Šestnásty deň rokovania

45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. februára 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram šestnásty rokovací deň 45. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 45. schôdze písomne požiadali poslanci: pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Kovačič, pán poslanec Petrák a pán poslanec Škoda.

Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.

Budeme pokračovať v rozprave o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky podanom skupinou poslancov, a to v poradí, ako sa včera poslanci prihlásili ústne.

Prosil by som navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto. Pán poslanec Kresák už je tu. Spravodajca je prítomný, čiže môžeme pokračovať v rozprave.

Dávam slovo pánu poslancovi Bajanovi a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Eva Rusnáková.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predseda,

kolegyne, kolegovia, dobré ráno,

dovoľte mi, aby som vás zdržal niekoľkými poznámkami, ak sa mi podarí do desiatich minút, až sa mi spustí čas, tak k trom poznámkam.

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som technikov, aby zapli časomieru. Počkajte, pán poslanec.

Nech sa páči.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Teda k trom oblastiam, ak sa mi podarí do desiatich minút vtesnať, a to je pozmeňujúci návrh k článku 68 - vzťah Najvyššieho kontrolného úradu k obciam a samosprávam vyšších územných celkov a vôbec o samospráve vyšších územných celkov, teda k hlave IV.

Začnem prvým bodom, a to je, aby bolo jasné, že som jednoznačne za prijatie pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán kolega Fehér v článku 68. Na osvieženie pamäti, keďže to bolo pred dvoma týždňami, citujem ho: "Zákon môže ustanoviť, ktoré úlohy obce vykonáva mestská časť." Týmto ustanovením sa umožní mestskej časti v prípadoch, že sa to ukáže ako vhodné, aby niektoré úlohy obce vykonávali aj mestské časti. Už teraz to je podľa zákona o Bratislave a o Košiciach. Nepredpokladal som, že k tejto téme budeme hovoriť, lebo sme si s predkladateľmi dohodli, že by nemal byť problém takúto veľmi všeobecnú formulu, ktorá neukladá, ale umožňuje vôbec takéto riešenie, keby tento problém nebol spochybňovaný niektorými našimi kolegami, resp. v kuloároch. Som teda prekvapený, že táto vec funguje desať rokov. Zatiaľ nikto neprišiel s takýmto drastickým návrhom zmeniť desaťročné fungovanie. Aj preto som prekvapený, pretože tu nie je agenda občanov Bratislavy. Ja budem hovoriť za Bratislavu.

Podľa prieskumu verejnej mienky pri Slovenskom štatistickom úrade, ktorý ju vykonal, 72 % respondentov je proti zrušeniu samospráv mestských častí. Samozrejme, nie je to ani agenda politických strán relevantne pôsobiacich v Bratislave. Myslím si, že keď sa opýtate vašich kolegov z okresných štruktúr SDKÚ, KDH, DS, SDĽ, či HZDS, SNS alebo SMK, čo si o tom myslia, myslím si, že na spoločnom stretnutí by vám povedali, že sú jednoznačne proti centralizácii Bratislavy. Títo občania si uvedomujú, že na svojich poslancov a starostov sa môžu bezprostredne obracať, majú vo svojom volebnom obvode a práve miestni poslanci sú akýmsi "čidlom" na probléme, ktorý bezprostredne so starostom alebo miestnym úradom riešia. Ak by bolo len jedno mestské zastupiteľstvo, sťažila by sa, ak nie znemožnila účasť občana na správe vecí verejných. Veď množstvo našich spoluobčanov je v komisiách v miestnom zastupiteľstve a v školských radách a podobne.

Ak niekto tvrdí, že v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom ide o kompetencie a peniaze, dovoľte mi povedať, buď tomu nerozumie alebo úmyselne zavádza. Tu ide len o možnosť zriadiť a upraviť vzťahy v meste, ktoré zákon bude konkrétne upravovať. Hovorme teda o peniazoch a o kompetenciách, ale nie pri ústavnoprávnom ukotvení mestských častí. Diskutujme o týchto veciach ako kolega Šimko zo SOP, ale tam, kde to patrí, teda pri konkrétnych zákonoch. Upravme vzťahy v zákonoch o Bratislave a o Košiciach, ale nehovorme o tom, lebo naozaj sem to nepatrí.

Ak hovoril kolega Šimko, už keď som ho spomenul, o územnom plánovaní alebo technickej infraštruktúre, že ide o celomestskú funkciu, možno s tým len súhlasiť. Ale ide o typickú kompetenčnú funkciu alebo tému, takže upravme v tomto zmysle zákon o Bratislave alebo Košiciach. Myslím si, že Bratislava má vážnejšie problémy, ako otvárať takúto nezmyselnú tému v tejto chvíli. A myslím si, že problémy, ak by sme túto vec schválili, by sme s tým nemali mať.

