Úterý 3. dubna 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 5 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Bohunický. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Švantner.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán kolega Kalman hovoril o materiáli, ktorý bol predložený ohľadne politiky zamestnanosti. Musím s tým len súhlasiť, že naozaj je materiál veľmi rozporuplný, lebo je tam veľa štatistických nepresností, a potom aj na celý materiál to vrhá tieň nedôveryhodnosti. Tiež hovoril o investíciách. Páni a dámy, investície sú vtedy investície, ak sa naozaj investuje do technológie, do výstavby nových firiem. Ale ak máme počítať za investície skupovanie našich najlukratívnejších firiem, tak to predsa nie je žiadna investícia. Chcem povedať tiež toľko, bolo tu hovorené, že s príchodom zahraničného kapitálu sa zvýši možnosť zamestnania našich občanov. Páni, viete, ako je to v bankách? V bankách je to tak, že už rok sa tam znižujú stavy zamestnancov. A či už v Slovenskej sporiteľni, alebo vo VÚB sa počíta s poklesom približne o 2 000 zamestnancov. Takže aké zvyšovanie zamestnanosti tým, že prídu investície takýmto spôsobom?

Tiež by som veľmi jednoducho chcel poukázať na to, že veď vieme veľmi dobre, ako sme predali telekomunikácie. Ja by som žiadal, aby sme vyčíslili, koľko pracovných príležitostí sa získalo tým, že sme predali telekomunikácie. Veď to nemá zmysel, aby sme sami seba klamali, povedzme si pravdu a nalejme si už konečne čistého vína. Tu by som povedal jednu vec, naozaj minister sociálnych vecí...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Mrzí ma, pán poslanec Kalman, že hodnotíte snahu o spoluprácu, resp. o spoločné hľadanie východísk ako to, že chceme zodpovednosť alebo časť zodpovednosti za súčasný stav hodiť na vaše plecia. Nezamestnanosť je skutočne celospoločenský problém a je to daň za mnohokrát neodbornú i stranícku privatizáciu, to si musíme jednoducho povedať. Mohol by som menovať desiatky firiem v Trenčianskom kraji, ktoré zásluhou neodborného riadenia alebo doslova tunelovania skrachovali a, samozrejme, zvýšili tým nezamestnanosť. Osobne si myslím, že toto nie je cesta - vzájomne sa obviňovať, kto, čo a ako sprivatizoval, kedy, kto a za čo môže.

Jednoducho nezamestnanosť je tu od roku 1990 a doteraz, žiaľ, ani jedna z vlád nenašla kľúčik na jej riešenie. Každá viac-menej úspešne alebo menej úspešne s ňou bojovala, ale práve preto nenašla kľúčik, že to bolo vždy chápané, že jednoducho vy ste vládna koalícia, vy sa o to snažte. Ja si myslím, že práve dnes máme šancu, otočme garde. Skúsme otočiť garde nejakým spôsobom a hľadajme spoločné východiská. Ja som skutočne presvedčený, že naši občania túto cestu ocenia aspoň v nezamestnanosti, jednoducho nájdime celospoločenské zmierenie a hľadajme spoločne spôsoby a možno aj pomoc vláde.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

V súvislosti a v nadväznosti na slová pána poslanca Kalmana chcem položiť len jednu, jedinú otázku. Buďte takí láskaví, páni z koalície, a celkom pragmaticky mi povedzte, ktorý rezort pracuje lepšie v týchto dňoch po dvoch rokoch, resp. ktorý rezort má perspektívu pracovať lepšie, ako pracovali rezorty pred dvoma rokmi. Pragmaticky na konkrétnych výsledkoch, jeden jediný rezort mi povedzte, ktorý pracuje lepšie. Mohol by som hovoriť o kultúre do aleluja, tam poznám skutočne situáciu najpodrobnejšie, ale bude to zrejme atak na iného pána ministra.

Hovorilo sa o telekomunikáciách, privatizácia telekomunikácií v takých súvislostiach a v tom čase, keď sa spravila, je obyčajným podvodom na verejnoprávnej inštitúcii, a tým je to obyčajný podvod na nás všetkých. Zákon o Slovenskej televízii, ktorý dodnes neexistuje, je toho dôsledkom. Ešte raz, je to podvod na občanoch Slovenskej republiky.

No a hovorilo sa o nezamestnanosti. Ja budem hovoriť o nezamestnanosti, ktorá sa týka len tejto vlády, a je to nezamestnanosť v rezorte kultúry. Bola vyvolaná umelo, bola vyvolaná umelým zrušením kultúrnych inštitúcií v rezorte kultúry, ktoré fungovali. Dodnes tento proces nie je skončený, dodnes pokračuje atak na prešovské divadlo, ktorý sa bude v týchto dňoch, resp. v tomto mesiaci riešiť, a dúfam, že úspešne. Ale toto je, prosím pekne, zvyšovanie nezamestnanosti cielene vami a vašou vládou.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ja som si veľmi pozorne vypočula vystúpenie pána poslanca Kalmana a rada by som zdôraznila niektoré polohy, ktoré aj on vo svojom vystúpení naznačil. Nedá mi, aby som nepripomenula, že v tomto parlamente po voľbách v roku 1998 sme pri mnohých príležitostiach, či už to bolo schvaľovanie štátnych rozpočtov, alebo iné materiály, veľmi závažné materiály, ktoré nám predkladala vláda Slovenskej republiky, sme pripomínali, pripomienkovali, navrhovali. Bola to z našej strany podaná ruka, bolo to gesto spolupráce, vy ste to zakaždým odmietli.

