Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Slaný.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážená Národná rada,

to, čo tu odznelo, dúfam, že každý pozorne počúval, že totiž návrh textu tlače 643, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely ústavy je skutočne výsledkom vzájomného vydierania, vzájomných ultimát a vzájomných ústupkov. Tak ten materiál aj vyzerá. A je to skutočne koaličný návrh koaličnej ústavy, ako sa viac razy vyjadril sám predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Takýto dokument by bolo nemúdre prijať. Za okolností takejto práce na ústavnom dokumente vyslovujem vážnu pochybnosť o racionálnosti a správnosti prác nad štátnou doktrínou, lebo sa obávam, že by zobrala presne podobný rámec výsledkov.

Pán poslanec Fico, tá neistota v podpísaní vašich pozmeňujúcich návrhov vyplýva z niečoho iného než z toho, že nie sú dobré. Myslím, že sú všetky veľmi správne. Ale jednoducho ten návrh, ako je predložený, nedá sa vylepšiť žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, lebo je to ako zle uvarené jedlo alebo zle nastrihaná látka. Z toho sa nedá ušiť dobrý oblek, pretože rukáv sa nedá napraviť a celý strih je špatný. Ani jedlo sa nedá prisoliť alebo prikoreniť, keď celé jedlo je spálené a nekonzumovateľné.

Najviac je to citeľné v oblasti vyšších územných celkov. Stručne tu uvediem textáciu: "Obec a vyšší územný celok sú samostatnými územnými a správnymi celkami Slovenskej republiky." Dámy a páni, veď táto textácia vlastne atomizuje Slovenskú republiku na samostatné územné celky, ktorých financovanie nemôže byť žiadnym problémom, to nepôjde zo štátneho rozpočtu, pretože aj toto je uvedené: "Obec a vyšší územný celok financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov."

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Slaný a po ňom pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána kolegu Fica. Podľa mňa jeho vystúpenie sa nieslo v tom duchu, že on predniesol tú svoju filozofiu predstavy o štáte, to znamená, že aký štát podľa jeho názoru je správny a pre Slovensko potrebný. Z tohto pohľadu musíme povedať, že vo svete sú dva modely štátu a prvý model, to je ten starší model, ktorý presadzujú tzv. starokonzervatívni politici, ktorí presadzujú vládu silných elít a menšie práva pre jednoduchých ľudí a občanov dole a bránia sa decentralizácii a myslia si, že sú schopní vysoko organizovanou vládou a riadením štátu priviesť štát k blahobytu. Ale, ako nás vývoj poučil, takéto vlády majú iba krajiny, kde sú menej vyspelé ekonomiky a hospodársky tieto krajiny nenapredujú. Nie je to taká elita, ktorá by dokázala takýto štát priviesť k prosperite a blahobytu. Výsledkom toho sú mnohé zlyhanie týchto elít a mnohé korupčné aféry a škandály, ktorých sme denne svedkom.

Ja osobne som stúpencom tzv. liberálnejšieho modelu štátu, kde sú tie väzby vnútri štátu voľnejšie a vláda a politické elity dávajú väčšiu dôveru jednoduchým ľuďom a veria tomu, že tí ľudia postupne najmä počas tej transformácie v spoločnosti sa naučia sa postarať sami o seba a dokážu si sami na tej najnižšej úrovni niektoré veci, ktoré sú im na tej nižšej úrovni potrebné, organizovať najlepšie.

Čiže ja si myslím, že do budúcna aj na Slovensku sa presadí tento model a bude to model, ktorý je pre Európu prijateľný a v Európe má domovské právo, a ten model starokonzervatívny podľa mňa bude dominovať iba v arabskom svete.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Delinga.

Poslanec J. Cuper:

Chcem povedať, že pán Fico znovu prízvukoval to, čo som včera povedal vo svojom vystúpení, keď som zdôrazňoval, že návrh Ústavy Slovenskej republiky v častiach, ktoré sa týkajú zavedenie územnej samosprávy do Ústavy Slovenskej republiky, je politickým avanturizmom najväčšieho zrna, pretože jednoducho hovorí o tom, že sa vytvorí, ja neviem či 8, alebo 12 samostatných autonómnych územných celkov, ktoré sa utvárali napríklad vo Švajčiarsku takmer 600 rokov. My ich chceme vytvoriť jedným ústavným dokumentom. Keby tu nebola maďarská menšina, tento problém možno by ani nebol tak hrozivý ako za týchto podmienok.

Obdobne som radšej poukázal na taliansky model aj na francúzsky model, kde je prepojenosť štátnej správy a územnej samosprávy a najmä jej kontrola, ktorá v tejto ústave absolútne chýba. Preto naozaj je vážnou hrozbou pre likvidáciu slovenskej štátnosti.

Sú len dve možnosti, ja znova opakujem, pre občanov tohto štátu: Buď predkladatelia boli v službách niekoho, kto záujem pričleniť časť Slovenska k veľkému Maďarsku alebo likvidovať slovenskú štátnosť alebo jednoducho sú to ľudia, ktorí sa nevyznajú v základných poznatkoch a v tom, ako má byť usporiadaný unitárny štát.

Pán Slaný hovorí z cesty. Poznáme štáty len unitárne alebo zložené. Unitárny štát má svoju centrálnu alebo decentralizovanú podobu, ale decentralizácia neznamená autonomizáciu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Delinga a po ňom pani poslankyňa Belohorská.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelenie slova.

Myslím, že to, čo povedal pán poslanec Fico, zasluhuje, aby sme ho podporili aj svojimi faktickými pripomienkami. Mňa potešilo, že sa zhodla takmer väčšina mojich pripomienok alebo môjho logického náhľadu na to, čo prerokúvame, s odborným expozé, ktoré predložil pán poslanec Fico. To ma potešilo.

Takisto si myslím, že základom celého je to, ako by mala spolupracovať koalícia s opozíciou. Predstavitelia koalície po neúspešnom referende, ale aj k novému roku dávali vyhlásenia, že sú odhodlaní prejaviť viacej ochoty na spoluprácu s opozíciou. Prerokúvanie tohto návrhu ústavy však nepotvrdzuje tento úmysel, čo je na škodu, a skutočne neprispeje k tomu, ak ústava bude prijatá len za pomoci hlasov koalície.

Takisto si myslím, že predkladatelia svojím návrhom idú na to nesprávne, lebo znižujú systém parlamentnej demokracie a posilňujú systém moci prezidenta. Teda zásadné rozhodnutia, ktoré doteraz robil parlament, idú do právomoci prezidenta ako jediného zvrchovaného, ktorý bude rozhodovať a bude pod veľkým tlakom - to je jedno, či z tej alebo onej strany -, keď bude rozhodovať na základe týchto návrhov, koho má menovať, či už za predstaviteľov Najvyššieho súdu, za predstaviteľov súdnej moci, za predstaviteľov Ústavného súdu a podobne. Čiže bolo by treba tento systém prepracovať dôkladnejšie. Preto je neprijateľné, aby sa takýmto spôsobom táto úloha presúvala na prezidenta.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská a po nej pán poslanec Jasovský.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Som veľmi rada, že pán poslanec Fico prešiel takým exkurzom, ako prešiel aj vo svojom poslanectve určitou trpkou skúsenosťou, že politici iné hovoria na mítingoch predvolebných a iné vlastne potom sa pre nich spracuje tu v tomto parlamente. Koľko sa len hovorilo zo strán vládnej koalície o transparentnosti a kde tá transparentnosť teraz je?

Ak dovolíte, ja vám prečítam niektoré úryvky z listov, ktoré som dnes dostala, kde nám píše pani Sabová - škoda, že sa s tým nepochválil aj pán poslanec Šimko, ktorý tak rád ohodnocuje vystúpenia poslancov -, ktorá v liste upozorňuje: "Základný zákon štátu, akým je ústava, je pre všetkých občanov, ak nie, občania by sa mali verejne dištancovať od takej ústavy, o ktorej nič nevedia, a vyhlásiť ju za novelu ústavy len pre poslancov terajšej vládnej koalície a pre vládu."

Z druhého listu, ak dovolíte, spomeniem pisateľa, ktorý sa bojí podpísať. Takže tu nie je len riziko pre poslancov, čo sa týka imunity, ale tu je riziko aj pre ľudí, aby už povedali svoj názor. Hovorí, že sa vymyslela na vysokých školách akreditácia na likvidáciu nových vysokých škôl, ktoré boli založené, ktoré boli založené v regiónoch, ale je iróniou, že táto vláda bez mihnutia oka odsúhlasila desať miliónov na vznik fakulty, ktorá ešte nie je ani ustanovená.

A to už vôbec nehovorím o ďalšom liste, ktorý hovorí, že v roku 1875 z rozhodnutia ministerského predsedu a ministra vnútra Uhorska bola zastavená činnosť Matice slovenskej. Áno, je tu vyslovene snaha tohto parlamentu likvidovať slovenskú štátnosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Jasovský a po ňom pán poslanec Šimko Ivan.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.

Vážený pán predseda,

mne sa páči dojemná starostlivosť strany, ktorá, neviem, či sa volá SDK alebo SDKÚ, o prerokovanie tejto novely ústavnej, pretože tu sedia až dvaja poslanci. Ale páčilo sa mi, keď pred chvíľou sa tu mihol pán minister Macejko. Jeden z tých dvoch poslancov, ktorí tu sedia, bol okamžite pri ňom a zrejme hovorili o intenciách smerovania diaľnic v trase európskych koridorov alebo o využití neba nad Slovenskom, alebo snáď o presťahovaní občanov Slatinky - dúfam že nie, lebo by sme mali znovu dva roky starosti s takýmto riešením.

Ale pokiaľ my tu debatujeme dnes o prerokovaní novely ústavy už 2. týždeň, o 6.00 hodine priniesol rozhlas informáciu, že nezamestnanosť na Slovensku predstavuje 20,8 % a že v najbližšom období sa táto nezamestnanosť zvýši o 100 tis. občanov, čo bude predstavovať 24 - 25 % nezamestnaných na Slovensku, pán predseda. Takže ja sa pýtam: Prečo takto pristupujeme k novele tejto ústavy? Čoho sa bojíme na Slovensku? Času? Musíme to schváliť rýchlo? Alebo snáď sa bojíme občanov, aby nevedeli, o čo ide v novele tejto ústavy?

