Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo, potom pán poslanec...

(Ruch v sále.)

Pán minister, nech sa páči.

To je vždy s tým, že ma upozorňujete a potom na to zabúdam.

Nech sa páči, máte slovo a môžete reagovať.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa Slavkovská,

chcem vám poďakovať za ten prípad, ktorý ste otvorili o nostrifikácii diplomu. Myslím si, že aj na to môže slúžiť interpelácia, aby sa niektoré veci dali do pohybu. A som rád, že ste využili svoje právo poslankyne upozorniť na takýto prípad. Ja sa na to pozriem. A urobím si rovnako poriadok na sekretariáte, pretože som prísnym zástancom toho, čo ste povedali, že úrad má odpovedať do 30 dní, aj keby odpovedal, že vec, ktorá sa vybavuje trvá dlhšie, pretože niekedy sa to za 30 dní vybaviť nedá. Ale ten, kto nám písal, musí dostať odpoveď, aby bol informovaný, čo sa s jeho prípadom deje.

Ak dovolíte, stručnú poznámku ešte k prípadu Gymnázia na Haanovej ulici. Vy ste v roku 1996 uskutočnili decentralizáciu riadenia školstva a niektoré právomoci ste preniesli na krajské úrady s tým, že ministerstvo školstva priamo nemôže do nich zasiahnuť.

Čiže to, o čom ste písali vo vašej interpelácii, alebo o čom ste hovorili, súvisí s rozhodnutím krajského úradu dať toto gymnázium do útlmu. Ja som bol informovaný na racionalizačnej komisii o tom, že sa má dať do útlmu osemročné gymnázium na Haanovej ulici. Teda netýkalo sa to štvorročného gymnázia. To osemročné gymnázium si vybral krajský úrad, nevybrali sme si ho my ako racionalizačná komisia. My sme len požadovali, aby sa rešpektovala vami vydaná koncepcia, že na osemročné gymnáziá má ísť 5 % detí z daného populačného ročníka. Vy viete, že najmä v Bratislave to číslo dosiahlo až 16 %, to znamená, výrazne prekročilo tých 5 % a na krajskom úrade zostala úloha, aby našiel, pri ktorých gymnáziách by bolo možné pristúpiť k tomu, že by sa triedy osemročného štúdia na nich redukovali.

Ja som nebol informovaný o tom, že sa má zredukovať aj štvorročné štúdium. O tom budeme diskutovať. Ja sa na to pozriem, ale je to v plnej právomoci krajského úradu - udeliť výkony, teda prideliť, alebo neprideliť triedy novootvárané v príslušnej škole, alebo neprideliť.

Musím vám povedať, že nie som s týmto právnym stavom spokojný a v návrhu nového školského zákona, ktorý pripravujeme a ktorý, dúfam, sa dostane ešte pred tento parlament začiatkom budúceho roku, chceme vytvoriť mechanizmus, že ak škola je nespokojná s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy o pridelení počtu tried - napríklad jej pridelil nulu a ona si myslí, že by mala mať iný počet tried -, tak sa bude mať možnosť odvolať podľa novej legislatívy na ministerstvo školstva. A potom to už bude zodpovednosť aj ministra, ktorý si bude musieť všetky okolnosti overiť a prípadne korigovať rozhodnutie krajského úradu. V tejto chvíli sa to nedá.

V tejto chvíli tá konečná zodpovednosť je na krajskom úrade, ale tak, ako ste prípad popísali, je zrelý na to, aby sme si sadli, krajský úrad, ministerstvo školstva a zrejme aj dotknutá pani riaditeľka, a diskutovali o tom, akú má perspektívu táto škola z hľadiska štúdia alebo teda gymnaziálneho štúdia v Bratislavskom kraji, kde tých gymnázií viac, to treba povedať, ale možno nie sú všetky veľmi rovnomerne rozložené. Takže budeme o tom hovoriť a, samozrejme, vám odpoveď pošlem písomne.

Za tú druhú interpeláciu vám chcem poďakovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Keďže sa tu asi pred hodinou hovorilo o písomných odpovediach na interpelácie, ktoré už v tomto parlamente odzneli, a ja sama som obeťou takých zvláštnych postupov našich ústredných orgánov, chcem hovoriť o jednej interpelácii, ktorá tu odznela v minulom roku. A tak ako na ňu reagujú dotknutí, dotknuté úrady a ich predstavitelia, tak by som možno mala zdôrazniť, že tu odznela v minulom storočí, resp. v minulom tisícročí, lebo mám pocit, že asi na takéto dlhé lakte sa tento problém, na ktorý som vo svojej interpelácii upozornila, rieši.

Takže mi dovoľte, aby som sa na úvod svojho vstupu vrátila k tejto interpelácii a aspoň trochu pripomenula, čo bolo jej predmetom, keď nemám iné východisko, len znovu klopať na tie isté dvere, ako som to začala, znovu opakujem, v minulom storočí, resp. v minulom tisícročí a keď som interpelovala ministra životného prostredia. Interpelovala som ho v súvislosti s činnosťou, nelegálnou činnosťou akciovej spoločnosti Golfklub Madarász Štrkopiesky, akciová spoločnosť, Sedín. Išlo o nedovolenú ťažbu štrku a s tým súvisiace činnosti, ktoré ohrozujú v lokalite, kde sa to odohráva, zásoby pitnej vody.

A následne sa tam odohrávajú veci, ktoré veľmi závažným spôsobom poškodzujú životné prostredie, nielen teda v súčasnosti, ale odborníci predpokladajú, že to bude mať ďalekosiahle a nežiaduce následky najmä v budúcnosti. Takže ja nebudem teraz zachádzať do detailov. Musím si znovu vyhľadať tie materiály, ktoré som mala k dispozícii a na základe ktorých som interpelovala po prvý raz.

Takže sa znovu obraciam na ministra životného prostredia a prosím ho, aby tentoraz volil iný postup, nie tak, ako to bolo po prvý raz, keď som sa dočkala odpovede, samozrejme, v zákonom stanovenej lehote, že ministerstvo nemá možnosti prekontrolovať tie veci, na ktoré sa sťažujem, a že postupuje moju interpeláciu na Najvyšší kontrolný úrad. Čakala som niekoľko mesiacov a dočkala som sa 18. januára 2001. Podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu mi posiela list, kde hovorí, že Najvyšší kontrolný úrad nemá zo zákona v kompetencii prešetrovať sťažnosti a vykonávať kontrolu nad rozhodnutím štátnych úradov a tak ďalej a tak ďalej, a odporúča mi, aby som odstúpila svoju sťažnosť na Úrad vlády Slovenskej republiky. Zdá sa, že ma posielajú od Ponta k Pilátovi. A naozaj by som už rada vedela, kto je kompetentný na to, aby riešil tento problém.

Dovoľte mi, aby som pokračovala ďalej. A nemám teraz, poviem vám úprimne, celkom jasné, koho by som mala v probléme, ktorý tu chcem nastoliť, interpelovať, lebo on sa dotýka podľa mňa aj ministerstva školstva, aj ministerstva zahraničných vecí, ministerstva kultúry a, dá sa povedať, aj ministerstva dopravy a spojov. V podstate by som mohla interpelovať v súvislosti s tým problémom, o ktorom tu chcem hovoriť, takmer celú vládu, takže možno aj predsedu vlády.

V poslednom čase sme svedkami správ o veľkých úspechoch našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, zdôrazňuje sa najmä náš záujem o vstup do Európskej únie a do NATO, ale zdá sa, že nám tak celkom nezáleží na tom, aby sme boli prijatí do Európskej únie ako suverénny národ, ktorý napriek takmer dokonalej genocíde bol vždy súčasťou kultúry a vzdelanosti európskej, už v 16. storočí aj v osobnom písomnom kontakte s poprednými duchovnými osobnosťami vtedajšej Európy.

Prečo to tu zdôrazňujem? Všetci vieme, že jednou z priorít zahraničnej politiky každého civilizovaného štátu je reprezentovať a propagovať vlastnú kultúru v tom najširšom zmysle slova. Na tento účel každá krajina, použijem toto slovo, lebo zdá sa, že teraz sa radšej používa slovo "krajina" ako Slovenská republika, každoročne teda každá krajina, ktorej záleží naozaj na tom, aby reprezentovala vlastnú kultúru, vynakladá veľké finančné prostriedky. Pre záujemcov o svoje dejiny a kultúru zriaďujú sa početné nadácie, fondy, štipendiá, darúvajú sa rozsiahle finančné fondy, pri diplomatických zastupiteľstvách sa zriaďujú kultúrne a informačné strediská, národné centrá a podobne. Teda hovorím o tom, čo robia iní. Zdá sa, že Slovenská republika sa rozhodla vydať inou cestou.

V časoch pred rokom 1989, keď sme žili za železnou oponou, boli mnohé cesty a necesty slovenskej kultúry smerom do sveta aj svojím spôsobom pochopiteľné, lebo železná opona bola postavená najmä kvôli tomu, aby sme ten kontakt s ostatným svetom a s Európou nemali. Ale je nepochopiteľné, že súčasná vláda, zdá sa, akoby tú železnú oponu nie chcela narušiť, ale naopak, upevňuje ju a jej nepriepustnosť ešte zosilňuje.

Aká je teda situácia dnes. Dostať napríklad slovenskú knihu do zahraničia dnes je tisícnásobne ťažšie ako za súdruha Novotného. Za totality slovenské knihy do zahraničia posielala Matica slovenská aj Lita, napokon aj jednotlivé vydavateľstvá a umelecké zväzy. Dnes je situácia iná, hoci treba pripomenúť, a moc sa vám to zrejme nebude páčiť, ale musím to tu spomenúť, že bývalé, predchádzajúce slovenské vlády, myslím vlády po roku 1993, robili na tomto poli isté opatrenia. Matica slovenská, ale aj Národné literárne centrum, ktorým mnohí súčasní národní nihilisti nevedia prísť ani na meno, a robia všetko pre to, aby ich zlikvidovali, tieto inštitúcie sprostredkúvali aj naďalej knižné, časopisecké i osobné kontakty so zahraničím.

Je pravda ale, že v minulosti, mám teraz opäť na mysli obdobie bývalých Mečiarových vlád, sa nepripravil zákonný spôsob, ktorý by zabezpečoval sprístupňovanie základných literárnych a vedeckých diel do zahraničia tak, aby sa to istým spôsobom pozichrovalo. To sa nestalo a výsledkom je, že po dva a pol roku sa rušia inštitúcie, likviduje sa Matica slovenská, všetky tie inštitúcie, ktoré mohli akým-takým spôsobom pomôcť v tejto oblasti, sú úplne bezmocné a situácia sa veľmi výrazne zhoršila.

Naša vládna garnitúra, a teda aj tie ministerstvá, ktoré som tu na začiatku citovala, ministerstvo školstva, zahraničných vecí, ministerstvo kultúry a ministerstvo dopravy a spojov, majú plné ústa integrácie do Európy, pritom bariéry, ktoré bránia prenikaniu slovenskej kultúry do zahraničia, aké sa stavajú dnes, také nevytvorili ani najradikálnejší normalizátori.

Likvidujeme postupne našich zahraničných priateľov, znalcov našej histórie, kultúry a spôsobu nášho myslenia a neuvedomujeme si, že bez pravidelného prístupu našich odborných a literárnych časopisov, odborných i beletristických kníh naozaj nemôže dlhodobejšie prežiť ani jeden zahraničný slovakista.

Aby sa situácia skomplikovala, tak k tým inštitúciám, ktoré som spomínala, ktoré sú naozaj ohrozené, mám na mysli Národné literárne centrum a nešťastnú Maticu slovenskú, aby teda naozaj sme nemali už zrejme na tomto poli o čom hovoriť, tak korunu nepriepustnosti slovenskej vedy a kultúry do sveta nasadila táto vláda nielen tým, že likviduje tieto inštitúcie - Maticu slovenskú a Národné literárne centrum -, ale pán minister Macejko prezieravo znemožnil dokonca aj posielanie takejto literatúry súkromným osobám.

Dalo by sa o tomto probléme naozaj dlho hovoriť a mohla by som to konkrétne dokumentovať na konkrétnych príkladoch, v akej zlej pozícii sú slovakisti v zahraničí, v akej zlej pozícii sú ľudia a inštitúcie, ktoré boli ešte prednedávnom na tomto poli aktívne. Ale aby som to skrátila, budem sa usilovať v písomnej podobe presne pomenovať tento problém. Bola by som však veľmi rada, keby mi dotknuté ministerstvá, tak ako som ich vymenovala, odpovedali najmä na dve otázky.

Tá prvá: Na koľkých zahraničných univerzitách sa vyučuje v súčasnosti slovenský jazyk a literatúra ako samostatný predmet? A zaujíma ma to najmä kvôli tomu, keď sa tu v minulých dňoch toľko zdôrazňovala potreba vytvorenia maďarskej fakulty v Nitre. A našlo sa na to hneď aj pohotovo 10 mil. korún. Bola by som veľmi rada, keby mi tento výpočet príslušní ministri doplnili aj nejakým finančným odpočtom, ako sa mieni Slovensko podieľať na tom, aby tieto inštitúcie mohli v zahraničí fungovať, inštitúcie, ktoré znovu opakujem, rozvíjajú slovenský jazyk a literatúru a šíria našu kultúru v zahraničí.

Rovnako by som sa veľmi rada dozvedela, koľko a akých kultúrnych stredísk máme pri našich zastupiteľských úradoch a ako sa ich počet vrátane pracovníkov menil od roku 1998.

Ocenila, by som, keby jednotlivé ministerstvá doplnili svoju odpoveď aj tým, aký je ich zámer v najbližších rokoch, akú politiku chcú v najbližších rokoch realizovať v súvislosti s problémom, ktorý som tu načala.

A aby som bola korektná, na tento problém upozorňujú slovakisti, upozorňujú literárni vedci, píše sa o ňom na stránkach literárnych časopisov. Jeden z autorov, ktorý sa o riešenie tohto problému v poslednom čase veľmi aktívne zaujíma, je pán Gáfrik. A z jeho znepokojených úvah som si dovolila zacitovať aj mnohé tie príklady, ktoré som tu pred chvíľou spomenula.

Základného školstva sa bude dotýkať moja ďalšia interpelácia, preto by som si dovolila adresovať ju ministrovi vnútra pánovi Pittnerovi.

Ide o to, že sa na mňa obrátilo Združenie rodičov školy pri Základnej škole v Kráľovskom Chlmci a požiadali ma, aby som prostredníctvom interpelácie v parlamente požiadala ministra vnútra, aby sa on sám osobne angažoval "v prípade" novej školy v Kráľovskom Chlmci.

Už sa o tomto probléme na pôde parlamentu hovorilo. Ide o tú nešťastnú školu v Kráľovskom Chlmci. Rodičia slovenských žiakov - lebo im bola škola pôvodne určená - za posledné roky vyvíjali mnohé aktivity a naozaj sa im podarilo získať finančné prostriedky na to, aby sa táto škola mohla dostavať. A, ajhľa, keď už je jeden pavilón, ktorý - ako som už povedala - bol pôvodne určený pre základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, hotový, tak zrazu okresný prednosta pán Juhász rozhodol, že túto budovu pridelí aj základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským, aj základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským.

Nechcem tieto veci nejako zdôrazňovať osobitne, aby ste ma neupodozrievali z toho, že tu chcem nasilu do tohto problému vťahovať nejaký problém v súvislosti s národnostnými menšinami, ale rodičia, ktorí ma oslovili, považujú rozhodnutie okresného úradu v súvislosti s užívaním novej budovy za nekorektné. Veľmi dôrazne voči tomu protestujú. V Kráľovskom Chlmci sa spisovala petícia, ktorú tiež poslali na príslušné orgány, zatiaľ bez odozvy. Celá tá situácia je takáto zamotaná už niekoľko mesiacov. A myslím si, že by bolo vhodné, pán minister, keby ste sa začali o tento problém zaujímať, aby ste upokojili hladinu v Kráľovskom Chlmci a našli naozaj dobré riešenie, ktoré by nespôsobovalo zvyšovanie napätia v tejto oblasti.

V ďalšej interpelácii by som chcela, a teda pokúsim sa, aby bola stručná a jasná, interpelovať ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú.

Predčasom, pani ministerka, nie je to naozaj tak dávno, ste sa v médiách vyjadrili, že ministerstvo financií a vláda odsúhlasila zvyšovanie cestovného k 1. februáru 2001 a to zvyšovanie cestovného bude predstavovať 20 %. Ja neviem, kto by mal vrátiť školné, či ja alebo vy, pani ministerka, ale keď som si preratúvala konkrétne ceny cestovných lístkov na jednotlivé trate, tak ako sa mi to dostávalo do rúk prostredníctvom listov, ktoré občania posielali do Národnej rady, tak som nevedela pochopiť, ako ste mohli dospieť k 20 %, keď napríklad žiacky cestovný lístok, ktorý stál predtým 26 korún, stojí 98 korún. To je ďaleko nad 20 %, v niektorých prípadoch, ako som to počítala, cena lístka vzrástla o 300 %, dokonca som našla aj prípad o 400 %.

Chcela by som vás poprosiť, pani ministerka, objasnite, podľa čoho ste vypočítavali tento koeficient rastu, keď ste pripravovali zvýšenie.

A skúsim trošku aj posunúť celý problém dopredu, lebo predpokladám, že poviete, že áno, v posledných dňoch sa v tlači už takéto informácie objavili, že aj vy sama ste pobúrená tým, ako nekompetentne ministerstvo dopravy porobilo tieto posledné cenové úpravy preto, lebo vy ste to tak "nemysleli". A teraz sa naťahujete s pánom ministrom Macejkom, kto za to môže.

Dokonca problém k týmto žiackym cestovným lístkom aj vo vzťahu na zľavy na žiacke cestovné lístky mal byť predmetom rokovania na poslednom zasadnutí vlády. Dozvedeli sme sa včera, dnes, v novinách, že sa o tomto probléme nerokovalo, že bol odložený až na 4. apríla a že pán minister Macejko informoval, že váš návrh, ktorý teraz predkladáte na to, aby ste napravili niečo, čo ste dobre pobabrali a čím ste sťažili život rodinám s deťmi, ktorých sa to týka, bude si žiadať dotáciu zhruba 200 mil. Sk. Pán Macejko je spokojný, lebo, zdá sa, tieto dotácie zo štátneho rozpočtu dostane.

Ale mňa zaujíma iná vec, pani ministerka. Kto bude zodpovedný, kto ponesie konečnú zodpovednosť, keď na jednej strane tvrdíte, že vy ste to tak nechceli, to zvýšenie má na svedomí niekto iný? A ten, kto má na svedomí podľa vás to zvýšenie, dostane ešte dotáciu 200 mil. korún a všetci budú, zdá sa, spokojní. Nespokojní budú len spomínaní rodičia.

A ešte jednu vec sa mi dovoľte spýtať. Keď ste vedeli tak promptne pripraviť zvyšovanie žiackych cestovných lístkov, naozaj je pre mňa nepochopiteľné, prečo sa vláda týmto problémom urýchlene nezaoberá. Prečo to odkladá? To zvýšenie platí od 1. februára 2001 a zrazu, keďže vidíte, že to spôsobilo naozaj veľké pobúrenie verejnosti a zrejme sa riešeniu tohto problému nevyhnete, odsúvate toto riešenie až na apríl a už teraz hovoríte, že ak dôjde k nejakej úprave, tak tá bude platiť až od apríla, možno až od mája. Prečo, keď niekto vaše rozhodnutie alebo rozhodnutie ministerstva financií zle uvedie do praxe, majú na to doplatiť rodiny, ktoré už teraz majú čo robiť, aby vyšli z tých peňazí, ktoré majú? Myslím si, že je to naozaj nekorektné a nemorálne a zodpovednosť za to, čo sa stalo, by mal niesť niekto iný. Ak to nebude pán minister Macejko, tak by ste to mali byť vy, pani ministerka.

Ďalšia vec, ktorú by som tu chcela interpelovať, sa dotýka autobusovej dopravy. Obrátili sa na mňa zamestnanci SAD-ky zo Serede, z prevádzkarne Sereď. Táto prevádzkareň patrí pod závod Galanta, štátny podnik Dunajská Streda. Na prevádzkarni v Seredi pracuje 51 zamestnancov, majú tu k dispozícii 31 autobusov a 5 montážnych kanálov, samozrejme, aj administratívnu budovu. Tých 5 montážnych kanálov zdôrazňujem a o chvíľu vysvetlím prečo.

V minulom roku len tak mimochodom investovali na tejto prevádzkarni nemalé peniaze aj do plynového kúrenia. Vedenie, štátny podnik Dunajská Streda, sa však rozhodlo, že prevádzkareň v Seredi zruší a vozidlá, teda tých 31 autobusov, presťahuje do Galanty a do Dunajskej Stredy. Z tohto dôvodu nielenže príde o prácu 51 zamestnancov prevádzkarne v Seredi, ale je naozaj veľmi zaujímavé, že sa tieto autobusy majú presunúť do Galanty, kde sú ďaleko horšie podmienky na opravu autobusov ako v Seredi, lebo, ako som už na úvod spomínala, pri 31 autobusoch je v Seredi 5 montážnych kanálov a v Galante, kde, znovu zdôrazňujem, sú oveľa horšie podmienky, je na 60 autobusov len 1 montážny kanál.

Takže možno by mi vedeli kompetentní vysvetliť, čo ich viedlo k takémuto rozhodnutiu, že dobre vybudovanú a zabezpečenú prevádzkareň v Seredi idú rušiť a idú ju presunúť s celým parkom do Galanty, kde už teraz je situácia ťaživá a nevedia uniesť prevádzku na dostatočnej úrovni za tých podmienok, ako majú.

Zamestnanci, samozrejme, sa obávajú tohto riešenia nielen kvôli tomu, že prídu o prácu, ale považujú rozhodnutie zrušiť prevádzkareň v Seredi za veľmi podivné a nehospodárne. Dokonca, keď som s nimi hovorila, tak tam odzneli aj isté "obavy", že celý tento proces sa rozbehol najmä kvôli tomu, že sa pripravuje privatizácia SAD-iek. A keďže v Seredi je prevádzkareň na pomerne vysokej úrovni, tak niekto, kto zrejme by v rámci privatizácie nemal až také šance, sa chce k tejto prevádzkárni v Seredi dostať iným spôsobom a vytvára si na to práve tým, že ju chce zrušiť, podmienky. Je to ich podozrenie, je to ich názor, ja ho tu tlmočím.

Bola by som veľmi rada, keby mi pán minister Macejko vo svojej odpovedi vyvrátil toto podozrenie a keby prišiel aj s riešením, ktoré by znamenalo, že v Seredi má SAD perspektívu a že tie obavy 51 zamestnancov, s ktorými sa na mňa obrátili, boli zbytočné.

Interpelácia, ktorú by som chcela teraz predniesť, je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva pánovi Koncošovi a dotýka sa, zdá sa, problému pôdy neznámych vlastníkov. Prečo hovorím zdá sa. Z tých údajov alebo z tých informácií, ktoré teraz uvediem, to jednoznačne vyplýva.

Obrátili sa na mňa občania z Veľkého Grobu s problémom, s ktorým zápasia už, dá sa povedať, takmer dva roky. "Z našej dediny," píšu, "dvadsaťštyri občanov má problémy s usporiadaním pôdy v katastrálnom území Reca." Ide o skonfiškovanú pôdu v roku 1948. Majitelia boli vysťahovaní. O pôdu sa v reštitúcii nikto nehlásil. Títo dvadsiati štyria občania majú v rukách návrh povereníctva poľnohospodárstva o rozdelení pôdy podľa parciel ešte z roku 1948, majú k dispozícii vlastnícke listy. Majú geometrický plán skonfiškovanej pôdy, majetkovú podstatu, teda vložky.

Keď sa zaujímali o túto pôdu a nárokovali si na ňu, teda hlásili sa k pôde, ktorá je zatiaľ zaradená naozaj medzi pôdu neznámych vlastníkov, tak zistili na Katastrálnom úrade v Senci, že pracovník tohto katastrálneho úradu, ktorý spracúval zjednodušený register pôdy, všetky tieto vlastnícke listy tých spomínaných dvadsiatich štyroch občanov nebral do úvahy a pôdu napísal na Slovenský pozemkový fond a časť pôdy na pôvodných vlastníkov, o ktorých už vtedy vedel, keď to prepisoval, že sú mŕtvi, napríklad pani Prikkelová zomrela v roku 1957, čo bolo jasne premietnuté už aj v tých spomínaných materiáloch, vrátane vlastníckeho listu. Zamestnancovi Katastrálneho úradu v Senci to neprekážalo. Napísal to na pani Prikkelovú, ktorá je už takmer päťdesiat rokov mŕtva. Je to veľmi zaujímavé.

Samozrejme, títo občania vznášajú nároky a chcú, aby im vlastníctvo tejto pôdy bolo potvrdené. Zdá sa, že niektoré úrady, či už Katastrálny úrad v Senci alebo aj ďalšie úrady, robia všetko preto, aby im znepríjemnili život a aby ich tak znechutili, aby dali tejto veci pokoj.

Podľa informácií, ktoré som dostala od ľudí, ktorých sa tento problém týka, znovu pripomínam, ide o 24 občanov, tak s podobnými skúsenosťami sa stretli v čakárni Katastrálneho úradu v Senci aj u iných občanov. Tak sa zdá, že toto nie je náhoda, tento prípad, ktorý sa stal občanom z Veľkého Grobu a dotýka sa katastrálneho územia obce Reca. Zdá sa, že takéto podivné presuny vo vzťahu k pôde neznámych vlastníkov sa robili aj v prípade iných občanov.

Takže by som vás chcela poprosiť, pán minister Koncoš, vám tento problém nie neznámy, lebo títo občania sa už obracali aj na ministerstvo pôdohospodárstva. A zdá sa, že ministerstvo zvolilo pri riešení ich problému taký istý postup, aký som ja zažila pri prvej zmienenej interpelácii v súvislosti s nelegálnou ťažbou štrkopieskov v Sedíne.

Takže vás prosím, pán minister, keby ste sa ešte raz pozreli na tento problém, a možnože by bolo potrebné a užitočné, keby ministerstvo pôdohospodárstva zriadilo osobitnú komisiu, ktorá sa bude venovať tomuto problému, lebo čas beží. Vieme, že bol upravený zákon a že neznámi vlastníci sa môžu o svoju pôdu hlásiť do roku 2005, ale zdá sa, že keď sa budú robiť takéto podivné prieťahy na tých jednotlivých úradoch, tak títo ľudia, ktorých som tu spomínala, nemajú šancu, aby sa do roku 2005 dočkali toho, že úrady rozhodnú v ich prospech, hoci, znovu opakujem, majú k dispozícii aj návrh povereníctva poľnohospodárstva o rozdelení pôdy podľa parciel, vlastnícke listy, geometrické plány skonfiškovanej pôdy, aj majetkovú podstatu.

Pán minister, očakávam, že vám tento problém nie je ľahostajný a že sa zasadíte o to, aby sa v blízkej budúcnosti riešil spôsobom, ktorý presvedčí týchto občanov, že tieto veci spôsobil jeden nesvedomitý úradník a že to nie je nejaký podivný princíp, ktorý uplatňuje ministerstvo pôdohospodárstva práve kvôli tomu, aby sa tí takzvaní neznámi vlastníci k tej pôde, na ktorú majú nárok, nedostali.

Moja posledná interpelácia je adresovaná ministrovi zahraničných vecí pánovi Kukanovi. Ja som, priznám sa, v rámci hodiny otázok položila pánovi ministrovi otázku, ale keďže to miesto, ktoré som pri losovaní získala, bola som tuším 86., nedávalo nádej na to, že pán minister bude môcť v rámci hodiny otázok na moju otázku odpovedať, tak si dovolím riešiť to takýmto spôsobom.

A chcem sa spýtať pána ministra, ktorý je vlastne aj zmocnencom OSN pre riešenie otázok na Balkáne, najmä v súvislosti s Kosovom, chcela som sa spýtať pána ministra, či sa zmenil postoj OSN ale aj NATO, lebo iste je zainteresovaný aj v týchto otázkach, voči Kosovu a voči celému tomu problému, ktorý v Kosove je, v súvislosti s tým, ako sa situácia po skončení náletov vojsk NATO v Juhoslávii odvíja v týchto posledných mesiacoch.

Chcela by som sa to spýtať najmä kvôli tomu, že sa v minulých týždňoch objavili v mnohých západoeurópskych médiách informácie, ktoré dávajú za pravdu tým hlasom, ktoré tvrdili, že situácia v Kosove je iná a že zásah NATO nebol správny, nebol adekvátny. Zdá sa, že tie informácie, ktoré sa teraz vyplavujú navonok, potvrdzujú.

Takže, pán minister, bola by som veľmi rada, keby ste povedali, aký je váš názor, ale aj názor tých orgánov, ktoré zastupujete ako zmocnenec OSN pre Balkán a Juhosláviu, na to, že sa ukazuje, že ten takzvaný masaker, a to slovo takzvaný v tomto prípade je naozaj oprávnené, v Račaku, o ktorom sa mnohí západoeurópski politici, ale aj predstavitelia NATO vyjadrovali svojho času, že to bola tá posledná kvapka v pohári, keď ten pohár trpezlivosti pretiekol a keď sa už bolo treba rozhodnúť a prišiel povel, že sa v Juhoslávii bude bombardovať, takže tento masaker v Račaku bol, zdá sa, obyčajnou manipuláciou.

Na začiatku bolo klamstvo, tak sa volá aj jeden dokument, ktorý natočila nemecká televízia ARD. Je to verejnoprávna televízia a uviedla ho pred niekoľkými dňami na televíznych obrazovkách. A v tomto dokumente sa hovorí, že v prípade Račaku išlo o účelovú manipuláciu. Znovu pripomínam, že snímkami z Račaku sa oháňal nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, ktorý vtedy prirovnal srbskú brutalitu k Osvienčimu. A minister obrany Rudolf Scharping ešte 27. apríla v roku 1999 ukazoval tri mesiace staré "snímky" na tlačovej konferencii v Bonne, a pritom už vtedy obidvaja páni vedeli, že ide o podvrh.

Ten dokument, ktorý tu spomínam, sa opiera o výpoveď nemeckého policajta Höniga Henscha, ktorý pracoval pri OBSE a bol na mieste po čine. Tento policajt tvrdí, že pána Scharpinga on sám osobne upozornil, že na snímkach sú obete, ktoré zomreli pri bojoch na rôznych miestach, a postupne ich zozbierali. On sám, teda policajt Hönig Hensch patril medzi tých, ktorí zvážali mŕtvoly na miesto údajného masakra z rôznych oblastí spolu s dvoma ruskými kolegami. Väčšina obrázkov bola zmanipulovaná a aj Fischer, aj Scharping svojich občanov podvádzali a klamali. Viedli dokonalú dezinformačnú kampaň. Takto sa vyjadril nemecký policajt Hönig Hensch, ktorý bol, znovu opakujem, osobne účastný pri príprave tejto manipulácie.

Viete, v histórii to nie je naozaj jediný prípad takejto manipulácie, ale je tragické, že je to práve v tom čase, keď Slovensko naozaj verejne deklaruje svoj záujem o vstup do NATO, keď sa dozvedáme, že aj takéto manipulácie sú možné a že aj na základe takýchto manipulácií sa môže rozhodnúť o bombardovaní, môže sa rozhodnúť možno aj o vojne.

Tak by som sa vás chcela spýtať, pán minister Kukan, aký je váš názor na toto, čo sa vlastne s týmito informáciami, ktoré sa v poslednom čase vyplavujú na povrch, bude robiť a ako sa bude celá vec riešiť. Budeme sa tváriť ako mŕtvy chrobák, budeme sa tváriť, že nič nie je tak, ako sa hovorí, že tu táto manipulácia nebola? Alebo povieme - čo bolo, bolo, zabudnime na to. Myslím si, že sú to príliš vážne veci na to, aby sme ich mohli hodiť za hlavu. A bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste nielen mňa, ale aj slovenskú verejnosť informovali o tom, aký je postoj OSN, ale aj NATO k týmto podozreniam z takej strašnej manipulácie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Ambróš.

Poslanec G. Krajči:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

vo svojich interpeláciách sa budem obracať na jednotlivých členov vlády. Začnem s predsedom vlády pánom Mikulášom Dzurindom.

Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

pracovné cesty členov vlády schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Vy ste sa prednedávnom zúčastnili v Berlíne dvoch straníckych akcií EDU a EĽS, na ktoré ste leteli vládnym špeciálom.

Žiadam vás, pán predseda vlády, aby ste zverejnili číslo uznesenia vlády Slovenskej republiky a dátum, ktorým vám bola schválená táto zahraničná pracovná cesta na stranícke rokovanie ako predsedovi vlády Slovenskej republiky, a či toto uznesenie prijala vláda pred alebo po vašej ceste do Berlína.

Zároveň odpovedzte na otázku, či pokladáte za obvyklé, aby sa premiéri zvrchovaných krajín pred plánovanou oficiálnou návštevou stretávali neoficiálne na straníckej pôde a súčasne prerokovali 99 % tém plánovaného stretnutia, tak ako ste to tvrdili v médiách.

Zneužitie leteckého špeciálu a peňazí daňových poplatníkov na stranícke ciele je nielen proti predpisom o nakladaní s prostriedkami štátu, ale zároveň výsmechom stoviek, tisícok ľudí, ktorých ste v predvolebnom období ubezpečovali, že nebudete zneužívať svoje postavenie na stranícke účely.

Hlavnou prioritou tejto cesty do Berlína bolo odovzdanie žiadosti o udelenie štatútu pozorovateľa Európskej ľudovej strany, nie pre Slovensko, ale pre vašu mimoparlamentnú politickú stranu SDKÚ. Aj verejnosti cynicky tvrdíte, že ste hájili záujmy tohto štátu.

Vážený pán predseda vlády, žiadam vás, aby ste uviedli presný termín, kedy SDKÚ nahradí štátu finančné náklady na vašu stranícku cestu do Berlína.

V druhej svojej interpelácii sa obraciam na pani ministerku Brigitu Schmögnerovú.

Vážená pani ministerka,

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pridelilo Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky 36,2 mil. Sk na zakúpenie a rekonštrukciu rezidencie hlavy štátu z vreciek daňových poplatníkov od VSŽ, dnes už zrejme U. S. Steel.

V súčasnosti sa uskutočňuje rekonštrukcia a podľa mojich informácií firma Brix údajne pod dohľadom prezidentskej kancelárie postupuje v rozpore s autorským zákonom bez schválenej projektovej dokumentácie, stavebného povolenia a schváleného rozpočtu na rekonštrukciu. Pritom sa vo vile pri Slavíne, ktorá na prvý pohľad nie je bez vážnych architektonických a nákladných stavebných úprav a dostavby hodná rezidencie hlavy štátu, robia stavebné a búracie práce, výmena elektrickej inštalácie, rozvody vody a podobne.

Vážená pani ministerka, žiadam vás, aby ste v súlade so zákonom o používaní finančných prostriedkov štátu preverili a informovali Národnú radu, odkiaľ sú prostriedky na rekonštrukčné práce, či dohodnutá cena 36,2 mil. korún nebola účelovo nadhodnotená v prospech U. S. Steel a či sa prostriedky na rekonštrukciu používajú v súlade so zákonom.

Ďalšia interpelácia sa týka tiež ministerky financií pani Brigity Schmögnerovej.

Pani ministerka, obrátili sa na mňa so žiadosťou o pomoc pracovníčky odboru telekomunikácií a informatiky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v súvislosti s vyriešením rozporu medzi odpočítaním nezdaniteľnej časti základu dane a poberaním príspevku za službu, priznaného podľa § 99 zákona číslo 334/1991 Zb. Súčasný právny stav a prax má podľa nich nepriaznivý dopad na životnú úroveň týchto pracovníčok, čo pokladajú v hrozivej ekonomickej situácii za diskriminačné.

Pani ministerka, ako chcete riešiť situáciu, aby poberatelia príspevku za službu v Policajnom zbore neboli znevýhodnení oproti poberateľom príspevku za výsluhu rokov. Pripravuje ministerstvo financií vypracovanie takého legislatívneho návrhu, ktorý by daňové zaťaženie príjmov pracovníkov v Policajnom zbore nezvyšoval? V interpelácii vám prikladám pre bližšie osvetlenie problému päť kópií korešpondencie medzi pracovníčkami Krajského riaditeľstva Policajného zboru a Ústredným daňovým riaditeľstvom v Banskej Bystrici.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.

Pán predseda vlády, bol by som veľmi rád, keby ste zverejnili, kde boli použité poplatky, ktoré dostala Slovenská republika od NATO za uvoľnenie vzdušného priestoru pri preletoch a bombardovaní Juhoslovanskej zväzovej republiky a Kosova. Podľa našich informácií sa jedná o čiastku, ktorá sa blíži k 1 mld. Sk. Bolo by veľmi dobré vedieť, keby ste informovali v zmysle zákona o prístupe k informáciám, ako sa tieto finančné prostriedky použili. Je bežné, že sa tieto finančné prostriedky používajú. Napríklad v Českej republike polovica sa použila pre ministerstvo dopravy a polovica pre ministerstvo obrany. Boli by sme veľmi radi, keby sme vedeli, čo sa s týmito financiami udialo na Slovensku.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra obrany Slovenskej republiky.

Pán minister, chcel by som sa len opýtať, ako je zabezpečený vzdušný priestor Slovenskej republiky rádiolokátormi, pretože podľa mojej informácie v súčasnosti sú činné na území Slovenskej republiky len tri rádiolokátory, čo je nedostatočný počet na zabezpečenie vzdušného priestoru. Takýto zlý stav môže viesť k tomu, že Slovenská republika bude vyradená z medzinárodných trás vzhľadom na nezabezpečený vzdušný priestor.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera.

Zhruba pred troma mesiacmi bolo začaté konanie Úradom inšpekcie a kontroly ministerstva vnútra pre údajné spáchanie trestného činu proti zástupcovi Úradu inšpekcie a kontroly ministerstva vnútra. Dnes je situácia taká, že dotyčný pán plk. Jozef Bosý bude riešený odchodom z Policajného zboru na vlastnú žiadosť s plným odchodným a všetkými peňažnými náležitosťami. A súčasne po odchode zo služobného pomeru má mať disciplinárny postih, a to zrážkou 15 % zo mzdy na tri mesiace.

Nezdá sa vám, pán minister, že takýto postup zodpovedného pracovníka je zneužívaním právomoci verejného činiteľa? Takýto trest je predsa možné dať len policajtovi v činnej službe, a nie prepustenému policajtovi ako civilovi. Kto mal záujem zachovať pánovi Bosému všetky výhody, ktoré mu plynú zo zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe? Vie snáď pán Bosý ako zástupca Úradu inšpekcie a kontroly ministra vnútra veľa vecí a informácií aj na ostatných čelných predstaviteľov Policajného zboru?

Ďalšia interpelácia sa týka ministra spravodlivosti pána Čarnogurského.