K ďalším dvom témam, ak mi čas dovolí, len telegraficky. K vyšším územným celkom. Čo vlastne predkladatelia chceli upraviť? Podľa mňa alebo vysvetľujem si to tak, ako začal kolega Cabaj, že nie je to nová myšlienka vyšší územný celok, tá je aj v ústave, išlo o to, ak ju chceme zriadiť, musíme ju definovať. O tom je článok 68. Ak chceme naozaj relevantne aj niečo vykonať a urobiť s vyššími územnými celkami, musíme dať kreovanie týchto orgánov a aj spôsob ich volieb. O tom sú ďalšie články. Ak sa diskutuje o niektorých problémových otázkach ako vypísanie referenda, viem si predstaviť, podobne ako som už minule hovoril, že podobne ako zákon číslo 369 o obecnom zriadení, môžeme negatívne vymedziť v zákone o vyšších územných celkoch, o ktorých témach nebude možné vypísať referendum. Spomenul som, že jednou z nich by mohli byť aj dane a poplatky, resp. rozpočet, pretože by sa ľahko mohlo stať, že by funkcionári vyššieho územného celku nikdy nezostavili rozpočet.

Som zástupca unitárneho decentralizovaného Slovenska, preto sa mi niektoré vystúpenia našich kolegov dosť ťažko počúvali. Ako keby bola obava z presunu kompetencií na obce a mestá, resp. z bývalých riadení štátu z Bratislavy. Možno si to zle vysvetľujem, lebo som presvedčený, že máme veľmi veľa schopných ľudí v regiónoch, ktorí sú schopní svoje územie spravovať sami vo väčších kompetenciách. Myslím si, že už nastal čas, aby sme tento štát neriadili len z Bratislavy.

A ešte mi dovoľte povedať osobný názor k spolitizovanej téme, a to je združovanie vyšších územných celkov. Osobne som presvedčený, že ústava dáva dostatočné záruky na to, aby nemohla nastať situácia dezintegrácie štátu, povedzme, združením s iným regiónom za hranicami alebo spájaním. Viem si predstaviť, že ak príde nejaký pozmeňujúci návrh smerom k tomu, že by sme azda prijali, dovoľte mi spojenie superpoistku smerom k takému územnému združovaniu. Viem si predstaviť, že o tom môžeme diskutovať. Ale veľmi opatrne na túto tému, pretože už teraz existujú cezhraničné regióny, ako je región Tatry, kvôli cestovnému ruchu, poľsko-slovenská spolupráca funguje veľmi dobre. Ak by sme to veľmi zabili, obávam sa, že naša proklamácia o vzniku hospodárskej zóny Jarovce-Kittsee by mohla mať svoje problémy. Čiže ide mi o to, aby sme s vodou z vaničky nevyliali aj dieťa. Možno o tom diskutovať, myslím si, že zákon o vyšších územných celkoch dá na to väčší priestor.

A ešte k poznámke, ak mám tri minúty, to je kompetencia Najvyššieho kontrolného úradu smerom k obciam a samosprávam. Myslím si, že úloha obcí a samospráv v budúcom roku dramaticky vzrastie, nielen kompetenčne, ale aj finančne. Ak teraz približne podiel daní a poplatkov obcí smerom k štátnemu rozpočtu je asi 7 % a našou ambíciou je, aby táto suma dosiahla vyše 30 %, k tomu jednoznačne nastupuje inštitút potreby nejakej nezávislej kontroly.

Na druhej strane treba veľmi citlivo zvažovať účasť NKÚ v kontrolnom alebo vo fungovaní samosprávy, pretože volený orgán, ako je samospráva, má svoje kompetencie, ako rozvíjať svoje územie, resp. o čom rozhodovať. Preto si myslím, že by malo ísť len o finančnú kontrolu, nie o vecnú kontrolu, pretože nemôže nastať nejaká diskusia, či sme vynaložili nezmyselne, v úvodzovkách "nezmyselne", či kosíme sedemkrát, keď stačilo šesťkrát. Dúfam, že na takúto diskusiu s Najvyšším kontrolným úradom nikdy obec nepristúpi. Chybou je aj skutočnosť, že ešte nikdy nenastali vážne rokovania medzi Najvyšším kontrolným úradom a samosprávnymi združeniami, ako je Združenie miest a obcí Slovenska alebo Únia miest a obcí. Myslím si, že je najvyšší čas a veľmi rád budem pri takýchto rokovaniach, aby sme si vyjasnili pozície takejto kontroly. Tým skôr, že ide o problém, ktorý je súčasťou odporúčania v súvislosti s európskou integráciou.

Citujem odporúčanie číslo 3 Rímskej deklarácie: "Najvyššia kontrolná inštitúcia by mala mať právomoc a prostriedky jednoznačne ustanovené v ústave a zákonom na kontrolu všetkých verejných zdrojov a činností vrátane zdrojov Európskej únie bez ohľadu na to, či sú vykázané v národnom rozpočte, a bez ohľadu na to, kto drží alebo riadi tieto verejné zdroje alebo činnosti." Myslím si, že je to jasnou odpoveďou možno na nedorozumenie medzi Združením miest a obcí Slovenska a nami, čo sa týka kontroly. Takže budem rád, keď o tejto téme budeme diskutovať, žiaľ, nemáme na to asi šancu pri skrátených desaťminútových časoch. Budem rád, keď sa budem môcť k tomu vyjadriť ešte v rámci faktickej poznámky. Nechcem vás viac zdržovať.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bajana, ako posledná pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Dovoľte mi, aby som sa pripojila k názoru pána poslanca Bajana, kde hovoril o kontrole. Skutočne kontrola samosprávy z hľadiska finančného bude musieť byť, pretože čím ďalej tým viac verejných financií bude prúdiť do tohto subjektu. Ja si však nemyslím, že predkladatelia ústavy majú túto otázku domyslenú. A keď sa už novelizuje ústava, treba aj túto otázku riešiť. Ale ako, aké druhy kontroly, aké systémy? To nie je doriešené. A dnes máme prípady veľkých podlžností magistrátov miest a podobne. A možno keby bola kontrola, nebolo by k tomu došlo. To po prvé.

Po druhé, pán poslanec Bajan jasne uviedol, že ústava dnes dáva právny základ na zriadenie vyšších územných celkov. Nebola rozdiskutovaná filozofia, aké postavenie vlastne bude mať vyšší územný celok. Odkazujem na publikáciu, ktorú vydala Európska komisia v roku 1997. Je to reforma verejnej správy, porovnanie skúseností Východu a Západu. A v takých zhrňujúcich úvahách je jasne povedané: "V Európe, resp. v štátoch Európskej únie nie je jednotný systém miestnej samosprávy, prípadne miesnej správy a ten systém, ktorý je dnes v ústave, som konzultovala ja osobne s viacerými predstaviteľmi a bol veľmi pozitívne prijatý, pretože naše vyššie územné celky sú vlastne miestne parlamenty a krajské úrady miestne vlády. Má to svoju logiku. To, čo uvádzate vy, nemá.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda Národnej rady Andel, nech sa páči.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pán predseda.

Chcel by som povedať niekoľko slov k tej časti vystúpenia kolegu Bajana, kde spomína problematiku centralizácie. Možno povedať, že takmer všetci starostovia Bratislavy, teda jednotlivých častí Bratislavy sú proti tejto centralizácii. Čo je však zaujímavé, resp. pre mňa prekvapujúce, že radnica v podstate je v rukách koalície a že táto radnica neberie alebo nedáva na názor aj svojich primátorov, svojich starostov - členov koalície. Skutočne všetci považujú tento krok za krok hlboko späť. Myslím si, že názor poslanca Bajana, ktorý je starostom mestskej časti Petržalky, ktorá je v podstate tretím najväčším mestom na Slovensku po Bratislave a Košiciach, ako i ďalších starostov jednotlivých častí v Bratislave treba brať jednoducho do úvahy. Skutočne tieto jednotlivé časti majú svoje vlastné parlamenty, ľudia majú iný priamy vzťah, priamy styk s poslancami a so starostom. Považujeme to skutočne za krok späť.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcem v jednej veci súhlasiť s kolegom Bajanom, že netreba možno tak posilňovať centrálnu mestskú správu, ale v druhej veci chcem povedať príklad, ktorý sa týka samosprávnej, a to je rozdiel medzi Košicami a Prešovom, kde Prešov má 100 000 obyvateľov a má 50 poslancov a Košice majú 250 tisíc a majú 650 poslancov. Dobre to počujete. Čiže v Prešove je na 2 000 ľudí jeden mestský poslanec a v Košiciach je na necelých 350 ľudí. Čiže aj tento systém samosprávny, ktorý je, je podľa mňa taký neuveriteľne drahý, presne ako štátna správa.

A ešte sa chcem krátko vrátiť ku kontrolám prostriedkov. To, čo v štáte robí Najvyšší kontrolný úrad, volíme predsa mestských kontrolórov, ktorí kontrolujú výdavky mestských zastupiteľstiev. Ak Najvyšší kontrolný úrad bude kontrolovať len toky zo zahraničia, prípadne toky zo štátu do mestského rozpočtu, nebude môcť hovoriť o financovaní, o tvorbe toho rozpočtu, tak neskontroluje v zásade nič. Čiže podľa mňa nielen to, že Najvyšší kontrolný úrad by mal mať možnosť kontrolovať aj mestské rozpočty, ale treba zmeniť systém filozofie kontroly, nielen či sa prostriedky použili správne, ale či bolo potrebné na tieto veci vynaložiť takéto prostriedky a možno treba stanoviť štandardy, ktoré by mala používať štátna správa aj samospráva.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán kolega Bajan, ono je to s tým spájaním trochu zložitejšie, ako hovoríš ty. A ja si vôbec nemyslím, že by o tom bolo potrebné mlčať alebo opatrne hovoriť. Nie som za to, aby vás spojili s pánom Moravčíkom už len preto, lebo si myslím, že je totálne neschopný primátor a jedinou jeho úlohou je internacionalizovať Bratislavu, odňať jej národný charakter. To je v poriadku. Nech si robí, ako chce.

Ale na druhej strane je potrebné povedať, že Maďari nie sú zase takí naivní, aby nevyužili tento ústavný inštitút, ktorý im dávate spolu s referendom, aby nespojili celé južné Slovensko. Prečo by požadovali postavenie Mostu Márie Valérie? Prečo by žiadali postaviť mosty cez Ipeľ? Aby mali bližšie k Budapešti, a nie k Bratislave alebo k Banskej Bystrici.

My nepotrebujeme dezintegrovať Slovensko na absolútne možnú mieru, pretože Slovensko je nový štát. Musí byť rovnováha decentralizácie, ale aj centrálnej správy. A v tom je tá vyváženosť, ktorá by sa mala nájsť aj v Bratislave a ty vieš dobre, ako ťažko sa hľadá v jednom meste. A vy chcete jednoducho tento štát rozvrátiť tým, že z neho urobíte federáciu 12 alebo 13, alebo možno len 8 regiónov, ktoré chcete prilepiť niekde k iným susediacim krajinám. Prečo ho nechcete centralizovať alebo integrovať dobrou diaľničnou sieťou, cestnou sieťou a dobrou komunikačnou sieťou, tak ako je každý primerane centalizovaný štát usporiadaný.

V tom je tá naivita tých, ktorí ústavu predkladajú. Dávajú to všetko na dobrú vôľu maďarských politických reprezentácií. To je historická skúsenosť, pán kolega Bajan, na ktorú ty asi neprihliadaš, lebo sa pozeráš iba na úzko špecifické bratislavské záujmy a chceš ich preniesť na celoštátne.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem, pán predseda.

Pán kolega Bajan, kto má čisté svedomie, nemusí sa báť kontroly. Obce dostávajú značný objem prostriedkov v podobe podielových daní a dotácií na samosprávne funkcie od štátu. Aspoň tieto prostriedky, ich užívanie by mal kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad. Aký je mechanizmus kontroly narábania s finančnými prostriedkami v obciach, je všeobecne známe. Starosta si zvolí kontrolóra, svojho švagra, ktorý dostáva plat a na konci roku tučnú odmenu za to, že pri audite konštatuje, že hospodárenie s prostriedkami obce je v naprostom poriadku. Skutočnosť je iná. Mnohí starostovia zneužívajú svoje postavenie, obohacujú sa na úkor občanov obce. A v tom treba urobiť poriadok a v tomto smere som za to, aby Najvyšší kontrolný úrad mal väčšie právomoci na kontrolu nakladania práve s týmito prostriedkami.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem pekne.

Ja by som rád pánu poslancovi Bajanovi pripomenul duch diskusie HZDS k reforme verejnej správy, že v žiadnom prípade HZDS nie je proti reforme verejnej správy a voči decentralizácii kompetencií štátnej správy, ale je za opatrnosť tohto postupu z hľadiska integrity územia Slovenskej republiky. To by som rád zdôraznil.

Druhá vec je, že naopak, myslím si, že kto koná všetko proti reforme štátnej správy, verejnej správy a voči prenosu kompetencií na samosprávy, je súčasná vláda, ktorá má kopu pekných rečí, ale všetko zostalo stáť vlastne na tom najjednoduchšom bode, a to je politická dohoda o vyšších územných celkoch. Ale také principiálne veci, ako je reforma finančných tokov, reforma daňového systému, vymedzenie práv a povinností jednotlivých systémov štátu, to všetko zostalo visieť a myslím si, že je nezodpovedné a bolo by nezodpovedné, keby už v tomto doterajšom čase súčasnej vlády sa unáhlene a bez dostatočných podkladov a rozhodovacej dohody išlo do takto nepripravenej reformy verejnej správy.

Druhá vec je, že nevýkonné hospodárstvo neprodukuje dostatok zdrojov na to, aby efektívne mohla takáto reforma verejnej správy byť spustená a aspoň v náznakoch dotiahnutá počas tohto volebného obdobia. Takže pokiaľ sa kritizujú postoje, tak v prvom rade sa treba pozrieť do pozície vlastných politických radov a kritizovať vládu, že reformu verejnej správy počas svojho volebného obdobia absolútne nezvládla.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán Bajan nie je poslanec, ktorý by nemal skúsenosti, a dokonca je predstaviteľom samosprávy v Petržalke, takže hovoril o veciach, ktoré konkrétne pozná. Myslím si, že s časťou jeho vystúpenia sa dá plne súhlasiť. Len by som ho chcel trošku upriamiť na obdobie, keď sme tento proces začínali. Bolo to v roku 1996 a postupne sa začal tento proces týkajúci sa reformy verejnej správy konkretizovať v roku 1998, keď sme navrhovali prijatie zákona o vyšších územných celkoch a vtedy aj Združenie miest a obcí Slovenska vystupovalo v rovine, že je za takýto presun kompetencií aj za vytvorenie vyšších územných celkov, ale chce niekoľko základných vecí, ktoré sa musia vydefinovať. Predovšetkým, čo sú to obligatórne kompetencie, čo sú to kompetencie prenesené zo štátu. Podľa toho sa dá potom riešiť aj otázka kontroly nakladania s finančnými prostriedkami, o čom hovoril v druhej časti a my sme takisto za to, aby sa finančné prostriedky, verejné zdroje, ktoré plynú do obcí, stali predmetom kontroly, pretože súčasný stav nie je vyhovujúci.

Na druhej strane však musíme dodržiavať medzinárodné dohovory, a tak ako správne upozornil, je tu rozpor s Európskou chartou miestnych samospráv, kde sa hovorí, že výkon kontroly by mal byť jedine na tie finančné zdroje, ktoré sú prenesené z výkonu štátnej správy do obcí. A teda nie je možné venovať sa kontrole všetkých finančných zdrojov, pretože obec má vlastné zdroje, s ktorými môže plne nakladať. Takže naozaj treba hľadať tento spôsob riešenia.

Čo sa týka združovania vyších územných celkov, o tom, že táto ústava toto nebezpečenstvo zakladá, svedčí aj to, že už je tu ďalší návrh, aby sa vytvorila akási poistka. Po pánu Faičovi aj pán Bajan hovorí, že treba takúto poistku prijať. Takže som presvedčený o tom, že naozaj je takéto nebezpečenstvo v ústave založené.

Čo sa týka cezhraničnej spolupráce, nie je problém...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

ja zase môžem povedať, že skoro úplne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Bajan. Ale treba si uvedomiť aj to, že snahy pána primátora Moravčíka vlastne vyplývajú z koncepcie územného rozvoja a reformy verejnej správy. Z jeho strany je to, samozrejme, pochopiteľné, pretože získa obrovský balík peňazí a nebude sa v podstate musieť s nikým dohodnúť. On bude rozhodovať a, samozrejme, to je rozhodovanie jednoduchšie. Ak sa svojho času primátor Bratislavy rozhodol, že novú spaľovňu vybuduje firma Siemens a že to bola jedna z najhorších ponúk, aká bola, samozrejme, takisto to bolo jednoduché, nemusel sa s nikým dohodnúť.

Ale zase na druhej strane, keďže sú to obrovské náklady, tak OLO sústavne zvyšuje požiadavky na poplatky za likvidáciu odpadov. V posledných dňoch boli uverejnené informácie v tomto smere - zvýšenie asi o 40 %. Ale nakoniec to, čo chce pán primátor, je vlastne v súlade s koncepciou, pretože kde sa hovorí o tom, že sa budú vytvárať spoločné obecné úrady? V tejto koncepcii. Podľa môjho názoru je to vyložená hlúposť, pretože to bude vzdialenie sa samosprávy, ale aj štátnej správy od občana, lebo ten bude musieť cestovať. A v obciach, hlavne v tých malých obciah, kde žijú starí občania, to bude znamenať vyložene zhoršený prístup k informáciám a aj k vybavovaniu si svojich vecí.

Ja som za to, že nejaká kontrola musí byť. Ale to by sme potom museli z Najvyššieho kontrolného úradu vytvoriť jeden obrovský úrad, lebo si treba uvedomiť, že na Slovensku máme asi 2 870 obcí, a keď budú chcieť skontrolovať aspoň časť, tak neviem, neviem, ako to vybavia. Najvyšší kontrolný úrad má teraz problémy s kontrolou výkonu štátnej správy. Dokonca sa dostávajú do situácie, že kontrolovať vraj nemôžu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Bajan sa prirodzene venoval najmä územnej samospráve a vzhľadom na jeho skúsenosti určite vie, ako by sa tieto veci mali usporiadať. Predkladatelia ale práve v tejto kapitole jasne ukázali nepripravenosť a neschopnosť kvalitne upraviť novelou Ústavu Slovenskej republiky. A je to preto, darmo krútite hlavou, pán Kresák, lebo vy ste išli ako v tej rozprávke - dar a nie dar.

