Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Pripraví sa pán poslanec Nagy.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
pri prerokúvaní tohto bodu programu, a to vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, dosť si lámem hlavu, prečo to vlastne prerokúvame v parlamente, keď tá problematika, ktorú tu predkladá a chce dosiahnuť pán minister spravodlivosti Čarnogurský, sa dala dosiahnuť omnoho jednoduchšie, omnoho priamočiarejšie a takrečeno mohla byť už za nami. Mohlo to byť obsiahnuté do ďalšieho článku ústavy. 90 "žetónov" by to schválilo a dnes by sme boli presne tam, kde by to súčasná vládna koalícia chcela. Ústavnou formou toto stredisko by bolo zmenené na čosi úplne iné, personálne preobsadené a bol by tam koalične žiaduci človek, ktorý by bol dopredu už vytypovaný a ktorý bezpochyby vytypovaný už aj je. Takže nie je mi celkom zrozumiteľné, pán minister, prečo idete na to takouto divnou, krkolomnou okľukou, veď už to mohlo byť dávno vyriešené.
(Reakcia z pléna.)
Máte ich 110.
Ak pán Ján Čarnogurský sa objaví vo vrcholnej politickej scéne, tak možno na to dať krk, že vzápätí na to príde k politicky motivovaným personálnym čistkám v reťazci, ktorý sa týka jeho kompetencií, právomocí a do ktorých zasahuje. Už sme to zažili dva razy, teraz to zažívame tretí raz. To, čo sa tu odohráva, v podstate nie je ani nič nové, ani nič objavné, ale dokumentuje iba to, že nik nie je schopný preskočiť vlastný tieň a každý svoje parametre so sebou vlečie ako doslova dedičný hriech.
Pán minister, ja som si v úvode vypočul vaše zdôvodnenia, prečo treba robiť tento podľa vás nevyhnutý krok, že treba dosiahnuť v stredisku pre ľudské práva politický pluralizmus, zabezpečiť transparentnosť, zabezpečiť prehľadnosť hospodárenia, prehľadnosť konania, zabezpečiť sfunkčnenie tohto strediska, zabezpečiť kontrolu zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Myslím, že všetky tieto kroky ste už aplikovali a realizovali v podstatne širšom okruhu. Vaše prvé vystúpenie tu v parlamente hneď po voľbách 1998 znelo tak, že treba riaditeľa Slovenskej televízie "vykopnúť". Tento váš pojem odznel v takomto doslovnom znení, že treba ho "vykopnúť". Tým ste prezentovali svoju víziu ľudských práv, svoju víziu strediska pre ľudské práva, svoju víziu šéfa spravodlivosti a svoju víziu človeka ako takého.
Keď tu sme predniesli informáciu o tom, že pracovník Slovenskej televízie bol stýraný a zmlátený na ulici, tak ste sedeli tu na ľavej strane tejto sály a dusili ste sa od smiechu. To tiež dotvára a dokresľuje parametre vašej osobnosti, pretože takéto čosi, domnievam sa, je schopný spraviť iba človek veľmi svojrázny a z civilizovaných ľudí málokto. Kresťan určite nie. Ale vy ani kresťan nie ste.
Dámy a páni, tu sme počuli ušľachtilé tvrdenia, čo treba dosiahnuť v záujme zlepšenia funkcie strediska pre ľudské práva. Ale veď presne tieto vízie tu predsa vládna koalícia predkladala v súvislosti s rekonštrukciou Ústavného súdu! Sedí tam 9 koaličných sudcov ako remeň. A je tam politický pluralizmus, transparentnosť, prehľadnosť, sfunkčnenie? Ako to funguje? Jedna radosť! Celkom ako bývalý ÚV, však, pán poslanec? Ako funguje Rada Slovenskej televízie? No presne takisto. Vyhodená na dlažbu a preobsadená na základe politického kľúča. Ako funguje Rada pre Slovenský rozhlas? Detto! Bez najmenšieho zvyšku. Čo sa deje v Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie? No nič!
Takže, dámy a páni, domnievam sa, že toto celé, čo tu pán Čarnogurský chce presadiť, sa dalo skutočne spraviť oveľa jednoduchšie a mohli sme byť už za tým, mohli sme si ušetriť túto rozpravu a, pán minister, aj ušetriť si svojím spôsobom mierne zosmiešnenie, pretože to, čo ste tu uviedli v úvodnej správe, tak to bolo skutočne nedôstojné vystúpenia ministra rezortu tejto vlády.
Uviedli ste výhrady z roku 1996. Ja sa k tomu nechcem vrátiť, pretože to rozobrala veľmi podrobne pani poslankyňa Aibeková. Tie argumenty boli smiešne. Z akého dôvodu? Takisto uviedla.
Uviedli ste, že niektoré mimovládne organizácie vyjadrili pochybnosti nad kvalitou a výkonnosťou tohto strediska. No ja vám môžem hneď dopredu povedať, ktoré mimovládne organizácie to boli. Tie, za ktoré zodpovedá pani Wolleková, pani Puflerová, pán Kusý. Však? Tí mohli vyjadriť svoje výhrady, určite jeden z nich si už brúsi zuby na obsadenie miesta v tomto stredisku pre ľudské práva, ale to už potom nebude žiadne stredisko pre ľudské práva, ale pre neľudské práva.
Pán minister, vy ste sa tu odvolávali na svoje pomoci voči občanom, keď poskytujete advokátske rady. Ja nie som právnik, ale čosi takéto poskytovať je predsa úplný nezmysel. A nehoráznosť, pretože vy ste ako minister spravodlivosti nadriadený nad súdnymi organizáciami, vy rozhodujete o ich existencii, nad sudcami pri ich vymenovaní alebo odvolávaní, a teda to, čo vyrieknete vy dopredu, vlastne prejudikujete, čo sudcovia robiť majú. Vy zasahujete do nezávislosti sudcov takouto formou, ktorá je absolútne bezprecedentná a nehorázna.