Vážený pán minister,

už viac ako dva roky sa nekoná vo veci údajného bosa prievidzského podsvetia pána Mela, ktorý je vo väzbe v Leopoldove. Chcem vás požiadať, pán minister, aby ste mi podali informáciu, prečo sa v tejto veci zjavne porušujú správne lehoty a uskutočňujú sa prieťahy v konaní, prečo nie je vytýčené verejné, zdôrazňujem verejné, pojednávanie a prečo nie sú jednotlivé prípady zlúčené a takto rýchlejšie vyriešené.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný písomne prihlásený vystúpi s interpeláciou pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán predsedajúci,

kolegovia, kolegyne,

interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Petra Magvašiho.

Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom sociálne a ekologicky orientované hospodárstvo. Európska únia vo svojich výročných správach už niekoľkokrát skonštatovala, že v Slovenskej republike trhové hospodárstvo existuje. Na druhej strane ale prízvukovala, že sme málo environmentálne založený štát. Ak by sme analyzovali príčiny, ktoré vedú k takémuto konštatovaniu, spočívajú nielen v zúženom chápaní ekológie vo všeobecnosti, ktoré sa u nás stalo pravidlom, t. j. bez jej prieniku do sociálnej a ekonomickej sféry, ale aj v nedostatku vyváženého prístupu zo strany tých, ktorí sa majú zaoberať rozpracovaním sociálneho a ekonomického systému. Agenda 21 totiž vychádza zo spoločného prieniku environmentálneho, sociálneho a ekonomického prostredia.

Preto sa vás, pán minister, pýtam, do akej miery sa na vašom ministerstve zohľadňuje Agenda 21. Ak by ste tento zásadný prístup využívali, zaiste by sa objavil pri argumentácii na obhajobu práce, ktorú vykonáva vaše ministerstvo. Napríklad v zozname akcií na podporu vytvárania pracovných miest a boj proti nezamestnanosti, t. j. v prioritách politiky zamestnanosti, v národných akčných plánoch zamestnanosti a podobne by sa objavovali predovšetkým environmentálne povolania, a to aj so zdôvodnením, že podľa Európskej únie je dnes práve environmentalistika najvýznamnejším generátorom povolaní. Je to pomerne dôležité aj z toho hľadiska, že Európska únia netto mieru zamestnanosti meria ukazovateľom, ktorý zohľadňuje počet environmentálne činných manažérov.

Urobili sa u nás už kroky v tomto smere? Ak máme vstúpiť do Európskej únie, aj pre nás sa stane záväzným acquis communautaire, ktorého plnenie znamená pre členské krajiny v rámci spoločných politík dosiahnuť aspoň 75-percentnú mieru zamestnanosti do roku 2010. V tejto súvislosti totiž v kvantifikácii sociálnej sféry sa tiež priamo vynára otázka samotného problému číselných podkladov.

Pôžička Svetovej banky sa má týkať komplexného informačného systému sociálnej sféry. Bolo by ju treba využiť takým spôsobom, aby čo najviac napomohla riešeniu kardinálnych problémov akým, ako sme videli v závere roku, je napríklad štátny rozpočet. Treba jasne povedať, že prístup jednotlivých rezortov k číselným hodnotám bol roztrieštený. Bolo vidieť, že postráda zažitú jednotiacu filozofiu, za akú možno považovať, povedzme, v krajinách Európskej únie rozpracovanie spoločných politík Európskej únie.

A ďalej finančné a sociálne dopady jednotlivých opatrení bude tiež potrebné zdôvodňovať na základe prieniku jednotlivých politík aj v číselných podkladoch, t. j. mať vyjasnené aj také princípy, ako je využitie sociálno-ekonomických, environmentálnych a iných modelov. Asi by sme potom nemuseli dôchodky považovať za veličinu, ktorá nám ostane po odpočítaní nákladov na rozvoj niektorých produkčných odvetví, ako to fakticky ešte stále pozorujeme.

Často sa hovorí o vízii Slovenska, ktorou sa ale zväčša rozumie len produkčná sféra. Aké modely používa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na objasnenie svojej argumentácie predpokladaných sociálnych dopadov? Spolupracujete pritom s inými ministerstvami? Nie je predsa mysliteľné, že objem nadrezortných informácií by vedelo získať jedno ministerstvo, práve preto by pri kvantifikačných prácach mali ministerstvá spolupracovať. Takáto spolupráca by bola zároveň aj vyjadrením snahy Európskej únie zastrešenej najmä direktoriátom V, a to zdokonaliť súčasné pracovné a životné podmienky občanov.

Vyjasnenie a zjednotenie kvantifikačných prístupov by mohlo zabrániť v konečnom dôsledku aj takým problémom, ktoré vznikajú v dôsledku duplicít v kompetenciách, pri prestavbe verejnej správy a samosprávy. Zabránilo by sa tak ďalším problémom, ktoré z nejasnosti kompetencií vznikajú, ako je napríklad súčasná úloha vlády číslo 1 - boj proti korupcii.

Na záver by som zrekapituloval otázky:

Po prvé - Do akej miery sa na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zohľadňuje agenda 21?

Po druhé - Ako sa presne využije pôžička Svetovej banky, a to aj v časti spojenej z komplexným informačným systémom sociálnej sféry?

Po tretie - Aké je na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky využitie sociálno-ekonomických environmentálnych a iných modelov osobitne vychádzajúcich z matematicko-ekonomických teórií?

Chcel by som podotknúť, že mnohí možno nie celkom pochopili odbornú reč, ktorá je spomenutá v tejto interpelácii, ale treba zásadne povedať, že problematika životného prostredia dnes nie je zásadne len problematikou zdravia občanov a chránených území. Problematika životného prostredia sa čoraz viacej stáva problémom zamestnanosti a úspešnosti tej-ktorej krajiny, ktorá chce vykročiť do nového tisícročia.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)