V doterajšom znení ústavy sa hovorilo o všetkom, čo treba v rámci územnej samosprávy riešiť vo veľmi všeobecnej a stručnej podobe. Vy ste to rozšírili o také obyčajné prirodzené normálne veci, ktoré je možné zaviesť v zákone a nie je to potrebné upraviť takto v ústave. Lebo vy jednoducho nemáte jasné, kde sa bude uberať koncepcia územnej samosprávy, a preto hovoríte v takej všeobecnej rovine, že to vlastne nič konkrétne nerieši. To, že budú vedúci, že budú predstavitelia, že budú poslanci, to je absolútne prirodzené. Neviete ani vyšší územný celok po novom pomenovať. Veď z predstaviteľa vyššieho územného celku ste urobili predsedu, čo je vlastne všeobecne používaný pojem pre akékoľvek volené orgány, čiže žiadna bližšia charakteristika toho, kto má byť na čele. Pritom predseda obce nie je. Obec má starostu a primátora, ale vyšší územný celok má vo vašom podaní len predsedu. To je jasná nepripravenosť.

A takisto kontrola, ktorej sa pán poslanec Bajan dotkol, jednoducho takto je nerealizovateľná. Keď sa pozrieme do zahraničia, vidíme, že sú to špeciálne úrady, ktoré dokonca kontrolujú aj prípravu plánu rozpočtu obce, a potom odpočet a správne účtovanie. A toto Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať jednoducho ani nemôže, ani nevie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Bauer.

Poslanec R. Bauer:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcem reagovať. Posledných desať rokov ukázalo, že existencia mestských častí aj v Bratislave, aj v Košiciach má svoje opodstatnenie. Niektoré služby, mestské časti vedia podstatne lepšie poskytovať služby lokálneho charakteru, ako by sa poskytovali z jedného miesta, z centra. Napriek tomu existujú aj v Bratislave, aj v Košiciach problémy, a to v prvom rade vyplývajú z toho, že existuje nerovnováha medzi zdrojmi a zodpovednosťou. V Košiciach napríklad najmenšia mestská časť Džungľa má najväčší príjem na obyvateľa, čo vyplýva z toho, že v tejto mestskej časti bol postavený hypermarket Tesco, a teda sa aj podstatne zvýšili príjmy, čiže musí byť medzi mestom, mestskými časťami rovnováha a vyváženosť hlavne vo vzťahu alebo medzi finančnými zdrojmi a medzi zodpovednosťou za služby, ktoré má poskytovať.

Druhý problém, ktorý je, že niektoré mestské časti majú stále relatívne vysoký podiel režijných nákladov, a tým dlhodobo, pokiaľ takýto stav pretrváva, strácajú svoju opodstatnenosť. Na druhej strane niektoré úvahy, aby len mestské časti mali právomoci a mestu len delegovali alebo len mestské časti boli obce a mestu delegovali niektoré právomoci, to zasa nemá opodstatnenie, pretože mesto aj z historického hľadiska, či Bratislava, či Košice, nie je súborom mestských častí. Špecifická situácia je aj, čo sa týka malých pričlenených častí, a preto treba nájsť a v podstate dnes sa už dá pomerne presne dohodnúť, ktoré veci, ktoré kompetencie má vykonávať mesto, ktoré mestská časť. Treba hľadať a nájsť vyvážený vzťah medzi mestom aj mestskými časťami.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda, ďakujem za slovo.

Po prvé chcem povedať, že som rád, že aj kolega Bajan, keďže je z vládnej koalície, vás upozornil na to, že bolo nezmyslom skracovať takýmto spôsobom rozpravu, pretože to, čo mohol ešte ďalej povedať, nemal časový limit, jednoducho bude musieť použiť vo faktických poznámkach a možno, ak bude iný predsedajúci, bude mu skákať do reči, že nehovorí priamo na predrečníka, ale inú možnosť nemá, aby svoje názory ako skúsený v samospráve mohol predniesť v parlamente.

Čo sa týka kontroly Najvyšším kontrolným úradom, samozrejme, dá sa o tom polemizovať najmä v súvislosti s tým, že mnohí poslanci, ktorí teraz sedia vo vládnej koalícii alebo sú členmi vlády, keď sedeli v minulosti v parlamente, vždy vykrikovali o tom, aké je dôležité, aby Najvyšší kontrolný úrad mala na starosti opozícia, aby mohla kontrolovať vládnu koalíciu. Len čo ste sa uchopili moci, zabudli ste na to, čo ste vykrikovali a jednoducho ste si tam dosadili svojich, pretože skutočne máte za ľubom robiť niečo nepoctivé. Ak by ste to mysleli poctivo, tak nemáte obavu, prečo si tam dať zástupcov opozície, aby vám pozerali na prsty. Takže v tomto je pochybnosť, že ste spolitizovali Najvyšší kontrolný úrad.

Čo sa týka poistky, veľmi vážne treba rozmýšľať nad tou poistkou najmä v súvislosti s miestnymi referendami a je to skúsenosť z minulosti, pretože na čele slovenskej vlády stojí človek, ktorý porušoval ústavu, porušoval zákony už v tom čase, pretože ak sa konali miestne referendá v Štúrove a v Jure o priamej voľbe prezidenta, všetci právni odborníci hovorili, že jednoducho nie je na to právny nárok, pretože miestne referendum má byť o otázkach, ktoré sa dotýkajú príslušnosti tejto obce a tieto obce konali referendá o priamej voľbe prezidenta. Terajší predseda vlády šaškoval a pobehoval ako veľký záchranca týchto obcí a podporoval pred televíznymi kamerami, že majú právo, aby referendum o priamej voľbe prezidenta konali. Takže ako to potom chceme od občanov žiadať?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcela by som reagovať vo dvoch poznámkach. Jedna je pôsobnosť mesta a mestských častí. Ja už som sa o tejto veci vyjadrila a vo svojom vystúpení poviem viac. V tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v novele ústavy, nejde o počty mestskej časti, o mesto, nejde o financovanie. Chcela by som poprosiť aj pánov kolegov, ktorí tu reagujú na vystúpenia aj pána poslanca Bajana, aby si lepšie prečítali pozmeňujúci návrh, znenie, ktoré uvádza článok 68. Ide o to, aby aj mestská časť, ak existuje dnes, mohla vydávať všeobecne záväzné nariadenia, aby mohla robiť výkon správy, ktorý je vlastne na menšom území lepší. Pripúšťam všetky možnosti, tak ako som povedala. Môžeme sa baviť o počtoch poslancov, o počtoch mestských častí, ale nepripúšťam to, aby dnes niekto presviedčal poslancov, že treba sústrediť všetky financie do mesta a vtedy bude lepší výkon samosprávy v meste, či v Bratislave, či v Košiciach. Treba sa pozrieť na to, kto riadil mesto. Kto riadi mesto a či vlastne netreba hľadať nejaký konsens.

Druhá poznámka je ku kontrole finančných prostriedkov alebo ku kontrole financií v samospráve. Už dnes za desať rokov vidíme, že je veľa problémov pri tom, ako hlavní kontrolóri kontrolujú výkon alebo financovanie v samospráve. Jedni idú, myslím, v zmysle zákona. Jedni idú nad rámec zákona a chceli by kontrolovať aj to, čo im neprináleží. Jedni to berú tak, že sa dohodnú so starostami, primátormi a kontrolujú financovanie tak, ako im vyhovuje a mnohokrát sa poslanec vlastne ani nedozvie, či starosta alebo primátor rozhoduje správne, alebo nie, lebo sa nedostane k tým základným údajom o financovaní v meste. Preto si myslím, že je veľmi dôležité nájsť zdravý konsenzus aj pri kontrole NKÚ.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tejto téme, a pravdepodobne aj tým, že som vystúpil ako prvý ráno, vznikli niektoré nedorozumenia. Predovšetkým kolegovi Gajdošovi - ja nemám problém s tým, že by som chcel byť kontrolovaný, o tom som hovoril, takže je to celkom opačne.

Druhá vec, ak má byť vyšší územný celok zmysluplný, musí mať právo vydávať normotvorné normy, ako je VZN. To je, myslím si, jednoznačné. K ďalším veciam. Spomenul som pána kolegu Cabaja len kvôli tomu, a to smerom k pánu Kozlíkovi, že som spomenul, že už počas HZDS išla reforma, len to zastalo, resp. ideme ďalej. Tak nie, že by som kritizoval HZDS. Toto je asi dôsledok toho raňajšieho prvého vystúpenia. Ale k iným veciam. Kolegovi Cuperovi - s ním pravdepodobne nebudem za jedno nikdy v tom, že cítim rozdiel medzi združovaním a spájaním. Minimálne tieto dve kategórie, ak si postavím pred seba, možno tam je problém zakopaný.

Druhá vec - aj kolega Bauer, aj ďalší. Áno, hovorme o tom, ako by malo vyzerať hlavné mesto. Je na škodu všetkých vlád od prijatia ústavy, že nemáme jeden samostatný zákon o hlavnom meste jedného suverénneho štátu. To je chyba všetkých doterajších vlád. Poďme na ňom pracovať a myslím si, že je najvyšší čas, aby sme takýto návrh zákona pripravili.

Na druhej strane nemôžem s ním súhlasiť, lebo cítim rozdiely medzi Bratislavou a Košicami. Možno historicky, ale jednoducho nie je teraz priestor na to, môžeme sa o tom porozprávať potom. Druhá vec, ak hovorím o riadení mesta, nehovorme v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, lebo ten to len umožňuje, ak sa rozhodneme upraviť týmto zákonom, aby vznikli mestské časti. Ako budú vyzerať, to je vec špecializovaných zákonov, v tejto chvíli existujúcich zákonov o Košiciach a Bratislave. Nebránim sa týmto veciam, ďalej vystúpim v ďalších faktických poznámkach.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková a po nej pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k téme, o ktorej sme už síce v rozprave, ale najmä vo faktických poznámkach hovorili a aby som sa jej dotkla aj z toho dôvodu, že sa dotýka viacerých bodov novely ústavy, a to najmä bodu 90. Ide o zriadenie inštitútu verejného ochrancu ľudských práv a slobôd - ombudsmana. Tento bod bol jedným z bodov programu SDK, ktorý oznamoval, že spolu s ostatnými budúcimi členmi vládnej koalície urobí všetko preto, aby v novele ústavy bol zriadený nový ústavný inštitút, a to inštitút verejného ochranu základných práv a slobôd, pretože tento dosiaľ v našom ústavnom systéme chýbal.

Predpokladám preto, že aj predkladatelia novely ústavy vychádzali zo všetkých pozitívnych skúseností, ktoré sú v zahraničí, a to zo skúseností z Dánska, Holandska, Rakúska, Švajčiarska, Švédska, Fínska, ale i Poľska a Maďarska. Predkladateľom a aj voličom vládnej koalície je jasné, že dodržiavanie zákonov nie je žiadna podružná vec. Veľmi citlivo vnímajú, či sú ich záležitosti načas riešené a riadne riešené. Či nepodliehajú prieťahom, na ktoré sme v rámci administratívy a byrokracie občas zvyknutí. Ombudsman bude skúmať vybavovanie vecí a dodržiavanie lehôt orgánmi verejnej správy. Zriadenie tohto úradu bude mať nepochybne nielen svoj politický, ale i spoločenský prínos a najmä vo vzťahu k budúcnosti.

Skúsenosti z demokratických krajín svedčia o tom, že ombudsman požíva v spoločnosti prirodzenú autoritu a štátne orgány jeho opatrenia rešpektujú. Dovoľte mi povedať, že skupina poslancov na čele s pánom poslancom Fehérom predložila k téme niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré odporúčam podporiť, pretože zjednodušujú a právne očisťujú text novely.

Predovšetkým je dobré konštatovanie, že ombudsman bude nezávislý orgán, nezávislý štátny orgán. Návrh súčasne hovorí o tom, že ombudsman bude volený len na obdobie 5 rokov a že verejný ochranca nemôže byť členom žiadnej politickej strany. Ak hovoríme o tom, že ombudsman by mal byť morálnou autoritou, ktorú rešpektujú orgány štátnej a verejnej správy, potom si myslím, že tento doplnok je veľmi dôležitý a podčiarkuje nadstraníckosť ombudsmana. Súčasne sa v navrhovanej úprave predloženej poslancami hovorí aj o tom, kedy zaniká funkcia verejného ochrancu a kedy ho možno Národnou radou odvolať, čo v pôvodnom návrhu novely ústavy nebolo konštatované alebo bližšie upresnené. Súčasne dochádza aj k úprave bodu 26, ktorý hovorí o tom, že ombudsmanom sa nemôže stať poslanec Národnej rady.

Vážené dámy, vážení páni, niektoré pripomienky mojich ctených kolegov hovorili aj o tom, že na základe predloženej novely ústavy hrozí, že bude môcť byť viac ombudsmanov. Podrobnosti návrhu bude upravovať následná norma, ktorá bude hovoriť o ďalších technických úpravách, ktoré vyplývajú z množstva financií, aj o počte osôb, ktoré budú robiť v kancelárii ombudsmana a budú podrobnejšie upravovať jeho právomoci a jeho možnosti. Chcem však povedať, že určite nehrozí stav, ktorý niektorí kolegovia doteraz vykresľovali, a to je to, že na každom okresnom alebo krajskom úrade budeme mať ombudsmana. Myslím si, že viac ombudsmanov nehrozí, pretože dúfam, že sa nenájde nikto, kto by chcel túto funkciu rozšíriť aj do regiónov. Nebolo by to ani vhodné, bolo by to dokonca finančne veľmi náročné.

Dovoľte mi povedať na záver, že funkcia ombudsmana je funkcia, ktorá rozšíri náš ústavný systém o nového ústavného činiteľa. Nepoznám jednu krajinu, kde bol ombudsman zriadený, v ktorej by s ním mali negatívne skúsenosti, a preto od tejto funkcie očakávam, že bude spoločenským prínosom.

Ďakujem pekne.