Desiaty deň rokovania

46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. apríla 2001

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

Príjemné predpoludnie, dámy a páni.

Otváram desiaty rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Igor Presperín a poslanci Peter Baco, Jozef Brhel, Jozef Gajdoš, Branislav Orava, Ján Šimko.

Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš a poslanci Pál Farkas, Ivan Gašparovič, Mária Kadlečíková, Martin Kujan a Peter Weiss.

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o súčasnom stave a plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky nezamestnanosti.

Ako prvý dnes vystúpi v rozprave pán poslanec Klemens. Po ňom vystúpi pán poslanec Sopko. Ďalej pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Engliš, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Jasovský.

Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

už tretí deň prerokúvame správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti. Vzhľadom na to, že riešenie problémov v tejto oblasti nemôže byť záležitosťou len jedného ministerstva, a to ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dovoľujem si aj ja poľnohospodár aspoň v krátkosti prispieť svojím názorom na riešenie tohto veľmi závažného problému. Veď práca a zamestnanosť musí byť považovaná za základnú sociálnu istotu každého práceschopného občana Slovenskej republiky bez ohľadu na to, v akom rezorte národného hospodárstva pracuje, teda aj rezortu poľnohospodárskeho. Práve v rezorte poľnohospodárstva vidím jedno z opatrení, ako zníženie nezamestnanosti riešiť. Poľnohospodársky rezort, ak je funkčný a prosperujúci, možno z hľadiska naviazanosti na iné rezorty národného hospodárstva považovať za jeden z kľúčových na riešenie zamestnanosti.

Poľnohospodársky rezort okrem toho, že sám zamestnáva ľudí, viaže na seba ďalšie rezorty národného hospodárstva, ako napríklad strojárstvo pri výrobe poľnohospodárskej techniky, chemický priemysel pri výrobe hnojív a ich minerálnych komponentov potrebných pre rastlinnú i živočíšnu výrobu, ale hlavne potravinárstvo pri spracúvaní poľnohospodárskych produktov.

Do roku 1990 v prosperujúcej poľnohospodárskej veľkovýrobe pracovalo zhruba 250 tisíc pracovníkov, v súčasnosti pracuje necelých 80 tisíc. Ak z uvoľnených 170 tisíc len polovica si sadla na lavicu nezamestnaných na ťarchu štátu, je to percento, ktoré tvorí podstatnú časť nezamestnanosti v Slovenskej republike. Som si vedomý, že v poľnohospodárskom rezorte bola a možno ešte aj je určitá prezamestnanosť i nižšia efektivita práce. Ale občania vidieka pracovali, mali prácu a neboli odkázaní na milosť a podporu štátu. V súčasnosti poľnohospodárska výroba stále nie je na želateľnej úrovni, čomu zodpovedá i následná zamestnanosť. Sú dediny v Slovenskej republike, kde poľnohospodársky podnik je v širokom okolí jediným dostupným zdrojom zamestnanosti, ale neuváženými krokmi a hlavne exekúciami ničíme nielen poľnohospodársku výrobu, ale i pracovné miesta, a tak občania vidieka, hlavne tí starší, ktorí celý život zasvätili poľnohospodárskej práci, sú nie vlastnou vinou pripravovaní o základnú sociálnu istotu, t. j. o prácu.

Za posledné dva roky len exekúciami poľnohospodárskych podnikov a následných opatrení prišlo o prácu v Slovenskej republike takmer sedem tisíc pracovníkov. Nefunkčná poľnohospodárska výroba má negatívny dosah v prvom rade na výrobu spracovateľskú potravinársku. V roku 1999 sa doviezli na Slovensko potraviny za cirka 32 miliárd korún, vlani, teda v roku 2000 už za 34,5 miliardy korún. Z uvedenej čiastky za 7 miliárd sa doviezli potraviny, na dopestovanie ktorých nemáme na Slovensku klimatické podmienky. Ide hlavne o citrusové ovocie, čaj, kávu, kakao a ryžu. Tento dovoz je oprávnený. Za takmer 28 miliárd korún sa však doviezli potraviny, ktoré si dokážeme dorobiť a spracovať sami vlastnými silami a prostriedkami. Tento dovoz už oprávnený nie je. Ak si sami poľnohospodárske produkty dopestujeme a spracujeme, riešime nielen vlastnú produkciu, ale i zamestnanosť.

Vážené kolegyne a kolegovia, svojím krátkym vystúpením som chcel poukázať, že nie likvidácia, ale stabilizácia agropotravinárskeho rezortu môže byť jedným z dostupných opatrení na riešenie zamestnanosti v Slovenskej republike. A o to nám, aspoň dúfam, všetkým bez rozdielu či sme z vládnej koalície alebo opozície, ide.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem vám pán kolega.

S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán kolega Delinga, máte slovo.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za udelenie slova.

Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Klemensovi z dvoch aspektov posudzovania tejto ťažkej situácie zamestnanosti v obciach. Má pravdu v tom, že neuvážená politika v rozvoji poľnohospodárskej výroby, hlavne v období, keď vláda a vládne strany nechcú podporovať pôdohospodárstvo ani patričnými ekonomickými nástrojmi, je výsledkom veľkej nezamestnanosti na našich dedinách a straty sociálnych istôt. Treba ale zvýrazniť jedno, že keď by priemysel, najmä strojárstvo, hľadali určité intuície pre nás poľnohospodárov, určite by ich našli najmä v dobrej a kvalitnej mechanizácii, ktorá je pre poľnohospodárske podniky potrebná a my musíme viac ako 80 percent mechanizácie dovážať do poľnohospodárskeho odvetvia, ale aj do lesníctva, a to by sme mohli vyrobiť v našich strojárskych podnikoch, ktoré v predchádzajúcich rokoch alebo v rokoch minulého režimu vyrábali tieto podniky a pre naše poľnohospodárstvo dodávali nielen základné traktory, ale aj obrábacie stroje, ale aj ďalšiu techniku najmä z hľadiska nových technológií či už rastlinnej alebo živočíšnej výroby.

Takže v tomto prípade je skutočne potrebné, aby sa vláda zamyslela nad priemyselnou politikou a aby viedla a dala impulzy cez ministerstvo hospodárstva na zabezpečenie...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR S5R M. Andel:

Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko a pripraví sa pán poslanec Mesiarik.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec V. Sopko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

kolegyne, kolegovia poslanci,

chcem prispieť do diskusie. Chcem vyjadriť svoj názor len na jednu oblasť, na úsilie vlády Slovenskej republiky potierať a regulovať nelegálnu prácu. Je to téma, o ktorej tu hovoril kolega Štefan Rusnák, pán poslanec Kalman, pán Halmeš, pán Šepták, ale aj iní rečníci. Chcem vyjadriť svoj názor trošku z iného pohľadu na tento spoločenský problém. Je to v podstate boj proti nelegálnej práci, ku ktorému mala prispieť aj dohoda uzatvorená medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré môžu kontrolovať zamestnávateľov. Táto dohoda z apríla roku 2000 môže veci pomôcť, ale neodstraňuje príčiny narastania nelegálnej práce. Príčiny musíme hľadať v dvoch rovinách - v ekonomickej rovine a v rovine legislatívnej.

Ekonomické dôvody sa výrazne prejavujú a zhoršujú už kritickú situáciu v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti. V oblastiach, ktorým dávame prívlastok zaostávajúce, kde sa dlhodobo neriešia regionálne problémy. V takýchto oblastiach sú aj zamestnávatelia chudobní, ich je menej, a preto vo väčšom rozsahu sa usilujú využívať aj takúto formu zamestnania - prácu načierno, ku ktorej odkázaných občanov doslova nútia a následne aj vydierajú.

Pýtam sa, či občan žijúci v hladovej doline má inú možnosť, ako prijať príležitostnú prácu alebo brigádu za cenu nelegálnosti. Ak mu poklesla výška sociálnej dávky a existenčné problémy ho nútia využívať všetky iné možnosti na zvýšenie príjmu jeho rodiny. Takto "zamestnaný občan" má reálne vyšší príjem ako v riadnom pracovnom pomere, pretože uniká povinnému zdaňovaniu príjmu a povinným odvodom do fondov. Mnohí si ani neuvedomujú, ako tým škodia sami sebe tým, že sa im takto odpracované roky nezapočítavajú na priznanie dôchodkov, tým, že pri pracovnom úraze sa o nich zamestnávateľ nepostará aj tým, že v prípade ich práceneschopnosti nedostanú nemocenské.

Práve tu musia pôsobiť nástroje, ktoré v regióne môžu ovplyvniť vývoj zamestnanosti. Tu je priestor na pôsobenie iných faktorov hospodárskej politiky štátu. Tu je priestor pre činnosť iných ministerstiev, pretože ako tu niekoľkokrát odznelo, nezamestnanosť a jej vývoj nie je len záležitosťou jedného ministerstva. Je to a musí to byť program vlády Slovenskej republiky, takým aj musí zostať. Pozamýšľajme sa však aj nad rovinou legislatívnou a hľadajme príčiny nelegálnej práce. V prvom rade v živnostenskom zákone číslo 455/1992 Zb., v ktorom sú stanovené kompetencie dočasného odobratia, trvalého odobratia alebo zrušenia živnostenského listu. Jedine týmto zákonom môžeme postihnúť zamestnávateľov, aby ďalej nepraktizovali nelegálnu prácu a neporušovali existujúce právne predpisy. Porušovanie týchto predpisov spôsobuje škody štátu formou úmyselného krátenia finančných povinností. Zrušenie živnostenského listu je veľmi účinné opatrenie, ak živnostník niekoho nelegálne zamestnáva. Takže takýto zamestnávateľ jednoznačne porušuje Zákonník práce, pretože pridelil občanovi prácu v mieste prevádzky a v činnosti, na ktorú má živnostenské oprávnenie, ale neplní povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Neodvádza príspevky do fondov, kráti daň z príjmu, respektíve zatajuje určitým spôsobom vytvorený zisk z nelegálnej práce.

Pokiaľ ide o Zákonník práce, aj v ňom je priestor na riešenie neduhov práce načierno. Aj keď som si plne vedomý toho, že zrušiť dohodu o pracovnej činnosti je téma veľmi citlivá, pretože niečo vyrieši a iné v našej spoločnosti skomplikuje. Príčiny hľadajme aj v zákone o zamestnanosti, v zákone číslo 387/1996 Z. z. Skúsenosti si vyžadujú rozšíriť dôvody vyradenia pre nespoluprácu podľa § 41 ods. 2 a 3 v súvislosti s novelizáciou § 32 ods. 3, ktorý stanovuje lehotu povinnosti oznamovania zmien. Tým je možno dosiahnuť sankcionovanie formou vyradenia z evidencie, ak nezamestnaný občan si neplní povinnosti uvedené v zákone. Účelne v rámci boja by bolo rozšírenie dôvodov vyradenia o ďalší dôvod, a to odmietnutie poradenstva v súvislosti s dlhodobou evidenciou.

Ak vláda Slovenskej republiky mieni účinne potierať nelegálnu prácu, musí hľadať aj nástroje na zabránenie takých prípadov, keď nezamestnaný občan zotrváva v evidencii aj za cenu kúpených potvrdení od lekárov. Prax vyžaduje prijať zákon o posudkovom lekárstve zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Týmto zákonom vytvoriť štandardy zdravotnej spôsobilosti občana vo vzťahu ku svojej profesii po objavení sa zdravotných zmien. V súčasnosti došlo k zániku činnosti pracovného lekárstva. V Sociálnej poisťovni posudkoví lekári uvedenej inštitúcie vedia posúdiť a určiť diagnózu choroby občana, ale nevedia určiť vzťah medzi profesiou a zdravotným stavom.

V roku 1996 bol spolu s návrhom zákona o zamestnanosti predpoklad, že bude predložený aj uvedený zákon o posudkovom lekárstve. Preto bol v zákone o zamestnanosti uvedený § 37, aj to je spôsob, ako možno odstrániť nelegálnu prácu, a je to aj príklad, ako môže ovplyvniť iné ministerstvo, okrem ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, rozsah čiernej práce na Slovensku. Často pri kontrolách na pracovisku bolo zistené, že občan evidovaný ako nezamestnaný mal na úrade práce doklad o pracovnej neschopnosti, nemusel chodiť na kontakt na úrad práce a mohol nerušene pracovať. Tým som chcel len poukázať na to, že aj v týchto vzťahoch je veľa deformácií, a to by mali byť aj podnety pre jednotlivých členov vlády Slovenskej republiky.

Politika zamestnanosti je komplexný problém a v ňom naozaj ťažiskové úlohy majú predovšetkým ekonomické rezorty. Doterajšie opatrenia nie sú dostačujúce, cesta k úspechu vedie len cez oživené hospodárstvo naozaj cez funkčnú ekonomiku, cez podporu malého a stredného podnikania, cez fungujúce podniky.

Ja verím, že aj táto diskusia v Národnej rade prispeje k určeniu rizík nárastu nezamestnanosti v budúcom období. Už tu odznelo, že aktuálnym príkladom je súčasné uplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní, ale sú tu aj iné témy, o ktorých stojí za to rozprávať, ako je vytváranie legislatívnych predpokladov na podporu zamestnanosti absolventov škol, téma, ako je dotačná politika štátu pre zamestnávateľa, ktorý zabezpečí prax pre študentov odborných škôl, témy, ktoré súvisia s motivačnými prvkami na vytváranie priestoru pre zamestnávanie mladých ľudí, téma ako účinnosť štátnych programov pre zamestnávanie súčasných rizikových skupín z evidencií úradov práce. Nesmieme tento problém podceňovať, odznieva z tejto tribúny, pretože je to najzávažnejší problém našej spoločnosti. S tým sú spojené tragédie a nešťastia mnohých jednotlivcov a rodín. Žiaľ, v tejto oblasti sa nemáme čím uspokojiť. Aj dnes si musíme nastaviť zrkadlo doterajšej práce viacerých rezortov aj vlády ako celku.

Kým bude vysoká nezamestnanosť, je predpoklad, že bude existovať aj čierna práca. Je však podstatné, v akom rozsahu a či zmena a jej obmedzenie využili účinné nástroje aj účinné postihy. Vláde Slovenskej republiky nemôže byť ľahostajná oblasť ilegálnej alebo čiernej práce, pretože v konečnom dôsledku nestráca len občan, ale stráca štát na daniach, odvodoch a na sociálnych dávkach.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec, s mnohými časťami vášho vystúpenia sa stotožňujem aj ja. Veľmi správne ste povedali, že hovoriť iba o nelegálnej práci je málo, že tu treba pristúpiť k prijatiu legislatívnych noriem a treba hľadať všetky medzery v zákonoch, ktoré povoľujú túto nelegálnu prácu. Ja budem potom vo svojom vystúpení hovoriť aj ako o pozitívnej motivácii, nielen o represívnych opatreniach, ale zaujalo ma aj vaše konštatovanie o posudkovom lekárstve. Naozaj je potrebné, aby tu bolo prijatý samostatný zákon o posudkovom lekárstve ako prienik dvoch rezortov - zdravotníctva a práce sociálnych vecí a rodiny. Za nás sa tento zákon pripravoval, pretože ja neviem ako vy, ale ja dostávam najviac sťažností od ľudí práve na posudkových lekárov, pretože ošetrujúci lekár, lekár, ktorý operoval v nemocnici, jednoznačne sa vyjadria k zdravotnému stavu z odbornej stránky a potom posudkový lekár ako zástupca Sociálnej poisťovne toto všetko neguje a chorého občana neuzná. Tu treba naozaj tieto pravidlá jasne stanoviť.

Takisto, a to už zo zdravotníctva je potrebné prijať zákon o revíznom lekárstve, pretože revíznych lekárov je veľmi málo za podmienok, za akých pracujú, to nechcú robiť a tu je tiež veľký únik peňazí, čo sa týka poisťovní, pretože tie by mali vysielať týchto revíznych lekárov, aby kontrolovali, a to sa týka totiž aj práceneschopnosti, ktorá je na Slovenskú republiku príliš vysoká, a keď si pozriete štatistiky tak, kde je vysoká nezamestnanosť, je aj vysoká práceneschopnosť. Čiže je jasné, že tento inštitút sa často používa ako sociálna zábezpeka pre ľudí, ktorí majú stratiť prácu alebo čerstvo ju stratili. Takže súhlasím s vami, že tieto legislatívne normy treba urýchlene prijať.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem, pani kolegyňa.

Slovo má pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať v krátkosti na predrečníka. Pán kolega, pokiaľ by hlavnou príčin vysokého stavu nezamestnanosti bola nelegálna práca, tak by sme na tom boli veľmi dobre. Ja si myslím, že tu sú hlbšie príčiny. Vy ste sa sústredili na tento problém, je závažný, ale nevystihuje ten stav, ktorý tu je. Vy ste sa sústredili na nelegálnu prácu, ale pritom vláda nevytvára prostredie, ekonomické prostredie hlavne v oblasti legislatívy a usmerňovania tohto prostredia k prosperite. Pretože keď si zoberieme zníženie daní na 29 percent, v podstate to viedlo k určitej likvidácii, pretože naopak sa zvýšili vstupy a tieto firmy padajú. Ja si myslím, že keď si zoberieme príklad z Európskej únie, kam sa tak ponáhľame, za posledných 10 rokov až 75 percent nových pracovných príležitostí bolo vytvorených cez malé firmy, cez malé podniky do 200 zamestnancov a tam tá výkonnosť týchto firiem dokonca je až 70 percent tvorby HDP. Prečo v tomto smere nepracuje vláda? Darmo my dáme veľkým firmám daňové prázdniny, tie firmy nebudú tu vstupovať len pre tento parameter. Tieto firmy potrebujú hlavne, aby tu bolo právne prostredie, aby tu bolo efektívne ekonomické prostredie, aby tu boli záruky štandardnej trhovej ekonomiky. Toto treba vytvoriť, nie im dávať prázdniny na 10 rokov. Pretože v ankete, že ktoré dôvody by boli relevantné pre ich vstup do Slovenskej republiky, daňové prázdniny boli na siedmom mieste pre dobre ekonomicky funkčnú firmu.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec, pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

pán minister,

vážené poslankyne, poslanci,

chcel by som vysloviť aj ja názor k predmetnému materiálu, pričom hneď v úvode musím zdôrazniť, že obsahové zameranie predmetnej správy nezodpovedá názvu, nakoľko predstavuje len výpočet splnených, respektíve čiastočne splnených opatrení v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj z toho sa dá usúdiť, že vláda naďalej nedoceňuje význam politiky zamestnanosti, pričom túto treba chápať, ako tu viackrát zaznelo, v celom komplexe ako súčasť všetkých národohospodárskych politík. Pokiaľ tieto politiky nebudú systémovo previazané, nebudú ani očakávania v oblasti zamestnanosti pozitívne. Túto pravdu potvrdzuje aj súčasný vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti.

