stačia v rozsahu malej novely, nie takto rozsiahlej novely.

A chcem ešte upozorniť, že v prípadných výhradách zo zahraničia treba zvážiť, aby sa zohľadňovali aj názory opozície. Chcem vám povedať, že, bohužiaľ, aj predseda vlády, ale aj vy sám osobne ste sa pochvaľovali tým, že nemienite rokovať s predsedom najväčšej politickej strany. To znamená, že nemienite zohľadňovať záujmy celej republiky, a teda aj opozície. Jednoducho treba toto celkom otvorene povedať, že táto novela vychádza v podstate z toho, že odkazujete opozícii, buď aby zohrala funkciu politických páriov alebo kuliov a aby sa pridali, alebo nech znesú presadenie novely v podobe koaličnej. Chcem jednoducho upozorniť, že sú to krátkozraké videnia, že čas pracuje proti takémuto nadužívaniu koaličnej väčšiny.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Šimko. Potom pán poslanec Kalman.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán podpredseda vlády, chcem sa aj v mene ostatných predkladateľov poďakovať za vaše vystúpenie. Myslím si, že ste vystúpili veľmi vecne. A aj k tomu, čo ste povedali, áno, nikto nám v Bruseli, samozrejme, nediktuje, aby sme si takýmto spôsobom zmenili ústavu, ale vlastne z vášho vystúpenia vyplynulo, že je to v našom záujme ju takýmto spôsobom zmeniť.

Tiež oceňujem, že ste spomenuli zmenu ústavy, ktorú sme urobili už v roku 1999 a ktorou sme zaviedli priamu voľbu prezidenta a ktorú sme potom aj zrealizovali. Samozrejme, že nie je vôbec pravda to, čo tu hovoril pán poslanec Cabaj, že by to bol nejaký problém nejakej nedohody, bolo to v našom volebnom programe. Napokon my sme práve vlastne vytvorili mohutné občianske hnutie ešte v predchádzajúcom volebnom období, ktoré viedlo k priamej voľbe prezidenta, a jednoducho zavŕšili sme celý tento dej tým, že sme to zrealizovali aj príslušnou zmenou ústavy. Rovnakým spôsobom aj tento návrh novely ústavy je zavŕšením tých dejov, o ktorých sme hovorili už v našich volebných programoch. Je to jednoducho otvorenie brán k tým reformným krokom, ktoré Slovenská republika potrebuje.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kalman a potom pán poslanec Delinga.

Poslanec J. Kalman:

Aj ja sa pripájam k tým názorom, ktoré ľutujú, pán podpredseda vlády, že ste nevystúpili skôr ako teraz po týždni rokovania. Keď som minulý týždeň v stredu vystúpil a hovoril som o tom, že nie je to tlak z Európskej únie, aby sme tieto otázky prerokovali tak, ako sú prerokované, ale že je to analogický postup toho, ako sa pripravoval alebo musel pripraviť zákon o používaní jazykov národnostných menšín, to znamená, že podnet vyšiel z našej strany, že je to presadzovanie našich individuálnych a skupinových záujmov, nikto tomu nevenoval pozornosť, resp. permanentne sa tu oháňame a strašíme Európskou úniou. Je teda dobré a ja predpokladám, že aj po vašom vystúpení už nikto nebude na Slovensku alebo na tomto mieste z predkladateľov strašiť, že je to jednoznačná požiadavka Európskej únie. Nie je to požiadavka Európskej únie, je to požiadavka našich individualít a našich niektorých skupinových záujmov, ktoré sa zákonite museli premietnuť do novely ústavy. To znamená, že je to vlastne pokračovanie tej "ústretovej" alebo "kolenačkovej" politiky, ktorou za každú cenu chceme byť pápežskejší ako pápež, a zároveň si kryť chrbát niekým, v tomto prípade Európskou úniou.

Druhá moja poznámka. Pán podpredseda, hovoríte, že sa oháňame tým, že prijatím tejto ústavy sa skomplikujú niektoré činnosti alebo niektoré zaužívané normy. Áno, pán podpredseda, v jednom prípade určite. Tiež som to spomínal vo svojom vystúpení. Ide o princíp tripartity. Ak dnes pán Tkáč hovoril o tom, že sa čuduje Asociácii zamestnávateľských zväzov a podobne, ja som sa už minulý týždeň aj dnes stretol s niektorými odborárskymi predákmi, a tí vôbec nevedia o tom, že novela ústavy im zoberie možnosť, resp. ovplyvní účinnosť tripartizmu tým, že Najvyšší kontrolný úrad bude kontrolovať ich činnosť v Národnom úrade práce, v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni. To znamená, že opäť sa vynára otázka, ako bola verejnosť informovaná, keď napríklad taký silný fenomén, akými sú odbory, v tomto smere neboli informované, resp. boli informované asi zle. Takže chcem vás ubezpečiť, že aj to, čo ste hovorili, že všade sa nezasahuje...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga.

Pripraví sa pán poslanec Tkáč.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP