Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem.

Pán Engliš, procedurálny návrh?

Prosím, zapnite mikrofón pánu Englišovi.

Poslanec A. Engliš:

Pán podpredseda,

vyzývam vás a hlavne vyzývam pána neprítomného predsedu, aby naplnil požiadavku Národnej rady, aby tu pri takto závažnom programe sedeli aj ministri hospodárstva a ďalší, ktorí majú nepochybne veľký podiel na tom, že nezamestnanosť je v takom stave, v akom je. Ja žiadam a navrhujem, aby bola prerušená táto schôdza a aby sa ministri vrátane podpredsedu vlády, ak premiér tu nie je, zúčastnili tohto rokovania. Ináč je to plácanie a drístanie, pretože oni to neberú vôbec do svojich hláv hore.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Áno, v prvý deň nášho rokovania, je pravdou, sme si odhlasovali prítomnosť všetkých ekonomických ministrov vlády Slovenskej republiky a ich prítomnosť na našom rokovaní. Počas vystúpenia pána kolegu Tkáča pán podpredseda Hrušovský, už teraz sme o tom rozprávali, proste vyzýval vládu Slovenskej republiky, aby uznesenie Národnej rady sa aj realizovalo v praxi.

Ďakujem.

Pán kolega Tkáč, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslanec V. Tkáč:

Vážené dámy,

vážení páni,

je mi strašne smutno, že takéto rokovanie o tak závažnej téme prebieha, ako prebieha. Muži z "billboardov" sa tu bijú do pŕs, akým spôsobom sa to malo riešiť, ale skutek utek, ako hovoria bratia Česi. Zhodou okolností bol som chorý, keď nemecký bundestag prerokúval otázku nezamestnanosti. V Nemecku znižujú nezamestnanosť veľmi radikálne a môžem vás ubezpečiť, že som celý čas sledoval v priamom prenose zasadnutie nemeckého parlamentu a boli tam nielen členovia vlády, boli tam aj vedeckí odborníci, boli tam kapitáni priemyslu, boli tam odboroví funkcionári, šéfovia zamestnávateľských zväzov a bola to hutná debata a na rozdiel od súčasnej vlády poctivo jedine pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši sedí tu, ani jeden člen vlády tu nesedí, kašlú na to tak, ako kašlú na to tak, ako kašlú na legislatívu v oblasti cestovného ruchu, pretože neboli splnené legislatívne plány vlády Slovenskej republiky.

Musím povedať, že majstrom v tejto vláde neplnenie legislatívnych úloh vrátane aj prístupového procesu do Európskej únie, ale aj sociálnych dosahov zamestnanosti je pán Harach. Vzniká nový odborný termín harachment na Slovensku, ktorý spočíva v tom, že minister jednoducho kašle na všetky termíny a úlohy, ktoré má vo vláde schválené. Nepíše zákony, chodí, ja neviem kade, a keď on niečo povie, to je, to sú perly, kde o pol percenta je vždy vyššia zamestnanosť, nezamestnanosť po jeho tlačovej besede. Také táraniny, ktoré z tohto rezortu idú, skutočne stojí rozum nad tým a podľa mňa treba ten rezort čím skôr zrušiť, pričleniť ho, pričleniť ho k ministerstvu práce a urobiť z toho jednu sekciu, ktorá sa bude starať o obchodné záležitosti a cestovný ruch. Tento rezort nemá absolútne opodstatnenie, nevytvoril ani jedno pracovné miesto podľa mojej mienky.

Chcel by som v tejto súvislosti skutočne uviesť systémom prvotných čiernych kníh, ja neviem, či o tom viete, ale matkou čiernych kníh je pani ministerka Schmögnerová, ktorá ešte v čase opozičnej politiky začala vypisovať titulky z novín. A tieto titulky z novím potom dala asi do 10 strán v rámci dokumentov Strany demokratickej ľavice a bolo to hrozivé, pretože, samozrejme, to neboli noviny vtedy blízke vláde, ale boli to opozičné noviny. No a keby som si zobral teraz tieto heslá alebo teda problémy, ktoré sú tu, tak by som mohol tézovite aj ja hovoriť o tom, že pán Migaš ako predseda SDĽ, ale aj predseda parlamentu verejne vytkol Dzurindovi, že vláda rokovala o otázkach sociálno-ekonomického rozvoja prešovského regiónu 30 minút. To je oficiálny citát, ktorý nikto nedementoval, pán minister by možno povedal bližšie a myslím si, že treba oceniť odvahu pána Migaša, že to vláde takýmto spôsobom spočítal.

Treba povedať, že tézovite aj v súčasnosti, ak by sme urobili veľmi serióznu a bez politiky analýzu vývoja zákona o zamestnanosti od roku 1998, teda tie reštrikcie, ktoré boli a pán prezident Slovenskej republiky vracal niektoré skutočne paranoidné návrhy alebo prijatia, ktoré odzneli v tejto sále v oblasti zamestnanosti, treba jasne konštatovať, že nezamestnanosť by nebola 20,8 percenta, ale podľa našich prepočtov podľa legislatívy platnej ku 30. októbru 1998 by nezamestnanosť bola na Slovensku 26 až 27 percent. Chcel by som v tejto súvislosti len jednu jedinkú vetu uviesť, pretože aj dnešní koaliční poslanci veľmi vznešene cez svojich apologétov v novinách, v médiách vykrikovali, že naša vláda redukovala zamestnanosť alebo nezamestnanosť, percento nezamestnanosti byrokratickými opatreniami. Môžem vám zodpovedne vyhlásiť, a pán minister to môže potvrdiť, že existuje dnes medzinárodná klasifikácia miery nezamestnanosti a týchto záležitostí, že sme pod prísnym kontrolným režimom Medzinárodnej organizácie práce a ktokoľvek, či naša vláda, či táto vláda by chcela robiť malverzácie v súvislosti s vykazovaním nezamestnanosti, dostali by sme sa do veľmi silného kontrolného režimu.

To je normálne a štatistika je evidentná v tejto súvislosti. Chcem ale povedať, že ak porovnáme naozaj mieru právnej úpravy v roku 1998 a dnes, a to je otázka potom možno nejakých percent, podľa našich prepočtov je to naozaj 26 až 27 percent. Toto je skutočne hrozivý údaj, ja už nechcem tu spomínať to, akým spôsobom som aj niekoľkokrát citoval historické pramene z rokov tridsiatych v období prvej Československej republiky, keď vznikla nezamestnanosť pri sume 300 tisíc ľudí, že hovorili vtedy noviny o národnej katastrofe a potom, keď nezamestnanosť v celom Československu išla do milióna, tak tie názvy už boli hrozivé, a pritom ešte treba si uvedomiť, že národná katastrofa v ponímaní Prvej Československej republiky bola pri danom stave stupňa vývoja výrobných síl a priemyslu, teda alebo možnosti zamestnania po prvé a po druhé, že tam patrila aj Podkarpatská Rus, ktorá mala asi 350 tisíc obyvateľov v tom čase a že aj pri takejto sume nebola najpresnejšia evidencia. Zhruba sa hovorí, že úspešnosť styku občana s tými sprostredkovateľňami práce bola v tom čase asi 30 percent.

Chcem tým povedať, že je to fenomén, ktorý dnes dosahuje katastrofálne rozmery. Je to fenomén, ktorý znamená jednoznačne hospodársku krízu na Slovensku, ktorá vôbec nezodpovedá tým ružovým okuliarom, ktoré tu prezentoval predseda vlády Dzurinda a podpredseda vlády Mikloš. Nechcem ísť do detailov, pán minister, musím potvrdiť a mám pri sebe aj dokumenty, ktoré hovoria o tom, aké sú základné sociálno-ekonomické charakteristiky a aké sú makroekonomické súvislosti zo správy o sociálnom vývoji obyvateľstva. Ide o to, že pri veľmi nízkom raste hrubého domáceho produktu by tento hrubý domáci produkt musel mať podľa údajov ministerstva práce, sociálnych vecí zhruba 3 až 5 percent rastu, aby rast produkcie indukoval aj rast zamestnanosti. V tejto súvislosti treba uviesť, že klesajú tie zásadné makroekonomické indikátory, ako je inflácia, stúpajú teda a klesajú sociálno-ekonomické indikátory, ako je otázka zamestnanosti.

Veľmi málo sa tu hovorí o úlohách aj ďalších subjektov v oblasti zamestnanosti, a to je úloha odborov a úloha zamestnávateľských zväzov a združení. To si jasne treba povedať. Vo všetkých učebniciach trhovej ekonómie, ekonomiky je otázka postavenia odborov najmä kolektívneho tarifného vyjednávania veľmi zásadnou otázkou, ktorá ovplyvňuje makroekonomické ukazovatele. Predseda vlády v jednom svojom fantazmagorickom úlete vyhlásil, že rok 2001 bude rokom rastu reálnych miezd a reálnych platov. Ja už som spomínal, že existuje Rok vola, Rok svine, Rok škorpióna, ja neviem koho ešte v čínskej, v čínskej mytológii, Rok hada, ale rok reálnej mzdy je na Slovensku asi jediný. To mi pripomína, pripomína skutočne kubánsky prístup, kde sa každý rok označil nejakým rokom úspechov a že v tejto súvislosti predseda tak tára, vlády, ako táral pred voľbami, pretože jediný, kto môže dnes hovoriť o raste miezd, je subjekt, ktorý kvalitne tarifne vyjednáva, to sú príslušné odborové organizácie a príslušné organizácie zamestnávateľov.

Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti Saktor and Company si musí dať za klobúk alebo nedá si za klobúk jeden fakt, že dramatickým spôsobom klesá nominálna mzda na Slovensku. Nominálna mzda je výsledkom tarifného kolektívneho vyjednávania a z nej sa, samozrejme, potom odvíja aj mzda reálna. Nominálna mzda má na Slovensku parametre, ktoré nikdy neboli takéto nízke, aké sú, a že v tejto súvislosti nech mi Konfederácia odborových zväzov alebo verejnosti, alebo svojim členom jasne prezentuje, akú má koncepciu mzdovej politiky, aké má analýzy mzdovej politiky, akým spôsobom postupuje pri určovaní efektívnosti kolektívneho tarifného vyjednávania. Za každým promile vyjednávania o mzde v trhovej ekonomike je vedecký výskum.

Poznám jeden prípad, keď Konfederácia odborových zväzov zaplatila za novelu jedného zákona a Saktor to odovzdal poslancom Strany demokratickej ľavice, ktorí to potom uplatnili ako svoj poslanecký návrh. To teraz vôbec nie je útok na Stranu demokratickej ľavice, aby sme si rozumeli. Za odborové peniaze Saktor dal vyprodukovať jeden návrh a odovzdal ho jednej politickej strane. Ak je toto normálna odborárska politika, tak potom sa nesmieme diviť, že v tripartite, ktorá rozhoduje v Národnom úrade práce, sú zmätky, že máme signály, a bolo to avizované aj na úrovni Národného úradu práce, že v oblasti tripartity sú problémy s delegovaním zástupcov odborov a s delegovaním zástupcov zamestnávateľov do správnych výborov Národného úradu práce jednotlivých okresných úradov práce.

A toto je realita, ktorú si za klobúk nedá ani súčasné vedenie Konfederácie odborových zväzov. Otázka je, akým spôsobom sa k tomu stavia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ale z tej odbornej práce, ktorú môžeme posúdiť pri pripomienkovaní zákonov, ktoré sa týkajú hospodárskeho a sociálneho rozvoja, je to práca šlendriánska.

Ak by som išiel na ďalšie titulky, tak musím uviesť aj to, že podľa jedného titulku podľa Dzurindu sa máme dobre a Dzurinda vyhlásil, že v týchto časoch hovoriť o zlej sociálnej situácii je nepravdivé a nenáležité, konštatoval Dzurinda na stretnutí s predstaviteľmi Konfederácie odborových zväzov 26. marca. Je to nenormálne takéto názory dadaistické a názory, názory insitné, ktoré niekto zavádza do politiky a ekonomiky.

Chcem povedať, že existujú aj ďalšie titulky, vláda, zbor sklamaných optimistov. Tento titulok hovorí napríklad o tom, akým spôsobom sa zo strany vlády počíta, počíta s rastom ekonomiky, hrubým domácim produktom, opravuje to Štatistický úrad, jeden názor má OECD, potom má Medzinárodný menový fond. Dzurindova vláda počíta aj s 2,5-percentným rastom v roku 1999, zrejme euforicky pod vplyvom víťazných volieb a vývoja ekonomiky v rokoch 1996 a 1997 predpovedali 3 až 4-percentný rast HDP, no v skutočnosti to bolo iba 1,9 a minuloročné výsledky sú, sú známe.

Optimizmom vláda hýrila aj pri príprave tohtoročného štátneho rozpočtu, keď uvažovala s 3,2-percentným rastom, kým nezávislí odborníci sú opäť striedmejší. To je, to je ďalší citát. Existuje citát tuším z 23. marca tohto roku a je to citát viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov pán Gajdoš, Peter Gajdoš povedal okrem iného, že vláda pripravuje síce dokumenty v oblasti zamestnanosti, ale neplní tieto dokumenty. To je stanovisko sociálneho partnera tejto vlády. Existujú ďalšie záležitosti týkajúce sa konkrétnych opatrení. Zvlášť je to organizovanie verejnoprospešných prác. Treba povedať, že pri vytvorení 65 626 verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných na toto vytvorenie štát investoval 1 200 miliónov korún. Treba povedať, že podstatnú časť pracovných príležitostí - 66 percent - tvorili tie s nižšou pridanou hodnotou, napríklad úprava a čistenie verejných priestranstiev, sociálne služby a pomocné administratívne práce.

Cieľ dočasne zamestnať 50 percent nezamestnaných s dobou evidencie viac ako štyri roky podľa informácií Národného úradu práce nesplnil ani jeden okresný úrad práce. Najvyšší podiel dosiahli v okresoch Revúca 36 percent, Michalovce 33 percent a Rimavská Sobota 33 percent. Keď už hovoríme o rovnosti šancí, pre zaujímavosť do verejnoprospešných prác bolo zaradených 67 percent mužov, čo vyplývalo predovšetkým z manuálneho charakteru týchto prác. Treba povedať, že aj v tejto súvislosti mnohí špekulanti po nástupe na verejnoprospešné práce ochoreli. Sám som v tom čase jazdil veľa kilometrov v rámci kampane pred referendom a viem, ako boli krčmy o pol dvanástej na obed plné, viem, akým spôsobom sa nekontrolovala táto práca, mnohí nemali peniaze na ochranné pomôcky, hygienické potreby a stravovanie zamestnancov.

Možno sa sporiť o plusoch a mínusoch verejnoprospešných prác, ale v súlade aj s niektorými teoretikmi hovorím, že je to celoštátna výroba sociálnej straty. Organizovanie takýchto prác, ktoré nemajú dlhodobý charakter, práce, ktoré nezabezpečia alebo ktoré mal niekto dávno urobiť, a flekovalo sa to socialistickým spôsobom, ako tu už bolo povedané v rámci akcie Z. Chcem povedať v tejto súvislosti, že naozaj tu chýbajú makroekonomické súvislosti medzi mzdami, medzi tvorbou nových pracovných miest, medzi vytváraním motivačného priestoru a že tento proces rastu nezamestnanosti sa vôbec neskončil. Existuje drastický projekt obmedzenia 18 tisíc alebo zrušenia pracovných miest v Slovenských železniciach. Železničiari dosť na to zásadným spôsobom upozornili, apologetickí žurnalisti z nich urobili alkoholikov a verejnoprávne inštitúcie skreslenou informovanosťou nedoniesli priamy prejav v nespokojnosti zamestancov železníc.