Už z úvodu predkladaného materiálu, kde sú citované ťažiskové úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, je zrejmé, že ich zabezpečenie nie je možné a reálne, ak celá ťarcha sa ponecháva na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, respektíve na Národnom úrade práce. Toto konštatovanie sa hlavne dotýka prvých dvoch citovaných bodov z programového vyhlásenia. Celkove však možno konštatovať, že ani jeden z týchto bodov sa neplní a, žiaľ, musím konštatovať, že vláda neplní programové vyhlásenie v oblasti zamestnanosti.

Pokiaľ ide o opatrenia na zníženie nezamestnanosti, celá táto časť v podstate predstavuje len správu o súčasnom stave na trhu práce. Odpočet sa sústreďuje len na parciálne oblasti. Neustále v prístupe k riešeniu zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti prevláda pasívny, zdržanlivý a nesystémový prístup. Napríklad sa to týka aj preferencie verejnoprospešných prác, ktoré považujeme síce za nutné, za účinné, ale tento nástroj politiky trhu práce zásadne nemôže zvrátiť situáciu v oblasti zamestnanosti. Obdobne to platí napríklad aj pre rekvalifikácie. Pretrvávajúci prístup len potvrdzuje, že účinnosť nástrojov politiky trhu práce je obmedzovaná makroekonomickým rámcom a logicky potom dochádza aj k následnému plytvaniu peňazí.

Pokiaľ ide o skvalitnenie činnosti Národného úradu práce, tu chcem zdôrazniť, že to je podmienené urýchleným odstránením inštitucionálneho a organizačného deficitu a legislatívneho deficitu. Ako príklad môžem uviesť kopírovanie štruktúry Národného úradu práce so štruktúrou územnosprávneho usporiadania, čo prinieslo vyššiu kvalitu, čo neprinieslo vyššiu kvalitu služieb, ale zvýšenie administratívnych nárokov a zvýšenie finančných nákladov na správu. Prvoradým kritériom pre optimalizáciu štruktúry a rozmiestňovania úradov práce musí byť regionálny trh práce. Ďalej v tejto oblasti je spochybňovaný verejnoprávny charakter Národného úradu práce, kde by mala jednoznačne dominovať odbornosť a nemali by sa pliesť politické vplyvy do obsadzovaní funkcií najmä riaditeľov úradov práce.

O nedostatočnosti legislatívy svedčia aj početné novely zákona o zamestnanosti, ktoré nie vždy boli systémové. Niektoré spomínané opatrenia v správe, ako napríklad skvalitnenie sprostredkovateľských služieb poradenstva, možno považovať za formálne, pretože to je súčasťou zákona a povinnosťou Národného úradu práce.

Obdobne možno za také opatrenia považovať aj niektoré, ktoré sú zakotvené v národnom pláne zamestnanosti. Časť z tých opatrení nie je reálne splniteľná, respektívne časť nie je podložená finančnými prostriedkami. Chcel by som zdôrazniť, že ekonomické predpoklady, za ktorých prognóza uvádzala možnosť vrátenia nepriaznivých očakávaní, sa v roku 2000 nenaplnila a treba jednoznačne povedať, že rok 2001 mal horšie východiská v tejto oblasti ako rok 2000. Navyše podstatne znížená dynamika rastu hrubého domáceho produktu v najbližších dvoch rokoch, ako aj očakávané hromadné prepúšťanie hlásené Národnému úradu práce nedávajú reálny predpoklad znižovania nezamestnanosti a zvyšovania zamestnanosti ani v tej miernej forme, ako je uvedené v správe.

Rast hrubého domáceho produktu totiž ťahá za sebou rast zamestnanosti až od určitej hranice, od určitej svojej prahovej hodnoty, za ktorú sa vo všeobecnosti považujú 3 percentá. Tu treba zdôrazniť, že v podmienkach Slovenska takisto ostatných transformujúcich sa krajín táto prahová hodnota je ešte o čosi vyššia až na 3,5 percenta. Až na túto hranicu hrubého domáceho produktu je možné očakávať, že by mohlo dôjsť k zvráteniu touto cestou. Myslím si, že súčasný rast HDP, ktorý sa pokrýva len z produktivity, a to otázkou prezamestnanosti, nemôže tento problém razantnejšie ovplyvniť.

Napriek tomuto konštatovaniu nemožno súhlasiť s tvrdením, že cestou znižovania nezamestnanosti v období do roku 2002, čo sa uvádza na strane 2 materiálu, môžu byť len programy podpory zamestnanosti, najmä rizikových účastníkov. Som toho názoru, že slovenská ekonomika má v sebe možnosti generovania nových stálych pracovných miest vyššou pridanou hodnotou, lenže za neexistencie pragmatickej hospodárskej politiky ich vláda nie je schopná odkryť.

Odporúčam vláde, aby sa skutočne pozrela aj okolo seba, napríklad na zaujímavú cestu írskej krajiny, ktorá dokázala za veľmi krátky čas znížiť zásadne a rapídne znížiť nezamestnanosť, ale hlavne zásahom a dobrou politikou vlády. Dosiahnutie 10-percentnej miery nezamestnanosti do konca roku 2002 je ilúziou. Do konca roku 2002, ak sa vývoj zásadne nezmení, treba očakávať zhruba súčasnú úroveň.

Pokiaľ ide o potieranie nelegálnej práce, už tu zaznelo od viacerých, že ide o vážny problém, ktorý si všetci uvedomujeme, ale riešenie tohto problému, žiaľ, ani zo strany vláda, ani cez programové vyhlásenie nie je razantné a nie je zásadné. Odmietam akékoľvek úvahy a špekulácie o počtoch 10 tisíc, 15, 20 tisíc čiernych zamestnancov, pretože to nevedie k ničomu, a budem rád, keď vláda v druhom polčase jednoznačne príde s návrhmi, ktoré zásadne budú do týchto vecí zasahovať a riešiť. Myslím si, že aj dohoda, ktorá bola uzavretá medzi ministerstvom práce, Národným úradom práce a príslušnými rezortmi zvnútra, zatiaľ nesplnila očakávanie. Prechod kompetencií od 1. 7. 2001 na Národný inšpektorát práce bez zákona o potieraní ilegálnej práce, bez posunu ilegálnej práce smerom k trestnoprávnej činnosti a bez príslušných právomocí bude taktiež podľa môjho názoru neefektívny. Je potrebné hľadať jednoduché, ale účinné rázne kroky a na druhej strane prísne postihy voči zamestnávateľom, voči majiteľom spoločností, ktorí budú načierno zamestnávať.

Chcel by som opätovne odporučiť, pán minister, aby sme nepodcenili aj prípadné zavedenie pracovných knižiek.

Vážené poslankyne, poslanci, výsledkom ekonomického vývoja v posledných rokoch, ale dovolím si tvrdiť, že aj podceňovaním problému nezamestnanosti zo strany vlády tak, ako to viackrát zdôraznil aj pán minister, sme dosiahli, žiaľbohu, absolútnu špičku v Európe, dostali sme sa na jednoznačne zásadné prvé miesto a nemyslím si, že opatrenia, ktoré idú z vlády, signály, ktoré idú z vlády, sú adekvátne tomuto stavu. Namiesto ráznych opatrení často počúvame zo strany kompetentných ministrov alibistické výhovorky, neodborné a vážnosť podceňujúce názory či zľahčovania stavu. Ja si myslím, že ružové okuliare či už pána premiéra, jednotlivých ministrov na tento stav, na tento pohľad viacej Slovensku škodia a škodia aj občanom. Je preto naivné si myslieť, že v takomto stave ekonomiky nezamestnanosti dôjde v roku 2001 k zásadnej zmene v raste životnej úrovne a reálnych miezd. Pri takomto vývoji je možné očakávať, že životná úroveň bude minimálne stagnovať.

Chcel by som, vážené poslankyne, poslanci, navrhnúť, pretože zaznelo tu viacero zaujímavých návrhov, myšlienok, zo strany poslancov, poslankýň, ale aj zo strany vládnych predstaviteľov, aby sme jednoznačne aj zo strany parlamentu pritvrdili na vládu, a to tým, že mali by sme žiadať od vlády jasný program. Navrhujem preto, aby sme uznesením z tejto schôdze požiadali vládu, aby do konca mája tohto roku predložila parlamentu plán národného rozvoja, v ktorom bude zhrnuté všetko to, čo chce vláda reálne rýchlo a konkrétne robiť, ktorým budú jasne stanovené termíny, zásadné postupy a takto by sme sa mohli dostať ďalej.

Pokiaľ ide o môj názor, a ten chcem tu vyjadriť, na zodpovednosť za tento stav, chcel by som zásadne povedať, že zodpovednosť za nezvládnutie programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti má celá vláda. Som však toho názoru, že výrazný podiel a konkrétnu zodpovednosť majú osobitne ekonomickí ministri na čele s pánom podpredsedom vlády, kde si myslím, že jednoznačne tento problém nebol zvládnutý. Pretože ak sme včera zdôrazňovali, viacej balíčkov opatrení stratilo svoj zmysel, pretože následne nenasledovali zásadné ekonomické a rozvojové impulzy tak, aby sa tvorili nové pracovné miesta. Preto vás chcem požiadať, aby sme zvážili tento môj návrh, aby sme vyžiadali od vlády konkrétny program, ale zároveň chcem aj odporučiť pánovi premiérovi, aby pri hodnotení tejto práce vo vláde jednoznačne vyvodil závery voči tým ministrom, ktorí úlohy nezvládli.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mesiarika sa prihlásilo päť poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Mesiarik hovoril, že vláda neplní programové vyhlásenie v otázke nezamestnanosti. Ja si myslím, že nenazývame veci správnymi termínmi. Nie, že neplní, ale ona robí pravý opak. Včera tu zaznelo z úst pána podpredsedu vlády, že ani Mečiarovej vláde sa nepodarilo všetko splniť. Áno, programové vyhlásenia nie vždy sa splnia do bodky, ale táto vláda robí opak. Namiesto toho, čo si predsavzala, že zníži nezamestnanosť, ktorú prevzala medzi 12 a 13 percent, ona ju permanentne zvyšuje a už je pri 21 percentách a nič nerobí, a pokiaľ hovoril pán poslanec o legislatíve, že nie je systémová v tejto oblasti, tak ja chcem povedať, že nie že nie je systémová, je absolútne zmätková. Nechcem hovoriť príklady na úrade práce a tak ďalej, čo ste prijali a aké zmätky to vyvolalo a je to kontraproduktívne, vy nepomáhate hlavne malým a stredným podnikateľom, nevytvárate príslušné legislatívne prostredie. Táto vláda sa viac zaoberala svojimi politickými "hrátkami" než vôbec základným problémom tejto spoločnosti.

Pozrite sa, koľko ekonomických ministrov tu sedí. Ani jeden. Ako má urobiť poslanecká snemovňa dialóg s vládou o riešení tohto vážneho problému. Ani jedného to nezaujíma. Tak a kde sú rozvojové programy? Ako máme klásť otázky ministrom, ako mienia tú a tú otázku riešiť, keď tu nesedia? Predsa minister práce, sociálnych vecí a rodiny je viac-menej koncovka, ktorá chytá tie dôsledky, aj keď si myslím, že vo vláde mal energicky vystupovať.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Oceňujem kritické slová pána poslanca Mesiarika a chcem zároveň zdôrazniť, že tu nejde o nejaké náhodné pochybenie vlády práve v jednom programe. Priatelia, tu ide o celkom podstatné pochybenie, pretože na čele s podpredsedom vlády dokonca so samotným predsedom sa prvý rok skloňovalo sústavne, že je ekonomika prehriata, že ju treba ochladiť, že si to nemôžeme dovoliť. Naopak, teraz sa treba vrátiť k prednosti minulej prorastovej politiky, vrátiť sa k obnoveniu, razantnému obnoveniu výstavby infraštruktúry, to je hlavná cesta.

Pokiaľ ide o problematiku verejnoprospešných prác, tak nemali by sme byť slepí aj k pozitívnym výsledkom, ktoré sme poznali dokonca z minulého režimu. Poznáme napríklad veľmi priaznivý výsledok takzvaných akcií Z, to znamená v podstate podpora verejného záujmu občianstva na riešení lokálnej infraštruktúry, výstavba kultúrnych domov, športových zariadení, materských škôlok, zariadení pre zdravotné účely a tak ďalej. To znamená, všetky tieto skutočnosti treba nanovo prehodnotiť. Nejde o to, aby sme získali len dostatok metiel na zametanie ulíc pre nezamestnaných, ale aby sme znova zvážili kombináciu verejnoprospešnej práce s takými typmi, ako bola akcia Z.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Chcel by som reagovať na slová pána Mesiarika, ktorý hovoril o zodpovednosti celej vlády za súčasnú vysokú mieru nezamestnanosti. Treba povedať, že jedným z bodov vládneho programu bola nezamestnanosť vo výške 10 percent. Počúvame neustále vo všetkých médiách, že vláda sa už rozlúčila, že by naplnila tento bod programu. Horší bod programu je to, že do tohto štátneho rozpočtu táto vláda a vy páni poslanci ste odsúhlasili úroveň nezamestnanosti 16,3 percenta. Je jasné, že aj s týmto číslom sa môžeme rozlúčiť, že bude určite vyššie. Čiže opäť to bude tlak na deficit štátneho rozpočtu.

Mám tu pred sebou prognózu počtu nezamestnaných v tabuľke od roku 2001 do roku 2006. Optimistický variant hovorí, že sa budeme pohybovať okolo 500-tisícovej nezamestnanosti, a pesimistický hovorí nad 500-tisícovou nezamestnanosťou. Je teda jasné, pokiaľ prognóza neklame, že nezamestnanosť sa nepodarí znížiť v najbližších šiestich rokoch. Chcel by som sa opýtať, pán minister, pretože jediný minister tu vydrží s nami sedieť a počúvať, pán minister Magvaši, chcel by som sa opýtať, čo budete pripravovať na ministerstve, aký krízový variant, pretože už je jasné, že tá nezamestnanosť bude stále vysoká a nepodarí sa nám ju významným spôsobom znížiť. Čiže, pán minister, aký krízový variant budete pripravovať na to alebo akým spôsobom budete žiadať peniaze na to, aby ste mohli začať vytvárať nejakú aktívnu politiku zamestnanosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Mesiarik, ja by som vám odporúčal, aby ste sa prebudili alebo prebrali z tých ružových snov, v ktorých už spíte dva a pol roka. Takmer celé štyri roky počas našej vlády ste presviedčali občanov tohto štátu, ako ste pripravení na vládnutie. Počúvali to občania denne zo všetkých druhov médií, v ktorých ste mali absolútnu väčšinu, všetci boli vami kúpení, vám slúžili, hovorili vašimi ústami. Potom, keď ste sa dostali k moci, ste vlastne predviedli absolútnu neschopnosť riešiť sociálne a ekonomické problémy občanov tohto štátu. Takže ste sa sústredili na to, že ste písali takzvané čierne knihy, v ktorých ste zastrašovali svojich politických protivníkov aj občanov tohto štátu, než ich to neprestalo baviť. Teraz zrazu ste sa znova akosi prebrali z letargie a chceli by ste znova občanom nahovoriť, že nie vy nesiete politickú, morálnu aj právnu zodpovednosť za ten marazmus, ktorý ste za dva a pol roka v tejto spoločnosti natropili aj v oblasti zamestnanosti. A zrazu tvrdíte, že problém zamestnanosti je problémom všetkých politických strán.

Pán Mesiarik, nie, nijaké uznesenia tohto parlamentu, ani Dzurindova vláda nie je schopná riešiť nezamestnanosť. Nezamestnanosť sa dá riešiť iba tým, že sa vypíšu predčasné voľby, príde nová politická garnitúra, ktorá musí presvedčiť občanov, že vie vládnuť lepšie ako Mikuláš Dzurinda, ktorý sa prebicykloval na čele vlády na bicykli. Takže nenahovárajte znova občanom nejaké klamstvá a ilúzie, hovorte im pravdu, že nie ste schopní vládnuť. Ja neviem, prečo ste neprijali hodenú rukavicu, keď bolo referendum, a nepovedali ste vtedy, že nech budú predčasné voľby.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Mesiarik, vy ste vyzývali, aby sme zvýšili kontrolnú činnosť Národnej rady. Vyzývali ste, aby sme požiadali vládu, aby pripravila návrhy na riešenie a podobne. Nehnevajte sa, pán poslanec Mesiarik, ale my nie sme na trhu. My sme v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá má povinnosť kontrolovať túto vládu. My máme žiadať po vyše dvoch rokoch, aby sa vláda začala zaoberať nezamestnanosťou, aby prijala opatrenia na riešenie? Nie je to smiešne? Ja mám iný návrh, pán poslanec Mesiarik, aby sme vyzvali túto vládu, aby odstúpila. Ja navrhujem, aby sme hlasovali o dôvere tejto vlády, ktorá nerieši základné problémy občanov Slovenskej republiky, ktorá si neplní vlastný program, ktorá dostala tento štát do krízy, aká nie je v žiadnom štáte v Európe z hľadiska nezamestnanosti. Jedine ak by sama odstúpila, by sme sa v Národnej rade nemali týmto problémom zaoberať. To je naša povinnosť totiž, pán poslanec Mesiarik, vyvodiť závery voči vláde, a nie nejaké prosenie, aby sa vláda konečne po dvoch rokoch začala zaoberať nezamestnanosťou a aby ju začala riešiť. Ja skutočne mám na záver svojho vystúpenia výzvu. Marián, spamätaj sa a sprav to, čo si vždy ako odborár a chlap robil.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Mesiarik.

Pán kolega, máte slovo.

Poslanec M. Mesiarik:

Áno, ďakujem pekne.

Áno, aj také názory môžu byť, aj také riešenie niekto vidí za nezamestnanosťou, že budeme meniť vlády každý rok dvakrát. Aj to sa deje napríklad v Taliansku, len ja sa obávam, že to nevyrieši problém. Veď jasne tu zaznieva nielen odo mňa, od viacerých koaličných poslancov, že zodpovednosti sa nikto nechce zbaviť. A už vonkoncom asi by sme nemali dovoliť ani takéto myšlienky vo vláde, keby boli, a ani ja ako koaličný poslanec sa zodpovednosti nechcem zbaviť a ani sa nezbavím. Len viaceré faktické pripomienky, ktoré ste reagovali, za ktoré ďakujem, na moje vystúpenie potvrdzujú vlastne to, čo som povedal, že my sme zanedbali tento problém z koalície predovšetkým, súhlasím, ale aj opozícia tento problém tým, že sme vládu mali tvrdšie tlačiť do plnenia svojho programového vyhlásenia, do riešenia tohto problému. Ja si myslím, aj z vašej strany sa treba nad tým zamyslieť, aké podmienky sú v parlamente a čím som prispel ja z koalície, z opozície k tomu, aby sa nezamestnanosť razantnejšie riešila. Takže je aj také riešenie a rozhodne sa obávam, že to by nevyriešilo problém zamestnanosti. Naopak, myslím si, že to, že sme tak často striedali napríklad ministrov hospodárstva, ja som ich zažil deväť za päť rokov alebo za šesť, to nemá zmysel, to nie je koncepcia. My sme už mali dvoch alebo tretieho máme za tejto vládnej koalície, takže práve že stabilizácia, ale tvrdé vyžadovanie od vlády plnenie si svojich povinností.

Ďakujem.