Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, upokojte sa a nechajte hovoriť pána navrhovateľa.
Poslanec P. Kresák:
Takže iba to som chcel k tejto otázke povedať, my tu rozlišujeme, a preto riešime tieto veci takýmto spôsobom.
Nedostatok kontroly, ktorý je nám vytýkaný. Tá kontrola v nami navrhovanom modeli je štandardná. Voči orgánom samosprávy územnej sú oprávnené kontrolovať ich zákonnosť orgány prokuratúry. Sú tu súdne orgány, máme tu osobitne Ústavný súd a máme tu, samozrejme, legislatívu. Máme tu Národnú radu, ktorá legislatívou môže dosiahnuť akúkoľvek formu kontroly, keby chcela. Čiže čo nám tu chýba, alebo čoho sa bojíme? Bojíme sa tých ľudí, ktorým chceme dať moc do rúk naspäť - do orgánov samosprávy? Pre koho to je strach? Kto má z toho obavu? Tí, ktorí by chceli opäť vládnuť, vládnuť tak, aby občania nemohli do tej vlády na ústrednej úrovni niečo hovoriť. Naším cieľom to nie je, ale myslím si, že obviňovať nás z likvidácie štátu za to, že presúvame samosprávnu moc naspäť ľuďom, je minimálne nespravodlivé, minimálne nespravodlivé.
Poďme však, prosím, ďalej. Kolega Fico sa vyjadroval k článku 78. Namietal nami riešenú imunitu, nami riešený zánik imunity poslaneckého mandátu. Asi je najlepšie začať s tým, že zopakujem, čo hovorí nami navrhovaná dikcia tohto ustanovenia, pretože tu sa trošička rozchádzame. My tvrdíme, že ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby, je toto počas výkonu poslaneckého mandátu vylúčené. Teda rušíme viacero vecí, rušíme tú časovo neohraničenú ochranu aj po uplynutí poslaneckého mandátu a naviac, samozrejme, rušíme aj to, že tam bola tá možnosť vlastne ukončiť mandát iba za obzvlášť závažný trestný čin. Ale to s tým teraz tak celkom nesúvisí.
Chcem povedať iba toľko, prečo to tak robíme. Nesúhlasím osobne ani predkladatelia ďalší nesúhlasia s tým, aby sme nechali ten režim, ktorý tu je. Nebudem začínať s tým, že to je, žiaľ, režim, ktorý je prevzatý z Ústavy Česko-slovenskej socialistickej republiky z roku 1960, a to je režim, ktorý bol napísaný aj v ústavnom zákone 143/1968 o česko-slovenskej federácii. To je proste celé to riešenie imunity, ako je v dnes platnom zákone, to je riešenie, ktoré bolo prevzaté skutočne z minulého usporiadania.
Ale ten náš posun je v tom, že sme ochotní akceptovať rozhodnutie Národnej rady, ktoré síce nemusí byť z môjho vnútorného presvedčenia nesprávne, keď povie, že Národná rada nevydá. Ja som za to, aby sa vždy vydávalo. Ja nechápem, prečo tu boli tie diskusie voči vydávaniu. Vydávanie nie je predsa odsúdenie. Ale to nemusíme rozoberať teraz. Ja chcem povedať, že je legitímne, aby aj keď počas výkonu mandátu Národná rada, keď už rozhodne, že nevydá, že by sa nekonalo. Ale nevidím dôvod, skutočne nevidím dôvod, prečo by sa nemohlo konať, keď sa ten mandát skončí.
Ja nevidím dôvod, ako by mohol niekto niekoho vydierať, ako to spomínal kolega Fico, ako by mohla vláda alebo výkonný orgán cez politickú stranu tlačiť na nejakého poslanca. Prečo to nevidím a prečo sa toho nebojím? Pretože o tom, kto získa mandát, rozhodujú vo voľbách občania. A neverím, že by občania Slovenskej republiky nevideli, že by mali odovzdať svoj hlas politickej strane a, nedajbože, aj krúžkovať takého poslanca, u ktorého sa má začať konať teda v trestnej veci a u ktorého Národná rada odmietla takéto vydanie počas jeho predchádzajúceho mandátu. O čom sa bavíme? O čom sa bavíme, chceme takto chrániť pod nejakou zámienkou nejakého strachu z vydierania, ktorá nie je absolútne na mieste? Chceme dávať doživotnú imunitu poslancom Národnej rady? Nerobme to, nie je to správne, nesúhlasím s koncepciou kolegu Fica.
(Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, ja vás druhýkrát prosím...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Naozaj, správajme sa spôsobom vhodným ústavných činiteľov, páni.
Poslanec P. Kresák:
Je priestor otvorený na právne argumenty, na právne argumenty vo faktických poznámkach. Prosil by som nekričať nikdy. Nikdy som nevykrikoval takým spôsobom. Nebudem to viac komentovať.
(Výkriky v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, prosím, nevykrikujte z miesta, no. Buďme tolerantní jeden voči druhému.
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Nemám, nemám, chuť prekrikovať, pán predsedajúci.
Ďalší článok, ku ktorému proste pristupuje ináč kolega Fico, je článok 81, ktorý hovorí priamo o zániku poslaneckého mandátu. Zmena, ktorú navrhujeme v novele Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že poslanecký mandát má zaniknúť z jedného veľmi presne vymenovaného dôvodu, okrem tých dôvodov, ktoré sa dotýkajú, samozrejme, straty voliteľnosti, rozpustenia, smrti. To nie je podstatné.
Ale ten dôvod, na ktorý mal iný názor pán kolega Fico, hovorí o tom, že naše konštatovanie znie: "Mandát zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec Národnej rady odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin v prípade, keď súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu." Teda rozlišujeme medzi trestom za úmyselný trestný čin a trestom aj neúmyselným, ale za ktorý súd uvalí väzenie, ak to môžem ľudovo povedať.
Aká je logika toho návrhu? Logika hovorí, že keď sa dopustí poslanec úmyselného trestného činu, zasa právnici vedia, že úmyselný trestný čin znamená "vedel a chcel". Podľa nášho názoru je nezlučiteľné s poslaneckým mandátom, s jeho výkonom, aby ho vykonával človek, ktorý vedel a chcel spáchať trestný čin. Aj keby nebol odsúdený na nepodmienečný trestný čin, aj keby bol odsúdený iba na pokutu, vedenie a chcenie je podľa nášho názoru a podľa nášho videnia sveta príliš silná káva na zlučiteľnosť s mandátom na ďalšie fungovanie v parlamente.
Ten druhý dôvod - odsúdenie aj za neúmyselný trestný čin, ale na nepodmienečný trest odňatia slobody - má veľmi prozaický argument. Väzenie je faktickou prekážkou výkonu poslaneckého mandátu a nie je možné, aby niekto bol vo väzení a mal ďalej poslanecký mandát.
Takže to sú naše argumenty, a preto sa mi veľmi ťažko dá akceptovať názor pána kolegu Fica, ktorý hovorí iba o nepodmienečnom treste odňatia slobody, ak som tomu dobre rozumel.
Poďme ďalej. Stanovisko k článku 141a, k organizácii súdnej samosprávy. Samozrejme, tu je možných strašne veľa modelov a kolega Fico to určite vie. Model, ktorý my navrhujeme, je jedno z možných riešení. Samozrejme, takýchto riešení môže byť niekoľko, ale nikto ma vcelku jednoznačne nepresvedčí, ktoré riešenie je jediné správne.
Čo je podľa mňa potrebné a podstatné, je to, že či sa to niekomu páči alebo nie, zriadením Súdnej rady a iným spôsobom kreovania sudcov významným spôsobom posúvame súdnu moc tým smerom, kde mala byť daná v roku 1992. Veľmi sa mi ťažko počúvajú slová kritiky za nápravu chýb z roku 1992 od tých, ktorí tie chyby urobili. Ale to je zasa iná história.
V súvislosti s ďalším návrhom, ktorý podal pán kolega Fico a na ktorý už však čiastočne reagoval aj pán spolupredkladateľ Orosz, to je návrh, ktorý hovorí, že mali by sme ďalej voliť sudcov v Národnej rade. Nemôžem, než potvrdiť, že toto riešenie je skutočne nielen riešením prevzatým tiež z minulého režimu, ale je to aj riešenie, ktoré je vyhranene politickým.
Moderná Európa už dávno v naprostej väčšine usporiadaní rozložila tvorbu súdnej moci tým spôsobom, ako to robíme. Hlave štátu dala to, čo jej mi chceme dať, a navrhovanie dala orgánu, ktorý navrhujeme riešiť. Ten model nevzniká ľahko. Ja netvrdím, že je bezchybný alebo že je ideálny, ale vznikal v dlhohodinových diskusiách so zástupcami v prvom rade súdnej moci, ale aj so zástupcami správy, to znamená ministerstva spravodlivosti.
Kolega Fico sa zmienil ešte o jednej veci, aby som na to nezabudol, článku 127, a to možnosti, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o primeranom odškodnení. My, samozrejme, sme o tomto hovorili a my s týmto návrhom nemáme žiadny problém.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili pána poslanca.
Poslanec P. Kresák:
Súhlasíme s ním, ale poviem veľmi úprimne, nechceli sme ho dať my do nášho návrhu, pretože prvý s tým vyšiel kolega Fico. Ale on vie, že tento návrh má našu podporu. Ja by som to nebral za férové, keby sme to zahrnuli do nášho návrhu, a je to jeho myšlienka. Budem veľmi rád podporovať tento návrh na rozšírenie rozhodovacej kompetencie Ústavného súdu, ak ho pán kolega Fico podá.
K článku 154b, ktorý tu vzbudzuje toľko diskusií a také, by som povedal, troška hektické pocity, iba jednu vec. Nie je pravda, to obvinenie voči nám nie je férové, že tento článok sa dostal ako účelové riešenie potom, keď sa pána predsedu nepodarilo odvolať. Pán kolega Fico aj všetci ostatní viete, že tento návrh, ktorý dnes prerokúvame, na ktorý údajne nebol čas, je v tomto parlamente od 25. mája. Už vtedy to tam bolo, celá tá kauza vznikla oveľa neskôr. Takže už iba podľa časovej súslednosti vieme, že nemôžeme asi argumentovať tým, že toto sa dostalo do ústavy ako účelové, keď sa nepodarilo niečo iné.
Prosím, nie, tá filozofia sa týka nielen predsedu, ale aj podpredsedu Najvyššieho súdu, ale vychádzame z toho, že zriaďujeme cez celý systém Súdnej rady, cez celý systém výberu navrhovania a cez konečné menovanie pánom prezidentom v prípade sudcov, ale aj predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, že zriaďujeme novú legitimitu, ktorú by bolo treba aj novým spôsobom potvrdiť. Ale všimnite si, prosím, že ten článok, jeho dikcia hovorí o tom, že zaniká funkcia súčasného po tom, ako bude ustanovený, čiže to nemá v rukách Národná rada, lebo ak bude táto novela prijatá, bude o tom rozhodovať prezident. Takže vy nás obviňujete, ako keby sme my mali nejakú istotu, že pán prezident o tomto rozhodne hneď. Takže verte, prosím, že to bolo chápané ako systémové riešenie.
A ešte na záver poslednú vec, o ktorej sa v diskusii zmienil pán kolega Fico, ktorou je "verejný ochranca práv". Myslím si a som hlboko presvedčený, že naše riešenie je dobrým začiatkom. Tiež by sme mohli diskutovať množstvami usporiadaní a príkladov z rôznych systémov, kde tento inštitút funguje. Každé riešenie je iné. My sme však chceli byť verní tomu, na základe čoho funguje ombudsman v krajinách, kde sa takto označuje, aj keď, samozrejme, my dávame alebo otvárame slovenský ekvivalent tomuto termínu.
A ten verejný ochranca práv je vlastne parlamentným zmocnencom. My sme nechceli robiť nejaký silný rozhodovací orgán, ktorý by možno sa blížil rakúskemu Volksanwaltu alebo inému podobnému orgánu. Chceme založiť tradíciu orgánu, ktorý bude konať tak, ako konajú v najlepšej viere a s najlepšími skúsenosťami ombudsmani nielen v krajinách anglosaského sveta, ale dnes, chvalabohu, už aj vo všetkých postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy. Naše riešenie, trúfam si povedať, je štandardné a je dobrým základom na podrobnejšiu legislatívnu úpravu a na to, aby tento inštitút slúžil občanom v ich neľahkom zápase s orgánmi verejnej správy.
Pri dnešnej diskusii hovoriť o tom, že by sme mali rozhodovať, kto bude ombudsmanom, je predčasné a, myslím, troška nefér. Tá otázka dnes tak nestojí a nikdy tak ani nestála.
Takže toľko na objasnenie. Mohol by som a budem ešte v závere vysvetľovať ďalej, ale pretože pán kolega Fico hovoril o právnych problémoch a nebola tam demagógia, chcel som vysvetliť naše právne stanoviská bez nejakých politických ambícií a politického pozadia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím teraz technikov, aby posúvali postupne tabuľu. Prosím, posuňte tabuľu tak, aby som si mohol písať ďalšie mená prihlásených poslancov. Stačí, počkajte: Cagala, Jarjabek, Bajan, Kolláriková, Belohorská, Bohunický, Baco, Aibeková, Benčat, Podhradská, Orosz, Moric, Maxon, Krajči. Pán poslanec Húska, vy ste sa už prihlásili ako 6. v poradí. Pán poslanec Krajči je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Prečítam: Pán poslanec Fico, Tóthová, Cuper, Gašparovič, Cabaj, Húska, Hudec, Husár, Šimko, Cagala, Jarjabek, Bajan, Kolláriková, Belohorská, Bohunický, Baco, Aibeková, Benčat, Podhradská, Orosz, Moric, Maxon, Krajči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
chcem oceniť, koľko úsilia vyvinul predkladateľ na to, aby reagoval na moje pripomienky. Ja si to naozaj vážim. Mám len jednu, naozaj krátku pripomienku k článku 17, o ktorom hovoril aj pán poslanec Kresák. Predovšetkým chcem povedať, že ak pán poslanec Kresák spomenul, že európska judikatúra alebo judikatúra k Európskemu súdu hovorí až o 4 alebo 5 dňoch zadržania, tak my nemôžeme spájať 48-hodinovú lehotu pred zadržaním so 48-hodinovou lehotou po zadržaní. 4-dňová lehota, ako o nej hovorí Európsky súd pre ľudské práva, sa vzťahuje len od momentu zadržania po rozhodnutie súdu, čiže my môžeme predlžovať to prvé obdobie, tých 48 hodín až do obdobia štyroch dní, pokiaľ osoba nie je postavená na súd, alebo dokonca až do piatich, záleží na tom, ktorý prípad berieme. Takže nespájajme dve lehoty dohromady, pretože to nemá nič spoločné.
A ešte spresnenie. Ja zase rešpektujem, že pán poslanec nerobí s trestným právom, robí s ústavným právom, keď hovorí o tom, ako je dôležité zakotviť možnosť podať určitý opravný prostriedok prokurátorom proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby. To už je teraz. My sme aj jednou z novelizácií Trestného poriadku zaviedli možnosť podávať sťažnosť proti nevzatiu osoby do väzby, ale beriem to tak, že to chce teraz predkladateľ ústavnoprávne zakotviť, no fakticky tento právny stav je.
Takže len toľko. Všetky ostatné argumenty, ktoré uviedol pán poslanec Kresák, beriem ako argumenty právnického charakteru a beriem ich ako súčasť normálneho súboja právnikov v parlamente.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kresáka, ktorý hovoril, že cesty riešenia sú rôzne. Pán poslanec, samozrejme, cesty riešenia sú rôzne. Tie si možno vybrať vo vedeckej práci, cesty riešenia si môžeme vybrať pri vystúpeniach, ale pokiaľ robíme ústavu, tam musíme zakotviť cestu riešenia, ktorá je spoločensky verifikovaná alebo, ak chcete, na ktorej sa dohodne celá spoločnosť, resp. jej väčšia časť. To znamená tú alternatívu, ktorá je podporovaná väčšou časťou spoločnosti. A keďže ste neurobili verejnú diskusiu, nemôžete ani vedieť, ktorá cesta je tá, ktorá je verifikovaná. K tej, ktorú ste vybrali vy, máme viaceré pripomienky aj s argumentmi.
A pokiaľ ste spomínali, že nechápeme vaše poňatie miestnej samosprávy, vysvetľovali ste dvojkoľajnosť, pán poslanec, veď v roku 1990, keď sme prijímali zákon o obecnom zriadení, my sme nadväzovali na dvojkoľajnosť, ktorá tu bola v histórii v prvej buržoáznej Česko-slovenskej republike. Tak o čom vlastne vy rozprávate? A pokiaľ nám tu uvádzate, že nevieme rozlíšiť pôvodnú a odvodenú pôsobnosť samosprávy, pán poslanec, veď dnes je takisto pôvodná a odvodená kompetencia pri vydávaní všeobecne záväzných aktov samospráv. Takže neviem, či nám nechcete rozumieť alebo chcete z nás urobiť tu tím ľudí, ktorý nie je na úrovni pochopiť vaše myšlienky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Kresák,
neviem, prečo ste taký útlocitný. Včera ste tam robili opičky na tom mieste, kde ste sedeli, keď som vystupoval ja, a Bugár s pánom Csákym za mojím chrbtom. A nebolo nikoho, kto by upozorňoval niekoho na to, že sa nikto nespráva z vládnej koalície slušne v tomto parlamente.
Ale nie o tom vám chcem hovoriť. Poúčate nás tu znova o niektorých veciach, o ktorých nemáte zrejme ani šajn, a znova zavádzate občanov tohto štátu. My nevyčítame vám to, že vy chcete zaviesť územnú samosprávu, my vyčítame vám to, že vy idete zaviesť svojím ústavným návrhom jednoducho autonómnu samosprávu regiónov. A to vy zasa neviete pochopiť. Buď to neviete pochopiť preto, pán kolega Kresák, že ste si to zrejme zle prečítali, ale skôr dávam tú druhú alternatívu, že jednoducho ste sa spojili s niekým, kto má záujem rozvracať tento štát - to znova opakujem -, pretože keď si prečítate, ako má byť usporiadaný unitárny štát, tak zistíte, že vlastne vy ste neurobili unitárny štát, ale zväz nezávislých autonómnych území, ktoré nebudú nikým a ničím z centrálnej vlády absolútne kontrolovateľné, ako to už tu bolo povedané, kde sa nebude môcť obyčajný občan ani len dovolať svojich práv, ak trebárs bude s ním chcieť urobiť nejaký poriadok, ktorý nebude v súlade s predstavami demokracie a právneho štátu, jeho regionálna vláda. A to vy vydávate ako vzor usporiadania. Ja by som sa na vašom mieste s tým naozaj nechválil.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
V dvoch minútach sa nedá, samozrejme, reagovať na všetky názory, ktoré pán predkladateľ povedal, názory k jednotlivým výrokom, ktoré zazneli aj vo vystúpení pána poslanca Fica. Ale chcem povedať, pokiaľ ide o ten fakt, kde hovoril pán predkladateľ aj k imunite, a nesúhlasil so všetkým s pánom poslancom Ficom, kde pán predkladateľ tak trošku scholasticky hovoril, čo to je úmysel a neúmysel, musím povedať, pán poslanec, že tuná môže ísť k nedbanlivosti aj, by som povedal, takej, keď si to tak scholasticky povedal, poviem aj ja, že "viem, že robím zle, ale myslím, že zle neurobím", čiže nedbanlivosti vedomej. A v takomto prípade môže dôjsť k ťažkým trestným činom. A tuná potom brať do úvahy, či ide o úmysel alebo neúmysel - tu opomíname tú stránku následku. Takže nie celkom súhlasím s tebou pán predkladateľ. To je vec názoru. Diskutujem.
Nesúhlasím s tebou, pokiaľ ide potom o ten článok 78 odsek 3.
A chcel by som povedať ešte aj pár slov k tomu zadržaniu. S tými 24 hodinami na 48 hodín súhlasím. To, čo povedal pán poslanec Fico, je tiež v úvahe, či až tak ďaleko ísť pri súde, pretože tá 24-hodinová lehota dnes slúži a bude slúžiť aj potom na to, aby vyšetrovateľ nazbieral materiál, ktorý odovzdá sudcovi, a sudca na základe toho potom rozhoduje o väzbe. Čiže na to nie je potrebných niekoľko dní, to skutočne. Ale to je vec diskusie. Takže...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Už som musel skončiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Chcem reagovať na predrečníka. A svojho času som už v tomto parlamente povedal, že ak dáme dokopy dvoch právnikov, majú tri právne názory a sú presvedčení, že všetky tri sú dobré. Toto je ten uhol pohľadu a každý si to svoje obhajuje. Ale, pán kolega, ak by ste úprimne mysleli niektoré veci, ktoré ste zakotvili do návrhu tejto veľkej koaličnej novely ústavy, tak potom by ste to museli asi dopracovať ďalej.
Pokúsim sa to posunúť o niečo. Ak ste poctivo mysleli riešenie otázky Najvyššieho súdu a nevideli ste v tom politikum, čo určite za tým politikum je, tak prečo takýmto spôsobom neriešite aj Ústavný súd, aby ste tento Ústavný súd prijatím tejto ústavy rozpustili a museli ste nanovo potom riešiť sudcov Ústavného súdu. Vtedy by som bral, že teda máte rovnaký meter a nie je v tom politikum, pretože ste prehrali hlasovanie o predsedu Najvyššieho súdu.
Ale poďme teraz ešte k tej otázke, lebo, samozrejme, môžete nás tu učiť, môžete kárať, je to vaša profesia zo školy, ale tu to nedocielite, že poslanci budú mať ruky za chrbtom a počúvať ako v škole, pretože niečo už v tomto parlamente zažili - a najmä čo sa týka imunity. Ak by ste boli poctivo mysleli s imunitou to, čo vysvetľujete, jednotlivé závery, prečo ste potom "nešiahli", keď to mám tak ľudovo povedať, na tzv. beztrestnosť poslancov v otázke priestupkov? Ak ste to chceli teda poctivo riešiť a pokračovať ďalej, prečo ste nešli do tejto oblasti? Ak vy hovoríte, že voliči si vyberajú jednotlivých kandidátov a že ak by náhodou na neho bolo vznesené obvinenie, akú máte istotu, že možno na vás tých, o ktorých hovorí predseda Národnej rady, že koľko dá žetónov, že do skončenia vášho funkčného obdobia na koľkých z vás môže byť vznesené obvinenie, a preto nebudete na kandidátke, pretože ľudia by si nevyberali? Tak ste to vy povedali. Takže potom o čom je to? Takže ta je tá neúprimnosť. Potom sú to niektoré úvahy, ktoré nemajú však konkrétny výsledok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Pán poslanec Kresák ako predkladateľ, samozrejme, má právo na použitie určitého argumentačného sofizmu. A on to vie - úhľadným, ale aj úhybným spôsobom využívajúc právne výrazy zabaliť, rôzne aj pochybné argumenty.
