Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Kužmovi, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vlády.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal správu o výsledku rokovania, ktorú máte predloženú ako tlač 890a.
Návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva (tlač 890) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 957 z 19. 1. 2001 na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti odporúčajú návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport odporúča návrh predmetnej deklarácie schváliť so zmenou vypustiť podpisy prezidenta Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením číslo 234 zo 6. februára 2001 odporúča schváliť deklaráciu s týmito pripomienkami.
V článku I bod 1 po a) po slove "dedičstvo" sa vypúšťajú slová "Slovenskej republiky", ďalej len "kultúrne dedičstvo", po b) za slová "iných národov" sa vkladajú slová "národnostných menšín". Ide o spresnenie.
V článku III bod 4 pred slová "fyzické osoby" sa vkladá slovo "príslušné". Ide o spresnenie.
V článku VI bod 3 slovo "inštitúcie" sa nahrádza slovom "ustanovizne". Ide o jazykovú úpravu.
Na konci textu sa vypúšťajú podpisy prezidenta republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky. V zmysle Deklarácie Národnej rady ostáva len podpis predsedu Národnej rady.
Uvedené pripomienky schválené výbormi sú zapracované do textu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva a gestorský výbor takto upravený text deklarácie, ktorý tvorí prílohu tejto správy, odporúča schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť text Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorý je uvedený v prílohe návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý som prečítal.
Ďakujem.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa nehlási do rozpravy nikto.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného uznesenia.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 28. februára 2001 k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorý ste dostali ako tlač 890.
Národná rada Slovenskej republiky po prvé schvaľuje Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, ako je uvedená v prílohe tohto uznesenia. Po druhé rozhodla podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona číslo 44/1998 Z. z. uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva a schválenú týmto uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. V Bratislave 28. februára 2001.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu k záverečnému uzneseniu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva.
Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály.
Ďalším bodom programu je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže pán poslanec je predkladateľom aj ďalšieho návrhu, aby mohol ako navrhovateľ uviesť obidva návrhy, potom by vystúpil spoločný spravodajca k jednému a k druhému, otvorili by sme osobitne rozpravu a hlasovali. Je súhlas s takýmto návrhom?
(Hlasy zo sály.)
Ale len ich uviedol. Dobre. Nie je súhlas.
Pán spoločný spravodajca, prosím o návrh prvého zákona.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni,
naozaj si nemyslím, že by bolo vhodné zmiešavať dva zákony, ktoré nemajú nič spoločné, pretože zákon o voľbách do Národnej rady je úplne iný ako zákon, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodcovský zákon.
Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, keď predkladám návrh zákona, jeden z ďalších návrhov, by som povedal, jednu poznámku na úvod. Chcem povedať, že tragédiou slovenského parlamentu, ak poslanci Národnej rady hlasujú, pokiaľ ide o zákon podľa toho, kto ho podpíše a nie podľa toho, čo v tomto návrhu zákona je. Je tragédiou, ak poslanci Národnej rady nevedia, o čom hlasujú a poslanci Kresťanskodemokratického hnutia a SDKÚ evidentne nevedeli, o čom hlasovali v prípade predchádzajúceho zákona. Považujem to za tragédiu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pán poslanec, aby ste hovorili a odôvodňovali návrh zákona, ktorý teraz predkladáte.
Poslanec R. Fico:
Takže túto poznámku som chcel povedať, pretože nie je možné, aby takáto skupina poslancov Národnej rady pôsobila v parlamente. Ja viem, že nič neprejde, pán poslanec František Mikloško, aj tak by nič neprešlo, takže som si dovolil aspoň túto vec povedať. Je to smutné jednoducho, že pozeráte na to, kto podpisuje zákon. Je to smutné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec prosím, aby ste nediskutovali s plénom a venovali sa návrhu zákona, ktorý predkladáte, a tým je návrh zákona o voľbách.
Poslanec R. Fico:
Predkladaný návrh zákona je v podstate jednoduchý, zavádza iba zvýšenie kvóra pre vstup do parlamentu z 5 percent na 7 percent pre jednu politickú stranu, ďalej 14 percent pre koalície, ktoré sú zložené z dvoch alebo troch politických strán a 21 percent pre koalície, ktoré sú zložené najmenej zo štyroch politických strán. To znamená, že účelom tohto návrhu zákona je zabezpečiť vyššie percento hlasov, ktoré sú potrebné na to, aby politická strana mohla byť reprezentovaná v zákonodarnom zbore. V podstate neexistujú legislatívne výhrady k tomuto návrhu zákona, pretože ide o jednoduchú normu. Napriek tomu sa objavilo niekoľko vyhlásení, že ide o neštandardný zákon. Áno, ide o neštandardný zákon, lebo Slovenská republika je neštandardná, je v neštandardnej situácii a pokiaľ budeme pokračovať v presadzovaní tohto politického systému, ktorý zakladá pravdepodobnosť vstupu malých politických strán do vlády, do vládnych koalícií, budeme stále svedkami nestability.
Myslím si, že malé politické strany buď sa začnú viacej zaujímať o voličov, alebo sfúzujú, ale nie je možné, aby po chrbte väčších politických strán vstupovali do parlamentu a potom spôsobovali ťažkosti pri výkone vládnej moci.
Tento zákon preto má svoje opodstatnenie a ja navrhujem, aby v takej podobe, ako je predložený, bol aj schválený.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán navrhovateľ.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kresákovi, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.
Pán poslanec Kresák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní v prvom čítaní. Sme v prvom čítaní. Áno. Takže v prvom čítaní by som teda rád vystúpil k návrhu pána poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ako poverený spravodajca môžem konštatovať a konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a rovnako spĺňa aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Žiaľ, ja na rozdiel od pána predkladateľa pokladám tiež za potrebné konštatovať, lebo zastávam ten názor, že s predloženým návrhom tohto zákona z obsahovej stránky v podstate súvisí niekoľko pomerne vážnych zásahov.
Zastávam názor, že tento zásah, tento návrh zákona podstatne alebo pomerne hrubým spôsobom zasahuje do doposiaľ uplatňovaných princípov, na ktorých je postavený volebný systém v Slovenskej republike a zastávam teda aj názor, že takýto návrh zákona v súčasnosti do značnej miery popiera princíp plurality, na ktorom je postavený náš volebný systém.
Zastávam názor, že v podstate doposiaľ uplatňované prahové klauzuly, tak ako sa uplatňujú dnes v platnom volebnom zákone, sú v súlade s tým, čo pozná demokratická Európa a že nie je absolútne žiadny dôvod na to, aby sa takéto veci dnes menili.
Samozrejme je dobrým právom každého predkladateľa navrhovať zmeny v predloženom návrhu zákona, ale treba veľmi zvážiť, či tie zmeny, ktoré sa navrhujú, skutočne sledujú legitímny cieľ a či ich sledujú legitímnou cestou. V takomto prípade, samozrejme, by som mohol pokračovať celým radom argumentov, ale obmedzím sa iba jedným, a to je ten, že vlastne neexistuje, neexistuje ani možnosť, ani potreba na to, aby dochádzalo k takýmto zmenám podľa môjho presvedčenia a že tieto zmeny v podstate sa snažia v prvom rade o to, aby sa znížil, znížil, znížila reálna účasť a reálny dosah úspešných volebných hlasov.
Aj z tohto dôvodu vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní.
Pán predseda, zatiaľ som skončil. Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Orosz a pán poslanec Budaj. Pán poslanec Juriš. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Páni poslanci, odporúčam, keďže ešte máme prerokovať dva body, ak by sme ich neprerokovali do 19.00 hodiny, či je všeobecný súhlas, aby aj po 19.00 hodine až do skončenia rokovania 45. schôdze dnes plénum Národnej rady rokovalo. Prosím o súhlas.
(Hlasy z pléna.)
Áno.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová ako prvá prihlásená do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči. Čakáte na povel?
Poslankyňa K. Tóthová:
Nie, čakám, až bude za mnou ticho. Mňa to ruší.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, už tu bol aj väčší krik a rozprávali ste.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
predložený legislatívny návrh podľa môjho názoru má ratio. Má ratio v tom, že vlastne realizuje ústavnú zásadu, aby do parlamentu jednotlivé politické subjekty, respektíve poslanci vstupovali za rovnakých podmienok. Toto je zásada našej ústavy, ktorá je nespochybniteľná.
Pokiaľ pozrieme prijatý medzinárodný pakt politických a občianskych práv, tento ešte zvyšuje túto požiadavku, pretože uvádza, že strany do parlamentu majú vstupovať za rovnakých podmienok, t. j. po prvé a po ďalšie bez akýchkoľvek rozdielov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď koalícia má zvýhodnenia, nebudem rozvádzať aké, keď je trojkoalícia, štvorkoalícia, päťkoalícia, nie je splnená ani zákonná podmienka, teda naša ústavná podmienka a už vonkoncom nie sú splnené podmienky, ktoré vlastne medzinárodný pakt politických a občianskych práv dáva.
Je pravdou, že Ústavný súd nezrušil novelu, ktorá bola prijatá touto vládnou koalíciou. Ale je veľkou pravdou aj skutočnosť, že český Ústavný súd, pri ktorom v Čechách bolo takéto ustanovenie namietané, považoval ho za súladné s ústavou a súladné s medzinárodným paktom.
V Českej republike totiž v zákone volebnom také ustanovenie, ako navrhuje pán poslanec v predloženom legislatívnom návrhu, prijali do zákona.
Je pravdou, že prezident Havel namietal toto ustanovenie a namietal ho s obdobnými argumentmi, ako uspela súčasná vládna koalícia v našom Ústavnom súde. Ale je veľkou pravdou, že tieto argumenty na českom Ústavnom súde neuspeli a český Ústavný súd, mám k dispozícii jeho nález, jednoznačne považuje za potrebné, aby aj koalície vstupovali do parlamentu za takých podmienok, ktoré nie sú zvýhodnením.
Nastala tu veľmi kuriózna situácia. Zatiaľ čo slovenský Ústavný súd zložený skutočne zo sudcov politicky vybraných len vládnou koalíciou došiel k inému záveru ako český Ústavný súd, kde takéto jednofarebné zloženie Ústavného súdu nie je.
Takže ja sa veľmi prihováram za predložený legislatívny návrh, pretože všimnime si celosvetový trend. Tento celosvetový trend bol analyzovaný na seminári OKO, ktoré sa uskutočnilo minulý rok a kde som bola účastná. Tam dvaja vysokoškolskí pracovníci urobili analýzu právnych predpisov na celom svete. Sto právnych systémov rozpracovali a zistili, že vlastne úpravu pre koalície má len Cyprus, Poľsko, Česko a Slovensko. Iné štáty, to znamená 96 právnych systémov nepozná iný prah vstupu do parlamentu pri koalíciách, ako vlastne majú jednotlivé politické strany.
Ďalej sa ukázalo, že v tejto analýze, že vlastne pokiaľ sa nejde cestou, ktorú urobila vláda Vladimíra Mečiara, ktorú ste napadli na Ústavnom súde, pretože to je obvyklé vo svete, že každý subjekt, aj keď vyhlási predvolebnú koalíciu, musí splniť prah, ktorý sa na každú jednotlivú politickú stranu kladie, tak keď ste už toto neuznali, respektíve Ústavný súd to neuznal, ja to považujem za výsostne politické a nesprávne rozhodnutie, tak je aspoň želateľné, aby koalície išli násobkom prahu, a nie zvýhodnením.
Vážení, tu je jasne proste porušená zásada, že do parlamentu treba vstupovať za rovnakých podmienok. Čiže pokiaľ uznáme, uznáme koalície, ktoré, opakujem, zo sto skúmaných demokratických štátov poznajú len štyri, tak potom môžeme pripustiť jedine násobky aspoň, keď ste už odmietli to, čo je v celom svete prijaté, že aj keď sa vyhlási predvolebná koalícia, každý politický subjekt musí dosiahnuť prah, ktorý je daný pre vstup do parlamentu.
Toto je úzus prijatý vo svete, toto bolo riešenie, ktoré navrhla Mečiarova vláda. Pán poslanec, darmo kývate hlavou, taký je výsledok analýzy urobený v sto právnych systémoch uskutočnených s určitou skupinou a vychádza z reality vo svete.
Čo je totiž zmyslom predloženého alebo v čom ja vidím zmysel predloženého legislatívneho návrhu pána poslanca Fica a prečo ho v plnom rozsahu podporujem. No zmysel je v tom, aby sa vylúčila možnosť vstupu takzvaných ministraničiek do parlamentu.
Vo svojom vystúpení chcem požiadať techniku, aby mi dala väčší priestor hlasový. Už minule pri mojom vystúpení bol stíšený mikrofón a nebolo počuť. Áno, konštatovalo sa to a musela som sa namáhať. Takisto (ruch v sále) dobre, dobre, tak budem hovoriť svojím hlasom a nebudete počuť. Áno? Pretože sa mi to v minulosti nikdy nestalo a tentoraz sa mi to stalo po druhýkrát. Budem si vo vedení parlamentu sťažovať, že pri mojich vystúpeniach dochádza k stíšeniu mikrofónu. Stalo sa to už aj minule. A ja sa potom musím nesmierne hlasovo namáhať. Tak prosím techniku, aby pretože v minulosti to nikdy nebolo. A myslím, že toto plénum si pamätá, že v minulosti som dosť často vystupovala. A nikdy som tento problém nemala. Až minule a teraz zisťujem, že pri mojom vystúpení sú stíšené mikrofóny. Dala som požiadavku, budem ju opakovať písomne.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že pokiaľ sa dostanú ministrany do parlamentu, je to veľmi bohatý parlamentný folklór. Dovolím si uviesť príklad, aby moje vyhlásenie nebolo do vetra. Napríklad takto v koalícii sa dostala do parlamentu Demokratická strana, ktorá už viackrát urobila, vidíte, už pridávajú hlas (ruch v sále), pridávajú zvučnosť, ktorá viackrát urobila v parlamente folklór. Naposledy to bolo vystúpenie pána poslanca Tatára, ktorý presviedčal aj v masmédiách, že treba zmeniť ústavu, pretože je v nej "zastavme sa bratia", a to nie je náležité. Pán poslanec Tatár si nevšimol, že ústava dávno bola zmenená na slová "zastavme ich bratia", nie "zastavme sa bratia".
A takéto perličky ministrany produkujú, aby zaujali na seba, aby sa dostali do tlače, aby sa stali príťažlivými, respektíve aby vošli do pozornosti. Tak z tohto dôvodu vo svete sa predvolebné koalície nenosia. Každý pre vstup do parlamentu musí získať toľko hlasov, ako majú ďalší politickí súperi v politickom ringu.
Taktiež sa nemôže stať, aby sa do parlamentu dostala napríklad Sociálna demokracia, ktorá má takmer 0 percent, srdečne vás pozdravujem, a vlastne nezastupuje nikoho. Takže predložený legislatívny návrh pána poslanca Fica má veľmi hlboké ratio. Ja ho podporujem napriek tomu, že Ústavný súd v našom spore mne z nepochopiteľných dôvodov novelu volebného zákona považoval za súladnú s ústavou i napriek tomu, že vlastne naša ústava jasne uvádza, že do parlamentu treba vstupovať za rovnakých podmienok.
Opakovane upozorňujem na nález českého Ústavného súdu, ktorý opačne vystupoval a vlastne jediné ustanovenie, ktoré nechal v platnosti z napadnutého volebného zákona, bolo ustanovenie, ktoré požaduje, aby všetky politické subjekty vstupovali za rovnakých podmienok, to znamená, aby koalícia bola pripúšťaná do parlamentu násobkom počtom politických strán, čo je vlastne základným obsahom legislatívneho návrhu pána poslanca Fica. Z uvedených dôvodov, z dôvodov, aby v budúcnosti slovenská politická scéna nebola folklórom, ako to vidíme dnes, kde malé politické subjekty častokrát upútajú na seba pozornosť nezmyselnými návrhmi, ja plne podporím a som za to, aby legislatívny návrh poslanca Fica prešiel do druhého čítania.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci. Posledný pán poslanec Zajac, prvý pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, ďakujem za slovo.
Chcel by som pani poslankyňu Tóthovú ešte doplniť takými perličkami v súvislosti s tým, o čom hovorila, pretože sú tu aj niektorí páni politici, ktorí často s nekritickým obdivom pracovali alebo teda brali, akceptovali politiku ODS českej a včera tuším Ústavný súd Českej republiky na návrh prezidenta Havla zrušil tie ustanovenia, ktoré zabezpečovali vyšší prísun finančných prostriedkov politickým stranám. Ale chcem doplniť, že pán podpredseda ODS Langr to komentoval tak, že pán prezident Havel už ovláda nielen Pražský hrad, ale aj Brnenský hrad, brnenské podhradie a Ústavný súd. A pán predseda ODS Klaus to doplnil tým, že je to jasný príklad, že Ústavný súd sa stal treťou komorou Českého parlamentu priamo vymenovanou hlavou štátu.
Je fakt, že náš Ústavný súd, ak začne byť účinná Ústava Slovenskej republiky, bude takisto treťou, vlastne druhou komorou Národnej rady priamo nominovanou politickými subjektmi, ktoré majú obrovskú šancu už v najbližších voľbách vôbec nebyť v parlamente.
Ale chcem povedať, že to, čo navrhuje pán poslanec Fico, je v podstate splnenie predvolebného sľubu všetkých politických strán dnešnej vládnej koalície. A spomínam si, ako pán Dzurinda na začiatku volebného obdobia so svojím, svojím razantným prístupom k riešeniu problémov povedal, že jeho vláda bude včas valorizovať dôchodky a hneď na začiatku volebného obdobia stanoví nové pravidlá volebného práva, aby všetky subjekty mali dostatok času v čase volebného obdobia tejto vlády si vlastne pripraviť pôdu na podmienky pre regulárne voľby. Že to nebude tesne pred voľbami, no musí zrejme nastúpiť až individuálna aktivita pána poslanca Národnej rady, aby to, čo Dzurinda sľuboval, splnil jeden jediný poslanec. Takže podporujem jeho návrh.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, kolegovia,
musím nadviazať na to, čo tu odznelo. Musím nadviazať na to, čo tu odznelo, a musím konštatovať, že je neuveriteľné, je neuveriteľné, ako môže poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nevidieť a nechcieť vidieť rozhodnutie slovenského Ústavného súdu, ktorý rozhodoval vo veci. Je neuveriteľné, ako sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky môže dovolávať rozhodnutia českého Ústavného súdu, Ústavného súdu inej krajiny, keď máme rozhodnutie v tejto istej veci vlastné. Pokiaľ by neexistovalo vlastné, môžeme si brať príklady.
Pani kolegyňa, boli ste účastná toho sporu. Vy ste ten spor iniciovali, vy ste ho prehrali. Vy ste ho prehrali a Ústavný súd niečo povedal. Slovenský Ústavný súd. Nechápem a musím protestovať, ako je možné, keď ten, kto zastáva slovenskú suverenitu a štátnosť, zrazu nevidí súčasť právneho poriadku, ktorý tu je a ktorý platí. Spomínali ste aj niečo iné, pani kolegyňa. Spomínali ste, že nechápete, spomínali ste, že nechápete dôvody. Nuž dovolím vám a ostatným kolegom uviesť jednu vetu z tých dôvodov, ktorá je meritórna, a to platí aj pre občanov. Slovenský Ústavný súd povedal. Pokiaľ existuje rozdielnosť, táto je vyvážená legitímnymi cieľmi tejto právnej úpravy. Podstata legitímnosti v tomto prípade spočíva v umožnení širokej reprezentácie politického spektra v Národnej rade Slovenskej republiky za rešpektovania slobodnej súťaže politických síl. Nuž to je o tom.
A to sú dôvody, ktoré niekto, dámy a páni, nechce rozumieť a nebude ich rozumieť, aj keď je účastný všetkého toho, čo spôsobil a potom nie je úspešný. To sú teda pochopiteľné dôvody pre všetkých okrem vás pani kolegyňa. Myslím si ale, že to nie je najšťastnejší prístup.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, som nútený poukázať na schizofréniu a vnútornú protirečivosť vášho vystúpenia. Vy ste na jednej strane vyjadrili podporu návrhu Roberta Fica, ktorý vychádza z presne takej koncepcie vstupu koalícií do parlamentu, ktorú ste vy napadli na Ústavnom súde Slovenskej republiky v konaní ako protiústavnú. To je jedno, že o percentá sa to zvyšuje, ale presne taká koncepcia vami bola napadnutá ako protiústavná. Neviem pochopiť takéto vaše vystúpenie. To môže vychádzať len z toho, že ste si to poriadne neprečítali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pani poslankyňa, rozhodnutia Ústavného súdu sa rešpektujú a politici by ich nemali komentovať. Druhá vec je, že v Európe je bežná 5-percentná hranica vstupu do parlamentu a slovenská politika vždy, keď boli demokratické podmienky, bola pluralitná. Keď si pozriete na politickú mapu za Prvej československej republiky, tak vidíte, že bolo množstvo politických strán, množstvo politických prúdov. To isté bolo po druhej svetovej vojne. To isté nastalo aj po novembrovej politickej revolúcii. A tu je pokus umelými administratívnymi prostriedkami obmedzovať prirodzenú pluralitu, ktorá je pre Slovensko charakteristická, tak ako je pre Veľkú Britániu charakteristický systém dvoch silných strán. A vy chcete administratívnym spôsobom dosiahnuť niečo, čo pre túto krajinu nebolo prirodzené. Aj to je rešpektovanie špecifík Slovenskej republiky?
A posledná moja poznámka sa týka bohatstva folklóru. Viete, v tejto krajine už obrovský folklór narobili neštandardné veľké strany. Nebudem tento folklór rozvádzať, užili sme si ho tu posledné tri týždne dosť a dosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
moji predrečníci povedali všetko k meritu veci. Ja by som sa len chcel dotknúť vlastivedného výletu pani poslankyne Tóthovej, týkajúceho sa slovenskej ústavy. Nie každý musí byť historikom a literárnym historikom a nie každý musí poznať dejiny slovenskej hymny. Ale pokiaľ ich nepozná, nemal by o nich verejne rozprávať. Pravda je taká a odporúčam pani poslankyni, aby si prečítala skôr štúdie profesora Vilikovského a doktora Ondreja na túto tému, že veľmi dlho nebolo známe, kto je autorom slovenskej hymny. A existuje viacero variantov slovenskej hymny, kde sa hovorí o tom, zastavme ich bratia, zastavme sa bratia, postavme sa bratia. Verzia, veď sa oni stratia, nikdy v týchto verziách nie je, verzia neexistovala v pôvodných týchto, vznikla vlastne na novembrových námestiach a takto sa zažila aj v slovenskej ústave. Takže všetky tie varianty sú rovnako oprávnené a ten, ktorý sa dnes používa, je vecou, povedal by som, konvencie. Takže slová pani poslankyne Tóthovej, ktoré sa týkali slovenskej ústavy a ich dejín, sa celkom minuli, povedal by som, ako cieľa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Chcete reagovať, pani poslankyňa?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja si myslím, že pán poslanec Zajac sa úplne minul toho, čo som povedala, pretože pán poslanec Tatár kritizoval text ústavy, hoci text ústavy platný bol iný. To znamená, že preukázal, že nepozná text ústavy. Pokiaľ vystupoval pán poslanec Kresák, nebudem dlho reagovať, ale povšimnite si, že Ústavný súd konštatoval, že rozdielnosť je, ale zakryl to významom a zmyslom zákona. A pokiaľ pán poslanec Weiss hovoril, že sa nemajú komentovať nálezy Ústavného súdu, pán poslanec, v právnom štáte sa rešpektujú, ale sa komentovať môžu. Inak by to bola diktatúra. Takže myslím si, že z proletárskej diktatúry ste ešte nevyrástli.
A ďalej pán poslanec Orosz pokiaľ hovoril o koncepcii, my sme nekritizovali na Ústavnom súde, že vlastne koalícia má mať určité iné parametre, ale sme kritizovali, že tie parametre sú zvýhodňujúce a sú v rozpore. A myslím si, že český Ústavný súd aj toto uznal. Slovenský to neuznal. Je to problémom Slovenskej republiky, pretože tak ako navrhuje pán poslanec Fico legislatívny návrh, ten vôbec nezabraňuje pluralitu v parlamente, ale vlastne realizuje to, čo hovorí ústava, a to, čo hovorí Medzinárodný pakt politických a občianskych práv. A aj to, čo bolo zistené v analýze, ktorá bola urobená pre konferenciu OKO.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
jednu poznámku k tej faktickej poznámke pani poslankyne Tóthovej. Predpokladám, že vieme obidvaja čítať. § 41b 41 odsek 2 a 3 písmeno b) znie: "Ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej než 14 percent." Nie je to zvýhodnenie pre koalície? Preboha. Tak vieme čítať, pani poslankyňa? Toto ste napadli na Ústavnom súde. Toto bola podstata vášho podania na Ústavný súd. Tak hovorme si pravdu.
Vážené dámy,
vážení páni,
pôvodne som nechcel vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona z toho dôvodu, že som predpokladal, predpokladám, že nezíska potrebnú podporu a neprejde do druhého čítania, ale nie preto, že ho podáva poslanec Robert Fico, ale preto, že ho nepovažujem za dobrý. A poviem vo svojom vystúpení, prečo ho nepovažujem za dobrý.
Vážené kolegyne, kolegovia, základom fungovania parlamentnej demokracie sú demokratické voľby. Politické strany sa prostredníctvom volieb usilujú o možnosť podieľať sa na uskutočňovaní moci. Za týchto okolností je úplne pochopiteľný eminentný záujem všetkých politických strán vytvoriť si také volebné pravidlá, ktoré im zaručujú čo najväčší volebný zisk. Práve tento cieľ veľmi výrazne cítiť z návrhu, ktorý predložil náš kolega Robert Fico. Je to jednoducho snaha prispôsobiť si volebné pravidlá na svoj obraz. Ja toto úsilie neodsudzujem. Je to jednoducho legitímne úsilie legitímnej politickej strany, ktorá si robí nádeje, že bude po voľbách mať rozhodujúce postavenie na Slovensku. Je ale podstatné to, že všetky reči okolo toho, že to pomôže slovenskej politickej scéne, že ju vyčistí od drobných politických strán, sú len úsilím zakryť skutočný úmysel predkladateľa.
Z mladej histórie Slovenskej republiky už máme pekný príklad toho, čo môže spôsobiť snaha násilne meniť volebné pravidlá a takto rozdeľovať politickú scénu. Ide o poslednú novelu volebného zákona uskutočnenú pred voľbami v roku 1998, na ktorú museli vtedy urýchlene reagovať politické strany vtedajšej opozície, keď sa združili do politického zoskupenia nazvaného SDK. Tie negatívne dôsledky tejto poslednej volebnej zmeny cítime aj doteraz. Odrážala sa a odráža sa, treba to otvorene povedať, na fungovaní vládnej koalície, a teda i štátu ako takého. Z tohto dôvodu som proti akémukoľvek násilnému modelovaniu politickej scény prostredníctvom volebných pravidiel. K prípadným zmenám volebných pravidiel by sa malo dospieť na základe demokratickej diskusie rozhodujúcich politických síl uskutočnenej, samozrejme, v dostatočnom časovom predstihu pred voľbami.
Pokus uskutočniť takéto diskusie sme vykonali na pôde parlamentu v priebehu minulého roku, keď sa vytvorila parlamentná expertná skupina zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán. I keď názory boli rozdielne, v zásade sme dospeli k určitým záverom, ktoré vychádzali z toho, že pre ďalšie voľby by bolo treba zachovať pomerný volebný systém. Po druhé, namiesto jedného volebného obvodu rozdeliť volebné územie na 8, prípadne 4 volebné obvody. Zhodli sme sa aj na tom, že je potrebné zvýšiť váhu prednostných hlasov. Uvažovali sme o skrátení volebnej kampane z doterajších 28 dní na menej dní - 21, prípadne 14, a zvažovali sme aj úpravu úhrady volebných nákladov vzhľadom na možnú protiústavnosť platného zákona v tejto jeho časti.
K týmto záverom dospela tá parlamentná skupina, aj keď treba otvorene povedať, že zástupcovia opozície nesúhlasili s týmito návrhmi, ale akceptovali, že koaličné politické strany sa takto dohodli a vlastne sme mali dva a pol roka pred voľbami viac-menej jasno, že ako by sa volebný zákon mal zmeniť. V ďalšej fáze už všetko malo byť vecou viac-menej technického postupu. Žiaľ, nestalo sa tak. Z hromadných informačných prostriedkov vieme, že včera na vrcholnom rokovaní koaličných politických strán sa dospelo k záveru, že v tomto volebnom období sa už na volebný zákon nebude siahať. Ja osobne to považujem za nešťastné rozhodnutie, pretože minimálne v tých dvoch veciach, ktoré sme navrhovali, sa mohol volebný akt priblížiť k voličom a mohla sa aj upevniť väzba medzi voličmi a ich poslancami. Mohol sa zvýšiť vplyv voličov na konkrétne zloženie poslaneckého zboru. Mám na mysli tie návrhy, ktoré smerovali k zvýšeniu váhy prednostných hlasov a rozdeleniu územia na volebné obvody. Prirodzene v rámci možností, ktoré dáva pomerný volebný systém.
Za týchto okolností, keď o tomto všetkom prebehla diskusia, považujem aj iniciatívu nášho kolegu Roberta Fica za zbytočnú. Z rokovaní s niektorými politickými stranami, ktoré mal Robert Fico, bolo zrejmé, že jeho návrh nezíska v parlamente dostatočnú podporu. Napriek tomu tento návrh do parlamentu predložil, čo je jeho legitímne právo. Zároveň avizoval aj to, že keď tento návrh nezíska dostatočnú podporu, predloží urýchlene ďalší návrh, ktorý by už vychádzal z väčšinového volebného systému.
Ja som takéto správanie označil za prejav politického exibicionizmu a za tým si trvám. Myšlienka je založená na tom, že aj negatívna reklama je dobrá reklama. Ja neodsudzujem toto politické správanie. Ono je legitímne, len ho treba správne pomenovať.
K samotnému obsahu návrhu Roberta Fica, myslím si, že môžem povedať, že poznám volebné zákony viacerých demokratických krajín, ale s tak konštruovanou a tak vysokou uzavieracou klauzulou pre vstup do parlamentu, ako navrhuje Robert Fico, som sa nikde nestretol. Naozaj neviem, kde hľadá Robert Fico inšpiráciu.
To isté platí aj o druhej časti návrhu, v ktorej chce Robert Fico ustanoviť, aby nárok na úhradu volebných nákladov získali len politické strany, ktoré získajú viac ako 5 percent hlasov.
Každý návrh zákona sme povinný posudzovať aj v súlade Ústavou Slovenskej republiky a v našej ústave je veľmi široko rozvinutý princíp rovnosti a nediskriminácie subjektov práva. V časti o politických právach je navvyše ako základný princíp zakotvený princíp slobodnej súťaže politických síl. Na základe môjho vnímania ústavy, na základe poznania doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Českej republiky si myslím, že ak nie celý zákon, tak minimálne v tej časti, v ktorej sa hovorí o zvýšení prahu na úhradu volebných nákladov, je návrh Roberta Fica minimálne vo veľkom napätí so základnými ústavnými princípmi.
Na záver snáď môžem zopakovať stanovisko poslaneckého klubu SDĽ, ktoré bolo tlmočené pri politickom rokovaní s Robertom Ficom zo strany vedenia SDĽ, že nepodporíme tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za slovo.