Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, a teraz čo máte, nie slovo?
Poslanec M. Kotian:
Som presvedčený, že ak chceme počuť alebo čítať v novinách pravdivé informácie súvisiace nielen s novelou ústavy, ktorú predkladá vládna koalícia, budeme sa ich musieť dozvedať tak ako za totality - zo zahraničnej tlače. Tak napríklad renomované nemecké noviny Handelsblatt zo dňa 10. januára doslovne píšu, že komentátori Bratislavy sa zhodujú v názore, že vláda je obyvateľstvu na Slovensku dlžná vysvetlenie predkladanej novely ústavy.
Preto vyzývam vládnu koalíciu, že ak v priestore týchto diskusií a vystúpení členov vlády v parlamente napíšu nemecké noviny Handelsblatt, že by si vláda mala nájsť čas a vysvetliť občanom, svojim voličom, čo to vlastne predložila, že to svedčí nielen o tom, na akej úrovni pracujú tí, čo dnes spravujú našu republiku, ale to zároveň dokazuje, že ich vysvetľovanie nikoho nepresvedčilo a je neúspešné.
Táto veta z nemeckej tlače nepochybne vystihuje v plnej nahote a pravdivosti to, čo predložila vládna koalícia. Je to dokonca názor, ktorý sa odvoláva v množnom čísle na komentátorov pôsobiacich v Bratislave, ktorých vládna koalícia nemôže obviňovať zo spiatočníctva, skostnatenosti a z toho, že sú vyznávači uzavretej neperspektívnej spoločnosti, tak ako to robí s obľubou vládna koalícia.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, z tohto miesta vyhlasujem, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu nebudem hlasovať za predloženú novelu ústavy z dielne vládnej koalície, lebo je v rozpore so záujmami Slovenskej republiky a v mnohých dôležitých oblastiach ju považujem za zradu slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia 15 páni poslanci. Posledný je pán poslanec Moric.
Pán poslanec Šimko Ivan, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Milý pán poslanec, nekonečne ma potešilo, že vás zaujalo moje vystúpenie, možno vám k nemu niekedy poskytnem komentár písomný. A teší ma, že ste si našli aj vlastnú interpretáciu toho vystúpenia, ale musím vás ubezpečiť, že ak hovoríte o demagógii, tak demagógiou je tá vaša agenda, ktorá neustále ako papagáj opakuje spájanie predloženej novely ústavy s nejakými maďarskými požiadavkami. Ja vám chcem povedať, že pokiaľ sa aj konali - a je to celkom normálne, že sa konajú - rokovania medzi politickými stranami, medzi politickými stranami v koalícii, keď sa konali rokovania medzi politickými stranami v koalícii o niektorých predstavách Strany maďarskej koalície, tak sa to nedotýkalo obsahu novely ústavy. Tá novela ústavy sa ani o milimeter na základe týchto rokovaní nemenila, pretože ona sa vlastne nezmenila od jej podania v máji minulého roka. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili, vyplynuli jednak z pripomienok vlády alebo teda Legislatívnej rady vlády a z rokovania vo výboroch, ktoré sa uskutočnili v septembri tohto roku. Jednoducho v tomto naozaj nemáte pravdu, je to číra demagógia, to spájať s týmto, pretože to je veľmi lacné.
Chcel by som vám však ešte na záver môjho vystúpenia možno nejaké trochu pre vás prekvapenie ozrejmiť. A to je ten pre vás podozrivý článok 7. Ja vám prečítam znenie súčasného článku 7, prvej vety, ktoré ste čítali vy z nášho návrhu: "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi." To je v súčasnom znení a absolútne identické je to aj v navrhovanom: "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Oceňujem veľmi závažnú a veľmi zásadovú reč pána poslanca Kotiana. Ja myslím, že naozaj veľmi správne pomenoval veci. Upozorňujem totiž, že aj terajšia ústava nebola dodržovaná. Vieme, že napríklad v ústave je článok o štátnych symboloch. A na juhu Slovenska vyše dvoch rokov sú desiatky symbolov, torulov a podobné symbolické predmety, ktoré vlastne chcú spochybňovať štátnosť Slovenska. Takže sa nečudujme, že tieto fakty sa ďalej dejú aj teraz. A my zároveň vás musíme upozorniť, že veľa krokov už teraz sa deje na slovenskom juhu, ktoré sú nezákonné a neústavné, a deje sa aj inde. Z titulu tzv. vynútiteľnosti práva pomocou výbušniny išli pre občana Mečiara do Trenčianskych Teplíc naše policajné orgány. Tak takýto je to postup, že proti jednému občanovi protiprávne a nezákonne sa ide s výbušninou do jeho bytu a proti celému Slovensku sa vlastne postupuje, naopak, tak, že sa dejú veci, ktoré sú...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne za slovo konečne mne udelené, pán predsedajúci.