Tu v jednom vystúpení hovorí dvojako. Na jednej strane povedal, že je proti tomu, aby sa v parlamente rozhodovalo o voľbe sudcov, pretože je to vyslovene politické rozhodnutie, ale potom jedným dychom predtým hovoril o práve parlamentu vydávať poslancov na stíhanie. A pri tom postupe to bolo totálne politické rozhodnutie. Len pripomeniem, že na poslanca Ivana Lexu bolo 12 návrhov a parlamentom schválených, na poslanca Krajčiho boli 3 návrhy. Veď ste urobili z parlamentu jednoducho jeden komediálny súbor. To sa predsa nerobí. To bolo práve politické zneužitie, lebo postupne všetky argumenty, ktoré vlastne rozhodovali, politicky tu postupne padajú a ani prokurátor, ani súd nemôže v podstate rozhodnúť. Takže tieto dve veci obhajujete odrazu z úplne protichodných postupov. Raz ste proti politickému rozhodovaniu parlamentu v oblasti voľby sudcov, ale na druhej strane veľmi vítate a podporujete politické rozhodovanie parlamentu v otázke vydávania poslancov na trestné stíhanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Slovo má Ivan Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Najprv mi dovoľte takú krátku poznámku. Veľmi ma mrzí, že odišiel z parlamentných lavíc pán poslanec Fico, pretože úplne evidentne sa prihlásil z politických dôvodov jeden z predkladateľov návrhu novely ústavy pán poslanec Kresák, a zdá sa, že preto, že prestal televízny prenos, tak diskusia prestala byť zaujímavá.
Mám jednu otázku, nie som právnik, ale vy pán poslanec Kresák ste docentom práva, prečo hovoríte o doživotnom mandáte, doživotnom mandáte alebo doživotnej imunite. Veď to predsa nie pravda. Povedali ste to a použili. Pozrite si záznam. Som si to hneď zapísal, ako ste to povedali. Vo svojom vystúpení ste to povedali. Ja si myslím, že ste sa zmýlili alebo ste mali chuť niekoho trošku pomýliť.
Vážený pán poslanec, mňa to veľmi mrzí, ale často sa mi zdá, že obhajujete neobhájiteľné a veľmi úpenlivo trváte na tom, čo ste raz tvrdili, aj keď možno v podvedomí už tušíte, že ste sa zmýlili. Je to pre vás zrejme veľmi ťažké. Ja vám pripomeniem jeden spor, ktorý sme mali v tomto parlamente, keď som tvrdil, že treba naozaj poslovenčiť niektoré termíny v našej legislatívnej praxi. A hovorilo sa o slovíčku "vada", "bezvadný" a podobne. A vtedy ste tvrdili, že namiesto toho, že máme na Slovensku veľmi krásne pojmy, ako je chyba, nedostatok, nedostatočný alebo iný vhodný zápor vecí, vy ste tvrdili, že je to nenahraditeľné, pretože, samozrejme, vás netrápi jazyková kultúra, ale zrejme tradícia, ktorá bola založená v čechoslovakistických tendenciách.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár. Nie je prítomný.
Pán poslanec Cagala.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
ja sa dotknem tej pasáže, kde hovoril pán kolega Kresák, že bola táto novela ústavy daná dostatočne na - tak sa povie - ľudové nahliadnutie. Ja som presvedčený, že aj keď sa hovorí o internete, že na stránkach internetu koľko asi obyvateľov tohto štátu si vie z internetu vytiahnuť túto novelu ústavy a vie sa k nej vyjadriť a keby sa aj vedelo, samozrejme, k tomuto dať diskusiu, nielenže si ju prečíta, ale diskusiu odbornú, aby požiadali si o možnosť z okruhu svojho právnika, aby ten im vedel k tomu niečo povedať.
Takisto si myslím, že touto novelou sa nezaoberali ani zamestnávateľské kruhy, pretože sa nedala na pripomienkovanie ani v čase tvorby - už teraz áno, ale čo už teraz na nej zmenia, keď sa prerokúva v parlamente. Myslím, že aj tu je jedna z chýb, ktorá sa pri príprave vykonala.
Ďalej ste hovorili, že toto je malá novela. Tak keď si ju žiak základnej triedy vytiahne z internetu, tak nemôže povedať, že je to malá novela. To je veľká novela, lebo niet článku, ktorý by nebol nabúraný. Nezáleží na tom, že sa zmenia všetky riadky, všetky slová, ale význam a novela je to veľká. Preto sa nebavme o tom, či je malá alebo veľká. Je to veľká novela. A takúto veľkú novelu nežiada po nás nikto, ani Rada Európy, ani Európska únia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som, ak dovolíte, sa chcel spýtať pána poslanca Kresáka, pána predkladateľa, mňa zaujala tá pasáž, kde sa hovorí o ústavných právach prezidenta republiky, resp. o jeho novom postavení z hľadiska novej novely ústavy. Mňa by zaujímalo, či máme k dispozícii, resp. či pán poslanec ako predkladateľ, resp. jeho kolegovia majú k dispozícii nejaké vyjadrenie prezidenta republiky, resp. či by sme mohli v tomto zmysle o nejaké vyjadrenie požiadať alebo nejaké vyjadrenie dostať, lebo my sme už tuná veľmi veľa hovorili o tom, že neprebehla, hovoríme tomu, všeľudová diskusia, ale z hľadiska ústavných práv prezidenta je to podľa môjho názoru ešte oveľa dôležitejšie, lebo súčasný pán prezident Schuster bol volený prvý raz vo všeľudovom hlasovaní.