Ja znovu navrhujem a súhlasím s pánom poslancom Ficom, že dajme túto novelu ústavy na všenárodnú diskusiu. Uverejnime to ako jednu prílohu niektorých novín a dajme to na to, aby sa ľudia mohli vyjadriť.

Máme pocit a sme tu obviňovaní, že vystupuje dnes len opozícia pri prerokúvaní tejto novely ústavy. Ja navrhujem poslancom vládnej koalície, prosím, vystúpte toľkí, koľkí sme vystúpili my, a dajte vaše stanoviská k našim stanoviskám, ktoré predkladáme my. Urobme hrubú čiaru za dvojtýždňovým diskutovaním a poďme spolu prerokúvať jeden článok tejto ústavy za druhým článkom ústavy. Iste, hovoríte o tom, že sme mohli diskutovať. My chceme diskutovať. Poďme diskutovať na odbornej úrovni. Prestaňte krútiť hlavami. Prestaňte sa smiať nad naším vystupovaním a poďte odborne na tieto témy diskutovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Ivan Šimko a po ňom pán poslanec Tarčák.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán kolega Fico, chcem povedať, že tvoje vystúpenie bolo presné, politicky presné, pokiaľ ide o politickú polohu, v ktorej sa nachádzaš, a ja to chcem oceniť ako známku profesionality tvojho vystúpenia. Chcem povedať, že pokiaľ ide o tvoje návrhy, budeme sa nimi naozaj veľmi starostlivo zaoberať. Ty si nám ich už poskytol včera. Už sme sa na ne aj pozerali a budeme sa nimi zaoberať veľmi poctivo, tak akoby sme sa zaoberali aj návrhmi, keby ich prednášalo HZDS. Budeme sa uchádzať aj o tvoju podporu. Myslím si, že je to úplne legitímne, tak ako by sme sa uchádzali aj o podporu HZDS, keby sme mohli o nejakých návrhoch diskutovať.

A v tomto zmysle chcem aj zdôrazniť, že ak sa tuto pred chvíľkou pán poslanec Hudec pýtal, či aj tu budem hovoriť, že či postupuješ podľa pokynov, ktoré dal predseda HZDS, tak tu musím povedať, že, samozrejme, nepostupuješ, pretože na rozdiel od apriórnej a ideologizovanej kritiky poslancov HZDS tvoja kritika bola vecná a vecnú kritiku prijímame a, samozrejme, nemusíme so všetkým súhlasiť, ale je to normálny postup, keď chceme k niečomu pozitívnemu dospieť.

Chcem však povedať, že aj keď ďakujem za ocenenie práce predkladateľov, nesúhlasím s politickým hodnotením návrhu. Podľa nášho názoru a podľa môjho osobného presvedčenia táto novela vychádza z potrieb občanov Slovenskej republiky, z potrieb Slovenskej republiky ako štátu a vznikala takým spôsobom, že, jednoducho, najskôr sme si definovali tie potreby a potom sme hľadali spôsob, ako ich vyriešiť v ústavnom texte, a, samozrejme, aj dohodu o tom, aby taký spôsob našiel podporu medzi poslancami v Národnej rade.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Tarčák, po ňom pani poslankyňa Podhradská.

Poslanec J. Tarčák:

Chcem vyjadriť súhlas s konštatovaním, že nie je možné hľadať žiadnu paralelu medzi rokom 1992, keď sme schvaľovali ústavu, a tzv. novelou, ktorú predkladajú štyria odborníci na ústavné právo. Totiž keď sme schvaľovali ústavu tým slávnostným aktom, sme položili základ, na základe ktorého sme začali a vybudovali slovenský štát, Slovenskú republiku, kdežto touto novelou dvoch ľudí, ktorí historicky už raz zlyhali, pretože boli proti ústave, a ďalších dvoch pseudoodborníkov na ústavné právo sa završuje prípravná fáza rozkladu toho, čo sme začali budovať v roku 1992. Čiže tam nie je žiadne rovnítko.

A ten nechutný handel, ktorý je sprevádzaný v procese schvaľovania tejto tzv. novely, keď jedni, poviem to slovníkom vládnych, tunelujú a rozkrádajú slovenskú ekonomiku, ktorá má za následok cez 20-percentnú nezamestnanosť, isteže, na druhej strane si páni z maďarskej strany povedali, prečo nie zálusk na časť územia. To je nechutné od samého začiatku a sprevádza to aj rokovanie počas tohto pléna.

A ja by som podporil návrh pána kolegu, len on sám vo svojom vystúpení jasne naznačil, že tá predloha tzv. novely je tak zlá a tak nedobrá, že to sa jednoducho vylepšiť nedá, to jednoducho treba stiahnuť a čím skôr, tým lepšie pre Slovensko.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská a po nej pán poslanec Gašparovič.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Reagovať na vystúpenie pána poslanca Fica by bolo iste jednoduché, keby sme podľahli spôsobu, aký tu reprezentuje pán poslanec Šimko, že vytiahneme známky a bodujeme, či to bolo také alebo onaké. Myslím si, že jednoducho treba povedať že to, čo tu hovoril pán poslanec Fico, tu odznelo v rôznych podobách z úst opozičných poslancov. A vy sa tu teraz tvárite, ako keby ste počuli niečo celkom nové. Jeho slová boli možno vecnejšie, možno menej expresívne, ako sme používali my, ale podstata bola tá istá, pán poslanec Šimko.

Hovoril tu napríklad o poistkách, ktoré sú v ústavách rôznych európskych štátov, a hovoril o demokraciách a o štátoch, ktoré, myslím si, nemusia mať až také obavy z toho, že keď sa urobia vyššie územné celky s takými kompetenciami, ako to predpokladáte vy novelou ústavy, že sú tu také riziká, na ktoré sme upozorňovali.

Vy ste často napríklad spomínali Fínsko, ako ono veľkoryso vo vzťahu k švédskej menšine rieši mnohé modely, a zaujímavé, že aj Fínsko má vo svojej ústave takúto poistku. Len vy sa spoliehate na slepú dôveru politikov Strany maďarskej koalície. To je pre mňa nepochopiteľné.

A keďže sa mi čas kráti, tak by som chcela povedať už len jednu vec. Pán poslanec Fico, vy ste tu niekoľkokrát zdôraznili, že oceňujete ten obrovský kus práce, ktorý urobili predkladatelia tohto návrhu. Nuž keby sme mali hodnotiť novelu ústavy, ktorú máme na stole, množstvom práce, ktorú vynaložili predkladatelia, tak možnože aj my by sme im dali vysokú známku, lebo sa na tom narobili ako kone. Lenže my musíme hovoriť o výsledku tej práce, my musíme hovoriť o tom, ako vyzerá tá novela. Žiaľ, ten výsledok je úbohý.

A o tom tu teraz hovoríme.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Krajči.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Kolegyne, kolegovia, ak si všímame, aká je zaujímavá diskusia, ako sa vždycky dostáva trošku do inej polohy podľa toho, aký diskutér vystupuje a aj aká je forma jeho rozmýšľania, či náklonnosť, či antipatia, alebo určitá zhoda, aj v tomto prípade došlo k takýmto niektorým vystúpeniam, ale niekedy veľmi zle reagujúcim, napríklad aj na niektoré myšlienky, ktoré pán kolega Fico spomenul vo vzťahu k únii. On si dobre uvedomuje, že únia nie je medzinárodná organizácia ani federálny štát. Takže ja som veľmi nerozumel, čo pán poslanec Slaný tým chcel povedať, keď si myslel, že prezentuje tu nejakú štátoprávnu ideológiu.

Ale na druhej strane je zaujímavé aj, to tu už hovorila moja kolegyňa, ako pán poslanec Šimko nám tu chce prezentovať, že bude akceptovať, rešpektovať, bude rozmýšľať o tom, čo povedal pán poslanec Fico - a dotvrdil to aj pán Andrassy, že aké dobré pozmeňujúce návrhy -, lenže to svedčí o tom, že zrejme ste dobre nepočúvali, najmä pán poslanec Andrassy. Pán Fico nedal žiadny pozmeňujúci návrh zatiaľ, takže neviem, o čom chce aj pán Šimko, aj pán Andrassy diskutovať.

Ak by sme chceli skutočne sa seriózne k tomuto postaviť, tak by som súhlasil s tým, čo nakoniec vyznelo aj vo vystúpení pána poslanca Fica, a ja som to povedal na začiatku tejto rozpravy, keď som vystupoval medzi prvými - Urobme tím, ktorý pripraví novelu alebo pripraví aj novú ústavu pre budúce volebné obdobie, v ktorom budú rozhodovať tí, ktorí dostanú najväčšiu podporu od občanov. Nenaoktrojujme už do budúcna takú ústavu, ktorú možno nikto nebude chcieť. Toto je to závažné, o čom by sme mali hovoriť. A ja si myslím, že aj z vystúpenia pána poslanca Fica rezonovalo niečo podobné. Takže na čo sa tu baviť o stovkách pozmeňujúcich návrhov a z pozmeňujúcich návrhov urobiť ústavu?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči a posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Zelník.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Fica, ktoré hodnotím ako konštruktívne a kultivované zhrnutie problému, o ktorom sa tu bavíme už viac ako týždeň. A musím povedať, že je dobré, keď takéto vystúpenie zaznieva aj z úst iných poslancov, ktorí, aj keď povedia to isté, povedia to inými slovami. A pán poslanec Fico má ten Boží dar, že ho rozumie od toho najjednoduchšieho človeka až po odborníkov, myslím si, každý, pretože každý v tomto jeho vystúpení si mohol nájsť tú stať, ktorá sa dotýka súčasne predkladanej novely aj jej rizík.

Môžem sa len pripojiť k tomu, keď vyzýval k celospoločenskej dohode pri prijímaní ústavy, že to je základný predpoklad toho, aby ústava mala dlhodobé trvanie.

Musím však so žiaľom konštatovať - a vystúpenia poslancov za HZDS, predovšetkým pána Engliša a ďalších hovoria o tom -, že ani v tripartite, ani v Združení miest a obcí Slovenska, ani v iných spoločenských organizáciách, o ktoré sa tak opierate, ste nenašli podporu a zhodu pri prijímaní tejto ústavy, keď už odhliadneme od toho, že HZDS je podľa vás nekonštruktívna opozícia.

Takže som veľmi rád, že pán Fico pomenoval tieto problémy veľmi presne, veľmi odborne, a teda aj predkladatelia začali byť v pochybnostiach a myslím si, že je to veľmi dobré, lebo lepšie je chybu neurobiť, ako si chybu nepriznať a jednoducho za každú cenu a tvrdohlavo sa snažiť presadiť tieto svoje záujmy.

A veľmi som čakal, ako ohodnotí pán Šimko vystúpenie pána Fica, pretože keď sme my hovorili o týchto problémoch, tak povedal, že to je z dielne nášho vodcu. Myslím si, že keď som ja hovoril o súdoch, tak povedal, že je to z dielne predsedu pána Harabina. Musím ich upozorniť, že aj my vieme čítať, vieme aj písať a dokonca by sme boli schopní dať aj návrhy na zmeny.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

So záujmom a rád som si vypočul pána kolegu Fica. Povedal to, čo si mnohí myslíme a cítime. Diváci však môžu mať dojem, ako keby tu boli dva tábory, jeden koaličný, ktorý obhajuje ústavu, a druhý opozičný, ktorý má obrovské výhrady. Nie som právnik, ak však ústava ako dokument najvyššej právnej sily má takmer viac ako 240 pozmeňujúcich návrhov - a chcem upozorniť a zdôrazniť, že sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré dali poslanci tejto vládnej koalície -, môže byť takýto návrh naozaj dobrý? Ak právnici už teraz majú pre jednotlivé články ústavy rozdielne výklady, čo to bude znamenať v praxi, ak ústava je vrcholom toho právneho systému? Myslím si, že takéto prijímanie a takáto práca pri ústave je nedôstojná a skutočne by navrhovatelia mali zvážiť a stiahnuť túto ústavu z rokovania.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky.

Poslanec Fico, nech sa páči.

Poslanec R. Fico:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Som veľmi rád, že moje vystúpenie vyvolalo také reakcie, aké vyvolalo. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vo faktických pripomienkach vyslovili podporu mojim myšlienkam alebo aj tým, ktorí mali možno iný návrh, ale dokázali to kultivovane vyjadriť.

Myslím si, že postačí, ak odpoviem na dve otázky alebo dve reakcie. Prvá sa týka pána poslanca Mesiarika, teda že čo vlastne je zakotvené už v návrhu. Tak niektoré veci, ktoré sa objavili v návrhu tzv. malej novelizácie, sú prenesené do tohto návrhu, ale je tu ešte niekoľko ustanovení, o ktorých treba vážne hovoriť. V žiadnom prípade nemôžem povedať, že by podstata malej novelizácie bola prenesená do návrhu skupiny poslancov.

Rovnako sa chcem vyjadriť - myslím, že to povedala pani poslankyňa Aibeková -, že keby som dnes bol poslancom vládnej koalície, tak tu stojím s hlbokým predklonom. Môžem vám garantovať, pani poslankyňa, že to sa mne jednoducho nemôže stať a pravdepodobne by bolo moje vystúpenie rovnakého charakteru, ako bolo teraz v pozícii opozičného poslanca.

Najvýraznejšie vystúpenie k môjmu mal pán poslanec Kandráč a ja mu chcem poďakovať. Myslím si, že jeho návrh je naozaj veľmi racionálny. Ak tu padlo tak strašne veľa pozmeňujúcich návrhov a vecných výhrad k novelizácii ústavy, stálo by za to na nejaký čas prerušiť rokovanie o tomto návrhu, zostaviť skupinu ľudí, ktorá by sa pozrela na tieto návrhy, posúdila by, čo je akceptovateľné a čo nie je akceptovateľné. A tam by sa určite mohla nájsť aj určitá zhoda medzi opozíciou a väčšinou.

Prosím ešte raz, ešte raz prosím vládnu koalíciu, neschvaľujte túto novelizáciu bez podpory opozície, nebude mať táto novelizácia žiadnu stabilitu.

Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Kresák.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

veľmi rád by som využil tú možnosť, ktorú mám ako predkladateľ, a pohovoril troška podrobnejšie o našom videní sveta, o našom videní riešenia tých otázok, o ktorých sa zmienil pán kolega Fico, na čo mal nepochybne legitímny nárok. A som veľmi rád, že používal argumenty, s ktorými sa dá polemizovať, a argumenty, samozrejme, ktoré sa dajú prijať, ale argumenty, ktoré sa dajú vyvracať.

Nechcem sa venovať politickým otázkam, cítim sa silnejší v tých odborných veciach. Nebudem preto reagovať na politické videnie histórie tohto dokumentu kolegom Ficom ani inými kolegami. Pokúsim sa prejsť priamo k tým otázkam, ktoré podľa môjho názoru je asi potrebné vysvetľovať aj naďalej, aj keď musím povedať, že myslím si a som hlboko presvedčený, že takmer 160-stranová dôvodová správa, ktorú sme vypracovali k tejto novele, bola vypracovaná práve na ten účel a z toho dôvodu, aby každý, kto má seriózny záujem oboznámiť sa s tou novelou, pochopil jej obsah, jej filozofiu, jej ciele predovšetkým z dôvodovej správy.

Nebudem sa vracať k tomu, aká bola dôvodová správa k samotnej ústave, ale môžem povedať, že našou ambíciou bolo aj doplniť tento nedostatok, pretože každý, kto sa stretáva s ústavným textom, potrebuje dôvodovú správu, čiže z tohto pohľadu publikovanie v máji nami predloženej novely v informačnom serveri a na internete Národnej rady Slovenskej republiky malo význam aj v tom smere, aby každý, kto mal záujem, sa mohol k tomu dostať. Iste, ide o legislatívne techniky, ktoré sú veľmi zložité. A každý, kto nechce zhadzovať, úmyselne zhadzovať to, čo sa urobilo, tak nemôže vážne hovoriť o počtoch bodov, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu, pretože tie sú dané absolútnou väčšinou legislatívnou technikou.

Poďme alebo teda dovoľte mi pohnúť sa k tým veciam, ktoré pokladám z hľadiska vecného za hodné zmienenia vo vyjadrení alebo z prejavu pána kolegu Fica.

Ak som si robil dobre poznámky, napočítal som 10 vecí, ktorých sa pán kolega Fico dotkol, 10 vecí uchopiteľných z hľadiska toho materiálneho substrátu a uchopiteľných z hľadiska iného právneho názoru alebo iného videnia riešenia právnej problematiky kolegom Ficom.

Prvá otázka, ktorú pán kolega otvoril, bola jeho pripomienka k článku 7 ods. 5. Je možno zaujímavé zmieniť sa v tejto súvislosti, že kolega Fico - a ja si to veľmi vážim, pretože ono to potvrdzuje určité videnie sveta, ktoré zrejme máme zhodné, ktoré súvisí s integračným procesom Slovenskej republiky a s potrebou otvárania sa Európskej únii, ale aj obranným zoskupením -, aj keď pán kolega Fico to označil možno za časovo predčasné, ale nenamietal z hľadiska alebo nenamietal tým spôsobom, ako sme to počúvali doteraz, že by sme rozbíjali suverenitu cez medzinárodné zmluvy napríklad, alebo podobné, musím povedať, skutočne nesprávne názory.

Pán kolega Fico nenamietal vymenované zmluvy, čomu som, samozrejme, veľmi rád, pretože asi máme tiež s týmto minimálny alebo takmer žiadny problém, ale otvoril otázku, ktorú signalizoval vo svojom stanovisku náš kolega, toho času sudca Ústavného súdu Ján Klučka.

Dámy a páni, samozrejme, my ako predkladatelia toto stanovisko poznáme. Poznáme nielen stanovisko kolegu Klučku, ale poznáme aj stanovisko legislatívy ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa dotýkalo vypracovania a prípravy celého čl. 7, ale aj ďalších súvisiacich článkov. Ale dostávali sme aj stanoviská od ďalších právnikov, ktorých názor je relevantný, napríklad dnes činného komisára alebo teda agenta Slovenskej republiky a ďalších kolegov z katedier vysokých škôl a vedeckých ústavov. Ale to nie je podstatné.

Poďme k vecnému problému. Kolega Fico spomenul, že mohol by vzniknúť problém s tým, že nemusí byť vcelku hneď jasné, keď sa bude zmluva schvaľovať, či ide o priamo aplikovateľnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonom, alebo nie. Nech to neznie ako výčitka, ale keby bol kolega Fico troška pozornejšie preštudoval pozmeňujúci návrh, tak by zistil, že my sme toto zohľadnili. Inými slovami, v bode 40 podaného pozmeňujúceho návrhu sa konštatuje: "Vtedy, keď bude Národná rada Slovenskej republiky rozhodovať o schvaľovaní takýchto medzinárodných zmlúv, zároveň bude rozhodovať o tom, či ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5." Čiže je to iba drobný príklad, nechcem viniť z nepozornosti alebo z rýchlosti, to sa stáva, ale iba príklad toho, že my skutočne sme veľmi vážne rozmýšľali počas celého toho procesu nad všetkými pripomienkami. Takže myslím, že toto je vyriešené.

Poďme ďalej. V druhej námietke alebo v druhom stanovisko pán kolega Fico namietal, to je tiež obsiahnuté alebo bolo to obsiahnuté v stanovisku pána kolegu Klučku, ustanovenie navrhovaného článku 125a, kde sa hovorí o tej preventívnej kontrole medzinárodných zmlúv zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Aké sú tu možné koncepcie? Je tu možná koncepcia, ktorú sme prijali my. My vychádzame z koncepcie, ktorá hovorí o tom, že jedna, tá najvýznamnejšia kategória medzinárodných zmlúv, a to tých tzv. prezidentských, nebudem ich teraz bližšie charakterizovať, tá bude podliehať preventívnej kontrole ústavnosti Ústavným súdom. Ten proces celý je podrobne a, myslím si, presne popísaný v nami podávanom návrhu.

O význame toho nepokladám teraz za potrebné hovoriť, chcem iba povedať jednu vec. Áno, vieme o tom, že vyskytli sa aj názory, ktoré hovorili o tom, že by bolo možné urobiť koncepciu, ktorá umožní, aby Ústavný súd sa zaoberal aj ďalšími medzinárodnými zmluvami. Je to možné teoreticky, je to možné prakticky, ale má to určité úskalia. Tie ďalšie kategórie medzinárodných zmlúv sú, samozrejme, zmluvy vládne a zmluvy rezortné.

Prečo sme nezvolili tú cestu, že by sme tam dali aj tieto zmluvy? Tých dôvodov bolo niekoľko. Prvý dôvod je ten, že tieto zmluvy z hľadiska ich významu nedosahujú ten stupeň, ktorý dosahujú prezidentské zmluvy, ale druhý nemenej dôležitý význam spočíva aj v tom, že zaviazanie Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonávaním preventívnej kontroly všetkých medzinárodných zmlúv, to znamená aj tých v dobrom myslených, menej významných, trebárs rezortných, by mohlo zásadnejším spôsobom zahltiť Ústavný súd. My už teraz v smere skvalitnenia činnosti voči občanom, najmä v súvislosti s článkom 127 oprávnene počítame s tým, že dôjde k nárastu podaní na Ústavný súd. A to nebolo naším cieľom ani našou ambíciou, skôr naopak, mali sme z toho určitú obavu, aby sme nezablokovali tento významný orgán jeho zahltením. Myslím si, že je to legitímny dôvod, myslím si, že je to dôvod, o ktorom sa dá rozmýšľať. My sme išli touto cestou. Samozrejme, netvrdím, že nie je možné sa rozhodnúť aj pre iný variant, iba vysvetľujem, prečo sme sa tak rozhodli, ako sme sa rozhodli.

Ďalšie stanovisko pána kolegu Fica sa dotýkalo článku 17. Je to ten problém navrhovaného predĺženia času, ktorý bude mať k dispozícii orgán činný v trestnom konaní a sudca pri rozhodovaní o zadržaní a pri prevzatí do väzby alebo teda zatknutí osoby. My ideme cestou 48 hodín pre vyšetrovateľa v prípade zadržania, ale aj cestou 48 hodín pre sudcu a ešte možno pridaním ďalších 24 hodín, doteraz celkovo 72 hodín v prípade obzvlášť závažných trestných činov.

Keď sa rodili tieto časy, rodili sa v diskusii s tými, ktorí pracujú v trestnom konaní, teda s tými, ktorí reprezentujú orgány činné v trestnom konaní, ale aj s množstvom sudcov, ktorí riešia tieto prípady a ktorí, samozrejme, majú v povinnosti rozhodovať o týchto veciach.

Vieme, že 5 dní, ak to spočítame pri zadržaní, 5 dní je hranica, ktorá je prípustná a je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. To je jeden dôležitý východiskový moment. Išli sme teda na hranicu, ktorá je pomerne vysoká, ale je tolerovaná. Nedá sa jej nič namietať.

Kolega Fico spomenul, že jemu sa zdá byť veľa, že dávame 48 hodín alebo až 72 hodín sudcom do ruky, nuž ale musím povedať, že sudcovia argumentovali, prečo sú za to, aby získali ten čas. Ich argument, samozrejme, spočíva predovšetkým v tom, že si uvedomovali význam rozhodovania o týchto veciach, a osobitne pri tých trestných činoch, ktoré sú dnes charakterizované ako obzvlášť závažné trestné činy, asi z ich strany aj, alebo to je náš záver, bolo hodné zreteľa uznať im ten maximálny čas, aby mali možnosť dobre si preštudovať tie spisy, pretože viete sami, vážení kolegovia, dámy a páni, ktorí ste tu prítomní, že táto spoločnosť oprávnene a občan Slovenskej republiky oprávnene v minulosti kritizovali rozhodnutia sudcov, ktoré sa im zdali byť práve v súvislosti so zadržaním alebo s väzbou unáhlené alebo nesprávne.

Kolega Fico namietal okrem týchto časov, ktoré sú podľa nášho názoru legitímne, sú v súlade, je to otázka názoru, ale sú legitímne, sú v súlade s európskou judikatúrou - a vychádzali sme alebo rešpektovali sme to, čo nám hovorili sudcovia v prípade tých 48 hodín a 72 hodín -, ale poďme ďalej k ďalšej námietke kolegu Fica, ďalšia bola, spočívala v tom, že poukazovala sa definícia "obzvlášť závažných trestných činov". Áno, s tým sa, samozrejme, dá súhlasiť. Čo je obzvlášť závažný trestný čin, je dnes upravené v trestnom zákonodarstve. To sa môže zmeniť. Tu my však nemáme problém, ak by sme to chceli precizovať na konkrétne pomenovania trestných činov, čiže aby sme toto riziko odstránili, len prosím o pochopenie, že to naše stanovisko vychádzalo z platného znenia zákona a vychádzalo z používania termínov, ktoré sú dnes aktuálne a používajú sa v samotnom právnom poriadku.

Len ešte by som rád poukázal na jednu vec, o ktorej sa tu tiež nehovorilo a ktorá je minimálne tak významná v našej zmene alebo v našom navrhovanom texte, ako je samotné predĺženie času. V odsekoch 3 a 4, teda v tých odsekoch, ktoré hovoria o týchto možnostiach orgánov činných v trestnom konaní a sudcov pri zadržaní a pri rozhodnutí o väzbe, meníme dikciu záveru ustanovení, pretože hovoríme, že sudca má právo alebo teda má povinnosť do toho ustanoveného času vypočuť, rozhodnúť o väzbe alebo o prepustení na slobodu tej osoby. A to je veľmi významné. Platný text hovoril iba "prepustiť". A všetci, ktorí troška pracujete s touto témou, viete, že prepustiť znamená prepustiť a osoba sa prepustí bez možnosti odvolania prokurátora. A to je veľmi dôležité. My touto dikciou umožníme aj odvolanie, a preto aj tá lehota je dlhšia, aby sa aj toto mohlo vykonať, aby bolo naprosto jasné, aby aj ten orgán, ktorý zastupuje štát, mal možnosť sa vyjadriť.

Myslím, že to sú zásahy toho, čo sa nazýva spravodlivý proces aj v prípravnom konaní alebo v tejto fáze. Preto to tak robíme. To nie je, prosím, vymyslené. A to má svoje dôvody. Je to azda mlátením prázdnej slamy, ale treba spomenúť, že lehoty, ktoré uvádzame, sú maximálne lehoty, sú maximálne lehoty a bolo by iracionálne, keby sme chceli alebo konštatovali, alebo predpokladali, že každý ich bude využívať, pretože sa dajú využívať. Veríme a sme presvedčení, že orgány činné v trestnom konaní aj sudcovia vybavujú veci promptne. Tie lehoty sa nemusia vždy naplniť. Ale ak by bolo treba, preto sú také, nech sa naplnia a nech má ten, ktorý to robí, nech má dostatok času. Aj to je o prehlbovaní právneho štátu.

Poďme ďalej, námietky k článku 64 a nasledujúce, námietky, ktoré sa dotýkajú časti, ktorá má názov "Územná samospráva". Tu mám však ja azda jeden najväčší problém s videním tejto problematiky, ale aj s príkladmi, ktoré kolega Fico uviedol, s tými ďalšími, ktoré tu odznievali v minulosti a ktoré boli podľa mňa viac demagogické ako právnické.

Ale prečo chcem sa zmieniť k tomu, čo povedal kolega Fico? Argumentoval príkladmi Talianska a Francúzska. Samozrejme, poznáme tieto príklady, poznáme tie ústavné systémy. Len jedna vec unikla pri argumentácii. Tieto krajiny majú kontinentálny systém verejnej správy. Ten kontinentálny systém je dvojkoľajný. A tá dvojkoľajnosť znamená okrem iného aj to, že tu existuje tzv. byrokraticky decentralizovaná štátna správa a vedľa toho existuje samospráva. A orgánmi práve decentralizovanej štátnej správy napríklad v Taliansku sú provincie, ktoré majú to postavenie a tie orgány a tie zásahy štátu, ktoré kolega Fico spomínal. Ale oblasti sú orgánmi samosprávy.

My nemôžeme miešať decentralizovanú štátnu správu so samosprávou. Prosím, uvedomte si to. A samotná hlava to hovorí, samotná hlava to hovorí, že to je časť ústavy o územnej samospráve. My neriešime postavenie decentralizovanej štátnej správy. Decentralizovaná štátna správa bude vyžadovať tie kontroly a tie zásahy, ktoré spomínal kolega Fico.

Ale prosím, uvedomme si, samospráva, realizácia samosprávnych práv je tak významná ako realizácia zastupiteľskej demokracie na tej najvyššej úrovni. Normy, ktoré prijímajú samosprávne orgány, sú prvotnými právnymi normami, to nie sú odvodené právne normy. To zvýrazňuje význam toho, že občan vykonáva štátnu moc na najnižšej úrovni cez orgány samosprávy. Decentralizovaná štátna správa, čo sa tu zamieľa veľmi často, to je predĺžená ruka vlády. Tam sú namieste tie kontrolné mechanizmy a tie zásahy, ale to nie je, prosím, samospráva. Buďte takí dobrí, toto rozlišujte pri rozmýšľaní o tejto problematike. Toto keď sa nám začne zlievať a splietať, tak potom sme nepochopili nič. My riešime samosprávu.

Treba riešiť, súhlasím s tým, treba riešiť a dá sa riešiť aj v ústave decentralizovaná štátna správa, ale to sa musí robiť inde, v inej časti a ináč. To je jedna z vecí, o ktorej sme my tiež hovorili, že nám chýba v ústave, a to je jedna z vecí, pre ktorú sa hlásime, že my podávame v podstate iba malý návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.

My vieme o množstve ďalších problémov, ktoré treba riešiť. A riešime ich v prospech občana, pretože dotvorenie samosprávy je predsa to, čo je základom zastupiteľskej demokracie v každom štáte. To je to, čo dáva každému občanovi tohto štátu možnosť vykonávať moc na tej najnižšej úrovni každodenne. To nie je ten vzdialený parlament, to nie je tá vzdialená Národná rada Slovenskej republiky. A keď nám niekto vyčíta, že týmto ideme hubiť štát, že rušíme suverenitu, tak prepáčte, ale to je asi vysoké nepochopenie, vysoké nepochopenie.

(Ruch v sále.)

Prosím, pán predsedajúci, nech ma nevyrušujú kolegovia. Nech začnú argumentovať, keď bude treba, ale nech ma nevyrušujú.