Ak sa vám to nepozdáva, tak si spomeňte na sudcu Cimermana, ktorý bol odvolaný len preto, lebo dedičské konanie, ktoré realizoval, nebolo v intenciách s tým, čo sa od neho predpokladalo. Spomeňte si, ako ste postupovali vy osobne proti osobe podpredsedu Najvyššieho súdu Štefankovi, proti predsedovi Najvyššieho súdu Harabinovi a ako ste dostali na šéfske miesto ústavného sudcu Majchráka. To sú postupy, ktoré nemajú s demokraciou, pluralitou, transparentnosťou, prehľadnosťou, so sfunkčnením a predovšetkým s nezávislosťou súdnictva spoločné absolútne nič.
Mne je osobne nezrozumiteľné, prečo tu predstupujete s týmto návrhom zákona vy. Veď predsa pred výbor pre ľudské práva a národnosti s týmto veľmi hrmotne predstúpil podpredseda vlády pre ľudské práva a národnosti Pál Csáky. Zobral na paškál tento inštitút doslova formou inkvizičnou za stavu, že takúto právomoc na to nemá. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa nespovedá Csákymi a Csákyho ho neúkoluje. Takisto Csáky nemal právo úkolovať náš výbor, ktorý sa týmto zaoberal s plnou vážnosťou. Ďalej považujem za absolútnu nehoráznosť, ak týmito záležitosťami Pál Csáky sa zaoberá ako predstaviteľ strany, ktorá bola vyznamenaná medailou fašistu Esterházyho, ktorý bol odsúdený za kolaboráciu s nacizmom, ktorý bol potrestaný trestom smrti a ktorý bol medzinárodne uznaným vojnovým zločincom.
Dámy a páni, ak Strana maďarskej koalície dostala takéto vyznamenanie, vyznamenanie v parametroch šípových krížov, tak je to katastrofálny obraz vládnej koalície, ktorá má medzi sebou politický subjekt, ktorý do parametrov tejto vlády nepatrí. Prečítajte si sľub poslancov a sľub, ktorý skladajú aj ministri pri vstupe do vlády. Lojálnosť voči nášmu štátu, korektnosť voči nášmu štátu, rešpektovanie našej ústavy a našich zákonov. Vy ste toto všetko porušili tým, keď vaši čelní predstavitelia prevzali vysoké vyznamenanie v Budapešti v zastúpení vojnového zločinca, ktorého meno toto vyznamenanie nesie. Takže, dámy a páni, s takýmito návrhmi pán Csáky nech nám na výbor pre ľudské práva nepredstupuje. Vyprosujem si to, pretože výbor pre ľudské práva je výborom pre ľudské práva, nie pre neľudské práva!
Tie skutočnosti, ktoré som považoval za nevyhnutné uviesť, uviedla vo veľkej podrobnosti a úplne analyticky správne pani poslankyňa Aibeková, takže nebudem opakovať po nej tieto fakty. Ja vyjadrujem len poľutovanie nad prerokovávaním tohto bodu, ktorý je odrazom nedôstojnosti, obrazu a postavenia Národnej rady, tejto vlády, vládnej koalície a je hanbou tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister, je tragikomické, keď sa vy prezentujete ako človek, ktorý má na zodpovednosti vo vláde rezort ministerstva spravodlivosti. Keď sa vy prezentujete na verejnosti ako človek, ktorý je vzorom porušovania zákonov v tomto štáte. Vy dobre viete, že každý advokát, ktorý je členom advokátskej komory alebo členom iného združenia, teda ktoré sa nazýva Komora komerčných právnikov, je poistený. Každý si z nich platí poistné, aby pre prípad, že poskytne zlé právne rady alebo také, ktoré by mohli spôsobiť ujmu tomu, kto o radu prišiel žiadať, ale vy nie ste nikým poistený, ani tí, ktorí, ani pán Lipšic, nie ste proti takejto činnosti alebo nečinnosti, alebo zlým radám poistený. A preto jednoducho by ste si mali uvedomiť, že čo je, čo súvisí s vaším zvyšovaním údajne politickej popularity jedného politického subjektu alebo jedného člena vlády a medzi tým, čo osoží tejto spoločnosti alebo ľuďom v tomto štáte. Ak ste chceli byť seriózny, tak ste mali zariadiť to, aby štát za takéto služby advokátom zaplatil. Tak ako je to v Anglicku. To by bol seriózny prístup k výkonu spravodlivosti v tomto štáte, ale vy všetko prekrútite len na svoj obraz. Zo všetkého sa snažíte vytĺkať politický kapitál.
Pán predsedajúci, upozornite pána Palka, že ja som s ním husi nepásol a ani s ním nemienim ísť do Čuňova pásť husi, že nech sa správa, ako sa patrí, lebo tak sa mi zdá, že sa ani Palko nevolá, ale volá sa pán Žurek. Takže nech sa páči, nech bude...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nebolo počuť.
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Nadviažem na tie slová pána poslanca Hofbauera, ktoré sa týkajú pána Csákyho. Pán Csáky povedal v Budapešti teraz veci o grófovi Esterházym, ktoré sú trestné samy osebe a ktoré sa snažia rehabilitovať človeka, ako je Esterházy. Ja vám citujem podľa knihy Gábora Szent-Iványiho, vydanej v roku 1995 za peniaze Alice Esterházyovej. V roku 1938 bol vo Varšave, rokoval s ministrom zahraničia Poľskej republiky Bekom o spoločnej maďarsko-poľskej hranici. 7. októbra 1938 vystúpil v Bratislave s požiadavkami Zjednotenej maďarskej strany, z ktorých jedna znela: "Odovzdať všetku moc na území, kde žijú občania maďarskej národnosti, Zjednotenej maďarskej strane." Koncom októbra sa zúčastnil na stretnutí s grófom Cianom, ktorý spolu s Ribbentropom priprovovali Viedenskú arbitráž. Tam sa domáhal opäť spojenia Poľska a Maďarska. Slovensku pričlenil miesto autonómie, ktoré by bolo ako autonómne územie v Maďarsku. To sú trestné činy, podpora Henleina, podpora 2. svetovej vojny, rozdelenie Slovenska, a teda Česko-Slovenska, to je zločin, za ktorý sa zodpovedal pán Esterházy.
A pán Csáky ho v tomto vyzdvihoval. Dokonca povedal tam jednu vetu, že "teraz nastal útlak", myslel v roku 1945, "a ako prvý terč sa dostal na ranu Esterházy". Vy máte zvrátenú sústavu hodnôt! Vy nerešpektujete výsledky 2. svetovej vojny! Vy chcete obhajovať človeka, ktorý bol iredentista a chcel zničiť Česko-Slovensko a v rámci Česko-Slovenska Slovenskú republiku. To sú trestné činy a ja som presvedčený, že pán generálny prokurátor v konečnom dôsledku bude musieť obžalovať aj pána Csákyho, aj vás, pán Bugár, že ste sa zúčastnili na oslave tohto človeka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, nepatrí mi to, ale keďže pán poslanec Hofbauer vôbec ma nespomenul, tak budem reagovať.
Nehnevajte sa, pán poslanec. Ja nikdy v živote rešpektovať výsledky druhej svetovej vojny nebudem. To boli desiatky miliónov obetí. Toto ja rešpektovať nebudem.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy. A ste sa prihlásili, pán poslanec? To nie je automaticky, ak chcete reagovať, musíte zatlačiť gombík.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, môžete reagovať na vystúpenia dvoch poslancov.
Poslanec R. Hofbauer:
Na predrečníkov.
Strana Maďarskej koalície svojou prítomnosťou a prebratím vyznamenania v Budapešti pri príležitosti oslavy Jánosa Esterházyho sa iba prihlásila ku kontinuite s fašistickou minulosťou. Pán Bugár, ak ste vyjadrili teraz, že sa dištancujete...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Slobodníka.
Poslanec R. Hofbauer:
Vy ste takisto vystúpili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nie, pán poslanec, na mňa nemôžete reagovať, to vám zoberiem slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
A ďalej, Ján Čarnogurský, pokiaľ je známe, že akými pákami bol vymenovaný do súčasnej koalície. Pán Čarnogurský, vy to dobre viete, ja to takisto dobre viem. A mená Janouch a Luers vám, myslím, hovoria rovnako to isté čo mne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale, pán poslanec, k čomu hovoríte?
Vystúpi pán poslanec Nagy, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám poskytol iný, takpovediac druhý pohľad na vznik, vývoj Slovenského národného strediska pre ľudské práva, prípadne aj na činnosť jeho správnej rady.
Začiatkom apríla 1990 vyhľadal Dr. Ing. Juraj Králik, vtedajší veľvyslanec a stály predstaviteľ Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri OSN v Ženeve, námestníka generálneho tajomníka OSN a generálneho riaditeľa Ústredia OSN v Paláci národov Jana Martensona a oboznámil ho s ideou zriadiť regionálne stredisko OSN pre ľudské práva v Bratislave. To je začiatok celej idey. V roku 1991, keď sa prípravné práce Organizácie Spojených národov blížili k záveru, vtedajší veľvyslanec využil prítomnosť prezidenta Václava Havla v Ženeve a zorganizoval jeho návštevu u pána Martensona. Súhlasom prezidenta s lokalizáciou strediska v Bratislave sa prípravné práce na projekte oficiálne legalizovali. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v prvých dvoch rokoch dostalo od OSN z holandského príspevku vo výške asi 400 tis. holandských guldenov na začiatočné práce a vôbec na začiatok činnosti. Na príprave koncepcie strediska participovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a neskôr aj Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
V súlade s predstavou Centra OSN v Ženeve malo stredisko uskutočňovať najmä výskumné a vzdelávacie aktivity, zhromažďovať a šíriť informácie a poskytovať knižničné a informačné služby. Pri tejto činnosti v spolupráci s inými inštitúciami obdobného zamerania vykonávať najmä podporu a pomoc pri kodifikovaní legislatívy týkajúcej sa ľudských práv, kontrolu adekvátnej aplikácie právnych predpisov pri ochrane ľudských práv, podporu spoločenského vedomia a poznatkov o ľudských právach a podporu ochrane práv jednotlivcov a skupín.
Práca strediska sa po jeho konsolidovaní začala nádejne rozvíjať. Výkonným riaditeľom bol vymenovaný doc. Jaroslav Ružička, CSc., z Právnickej fakulty Univerzity Komenského a správna rada ako najvyšší orgán strediska sa skladala z troch členov vymenovaných Centrom OSN pre ľudské práva v Ženeve, to boli traja zahraniční experti, a z jednotlivých členov vymenovaných z Právnickej fakulty UK v Bratislave, z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, Združením sudcov Slovenska, Slovenskou právnickou spoločnosťou, ministrom spravodlivosti, predsedom Národnej rady, vedúcim Kancelárie prezidenta a jedného člena vymenovaného radou. Ďalších dvoch členov mala rada právo vymenovať spomedzi osôb navrhnutých mimovládnymi organizáciami angažujúcimi sa v oblasti ľudských práv v Slovenskej republike.
Takýmto spôsobom sa v rade združilo niekoľko významných osobností. I tu prítomný Dr. Kresák, Dr. Barányi, vtedajší riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Dr. Baricová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, doc. Dr. Klučka, bývalý sudca Ústavného súdu...
(Reakcia z pléna: Aj terajší.)
Aj terajší sudca, ďakujem. A z titulu odborníčky na správne právo bola vymenovaná aj prof. Katarína Tóthová za členku správnej rady. Pani Szatmáryová, neskôr Dr. Drozd, prezident Slovenskej únie pre mier a ľudské práva, sa stali tiež členmi správnej rady. A druhým zástupcom mimovládnych organizácií bol vymenovaný Dr. Vincent Danihel. Predsedom správnej rady sa stal už spomínaný Dr. Ing. Králik, veľvyslanec Česko-slovenskej republiky a Slovenskej republiky pri OSN v Ženeve.
Žiaľ, koncom roka 1995 stredisko náhle a bez udania dôvodu spolu so svojím zástupcom opustil výkonný riaditeľ doc. Dr. Ružička. V súlade so štatútom vtedy vedením strediska bol poverený neskorší riaditeľ Dr. Srebala. Centrum OSN pre ľudské práva v Ženeve na rozdiel od doterajších alebo vtedajších zvyklostí nevymenovalo svojho riaditeľa, zahraničného riaditeľa do Bratislavy, ale vymenovalo, teda súhlasilo s tým, aby sa stal riaditeľom odborník z Česko-Slovenska, resp. zo Slovenska. S cieľom usmernenia práce strediska však vymenoval do správnej rady troch svojich renomovaných expertov, riaditeľov ústavov pre ľudské práva z Holandska, Viedne a Poznane.
Môžem vás poprosiť, pani poslankyňa, aby ste nevyrušovali?
(Potlesk a reakcia poslancov z pléna.)
Bola ich prítomnosť v Bratislave, však ako hovoríte aj vy, len sporadická. Ale prečo? Totiž dôvodom bol absolútny nedostatok jazykových znalostí manažmentu. Navyše sťažili komunikáciu so zahraničnými členmi rady natoľko, že tok vzájomných informácií prestal vôbec. Tieto a ďalšie okolnosti, napríklad poznatok, že stredisko prestalo byť nezávislým od štátnej moci, viedli k predčasnej abdikácii všetkých troch zahraničných členov rady na jar 1996. Centrum Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, zrejme po vypočutí dôvodov ich rezignácie, rozhodlo ich miesta v rade naďalej už neobsadzovať. A v rozpore so zvyčajnou praxou nepredĺžilo ani aktivity projektu.
(Reakcia z pléna.)
Významným dôvodom exodu zahraničných odborníkov boli tiež nejasnosti s organizáciou výberového konania na post výkonného riaditeľa a s jeho výsledkom. Napriek tomu totiž, že sa ho zúčastnilo niekoľko jazykovo i odborne oveľa kvalifikovanejších odborníkov, právnikov, napríklad okrem iných aj prof. Dr. Ján Azud, DrSc., renomovaný vedúci výskumný pracovník Slovenskej akadémie vied a vysokoškolský učiteľ v odbore medzinárodného práva, výberová komisia zložená výlučne z účelovo vybraných piatich členov rady navrhla Dr. Srebalu ako jediného vhodného kandidáta na výkonného riaditeľa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a najmä z dôvodu neschopnosti viesť stredisko k úspešnému zvládnutiu úloh, ktoré na základe medzinárodnej dohody prevzalo, vtedajší predseda správnej rady na najbližšom zasadnutí rady navrhol Dr. Srebalu z funkcie odvolať, resp. zopakovať výberové konanie. Rada však väčšinou hlasov tento návrh zamietla a nasledovala abdikácia predsedu Dr. Ing. Králika. Hodnotiaca misia Centra...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, nevyrušujte rečníka.
Poslanec L. Nagy:
Hodnotiaca misia Centra OSN pre ľudské práva v zložení Marjon Nooter z Holandska, Rolf Ring zo Švédska a Jany Chmelkovej zo Slovenskej republiky zistila v marci 1996 závažné nedostatky v pracovnej činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
V správe sú jasne čitateľné formulácie o porušení dohody medzi OSN a Slovenskou republikou. Misia síce považuje za ťažké jednoznačne zhodnotiť kvalitu aktivít strediska, ale napriek tomu považuje misia mnohé podujatia za podštandardné. Zistila táto misia tiež, že žiadny z ľudskoprávnych inštitútov a ani jeden z pracovníkov strediska nie je v súčasnosti špecializovaný v tomto odbore. "Nedostatok jazykových znalostí s jedinou výnimkou je na stredisku znateľný", píše sa v správe. Správna rada nevykazovala činnosť vyžadovanú projektovou dokumentáciou, účtovanie chýb a transparentnosť. To, že sa nevykazujú účty jednotlivých projektov, považuje misia za vyhnutie sa predpisom.
Ešte jeden citát z tejto hodnotiacej správy: "Pozícia a najmä nezávislosť strediska je v slovenskej spoločnosti spochybnená. Stredisko teda nebolo schopné získať reputáciu. Problémy v správnej rade viedli k rezignácii takmer všetkých, ktorí vyslovovali kritiku. Monitorovanie, dodržiavanie ľudských práv a komentovanie legislatívy chýbajú v činnosti. V čase misie ani jeden zamestnanec strediska nebol špecialistom pre oblasť ľudských práv. Správna rada nefunguje spôsobom, akým to predpokladala projektová dokumentácia. Dokumentuje to najmä spôsob vymenovania výkonného riaditeľa a proces prípravy správy o ľudských právach za rok 1994. A komunikácia medzi riaditeľom a správnou radou nie je dostatočná."
Mohol by som pokračovať ešte v tejto správe, ale myslím si, že na ukážku je to úplne postačujúce.
Ešte mi dovoľte, aby som citoval z listu spomínaného zahraničného experta, ktorý bol členom správnej rady, Manfreda Nowáka, v liste odôvodňuje svoju abdikáciu na funkciu člena správnej rady. Citujem:
"Ľutujem, že Vám musím oznámiť svoju rezignáciu na členstvo v Správnej rade Slovenského národného strediska pre ľudské práva spolu s rezignáciou profesora Baehra. Profesor Kendzia sa vzdal členstva už predtým. Ako dobre viete, boli sme veľmi znepokojení činnosťou strediska od času vzdania sa funkcie prvého riaditeľa. Stredisko mohlo a malo zohrať významnú úlohu v rozvoji a pri upevňovaní ľudských práv v Slovenskej republike, a to tým, že by združilo odborníkov v oblasti ľudských práv zo Slovenska i zo zahraničia, rovnako ako slovenských vládnych a mimovládnych predstaviteľov. Nezávislosť strediska možno, pravda, zaručiť iba prostredníctvom principiálneho vedenia na vysokej vedeckej úrovni. Obidva tieto predpoklady značný čas absentovali. Varovania zahraničných expertov a predstaviteľov mimovládnych organizácií, ako aj ďalších nezávislých členov rady sa však nebrali do úvahy. Dva rozhodujúce dôvody pre našu rezignáciu spočívajú v postupoch prípravy správy o právnej a faktickej situácii v ľudských právach na Slovensku a jej výsledku, ktorý nedosahuje ani minimálny štandard vedeckého výskumu a objektivity, ako aj v procedúrach, ktoré majú viesť k vymenovaniu nového riaditeľa. Máme pocit, že sme nikdy neboli náležite informovaní o vývoji situácie v stredisku a mimo neho." Podpis. "Úprimne Váš Manfred Nowák."
Po rezignácii týchto zahraničných expertov OSN, alebo teda stredisko OSN pre ľudské práva v Ženeve už nikdy neobsadzovalo oficiálne miesto v tejto správnej rade. A zrejme existovali naďalej nedostatky v činnosti tohto strediska.
Dovoľte mi, aby som vám ešte na záver prečítal úryvok z otvoreného listu mimovládnych organizácií z roku 1999 adresovaného Správnej rade Slovenského národného strediska pre ľudské práva. A otvorený list je podpísaný 66 predstaviteľmi vyše 50 mimovládnych organizácií z celého Slovenska:
"My dolupodpísaní predstavitelia mimovládnych organizácií pôsobiacich v Slovenskej republike konštatujeme, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva dlhodobo neplní svoju funkciu vzhľadom na platný štatút i deklarovanú misiu, berúc do úvahy najmä článok 1 ods. 2. štatútu strediska, podľa ktorého stredisko má plniť úlohy v oblasti ľudských práv a pri tejto činnosti má vykonávať v spolupráci s inými inštitúciami podobného zamerania najmä podporu a pomoc pri koncipovaní legislatívy týkajúcej sa ľudských práv, kontrolu adekvátnej aplikácie právnych predpisov pri ochrane ľudských práv, podporu spoločenského vedomia a poznatkov o ľudských právach a podporu v ochrane práv jednotlivcov a skupín.
Podľa nám dostupným informácií, a to jednak z hodnotiacej správy OSN z roku 1996, publikovaných výročných správ strediska a iných brožúr či letákov vydaných strediskom, rovnako však aj podľa minimálneho počtu a kvality kontaktov mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa ochranou a presadzovaním ľudských práv i osobných skúseností občanov, ktorí sa pokúsili požiadať stredisko o radu, usudzujeme, že finančné prostriedky, ktoré stredisko v súčasnosti i v minulých rokoch odčerpáva zo štátneho rozpočtu, nie sú efektívne využité. Navyše jeho správna rada nezabezpečila nielen prospešnosť strediska pre občanov, ale ani kontrolu a transparentnosť použitia prostriedkov nás, daňových poplatníkov. Dôsledkom tohto stavu" - pokračuje sa ďalej - "je, že činnosť, ktorú má stredisko podľa štatútu vykonávať, suplujú viaceré mimovládne organizácie, pričom, samozrejme, pokrývajú svoje náklady z iných zdrojov. Navyše vedia získané prostriedky využiť omnoho účinnejšie, než to bolo a je v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Vyzývame Správnu radu Slovenského národného strediska pre ľudské práva, aby odstúpila a vytvorila tak legálnu možnosť na vymenovanie nových členov rady." Podpísaných je 65 aktivistov z 50 mimovládnych organizácií z celého Slovenska.
A na záver ešte jedna veta z dohody medzi OSN a Slovenskou republikou, podpísanou vtedajšou ministerkou spravodlivosti a už spomínaným pánom generálnym sekretárom Fallom, opakujem to isté, čo už hovorila pani poslankyňa Tóthová, keď citujem článok 3 bod d), že "vláda Slovenskej republiky okrem iného má záväzok zabezpečiť právnu a prevádzkovú nezávislosť Slovenského národného strediska". Musím konštatovať, že doteraz nebola schopná ani správna rada, ani manažment tohto strediska zabezpečiť právnu a prevádzkovú nezávislosť Slovenského národného strediska, preto je nútená vláda Slovenskej republiky pristúpiť k zmene a novele tohto zákona, aby sme mohli zabezpečiť právnu a prevádzkovú nezávislosť Slovenského národného strediska.
A úplne na záver. Dovoľte mi, aby som ešte zareagoval jednou vetou na kolegu poslanca Hofbauera nielen vo svojom mene, ale predpokladám, že aj v mene mojich kolegov poslancov za Stranu maďarskej koalície, nie sme to my, ktorí porušujeme a máme problémy s dodržiavaním poslaneckého sľubu Národnej rady Slovenskej republiky, skôr by som vám vrátil túto kartu. Opýtajte sa vášho kolegu pána poslanca Lexu, či dodržiava tento sľub alebo zákony Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán predseda výboru, hlboko ste ma sklamali, pretože ja som čakala, že poviete konkrétnosti. Keď hovoríte kritiku na netransparentnosť a kritiku, že nie je nezávislé atď., ani jedným jediným slovom ste nepovedali čím. Je neseriózne, keď predseda výboru uvádza správu z roku 1996. Medzitým za päť rokov sa veľa v stredisku zmenilo. Napríklad vtedy bol predsedom správnej rady pán doc. Králik, ktorého tu vychvaľujete. Pán predseda správnej rady sa sám vzdal. Potom nasledoval pán Dr. Oláh a až po jeho smrti som bola zvolená všetkými členmi správnej rady ja. Čiže nenesiem absolútne zodpovednosť za stav v roku 1996. Neviem, prečo sa vzdal pán riaditeľ Ružička. Ja som sa s ním v živote nestretla.
Áno, bola vymenovaná konkurzná komisia na výber riaditeľa. Konkurz sa opakoval dvakrát, pretože nebol v prvom kole vybraný uchádzač. Ja som v tej konkurznej komisii na jednom sedení bola a môžem vám povedať, že pozrite sa, kto sa uchádzal o funkciu riaditeľa. Tí ľudia nespĺňali kritériá a vami toľko vychvaľovaný pán prof. Azud mal už takmer 70 rokov. Nemôže predsa konkurzná komisia zvoliť do takejto zodpovednej funkcie človeka, ktorý mal už dávno po dôchodkovom veku. A tá konkurzná komisia bola vtedy vybraná v roku 1996. Bol v nej aj Dr. Danihel, aj pán Dr. Drozd, ktorého ste tu vychvaľovali.
Čo sa týka zahraničných členov, pán prof. Kendzia, odkedy som ja členkou správnej rady, nebol ani na jednom jedinom rokovaní. Vzdal sa, ale on nechodil na tie správne rady. Máme teraz dvoch medzinárodných členov. Máme z Českej republiky a máme z Belgicka. Pán profesor z Belgicka sa pozitívne vyjadril. Vy, pán predseda, absolútne ste neobjektívny, pretože ste nepovedali už stanovisko správnej rady na tú správu. A povedzte mi za tých päť rokov, aké je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega Nagy,
neviem, či vy ste práve ten človek, ktorý by mal hodnotiť to, kto a ako je vhodný na funkcie v národnom stredisku pre ľudské práva. Vy sám nechcete dodržiavať občianske práva Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou ľudských práv a sú súčasťou všetkých dokumentov. Už nejaký rok sa, pán Nagy, poznáme. Ak si pamätáte, zoznámili sme sa, keď sme pre váš výskum rozvoja vysokých škôl robili práve sociologicko-právny výskum o právnej výchove. Potom som vás už videl len vo veľkej funkcii podpredsedu Slovenskej národnej rady za VPN alebo, ja neviem, za čo ste to boli, za Ľudovú maďarskú stranu alebo ešte akú? Zrazu sa z vás stal veľký propagátor občianskej spoločnosti, ale zabúdali ste už vtedy, že aj občania Slovenskej republiky slovenskej národnosti majú právo na slobodu, demokraciu a na užívanie ľudských práv, o ktoré ste sa vy ako predseda výboru pre humanitárne otázky a ľudské práva nikdy nijakým spôsobom nezasadili. Je výsmechom tohto parlamentu, že práve vy ste predsedom tohto výboru. To by som mohol ja povedať na vašu adresu.
Výsmechom demokracie v tomto štáte je aj to, že vy ešte tu sarkasticky budete hovoriť o tom, že poslanec Lexa nedodržiava Ústavu Slovenskej republiky, namiesto toho, aby ste sa ako predseda výboru pre ľudské práva zasadili za to, aby neboli porušované jeho občianske, ľudské aj politické práva. A všetkých ostatných opozičných poslancov, ktorých perzekvujete od nástupu k moci, jednoducho ako predseda tohto výboru ste sa nezasadili nijakým spôsobom, preto vám upieram právo hovoriť o tom, že ako kto je schopný na funkciu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám povedala, že zrejme ani sám si neuvedomujete svojím vystúpením, aký dôkaz ste dali - pretože sú stenografické záznamy - o tom, že štátne orgány chcú zasahovať do nezávislého postavenia jednej mimovládnej organizácie zriadenej na základe medzinárodnej zmluvy, v ktorej sú podmienky jej existencie.
Ja vám za vaše vystúpenie veľmi srdečne ďakujem. A bolo veľmi zaujímavé, ako ste kritizovali, že sa nestal pán prof. Azud výkonným riaditeľom, pretože mal pred 70. A teória riadenia hovorí, že riaditelia majú byť ľudia v nižšom veku, kreatívni a mobilní. Pán profesor Azud spolupracoval a aj spolupracuje naďalej s týmto strediskom. A ďalej čo by som vám chcela povedať, to vyhlásenie mimovládnych organizácií bolo v súvislosti s predstavou pani Szatmáryovej, že národné stredisko pre ľudské práva by malo robiť servis pre všetky mimovládne organizácie. A vtedy som ako podpisovateľka zmluvy zacestovala za novým vysokým komisárom pre ľudské práva a tlmočila som mu predstavu našich mimovládnych organizácií, ktoré ste tu prečítali, aj ich predstavu a vysoký komisár Ajala Lasso povedal: "Národné stredisko pre ľudské práva nie je servis." A vtedy myšlienka zvíťazila a tí, čo s ňou nesúhlasili, odstúpili...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
(Reakcia poslankyne z pléna.)
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán poslanec Nagy,
myslím si, že máte skutočne pomýlené niektoré hodnotenia a vaša argumentácia a čítanie vyjadrenia 50 mimovládnych organizácií je tak trošku skreslená, keď nepoviete, že týchto mimovládnych organizácií je na Slovensku skoro 300, ak nie viac. Takže tých 50, čo ste čítali, to je ozaj to mizivé. A čítali ste len negatíva. Neviem, prečo ste neprečítali aj tie pozitíva, ktorých dosť tento orgán má. Nakoniec na druhej strane takto meniť formou zákona niektoré ustanovenia, ktoré v rámci činnosti tejto organizácie môže len štatút, myslím si, že nie je celkom správne. Prijatie takéhoto zákona mení všetky podmienky kreovania správnej rady a úpravu niektorých ďalších otázok, ktoré sú v skutočnosti v pôsobnosti len správnej rady a sú garantom nezávislosti strediska, bez ktorej zmluvná strana OSN k takýmto dohodám nemôže nikdy pristúpiť. A tieto dohody s OSN boli ukončené v roku 1994. Neviem, prečo ich otvárate, keď za 8 rokov druhá strana sa vôbec k činnosti tejto organizácie, tohto strediska negatívne nikdy nevyjadrila.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Nagy, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne za faktické pripomienky.
Nemám, čo k tomu dodať, ale zabudol som vám prečítať ešte jednu informáciu. Rád by som vás oboznámil so súčasným zložením Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva...
(Reakcia pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, musíte reagovať na vystúpenia.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne. Urobím to inou formou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, ako spravodajca má možnosť hocikedy vystúpiť, ale, samozrejme, potom budú faktické poznámky. Chcete využiť? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce využiť...
Nech sa páči, máte právo reagovať na rozpravu.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
úvodom chcem povedať toľko, že vo svojom prechádzajúcom vystúpení som sa snažil vychádzať z takých podkladov, voči ktorým by nemohlo byť ani len podozrenie nejakej politickej alebo inej jednostrannosti, a preto som napríklad vychádzal z tej správy misie Organizácie Spojených národov. Ale nakoniec pán poslanec Nagy potom citoval z toho otvoreného listu mimovládnych organizácií, ktorá je veľmi kritická na činnosť celého strediska. Ja tu mám podklady ešte napríklad aj od zástupkyne Združenia sudcov Slovenska svojho času v tomto stredisku, ktorá je taktiež kritická, ale to by ste asi povedali, no dobre, Združenie sudcov Slovenska je politicky viazané proti vám, alebo ako. Tak som to nerobil, ale jednoducho takýchto negatívnych podkladov a ohlasov na doterajšiu činnosť strediska je veľa.
A, pani poslankyňa Tóthová, keď ste vy vo svojom príspevku dosť obsiahlo hovorili o tom, ako dôkladne ste prerokúvali vtedy v roku 1993 či 1994 vôbec samotný vznik toho strediska so zástupcami Organizácie Spojených národov, tak opäť zo záverov tej správy OSN z roku 1996 tu môžem zacitovať: "Misia konštatuje, že koncept a štruktúra projektu neboli dostatočne premyslené a pri spätnom pohľade nevyústili do spoločného porozumenia o smere a obsahu projektu." A to je zo správy tej misie Organizácie Spojených národov.
Pani poslankyňa Tóthová, hovorili ste, že stredisko je na to, aby kontrolovalo vládnu moc, ale to práve nerobilo, ani nerobí teraz. Ja ani neviem, teda viem o jednej činnosti strediska, že podporuje alebo spolupracuje s pánom poslancom Ficom, čo sa týka obetí trestných činov, to je dobrá činnosť, ja s tým plne súhlasím, ale nekontrolovalo vládnu moc.
Ako je možné, že národné stredisko pre ľudské práve vôbec nezareagovalo napríklad na pozbavenie mandátu poslanca Františka Gauliedera. A opäť chcem, iba preto menujem Gauliedera, prípad Gauliedera, že Európsky súd pre ľudské práva následne, teda minulý rok, prakticky zaujal stanovisko, že Gauliederovi treba zaplatiť odškodné. A preto bolo zaplatené a bolo to tu v parlamente, nebudem sa tým detailne zaoberať. Ako to, že národné stredisko pre ľudské práva nereagovalo na to, že bol unesený slovenský občan do zahraničia, že bol odpočúvaný Biskupský úrad v Banskej Bystrici a ďalšie a ďalšie prípady, ktoré sú už dostatočne známe? Ale nie je známa jediná reakcia národného strediska pre ľudské práva.
(Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa Aibeková, váš diskusný príspevok je charakteristický pre doterajšiu alebo terajšiu filozofiu činnosti národného strediska pre udské práva, a odpusťte mi alebo dovoľte mi, aby som ho trochu použil na ilustráciu toho, že ako my, ako inak si ja predstavujem napríklad činnosť národného strediska pre ľudské práva. Vy ste, zjednodušene trochu povedané, vy ste povedali, jednoducho tých peňazí, alebo peniaze, ktoré štát dáva na toto stredisko, umožňujú iba takú činnosť, akú stredisko vyvíja, čo ja viem, knihovníčka, sekretárka riaditeľa, a neviem, tam ste vymenovali. A proste keby bolo viacej peňazí, bola by aj väčšia činnosť, napríklad tá správa o dodržiavaní ľudských práv za predchádzajúci kalendárny rok. A ďalej ste povedali, že na čo je tento zákon, však vlastne správnu radu je možné zmeniť aj podľa doterajších predpisov, povedzme. Oba tieto vaše dva predpoklady sú nesprávne. Nesprávne, no proste sú odlišné od účinnejšej, efektívnejšej činnosti národného strediska pre ľudské práva a filozofie, ktorá by bola v základe takejto činnosti.
Najskôr k tým peniazom. No 5 mil. Sk zo štátneho rozpočtu nie je málo, za to naozaj by sa podľa môjho názoru dalo urobiť oveľa viacej na poli obrany obhajoby ľudských práv. A preto, a to teraz hovorím iba ako svoju osobnú filozofiu, pretože, samozrejme, nemôžem to takto predpisovať, ale predsa skúsenosť s nevládnymi organizáciami je taká, že za málo peňazí urobia pomerne veľa alebo oveľa viacej, pretože zapájajú aj veľké množstvo bezplatných alebo neplatených spolupracovníkov na určitú činnosť. To znamená, že keby tých 5 mil. Sk, ktoré naďalej budú v rozpočte a cez ministerstvo spravodlivosti naďalej pôjdu pre toto stredisko, keby z týchto 5 mil. Sk isté minimum bolo použité na administratívu tohto strediska, ale väčšia časť z týchto 5 mil. by bola vypísaná normálne formou súbehu pre nevládne organizácie alebo jednoducho kto sa prihlási na konkrétne alebo vytypované projekty obhajoby výskumu alebo obhajoby, alebo presadzovania ľudských práv, tak činnosť strediska by bola oveľa efektívnejšia ako teraz. Pretože, pravdu povediac, ja neviem o činnosti strediska nič okrem, hovorím, tých obetí trestných činov. To znamená, že takýmto spôsobom, alebo treba urobiť, zmeniť, otvorene vám poviem, zmeniť zloženie správnej rady tak, aby takýmto efektívnejším spôsobom alebo iným, ale jednoducho efektívnejším spôsobom usmerňovala činnosť tohto strediska.
Na tú druhú vašu námietku, ktorú ste hovorili, že však aj podľa súčasných predpisov je možné meniť zloženie správnej rady, no de facto nie je to možné, pretože to je začarovaný kruh, pretože výmena členov správnej rady sa deje podľa štatútu, nie podľa zákona, ale podľa štatútu. Štatút určuje správna rada. Čiže vidíte, už to máte začarovaný kruh. A to zloženie a mechanizmus výmeny je taký, že prakticky väčšina členov správnej rady by bola vždy taká, že by k žiadnym zmenám nedošlo. Teraz moja otázka rečnícka, alebo aká, na vás, pani poslankyňa, je, že pri všetkých týchto nedostatkoch strediska my sa už dva roky pokúšame, najskôr sme sa naozaj pokúšali iba ovplyvniť činnosť strediska k väčšej efektivite. Ale jednoducho to nešlo, to nešlo. A za dva roky v činnosti strediska nedošlo k žiadnym zmenám.
A v tejto správe, ktorá je síce z roku 1996, ale jednoducho oproti nej nedošlo k žiadnym zmenám ani v činnosti strediska. Tak čo sme mali robiť, ak nie to, čo robíme teraz, že jednoducho zloženie správnej rady, ktorá je rozhodujúca, pozdvihujeme na úroveň zákona. To znamená, že z úrovne štatútu, ktorý určuje, no teraz momentálne, myslím, správna rada má 15 členov, čiže z úrovne štatútu, ktorý určuje 15 ľudí, to pozdvihujeme na úroveň zákona, ktorý vy schválite.
Pokiaľ ide o model zloženia správnej rady alebo vymenovania, tak vidíte aj z toho, čo ste, myslím, že ste vy to spomenuli, tak je prakticky podobný tomu, ako je to doteraz. Tam sme sa snažili robiť minimálne zmeny. Ale vopred vám hovorím, že v druhom čítaní, keď budú pripomienky k tomuto modelu, že ja neviem, nie 6 členov správnej rady odtiaľ, ale odinakadiaľ, takej diskusii som otvorený. A koniec koncov budete o tom, samozrejme, v ďalšom čítaní vy rozhodovať, aj o takýchto prípadných pozmeňujúcich návrhoch. Hovorím, som tomu otvorený, ale ide o to, aby jednoducho národné stredisko pre ľudské práva sa naozaj stalo národným strediskom pre ľudské práva.
Ďalej, pani poslankyňa, vy ste sa pozastavili nad tým, prečo som vás menoval. Ja som si tu dokonca z vašej faktickej poznámky po prejave pani poslankyne Tóthovej dokonca poznamenal, že ste sa ako ohradili, že ste boli spomenutá iba vy a povedali ste, vyprosujem si ohováranie. Pani poslankyňa, vás som spomenul preto, že vy ste predsedníčka správnej rady. A keď som chcel hovoriť o správnej rade, tak o kom inom som mal hovoriť, ak nie o vás. A, pani poslankyňa, ak vy považujete vaše spomenutie alebo prečítanie vášho listu, ktorý som doslova prečítal, a to nenamietate za ohováranie, no tak potom ja si musím myslieť, čo si asi vy myslíte v skutočnosti o činnosti národného strediska pre ľudské práva. Ale ja som váš list citoval preto, že váš list je charakteristický v tom, že jednoducho ani túto finančnú kontrolu, čo je naozaj minimum, čo je naozaj minimum, ani túto finančnú kontrolu ste nepripustili.
No vidíte! A to je práve opäť charakteristické nielen pre váš prístup k tomuto návrhu, ale pre vašu činnosť zrejme v správnej rade národného strediska pre ľudské práva, že vy o všetkom hovoríte, ja nemôžem, tomuto správna rada, to tento. Ale kto to potom môže? A keď to nikto nemôže, tak práve to je o dôvod viacej, že musíme zmeniť niečo na právnych základoch tohto strediska, aby sa to jednoducho zmeniť dalo.
Pani poslankyňa Aibeková, ja vám prečítam, hovorili ste, že teda prečo som iba váš list prečítal, a nie list iných. No tak napríklad Dr. Baricová, sudkyňa z Bratislavy, ktorá je taktiež členkou správnej rady...
(Reakcia z pléna.)
Dobre, tak bola, no neviem, na tom nezáleží.
Tak jej som taktiež napísal ten istý list ako vám a ona mi odpísala: "Na váš list zo dňa" toho a toho "si Vám dovoľujem oznámiť, že nemám žiadne námietky, aby orgány kontroly vykonali kontrolu použitia finančných prostriedkov poskytnutých v súlade s ustanovením" atď. No ona sa k tomu postavila normálne a konštruktívne. Vy ste sa k tomu tak nepostavili, vy ste proste povedali, že to nemôžete, správna rada sa tým nezaoberala, výkonný riaditeľ to neumožnil. Kontrola bola naozaj najskôr z Úradu vlády, pokus o kontrolu teda, by som povedal, z Úradu vlády, výkonný riaditeľ jej neumožnil vykonať kontrolu. Tak mi povedzte, čo sme mali robiť, ak nie predložiť takúto novelu zákona, ktorá by umožnila iba jedno, aby bola kontrola vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Ak ste spomínali, myslím, pani poslankyňa Tóthová, že ktorým nevládnym organizáciám sa robí kontrola. No, nevládnym organizáciám, ktoré nedostávajú takúto finančnú podporu, na ktorú majú právny nárok, nemyslím, keď ministerstvo práce a sociálnych vecí rozdáva ročne proste isté finančné injekcie, to je druhá vec, ale nevládne organizácie, ktoré nedostávajú takúto finančnú podporu zo štátneho rozpočtu, tak, samozrejme, nemajú kontrolu, nemôžu mať kontrolu. Ale organizácia, ktorá dostáva takúto pravidelnú finančnú podporu zo štátneho rozpočtu, tá musí podliehať obecným ustanoveniam zákona, ktoré hovoria o tom, že štátom dávanú finančnú podporu štát má právo kontrolovať, jej použitie.
A preto túto novelu zákona predkladáme po vyčerpaní všetkých prostriedkov, po vyčerpaní všetkých prostriedkov, keď takmer dva roky už to trvá, čo sme sa snažili naozaj bez nejakej väčšej zmeny v tomto národnom stredisku iba teda skontrolovať, čo sa tam deje, to sa nám nepodarilo, a preto sme museli prikročiť k tejto novele zákona.
A preto prosím, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste túto novelu zákona chápali po prvé ako jediný prostriedok, ktorý nám zostal na kontrolu normálneho, efektívneho využitia finančných prostriedkov z platieb daňových poplatníkov Slovenskej republiky, občanov Slovenskej republiky, a ako jediný prostriedok, ako zefektívniť činnosť národného strediska pre ľudské práva, aby sa stalo hodné svojho mena a naozaj kontrolovalo, proste zaoberalo sa dodržiavaním ľudských práv v Slovenskej republike.
Záverom už poviem iba toľko, že diskusný príspevok pána poslanca Cupera bol ako obvykle prázdny a bezobsažný, takže nemám tu poznačené nič, aby som potreboval naň reagovať.
Ďakujem vám. (Potlesk.)