Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bauer.
Poslanec R. Bauer:
Pani poslankyňa Tóthová, vy ste si vo svojom vystúpení niekoľkokrát odporovali. Na jednej strane hovoríte o nezávislosti národného strediska a na druhej strane hovoríte o súčasnom mocenskom postavení tohto strediska, že vlastne jeho funkcia a účelom je kontrola vlády, ako keby toto stredisko bolo nástrojom opozície. Súčasný zákon je veľmi stručný a každý, kto sa dostane do toho strediska z hocijakej politickej strany, alebo hocijaké mocenské postavenie sa vytvorí, tak si upraví štatút pre svoje potreby tak, aby mu to vyhovovalo, aby to nebolo možné veľmi rýchlo zmeniť. A preto si myslím, že je úplne správne, že novela zákona navrhuje kreovanie správnej rady priamo v zákone, a nie v štatúte. A keď si pozriete tento návrh, tak je urobený objektívne, veľmi spravodlivo s tým, že vymenúvajú členov aj dekani právnických fakúlt, aj mimovládne organizácie. A nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť v zákone.
Druhá vec je, čo sa týka financovania. Hovorili ste o článku 29. Lenže článok 29 ods. 4 hovorí aj to, že spolky, spoločnosti a združenia sú oddelené od štátu, že keď národné stredisko dostáva finančnú podporu od štátu, je úplne prirodzené, že by sa nemalo brániť tejto kontrole. Každý, kto dáva financie, tak má právo na kontrolu týchto financií. A tým, že je vlastne toto stredisko zriadené zákonom, že má vlastne takýto názov Slovenské národné stredisko, čiže nie je to obyčajný spolok a v štátnom rozpočte sú vyčlenené prostriedky, tak si myslím, že je úplne legitímne a oprávnené, aby skladalo účty, aby zúčtovalo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ak dovolíte, ja nadviažem na vystúpenie pani poslankyne, ktorá spomínala dohodu, na základe ktorej vzniklo stredisko. Je to dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov. Článok 3 tejto dohody, ktorá je vlastne na úrovni záväzku vlády voči OSN a vtedy podnetu OSN, ktorý dával aj finančné prostriedky prvé dva roky, článok 3 ods. 2 jasne hovorí: "Zabezpečí právnu a prevádzkovú nezávislosť Slovenského národného strediska." Čiže ak porušíme túto dohodu, tak vlastne OSN, pardon, takto táto dohoda sa môže zmeniť podľa článku 6 iba písomnou dohodou zmluvných strán. Čiže najskôr by bolo treba podpísať novú dohodu medzi OSN a vládou a potom môžete meniť aj článok 3, kde sa hovorí o právnej a prevádzkovej nezávislosti Slovenského národného strediska.
A mňa veľmi mrzí a smeruje k tomu naozaj aj to, čo povedali moji predrečníci, aj pani poslankyňa Tóthová, že sa stratí táto nezávislosť. Svedčí o tom aj vystúpenie pána ministra, ktorý z 15 členov správnej rady spomenul iba moje meno. To preto, že som opozičná poslankyňa? Chcem vám, vážené dámy a vážení páni, povedať, že všetci členovia správnej rady vykonávajú svoju činnosť bezplatne. Ja, odkedy som nominovaná do strediska, nemám ani korunu honoráru za túto činnosť. Takže vyprosujem si takéto ohováranie mojej osoby! Ja ešte vystúpim osobitne, aby som vysvetlila ďalšie skutočnosti. A prečo potom tu nebola spomenutá správna rada, všetci členovia, ktorých je doteraz 15? Takže aj toto smeruje k tomu, že jednoducho naozaj sa chcú nájsť vinníci za niečo, čo nie je dokázané.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ak dovolíte, budem reagovať na pána poslanca Bauera. Pán poslanec, ja by som vám odporúčala, aby ste si preštudovali všetky materiály. Pani poslankyňa Aibeková vám už jednu skutočnosť povedala. Slovenská republika sa zaviazala, že stredisko bude mať právnu nezávislosť, to znamená, že s mocenskými prostriedkami, prostriedkami práva vláda Slovenskej republiky nebude zasahovať do strediska. Projekt, ktorý vypracovala OSN, jasne hovorí, že zloženie správnej rady, resp. štatút, v ktorom je zloženie správnej rady, si vypracuje stredisko samo, to znamená, tento projekt bol robený v spolupráci s OSN - s vysokým komisárom Lassom. Takže ja by som vás veľmi prosila, keby ste, skôr ako budete hovoriť, si pozreli materiály, ktoré, samozrejme, ste nemali k dispozícii, ale keď máte záujem, na stredisku vám to dajú k nahliadnutiu. A ďalej by som vám chcela povedať, že vôbec to nie sú tie materiály, to je len správa o činnosti. Tam tie zmluvy a všetko sú v anglickom a slovenskom jazyku.
A ďalej, ja som si neodporovala, pretože tieto strediská sledujú dodržiavanie ľudských práv vo svojich štátoch. A pokiaľ vládna moc do nich zasahuje, tak upozorňujú a tým spôsobom vlastne monitorujú a určitým spôsobom robia aj kontrolu dodržiavania ľudských práv v tom-ktorom štáte. A asi sa neľúbilo aj tejto vláde, keď národné stredisko vyjadrilo nesúhlas s odvolaním Harabina, a asi aj to je moment, pre ktorý sa takto postupuje.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že pán predseda Národnej rady nás všetkých pozýva do vestibulu na 12.00 hodinu na otvorenie výstavy obrazov veľvyslankyne Rakúskej republiky pani Matzner-Holzerovej, prerušujem doobedňajšie rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať týmto bodom o 14.00 hodine. O 12.00 hodine, vás prosím, zúčastnite sa na tomto otvorení s tým, že príde aj pán prezident Slovenskej republiky. Budete očakávaní, samozrejme, aj s pánom predsedom Národnej rady, aj na čašu vína.
Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v poobedňajšej časti nášho rokovania. Vyzývam pána ministra Čarnogurského, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru, aby sme mohli začať prerokúvať bod, ktorý predkladal práve on za vládu Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán minister.
Ako ďalšia a posledná z písomne prihlásených poslancov nasleduje pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. A potom, samozrejme, po vašom vystúpení otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán minister, moje pôvodné vystúpenie, ktoré som mala pripravené, bolo veľmi krátke. Bolo to iba pár poznámok. Žiaľ, tým, že ste tu citovali moje meno, tak musím aj ja svoje vystúpenie rozšíriť a musím napraviť, resp. opraviť niektoré skutočnosti, ktoré ste uviedli.
Vážený pán minister, ja naozaj považujem za nekorektné, že ste tu citovali iba moju odpoveď na váš list, pretože ja som iba jedna z pätnástich členov správnej rady. Odpovedali vám všetci a odpovedali vám právnici, pretože z pätnástich členov správnej rady je väčšina členov s právnickým vzdelaním. A všetci vám odpovedali v rovnakom duchu, pretože niektorí títo členovia správnej rady dali kópiu odpovede aj mne. Čiže ja som vám, pán minister, odpovedala len a len v duchu dokumentov, na základe ktorých vzniklo stredisko pre ľudské práva. To je už spomínaný zákon, to je spomínaná dohoda, to je spomínaný štatút a to je spomínaný rokovací poriadok. Ja vám, pán minister, nemôžem inak odpovedať, iba tak, ako mi to určuje štatút strediska a rokovací poriadok, podľa ktorého sa musím riadiť.
Vážený pán minister, k niektorým skutočnostiam, ktoré ste tu uviedli. Ja som naozaj bola veľmi prekvapená, že tento návrh zákona dávate vy, pretože táto problematika naozaj spadá pod podpredsedu, problematika, nehovorím stredisko, ale problematika spadá pod podpredsedu vlády pre problematiku menšín, národností, regionálneho rozvoja atď., pod pána podpredsedu Csákyho. Ale v poriadku. Ja vám nevytýkam, že dávate tento návrh zákona, lebo ako člen vlády máte na to plné právo a toto právo ste využili. Veľmi ma prekvapuje, pán minister, pretože ja si vás ako odborníka na istú oblasť vážim a nespochybňujem vás, ale veľmi ma prekvapilo, že vy ste tu citovali z materiálu, ktorý bol vypracovaný v roku 1996. To, vážené kolegyne, kolegovia, stredisko vtedy fungovalo necelé dva roky. Necelé dva roky a, samozrejme, ja priznávam, aj som to priznala, že sa aj dopustilo niektorých chýb alebo nepracovalo takpovediac na plné obrátky, pretože začínalo úplne novú oblasť v rámci Slovenskej republiky. Dovtedy nič také neexistovalo.
Ale už ste, pán minister, neuviedli odpoveď vtedajšej správnej rady strediska na tieto skutočnosti. Pretože správna rada sa medzitým niekoľkokrát obmieňala, čiže ani táto vaša informácia nie je presná, že sa správna rada nemôže meniť. Pán minister, štatút, ktorý nadväzuje na zákon, a to je článok 3 štatútu, ktorý hovorí:
"Členstvo v správnej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia,"
čo sa stalo, pretože je už tretie funkčné obdobie, takže členovia sa vymenili z tohto hľadiska,
"b) odvolaním inštitúciou, ktorá člena vymenovala."
Čiže vy ste, keď tu bola nespokojnosť s niektorými členmi správnej rady alebo s celou správnou radou, vy ste všetkých členov, resp. nie vy ako minister, samozrejme, ale ako inštitúcie, ktoré vymenúvajú členov správnej rady, ich mohli odvolať. Vy ste mohli odvolať toho jedného, ktorý tam reprezentuje ministerstvo spravodlivosti. Ale ani vy ste ho neodvolali.
Ja som ponúkala svoju abdikáciu predsedovi parlamentu, keď sa vymenilo zloženie parlamentu, ja som tu mala aj verejné vystúpenie, ja som túto funkciu ponúkala. Pán predseda parlamentu nereagoval a nevymenil ma v tejto správnej rade. Napríklad prezidentská kancelária tam vymenuje člena, vedúci kancelárie prezidenta. Nuž, keďže sa vymenil vedúci, tak je tam nový člen za kanceláriu prezidenta. Uplynulo funkčné obdobie mimovládnym organizáciám, tak si svojich členov vymenili.
Čiže dostali ste nepresnú informáciu, pán minister, pretože táto správna rada nie je statická a bez prijatia tohto zákona vy svojich členov môžete zmeniť. Lenže pravda je taká, vážené dámy, vážení páni, že to je jediná správna rada, ktorá pracuje bezplatne. A poviem vám, že veľký záujem o členstvo v tejto správnej rade preto nie je. Takže veľký záujem na výmenu z tohto hľadiska nebol, pretože robíme to vo svojom voľnom čase a skutočne okrem niektorých nepríjemností, do ktorých som musela vstúpiť, som z toho nič nemala.
Ďalej ste uvádzali, pán minister, že tá správa, ktorá bola z roku 1996, že bola kritická a tvrdila, že vzdelávanie by nemalo byť doménou náplne činnosti strediska. Pán minister, ale pôvodný zákon a doteraz platný zákon o zriadení Slovenského národného strediska hovorí jasne: "Stredisko plní úlohy v oblasti ľudských práv. Stredisko za týmto účelom uskutočňuje najmä výskumné a vzdelávacie aktivity, zhromažďuje a šíri informácie a poskytuje knižničné a iné služby." Nič viac a nič menej. A túto náplň si stredisko plní a zlepšuje ju. Keď by ste si pozreli činnosť strediska, tú hodnotiacu správu, ktorá je verejným materiálom a ktokoľvek z vás si môže tieto materiály vyžiadať, tak zistíte, že tá činnosť sa skutočne zlepšovala a obohacovala a orientovala sa, čo ja považujem za absolútne správne, orientovala sa na mládež. Robí napríklad stretnutia so stredoškolákmi, ktorých pozýva do strediska, ktorým rozdáva materiály o činnosti strediska a ktorých aj istým spôsobom informuje o tom, čo by mali vedieť, ako sa ľudské práva v Slovenskej republike môžu brániť.
Čiže táto kritika z toho roku 1996 nebola namieste, na čo aj správna rada a vedenie strediska reagovalo a vysvetlilo zástupcom, ktorí túto správu vypracúvali, že jednoducho iba plnia zákon tak, ako je postavený. Tvrdili, že výskum je biedny. Nuž ale, pán minister, vtedy tá suma, ktorá prichádzala do strediska, bola necelých 5 mil. korún. Povedzte mi, ako sa dá urobiť seriózny viacročný výskum za túto sumu? Áno, keď spočítame, že napríklad by boli výsledky výskumu publikované po troch, štyroch, piatich rokoch a vyčlenila by sa na to istá suma, bolo by to dosť. Ale vy predsa nemôžete žiadať, aby výskum, nejaký výsledok výskumu bol publikovaný po necelých dvoch rokoch činnosti strediska, keď sa iba konštituovalo, keď bolo zriadené síce zákonom z 1. januára 1994, ale dohoda medzi vládou a OSN bola podpísaná neskôr. Čiže aj správna rada začala pôsobiť až v druhej polovici roku 1994.
Ďalej sa tu kriticky vyjadrovala tá správa, že nie je dostatočná činnosť pre verejnosť. Už som povedala, že táto činnosť pre verejnosť sa každý rok zlepšuje a veľmi na to dbáme, aby sa venovala takým činnostiam, ktoré považujú členovia správnej rady za dôležitú, a je ich 15. Napríklad sme sa tam venovali každý rok problematike ombudsmana. Venovali sme sa rómskej problematike. Venovali sme sa problematike práv žien, starších, ohrozených skupín občanov. Venovali sme sa problematike AIDS. Tak ja si myslím, že stredisko sa venovalo takým otázkam, ktoré sú dôležité z hľadiska dodržiavania ľudských práv. Každý rok sa usporadúva niekoľko medzinárodných stretnutí, kde sa zúčastňujú aj renomované osobnosti zo sveta.
Malá medializácia strediska, nuž áno, v tých prvých rokoch to bolo zložitejšie, dnes je pravidelná relácia v televízii, rozhlase. A poviem vám, pán minister, že po každej správnej rade chceme organizovať tlačovku. Ale, bohužiaľ, príde tam jeden novinár, objaví sa informácia v jedných novinách, nuž ja však ako predsedníčka správnej rady nemôžem nikomu prikázať, aby na tú tlačovku prišiel. Čiže naša snaha je zlepšiť túto informovanosť.
V priebehu tých rokov boli zriadené aj vysunuté pracoviská. Čiže dnes nie je činnosť strediska zameraná iba na Bratislavu, ale napríklad na východné Slovensko, kde práve máme problém s rómskou problematikou. Je tam veľmi zaujímavý projekt stretávania sa nerómskej a rómskej mládeže. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitý projekt, a dúfam, že v ňom bude stredisko aj naďalej pokračovať.
Ďalej tu bola kritická výhrada, že nie je možné vymeniť členov správnej rady. Už som vám povedala, pán minister, na to naozaj nebolo potrebné meniť činnosť strediska zákonom, pretože vám to dnešný štatút umožňuje. A mohli ste vymeniť tých členov, keď bola nespokojnosť so správnou radou ako takou, alebo tých členov, o ktorých si myslíte, že do tej správnej rady nepatria.
Ďalej ste hovorili, že traja členovia medzinárodných organizácií opustili činnosť strediska pre nespokojnosť. Zase to nie je pravda, pán minister, pretože jeden z týchto medzinárodne vymenovaných členov sa nikdy ani jednej jedinej schôdze správnej rady nezúčastnil. Ani jednej. Ja vám môžem dať aj jeho meno, nechcem to teraz takto vykrikovať, ale o tom sú dôkazy, pretože správna rada samozrejme, že si vedie evidenciu o svojich rokovaniach, hlasujeme o uzneseniach atď. Čiže nemôžete povedať, že traja odišli na protest, keď jeden tam nikdy v živote nebol. Neprišiel ani raz. Takže myslím si, že toto vám dali zlé informácie, pán minister, pretože ja naozaj si nedovolím vás obviniť, že klamete. Myslím si, že ste dostali nedostatok informácií a že ste ich dostali nepresné.
Teraz ste tu, pán minister, vy sám hovorili, že sa bráni stredisko kontrole. A to už považujem naozaj za veľmi neseriózne od vás. To je naozaj, pán minister, neseriózne, pretože ja môžem každému poslancovi dať dohodu, môžem dať zákon, môžem dať štatút, môžem dať rokovací poriadok. A ten štatút presne hovorí, čo môžem ja ako predsedníčka robiť. Ja môžem iba zvolávať správnu radu a viesť jej rokovanie. Ale inak môj hlas má iba jednu pätnástinu. A ja som vám odpovedala, za tým listom si stojím, pretože ten list je absolútne v duchu týchto dokumentov. Pán minister, keď si ich pozriete a pozriete si moju odpoveď, tak tá moja odpoveď je seriózna.
Ja si myslím, že ak ste mali nejaké problémy s riaditeľom, tak to sa malo riešiť iným spôsobom. A myslím si, že riaditeľ mal v tomto smere pravdu, pretože vy ako rezortná kontrola, skutočne podľa týchto dokladov nikde nie je oprávnenie robiť rezortnú kontrolu. Mala prísť kontrola z Úradu vlády z kontrolného odboru a potom by takáto kontrola musela byť pustená do priestorov strediska. Pretože stredisko nie je podriadené vám, nie je to inštitúcia podriadená vášmu rezortu, ale ako už bolo opakovane citované, tak sme sa zaviazali, že bude právne a prevádzkovo nezávislé.
A že tie peniaze idú zo štátneho rozpočtu, áno. Pán minister, absolútne súhlasím, ale vy tie peniaze nedávate dobrovoľne. To nie je rozhodnutie vás ako ministra alebo rozhodnutie vlády. Tie peniaze idú na základe tejto dohody. Ale hovorím, ak ich chcete kontrolovať, tak potom pošlite tam kontrolu z Úradu vlády. To už je v kompetencii.
Čo sa týka Najvyššieho kontrolného úradu, vy veľmi dobre viete, že do prijatia novely ústavy nemohli kontrolovať ani Správnu radu Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, pretože im to doterajšie zákony neumožňovali. Takže si myslím, že v takom istom duchu nie je umožnená ani kontrola financií v stredisku. Ale ak sa mýlim, prijmem vaše vysvetlenie. Ale ja skutočne ako predsedníčka správnej rady vám týmto súhlas nemôžem dať. Ja vám to ani neodmietam, ale jednoducho tieto dokumenty, ktoré môžem každému poslancovi rozdať, mi to neumožňujú.
Pretože zase odcitujem, aby to bolo úplne jasné: "Predseda správnej rady organizuje prácu a zasadnutia správnej rady." A to je všetko. Áno. A podrobnosti určuje rokovací poriadok, ale tam sa nedočítate, že ja som kompetentná riadením strediska. Alebo že ja môžem určovať, na čo sú použité finančné prostriedky. Finančné prostriedky sú poskytované podľa osnovy, ktorá bola vypracovaná po vzniku strediska, a je vypracovaný každý rok audit, o ktorom potom rokuje správna rada.
Takže, hovorím, pán minister, vy ste mohli a môžete aj teraz zmeniť členov správnej rady tak, ako to niektorí zástupcovia využili. Ale vy ste to jednoducho neurobili, ani vy, ani tí, ktorí boli kompetentní. A tak si myslím, že je naozaj zbytočne veľa kriku, ktorý nemusel byť.
Teraz sa dotknem vášho návrhu zákona, pán minister. Nebudem hovoriť o jednotlivých paragrafoch, pretože sme v prvom čítaní. Ale vy tu dávate stredisku okrem tej úlohy, ktorú som citovala a ktorú ste vy kritizovali, ale to sa dá veľmi jasne dokázať, že túto svoju úlohu si v zmysle platného zákona stredisko plnilo. Tak vy tu teraz dávate povinnosť stredisku "vypracúvať a uverejňovať správu o stave dodržiavania ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok". Ja nenamietam, pán minister. My sme sa opakovane v správnej rade zaoberali touto problematikou a všetci členovia si myslia, že toto by bola tiež jedna veľmi dôležitá úloha, ktorú by stredisko malo plniť. Ale, pán minister, stredisko má osem pracovníkov. To rátam aj riaditeľa, sekretárku, knihovníčku, dokumentaristku. Čiže tí odborní pracovníci sú tam iba štyria. A ja vám odsúhlasím tento bod, pán minister. Ja proti nemu nič nemám, ale potom vás žiadam, aby ste, ak prejde zákon do druhého čítania, aby ste dali presnejšie vyjadrenie, kto bude robiť túto správu, akým spôsobom bude robená a koľko finančných prostriedkov na to vyčleníte. Pretože sám ste hovorili o 6 mil. na rok a ja vám hovorím, že seriózny monitoring ľudských práv sa jednoducho do tejto sumy nezmestí.
Vy v dôvodovej správe píšete, že to nebude stáť žiadne finančné prostriedky nad rámec rozpočtu a že neprijmete ani viac ľudí. Budete to robiť na základe článkov z novín? Budete chodiť po políciách a budete si písať záznamy? Budete si žiadať záznamy z Generálnej prokuratúry? Ale tam sú, pán minister, iba podnety. Aj ja si môžem vymyslieť, prísť na políciu a povedať, moje ľudské práva boli v tomto a v tomto porušené. My predsa musíme mať objektívne kritérium. To znamená, na jednej strane bude podnet, ale na druhej strane bude overenie, či ten podnet je overený a či je správny. A keďže my vieme, ako dlho toto všetko trvá, tak ten termín, pán minister, je tu nereálny.
Takže, ak mi toto vysvetlíte, kto to bude robiť, aký monitoring bude, pretože vy musíte aj povedať, ako sa ten monitoring bude robiť. A to by malo byť potom v nadväznosti nižšou právnou normou určené, kto ho bude robiť. Pretože to musíte zamestnať aspoň 8 krajských pracovníkov, aby sa ten monitoring zbieral na krajskej úrovni, aby to malo seriózny podklad. Pretože keď sme toto vysvetlili v roku 1996 zástupcom centra z OSN, ktoré prišlo, tak nám dali za pravdu, že s takým počtom ľudí a s takýmito financiami sa nedá urobiť seriózna správa o stave dodržiavania ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike. Pretože si myslím, že by nám všetkým malo ísť o to, aby to bola objektívna správa, aby to nebola politicky zneužívaná správa, že vymení sa vláda a teraz stredisko bude tvrdiť niečo proti nej alebo, naopak, bude klamať. To je tá hlavná výhrada, ktorú som mala.
A ďalšia, veľmi vážna, ktorú mám k zloženiu správnej rady, je, že znižujete počet členov z 15 na 11, v poriadku, pán minister, nenamietam, pretože niekedy naozaj je potom problém, aby sa 15 zišli. Čiže ten počet je úplne v poriadku. Čo namietam, pán minister, je zloženie tejto správnej rady. A to tak, že v šiestich bodoch, ktoré navrhujete, je úplne zhodná aj súčasná správna rada. Aj keď je vymenúvaná a riešená formou štatútu. Ale absolútne mi nejde do strediska pre ľudské práva, že tu má byť člen vymenovaný generálnym prokurátorom. Prečo, čo s tým má Generálna prokuratúra?
Namiesto troch fakúlt je tam ešte o jednu fakultu právnickú, a to o trnavskú. V poriadku, nenamietam, môže byť. Teraz tam je jeden člen vymenovaný predsedom Slovenskej advokátskej komory. A tu sa zastavím, to, čo ste vytýkali a čo ste u seba zdôrazňovali, že vy robíte bezplatnú advokátsku činnosť, poskytujete bezplatné rady. Ale proti tomu sa, a veľmi správne, správna rada strediska postavila, aby sa takéto rady poskytovali občanom - pretože kto by za to niesol zodpovednosť, pán minister? Napríklad príde občan sa poradiť k pracovníkovi strediska...
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, keď ste netrpezlivý, nech sa páči, nemusíte to počúvať. Áno, nech sa páči, vás to zrejme nezaujíma, je právo poslanca nepočúvať. Ale, prosím, nerušte, áno?
Príde občan, chce nejakú radu. Teraz mu pracovník strediska dá radu, ktorú on bude v súdnom procese dodržiavať. A zistí sa, že táto rada bola nevhodná. Kto potom ponesie zodpovednosť? Na koho sa potom ten občan obráti a povie, mne tu pracovník strediska dal takúto radu a tá rada ma dostala do takejto situácie? Čiže, pán minister, táto kritika zo strany toho centra zase nevychádza z reality, nevychádza z počtu pracovníkov, pretože takúto zodpovednosť môžu mať, pokiaľ ja viem, iba komerční právnici. A to stredisko nebude môcť robiť, aj keď to zmeníte zákonom, aj keď vymeníte riaditeľa, aj keď vymeníte správnu radu. Toto si ani nová správna rada nevezme na zodpovednosť.
Najväčšiu výhradu však mám, že dávate iba dvoch členov za mimovládne organizácie, ktoré sú veľmi aktívne v tejto oblasti. Doteraz to bolo šesť členov. Šesť členov zastupovalo mimovládne organizácie. Traja zahraniční a traja domáci. Dnes zužujete týchto šesť členov iba na dvoch, a to, prosím, vymenovaných podpredsedom vlády z osôb požívajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd a iba na návrh mimovládnych organizácií. No, pán minister, ale vy viete veľmi dobre, že podpredseda vlády je politická funkcia. Teda politicky nominovaná funkcia, tak. A akí to budú tí, ktorí majú prirodzenú autoritu? Máme mimovládnych organizácií stovky. Ja už ani neviem ich momentálne spočítať, ale je ich okolo 300, možno viac. A ako nájdete iba dvoch a ako budete o nich môcť tvrdiť, že požívajú prirodzenú autoritu, keď ich bude vymenúvať podpredseda vlády, teda politicky delegovaný človek?
Čiže myslím si, že toto je hlavným problémom vášho návrhu, že meníte zloženie správnej rady. Prosím, pán minister, využite súčasné právo a nech všetci, ktorí nominovali do terajšej správnej rady, nech zmenia členov správnej rady. Potom zvolia nového riaditeľa a dajme rok, dva čas, či to bude lepšie fungovať. Ale ja sa s vami môžem staviť, pán minister, že keď sa tu zídeme o rok alebo o dva, už teda nové zloženie, ale povedzme o rok, že z tých finančných prostriedkov a s tými zamestnancami tá správna rada sa nepohne o veľký kus dopredu, tak ako to tvrdíte vy, a čo by malo byť zmyslom tohto zákona.
Prečo sa nehľadajú iné mechanizmy, iné spôsoby na zlepšenie činnosti? Prečo priamo otvorene sa nepovie, v roku 2000 boli takéto problémy v stredisku a žiadame, aby sa napravili? Ale vy tu tvrdíte o nejakých veciach z roku 1996, čo je, myslím si, trochu nekorektné, a malo sa vychádzať z aktuálnej situácie. Keď vymeníte túto správnu radu, tak sa bude meniť, pán minister, každé štyri roky. Príde nová vláda, vymení si tam za seba členov. A bude to politicky motivovaná správna rada. Pretože tam vstúpi politický prvok. A večne bude nespokojnosť, večne budú boje nie o to miesto, lebo hovorím, keď nie sú za to peniaze, tak veľký boj o to nebude.
O čo je boj, a tým končím, čím sa prezradila ešte v roku 1998, keď začala celá táto problematika sa objavovať v médiách a spustila ju pani Puflerová, pani Puflerová sa totiž prezradila, že 5 mil., ktoré ide na stredisko, by sa dalo lepšie využiť pre činnosť mimovládnych organizácií. No ani pani Puflerová si neprečítala ani dohodu, ani štatút, ani zákon. Pretože tie peniaze nemôže ísť na nič iné iba na činnosť strediska. Potom, keď to zistila, tak utíchla. Možnože teraz ašpiruje na funkciu riaditeľky, uvidíme.
A záverom končím tým, že mne naozaj nejde o moju funkciu, pretože ja vám kedykoľvek túto funkciu zložím, ja som ju skladala už do rúk predsedu parlamentu, bolo jeho rozhodnutie, že ma nevymenil a je to jeho rozhodnutie, či ma tam ešte ponechá aj teraz, alebo ma zajtra odvolá. Ja sa nebudem brániť, lebo v zmysle štatútu má na to plné právo. Čo ma urazilo, bol prístup pána predsedu výboru pre ľudské práva. Pretože naozaj úlohu, podpredseda vlády Csáky dal úlohu predsedovi parlamentu, aby zvolal výbor a aby ja som na výbor prišla informovať o stredisku. Ja môžem informovať o svojej činnosti, o jednej pätnástine správnej rady. Kedykoľvek. Nemám problém. Do rúk predsedu parlamentu. Pretože tak hovorí štatút a tak hovorí zákon.
Ale tak ako vy ste sa ku mne správali, pán podpredseda výboru, no ja som, chvalabohu, nikdy nebola trestaná a dúfam, že do konca života nebudem. Ale vy ste sa ku mne správali ako najhorší vyšetrovateľ. Vy ste tam tiež manipulovali s týmto materiálom z roku 1996 a nezaujíma vás nová situácia. A tak ako ste sa správali, to bolo naozaj dehonestujúcim spôsobom a to si ja vyprosujem. A teraz v tom pokračujete, teraz nás takisto obviňujete, že stredisko je netransparentné, že robí tak a tak. Ale v poriadku, dajte dôkazy. Ja ich prijmem. Keď mi dáte na papier, že v roku 2000 neplnilo stredisko tieto a tieto úlohy, v apríli máme zvolanú správnu radu, ja to kompletne tam dám, teda predložím to správnej rade a správna rada vám kompetentne odpovie. Ale už nikdy nepristúpim na tú hru, ktorú ste so mnou hrali. Už nikdy viac neprídem na váš výbor sa vám spovedať. Pretože ja som vaša parlamentná kolegyňa a nič viac. Ja si vás nedovolím a nedovolila som si vás, keď som bola podpredsedníčka výboru, prizývať si vás na výbor a pýtať sa vás na vašu činnosť.
(Hlasy z pléna.)
Ale tak, nemusíte to počúvať, páni poslanci, vy ste tu neboli pri prvej časti, keď tu bolo moje meno spomínané. Tak som si považovala za povinnosť tieto veci vysvetliť. Nemusíte s nimi súhlasiť, to je vaše právo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pani poslankyňa spomínala činnosť. Ja si myslím, že je veľmi bohatá, národného strediska pre ľudské práva, veľmi bohatá publikačná činnosť, veľmi bohatá aktivita, rozhlas, semináre, v televízii vystupovanie zástupcov národného strediska. Ale opakujem, vláda, ani štátne orgány nemôžu kontrolovať a sankcionovať mimovládny subjekt. A na to sú regule. Pokiaľ bolo hovorené o finančných otázkach, pokiaľ hovorila pani poslankyňa Aibeková, sú tam audity, máte plné právo audit spochybniť alebo dať spraviť ďalší. To ste neurobili, pretože vám nejde o finančné otázky, vám ide o to, aby ste dostali do strediska ľudí, ktorých chce nominovať táto vládna moc, aby to stredisko bolo pod vaším vplyvom. To je podstata celého problému. Ja to vidím takto, toto je aj realita.
Ďalej by som chcela ešte jednu myšlienku, pán minister. Nerobte toto ani ku Komore komerčných právnikov. Sú to mimovládne organizácie a zákonmi nemôžete do nich vstupovať. Je to v rozpore s ústavou, je to v rozpore s právnym štátom a je to hanba Slovenskej republiky, keď takto postupujete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa Aibeková bola posledná písomne prihlásená do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Cuper, Hofbauer, Nagy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Prihlásili sa traja poslanci.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
milé dámy,
vážení páni,
vážený pán minister,
pôvodne som nechcel vystúpiť, lebo viem, že okrem obojku na krku vás ťaží aj svedomie, ale kvôli histórii pokladám za potrebné niektoré veci povedať k tomu, čo ste tu predložili ako návrh, vládny návrh zákona, ktorý je tu ako číslo 910, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Pán minister, minulý týždeň ste boli obhajovať Správu o stabilizácii a koncepcii súdnictva v Slovenskej republike. Súhlasím s mnohými predrečníkmi, ktorí vám na ústavnoprávnom výbore povedali, že takú správu o stave súdnictva by vám nezhltol ani, povedal by som, ani piaty ročník základnej ľudovej školy. A ak vám aj tento návrh zákona písal váš všemohúci úradník na ministerstve spravodlivosti Lipšic, tak nebol to najlepší spôsob, ako obhajovať vašu politiku v oblasti ľudských práv.
Trocha do histórie. Ja viem, že ste plní predsavzatia zlikvidovať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, pretože podľa vlastných skúseností a iste aj skúseností pána Slobodníka, ale aj pána Magvašiho, ktorý chodil do Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe, ste si vy osobili akýsi patent na posudzovanie toho, čo je v súlade s ľudskými právami na Slovensku, alebo nie. Vy ste si osobili aj osobitný patent na to, aby ste komunikovali i s takýmto všemocným strediskom v Spojených štátoch cez istú paniu, ktorá sa volala Erika Schlager. A, samozrejme, tým aj príslušným senátnym výborom Kongresu Spojených štátov. Takto ste zneužívali vlastne cez tie svoje "kamarátšafty" na to, aby ste "okydávali" predchádzajúcu vládnu koalíciu, hlavne teda Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu.
Akosi zrazu teraz, keď ste pri kormidle spravodlivosti moci, a ja stále nechápem, prečo ste vy pri moci vlastne, keď ste boli ministrom, ktorý nebol členom nijakej politickej strany, a za akých okolností ste sa do vlády dostali a prečo ste sa tam dostali, to tiež súvisí s tým, že ste mali patent na tzv. ochranu ľudských práv, ktorá nebola ničím iným ako jednoducho, s prepáčením za výraz, ohováraním vládnej koalície, ktorá bola pri moci. Toto všetko ste zneužívali v hojnej miere. Zneužívali ste to proti politickej reprezentácii, konkrétne proti ministrovi vnútra Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu na pôde Organizácie o bezpečnosti a spolupráci. Neštítili ste sa absolútne nijakých precedensov, ani nijakých morálnych a etických zábran. V tomto smere vám naozaj blahoželám, lebo tento vládny návrh, a ja neviem, prečo sa volá vládny návrh, keď je to váš návrh, nebol vám, nepatrí do vašej kompetencie, vy ste si ho privlastnili, a ja nechápem, prečo vláda Slovenskej republiky s týmto návrhom súhlasila a prečo vám ho odobrila, ak ho vôbec odobrila.
Chcem povedať, že už vtedy ste zneužili svoje postavenie a svoje známosti v tejto oblasti. Teraz, keď ste vo vládnej koalícii, ste si tu s prítomným pánom Nagyom zmysleli, že by bolo dobré znova ovládnuť stredisko pre ľudské práva, aby ste vy mali znova jediný komunikačný kanál a aby všetky ostatné ste zahltili, keď už teda na to do medzinárodných inštitúcií a k iným organizáciám pre ľudské práva, keď máte s tým naozaj nie príliš dobré skúsenosti prednedávno ohľadom odvolávania predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. A chcem vám povedať, že vás ešte čaká jedno martýrium, pretože príde návrh na zrušenie uznesenia, ktorým ste odvolali z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka, a príde aj ďalší, ktorým ste vymenovali svojho kamaráta, terajšieho podpredsedu, pána Majchráka. Lebo obidve rozhodnutia parlamentu sú hlboko protiústavné, proti zmyslu ľudských práv, právneho štátu a parlamentnej demokracie.
Vďaka Bohu a tomu, že ešte existuje v Slovenskej republike aspoň v justičnej službe akákoľvek morálna zodpovednosť, sa vám nepodarilo vtedy dať podľa vašich predstáv odsúdiť bývalého pána ministra Krajčiho za údajné zmarenie referenda. A ja si veľmi dobre pamätám, pán minister, ako ste klamali amerických senátorov, ako ste klamali svoju priateľku Eriku Schlager v tom, ako ste manipulovali s tým, keď ste im nahovárali, že jediný, kto môže rozhodnúť o tom, ako budú vyzerať otázky do referenda, ako budú vytlačené hlasovacie lístky, že to je napísané v zákone o vykonaní referenda v § 30, kde je práve naopak vyslovene napísané, že za to zodpovedá minister vnútra. Vy ste sa neštítili tvrdiť, že toto právo má ústredná referendová komisia. Pán minister, podľa § 15 ústredná referendová komisia vždy rozhodovala a rozhoduje iba o tom, ako bude prebiehať poriadok alebo ako sa bude zabezpečovať poriadok v referendových miestnostiach.
Takže zbytočné sú reči o tom, že vy chcete niečo napraviť v stredisku pre ľudské práva, alebo v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Vy ho jednoducho, pán minister, chcete ovládnuť. Chcete ho ovládnuť, aby ste ho za štátne peniaze zneužívali na to, na čo ste zneužívali svoje postavenie vo vzťahu k tým ľuďom, ktorých som tu spomínal zo zahraničia. Mnohí vám slepo dôverovali, než sa sami neprišli presvedčiť o tom, ako to na Slovensku vyzerá, spomínam samotného predsedu Organizácie o bezpečnosti a spolupráci Javiera Rupereza, ktorý nakoniec musel konštatovať, že nevie, prečo sa chodíte sťažovať stále do Kodane, keď na Slovensku on vidí demokratické a usporiadané pomery. Práve naopak, pán minister, vy od nástupu do svojej funkcie, veľmi dôležitej funkcie z hľadiska stavu zákonnosti, dodržiavania ľudských práv, parlamentnej demokracie a právneho štátu, vy vo svojej osobe a so svojím úradníkom Lipšicom ste najväčšou pohromou pre tento štát, jeho slobodu, demokraciu a ľudské práva.
V tomto zmysle, ak by vám vyšiel, ak sa odhlasuje tento návrh vládneho zákona, v každom prípade sa urobí znovu cap záhradníkom. Ja len predpokladám, pán minister, že takisto, ako to bolo v prípade odvolávania predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, aj na pôde Organizácie Spojených národov a jeho podvýborov pre ľudské práva sa nájdu znova čestní a morálne nezaťažení ľudia, ktorí vašim výmyslom o tom, že chcete na Slovensku nejakým spôsobom urobiť niečo v prospech demokracie a ľudských práv, neuveria.
Teraz k samotnému návrhu vládneho zákona, údajne vládneho, ktorým sa má novelizovať zákon číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Samozrejme, z celého návrhu nepokryto vyplýva, že vaším jedným zmyslom je podriadiť toto stredisko vašej kontrole. Hovorí o tom najmä skutočnosť, ktorá je uvedená ako článok 1 novelizácie § 1, 2, ale aj kádrové zabezpečenie toho, čomu vy hovoríte správna rada, ktorá má mať 11 členov. Som rád, pán minister, že ste nezabudli na svoju priateľku prodekanku Právnickej fakulty v Trnave, ktorá, predpokladám, po tom, čo sa vám podarí zrealizovať niektoré kádrové presuny v oblasti zahraničnej služby, najmä v Ríme, a presunutím niektorých ľudí z dekanskej funkcie alebo nejakého človeka z dekanskej funkcie na rektorskú, že sa vám z nej podarí urobiť aj dekanku Právnickej fakulty v Trnave, a tým dostať do rady svojho človeka, čo spolu s ďalším vaším právom vymenovať ďalšieho jedného člena sa vám podarí istým spôsobom vytvoriť takú klímu v tejto správnej rade, aby plnila vaše želania a vaše predstavy.
Obdobne je to aj v ďalších ustanoveniach, ktoré sa dotýkajú členstva v správnej rade. Ďalej, samozrejme, tiež vo funkčnom období, ktoré má prekryť skutočnosť, že už vám na vládnutie ostávajú necelé dva roky. Chcete tak zabetónovať, tak ako ste sa snažili urobiť návrhom novely ústavy, keď ste chceli ovládnuť súdnu moc, chcete aj tu zabetónovať stav, ktorý by nastal, keď vaša vládna koalícia prestane trápiť seba aj tento národ.
Vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
uvedomte si ako kresťanský politik, že Všemohúci je nad nami všetkými, a vám toto bolo už raz pripomenuté a ja vás znovu vyzývam, aby ste sa zastavili, aby ste zastavili tieto politické intrigy vládnej koalície, pretože nič iné ste pre rozvoj alebo pre to, čo by sa zlepšilo v súdnej moci, ako minister spravodlivosti ste jednoducho za takmer dva a pol roka, čo funguje táto vláda, neurobili. Nesplnili ste, čo vám ukladalo programové vyhlásenie vlády. Jediné, čo ste urobili, odvolali ste pána Fica z jednoduchej politickej pomsty. Jednoducho ste porušili odveké práva tým, že ste sa opovážili zrušiť amnestiu, ktorú dal predchádzajúci zastupujúci prezident. Nakoniec ste zvážili, že samotný ústavný zákon, ktorý ste tu presadzovali s pánom Palkom, by bol ďalšou pohanou a potupou slovenskej demokracie a výsmechom spravodlivosti v tomto štáte, ste od toho upustili.
Snažíte sa manipulovať s justíciou zo stránky kádrového a personálneho zabezpečenia tak, aby ste "spasili" zo sveta tie kauzy politické, ktoré ste vy s pánom Pittnerom a s ďalšími vtedajšími opozičnými politikmi vymysleli, zrealizovali, a to v takých stupídnostiach, akými boli napríklad prinesenie na míting KDH nástražného výbušného systému, lebo naozaj na takúto myšlienku mohol prísť iba obyčajný psychopat. Vy ste to zrealizovali, vy ste to vymysleli a teraz chcete brať niekoho na zodpovednosť za to. Ja vás ubezpečujem, pán minister, že sa vám to nepodarí. Ponesiete za to politickú zodpovednosť.
A ja vás ubezpečujem aj o tom, že sa vám nepodarí ovládnuť stredisko pre ľudské práva. Musí to byť kanál, ktorým pôjdu do sveta objektívne informácie. Tak o opozícii, ako aj o vládnej koalícii. Nie, vy nemôžete dostať do rúk ďalší nástroj, ktorý by ste mohli zneužívať proti demokracii a právnemu štátu na Slovensku. Ja verím v zdravý rozum v tomto parlamente.
Venujte sa, pán minister, radšej tomu, aby ste zabezpečili pre súdnu moc prijateľné pracovné podmienky. Venujte sa tomu, aby ste im zabezpečili budovu, aby ste im zabezpečili počítačové vybavenie, a nie intrigáreniu, nie politickým personálnym čistkám, pretože to nemá nič spoločné s demokraciou a právnym štátom. Ale ja viem, pán minister, že vy z tejto choroby, ktorá sa nazýva "politikárčenie", alebo ktorú Machiavelli nazval "politickými intrigami", v živote nevyliečite. Jednoducho je to možné iba dosiahnuť tým, že budete zo svojej funkcie odvolaný.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)