Chápem obavu pána poslanca o štát, o mladý štát, o Slovenskú republiku, ak sa načína jeden zo základných pilierov tohto štátu, a to je jeho ústava. Stretávam sa dosť so zahraničnými politikmi, s poslancami z iných parlamentov, ktorí vedia jasne formulovať záujem o realistické potreby Európy v zmysle globalizácie, ale vedia jasne zaujať postoj na ochranu svojich štátov, na ochranu štátov so starými kultúrami Francúzska, Nemecka, Talianska a iných, takže veľmi chápem, čo pán poslanec chcel svojím vystúpením povedať.
Páni poslanci koalície, zatvárate ústa v tomto štáte nielen napríklad speváckemu zboru SĽUK, lebo už vám vadia asi aj slovenské piesne. Napriek tomu ministerstvo kultúry nevídane podporuje všetky ostatné spevácke zbory - zoznam vám môžem ukázať - iných národností.
Ale aj včera vysoký štátny úradník pán Lipšic v koordinačnom výbore pre ženy opakovane hovoril pri adopciách, že veď ide o Cigánov. Vy robíte rasizmus aj tu, pán predsedajúci, v parlamente, že nám upierate právo slova.
Mali ste moje vystúpenie zapísané, že som bola - ja nemôžem za hlasovacie zariadenie, ktoré ma asi vyhodilo. Okliešťujete Maticu slovenskú, zabraňujete slovenskému národu prejaviť svoj cit voči štátu. Nedivte sa, že sa teda všetci právom obávame, keď ste napadli ústavu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, musím vás upozorniť. Keby ste si aspoň raz prečítali rokovací poriadok, tak by ste vedeli, že ak sa zahlásite, tak musíte sa zahlásiť pomocou technického zariadenia. Ak zatlačíte tlačidlo, vaše meno sa tam objaví. Pred chvíľočkou vaši kolegovia, pán poslanec Cuper a ešte pán poslanec Cabaj, boli zahlásení, potom sa vypli, lebo povedali, že dosť vašich kolegov bude reagovať na pána poslanca. Odkiaľ môže predsedajúci vedieť, že sa vypli omylom, že ste sa dotkli karty alebo že nechcete hovoriť, takže berte to tak, ako funguje celé technické zariadenie.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Pani poslankyňa Tóthová, prečo nehovoríte? Máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
No lebo mi beží čas, keby ste mi dali čas, prosím vás, lebo ste hovorili s pani poslankyňou Belohorskou a nezvyknem skákať do reči. No dajte mi čas, aký mi patrí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, dávno môžete hovoriť, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ja som nemohla na začiatku, lebo hovorili ste s pani poslankyňou, keď mi už bežal čas. Prosím, aby som mala čas, v ktorom môžem podľa rokovacieho poriadku hovoriť a nemusím prekrikovať predsedajúceho a svojich kolegov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, vy prekrikujete každého, a nie predsedajúceho. Dajte pani poslankyni dve minúty.
Nech sa páči, môžete hovoriť.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja celkom nesúhlasím s pánom poslancom Kotianom, že predložený návrh je polotovar. Ak by to bolo tak, dá sa to ešte dorobiť, ale toto sa už dorobiť nedá, to sa dá len prerobiť a úplne z gruntu. Preto nedávame ani pozmeňujúce návrhy.
A chápem, prečo sa tu spomína Komárňanská župa, nitrianska fakulta a podobne. Pretože dlhé obdobie sa nediskutovalo o obsahu ústavy, ale o týchto otázkach, a nie obsah ústavy determinuje hlasy niektorých poslancov pri hlasovaní konečnom, ale práve dohoda o týchto otázkach. A dohoda o týchto otázkach je skutočne poburujúca.
Nehnevajte sa, na východnom Slovensku deti študujú v nevyhovujúcich triedach, nemajú na kúrenie, takisto, čo tu bolo spomenuté, likvidujete SĽUK, čo je tradícia Slovenska, likvidujete Maticu slovenskú, na to nie sú peniaze, ale na požiadavku, ktorá ešte nie je ani na svete, kompetentným orgánom vláda, ktorá je nekompetentná, nemá v kompetencii túto problematiku, aby o nej rozhodla, rozšafne hneď prisľúbi 10 miliónov. Prosím vás pekne, veď kto len trochu rozmýšľa, tomu musí byť jasné, o čo tu ide, ten musí vidieť, že tu vlastne sa kupčí a že pre vás obsah ústavy nebol podstatný, že sa tu preferujú záujmy niekoho na úkor oprávnených záujmov slovenských občanov. Snáď mi nechcete povedať, že v školstve nie je kde inde dať tie peniaze.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Kotian sa dotkol problematiky charty menšinových jazykov a ich aplikácie v rámci štátov Európskej únie a tých najvyspelejších demokracií, ktoré sú nám dávané za vzor. Z akého dôvodu Francia neprijala túto chartu, neprebehla tam ratifikácia a prezident odmietol podpísať takýto dokument? Z veľmi jednoduchého dôvodu.