Chcela by som vám pripomenúť, že už v roku 1998, v roku 1999 sme spomínali a zdôrazňovali, že ak táto vláda bude rušiť rozvojové programy, ktoré boli založené počas Mečiarovej vlády, prinesie to len ďalšiu vlnu nárastu nezamestnanosti. Vy ste nás vtedy kritizovali a tvrdili ste, že zavádzame, že strašíme občanov. Aký je dnes výsledok? Nezamestnanosť je 21 % a teraz hovoríte, že odmietame spoluprácu, lebo sa bojíme zodpovednosti za tento stav, a pripomínate nám, že nezamestnanosť je celospoločenský jav a nemôžeme sa od nej dištancovať. My sa od nej nechceme dištancovať, my vám len pripomíname, ako ste pracovali počas posledných dvoch rokov, a pripomíname vám, že nárast nezamestnanosti máte naozaj na svedomí tým, ako vládna koalícia pracovala. Je mi ľúto, ja by som bola radšej, keby som tu mohla dnes aj nám všetkým, aj celej verejnosti prezentovať iné čísla, ale, bohužiaľ, realita je taká.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem.

Chcem predsa len trošičku poukázať na zodpovednosť opozície za tento stav, pretože celkom sa mu vyhnúť asi nemôže. Chcem to poukázať na príklade vzťahu privatizácie a nezamestnanosti. Argumentáciou pre rozvoj podnikov v procese privatizácie bolo rozdelenie kúpnej ceny na splátky a investície zahrnuté v kúpnej cene alebo mimo nej, ale pri väčšine privatizačných rozhodnutí neexistuje záväzok nadobúdateľa preinvestovať časť kúpnej ceny z vlastných zdrojov, ale iba záväzok, že ako akcionár presadí, že ním privatizovaný podnik v budúcnosti preinvestuje určitú sumu.

Noví vlastníci pri privatizácii uvedeným spôsobom nemohli priniesť potrebný nový kapitál. Používané metódy, uplatnenie úhrady kúpnej ceny splátkami, a to nepriamo prostredníctvom samotného podniku, nemohli zabezpečiť nevyhnutnú reštrukturalizáciu podniku. Nejasnými zostali aj ďalšie ustanovenia zmlúv o zabezpečení dodržiavania zamestnanosti v podnikoch alebo ich ďalšie zvýšenie. Celý tento proces vyústil k obohacovaniu úzkej skupiny privatizérov a k postupnému krachu sprivatizovaných podnikov. Táto skutočnosť vytvorila i v negatívnom zmysle slova podmienky na postupné prepúšťanie zamestnancov, pretože samotný podnik neuniesol splácať svoje záväzky, a to ani voči Fondu národného majetku.

Jeden konkrétny príklad. Fond národného majetku Slovenskej republiky eviduje 1 668 kúpno-predajných zmlúv, fond eviduje zo všetkých zmlúv 429 neplatičov. Ak konštatujeme, že 726 kúpnych zmlúv je skončených, z 942 zmlúv je približne každá druhá neplatná.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pán poslanec Kalman, môžete reagovať na faktické pripomienky.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem za pripomienky.

Kolegyne, kolegovia,

nehovoril som, že naša vláda robila všetko dobre a že sme všetko vyriešili tak, ako by si to situácia vyžadovala. Ale nehovoril som o privatizácii, pán Dzurák, no dovoľte mi, aby som povedal jednu vec. My sme boli pripravení od samého začiatku, ako sme prešli do opozície, spolupracovať a reálne sa podieľať na riešení celospoločenských procesov. Žiaľ, nie našou zásluhou sme túto možnosť nedostali. Bola to vládna koalícia a boli ste to vy v parlamente, ktorí ste permanentne torpédovali naše námety, návrhy.

Opäť sa vraciam k myšlienke, že minulý rok o takomto čase sme žiadali túto správu, a vy ste ju nepodporili. Teda nepodpora spolupráce išla predovšetkým od vás, no a dnes volať po spolupráci, po vyše 800 dňoch vášho pôsobenia, keď je situácia taká, ako som sa ju pokúsil načrtnúť, je skutočne z vašej strany určitým spôsobom nezodpovedné alebo neúprimné. Napriek tomu sa nebránime spolupráci, môžeme robiť, môžeme si sadnúť k niektorým oblastiam, viete veľmi dobre, že Hnutie za demokratické Slovensko už minulý týždeň predstavilo prvú časť svojho ekonomického programu, kde otvorene pomenúvame veci, kde otvorene hovoríme, akým smerom chceme pôsobiť v budúcnosti na rozvoj a riešenie problémov v našej spoločnosti. Podobne budeme predkladať postupne návrhy v jednotlivých ďalších oblastiach a spoločnosť bude s nimi oboznámená. Takto sme predkladali a permanentne predkladáme námety a návrhy na riešenie problémov aj počas nášho pôsobenia v opozícii v parlamente, ale vy, žiaľ, ich neakceptujete. Vy, žiaľ, presadzujete len svoje individuálne a skupinové záujmy a dôsledkom toho je fakt, že k nezamestnanosti sme sa dostali po 800 dňoch pôsobenia vašej vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný za kluby vystúpi pán poslanec Halmeš za klub SDK.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec F. Halmeš:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

vážený pán rezortný minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

na Slovensku vládne v poslednom období zlá nálada. Myslím si, že sa zhodneme v tom, že jedna z príčin, ktorá spôsobuje túto náladu, je aj vysoká miera nezamestnanosti či obavy a strach z prepúšťania z práce. Zdôrazňovať negatívny význam nezamestnanosti pre zdravý rozvoj spoločnosti je viac-menej nosenie dreva do lesa. Myslím si, že aj predrečníci tento rozmer zamestnanosti a nezamestnanosti už opakovane zdôraznili. Ak sa v prieskumoch verejnej mienky objavuje obava a strach z nezamestnanosti alebo z prepustenia z práce na prvom mieste, na suverénne prvom mieste, tak to nemá len ekonomický rozmer alebo rozmer, ktorý sa týka príjmu rodín a životnej úrovne, ale významným spôsobom sa na tom podieľa aj psychologický faktor, faktor akejsi spoločenskej zbytočnosti, stratenie statusu v kolektíve, vo svojom najbližšom okolí a v spoločnosti vôbec.

Zacitujem našu kolegyňu z Parlamentného inštitútu pani Zahradníkovú, ktorá hovorí, že "vylúčenie zo zamestnania má pre osobu charakter masívnej deprivácie základných potrieb, ktoré zamestnanie a práca uspokojujú. I keď bezprostredným dôsledkom nezamestnanosti je strata príjmov, najbolestnejším je pre nezamestnaného práve strata vlastnej ceny v očiach okolia". Aj toto je dôvod, prečo to prvé miesto v obavách slovenských občanov z možnej nezamestnanosti.

Samozrejme, že si uvedomujem komplexnosť tohto problému najmä z pohľadov ekonomicko-sociálnych, ale chcel som tento psychologický rozmer zdôrazniť preto, lebo som chcel aj zvýrazniť predstavu, že ak dokážeme výraznejšie zasiahnuť do tohto problému preventívnymi opatreniami a následným rastom zamestnanosti, tak sa aj nálada v spoločnosti môže výrazným spôsobom zmeniť na výrazne optimistickejšiu.

Faktom je skutočnosť, že keď miera nezamestnanosti prekročila hranicu, ktorú niektorí nazývajú magickou, tak sa stala témou nielen pre demagógov, ale aj odborníkov. Vyvoláva diskusiu medzi ľuďmi, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňujú na spoločenskom živote.

Jedni hovorili o prirovnaní, že počas veľkej hospodárskej krízy na Slovensku, resp. alebo vo vtedajšom Česko-Slovensku bola lepšia situácia, ako je u nás v súčasnosti. Druhí zase, akoby zľahčovali tento problém, poukazujú na to, že nám rastie maloobchodný obrat napriek takejto nezamestnanosti, že rastú úspory v bankových inštitúciách, že ak sa objaví nejaký nebankový finančný subjekt, tak o chvíľu je naplnený desiatkami či stámiliónmi korún, a to dokonca aj v regiónoch, ktoré sú charakteristické abnormálnou mierou nezamestnanosti, ktorá osciluje niekedy medzi 30 až 35 %. Nuž, ani jeden z týchto argumentov by som nebral za rozhodujúci.

Vo svojom vystúpení som rozhodnutý pozrieť sa na problém nezamestnanosti viac z odborných a analytických kritérií a v záverečnej časti by som odporúčal pre vládu prijatie niekoľkých legislatívnych opatrení, prípadne sociálno-ekonomických opatrení, hlavne v oblasti trhu práce.

Už dnes, ale nielen dnes, opakovane zaznelo, že kolegovia z SDĽ často, možno aj preto, že majú svojho straníckeho ministra v rezorte, poukazujú na to, že nezamestnanosť nie je len rezortná záležitosť, ale predovšetkým ekonomickí ministri alebo aj tu prítomný podpredseda vlády, resp. celá vláda by mali za ňu niesť zodpovednosť. Naopak, niektorí rečníci to zúžili len na problém ministra Magvašiho ako kľúčového a jedine zodpovedného človeka.

Chcem povedať, že jednu z odpovedí by som hľadal vo výroku famózneho švédskeho premiéra, teraz už po smrti, Olofa Palmeho, ktorý povedal, že každý minister vlády je aj ministrom práce, že musí byť ministrom práce, to znamená, bez toho, že by sme zľahčovali pozíciu alebo zodpovednosť ministra Magvašiho, zvýrazňujeme zodpovednosť každého ministra, pričom miera zodpovednosti sa odvíja nielen od postavenia vo vláde, ale od jeho vplyvu na konkrétny sociálno-ekonomický úsek života spoločnosti.