Domnievam sa, že toto je vládna úloha. Nielen je to vecou len ministra práce a prípadne a veľmi slabučkého ministra dopravy v súčasnosti a vedenia železníc, ale je to vec, ktorá by mala byť riešená aj v parlamente a myslím si, že otázka zamestnanosti v železniciach by mala byť samostatným problémom, ktorý by mala Národná rada riešiť. Domnievam sa, že existuje celý rad príkladov ako Alsasko-Lotrínsko, ako je otázka útlmových projektov v oblasti baníctva, kde by Železnice Slovenskej republiky si zaslúžili osobitnú pozornosť Národnej rady tak, aby sme pripravili projekt, aby sme vytvorili inkubátory, aby sme zabezpečili rekvalifikačné procesy pre zamestnancov železníc, aby sa riešili záležitosti týkajúce sa osobitnej štátnej dávky, pán minister, pre saturovanie uvoľnených zamestnancov železníc, ktorá by bola dočasná spôsobom asi expozičnej doby baníkov a podobne, aby táto štátna dávka vedela zabezpečiť dôstojné umiestnenie uvoľnených zamestnancov železníc na trhu práce.

Myslím si, že nechať to len na vedenie železníc a neriešiť to takto komplexne je podľa mňa obrovská politická chyba, ktorú by sme všetci vrátane koalície a vrátane opozície dosiahli. Chcem povedať, že máme za sebou takéto štrukturálne procesy v oblasti baníctva. Vtedy som pôsobil na federálnej úrovni a domnievam sa, že v tomto zmysle federálna legislatíva bola ústretovejšia, než je súčasná situácia v riešení tejto štrukturálnej zmeny, ktorá je nevyhnutná.

Hovorí sa o 5 tisíc ľudí prezamestnaných v oblasti telekomunikácií. Hovorí sa zhruba, pán doktor Finďo tu nie je, lekári, ktorí ste tu, aspoň to potvrdíte, hovorí 5 až 7 tisíc ľudí v oblasti zdravotníctva. Otázka ďalších štrukturálnych zmien v niektorých rezortoch je nevyhnutná a myslím tým aj otázku zoštíhlenia štátnej správy, riešenia toho, čo je pozitívne v reforme verejnej správy a čo, žiaľ, už sa nebude môcť naplniť do septembra 2002 a s tým súvisí takisto zlacnenie tejto verejnej služby, otázka štátnej služby, otázka Zákonníka práce, to všetko sú veci, ktoré súvisia so zamestnanosťou.

Ak som už spomenul tieto pracovnoprávne normy, o ktorých budeme o niekoľko týždňov hovoriť vo výboroch, prosím vás, treba si uvedomiť podľa mňa ďalšie mechanizmy, ktoré má vláda a ministerstvo práce k dispozícii. Je to francúzsky spôsob uvoľňovania, respektíve znižovania rozsahu miery pracovného času, ktorá je jedna z techník, akým spôsobom rieši otázku zamestnanosti.

Treba si ale uvedomiť, že francúzska vláda, ktorá v súčasnosti prijala veľmi razantný projekt a mám ho naštudovaný a myslím si, že to je veľmi progresívny a možný model, ktorý treba študovať aj na slovenské pomery, prijala obmedzenie pracovného času. Iste si spomínate negatívnu reakciu vodičov kamiónov, autodopravcov na tento model, túto štrukturálnu zmenu. Skracovaním pracovného času sa vytvorí priestor na riešenie otázky zamestnanosti.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska uvoľňovania ľudí v súčasnosti existuje virtuálna realita. Tá virtuálna realita spočíva v tom, že sa často vykrikuje o spôsobe privatizácie a dosahu tejto privatizácie na zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť. Veľmi často sa hovorí o tom, že z politických dôvodov zamestnávatelia držali niektoré pracovné miesta do volieb v roku 1998.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť konkrétny príklad, dvakrát to tu odznelo, treba k tomu zaujať stanovisko. To je otázka, ktorú spomenula pani poslankyňa Angelovičová a spomenul to vo svojom vystúpení aj premiér Dzurinda.

Je to otázka Korasanu Rajec. Môžem zodpovedne v tejto súvislosti vystupovať, pretože som v Korasane Rajec po 15 minútach v čase hladovky v deviatom dni tejto hladovky odborových funkcionárov podpísal petíciu spolu s generálnym riaditeľom sekcie práce ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a podpísal som s nimi ich petíciu, v ktorej vzniesli požiadavky na riešenie negatívnej situácie privatizácie v tomto podniku. Po tejto mojej návšteve som prijal určité záväzky, ktoré som potom v spolupráci s pani ministerkou Keltošovou aj s predsedom vlády riešil cez Fond národného majetku a skončila sa hladovka po týchto zákrokoch v ten istý deň, keď som Korasan Rajec navštívil.

Nie je to tak jednoduché, ako sa to cituje cez titulky formou, ktorú používa pani poslankyňa Angelovičová.

Chcem len uviesť, že tam došlo k nešťastnej privatizácii, ktorá sa riešila, povedal by som, bezodkladne a ktorá stála potom Fond národného majetku niekoľko desiatok miliónov korún, pretože Fond národného majetku prevzal záväzky v tejto oblasti za chybnú privatizáciu a napravil to, čo vlastne v rámci privatizácie nebolo možné odhaliť.

Dovoľte mi uviesť v tejto súvislosti aj ďalšiu zložku virtuálnej reality, a to je problematika čiernej práce.

Chcem veľmi stručne k tejto otázke zaujať stanovisko, pretože sa domnievam, že sa zneužíva tento nástroj na virtuálne vykrytie toho, že vláda nie je schopná riešiť ekonomické problémy Slovenskej republiky. Čierna práca je obyčajný výmysel. Čierna práca má svoju druhú stránku, o ktorej sa skoro vôbec nehovorí dnes na Slovensku, a to je otázka čiernej pláce. Čierna pláca to znamená, že sa vyplácajú kešovky takzvané, že sa vypláca do vrecka do peňaženky, že sa vyplácajú nízke mzdy, nízke platy preto, aby sa obchádzali daňové, príspevkové a poistné fondy a zdroje...

Podpredseda NR SR J. Andel:

Priatelia, prosím, tichšie v rokovacej mistnosti.

Poslanec V. Tkáč:

... že sa do verejných fondov do daňového systému dostáva tým pádom málo peňazí a priamo v zamestnaní pri legálnom pracovnom pomere sa vytvára šedá ekonomika.

Tieto záležitosti znamenajú, že tu chýbajú inštitúty občianskej spoločnosti. A to je otázka, povedal by som, sebaobranných reflexov občianskej spoločnosti. A to je otázka totálneho zlyhávania odborov, ktoré by mali ako prvé v tejto súvislosti skutočne robiť detektívnym spôsobom zisťovanie týchto príčin, zovšeobecňovanie, odstraňovanie následkov, sankcie, pokuty, prípadne až stratu živnosti alebo licencie pre podnikateľa. Chýba tu na Slovensku veľmi výrazne ten mituaritný, vzájomnostný princíp, ktorý súvisí s trhovou ekonomikou, ten brandžový systém.

Poviem to veľmi zjednodušene. Inštitúcie zamestnávateľov musia mať ochranné reflexy proti všetkým tým, ktorí obchádzajú daňové predpisy, predpisy pracovnoprávne, tí, ktorí obchádzajú poistné fondy, neplatia, pretože získavajú komparatívnu výhodu na trhu a môžu tí neslušní, tí, ktorí porušujú zákon, porušujú predpisy, neplnia svoje povinnosti, môžu zložiť na kolená toho, kto je seriózny, poctivý a správne podniká.

Podnikanie v súčasnosti na Slovensku je skutočným hazardom, podnikanie na Slovensku je dehonestované, pomaly je pojem podnikateľ dnes urážlivý, dostali sme sa do takejto situácie, že podozrievame každého správneho podnikateľa, toho, kto vytvára nové pracovné miesta.

Vážení, veď každého, kto vytvára nové pracovné miesta alebo ich vytvoril, by mala vláda, všetci my by sme mali dávať červený koberec. Každý by mal mať rovnaké šance a takto rovnosť týchto šancí je základným princípom demokratického právneho trhového prostredia.

V tejto súvislosti by som rád videl príklady, keby skupina, zoskupenie podnikateľov alebo odborári upozornili, zverejnili takéto porušenie zákona, porušenie daňových, odvodových povinností. Dnes je hrdinstvom na Slovensku byť dlžníkom. Existuje absencia veriteľského práva. To znamená celý komplex správnych predpisov, ktoré by garantovali postavenie veriteľa, ktoré by garantovali to, že ak niekto podvedie raz, dvakrát si to rozmyslí alebo štát mu absolútne nedá šancu, aby podviedol ešte raz.

Rozpad podnikateľských štruktúr, vytváranie nových eseročiek, ktoré sú čisté ako krištáľové ľavé oko, je to predsa trhový nezmysel, ak ten, kto raz podvedie, vytvára znovu subjekty, ktoré sú zrazu čisté a má "dobré nervy" a nechá zadlžených partnerov alebo skupiny ľudí, ktorá potom parazituje a obchádza zákony, odpisuje sa to, rieši sa to rôznym spôsobom cez vymáhanie pohľadávok a podobne.

Chcem tým povedať, že príčiny sú aj v nedostatočnom podnikateľskom prostredí a tam má zodpovednosť vláda vrátane našej vlády, tam má zodpovednosť aj Národná rada z hľadiska vytvárania takého legislatívneho prostredia, ktoré by bránilo tomu, aby bolo cťou byť dlžníkom, aby sa dlžník vysmieval a veriteľ, ktorý má poctivo dostať pohľadávku, by skrachoval. Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti vytváranie nových pracovných miest musí byť vecou všetkých a nemôže byť vecou jedného ministra alebo jednej skupiny občanov.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že odvádzanie pozornosti na čiernu prácu, ale aj čiernu plácu má byť riešené systémovo. Takým systémovým krokom bola otázka inšpekcie práce.

Ja by som chcel povedať, že aj vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu treba tejto inštitúcii venovať pozornosť. Ja som presvedčený, že inšpekcia práce je, tá sociálna polícia, ktorá by mala mať zelenú, mali by sme v parlamente sa venovať týmto otázkam najmä alebo minimálne na úrovni výboru pre sociálne veci a bývanie tak, aby bol strach, aby boli obavy porušovať pracovnoprávne predpisy, vytvárať podmienky pre porušovanie právneho stavu v oblasti zamestnanosti.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť niektoré ďalšie skutočnosti, ktoré veľmi dobre pozná Národný úrad práce. Chcem v úvode povedať, že sa domnievam, že v rokoch deväťdesiatych prebehla veľmi zásadná reforma zamestnanosti. Z fondu zamestnanosti, ktorý bol modernou inštitúciou, sa vytvoril Národný úrad práce, vytvorila sa celoštátna sieť sprostredkovateľní práce a vytvoril sa určitý systém, ktorý treba zhodnotiť, a to je otázka, či tripartita Národného úradu práce má svoje opodstatnenie alebo nemá svoje opodstatnenie. To je veľmi zásadná otázka buď - alebo.