Francia je najväčší arabský štát na európskom kontinente, opakujem, najväčší arabský štát na európskom kontinente. Vo Francii žije v súčasnosti približne 10 miliónov arabských moslimov. Ak by to Francia ratifikovala ako náš žiarivý vzor v rámci Európskej únie, tak by na seba zobrala bremeno zabezpečovať jazykové práva v takej kvantite, ako je celé Maďarsko dohromady.
Nemecko: V Nemecku žije 5 miliónov Turkov a Kurdov, to je veľmi jednoduchá odpoveď, prečo Nemecko takúto chartu neratifikovalo ani ju ratifikovať nikdy nebude. Pokiaľ by to vykonalo, niet takého kancelára alebo prezidenta, ktorý by to v Nemecku podpísal, pretože by na seba zobral bremeno zabezpečovať pre 5 miliónov ľudí neeurópskych kultúr, etník a religiozít, zabezpečovať také právomoci, ktoré jednoducho sú nad záujmami štátu Nemeckej spolkovej republiky.
V Británii je presne taký istý problém. V Británii žije viac ako 5 miliónov sikhov, Bengálčanov, Tamilov a Hindov. Ak britská vláda by chartu menšinových jazykov ratifikovala, opäť by zobrala na seba zodpovednosť za zabezpečovanie jazykových práv pre všetkých sikhov, Bengálčanov, Tamilov a Hindov, čo sú menšiny, ktoré sa do Británie dosťahovali na báze právomoci Britského spoločenstva národov. Pozerajme sa na všetko s kompletnými súvislosťami, nie vytrhnute z kontextu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kotiana, ktorý vo svojom diskusnom príspevku dosť s obavou sa pozerá na novelu ústavy najmä v tom, že neverí otvorenej spoločnosti ako spoločnosti, ktorá bude na národnej úrovni integrovaná, a vidí tu ohrozenie národnej celistvosti a postupný rozpad štátu. Ja si myslím, že tento pohľad je chorý najmä z toho aspektu, že ja by som nenazval tú samu ako otvorenú spoločnosť. Podľa mňa je to spoločnosť samosprávna, to znamená, že je to spoločnosť, kde sa tá správa vecí verejných dostáva čo najbližšie k občanom tohto štátu. Čiže ja tu nevidím žiadne riziko, že na tej nízkej úrovni to nebude fungovať, keďže ja mám veľmi dobré skúsenosti zo samosprávy, kde napríklad konkrétne u nás v obci máme koalíciu s SNS. A 10 rokov spolu bez problémov vládneme a vieme spravovať tie problémy obcí, čiže ja to nevidím.
Ale podľa mňa má Slovensko jedno špecifikum, že je krajina, kde sú rôznorodé regióny. A reforma verejnej správy aj novela tomu veľmi pomôže, keďže rôzne regióny musia budovať rôzne podnikateľské sektory, čo je veľmi ťažké organizovať a riadiť na úrovni centrálneho štátu. Čiže ja veľmi kvitujem túto novelu ústavy, ktorá posilní kompetencie a právomoci samosprávnych orgánov a umožní regiónom rozvíjať tie podnikateľské sektory, ktoré sú pre daný región čo najviac výnosnejšie. Slovensko je vidiecka, rôznorodá krajina, ako je Rakúsko, a Slovensko potrebuje túto reformu, aby sme naplno využili výrobný a produkčný potenciál nášho Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Szabó.
Poslankyňa O. Szabó:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, so záujmom som vás vypočula, ale pochopiť nemohla. Hovorili ste o vydieraní vládnej koalície Stranou maďarskej koalície, čo je iba vami vymyslený nezmysel. Keď hovoríme o vydieraní, mali by sme si spomenúť na to, čo hovoril voľakedy expremiér Slovenska, že česť vašej strany sa končí v Slovenskej sporiteľni. Už viackrát som zdôrazňovala, že národnostné menšiny žijúce na území tejto republiky nemajú nadštandardné práva a výhody. Keby ich mali, určite by nebol priemer vysokoškolsky vzdelaných príslušníkov národnostných menšín iba 3 %, hoci priemer na Slovensku tu je 6 %. Tento fakt nemôžeme zosúladiť s ústavou z roku 1992, z ktorej si dovolím zacitovať jednu vetu: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa zaručuje právo na vzdelanie v ich jazyku." Právom sa natíska otázka, ako dodržala ústavu, za ktorú hlasovala aj vaša strana, bývalá ministerka školstva. Chcete občanov izolovaných a nevzdelaných? Dokedy budete ešte podvádzať občanov Slovenska a využívať prítomnosť televíznych kamier v prospech vašich volebných preferencií?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Dolník.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Hoci som si už povedala, že na podobné vystúpenie nebudem reagovať, pretože tieto vystúpenia zvyčajne nemajú nič spoločné s Ústavou Slovenskej republiky, uvedomila som si, že občania, ktorí teraz počujú prvýkrát túto debatu, si budú myslieť, že je to pravda, čo povedal pán poslanec Kotian.
V skratke len veľmi stručne k niektorým problémom, ktoré nadhodil. Začnem s chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, kde použil veľmi zaujímavé porovnanie. Turci, ktorí sa nasťahovali do Nemecka, ktorí sú teda v Nemecku a žijú tam, prišli tam za prácou. Sami si zvolili túto situáciu, a tým pádom ani sa na nich nevzťahuje - pokiaľ by ste si boli prečítali, čo obsahuje táto charta regionálnych alebo menšinových jazykov - na rozdiel od menšín, ktoré žijú na Slovensku už celé stáročia spolu so Slovákmi, teda aj nás. Tvoríme autochtónnu menšinu, teda na nás sa vzťahuje, kým na Turkov nie. Ďalej, táto charta, čo sa týka maďarskej menšiny, v podstate iba fixuje stav, ktorý tu je, a pre ostatné menšiny znamená vlastne postup vpred.
Čo sa týka podpory kultúry národnostných menšín a podozrenia, ako sa bude rozdeľovať, tých 50 miliónov, ktorú ste tu spomenuli, sa rozdeľuje tak, že hoci podľa počtu Maďarov žijúcich na Slovensku by nám prislúchalo z toho zhruba 70 %, zvyčajne z toho pripadá asi tak 50 %.
A čo sa týka toho jazykového geta, presnejšie vysokoškolského geta, ktoré ste spomínali, nič iné by fakulta neznamenala, len starú známu pravdu, že učiteľ by mal ovládať reč žiakov, ktorých bude učiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V nadväznosti na vystúpenie pána kolegu Kotiana zatiaľ by som nadviazal na jeho hodnotenie vystúpenia pána kolegu Šimka. Dovoľte mi preto konštatovať, že chcem oceniť pokojné, inteligentné, kultivované, filozofické, ale hlavne pravdivé vystúpenie pána kolegu Šimka pri začiatku druhého čítania. Prečo pravdivé? Pán kolega Šimko hovoril o rozdielnom videní sveta, o rozdielnych systémových hodnotách. Vy ste to zotreli. Podľa vás to nie je správne. Nuž poviem vám, prečo je tu ten rozdiel. Vy ste povedali jednu fantastickú vec vo vašom vystúpení. Ja som si to poznačil a dovolím si to citovať. Podľa vášho vyjadrenia Slovenská národná strana je za prijatie charty, ale podľa vzoru iných štátov, podľa vzoru štátov, ktoré túto dosiaľ neratifikovali. Nuž to je teda skutočne silné vystúpenie a je to vlastne deklarovanie určitého stanoviska, ale potom je to, samozrejme, jasné, že tie naše prístupy sú odlišné.
My sa snažíme aj v tejto novele ústavy, pán kolega Kotian, dostať Slovensko na úroveň skutočne štátov, ktoré rešpektujú svoje medzinárodné záväzky. Keď ho raz uzavrú - taký záväzok -, chcú ho aj plniť, keď raz uzavrú nejakú zmluvu, chcú ju aj ratifikovať, lebo bez toho, pán kolega Kotian, som hlboko presvedčený, sa Slovensko nikdy ďalej nedostane.
Na jednej strane popierate povinnosť mať záväzky, ale na druhej strane, to bolo tiež veľmi zaujímavé vaše konštatovanie, chcete vaše obvinenia posielať na Ústavný súd a potom do Európskej únie. Nuž dovoľte mi povedať, nerobte to. A neraďte tak ani vašim voličom. Posielajte potom vaše sťažnosti do Štrasburgu na Európsky súd, ale ten je súčasťou Rady Európy, a nie Európskej únie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi, ktorý medzitým vypadol.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Nebudem hovoriť k novele, ale budem hovoriť k ústave a budem reagovať na pána poslanca, ktorý hovoril. Dámy a páni, dostal som niekoľko informácií a sám idem cez víkend si niektoré veci overovať na zmiešané územie. O čo ide?
Pán minister, prosím vás pekne, venujte mi chvíľočku pozornosť, pretože ten problém bude treba predniesť na úrovni vlády. Na zmiešanom území sú dediny, kde sú len maďarské školy. Uznávam právo detí učiť sa v maďarskom jazyku. Ale v tých dedinách nie sú slovenské školy. Súčasná prax je taká, že tieto deti chodia do slovenských škôl autobusom alebo inou dopravou. Akým spôsobom chcete riešiť teraz, po takom drastickom zdražení cestovného, aby tieto deti naďalej mohli plynule chodiť do týchto škôl? Totiž mnohí rodičia nemajú peniaze na cestovné. V opačnom prípade hrozí, že deti prestanú chodiť do školy, resp. budú nútené chodiť do maďarských škôl. Právo za právo, preto by bolo potrebné, aby vláda v tomto smere, ak už neprijala balík sociálnych opatrení - v súvislosti s právom na materinský jazyk a na dodržiavanie vyučovania v jazyku materinskom -, urobila určité kompenzácie pre tých, ktorí sú v tomto smere postihnutí.
Pán minister, vopred vám ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Priznám sa, že poznámku mi čiastočne zobral pán poslanec Kalman. Takisto ako jemu, aj mne oznamujú občania z juhu Slovenska, že sú diskriminovaní, najmä ich deti, ktoré musia dochádzať do vzdialených slovenských škôl. Občania sú diskriminovaní aj v zamestnaní a najmä pri hľadaní zamestnania. Neviem si predstaviť, keď situácia je pre Slovákov na juhu taká kritická teraz, ako to bude vyzerať po prijatí charty jazykov menšín. Ak Slovák nebude ovládať maďarský jazyk, tak nebude mať absolútne žiadnu šancu zamestnať sa ani vo verejnoprávnych, ani v štátnych inštitúciách, ani len ako upratovačka.
Takisto čo sa týka vysokých škôl. Na jednej strane sa idú rušiť slovenské školy, pretože sa tvrdí, že nie sú financie, ale na druhej strane sa už vyčlenili peniaze na vznik ešte neexistujúcej fakulty. Kde sú tí predstavitelia akademickej obce, ktorí volajú, že vysoké školy nemajú peniaze?
Bolo tu povedané, že učiteľ má ovládať jazyk svojich žiakov. Súhlasím, ale asi učiteľ by ho mal predovšetkým ovládať, aby aj svojich žiakov naučil ovládať štátny jazyk, jazyk tej krajiny, v ktorej žije. Mám poznatky, že slovenčinu učia občania maďarskej národnosti, ktorí neovládajú slovenský jazyk, tak potom to aj tak vyzerá.
A táto diskriminácia sa nekoná len na Slovákoch, táto diskriminácia sa koná dokonca aj na príslušníkoch maďarskej menšiny, ktorí chcú ovládať štátny jazyk. Znemožňuje sa im to všelijakým možným spôsobom ako teraz v Kráľovskom Chlmci, kde sa prehovárajú rodičia, presviedčajú finančne, aby nedali svoje deti do slovenskej školy. A pán podpredseda Csáky povie, že je to v poriadku, že aj toto sú spôsoby, ako získať žiakov do maďarskej školy.
A nedá mi nereagovať ešte na pána poslanca Slaného. Ja neviem pán...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, nemôžete reagovať na pána poslanca Slaného, len na pána poslanca Kotiana.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Tak sa chcem odvolať na regióny. Tieto sú chudobné, zastavila sa ekonomika, vzrástla nezamestnanosť. Kde sa tu môže hovoriť o cestovnom ruchu?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Pán poslanec Kotian hovoril o Kráľovskom Chlmci, kde Rákociho zväz núkal odmeny. Teraz vám prečítam a pán minister veľmi vás prosím, tlmočte to pánu ministrovi školstva Ftáčnikovi: "Už niekoľko rokov sa boríme s problémom, ktoré sme si pracovne pomenovali nová škola. Ide o budovu novej školy na sídlisku nad nemocnicou. Od roku 1986 do roku 1997 to bola mŕtva stavba. Skelet budovy strašil nad mestom nevyužitý až dovtedy, kým sa ho primátor mesta," poznáme ho, bol tu v parlamente, "nerozhodol výhodne speňažiť ako mnohé iné stavby v meste. Vtedy sa postavili rodičia oboch škôl a žiadali stavbu dokončiť, pretože už v tom čase boli priestorové možnosti oboch škôl zložité. Z celej tejto iniciatívy vzišla petícia na pridelenie finančných prostriedkov, ku ktorej sa však základná škola maďarská nepripojila, pretože od svojich vrcholných predstaviteľov mala prisľúbenú všetku možnú aj nemožnú pomoc. Po mnohých patáliách pavilón pre ročníky 5 až 9 stojí. Samozrejme, že cítime na tento pavilón aj celý trakt morálne právo, ale chýbal audit. Všetky naše iniciatívy a pokusy sa vracajú v tomto "pingpongu", späť na Okresný úrad v Trebišove, kde "spravodlivou rukou" vládne pán János Juhász."
A teraz sa vás pýtam, najmä vás pánov poslancov z SDĽ, tu máte jeden konkrétny prípad toho, čo sa robí a čo sa bude robiť, keď sa v regiónoch dostanú k moci rozliční títo páni Jánosovia, Juhászovia.
To je absolútna diskreditácia Slovákov a ja žiadam o poslanecký prieskum a o vyvodenie prísnych dôsledkov voči okresnému prednostovi. Nemá právomoc takú, aby mohol rušiť prácu občanov slovenskej národnosti a prideľovať teraz už hotovú budovu druhým.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kotian v závere svojho vystúpenia veľmi sugestívne obvinil predkladateľov a koalíciu z ohrozenia zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ja musím dôrazne protestovať proti takémuto tvrdeniu.
Citoval vo svojom vystúpení aj článok 7 prvej hlavy a použil to tiež ako argument na toto obvinenie, kde vlastne len cituje už aj to konštatovanie z predošlej ústavy, ktoré je úplne totožné s návrhom novely, že "Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi a o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom a následným referendom".
To je úplne totožný text aj v novele, ktorý sa ďalej rozvíja v článkoch 2 a 3. A hovorí sa o tom, že "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na základe tejto zmluvy preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu a ďalej môže s cieľom zachovať mier a bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe zaradiť sa do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti". Súhlasím s konštatovaním, ktoré už tu bolo povedané, že ak sa chceme dostať na úroveň štátov, ktoré dodržujú svoje záväzky, tak tieto záväzky by mali byť garantované aj ústavou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne.
Nebudem hovoriť k ústave, ale poviem k tomu, čo pán Kotian vlastne nazval kultúra na Slovensku. Hovorím to z toho dôvodu, že som vo výbore pre kultúru a ak chce pomôcť kultúre, tak bolo by treba prijať zákon o uskutočňovaní verejného záujmu v oblasti kultúry. Hovorím to preto, lebo požiadavky, s ktorými sa stretávame vo výbore, sú jednak zo strany slovenskej, českej, nemeckej národnosti, etnika rómskeho, ukrajinského, rusínskeho a maďarského. A oni sami žiadajú zadefinovať národný kultúrny program. Tento národný kultúrny program by mal stanovovať základy kultúrnej politiky a určuje rozsah činnosti v oblasti kultúry, ktoré sú financované, resp. spolufinancované zo štátneho rozpočtu a z iných verejných a osobitných zdrojov. Národný kultúrny program by schvaľoval parlament - Národná rada Slovenskej republiky. Čiže nemohlo by dôjsť v budúcnosti k tomu, aby sme sa podozrievali, ktoré etnikum čerpá viacej zdrojov.
Ešte vám môžem povedať požiadavky za tieto etniká bez peňazí, ktorými by sme prispeli k tomu, aby kultúra u nás rástla - spraviť zákon o podpore umeleckej tvorby, spraviť zákon o vzdelávaní umelcov, o sociálnych právach a dôchodkovom zabezpečení umelcov, o ich poistení, o daňových úľavách pri nákupe obrazov, pri prerozdeľovaní daní, autorský zákon, zákon o uplatňovaní autorských práv pri reklame, o odmeňovaní autorov. Čiže toto sú veci, ktoré zaujímajú vlastne zástupcov všetkých národností, a potom sa prestaneme podozrievať, ktoré etnikum a ktorá národnosť je preplácaná, na ktorú sa dopláca...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som povedať, že pán poslanec Kotian veľmi správne upozornil vo svojom príspevku, že novelou ústavy bude ohrozená zvrchovanosť Slovenskej republiky a deje sa to cestou vydierania pri hľadaní dohody o zmene ústavy. Myslím si, že už si to všimli aj médiá, že v podstate ide o naozaj nechutné handrkovanie a kšeftovanie, a keby ostatná časť koalície nebola ustúpila týmto požiadavkám maďarských politikov, tak dnes by sa o tejto novele ústavy tu nehovorilo.
Považujem za veľmi nekorektné, že pán poslanec Kresák, jeden z predkladateľov ústavy len časť, tú časť, ktorá sa mu hodí k príspevku pána Kotiana, citoval a že necitoval celý ten príspevok o tom, že aj celá opozícia je za prijatie charty po vzore Talianska, Francúzska, Veľkej Británie, ale nie je za to a nechce dovoliť, aby sa s touto kartou vydieralo, aby sa dosahovali iné ciele, ako je ochrana ohrozených menšinových jazykov. Čiže bolo by dobré a správne, keby bol pán poslanec Kresák býval korektnejší.
A, pán poslanec Šimko, tam bolo povedané, že...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán kolega, môžete reagovať na pána poslanca Kotiana.
Poslanec V. Moric:
Ja reagujem, len sa musím ku tomu dostať, na pána poslanca Kotiana cez pána poslanca Kresáka, Šimka, ale to budem až v ďalšom mojom príspevku, kde by som chcel pánovi poslancovi Šimkovi povedať, že posmechom v tomto parlamente nedosiahne nič.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kotian, nech sa páči, máte slovo, môžete reagovať.
Poslanec M. Kotian:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, myslím, že som správne vystihol vo svojom vystúpení vašu úlohu pri príprave novely ústavy, čo ste aj dokázali vašou faktickou poznámkou. Ja vám nemienim nadávať do papagájov, myslím, že aj tým sa dá potvrdiť úroveň poslanca. K vám len toľko.
Pán poslanec Slaný, ja vám musím len povedať, že ste pozorne nepočúvali a pomiešali ste hrušky s jablkami a dokonca aj so slaníčkami.
Pani poslankyňa Szabó, ja sa vám ospravedlňujem, že nemôžem odpovedať celkom na vašu faktickú poznámku, lebo som vám nerozumel, no váš maďarský prízvuk je na slovenčine tak silný, že som nechápal, čo chcete povedať.
Pán poslanec Kresák. Ako vidieť tá demagógia, ktorú tu pán poslanec Kresák predvádza, je tu jasná aj z toho, že vytrhol niektoré veci z kontextu. A ste sa ozaj prejavili ako demagóg. Ja viem, že ste novelu ústavy šili aj na vlastnú osobu, ale pevne verím, že prezident republiky vás nenavrhne za sudcu Ústavného súdu, lebo bude znova posudzovať nielen odborné schopnosti kandidáta ale aj jeho morálny kredit. Pevne verím, že si prečíta aj demagogický článok, ktorý ste, pán poslanec, napísali ešte za komunizmu. A nahádzali ste špinu a blato na demokratickú Ústavu Spojených štátov amerických. Teraz, ako vidím, ste znova zinkasovali 30 strieborných ako Judáš a slúžite niekomu inému.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som tu asi pred pol hodinou podala jeden procedurálny návrh, dali ste o ňom hlasovať, neúspešne. Ale vzhľadom na to, že som svojím procedurálnym návrhom vyvolala veľkú nevôľu v skupine poslancov z východného Slovenska z radov opozície aj koalície, ktorí chcú cestovať za svojimi rodinami, a vzhľadom na to, že som vraj vzbudila veľkú nevôľu aj v koaličnej rade, ktorá, zdá sa, potrebuje viac času na skupovanie 90 hlasov potrebných na to, aby mohla dať bez rizika hlasovať o novele ústavy, tak sťahujem svoj procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dobre, ďakujem pekne, už som to vyškrtol, takže o tom hlasovať ešte raz nebudeme.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Zelníkovi. Pripraví sa potom pán poslanec Fico.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
Ústava Slovenskej republiky je dokumentom najvyššej právnej sily. Ústava vytvára základný rámec pre právny systém Slovenskej republiky, ktorý garantuje najzákladnejšie osobné i kolektívne práva a slobody, duchovné, mravné i majetkové hodnoty tak, ako sú zakotvené v Listine základných práv a slobôd, ktoré sú súčasťou našej ústavy.
Zo strany predkladateľov odznelo, že Ústava Slovenskej republiky sa musí meniť preto, lebo prešlo už osem rokov. Ústava, to však nie sú šaty, ktoré akoby vyšli z módy. Napríklad v Spojených štátoch amerických majú v platnosti ešte stále pôvodnú ústavu a tá bola schvaľovaná pred viac ako dvesto rokmi. Ústava má byť zrozumiteľná a čo najdostupnejšia pre čo najširšiu vrstvu obyvateľstva.
Predložená novela ústavy je však v mnohých článkoch nejasne formulovaná a už teraz právni experti aj tu počas rozpravy vysvetľujú tie isté články rozdielne.
Opakovane bolo povedané, že takáto rozsiahla novela musí byť preto, pretože sme v procese pred prijímaním do Európskej únie. Súčasná ústava bola posudzovaná expertmi z Rady Európy a tí nemali žiadne výhrady k terajšej ústave.
Slovenská národná strana už dávno prostredníctvom svojich poslancov avizovala, že je ochotná podporiť tzv. malú novelu. Iste, čas ukázal, že niektoré články novely je naozaj potrebné zmeniť. Súhlasili sme s predĺžením dĺžky doby zadržania z 24 na 48 hodín, súhlasíme s rozšírením kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, súhlasili sme so vznikom sudcovských rád. Takto však koncipovanú novelu pre nejasnosť a možný rôzny výklad nemôžem podporiť.
Občania by mali vedieť, že niektoré články ústavy sa upravujú aj preto, aby si niektorí poslanci zabezpečili zrejme funkčné miesta, napríklad na Ústavnom súde. Pod rúškom rozširovania kompetencie Ústavného súdu autori novely navrhli aj zvýšenie počtu členov Ústavného súdu z doterajších desať na trinásť sudcov.
Toľkokrát bol diskutovaný článok 7, kde sú dopĺňané odseky 2, 3 a 4. Prečítam pre televíznych divákov článok 7 ods. 2: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. Sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
V odseku 3 sa píše, že "Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti". Hovorím to preto, pretože v článku 84 sa za odsek 2 vkladá nový na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 3 a 4: "Na prijatie zákona vráteného prezidentom a na súhlas s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov."
Mám za to, že pri vstupovaní do takýchto zväzkov by mala byť potrebná minimálne trojpätinová väčšina, ak sa ústava schvaľuje takýmto spôsobom - pri tomto štvrtom - medzinárodnej zmluvy, a teda medzinárodné zmluvy sú potom nadradené nad samotnú ústavu.
Takisto treba povedať, že novela ústavy hovorí aj o tom, ako odvolať predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu: "Predseda a podpredseda Najvyššieho súdu zostávajú vo funkcii až do ustanovenia predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu."
Ustanovenie je retroaktívne, porušuje nezávislosť súdnictva. Pre televíznych divákov na vysvetlenie: Doteraz bol predseda a podpredseda Najvyššieho súdu volený parlamentom. V novele ústavy sa mení mechanizmus voľby predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Súdnou radou, a to tak, že Súdna rada predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu s tým, že terajší by zostali vo funkcii do ustanovenia nového predsedu a podpredsedu. Inými slovami povedané, aby sa zbavili nepohodlného predsedu Najvyššieho súdu, v ústave sa mení mechanizmus volieb a to je dôvod na ukončenie jeho funkcie.
Tu nejde o osobu pána Harabina, ale o spôsob odstraňovania nepohodlných osôb a zasahovanie do sudcovskej nezávislosti a ohrozenia základov právneho štátu. Týmto by sa založil precedens, že v budúcnosti ak bude treba niekoho odvolať, stačí zmeniť mechanizmus voľby a napríklad nepriamo odvolať aj prezidenta republiky, resp. všetkých sudcov Ústavného súdu.
Mnoho sa pohovorilo aj o tom, či články ústavy, kde sa hovorí o územných a vyšších samosprávnych celkoch, či nemôžu byť dôvodom na to, aby vznikla v budúcnosti autonómia. Ak sa hovorí o územnej samospráve, ak sa hovorí, že "obec a vyšší územný celok sú samostatnými územnými a správnymi celkami Slovenskej republiky", ak sa hovorí v článku 66, že "rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami na aj vyšší územný celok", to znamená, že môžu vstupovať do zväzku aj s inými vyššími územnými celkami iných štátov.
Zatiaľ sa v ústave nehovorí o inom. Možnože to bude ešte upravovať zákon, ale ten zákon bude prijímaný už len nadpolovičnou väčšinou, a nie trojpätinovou väčšinou. A ak už dnes sú polemiky o tom, že skutočne tieto články sú nejednoznačné a že je to možné urobiť, čo sa potom bude diať v budúcnosti.
Nie som právnik, a preto sa nebudem venovať ďalším článkom, ktoré podobne nespĺňajú tú predstavu, aby boli jasne formulované. Som lekár, a preto sa chcem vyjadriť aj k toľko diskutovanej téme interrupcií.
Súhlasím s pôvodným článkom ústavy, článkom 15, že "každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením", som aj za sprísnenie podmienok na interrupcie, lekárska veda však už dnes vie vo včasných štádiách tehotenstva povedať, že plod bude ťažko postihnutý, čo by znamenalo, že sa narodí ťažko postihnuté dieťa, a to buď mentálne, alebo telesne.
Tu si treba dať otázku: Čo je humánnejšie? Urobiť včasnú odbornú interrupciu ťažko postihnutého plodu, alebo trvať na tom, aby žena porodila ťažko postihnuté dieťa? Ak ide o prvé dieťa a narodí sa ťažko telesne či duševne postihnuté, mnohokrát to zodpovedných rodičov odradí od ďalšieho potomstva, ak ide o druhé či tretie dieťa, celá rodina sa musí prispôsobiť telesne či duševne postihnutému dieťaťu, ktoré potrebuje trvalú starostlivosť či prítomnosť dospelej osoby, to znamená, že niekto z rodičov, najčastejšie matka, musí zostať natrvalo doma. Čo to znamená pre rodinu v súčasných ekonomických podmienkach, to je každému jasné, že trpí celá rodina. Mnohokrát rodina nevie zabezpečiť túto starostlivosť a deti končia v ústavoch. O to viac takto odlúčené a postihnuté deti trpia, ich život sa stáva utrpením pre nich samotných a takisto aj pre rodinu.
A čo prípady znásilnenia a následného otehotnenia? Aká perspektíva čaká mladé dievča, ktoré sa stalo obeťou znásilnenia? Donútime ju prežívať ďalšiu doživotnú obrovskú traumu? Aká perspektíva ju čaká? Má sa stať štvancom? Aj v tomto prípade by indikácia na interrupciu bola namieste. Ak by nebolo možné zapracovať tieto indikácie na interrupciu, potom by som svoj podpis na pozmeňujúcom návrhu musel stiahnuť.
Ak chceme, aby sa v budúcnosti rodilo viac detí, musíme najskôr zabezpečiť pre mladé rodiny primerané podmienky na bývanie, prácu i slušnú mzdu, inak sa budú rodiť deti v rodinách s tými najhoršími ekonomickými podmienkami, budú sa rodiť deti v rodinách, ktoré nemajú žiaden pocit zodpovednosti za osudy svojich detí - a tie im slúžia len na to, aby na ne dostávali sociálne dávky.
Je množstvo ďalších a pre život občanov dôležitých problémov, ktoré by sme mali riešiť aj tu v Národnej rade. To by si mala uvedomiť práve vládna koalícia a naplniť volebné sľuby.
Ďakujem.