Takže ak by mal premiér Dzurinda 19 ministrov práce, ak by každé opatrenie, a to tiež už bolo spomínané, sa prijímalo aj s ohľadom na dôsledky, ktoré to vyvolá na trhu práce, tak mohla byť situácia na trhu práce mierne odlišná, aj keď som ďaleko od demagogického tvrdenia, že by sme mohli dosiahnuť v reálnom čase cieľ, ktorý je kvantifikovaný v programovom vyhlásení vlády a ktorý hovoril o priblížení sa k 10-percentnej hranici miery nezamestnanosti.

Dovoľte mi niekoľko stručných pohľadov na analýzu príčin, ktoré spôsobili tento stav, v ktorom sa Slovensko z hľadiska nezamestnanosti nachádza. Mnohé veci už boli, pochopiteľne, povedané, nechcem vytŕhať len niektoré z kontextu, a preto uvediem príčiny tak, ako sa k nim prepracúvajú aj analytické skupiny, ktoré operujú na trhu práce, resp. výskumných ústavov, ktoré sa touto problematikou zaoberali.

Predovšetkým treba povedať, že nezamestnanosť je jav, ktorý môže sprevádzať aj rozvinuté trhové hospodárstvo a tranzitívne ekonomiky, do ktorých postsocialistické krajiny patria, ktoré neboli schopné adaptáciu ekonomiky a hospodárstva zabezpečiť na rovnovážny stav. Problémy privatizácie a jej dôsledky na štruktúru hospodárstva a jednotlivé články trhového hospodárstva spôsobili destabilizáciu aj v oblasti zamestnanosti.

Východiskové podmienky Slovenska, predovšetkým známa vysoká miera nadzamestnanosti, vysoká prácnosť výroby a nižšia produktivita práce, trhovo nevhodná štruktúra výroby a nižšia produktivita práce spôsobili, že nezamestnanosť hneď po revolučných spoločenských zmenách začala rásť. Známy demografický faktor, ktorý je výnimočný medzi okolitými krajinami, ale aj v celej Európe, nárast produktívnych síl alebo zvyšujúci sa počet produktívnych síl je ďalším faktorom.

Treba však povedať, že hospodárska politika nevytvárala ani v minulosti, ani v súčasnosti dostatočný potenciál na absorbovanie uvolňovaných pracovných síl, a preto sa nezamestnanosť reprodukovala a spolu s demografickými faktormi získavala nežiaducu dynamiku, ktorej výsledkom je jej súčasná miera. Treba však tiež povedať, že primárnou príčinou vysokej miery nezamestnanosti nie je len nízky ekonomický rast.

Tu by sa dalo uviesť niekoľko štatistických ukazovateľov, ktoré hovoria, že aj v krajinách, ktoré mali na naše podmienky relatívne veľmi slušný rast hrubého domáceho produktu medzi 3 až 4 %, mali veľmi slušný prílev zahraničných investícií, a napriek tomu nebola zvyšovaná zamestnanosť a nezamestnanosť bola, povedal by som, na podobnej úrovni, pretože súčasný rast produktivity práce, pochopiteľne, automaticky nevytvára nové pracovné miesta.

Na Slovensku sa to prejavilo vlani v priemysle, kde boli dvojciferné čísla rastu produktivity práce, a napriek tomu bol za trištvrte roka zaznamenaný pokles pracovných miest v priemysle. Je to na jednej strane, samozrejme, pozitívny moment, pretože rast produktivity práce zlepšuje konkurencieschopnosť a z dlhodobého hľadiska vytvorí aj nové pracovné miesta, ale fázový časový posun je tam tiež zrejmý. Čo je veľmi pozitívne v tejto súvislosti, už v poslednom štvrťroku minulého roka bol napriek takému rastu produktivity práce aj nárast zamestnanosti o 0,2 % v priemysle. Je to relatívne zanedbateľný ukazovateľ, ale je to akoby zlomový moment.

Jednou zo spomínaných príčin nezamestnanosti sú na Slovensku aj veľké regionálne rozdiely v nezamestnanosti a nízka mobilita pracovnej sily. Ak vnútorné sťahovanie na Slovensku po roku 1980 má až do posledných mesiacov klesajúcu tendenciu, keď len 16 ľudí z 1 000 je schopných sa za prácou premiestňovať zo svojho bydliska. Známymi príčinami je otázka ubytovania, relatívne drahého cestovného vo vzťahu k príjmom a niektoré ďalšie ukazovatele, napríklad národná povaha, ktorá hovorí o stabilite a identifikácii sa s prostredím vo svojom bydlisku.

Ďalej je známa nízko platená práca, ktorá nevyvoláva, aj vďaka sociálnemu systému, ktorý sme zdedili, dostatočnú motiváciu, lebo rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom, aj keď vďaka poslednému vývoju za posledné dva roky sa zvýšil v prospech minimálnej mzdy, tak predsa len je taký malý, že o motivácii k práci sa nedá hovoriť.

Významným faktorom je tiež vysoký daňový a odvodový klin, ktorý najmä podnikatelia často zdôrazňujú. Je to vysoké odvodové zaťaženie a veľký rozdiel medzi nákladmi zamestnávateľa na zamestnanca a čistým príjmom zamestnanca. To je aj jedna z príčin, ktorá sa dáva do súvislosti s čiernou prácou. Pani ministerka sa bránila argumentu, ktorý niekto predniesol, že Slovensko má najvyššie daňové mimomzdové zaťaženie z transformujúcich sa krajín. Ak nemá najvyššie, tak má jedno z najvyšších, to je nepochybné, a tento problém nerieši, ani výrazne nezmierňuje zníženie daňového zaťaženia najnižších príjmových skupín, ktoré sa uskutočnilo v minulom roku.

Problematika čiernej práce bola opakovane zdôraznená. Nebudem opakovať príčiny, chcem len povedať, že ak zamestnávatelia i odbory, ktoré sa podieľajú na kritike neschopnosti vlády a jednotlivých rezortov dostatočne represívne a preventívne odhaľovať a trestať dôsledky čiernej práce. Chcem sa obrátiť aj na Asociáciu zamestnávateľských zväzov a na zamestnávateľov, aby oni vo vlastnom záujme, v záujme čistoty podnikania, v záujme toho, aby sa nekazilo trhové prostredie, v záujme toho, aby nezískavali neopodstatnené výhody tí, ktorí majú načierno zamestnaných ľudí, aby sami prijímali opatrenia vo svojich komorách, vo svojich zoskupeniach a snažili sa aj z hľadiska akejsi stavovskej solidarity prispieť na odstránenie tohto problému. O návrhoch riešení, ktoré sa týkajú riešenia čiernej zamestnanosti a slabej kontroly, by som sa zmienil ešte potom na záver.

Dôležitým momentom, ktorý spôsobil súčasnú situáciu, je aj rigidita trhu práce, ktorá sa prejavuje vo veľmi nízkom počte pracovníkov, ktorí pracujú na iný než plný úväzok. Podľa výberových zistení, ktoré robí Štatistický úrad a ktoré sa každoročne opakujú, čiastočný úväzok má len približne 1,9 až 2,1 všetkých zamestnancov. Toto je číslo, ktoré je absolútne neporovnateľné, resp. je len zlomkom toho, ako je to vo vyspelých krajinách. Práve vďaka flexibilite trhu práce, flexibilným formám zamestnávania vznikajú nové pracovné miesta najmä tam, kde je napríklad v súčasnosti veľká nadčasovosť. Tam je krátkodobo potrebný väčší počet pracovníkov, ale dá sa využiť aj delenie pracovného miesta alebo skrátený úväzok. Rýchly prínos, ktorý by zvýšením pružnosti trhu práce bol dosiahnutý, je, myslím si, neodškriepiteľný.

K otázke vzdelanosti boli vznesené už predrečníkmi niektoré podnety a myslím si, že aj v odporúčaní, ktoré predniesol predseda parlamentu i pán Štefan Rusnák, sú úlohy pre parlament i vládu. Treba povedať, že nielen výška vzdelania, myslím tým najmä na vzdelanie vysokoškolské, ktoré je významným faktorom pri umiestňovaní sa na trhu práce, je rozhodujúca pri sebarealizácii jednotlivca. Rok od skončenia školy je len niekoľko desiatok ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sa neuplatnili na trhu práce. Významným faktorom je aj skutočnosť, že existuje rozpor medzi vzdelanostnou a profesiovou kvalifikačnou štruktúrou dopytu a ponuky práce, čo je jedným z najvýraznejších rozporov na slovenskom trhu práce. Príčinou je jednak rast nárokov na pracovnú silu ako výsledok reštrukturalizačných procesov, ale aj uplatňovanie nových technológií, ktoré podnikatelia zavádzajú, chvalabohu, pokiaľ zvyšujú produktivitu práce.

Čo je tragédiou, že reforma školského systému, čo je veľmi komplexný a náročný problém, zatiaľ nevedie týmto smerom. Nedávno som bol v jednom učilišti, kde mi riaditeľ učilišťa hovoril, že aká zlá je vláda, keď on musí vychovávať nezamestnaných absolventov učilišťa. Prišiel som následne do podniku, kde riaditeľ hovoril, čo aj s takou vládou, keď mi nie je schopná vyprodukovať absolventov učilišťa, ktorí spĺňajú kritériá, odbornosť a zručnosť podľa jeho požiadaviek. Viete, čo mali títo ľudia spoločné? Neverili by ste, spoločný plot, spoločný plot, ktorý len bolo potrebné preskočiť a dohodnúť sa na príprave takých ľudí, ktorí budú spĺňať kritériá, ktoré podnik potrebuje a zasa ten riaditeľ nemusel vychovávať nezamestnaných. Neviem, ktorý z nich mal prvý plot preskočiť, ale v každom prípade sa mali stretávať a spoločne ovplyvňovať prípravu ľudí. Ak sú až takéto nenormálnosti, tak sa niekedy zamýšľam nad pripravenosťou manažérov z hľadiska ich pripravenosti niesť zodpovednosť za iných ľudí vo svojich funkciách.

Vo východiskách, ktoré zvykneme nazývať krátkodobými a strednodobými opatreniami, predpokladám, že sa budeme opierať o nasledujúce zásady. Sústreďujem sa na problematiku trhu práce, teda už nie na problematiku politiky zamestnanosti, ktorú by mali robiť najmä rezorty, Fond národného majetku a ďalšie inštitúcie. Spravidla sa nám zvyknú tieto dva pojmy prekrývať, keď niekto hovorí o trhu práce a myslí na politiku zamestnanosti. Trh práce to je parketa aj pána ministra a predovšetkým služieb zamestnanosti.

Jednou z podmienok zlepšenia situácie je zefektívňovanie kontroly nezamestnaných a poberania príspevku v nezamestnanosti alebo sociálnych dávok, čím sa, samozrejme, zlepšuje aj prevencia pred čiernou prácou.

Súčasná podoba aktívnej politiky trhu práce je čiastočne netransparentná a neefektívna. Preto sa uvažuje v niektorých ekonomickoteoretických kruhoch, že by sa to mohlo komplexne riešiť nahradením doterajších foriem jednotnou, automaticky nárokovateľnou úľavou z odvodových alebo daňových povinností u zamestnávateľa, ktorý vytvorí nové pracovné miesta.

Zmena systému sociálneho poistenia je tiež jednou z možností nielen na zníženie odvodového zaťaženia, ale súčasne aj na zvýšenie motivácie pre prácu.

Pán minister, v rezorte, ktorý vedieš, som sa zúčastnil nedávno na jednom pracovnom seminári. Je dobré, že bol taký seminár zorganizovaný, hovorilo sa tam o nemocenskom poistení. Čísla, ktoré väčšina ľudí s nízkymi príjmami pozná, hovoria, že až do príjmu 8 000 Sk je vlastne výhodnejšie nepracovať, ale zostať práceneschopný, pretože nemocenské dávky sa rovnajú čistej mzde. Až pri vyššej mzde je potom mierne zvýšenie dávok, ktoré je však už ďalej nemotivujúce, lebo myslím si, že sa to končí sumou asi 6 200 Sk. Samozrejme, toto nie je skutočný poistný princíp a je to absolútne demotivujúci princíp a tiež jeden z momentov, ktorý sa dotýka aj trhu práce.

Do reformy vzdelávacieho systému zasahovať nebudem, ale chcel by som zdôrazniť - pani ministerka tu už nie je -, že ak chceme hovoriť o zvyšovaní počtu ľudí, ktorí sú zapojení do vyšších foriem vzdelávania, čo sa už vlani podarilo 10-percentným zvýšením prijatých žiadateľov na vysoké školy, tak s tým súvisí aj riešenie problematiky ubytovania, internátov vo všetkých univerzitných mestách a zabezpečenia dôstojných študijných podmienok.

Teraz mi dovoľte, aby som predložil niekoľko odporúčaní a opatrení, ktoré považujem na trhu práce za dôležité. Nenárokujem si na ich komplexnosť, pretože vláda 12. 4. zrejme bude mať na stole materiál, ktorý sa opiera o dostatočné analýzy a bude mať dostatočnú komplexnosť.

Predovšetkým treba efektívnym spôsobom "dotiahnuť" projekt verejnoprospešných prác, o ktorých niektorí hovoria, že sú to vyhodené peniaze. Samozrejme, môže byť aj taký uhol pohľadu, ak len nezvýrazníme ich sociálno-psychologický dosah, ak ich nepovažujeme mnohokrát za rekvalifikáciu prácou. Je všeobecne známe, že už po deviatich mesiacoch, u niekoho po šiestich mesiacoch, niekde po roku sa strácajú nielen teoretické vedomosti získané v škole, ale aj zručnosti a skúsenosti, ktoré sa nadobúdajú v práci. Aj tento "rozmer" je pri verejnoprospešných prácach dôležitý.

Chcem zdôrazniť, že sa dá aj súčasný systém verejnoprospešných prác výrazne zefektívniť. Je možné, aby sa nerobili len pomocné práce, aby to nebolo najdrahšie zametanie ulíc, ako povedala jedna z našich kolegýň, pretože dá sa vytvoriť veľa pozitívnych rozvojových programov, ktoré dokážu absorbovať aj intelektuálnejšie činnosti, intelektuálnejšiu prácu, a ľudí, ktorí sú schopní aj tvorivým spôsobom sa zapojiť do verejnoprospešných prác. Na to treba aj veľa organizátorov, veľa vzdelaných ľudí, dokonca mali by sme uvažovať aj o znížení podmienky byť 12 mesiacov nezamestnaný, aspoň pre organizátorov.

K programu zamestnávania mladých ľudí. Program, ktorý sa vlani overoval na niekoľkých okresných úradoch práce, je podľa môjho pohľadu nevyhnutné rozšíriť celoplošne, pokiaľ možno na všetky okresné úrady práce a na všetky okresy na Slovensku. Ak by sa nám podarilo doň zapojiť minimálne 10 tisíc evidovaných nezamestnaných, na čo sú pripravené zdroje, to je 50 miliónov z úradov práce, 50 miliónov sme vyčlenili v štátnom rozpočte, tak sa výrazným spôsobom zasiahne aj do zníženia miery nezamestnanosti mladých ľudí, predovšetkým absolventov škôl.

Dôležité je podporovať zamestnávanie občanov zo ZPS, najmä tých ťažšie umiestniteľných na trhu práce. Tu som chcel len povedať jednému zo svojich kolegov, že aj u nich, hoci títo ľudia mnohokrát majú nesmierne sťažené podmienky na trhu práce, je možné osobitným prístupom zvýšiť ich šancu. Sám som v roku 1996 založil vzdelávaciu firmu, som doteraz jej majiteľom, a ktorá ešte stále pôsobí na trhu práce a ktorá sa špeciálne venuje hendikepovaným ľuďom. V rámci vzdelávacieho programu po niekoľkotýždňovom sociálno-psychologickom výcviku nasleduje uskutočnenie dvojmesačnej stáže u zamestnávateľov. Efektívnosť takýchto kurzov sa približuje k 30 % hneď po skončení kurzu a zvyšuje sa ešte v kombinácii s verejnoprospešnými prácami napríklad po polroku po absolvovaní.

Chcem zvýrazniť, že úrady práce musia hľadať také zdroje a také metódy, aby bolo možné takýmto ľuďom sa individuálne venovať. Opatrenia, o ktorých som hovoril, sú podmienené kombináciou zdrojov, ktoré má k dispozícii úrad práce a s ktorými sa predbežne uvažuje aj v štátnom rozpočte na tento rok.

Samozrejme, v službách zamestnanosti je dôležitý efektívny výkon služieb zamestnanosti, teda úradov práce, ich individualizáciou, ich postupom zameraným na klienta, ich dynamizáciou, zefektívnením ich štruktúry. Už sme opakovane hovorili o tom, že inštitúcie služieb zamestnanosti treba postaviť organizačne tak, aby fungovali tam, kde si to trh práce vyžaduje, a možno neboli tam, alebo boli výrazne obmedzené, kde je situácia na trhu práce dobrá.

Úrad práce v tomto roku podľa informácií, ktoré sme získali počas prieskumu a počas výjazdového zasadnutia sociálneho výboru na generálnom riaditeľstve, bude disponovať približne so 640 miliónmi korún na aktívne opatrenia trhu práce. Chcem povedať, že mobilizácia časti trhu práce, teda asi 200 - 250 tisíc nezamestnaných, mobilizáciou myslím dať ich do pohybu - nie hneď vytvoriť nové pracovné miesta, to nie je reálne, vyžaduje získať ďalšie zdroje. Jeden z projektov, ktorý by sme mohli nazvať "Vrátiť ľudí do škôl", predovšetkým mladistvých, ktorí neskončili základné školy, alebo ho možno nazvať aj "Nezamestnaní späť do škôl", vyžaduje asi 70 miliónov korún, aby takmer 5 tisíc nezamestnaných mladistvých mohlo prostredníctvom služieb zamestnanosti a takýchto zdrojov skončiť základné vzdelanie.

Umožnením praktikantských stáží u zamestnávateľov by sa dali obnoviť alebo získať nové pracovné návyky absolventov škôl v priebehu šesť mesiacov, čo si, samozrejme, vyžaduje zdroje okolo 0,5 mld. korún s tým, že by sa uvažovalo o príspevku zamestnávateľom, ktorí by takýchto absolventov zamestnávali. Problém dlhodobej rekvalifikácie v dĺžke šesť až dvanásť mesiacov s následným reálnym uplatnením evidovaných nezamestnaných na trhu práce by bolo možné v rámci súčasných kapacít vytvoriť podmienky pre takmer 50 tisíc evidovaných nezamestnaných. Tam by sa vyžadovala najvýraznejšia suma, ktorá by bola potrebná a blížila by sa k 1 miliarde korún.

Diskutovali sme s pánom ministrom hospodárstva počas prestávky o pomoci pre začínajúcich podnikateľov, pre samozamestnávateľov, pre ľudí, ktorí sa cítia pripravení na vytvorenie pracovného miesta pre seba. Kým v priemysle, vo veľkom priemysle, stojí vytvorenie jedného pracovného miesta až približne 1 mil. korún nákladov na zriadenie takéhoto pracovného miesta, v službách je to okolo 200 - 300 tisíc korún, myslím v špeciálnych službách, tak priemerné náklady na vytvorenie jedného miesta v rámci samozamestnania predstavujú, pán minister, len okolo 50 - 57 tisíc korún. Štatistiky za posledné dva roky hovoria, že absolventi kurzov v rámci CEPACU, to je známy francúzsko-slovenský projekt, má takú efektívnosť, že jeho absolventi sú až takmer v 60 % schopní vytvoriť pracovné miesto pre seba a do jedného roka polovica z nich je schopná vytvoriť ďalšie nové pracovné miesto.

Napriek diskusii o tom, či to je čisto trhové opatrenie, či to je v súlade s teóriou liberálneho trhu práce, v takýchto prípadoch je vysoká pravdepodobnosť efektívnej návratnosti zdrojov, ktoré je, či to už prepočítame na peniaze, alebo dajme tomu na nejaký iný ľudský rozmer, mimoriadne efektívna.

Pán minister, ak som hovoril, že vláda má ako celok kľúčovú zodpovednosť a jednotliví tvoji rezortní kolegovia rezortnú zodpovednosť, očakávam, že by vláda zohrala kľúčovú iniciatívu predovšetkým v návrhu opatrení legislatívneho charakteru, ktoré podmieňujú uplatnenie niektorých návrhov, ktoré som predložil. Predovšetkým je to otázka princípu návratnosti príspevkov na pracovné miesto. Ďalej je tu dôležitá spoluúčasť zamestnávateľa aj nezamestnaného pri rôznych nástrojoch aktívnej politiky trhu práce. Pripomínam tiež, že v službách zamestnanosti nie je poradenská činnosť považovaná za aktívny nástroj, a to je naozaj nelogická súvislosť. Je potrebné poradenskú činnosť vrátiť medzi aktívne nástroje na trhu práce.