Občania, či už teda vedome alebo nevedome, volili prezidenta s istými ústavnými právami. Dnes sa mení funkcia prezidenta, resp. môže sa meniť funkcia prezidenta z hľadiska novely ústavy, to znamená, že prezident bude mať iné postavenie z hľadiska eventuálnej prijatej novely ústavy, a nezdá sa mi to celkom v poriadku, keď v parlamente sa vlastne menia ústavné práva kohosi, kto bol v rámci iných ústavných práv zvolený vo všeľudovom hlasovaní. Aj tu si myslím, že v tomto prípade chýba jednoducho diskusia, ktorá dávno mala prebehnúť vo verejnoprávnych inštitúciách, to znamená, mám na mysli verejnoprávny rozhlas a verejnoprávnu Slovenskú televíziu, no a skromne si myslím, že aj za prítomnosti pána prezidenta.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Ja som rád, že opäť zaznela podpora tých článkov, ktorá vlastne pokračuje v reforme verejnej správy. Ja som presvedčený, že sa naštartovala v minulom období, ale zatiaľ to bola len dekoncentrácia štátnej správy do územia, teraz pokračujeme ďalšou etapou, a preto som rád, že tam sú články, ktoré hovoria jednak o normotvorbe a jednak o zadefinovaní orgánov. To zatiaľ, chvalabohu, už nikto nespochybňuje, teraz sa bavíme o inom. Som presvedčený zástupca unitárneho a decentralizovaného štátu. Preto si myslím, že zákony, ktoré budú definovať konkrétne vyššie územné celky - a sú tam otvorené otázky, povedzme, o ktorých sme hovorili, či vieme zastaviť prípadné protizákonné rozhodnutie samosprávy, jedna z možností je na Ústavnom súde, ďalšie tu boli spomínané -, je to vec, pre ktorú sa rozhodneme.
Ale fakt je, že sú tu aj otvorené veci. Za jednu z nich osobne považujem, nemusíte so mnou súhlasiť, ako zastaviť prípadné referendum, ktoré bude, povedzme, protizákonné, lebo predpokladám, že aj v tomto zákone negatívne vymedzíme tie okruhy, pre ktoré nemôže byť vypísané referendum, podobne ako je to v ústave pri daniach. Ak by to tak nebolo, tak v živote nikto nepostaví rozpočet napríklad takéhoto územného celku. Čiže môžeme diskutovať o tom, kto bude tým orgánom, ktorý zastaví takéto referendum. Môže to byť Národná rada, ale o tom budeme ešte hovoriť v rámci vyšších územných celkov. Takže s čím možno súhlasiť, je skutočnosť, že už dávno sme mali mať komplexnú reformu, resp. keby sme nemali veľmi iniciatívnych úradníkov na jednotlivých rezortoch, ktorí sa tomu bránili, už dávno sme mohli byť oveľa ďalej.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán kolega Kresák, vaše tvrdenie, že opozícia je proti presunu kompetencií na samosprávu, že opozícia je proti priblíženiu samosprávy k občanom, je nepravdivá, nehnevajte sa, je smiešna. Proti čomu alebo za čo máme byť, keď vláda doteraz nepredložila toľko sľubované materiály o decentralizácii verejnej správy a o tvorbe vyšších územných celkov do Národnej rady. Sľubov mala táto vládna koalícia skutočne veľa, ale ich realizácia ostala niekde za dverami, len keby sme aspoň vedeli, za ktorými. Nehnevajte sa, ale vy sa nemôžete v rámci vládnej koalície dohodnúť ani na tých najzákladnejších veciach týkajúcich sa samosprávy. Koľko má byť vyšších územných celkov? Má ich byť osem alebo dvanásť alebo aký model má byť, symetrický, osem krajov, osem vyšších územných celkov alebo dvanásť krajov, dvanásť vyšších územných celkov alebo nesymetrický model, osem krajov a dvanásť vyšších územných celkov? Preboha, ujasnite si to a potom, keď to predložíte do Národnej rady, tak môžeme sa na túto tému rozprávať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kresák, chýbalo mi síce, že sa neprihlásil pán poslanec Šimko, aby ohodnotil technicky a umelecky...
(Hlasy z pléna.)
Je za vami trošku.
Mám iný názor na prednesenú ústavu ako vy, ale v rámci politického ringu nechávam vám tento názor, ktorý navyše, pretože ste odborník a uznávaný odborník, môže byť diskutovateľný s našimi odborníkmi. Za umelecký prednes, za tie grimasy a za tú žuvajúcu žuvačku by som vám asi dala veľmi zlú známku.
Chcem však s vami teraz polemizovať o niektorých bodoch, o ktorých ste hovorili. Útočíte na nás neustále, že my sa bojíme spolitizovania ombudsmana a týchto funkcií. Áno, bojíme sa, pretože ste doteraz nesplnili nič z tých predvolebných sľubov, ktoré ste dávali nie nám, ja som vás určite nevolila, to vás uisťujem, ale svojim vlastným voličom. Transparencia, o ktorej ste hovorili, tu nie je, pretože toto pripravujete pod rúškom noci, dokonca aby ani ľudia nemali čas sledovať tie kroky, ktoré robíte. Idete to uštvať v parlamente dvanásťhodinovými rokovaniami. To vám nestačí ako jeden z dôvodov?
Ďalší. Pozrite sa, čo ste urobili s veľvyslancami? Nám ste vyčítali politické nominácie, vy ich máte rad-radom. Myslíte si, že ombudsman bude nezávislý človek? Ja na rozdiel od niektorých mojich kolegov si nemyslím, že to bude ten starší pán, ktorého chcete uspokojiť, ja si myslím, že v zálohe máte niekoho, komu - celá koalícia - dlhujete asi trošku viac. A to je pani Pufflerová. Tá nás oslovila teraz ďalším listom, že tí, ktorí stoja za ňou. A tá vám vyhrala voľby, vy viete veľmi dobre.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Kresák opätovne veľmi jasne, trpezlivo a odborne vysvetľoval filozofiu predkladania jednotlivých návrhov Ústavy Slovenskej republiky. Aj formálne, podaním ruky medzi poslancom Ficom a Kresákom sa ukazuje, že návrhy odborníkov vládnej koalície a nezávislého poslanca nie sú až tak vzdialené. Niekedy skutočne stačí k zladeniu názorov veľmi málo. Ja verím, že v ďalšom procese prípravy ústavy k takémuto zladeniu príde.
Mňa zaujal opätovne výklad postavenia miestnej štátnej správy a územnej samosprávy. Obecná samospráva po roku 1990 skutočne preukázala svoje nezastupiteľné miesto. Ona má svoje kompetencie, ona má svoj majetok, svoje financie, svoje demokraticky volené orgány. Občania majú šancu rozhodovať o veciach obecných. Bývalý poslanec za HZDS Arpád Matejka pri zdôvodňovaní samosprávy vyšších územných celkov tvrdil: "Slovensko sa nezačína v Bratislave a nekončí sa v Rači." Aj to je príčina, prečo chcú občania vo vyšších územných celkoch rozhodovať o veciach nadobecných prostredníctvom svojich demokraticky zvolených zástupcov. Samospráva vyšších územných celkov musí byť však efektívna a plnohodnotná. Možnosť naplniť a zvoliť túto samosprávu umožní až novela Ústavy Slovenskej republiky v terajšej podobe štvrtej hlavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predkladateľ,
neviem, ako by som vám to najlepšie vysvetlil, vy ste sa nám snažili niečo veľmi dobre vysvetliť, ale nehnevajte sa, ja som cítil z toho všetko možné, len taká normálna človečina, taká normálna človečinka, to, čomu by sa dalo normálne rozumieť, o čo vám ide, to tam v tých vašich výkladoch stále chýba. Vy ste rozhadzovali takto rukami aj pri výklade v našom výbore. Ja som sa snažil s vami komunikovať a vy ste sa snažili tak ako teraz nás presvedčiť o tom, že máme jednoducho smolu, že vy ste právnik a vy ste právnici a vy tomu rozumiete a my ostatní občania tejto republiky, máme smolu, my to nemôžeme nikdy pochopiť a my sa musíme prispôsobiť tomu, že vy to urobíte.
Prosím vás, tak urobte návrh ústavy na tri strany, kde napíšete normálne to, čo je pre ľudí pochopiteľné, pretože pán predkladateľ, vaša smola, vaše nešťastie je v tom, že táto ústava je pre občanov a nedá sa robiť bez občanov. Nemôžete robiť ústavu pre občanov tak, že vy ste elita právnická, ktorá tomu rozumie a ostatní občania tomu nerozumejú a jednoducho musia sa s tým zmieriť. To, že je to takto, to ste tu predviedli vo vašom vystúpení. Ste si povzdychli, že jednoducho "úmyselný" či "neúmyselný", to je zložité právnicky, majú s tým problém aj právnici na katedrách. Nedávajte do ústavy také veci, ktoré sú zložité právnicky pre občanov tak, že ich nepochopia. Načo sú tam takéto ustanovenia? A vaše vyhlásenie, že na internete si môže každý prečítať...
(Zaznel zvuk časomiery.)