Chcel by som veriť, že ak by sa odbory spamätali, spamätali by sa aj zamestnávateľské subjekty, že prevezmú časť zodpovednosti, nielen návrh z vlády, ale aj zodpovednosti najmä v regiónoch. Urobili sme krajské úrady práce. Bol tu odpor voči tejto inštitúcii. Bol som zástancom tvorby krajských úradov práce, za čo si beriem subjektívnu chybu, je snáď to, že sme neustrážili počty zamestnancov krajských úradov práce. To ja priznávam, ušlo to v tom čase vo verejnoprávnej inštitúcii, ale vôbec to nie je neriešiteľný problém. Je to skutočne vec metodiky riadenia Národného úradu práce a otázka posilnenia krajov bola prečo postavená z mojej strany, prečo som to presadzoval. Presne som to presadzoval preto, ako tvorcovia reformy verejnej správy hovoria o vyšších územných celkoch.

Pre decentralizáciu, pretože poviem školský príklad, niet času, to je na jeden kongres téma. Baníctvo nie je vecou Okresného úradu práce v Spišskej Novej Vsi alebo Okresného úradu práce v Rožňave. Rozdeľovali sa finančné prostriedky ešte cez federálny model a zistili sme, že z okresov, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, sa späť vracali zdroje na konci roku. Bola to Rožňava, bola to Rimavská Sobota, boli to niektoré južné okresy.

V tejto súvislosti sme povedali, že krajský úrad práce má tvoriť, povedal by som, tú bublinu v dobrom slova zmysle, ktorá má riešiť regionálne problémy. Mala by mať aj tvorbu zdrojov, ktoré sa v tomto regióne vytvoria, a mali by prerozdeľovať práve pre viacero okresných úradov práce.

V tejto súvislosti si myslím, že aj vo väzbe na decentralizáciu vyšších územných celkov nie je nevyhnutné rušiť krajské úrady práce, ale je vecou predstavenstva Národného úradu práce a manažmentu Národného úradu práce prehodnotiť ich postavenie, možno aj zmeniť legislatívu, ja neviem, to si treba vážne zhodnotiť, a povedať, že tieto orgány budú potom úzko spolupracovať s vyššími územnými celkami pri riešení regionálnej nezamestnanosti.

Riešenie nevidím len v bohapustom zrušení, aj keď som typ človeka, ktorý si váži medzinárodné dokumenty a musím povedať, že medzinárodná konvencia o sprostredkovaní práce Medzinárodnej organizácie práce tuším v článku 2 hovorí, že tieto štruktúry musia byť flexibilné. Som za. Keď sa po istom čase zhodnotí, že krajské úrady práce nebudú plniť tieto funkcie, prosím, nech sa zrušia. Ale potrebujem alebo teda preto, aby som to odsúhlasil, potrebujem exaktné dôvody.

Treba zhodnotiť efektívnosť tejto štruktúry a myslím si, že ak sa prehodnotí vyšší územný celok a nájde sa väzba medzi vyšším územným celkom a krajským úradom práce, že bolo by tam, bolo by tam dosť priestoru pre efektívne rozdeľovanie finančných prostriedkov a nebude ich rozdeľovať veľký biely otec v centre. O to práve ide.

Chcel by som niekoľko poznámok povedať aj v nadväznosti na čiernu prácu, to, čo ja považujem za frekvenciu vysokú a že si to parlament zaslúži počuť, to je otázka riešenia prostriedkov nemocenského poistenia a už spomínaného posudkového lekárstva.

Spomeniem konkrétne príklady. Vo Svidníku napríklad je 95 percent absolventov strednej školy, ktorá by mala zabezpečovať odborníkov pre tú zamestnanosť, ktorá sa tam robí. 95 percent príde s lekárskym potvrdením, že po absolvovaní školy nie sú nespôsobilí vykonávať túto prácu. Vo Svidníku, kde je vysoká miera nezamestnanosti, sa na šitie zvrškov a ďalších záležitostí vozili ľudia z Ukrajiny.

Lekári bez urážky, nechcem ich hádzať do jedného vreca, skutočne robia nedobrú robotu. Môj názor nie je v tom, ako tu už bolo povedané, že treba zákon o posudkovom lekárstve, o posudkovej službe. Môj názor je iný v tom zmysle, že lekársku posudkovú službu treba diverzifikovať. Treba zobrať časť lekárov, ktorí budú profesionálni posudzovači pracovnej schopnosti na účely zákona o zamestnanosti. Bude v bielom plášti, bude s logom úradu práce a bude posudzovať občana, či plní alebo zo zdravotných dôvodov spĺňa kritériá na účely zákona o zamestnanosti. Posudzovanie zdravotného stavu na účely dôchodkového zabezpečenia nech robí lekár s logom Sociálnej poisťovne. Verejné fondy majú na to prostriedky, aj keď je tam deficit a bieda. Uvoľní sa štátny rozpočet, ale nebude rozdelený ten, kto rozhoduje o pracovnej neschopnosti od toho, kto za to platí.

V tejto súvislosti si myslím, že by desiatky, stovky odborníkov s logom verejnoprávnej inštitúcie posudzovali túto situáciu inak. Opačne treba garantovať, aby nikto nemal pocit krivdy, že je subjektívne zle ohodnotený, že je invalidný a lekárska komisia si myslí opak. Mechanizmus posudzovania vrátane urýchlenia súdnych sporov v tejto oblasti treba zrýchliť.

Chcem tým povedať, že toto je mimoriadne závažná vec, pretože vám môžem povedať frekvenciu. V čase, keď som fungoval v Sociálnej poisťovni, zo 600 tisíc kontrol liečebného režimu bolo 120 tisíc prípadov porušovania liečebného režimu. Za jeden víkend kontrola v Banskej Bystrici zistila pri 17 kontrolách 17 porušení liečebného režimu. Chcem tým povedať, že toto je priestor, kde treba aj metodické, aj legislatívne kroky, ale je priestor aj pre systémové opatrenia v oblasti likvidácie zneužívania sociálneho systému.

Vo vzťahu k nemocenskému poisteniu by som chcel povedať len jednu poznámku, že existujú rôzne modely poistenia v oblasti nezamestnanosti. Poviem príklad. V roku 1958 v štáte Illinois v Amerike zaviedli mechanizmus, ad hoc by som to nazval, poskytovania 500 dolárov ako prémie pre každého nezamestnaného, ktorý si do 11 týždňov získa prácu alebo našiel prácu. Bola 7-percentná úspešnosť tej skupiny, ktorá nebola takto motivovaná, a skupiny, ktorá to dostala. Tieto opatrenia by boli, povedal by som, aj náhodné, ja som za to, aby sa zákon zastavil na bráne Národného úradu práce, nech predstavenstvo a tripartita takéto mechanizmy dostane k dispozícii a nech hľadá motivačné mechanizmy pre tvorbu nových pracovných miest.

Dovoľte mi povedať v závere dve poznámky takého širšieho charakteru. Jedna poznámka je tá, že všetky tieto opatrenia od pracovných knižiek a podobne sú javové záležitosti. Tieto opatrenia neriešia procesy, ktoré sa v tejto republike dejú. Tu treba riešiť zásadnú otázku, zásadné otázky ekonomického procesu. Pravicoví novinári, ekonómovia sa doslova vysmievajú z pojmov ekonomický rast, ekonomický impulz, ekonomický rozvoj. Myslím si, že to je nesprávny prístup, pretože aj pravicovo orientovaní americkí prezidenti vo svojej volebnej kampani v minulosti používali heslá znovuuvedenia krajiny do pohybu, zabezpečenia ich trvalo držateľného ekonomického rastu.

Chcem tým povedať, že rozvoj ekonomiky je veľmi zložitý a nie je na úrovni insitného dadaistického chápania, ako to predviedol Dzurinda pred niekoľkými dňami v tejto miestnosti. Chcem to povedať bez urážky. Podľa mojej mienky hospodárska politika, a sú o tom zrejme aj výroky iných členov vlády, súčasnej, máme to zmapované, nie je to problém zistiť, hospodárska politika je katastrofálna. Chcem povedať, že sa koncentruje najmä na výpredaj a koncentruje sa na zdražovanie, bohapusté zdražovanie a rast životných nákladov.

Dovoľte mi použiť jeden citát, ktorý je podľa mňa veľmi charakteristický z USA, a je to citát, ktorý reprezentuje skupinu ekonómov vrátane nositeľov Nobelovej ceny, ktorý odznel v súvislosti s istou tézou, ktorú časť pravice má niekedy tendencie presadzovať, a to je otázka vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Boli pokusy aj v Čechách, iste si pamätáte, o prijatie ústavného zákona, bol to pokus aj USA. Skupina ekonómov, nositeľov Nobelovej ceny, nerád sa odvolávam na autority, ktorá teda je proti tomu, aby sa vytváral ústavný rámec pre vyrovnaný rozpočet, ich jeden protagonista uviedol vo Wall Street Journal 22. januára 1997, je to Robert Eisner, takýto citát a myslím si, že je veľmi šitý pre politiku súčasnej vlády: "Jednou z techník, ako uniknúť schodkovosti rozpočtu, bude predaj štátnych aktív, ktoré vláda bude môcť vyškrtnúť zo svojich výdavkov. Môže začať tým, že predá národné parky, štátnu pôdu, ropné rezervy a predá dopravnú infraštruktúru, ktorá je v jej vlastníctve." A teraz počúvajte ďalej: "Potom môže pokračovať predajom verejných budov vrátane Kapitolu a Bieleho domu a možno, že si ich potom prenajme do svojho užívania."

Chcem tým povedať, že dráždivosť, lákavosť každého mocného predať ten majetok, ktorý má, je na zaflekovanie dier v štátnom rozpočte na pokus o vyrovnanosť štátneho rozpočtu, je zrejme internacionálna a globalizačná alebo globalizátorská. Teda výpredaj, ktorý sa deje v súčasnej vláde, nie je slovenským špeciálnym riešením, ale má svoju tradíciu. Nakoniec tento citát je z roku 1997.

Chcem tým povedať, že ak by som to preniesol, tak Dzurindova vláda má ešte možnosť predať Tatry, Tatranský národný park, potom je aj Národný park Nízke Tatry a možno predá aj budovu Úradu vlády, lebo hotel Forum už je na programe. Chcem tým povedať, že sú tu ešte určité šance, lenže tak, ako ste aj vy vo vládnej koalícii napísali v materiáli o strednodobej ekonomike, o výhľade ekonomiky v strednodobom zameraní do roku 2003 až 2005, to sme mali pri štátnom rozpočte, tam ste mali jednu "geniálnu vetu" a síce, že v roku 2002 sa končí šanca takéhoto veľkého výpredaja veľkých zdrojov a otázka bude, akým spôsobom sa tieto zdroje zužitkujú.

Chcem tým povedať, že na strane súčasnej vlády absentuje v globále, myslím komplexne teda, hospodárska politika, ktorá by smerovala k tým nedostatkom, o ktorých tu už bola reč. To znamená, sú to nedostatky v oblasti trhového prostredia, v oblasti podnikateľskej sféry, sú to aj chyby a nedostatky v oblasti trhu práce, tak ako to včera prednášal čiastočne, povedal by som, dosť školometsky pán podpredseda vlády Mikloš, a sú tu aj iné chyby, ktoré v tejto súvislosti sú.

Druhú poznámku, ktorú na záver chcem uviesť, je otázka, ktorá by nás mala spájať, aj koalíciu, aj opozíciu, pretože zmeny v poistnom systéme zamestnanosti nás musia rozdeliť. My nemôžeme súhlasiť s rozpadom poistného systému v oblasti zamestnanosti. Novely zákonov, zákona o zamestnanosti sú zlé. Otázka bude, akým spôsobom spolu dohodneme prípadne postup pri novom Zákonníku práce, pri verejnej službe a štátnej službe. Ja tam vidím spoločné plochy a bolo by treba nájsť priestor, ja už som o tom raz hovoril, aby sme prípadne hlasovali za tieto zákony spoločne.

Rozdeľuje nás otázka hospodárskej politiky, ale spájať by nás malo najmä to, akým spôsobom budete a budeme vyjednávať o vstupe do Európskej únie aj z pohľadu zamestnanosti. Pani poslankyňa Keltošová citovala asociačnú dohodu, zvlášť články 42 či 43, a myslím si, a to hovorím úplne verejne a pri jasných zmysloch, že to, čo predvádzajú nemeckí politici, prípadne rakúski politici, je dehonestujúce, urážlivé pre krajiny uchádzajúce sa o vstup do Európskej únie. Myslím tým takzvané prechodné obdobia v oblasti trhu práce, v oblasti zamestnanosti. Ak je atribútom Európskej únie voľný pohyb osôb, súčasťou voľného pohybu osôb je aj voľný pohyb pracovných síl, občanov, ktorí ponúkajú svoju pracovnú silu.

Chcem tým povedať, že 7 až 10-ročné prázdniny v tejto oblasti úplne dehonestujú princípy Európskej únie podľa mojej mienky a sú skutočne subjektívnym prejavom vôle časti politikov Nemecka a Rakúska. Niektorí nemeckí politici ešte v predchádzajúcom vedení nemeckej vlády konštatovali, že asociované krajiny by mali mať pri vstupe takzvanú trpezlivosť v oblasti pohybu pracovných síl. V čase, keď sa prijímalo Portugalsko a Grécko, boli tieto krajiny v horšej situácii a takéto prechodné obdobia neboli. Domnievam sa, že v tomto zmysle aj pri prerokúvaní tohto bodu by mal parlament zaujať jednotiace stanovisko a mal by podporiť aj vyjednávačov v oblasti voľného pohybu pracovných síl, aby tieto obdobia sa skracovali, aby v čase, keď bude voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb tovaru, aby nebolo blokované to, čo je podstatné, a to je voľný pohyb občanov práve cez oblasť zamestnanosti.

Myslím si, že toto je spoločný záujem aj koalície, aj opozície a že by sme mali diskutovať o tom, akým spôsobom jednotne by sme podporili vyjednávačov za Slovenskú republiku v tejto kapitole. Domnievam sa, že to, čo sa dnes na Slovensku deje v hospodárskej oblasti, je prehnaná miera reštrikcií, bez, povedal by som, až bezohľadne, bez skúmania sociálnej a ekonomickej únosnosti reštrikcií. Reštrikcie zničia aj akýkoľvek ekonomický rast a ekonomický rozvoj, vytváranie nových impulzov pre ekonomiku a domnievam sa, že vláda toto v oblasti reštrikcií prehnala. Už v podstate nemá dnes čas, aby do septembra 2002 napravila, čo v tej oblasti reštriktívnej politiky dokázala.

Nemyslím tým, samozrejme, všetkých členov vlády, všetky rezorty, domnievam sa ale, že je aj vecou opozície poukázať na túto stránku veci, na to, že sme majstri Európy v nezamestnanosti, že táto nezamestnanosť nie je konečná, že štrukturálne zmeny, ktoré v tejto súvislosti existujú, sú nedostatočné a že dochádza k obrovskej každodennej strate produktu pre Slovenskú republiku, ktorá sa v podstate v budúcnosti nahradiť táto strata produktu nedá. Za tým všetkým je ten, kto je nezamestnaný. Je to človek, ktorý má ľudské právo na prácu, na zamestnanie a musí mu každý, kto v tejto oblasti má minimum zodpovednosti pri hľadaní zamestnania, pomôcť.

Chcem v tejto súvislosti uviesť, že aj napriek tomu, že som od prírody realistický optimista, som skeptik, či Národná rada je dnes spôsobilá v tejto oblasti posunúť káru dopredu a pomôcť tomu, kto prácu nemá.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)