Ďalej je potrebné, a to je trošku represívne voči nezamestnaným, rozšíriť povinnosti a požadované aktivity pre evidovaných nezamestnaných pri hľadaní zamestnania. Nemusí to byť hneď tak, ako to navrhoval môj kolega Pavol Prokopovič, lebo to nie je ani reálne, aby sa nezamestnaní každý deň hlásili na úrade práce, ale je možné ich zaviazať vo svete známymi spôsobmi, že musia napríklad povinne oslovovať zamestnávateľov, že musia sami navrhovať riešenia svojej situácie a konzultovať ich s úradom práce a tak ďalej.

Ďalej, čo považujem za veľmi významné, je potrebné obmedziť možnosti zaradenia do evidencie nezamestnaných z dôvodu uplatňovania si iných sociálnych a občianskych práv, než je skutočné hľadanie zamestnania. Úrad práce je len pre tých, ktorí chcú a môžu pracovať a ktorí hľadajú pracovné uplatnenie. Nie je to jednoduchý proces, ale treba ho zdynamizovať. Kolega Brocka opakovane upozorňoval, že manželky podnikateľov, aj solventných podnikateľov, sú evidované na úrade práce, hoci samy by ani nechceli byť, ale zákon im to umožňuje.

Takže toto bolo niekoľko súvislostí, ktoré som chcel zvýrazniť.

Posledná poznámka, ktorá je aktuálna v súvislosti s otváraním kapitol, ktoré Slovensko v najbližších mesiacoch prerokuje a jedna z nich je aj voľný pohyb pracovných síl. V krajinách západnej Európy sa vedie diskusia o tom, či otvoriť trh práce pre ľudí z budúcich členských krajín, z kandidátskych krajín, alebo urobiť veľkú bariéru, železnú oponu, zjednodušene nazvané, pre ľudí, ktorí by chceli migrovať za prácou do západnej Európy. Predovšetkým je známy strach z lacnej a, povedzme otvorene, aj kvalifikovanej pracovnej sily.

Nuž chcem povedať, že mám opačné obavy. Predovšetkým skúsenosti nepotvrdili, že by slovenskí občania prerazili hranice a zaplavili západnú Európu, a dokonca ani blízke krajiny so svojou lacnou ponukou pracovnej sily. Mojou obavou je, že tisíce mladých, vzdelaných a jazykovo vybavených, odborníkov zo Slovenska len ťažko môže čeliť ponukám, ktoré v poslednom čase západoeurópske krajiny, a to nielen vyspelé Nemecko, ale aj Portugalsko a ďalšie, ponúkajú pre našu pracovnú silu za veľmi lukratívnych podmienok.

Budeme sa musieť zamýšľať nielen nad tým, ako dohodnúť v Európskej komisii, v Európskej únii dobrý variant pohybu pracovnej sily, ktorý podľa mňa spočíva v tom, že sa môže na začiatku odskúšať nejaký systém kvót a potom sa tento pohyb môže stať flexibilnejší. Tomu môžu predchádzať dvojstranné dohody s jednotlivými krajinami a tým získavať aj nové skúsenosti, aby nenastala masovejšia migrácia pracovnej sily, o ktorú ja osobne obavy nemám.

Chcel by som našim priateľom v západnej Európe odkázať aj také posolstvo, že princípy solidarity v spojenej Európe sa začínajú už teraz. Ak sa budú príliš brániť pohybu pracovnej sily, ak sa bude brániť tomu, aby naši občania v primeranej miere cestovali za prácou a boli slušne honorovaní v ich krajinách, tak sa môže prehĺbiť zaostávanie niektorých regiónov aj na Slovensku. A keďže princíp solidarity je významný aj v Európskej únii, tak o to viac peňazí možno bude potom potrebné dávať v rámci prerozdeľovania aj na podporu týchto regiónov. Tak si myslím, že sa tomuto dá predísť a je to aj ekonomickejšie.

Vážené dámy a páni, keďže časovo som prekročil plánovaný počet minút, chcem na záver povedať, že vláda popri pozitívnom obrate, ktorý sa dá kvantifikovať cez niektoré ekonomické ukazovatele, musí ofenzívnym spôsobom prijímať aj prozamestnanecké opatrenia. Pretože ekonomika sama osebe, ako som zdôraznil, nie je ešte taká silná, aby vytvárala dostatok nových pracovných miest, hoci sú pre nás aj pre našu sociálno-ekonomickú situáciu existenčné. Ľudský potenciál Slovenska si nezaslúži, aby bol premrhaný a nevyužitý nezamestnanosťou. Je v našich silách, aby v priebehu niekoľkých rokov mohol pracovať - a to je, prosím, myšlienka nie ľavicová, ale európska -, aby mohol pracovať každý, kto pracovať môže a kto pracovať chce.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chce reagovať 6 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Brocka ako siedmy. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

Nech sa páči.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP