Podpredseda NR SR M. Andel:

Pán podpredseda Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Rusnák, myslím si, veľmi presne vo svojom vystúpení zhodnotil súčasný stav. Som veľmi rád, že neobhajoval súčasný stav, ale skutočne kriticky zhodnotil a zhodnotil aj to, že to nie je len práca jedného, dvoch ministerstiev, ale je to jednoducho stav, za ktorý zodpovedá celá vláda.

Som veľmi rád, že odznela opäť výzva na spoluprácu medzi koalíciou a opozíciou v hľadaní nejakého konsenzu v tejto otázke. Jednoducho si myslím, že to je cesta, ktorá nás môže posunúť vpred. Ja by som bol veľmi rád, keby sa aj ďalšia diskusia uberala smerom hľadania nejakej spoločnej cesty a spoločných ďalších krokov medzi koalíciou a opozíciou. Myslím si, máme veľa, skutočne veľa pozitívnych príkladov v regiónoch, budem o nich hovoriť vo svojom vystúpení. Keď tam dokážu koaličné a opozičné strany pracovať v prospech regiónu, tak jednoducho na tejto pôde by sme mali nájsť a ukázať občanom, že nezamestnanosť je problém, ktorý rovnako trápi koalíciu aj opozíciu. Myslím si, že je to cesta, ktorú už niekoľko diskutujúcich ukázalo, a treba v nej pokračovať až do konca diskusie o zamestnanosti.

Na záver k tomu, čo povedal Štefan Rusnák o niektorých bodoch, ktoré by mohli odstrániť nezamestnanosť alebo zvýšiť zamestnanosť, resp. znížiť nezamestnanosť, už ako to zoberieme, by som ešte pripojil ďalšie veci, ako je lepšie využitie domácich zdrojov predovšetkým drevnej hmoty. Vieme, že predovšetkým drevárske podniky sú mnohé skrachované. Ja to vidím na Hornej Nitre, kde Tatra nábytok Pravenec, stoličkáreň, ktorá vyvážala skutočne do celého sveta svoje produkty a je to značková firma, jednoducho dnes je takmer zavretá. Robí tam okolo 30 - 40 ľudí. Je to na škodu, je to na škodu regiónu, lebo naši ľudia vedia z dreva robiť krásne výrobky a predajné výrobky. Tak si myslím, že to by mala byť cesta vlády.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Slovo má pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Vystúpenie pána kolegu Rusnáka bolo analytické. Myslím si, že malo hlavu aj pätu, ba dokonca s výnimkou jedného bodu súhlasím aj so všetkými hlavnými oblasťami, na ktoré v závere upriamil pozornosť. Chcem však v jeho vystúpení poukázať na to, ako je hodnotená táto rozprava, ako je nesprávne vnímaná.

Vážené kolegyne, kolegovia, ani spolupráca opozície s koalíciou v tejto oblasti v parlamente nemôže priniesť riešenia a východiská, ktoré budú akčné, ktoré budú rýchle a múdre. Učebnica parlamentnej demokracie hovorí, že úlohou parlamentu je kontrolovať vládu a úlohou vlády je vládnuť. Vláda zodpovedá za hospodársku politiku a všetky ostatné vrátane sociálnej. Teda nedajme si, prosím, ako poslanci, ako parlament vtĺcť do hláv, či médiami, alebo niekým iným, že vystupujeme nekonštruktívne, že nenavrhujeme a neriešime. Nie je úlohou parlamentu, a nemôže byť, hľadať metodiku, hľadať postupy a riešenia. Úlohou parlamentu je to, čo urobil aj kolega Rusnák, poukázať na problémy, poukázať na spôsoby riešenia, ale ich realizácia musí byť predovšetkým dobrovôľou vlády a výsledkom práce a usilovnosti vlády. Ak toto dokážeme, táto rozprava mala zmysel, bola zmysluplná a myslím si, že by mala byť zmysluplná v tom, že už našu pomoc nepotrebujú len nezamestnaní, ale aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Rusnák kvalifikovane analyzoval súčasný stav v oblasti zamestnanosti. Naznačil možné riešenia v rovine politiky trhu práce. Ja sa dotknem len jedného problému. Pán poslanec Rusnák vo svojom vystúpení konštatoval, že odhady o rozsahu práce načierno sú veľmi rozdielne a nepodložené. Je to skutočne tak, ako povedal.

Rád by som však poukázal na prieskum kontrolných orgánov Národného úradu práce, ktoré skontrolovali v priebehu mesiacov máj až október 2000 takmer 15 tisíc subjektov, 15 tisíc osôb. Z tohto počtu bolo až 999 osôb evidovaných v evidencii nezamestnaných na okresných úradoch práce. Tieto osoby pracovali pre riadne evidované podnikateľské subjekty, to znamená, nielen brigádnikov na rodinných domoch. Čo z tohto vyplýva? Vyplýva z toho to, že Národný úrad práce svojou kontrolnou činnosťou výrazne prispel k zlegalizovaniu nelegálnych pracovnoprávnych vzťahov.

A po druhé z toho vyplýva, že takmer 15-tisícová vzorka kontrolovaných zamestnancov je dostatočná na to, aby sme mohli odhadnúť počet načierno pracujúcich ľudí v celej republike. Môj záver je taký, že v Slovenskej republike 150 tisíc ľudí je súčasne evidovaných v evidencii nezamestnaných a súčasne niekde pracuje. To znamená, ak by sa nám podarilo zlegalizovať 50 % čiernej práce, znížili by sme nezamestnanosť rovnako, ako ju znižujú verejnoprospešné práce.

Je potrebné pripomenúť, že ostatné makroekonomické ukazovatele dostatočne poukazujú na stabilizovanie slovenskej ekonomiky a od druhej polovice roku 2000 dokonca zrýchľovanie hospodárskeho rastu. Ja by som chcel oceniť dnešnú vecnú diskusiu a povedať, že cesta k úspechu v probléme zamestnanosti spočíva v tom, že koalícia aj opozícia vynaložia spoločné úsilie pri riešení tohto problému.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Bartoš.

Poslanec S. Bartoš:

Pán podpredseda,

vážení páni ministri,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcem podporiť niekoľko myšlienok z vystúpenia svojho kolegu Štefana Rusnáka. Po prvé myšlienku o tom, že riešenie nezamestnanosti, resp. zamestnanosti musí byť prvoradou úlohou každej vlády, chcem zdôrazniť, celej vlády, že to nemôže byť len úloha pre ekonomických ministrov alebo nebodaj pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Chcem oceniť, že v tomto roku si vláda už zahrnula otázku zamestnanosti do svojich priorít. Škoda, že to nebolo od začiatku jej vládnutia. Podporujem tiež myšlienku o tom, že kľúčom k riešeniu nezamestnanosti je zdravý hospodársky rast, úspešný zahraničný obchod a vonkajšia vnútorná rovnováha. Napriek čiastkovým pozitívnym výsledkom sa však v hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky prejavujú aj isté rezervy a slabé miesta.

Pred dvoma rokmi, to si všetci pamätáme, sme sa zaoberali v Národnej rade koncepciou strednodobej hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky a s istými výhradami sme ju v Národnej rade vzali na vedomie. Myslím si, že dva roky je dosť dlhý čas, aby sa Národná rada znovu touto otázkou zaoberala, a to aj preto, že minulý týždeň sa vláda zaoberala otázkami hospodárskej politiky na roky 2001 a 2002. Zatiaľ sme sa nemali možnosť s ňou poriadne zoznámiť, lebo len zbežne niektoré jej časti, aj to nie v plnej miere alebo nebolo zatiaľ v médiách všetko uverejnené, postupne sa uverejňuje. Ale z toho, čo si človek mohol prečítať, môžem konštatovať, že nie vo všetkých oblastiach je plne v súlade so strednodobou koncepciou prerokúvanou v Národnej rade, aj s programovým vyhlásením vlády a najmä so súčasnými potrebami Slovenska aj v politike zamestnanosti. Preto si myslím, že Národná rada by sa mala k tejto problematike vrátiť a navrhneme k tomu aj uznesenie.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec Štefan Rusnák na rozdiel od niektorých vystupujúcich a najmä vo faktických poznámkach hovoril konkrétne o stave, ale aj o riešení a východiskách v oblasti zamestnanosti. Chcel by som tiež opakovane zdôrazniť, že zodpovednosť za zamestnanosť má skutočne celá vláda a osobitne ekonomickí ministri na čele s podpredsedom vlády pánom Ivanom Miklošom. Práve posledne menovaný sa mi zdá, že sa viac venuje všeličomu inému, aj tomu, čomu zďaleka nerozumie, ako je napríklad reforma verejnej správy. Preto by bolo možné, aby sa vrátil k tomu, čo má v náplni práce.

Vláda by tiež mala intenzívnejšie riešiť reštrukturalizáciu podnikovej sféry, uvádzať do života podporné programy v oblasti malého a stredného podnikania. Chcel by som tiež doplniť pána poslanca Štefana Rusnáka a upozorniť na fakt, že výrazným zdrojom zamestnanosti, najmä z hľadiska podielu živej práce, je oblasť cestovného ruchu. V súčasnosti, ako vieme, v ňom pracuje 95 tisíc osôb a viac ako 50 tisíc pracuje v nadväzných profesiách. Osobne som presvedčený, že pri výraznejšej finančnej podpore, v zodpovedajúcom inštitucionálnom zabezpečení a skvalitnení legislatívy je reálna možnosť len v oblasti cestovného ruchu vytvoriť v priebehu dvoch rokov 50 tisíc nových pracovných príležitostí. Ale o týchto otázkach ešte Národná rada bude rokovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán poslanec Rusnák, môžete reagovať na svojich predrečníkov.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec Š. Rusnák:

Áno, ďakujem veľmi pekne.

Skutočne chcem oceniť vecné pripomienky v rámci faktických poznámok všetkých 10 poslancov, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Chcem zvýrazniť jednu vec, že nezamestnanosť skutočne nie je koaličná ani opozičná vec, nezamestnanosť je záležitosťou, ktorá sa týka predovšetkým našich občanov. A myslím si, že zastupujeme hlavne svojich občanov, svojich voličov, tak by sme mali k tomu aj takto pristupovať.

Ja som skutočne vyzýval na určitú spoluprácu opozície s koalíciou, aby sme sa neustále nevracali do minulosti, aby sme skutočne začali veci riešiť. Ja som sa nevracal, spomenul som, že ani predchádzajúca, ani súčasná vláda neodhadla možnosti, čo sa týka miery nezamestnanosti, to znamená, aj predchádzajúca, aj táto si dáva za cieľ úroveň 10-percentnej miery nezamestnanosti. A že sa to nedarí, samozrejme, hovoril som aj vo svojom vystúpení, prečo je to tak. Navrhol som určité riešenia.

Iste, že v našich alebo vo vystúpeniach poslancov zaznela hlavne otázka čiernej práce. Ja som ju pomenoval vo svojom vystúpení a chcel by som len reagovať. Škoda, že tu nie je kolegyňa Keltošová. Samozrejme, myslel som to tak, že odhady sú rôzne, a preto som povedal, že nie sú ničím podložené. Jasné, sú, aj kolega Maňka povedal, že je napríklad 150 tisíc. Ja som už počul vyjadrenie napríklad pána Mikloša ako podpredsedu vlády, že je 250 tisíc, niekto hovorí 80 tisíc. Preto som vo svojom vystúpení povedal, že zatiaľ to skutočne nie je tak podložené, aby sme mohli povedať, áno, takáto je čierna práca alebo toľko ľudí pracuje načierno.

Tak ešte raz sa chcem poďakovať všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Snažil som sa skutočne poukázať na konkrétne problémy. Žiadna ideológia, žiadne znevažovanie. Myslím si, že úlohou opozície aj koalície je riešiť nezamestnanosť, ktorá je prioritou a musí byť prioritou vlády ako číslo jeden.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Za poslanecký klub HZDS vystúpi pán poslanec Kalman. Pripraví sa pán poslanec Halmeš.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené dámy a páni,

konečne prišiel dlho očakávaný materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o riešení alebo o súčasnej situácii v nezamestnanosti. Ak by to bolo oveľa skôr, tak ako to poslanci Hnutia za demokratické Slovensko niekoľkokrát žiadali, ale naše požiadavky neboli realizované, som presvedčený, že by sme mohli mnohým veciam predísť, a dokonca si myslím, že situácia v oblasti zamestnanosti či nezamestnanosti nemusela byť až taká kritická.

Škoda, že až v súčasnom období sa ozývajú hlasy o kooperácii s opozíciou, v čase, keď sa už prakticky aj dobre myslené zámery možno ani nedajú zrealizovať. Aj z tohto pohľadu chápeme vaše volanie po spolupráci ako súčasť taktiky blížiaceho sa predvolebného boja tiež s cieľom preniesť určitú zodpovednosť aj na plecia opozície. Zároveň prekvapujú vaše výzvy, kolegyne, kolegovia, aby sme nehodnotili doterajšiu činnosť, ale predovšetkým sa zamerali na predkladanie námetov na riešenie súčasného stavu. Už v tomto duchu sa niektorí moji kolegovia vyjadrili. Podotýkam, že správa je o súčasnom stave a plnení úloh, a preto aj ja sa budem zaoberať predovšetkým tým, čo sa doteraz stalo, resp. nestalo a všetko, čo s tým súvisí.

Dlho som rozmýšľal, akým spôsobom budem hovoriť alebo hodnotiť z pohľadu môjho aj Hnutia za demokratické Slovensko situáciu. Rozhodol som sa, že budem viac-menej dávať dôraz na určité politicko-ekonomické a sociálne súvislosti, ale aj zahraničnopolitické súvislosti v súčasnej situácii v oblasti politiky zamestnanosti. Zároveň mi dovoľte, aby som vyjadril v mene poslancov Hnutia za demokratické Slovensko poľutovanie nad tým, za akých podmienok sa vôbec táto správa predkladá. Vlastne už dvakrát prišlo k jej prerušeniu, oddialila sa už z minulého zasadnutia parlamentu. Dnes sa opäť prerokúva za účasti dvoch ministrov tejto vlády, za predkladateľa a ministra hospodárstva. Som rád, že aj v tomto čase niekoľkokrát zaznela téza, že za politiku zamestnanosti predovšetkým zodpovedajú rezortní ekonomickí ministri. O to viac prekvapuje ich neúčasť na rokovaní tohto pléna.

Prv než prejdem k samotnej správe i k samotnému hodnoteniu, dovoľte mi pár myšlienok, ktoré dnes zazneli. Plne súhlasím s pani Sárközyovou len v jednej veci, že by sme mali mať viac úcty k sebe, že by sme sa mali správať slušnejšie a dôstojnejšie, že by sme sa mali viac rešpektovať. Pokiaľ ide o pána Rusnáka, pán Rusnák vám odpovedal, pán poslanec Engliš, že nie je pravda meradlom posudzovania, hodnotenia rastu či poklesu miery nezamestnanosti počas bývalej alebo súčasnej vlády. Tiež ma prekvapujú tendencie alebo názory o tom, aké dôležité je školstvo a aký veľký význam treba školstvu dávať aj v súvislosti s rozvojom pracovných síl, keď na druhej strane práve z tých istých kútov parlamentu alebo vlády sa šírili tendencie likvidovať niektoré vysoké školy, čím vlastne prispeli k zníženiu úrovne vzdelanosti na Slovensku.

K samotnej správe chcem predovšetkým povedať, že je už neaktuálna, za čo môže Národná rada. Štruktúra a obsah predloženého materiálu nezodpovedajú jej názvu. Namiesto hodnotenia súčasného stavu a plnenia úloh podľa prijatého programu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti, vrátane uvedenia konkrétnych chýb a určitej rezortnej či osobnej zodpovednosti, sa materiál zameriava na predpoklad do budúceho obdobia. Aj tento predpoklad je však vykonávaný bez uvedenia väzieb na riešenie vývoja ekonomiky.

Predložený materiál nedáva adekvátny obraz o súčasnom stave a príčinách tohto stavu v oblasti zamestnanosti na Slovensku a vôbec nekorešponduje s prijatým programom vlády v tejto oblasti. Nespĺňa kritériá odpočtu programu vlády a nedáva si ani ambíciu riešiť podstatu tohto veľkého problému. Napokon je to zrejmé aj z priloženého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa lakonicky konštatuje vzatie správy na vedomie bez uloženia zásadných opatrení vláde Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, vláda si dala vo svojom programovom vyhlásení záväzok znížiť nezamestnanosť v roku 2002 na 10 %. Tento výsledok, ako je všeobecne známe, sa nesplní a tiež sa doteraz neplní. Otvorene môžem povedať, že je to aj preto, že vláda počas svojho pôsobenia nevenovala dostatočnú pozornosť riešeniu nezamestnanosti. Aj o to viac prekvapujú vystúpenia niektorých koaličných poslancov, ktorí dnes dávajú celú hŕbu vcelku správnych návrhov a námetov na riešenie alebo na zmiernenie súčasného stavu nezamestnanosti až tak, že si normálny človek musí klásť otázku, prečo až teraz, prečo až po dvoch rokoch, prečo nie minulý rok, keď sme žiadali, aby táto správa bola prerokovaná v čase, keď na Slovensku bola o tomto čase vyše 20-percentná nezamestnanosť.

Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že boli prijaté mnohé dokumenty, ale výsledok je nulový. Opatrenia vlády - Koncepcia politiky zamestnanosti do roku 2002, Program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov, Krátkodobý program podpory zamestnania mladých ľudí, Národný plán zamestnanosti, vytvorenie komisie, návrh opatrení zameraných na vyhľadávanie, potieranie a reguláciu nelegálnej práce - to sú všetky opatrenia, ktoré prišli neskoro a vzhľadom na súčasný stav musíme konštatovať, že sú neefektívne.

Dámy a páni, to je len časť opatrení, o ktorých som hovoril, množstvo popísaných papierov, ktoré v konečnom dôsledku neboli realizované. A ak dnes hovoríme alebo máme hovoriť o tom, akým spôsobom treba zlepšiť túto prácu, jedným zo zásadných, podstatných problémov toho je, že musíme veci - a to je jedno, ktorá vláda je alebo bude -, aby sa opatrenia, ktoré sa prijmú, aj dôsledne realizovali v praxi. V tom je obrovská rezerva aj súčasnej vlády pri riešení politiky zamestnanosti. Teda na základe čoho boli prijaté a prečo sa nerealizovali? Pokiaľ sa uvádza, že opatrenia schválené vládou v rámci týchto materiálov sú splnené alebo sa plnia priebežne, znamená to, že sú nielen neefektívne, ale boli priamo zle postavené. Neprejavuje sa ani zlepšenie politiky zamestnanosti, naopak, sme svedkami súčasnej rekordnej miery nezamestnanosti. A že je to tak, svedčí aj skutočnosť, o ktorej páni ministri určite dobre vedia, že vláda na svojom rokovaní 7. marca tohto roku uložila podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, s ministrom hospodárstva, ministerkou financií a ďalšími predložiť na rokovanie vlády do 12. apríla analýzu vývoja príčin prijatých a realizovaných opatrení. Otázka tiež môže znieť: Prečo až teraz?

Vzhľadom na súčasný stav ekonomiky, už teraz je nereálne dosiahnuť 10-percentnú mieru evidovanej nezamestnanosti ku koncu roku 2002 aj preto, lebo vláda nemá hospodársku politiku, ktorá by zabezpečila tento programový cieľ. Vláda nemá ani víziu, akým spôsobom rozhýbať ekonomiku. A čo je najhoršie, prognózy analytikov zhodne uvádzajú, že v najbližších rokoch pri tomto spôsobe riešenia nezamestnanosti sa situácia nezlepší. Samotná správa konštatuje, že situácia sa môže zlepšiť až po roku 2003, teda až po funkčnom období tejto vlády. Čo to znamená, všetci vieme. Aj tým dáva súčasná vláda jasne najavo, že nevie riešiť problém zamestnanosti, aj keď plne môžem súhlasiť s ich tvrdením, že je to náročná, zložitá, zdĺhavá práca. To, že nevie riešiť problém zamestnanosti, zároveň potvrdzuje niekoľkokrát vyslovený fakt, že nebola na riešenie celospoločenských procesov pripravená.

Výsledky vlády sú v rozpore s ich sľubmi, s realizáciou programového vyhlásenia vlády, ale aj v pohľade súčasnej vlády na dosiahnutý stav. O to viac prekvapuje, že sa permanentne pozitívne hodnotení súčasný stav našej spoločnosti predovšetkým od predsedu vlády a niektorých členov vlády. Dokazujú to na jednej strane stále optimistické vyhlásenia týchto predstaviteľov, ale na druhej strane realizácia samotných sľubov zlyháva.

Uvediem príklad, dámy a páni. Zámer vlády v programovom vyhlásení vlády znel v niektorých oblastiach: Zvýšenie dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu, realita po dvoch rokoch - nesplnené. Rast mzdovej úrovne, po dvoch rokoch - nesplnené. Zvyšovanie príjmov domácností - nesplnené, zvyšovanie životnej úrovne na priemernú európsku úroveň - nesplnené. Nebol stanovený rast HDP na jednotlivé roky, ale ku koncu funkčného obdobia vlády bol stanovený rast HDP na úrovni 4 - 5 % ročne. Aj podľa správy sa zdá, že to nebude splnené. Postupné znižovanie miery nezamestnanosti s tým, že na konci funkčného obdobia sa dosiahne miera nezamestnanosti 10 %, už som hovoril - nesplnené.

V následnom vstupnom základnom dokumente v januári 1999 vláda schválila v rámci prijatého balíčka ekonomických opatrení tieto ukazovatele: medziročný rast HDP na úrovni 3 % ročne - bude problematické plnenie. Miera inflácie 10 % - taktiež bude veľmi problematické. Opäť sa tu stretávame s pojmom plnenia miery nezamestnanosti 15 %, aj podľa samotnej správy sa ukazuje, že to bude nesplnené. Teda realitou po dvoch rokoch pôsobenia vlády je vážna disproporcia medzi politickými vyhláseniami vlády, hospodárskou situáciou v štáte a sociálnym postavením občanov.

Dovoľte mi preto, aby som sa len máličko dotkol a pripomenul súčasný stav nezamestnanosti vo februári 2001. Evidovaných nezamestnaných, dámy a páni, 558 992. Miera nezamestnanosti 20,7 %. 108 427 nezamestnaných poberá podporu v nezamestnanosti. A voľných pracovných miest na Slovensku v tom čase bolo len 7117. Ešte oveľa zložitejšia a boľavejšia je táto nezamestnanosť z pohľadu regiónov. Dámy a páni, 13 okresov je s väčším počtom ako 30 % nezamestnaných, v 33 okresoch je viac ako 20-percentná nezamestnanosť. Pokiaľ sa nemýlim, mám taký dojem, že keď sme odchádzali z vlády, bolo len 11 alebo 13 okresov s vyššou mierou nezamestnanosti ako 20 %. Kolegyne, kolegovia, len 8 okresov má menej ako 10-percentnú nezamestnanosť, z toho je 5 bratislavských.

Dovolím si urobiť určité porovnania nezamestnanosti za roky 1998 - 2000. Počet evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2000 dosiahol 506 500 nezamestnaných, v roku 1998 to bolo len 376 500 osôb, pochopiteľne, aj to je obrovské číslo, zvýšenie o 130 000 osôb počas dvoch rokov pôsobenia tejto vlády. Priemerné obdobie evidencie nezamestnaných na úradoch práce, kým v roku 1998 bola 11,6 mesiaca, v roku 2000 už je to 16,4 mesiaca. V roku 1998 pripadalo na jedno pracovné miesto z evidovaných nezamestnaných 22 uchádzačov, v roku 2000 už 77 uchádzačov. Kým v roku 1998 bolo na pasívnu politiku zamestnanosti vyložených približne 5 500 mil. Sk, v roku 2000 to už bolo takmer 7 400 mil. Sk, a to už chcem pripomenúť, bolo po reštrikcii, ku ktorej sa ešte dostanem.

Výdavky na aktívnu politiku zamestnanosti - v tomto smere sú aj obrovské rezervy - v súvislosti s riešením zamestnanosti na Slovensku boli nasledujúce z hľadiska porovnania predchádzajúcich období. V roku 1998 takmer 2 300 mil. Sk bez verejnoprospešných prác a v roku 2000 to bolo presne 369 053 tisíc tiež bez verejnoprospešných prác. Veľmi komplikované a nešťastné je uvedomenie si toho, že v súčasnom období je 270 000 osôb nezamestnaných dlhšie ako jeden rok, čo je takmer 50 % zo všetkých nezamestnaných. Páni a dámy, títo ľudia, mám taký dojem, že už ani nikdy nebudú pracovať. Z toho množstva 42 % nezamestnaných tvoria mladí ľudia do 29 rokov.

Pokúsim sa ešte zhrnúť určité príčiny súčasného stavu. O tom, že chýbajú priority hospodárskeho rozvoja a dlhodobejšia hospodárska vízia, som sa už zmienil. Prakticky až doteraz absentovala koncepčná politika regionálneho rozvoja. Ak sa nemýlim, koncom roku 2000 bola schválená, pán minister. Regionálny rozvoj - chýba väčšia podpora domácim podnikateľom. Kým na jednej strane sa chceme obrovsky otvárať zahraničným podnikateľom, na domácich nemyslíme. A tak sa niekedy stáva, že ideme tlieskať, celé štáby, prevádzke, kde sa otvorí 50, 60 alebo 150 nových pracovných miest, aj za to sa treba poďakovať, ale v tom istom meste a na druhej strane cez ulicu sa zatvára prevádzka, kde prichádza o prácu 300, 400 alebo viac ľudí, a tým sa pozornosť nevenuje. Chýba realizácia vhodnej kombinovanej aktívnej a pasívnej politiky práce. Pochopiteľne, príčinou je stagnácia ekonomického rastu. Chýbajú aj väčšie zahraničné investície, ktoré skutočne prinesú aj vytvorenie pracovných príležitostí. K tomu sa ešte vrátim.

O čiernej práci a o účinnej kontrole čiernej práce už bolo hovorené. Ale chýba aj kombinácia vhodného využívania takých ekonomických nástrojov, akými sú napríklad dane, odvody, úľavy, daňové prázdniny a mnohé ďalšie, trebárs aj tie, ktoré by sme mohli prevziať po skúsenostiach z krajín Európskej únie, ktoré si to podľa jednotlivých polročných predsedníctiev v poslednom období hlavne za posledné tri, štyri roky permanentne dávajú za úlohu, ako riešiť základný problém zamestnanosti v rámci štruktúr Európskej únie.

Dámy a páni, s týmto stavom nezamestnanosti, s touto ekonomikou priamo súvisí sociálne postavenie našich občanov. Dovoľte mi, aby som uviedol len niektoré príklady, ktoré by nás mali ešte viac nútiť k tomu, aby sme o to viac a dôraznejšie presadzovali riešenie politiky nezamestnanosti. A zlá ekonomika, ale aj málo pracovných príležitostí na jedno pracovné miesto, tak ako som povedal, pripadalo len 77 evidovaných nezamestnaných, spôsobili, že aj nominálna mzda alebo tiež malý podiel na tom, že nominálna priemerná mesačná mzda vzrástla v roku 2000 oproti roku 1998 síce o 1 427 korún, ale jej reálna hodnota za to isté obdobie klesla o 8 %. Tým sme sa vlastne dostali na úroveň roku 1996, čo znamená, že sme vlastne vrátili v tejto oblasti Slovensko o štyri roky späť. A v tomto ukazovateli sme sa vlastne o štyri roky ďalej vzdialili Európskej únii. Pokiaľ ide o rodinné účty, z údajov štatistiky rodinných účtov Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že v roku 2000 bol priemerný čistý mesačný príjem na člena domácnosti v úhrne sociálnych skupín domácností 5 717 korún. Jeho hodnota za rok opadla o 1,8 bodu.

Čo to znamená? Aj tento ukazovateľ potvrdzuje, že chudoba v domácnostiach Slovenskej republiky sa nielen udomácnila, ale narástla do väčších rozmerov. Z hľadiska sociálnej situácie domácností sa od Európskej únie opäť vzďaľujeme. Alebo skutočne tam chceme ísť chudobní? Dôkazom chudoby je aj skutočnosť, že čisté mesačné výdavky na člena priemernej domácnosti v roku 2000 dosiahli 5 693 korún. Dajte si to do pomeru s príjmom na jedného člena. Oproti roku 1999 vzrástli o 3,3 %, reálne však poklesli o 4 %.

Tu by som chcel poznamenať alebo vrátiť sa k jednej poznámke, ktorú som už vyjadril aj minulý týždeň počas rokovania o tomto bode. Veľmi často v poslednom čase vláda argumentuje skutočnosťou, že rastú v poslednom období tržby od obyvateľov. Neuvedomili sme si však skutočnosť, že sa veľkým tempom rozširujú nákupy na splátky. A vlastne vzniká nový fenomén Slovenskej republiky, zadlženosť spotrebiteľa. Dajme si tieto súvislosti dokopy a zistíme, že situácia je z tohto pohľadu ešte oveľa horšia.

O tom, aká je sociálna situácia, už dnes bolo hovorené, nebudem sa opakovať, ale skutočnosť je taká, že takmer 70 % občanov Slovenskej republiky hodnotí situáciu za katastrofálnu, zlú a zhoršenú od posledných parlamentných volieb.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku o určitom nekorektnom prístupe vlády k nezamestnanosti aj vo vzťahu ku generálnej dohode. Ak by sme vychádzali len zo správy, ktorá je predložená, museli by sme pochopiť, že v generálnej dohode záväzok zníženia nezamestnanosti o 3 % bol nereálny, bol zavádzajúci aj pre sociálnych partnerov. Ak vychádzame z toho, čo dnes vláda tvrdí, že je to náročná úloha, dlhodobá, o to viac platí to, čo som povedal. A čo je na tom komické, ba až tragikomické v tomto prípade, je fakt, že k splneniu uvedeného záväzku nepristupovala vláda vytváraním pracovných miest - dúfam, že verejnoprospešné práce sa do toho nepočítali -, ale reštrikciou voči nezamestnaným, teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny muselo, žiaľ, bolo tlačené riešiť tento problém tak, aby sa tento problém alebo záväzok vyriešil administratívne. To znamená, že aj keď na papieri prišlo ku zníženiu takmer na 17 %, v konečnom dôsledku v praxi to znamenalo to isté, čo bolo pred prijatím generálnej dohody.

Na to, že vláda nevenovala a nevenuje dostatočnú pozornosť najpálčivejším problémom spoločnosti, poukázal aj výsledok verejného prieskumu zverejneného v Národnej obrode 20. februára tohto roku. Na otázku, čo najviac trápi občanov Slovenska, odpovedalo až 40 % opýtaných, že je to nezamestnanosť. Len 1 % konštatovalo, že je to postavenie menšín. Je to dobré pre menšiny, lebo aj tento výsledok ukazuje, že menšiny na Slovensku nie sú problémom, že ich postavenie je skutočne výborné. Ale napriek tomu sa vo vláde, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky dosiaľ venovalo viac pozornosti národnostným otázkam, národnostným problémom ako riešeniu otázky nezamestnanosti alebo, ak chcete, riešeniu problémov v zamestnanosti.

Pritom túto skutočnosť si musíme uvedomiť, alebo túto skutočnosť zvýrazňuje moment, ak si uvedomíme, že v súčasnosti 2 mil. zamestnaných živí takmer 1,2 mil. dôchodcov a 560 000 nezamestnaných. Tiež, keď si položíme otázku, dokedy môže tento stav vydržať a kam môže smerovať najmä z pozície, ak sa naplnia pesimistické prognózy, o ktorých tu bolo aj dnes hovorené, že nezamestnanosť môže v najbližších obdobiach dosiahnuť na Slovensku aj 800 000 nezamestnaných.

Kolegyne, kolegovia, veľa sa hovorí v súčasnom období o zahraničných investíciách. Súčasná vláda s pocitom veľkej hrdosti zdôrazňuje fakt o veľkom náraste prílevu zahraničných investícií, a s tým súvisiacej úlohy vytvárania pracovných príležitostí. Zdôraznil to nakoniec aj na začiatku rokovania k správe pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Musel, veď to bol jeden z predvolebných sľubov programového vyhlásenia vlády. Je fakt, že v minulom roku dosiahol prílev zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky 1,976 mld. USD, v prepočte vyše 91 mld. Sk, čo je historicky najvyšší objem. Skutočnosťou je však aj to, že podstatnou časťou na týchto investíciách sa podieľalo niekoľko veľkých kapitálových vstupov do existujúcich podnikov, čím sa pracovné miesta nevytvorili. Tieto investície prakticky nepriniesli žiadne nové pracovné miesta. Medzi takéto investície patrí predaj Slovenských telekomunikácií. Veď napríklad 40 % z celkového prílevu zahraničných investícií je tento predaj. Vstup U. S. Steel do VSŽ, predaj akcií Slovnaftu spoločnosti MOL, vstup rakúskej spoločnosti Neusiedler do SCP Ružomberok. To boli objemy, ktoré v takomto počte narástli v konečnom dôsledku.

Kolegyne, kolegovia, skúste si vypočítať, koľko zahraničných investícií sa dotiahlo bez týchto štyroch prípadov. Alebo si položte otázku, ako by to bolo najmä v pomere minulá vláda a súčasná vláda, keby sa tieto predaje, najmä predaj telekomunikácií uskutočnil počas bývalej vlády. Prišli by ste tiež k záverom...

(Reakcia z pléna.)

Pán kolega, môžete potom reagovať, máte na to právo.

... že v minulom roku prišlo na Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami menej zahraničných investícií, najmä tých, čo sa investujú na tzv. zelenej lúke, čo skutočne prináša aj celkom nové pracovné príležitosti. Medzi takéto možno považovať expanziu hypermarketov, aj keď treba vidieť po skúsenostiach v Českej republike, že môžu byť v konečnom dôsledku z hľadiska pracovných síl negatívne, pretože vlastne likvidujú malých obchodníkov, ale najmä posledný prípad, ktorý sa úspešne začína uplatňovať v Krompachoch.

Dámy a páni, osobitne by som sa chcel zmieniť v súvislosti s našimi integračnými zámermi vo vzťahu k Európskej únii. Európska rada na svojom zasadnutí v Nice 7. a 9. decembra 2000 schválila Európsku sociálnu agendu, ktorá v súlade s lisabonským zasadnutím Európskej rady a na základe oznámenie komisie vymedzuje konkrétne priority aktivít v rámci 6 strategických zásad pre všetky oblasti sociálnej politiky na obdobie ďalších 5 rokov. Tento program je zásadným krokom smerom k posilneniu a modernizácii európskeho sociálneho modelu charakterizovaného nerozlučným prepojením medzi hospodárskymi výsledkami a sociálnym pokrokom. Európska stratégia zamestnanosti konštatuje, že tempo hospodárskeho rastu v Európskej únii je v súčasnosti najpriaznivejšie v období posledných desať rokov. Taktiež nezamestnanosť klesla už tretí rok po sebe a od roku 1997 do polovice roku 2000 dosiahla 8,7 % v rámci Európskej únie.

Prognóza na rok 2001 je nižšia ako 8 %. Podľa Európskej sociálnej agendy je cieľom dosiahnutie plnej zamestnanosti a mobilizácie plného potenciálu dostupných pracovných príležitostí. Ak by sme mali vychádzať z toho, že tieto závery sa splnia, je predpoklad, že za 5 rokov bude priemerná miera nezamestnanosti v krajinách Európskej únie minimálna, určite v priemere pod 5 %.

Na druhej strane, ak máme vychádzať zo správy o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia vlády, tak ako ju dnes prerokúvame, musíme konštatovať, že súčasná nepriaznivá situácia na Slovensku sa do roku 2002 nezlepší. Zároveň musíme konštatovať, že do roku 2005 sa možno zmení len veľmi málo, a to už nehovorím o pesimistických číslach, ktoré tu dnes zazneli. Z toho vyplýva, že kým krajiny Európskej únie okolo roku 2005 budú mať priemernú nezamestnanosť okolo 5 %, možno ešte nižšiu, na Slovensku bude fenomén vysokej miery nezamestnanosti, ale tým aj chudoby naďalej strašiť. Podľa predloženej správy to bude približne na úrovni 15 %, a to sú veľmi optimistické predpoklady, bodaj by sa splnili.

Teda ako je to s naším približovaním sa k Európskej únii? Skutočne tam vstúpime chudobní, bez práce a otrhaní? Je to v súlade s približovacím procesom? Je to v súlade s tým, čo permanentne deklarujeme o raketovom približovaní sa Slovenska k Európskej únii? Pritom, vážené dámy a páni, samotná správa je plná rozporov. Kým v jej úvodnej textovej časti predovšetkým na strane 1 a 2 je tendencia, o ktorej som doteraz hovoril, pesimistická, v oblasti riešenia nezamestnanosti minimálne do roku 2002 v tabuľkovej časti sa naďalej tvrdí téza podriadená vymyslenej téze z programového vyhlásenia vlády, že v decembri roku 2002 bude na Slovensku 10-percentná miera nezamestnanosti. Priali by sme si to všetci.

Situácia vo vzťahu k Európskej únie je o to zložitejšia, keď si uvedomíme, že kodanský summit v roku 1993 schválil 4 základné podmienky na prijatie za člena Európskej únie. Jednou z nich je, citujem, "schopnosť obstáť v konkurenčnom tlaku a trhových silách vo vnútri únie". Dámy a páni, ak by bolo pravdou to, čo tvrdia niektorí súčasní vládni politici, že by sme mohli byť prijatí za člena Európskej únie v roku 2004, skutočne môžeme obstáť v konkurencii s takou vysokou nezamestnanosťou? Môžeme vstúpiť do únie s niektorými takými zanedbanými regiónmi? Myslím si, že nie.

Ak teda berieme do úvahy náš stav a európsku stratégiu zamestnanosti, o ktorej som pred chvíľou hovoril a ktorej základom je 22 smerníc o zamestnanosti, musí nám naskakovať husia koža. Zároveň musíme konštatovať, že sa nielen od Európskej únie vzďaľujeme, ale že ak chce Európska únia dodržať vlastné zákony, ani nás nemôže prijať za súčasných sociálno-ekonomických podmienok, v akých sa naša spoločnosť v súčasnom období nachádza. Žiaľ, aj z uvedenej správy vyplýva, že táto situácia sa do roku 2004 nezlepší.

Dámy a páni, ako je to teda s naším vstupom do Európskej únie? Nemali by sme sa viac orientovať a hľadať odbyty pre naše tovary, ako chodiť permanentne do krajín Európskej únie a žiadať podporu, hoci títo nám podporu už vyjadrili niekoľkokrát a vyjadrili ju vlastne podpísaním dohody o pridružení sa Slovenska do Európskej únie?

S určitým rozporom som prijal po prečítaní správy aj spätný pohľad do priorít úloh vlády Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii zo dňa 8. 11. 2000. Tam si vláda stanovuje takúto úlohu: v strednodobom horizonte je nutné cielenými opatreniami aktívnej politiky trhu práce (zvyšovanie kvalifikácie a širšie vzdelávanie, opatrenia zamerané na znižovanie rozdielov na regionálnych trhoch práce a na posilnenie mobility pracovnej sily a podobne) znížiť mieru nezamestnanosti na prijateľnú úroveň.

Dámy a páni, podľa správy prijateľná úroveň 15 % nie je. Aj v tomto prípade sú rozpory v materiáloch vlády, aj to len dokazuje, že súčasná vládna garnitúra nemá systém riadenia a riešenia problémov a je v tom jednoznačne nejednotná.

Záverom mi dovoľte ešte jednou vetou sa vyjadriť k niektorým súčasným aktuálnym tvrdeniam vládnej koalície vo vzťahu k nezamestnanosti. Veľmi často zaznieva otázka alebo zdôvodnenie veľkého populačného nárastu po tomto období. Dámy a páni, podobný nárast je aj v iných krajinách Európskej únie a dokázali si to vyriešiť. Tiež sa pýtam, či sa o tomto populačnom náraste nevedelo predtým, než sa išlo do vlády, než sa stanovovali konkrétne ciele.

Veľa sa hovorí v kritickom zmysle o privatizácii za roky 1994 - 1998. Ak by skutočne bola pravda, že privatizácia prebehla tak, ako mnohokrát mnohí tvrdíte, napriek tomu sa pýtam, čo sa urobilo pre to, aby sa to zlepšilo, a čo pre podmienky zamestnania v týchto podnikoch urobila súčasná vládna koalícia. Hovorilo sa o tom, že v predchádzajúcom období 1994 - 1998 išlo o prehriatu ekonomiku, o umelú zamestnanosť. Ale to sa tiež muselo vedieť, ak je to pravda. Opäť ste mali potom prijímať reálne čísla a reálne predstavy a reálne sľuby, ktoré by mali riešiť súčasnú situáciu.

Aj v súčasnom období sa veľa hovorí o tom, že situácia bude ešte horšia v súvislosti s nadobudnutím účinnosti predovšetkým zákonov o konkurze a o bankrotoch. Ale, žiaľ, opäť sa stretávame len s tým, že to konštatujeme, a ešte som sa nestretol s tým, aby boli prijaté nejaké účinné opatrenia, ako tieto otázky zmierniť, ako zamedziť ďalšiemu rozvoju alebo rozširovaniu nezamestnanosti. Aj z tohto pohľadu sa mi celkom logicky javí, že prognózy okolo 800-tisícovej armády nezamestnaných môžu byť celkom reálne.

Dámy a páni, uviedol som len niektoré momenty, ktoré jasne poukazujú, že politika zamestnanosti sa za posledné obdobie zanedbala. Ukázal som len na niektoré momenty, ktoré jasne dokazujú, že vláda sa nevie vysporiadať so súčasnou situáciou a nevie situáciu riešiť. A preto mi dovoľte povedať tézu, že som pevne presvedčený, a nakoniec to vyplýva aj z predloženej správy, že túto situáciu dokáže v nastávajúcom období vyriešiť len nová vláda, nové zloženie vlády. Čím rýchlejšie nová vláda nastúpi, čím rýchlejšie príde k novému zloženiu vlády, tým lepšie aj pre politiku zamestnanosti.

Na záver mi dovoľte navrhnúť návrh uznesenia k správe:

"Národná rada Slovenskej republiky

1. berie na vedomie správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti,

2. konštatuje, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti sa neplní,

3. vyslovuje nedôveru k činnosti vlády Slovenskej republiky v oblasti riešenia problémov vysokej nezamestnanosti na Slovensku."

Toto je návrh uznesenia, nechcem dávať ďalšie opatrenia typu "ukladá prijať opatrenia", pretože ako to vyplývalo z doterajších diskusií, ako to vyplýva aj na základe doterajšieho plnenia trebárs týchto materiálov, zdá sa, že pre vládu by to bolo zbytočné.

Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)