Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tkáča sa prihlásilo osem poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec sa zmienil o nenáležitom optimizme členov vlády v otázke nezamestnanosti. No ja mám obavu, že nejde len o optimizmus, ale ide aj o zavádzanie. Včera pán podpredseda Mikloš napríklad vysoko hodnotil stabilizáciu makroekonomických ukazovateľov. A dovolával sa správy Európskej únie, hodnotiacej správy. Nuž ja som si ju poprečítala a nikde som takéto oslavné ódy na túto skutočnosť nenašla. Veď prečo aj? Predsa zlepšenie keby bolo makroekonomických ukazovateľov, vtedy by bol dôvod na pochvalu. Ale keď som včera vystúpila, som mu preukázala, že od vlády, odchodu vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998 podľa názoru Svetovej banky makroekonomické ukazovatele boli veľmi výrazne zhoršené. Takže ja to považujem jednoznačne za zavádzanie a že tie makroekonomické ukazovatele nie sú tak ružové, dokazuje aj materiál Prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej únie, kde na strane štyri, päť sa doslova uvádza: "Je potrebné skonsolidovať rovnováhu v makroekonomickej oblasti a dostať ekonomiku Slovenskej republiky na udržateľný hospodársky rast." Čiže si myslím, že tu to prikrášľovanie nie je len optimizmus, ale do určitej miery aj zavádzanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Neprislúcha mi hodnotiť niektoré expertízne vyjadrenia nášho kolegu k nejakým skutočnostiam z jeho úvodnej časti vystúpenia, ale je to jeho štýl. Treba mu ho ponechať, ale chcem sa vyjadriť k jednej časti, a to je, kde sa vyjadroval o efektívnosti, respektíve preverovanie efektívnosti práce krajských úradov, krajských štruktúr Národných úradov práce. Myslím si, že už veľmi nie je čo skúmať a minimálne v dvoch by som polemizoval, respektíve experti už dávno hovoria, že by sa v tej veci mali konať, myslím Bratislavu, Košice napriek tomu, akým spôsobom prinútime predstavenstvo Národného úradu práce konať minimálne v týchto dvoch prípadoch. Súhlasím s tým, že tieto orgány by mali byť koncepčnými orgánmi. Nestretol som sa s jedným koncepčným materiálom minimálne z jedného, teda z Bratislavy, čo ma zaujíma, ak, ak nehodnotíme, že išlo o pravdepodobne o mimoriadne tajné materiály, ku ktorým som sa nemohol dostať, ale jednoducho, ako prinútime naozaj racionálne sa správať v týchto štruktúrach, keď nemáme inú páku my ako poslanci ináč konať len takýmto tlakom. Pravdepodobne druhá možnosť je cez korunu pri rozpočte. Ináč nevidím, nevidím priestor.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem sa vyjadriť k dvom veciam, ktoré spomenul môj predrečník pán Tkáč. Inšpekcia práce a kontrola čiernej práce. Áno, súhlasím s tým, inšpekcia práce by mala byť lepšie finančne, technicky, ale aj personálne vybavená, aby mohla kontrolovať čiernu prácu. Ale ja sa pýtam koaličných poslancov a vlády, prečo národný plán zamestnanosti neuvažuje s legislatívnymi zmenami, sankciami voči zamestnávateľom, ktorí na čierno zamestnávajú. Veď najmä pravicové strany by mali mať záujem na tom, aby bolo rovnaké podnikateľské prostredie, rovnako spravodlivé pre všetkých. To znamená aj pre tých poctivých, ktorí platia odvody a poistné aj, samozrejme, pre tých ostatných. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. Chcem povedať niečo k tripartite. Viete, naši odborári v minulosti aj teraz najradšej rozprávajú o tom, ako to je v západnej Európe dobré dokonca najlepšie, ale ako to tam naozaj vyzerá, aká je spolupráce sociálnych partnerov pri príprave napríklad učňovskej mládeže, pri vypracúvaní odborných učebných plánov, pri doškoľovaní, o tom sa už teda pán Saktor nerád zmieňuje. Môžem uviesť, ale nechám si to na moje vystúpenie, niekoľko príkladov, ako to riešia v Belgicku spoločne so sociálnymi partnermi pri príprave najmä učňov. Zohľadňujú trh práce. Podobne Španielsko, ktoré malo veľmi vážne problémy pred zhruba 15 - 20 rokmi s nezamestnanosťou, zapojilo do prípravy učebných plánov, učebných osnov aj sociálnych partnerov. Zlepšila sa im nezamestnanosť. Dnes vidíme, aká, aká veľká aj odborná pomoc toto bola. Takže nestačí len vyjsť na tribúny alebo do televízie a, samozrejme, to je ich úloha kritizovať vládu za nízke platy, za vysoký počet nezamestnaných, napríklad absolventov učňoviek, treba pri zahraničných cestách si všímať aj to, čo sa v zahraničí osvedčilo, čo, bohužiaľ, naši odborári nerobia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Chcem zareagovať na slová pána kolegu, ktorý spomínal vo svojom vystúpení práve aj svidnícku priemyslovku, ktorá chrlí absolventov textilného priemyslu a títo potom nenachádzajú uplatnenie alebo odmietajú nastupovať do najväčšej fabriky, ktorá je v tomto regióne, a to je SVIK. Bolo by to potom na zamyslenie, prečo ministerstvo práce a ďalšie inštitúcie dávajú súhlas na zamestnanie cudziniek, hlavne Ukrajiniek, v tejto fabrike, prečo si nesadnú za stôl s vedením tejto fabriky a nehľadajú podmienky, ako motivovať domáce ženy a absolventov, aby našli uplatnenie v tejto fabrike, keď vo svidníckom regióne vznikajú ďalšie malé textilné firmičky, kde tieto ženy nachádzajú uplatnenie. Zrejme aj ďalší problém, ktorý tu vzniká, je rekvalifikácia, kde niekoľko desiatok miliónov korún táto fabrika už zobrala na rekvalifikáciu hlavne Rómok do tejto oblasti a vidno, že tieto peniaze išli neúčelne, pretože mladé Rómky, ktoré sa rekvalifikovali, maximálne dva mesiace sa zdržali v tejto fabrike a odchádzali. Ale to by sa musel úrad práce a následne aj rezort, to znamená patričné ministerstvo zaoberať znížením nezamestnanosti v tomto regióne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán poslanec Tkáč, ja chcem oceniť vaše vystúpenie aj z toho titulu, čo tu nedávno zaznelo, že vaša odbornosť klesá vašimi vystúpeniami a podobne. Myslím si, pán poslanec Tkáč, že pokiaľ vaša odborná úroveň, ako tu bolo konštatované, klesne na minimum, tak ešte stále budete mať možnosť a vedieť školiť tých, ktorí tu nie sú, celú vládu vrátane ministrov aj toho, čo to povedal. Myslím si, že jasný dôkaz je aj z tohto vášho vystúpenia. Pán poslanec Bajan vôbec nepochopil, o čom vy rozprávate.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Tkáča poznámkou. V laickej odbornej verejnosti, teda tých ekonómov, ktorí sa zaoberajú politikou nie profesionálne, sa šíri teória, podľa ktorej rozširovanie Európskej únie pôjde teraz spôsobom, ktorý vytvára z ďalších pristupujúcich krajín akýsi pufrovací systém. Akúsi zálohu kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú keď vychová štát, využije ju Európska únia, to "zdravé jadro", ekonomicky silné jadro Európskej únie a potom ich pošle späť dožiť dôchodok do chudobnej krajiny.
Musím povedať, že Slovensko ani nemusí mať alebo, by som povedal, že Slovensko nikto nemusí tlačiť do tejto polohy, pretože robíme tak sami, my sami vytvárame takú situáciu, že sa priam núkame, alebo nútime Európsku úniu, aby sme boli takýmto pufrovacím systémom spolu možno s Rumunskom, pobaltskými krajinami, možnože aj Poľskom, Českom, Maďarskom a neviem ešte s kým iným. Ale bojím sa o jednu vec, že ak naozaj tento hospodársko-sociálny vývoj na Slovensku smeruje takýmto smerom a spôsob, aký mu súčasná vládna koalícia prihráva, akým spôsobom sa správa, jednoducho pritlačí Slovensko do polohy, v ktorej budeme radi, ak týmto pufrom budeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Uznávam, pán poslanec Tkáč, že súčasný stav zamestnanosti bol aj prihrávkou na smeč pre teba k tejto otázke. Na druhej strane si však myslím, že ty ako odborník v oblasti pracovného práva, teda tým aj zamestnanosti si sa nemusel znížiť k niektorým bonbotom, myslím, že to znížilo úroveň tvojho vystúpenia. Nedá sa zareagovať za tie dve minúty na všetko, ale chcel by som zareagovať len na tú otázku, o ktorej si hovoril o súčasnom stave slovenských železníc a ich reštrukturalizácii, chcel by som len pripomenúť, že keby si bol pozorne počúval pána ministra, vo svojom úvodnom slove hovoril o tejto oblasti a hovoril aj o tom, že vláda má pripravený skutočne veľmi presný program predovšetkým pre tých ľudí, ktorí budú uvoľnení zo železníc. Takže vláda je pripravená zrejme ho predložiť, takže môžeš si to potom diskutovať alebo dodiskutovať s pánom ministrom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Pán kolega Tkáč hovoril o podiele privatizácie, nevydarenej privatizácie na raste nezamestnanosti. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa domnievam, že príčiny rastu nezamestnanosti na Slovensku sú od roku 1989 doposiaľ rovnaké. Predovšetkým katastrofálna skladba národného hospodárstva a predovšetkým jednotlivých odvetví v priemysle. Ekologicky a energeticky náročné podniky podkapitalizované v stave, v akom sa nachádzali. Na toto všetko sme akosi zabudli a snažíme sa politickou rétorikou preniesť zodpovednosť na svojho politického súpera. Ale vážené kolegyne, kolegovia, každá jedna privatizácia, každá jedna privatizácia má vo svojom dôsledku predovšetkým nezamestnanosť či absolútnu alebo percentuálnu. Je to v prípade konkrétneho podniku úplne logické a jasné. A bude to jasné aj naďalej, keď bude dochádzať k reštrukturalizácii či už personálnej, technologickej ešte v rade sprivatizovaných podnikov, v ktorých nebola doposiaľ zrealizovaná. Domnievam sa, že je len vecou tej-ktorej vlády, ako dokáže tieto problémy riešiť, a jej politickej odvahy, aké riziká pri riešení týchto problémov, aké ekonomické a politické riziká je ochotná prijať. Je dnes zverejnených päť najlepších exportérov Slovenska. Sú to všetko podniky privatizované Mečiarovou vládou.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán kolega, nech sa páči, máte možnosť reagovať na vašich predrečníkov.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili so svojimi pripomienkami a len na margo niektorých vystúpení, pretože by to nebolo korektné za pár sekúnd.
Pán poslanec Bajan aj ako funkcionár obecnej miestnej samosprávy musím povedať, že v čase, kým okresy Slovenskej republiky zhruba rozlohou mestských častí v Bratislave mali 700, 1 500 verejnoprospešných prác, mestské časti bratislavské počas našej vlády mali dokopy asi v priemere 90 verejnoprospešných prác, že by Bratislava potrebovala viac takýchto prác, to je úplne jasné. Starostovia mestských častí jednoducho ignorovali zamestnanosť v Bratislave.
Na margo vystúpenia pána poslanca Fedoročka, pán kolega Fedoročko, pán Koudelka zo SVIK-u, pán Halaj, riaditeľ úradu práce mali vždy na ministerstve otvorené dvere. Ja som presvedčený, že tak činí aj pán minister Magvaši.
Z hľadiska ďalších krokov, ktoré odzneli, alebo názorov chcel by som ešte upozorniť na to, že evidujeme, že Konfederácia odborových zväzov ako tripartita ako subjekt dostala od predstavenstva Národného úradu práce nejaké milióny a bolo by dobré, keby zverejnili, na čo Konfederácia tieto zdroje použila.
Na margo vystúpenia pána poslanca Dzuráka by som chcel len citovať viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov pána Gajdoša z 21. 3.: "Od nástupu koalície sme každý štvrťrok v tripartite upozorňovali, že hospodárska politika vlády povedie k veľkému rastu nezamestnanosti. Žiadali sme reštrukturalizáciu, nie deštrukciu. Keď podniky krachujú a ľudia neprechádzajú do inej výroby, žiadali sme vypracovať perspektívne rozvojové programy. Vláda síce vypracovala viacero dokumentov, ale nerealizuje ich v praxi." Myslím si, že tento citát svedčí o všetkom.
A na záver by som chcel požiadať vedenie parlamentu, aby zabezpečilo účasť členov vlády na tomto rokovaní.
Podpredseda NR SR M. Andel:
No, ďakujem.
Kolegyne, kolegovia, teraz nám podpredseda parlamentu pán Hrušovský podá informáciu o obsahu rokovania poslaneckého grémia.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nesedelo poslanecké grémium, ale porada predsedov poslaneckých klubov. Predbežne sme prijali dohodu o ďalšom postupe v rokovaní 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne o tomto prerokúvanom bode.
Predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov súhlasili, aby dnešné rokovanie o tomto bode a dnešná schôdza pokračovala až do skončenia rokovania o tomto bode programu. Teda ak do 19.00 hodiny neskončíme rokovanie o tomto bode programu, aby rokovanie bolo aj po 19.00 hodine.
Po druhé sme sa dohodli, že po poslancoch, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy, vystúpia poslanci, ktorí sa prihlásia do rozpravy ústne a ich dĺžka vystúpenia bude skrátená v zmysle rokovacieho poriadku na desať minút.
Po tretie sme sa dohodli, že zajtra bude Národná rada rokovať aj po 19.00 hodine do 21.00 hodiny. Takáto bola dnes všeobecná dohoda predsedov poslaneckých klubov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom, ktorí odporúčajú poslanecké kluby uplatniť pri ďalšom priebehu rokovania 46. schôdze Národnej rady? Áno. Nedám hlasovať, keďže je všeobecný súhlas v rokovacej sieni. Budeme pokračovať vystúpením ďalšieho v poradí prihláseného poslanca. Na základe požiadavky a schváleného uznesenia pána poslanca Engliša som informoval pána predsedu vlády o prijatom uznesení, ktorým vyjadrila Národná rada požiadavku, aby pri prerokúvaní tohto bodu programu bol prítomný premiér vlády a ekonomickí ministri. Rokuje vláda, pán premiér oznámil, že len čo to bude trošku možné, ekonomickí ministri a pán premiér sa na rokovanie Národnej rady dostavia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci,
ja mám požiadavku na vládu Slovenskej republiky, ktorú v tejto chvíli zastupuje jediný minister, aby vláda predložila parlamentu ešte dnes od roku 1990, presne v ktorom období ktoré podniky boli sprivatizované, ktoré skrachovali, v ktorom období a koľko to znamenalo nezamestnanosť. Ja by som prosil, aby vláda toto predložila.
Hovoríme o nezamestnanosti. Bude veľmi zaujímavé, že ktoré skrachované podniky a z ktorého obdobia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, musíte vystúpiť v rozprave, navrhnúť návrh do uznesenia a môžeme o tom v rámci záverečného hlasovania o prerokúvanom bode programu hlasovať.
Pán poslanec Engliš ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
myslím si, že bod, ktorý je prerokúvaný, ktorý prerokúvame, je veľmi závažný. Preto sa budem držať len správy o súčasnom stave a plnení programového vyhlásenia v oblasti politiky zamestnanosti a budem vychádzať z tých materiálov, ktoré máte všetci pred sebou. Požadoval som, aby tu boli členovia vlády, a pokiaľ tu nie sú, myslím si, že je to potvrdenie toho, čo ja budem hovoriť, že vlastne vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem o riešenie nezamestnanosti. Toto je dôkaz toho, že je tu jediný minister, a to minister práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorého sa všetko toto hádže. Napriek tomu, že tu už viackrát aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia bolo jasne povedané, že pokiaľ sa na tom nebude podieľať celá vláda aj ďalšie inštitúcie, ktoré v zmysle zákona o zamestnanosti majú do toho čo hovoriť, tak sa tento problém nevyrieši. Čiže to, že tu nie je vláda, ja budem pokračovať vo svojom vystúpení, aj keď som teda hovoril, že žiadam prerušiť, myslím si, že to potvrdzuje len to, čo tvrdím.
Ďalej správa o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia vlády v oblasti politiky zamestnanosti, myslím si, pán predsedajúci, že to nikoho nezaujíma. Takže ja radšej budem čakať, dokiaľ...
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, pán kolega, máte pravdu.
Dámy a páni, prosím vás pekne, skutočne rokujeme o veľmi, veľmi závažnej problematike. Upokojme sa, aby sme mohli počúvať nášho kolegu.
Ďakujem.
Poslanec A. Engliš:
Čiže je tu správa z decembra roku 2000 a prerokúva sa teraz, čiže to je tiež určitý dôkaz o tom, že v tejto spoločnosti nie je veľký záujem riešiť problém, ktorý prerokúvame. Ďalej predkladá to minister práce a sociálnych vecí pán Magvaši. Vravím, že mu to akosi prischlo, aj som to hneď tu na úvod povedal, ale osobne si myslím, že by tu mal sedieť premiér pán Dzurinda. Ďalej to, čo som povedal, že nemá veľký záujem táto vláda to riešiť, potvrdzujú aj priority, ktoré síce pán minister povedal, že neplatia, že na 18. mieste sú priority vlády Slovenskej republiky na rok 2001 znížiť mieru nezamestnanosti o 3 percentá v súčasnom období. Až na 18. mieste v roku 2001. Aj to nám opäť potvrdzuje to, že nie je veľký záujem zo strany vlády. Ja teraz nehovorím o tom, ako to zabezpečuje pán minister.
Čiže jednoznačne zopakujem, že potvrdzujú to moje vyhlásenia v tejto snemovni, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem o riešenie nezamestnanosti, pretože si to nedala ani do programového vyhlásenia do hlavných úloh. Môžem to takisto dokumentovať. Ani do hlavných úloh si nedala problém zamestnanosti alebo teda nezamestnanosti Slovenskej republiky riešiť. A môžem hovoriť opäť z materiálu, ktorý tu máte všetci, čiže môžete ma kontrolovať. Ja som hovoril o hlavných úlohách a teraz, čo hovorí správa o súčasnom stave k programovému vyhláseniu.
Programové vyhlásenie vlády sa v oblasti politiky zamestnanosti koncentruje na tieto ťažiskové úlohy. Do konca funkčného obdobia vytvoriť predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti na úroveň 10 percent, zabezpečiť rast produktívnej zamestnanosti založenej na ekonomickom raste a reštrukturalizácii ekonomiky, ktorá bude zohľadňovať požiadavku vytvárania pracovných príležitostí, a tým vytvárať podmienky na postupné znižovanie miery nezamestnanosti. Prehodnotiť systém hmotného zabezpečenia nezamestnaných tak, aby ich
reálne motivoval hľadať a využívať pracovné príležitosti.
Ďalej vytvoriť lepšie podmienky na profesijnú mobilitu pracovných síl, najmä flexibilným systémom rekvalifikácie a ďalších foriem vzdelávania využívaním práce na skrátený úväzok. Sústrediť úsilie vlády na zvýšenie zamestnanosti, riešenie a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti tých občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný vek, stav a ďalšie faktory majú osobitné problémy s uplatnením sa na trhu práce. Ide o využívanie vhodných nástrojov aktívnej politiky trhu práce a vytvorenie osobitných programov pre mladistvých, absolventov škôl, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Skvalitniť činnosť Národného úradu práce, zabezpečiť hospodárnosť a účelovosť služieb zamestnanosti, vniesť väčšiu systematickosť, prehľadnosť a efektívnosť do jeho činnosti, prehodnotiť existujúcu sústavu štruktúr úradov práce. Fantastické veci, bohužiaľ, nie všetky sa plnia, napĺňajú. Niektoré sú aj spomenuté v tom programe, niektorými sa budem aj zaoberať.
V samotnej správe však hneď na strane prvej sú niektoré údaje, ktoré opäť potvrdzujú moje tvrdenie. Dostatočne vysoký ekonomický rast je základným predpokladom udržania a zvýšenia zamestnanosti, respektíve zníženia nezamestnanosti. Materiál spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska, ktorý vláda schválila, predpokladal rast HDP v stálych cenách v roku 2000 3 percentá, v roku 2001 4,5, v roku 2002 5,5, v roku 2003 6 a v roku 2004 až 6,5 percenta. O tom sme tu už veľa debatovali. Vzhľadom na doterajší vývoj sa očakáva pomalšie tempo ekonomického rastu oproti týmto predpokladom, a to v roku 2001 8 percent, v roku 2001 3 až 4 a v období 2006 4 až 6. Spomalenie tempa ekonomického rastu ovplyvní i dynamiku vývoja zamestnanosti.
Doterajšie analýzy preukazujú, že rast HDP o 1 percento vyvolá rast zamestnanosti zhruba o 0,19 percenta. Na základe tejto realizácie možno teda rast zamestnanosti v roku 2000 vyjadriť tempom 0,2 percenta, v roku 2001 od 0,57 až do 0,76, v roku 2002 tempom 0,76 percenta, od 0,76 až do 1,14. A teraz dôležité, čo je tu napísané. Reštrukturalizácia, realizácia reštrukturalizácie vrátane bankrotov a ďalšie vplyvy, ktoré brzdia rast zamestnanosti, môže tempá rastu zamestnanosti znížiť o polovicu. Preto pri pokračujúcom medziročnom raste počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2000 o 1,4 percenta, v roku 2000 o 1 percento, v roku 2002 o 0,9 a pri vstupe na trh práce absolventov škôl v roku 2001 89,9, v roku 2002 83,4 tisíc sa ukazuje nemožné očakávať výraznejšie zníženie nezamestnanosti ku koncu roku 2002 vplyvom ekonomického rastu. Vo vlastnej správe je hodnotenie, ktoré som vám teraz prečítal.
Čiže to, čo tu bolo tvrdené, je, samozrejme, tak ako bolo povedané, klamstvo. Jednoducho samotné výrazné zníženie nezamestnanosti do roku 2002, dokedy je volebné obdobie tejto vlády, je nemožné. Samozrejme, že aj doposiaľ publikované prognózy predkladajú výraznejšie znižovanie nezamestnanosti až od roku 2003. To je tu všetko hovorené, čiže až vtedy, keď už táto vláda tu nebude, predpokladám, čo si už teraz sama uvedomuje, ale hovorí, že spraví určité opatrenia, a tvrdí. Aspoň teda bolo tu naznačené. Vyzývame ich, aby uzneseniami, ktoré ste vy navrhli, niektorí moji predrečníci, aby vláda spravila opatrenie teraz po dvoch rokoch.
Preto som nemohol akceptovať ani vystúpenie pána Dzurindu, ani vystúpenie pána Mikloša. Pretože jednoducho aj v tejto správe, ale aj ďalšie argumenty potvrdzujú, že jednoducho nedôjde k zlepšeniu v tejto oblasti z hľadiska očakávaného ekonomického rastu. Čiže jednoducho to, čo bolo sľubované, aj čo si sama vláda predsavzala, nebude môcť v tomto období splniť. Dosiahnutie 10-percentnej miery evidovanej nezamestnanosti do konca roku 2002 by znamenalo znížiť počet evidovaných nezamestnaných, aj keď je tu teda uvedených disponibilných zo 434 tisíc osôb do konca roku 2000 o 267 tisíc do konca decembra, o 267 tisíc do roku 2002.
Toto je všetko v správe, skutočnosť je úplne iná. Bolo tu spomínané, ja považujem za potrebné to tiež zdôrazniť, že priemerný počet nezamestnaných v roku 2000 bol 518 tisíc. Priemerný počet poberateľov dávok v nezamestnanosti 112 tisíc. Na verejnoprospešné práce, o ktorých sa tu veľa rozprávalo, bolo v roku 2000 zamestnaných 65 626 osôb. Stálo to 1 286 162 korún.
Pán poslanec Tkáč tu povedal miernym spôsobom, ja tvrdím, že to boli vyhodené prostriedky zo štátneho rozpočtu, aj keď určitý, samozrejme, zmysel to malo či už vo vzťahu k samotným nezamestnaným, či už, či už vo vzťahu k samotným obciam. Ale ja tvrdím, tak ako som povedal, že to sú vyhodené prostriedky a hneď to budem dokumentovať. Hneď to budem dokumentovať, pretože si treba uvedomiť jednu vec.
Národný úrad práce teraz počíta asi z 30, 35 tisíc ľuďmi, 10 tisíc ľudí prešlo, ktorí tam ostali jednoducho naďalej v pracovnom pomere. Nedošlo k zníženiu, budem to opäť dokumentovať na číslach, nedošlo k níženiu poberateľov dávok sociálnej pomoci. Naopak, v niektorých prípadoch došlo aj k zvýšeniu, ale nie z tohto titulu, čiže tí ľudia dostávali naďalej určitú sociálnu pomoc, nehovorím tú istú, ale jednoducho pri posudzovaní rodín, tak sa im doplácalo do 120 percent životného minima. Myslím si, že tí, ktorí okolo toho robia, vedia, o čom rozprávam. Od 1. januára sa to upravilo. To akceptujem, ale napriek tomu cifry hovoria v prospech toho, čo ja hovorím. Ľudia, ktorí sa vrátia z verejnoprospešných prác, budú poberať dávky sociálnej pomoci v plnej výške, čiže z objektívnych dôvodov, pretože pracovali tri mesiace. Ľudia, ktorí budú pracovať viac ako pol roka, čiže aj tých 10 tisíc, ktorých je tam, budú môcť dostávať aj v zmysle zákona o zamestnanosti normálnu podporu v nezamestnanosti a tieto čiastky nie sú malé. Dokonca pri diskusii v Národnom úrade práce, máme určité indície, že dôjde až k ohrozeniu finančných tokov v Národnom úrade práce. Povedzme, aby som nestrašil, v každom prípade nejde o 1 286 162, ale o oveľa, oveľa viac.
Čiže preto hovorím, že to sú premrhané peniaze a ako dôkaz uvádzam dávky sociálnej pomoci. V januári 2000 dostávalo 293 tisíc osôb, v auguste, keď to začalo nabiehať ,330 tisíc, v septembri 321 tisíc, v októbri 313 tisíc, v novembri 312 tisíc, v decembri 319 tisíc. Čiže aký pokles? A takisto čerpanie. Ak boli čerpané dávky v januári 862 miliónov korún, tak aj v tom auguste bolo dokonca až 929 miliónov korún a september 879, október 818. Čiže k žiadnemu poklesu financií na sociálne dávky nedošlo. Čiže ak niekto tvrdí, že došlo k ušetreniu, nie je to pravda.
K tomu stavu, k dnešnému stavu nezamestnanosti ja som spomínal, bolo to viackrát povedané. Chcem zdôrazniť, že evidovaných žien je 244 118, čiže menej ako mužov, nie ako hovorila jedna budúca politička v Site, že je tu viacej nezamestnaných žien. Nie je to pravda. Áno, nie je to pravda. Mladistvých 10 670, absolventov 26 tisíc, dohromady tej mládeže 37 tisíc. Zdravotne postihnutých 29 tisíc. Prečo to hovorím? Preto to hovorím, že z tohto treba aj usudzovať, na ktoré skupiny, akým spôsobom sa treba zamerať. Poberateľov podpory som spomínal, že je tých 108 tisíc, z toho 41 tisíc so zmenenou pracovnou schopnosťou. Najhoršie na tom je Košický kraj, čiže keď som tu spomínal aj pána Bajana, tak som to spomínal preto, že Košický kraj, pokiaľ bude zrušený krajský úrad práce, tak si myslím, že sa nič nevyrieši. Takisto najhoršie stojí Prešovský kraj 102, Banská Bystrica 83, Nitra 86 tisíc. Ostatné kraje sú po 20 percent a Bratislava je 6,57. Nad 12 mesiacov je tu 226 tisíc ľudí, z toho nad 48 mesiacov 40 653. To znamená nad 40 tisíc ľudí je už prakticky nezamestnaných.
Čiže ak si urobíme určitý prehľad, už som to spomínal, keď vystupoval pán poslanec Rusnák, tak ten nárast nezamestnanosti v podstate sa začína od roku 1999 17,4 %, 25 % v roku 2000 a teraz hovorím 27 %. Myslím si, mám tu aj údaje, samozrejme, po mesiacoch, že nie je toto podstatné, aby som vás zaťažoval tými číslami. Na ozrejmenie skutočne niektoré tu bolo treba povedať.
Pokiaľ vychádzam zo správy, musím sa držať toho, čo tu je napísané. Národný úrad práce spolu s príslušnými zamestnávateľmi sa usiluje o zabezpečenie plynulého prechodu pracovných pomerov dlhodobo nezamestnaných v roku 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švec, netelefonujte v rokovacej sále.
Poslanec A. Engliš:
O tom som tu hovoril. Dokonca je tu poznámka, že ministerstvo práce, sociálnych vecí požadovalo 2,5 až 3 miliardy korún. Áno a takýto rozsah finančných prostriedkov by mohlo dosiahnuť zníženie evidovaných nezamestnaných ročne o vyše 134 tisíc osôb. Myslím si, že tieto odhady sú tu nepresné, a myslím si, že pokiaľ to bude len na krátkodobé zamestnávanie, tak trvám na tom, že sú to vyhodené peniaze. A ak by tieto prostriedky boli využité na vytvorenie pracovných miest na rok, dva, tak je možné to akceptovať. Naopak myslím si, že by to pomohlo riešiť situáciu. Ale, bohužiaľ, nie sú využité ešte ani všetky prostriedky. Aj keď je tu teda uvádzané v správe a myslím si, že správne, treba zapojiť aj ďalšie agentúry PIC, VIC a podobne. Ale treba využiť aj Fond národného majetku. Privatizácia. Máme informácie, že jednoducho privatizácia alebo fondy, alebo teda prostriedky z privatizácie sa doslova prejedajú a nevyužívajú sa na oživenie ekonomiky a, samozrejme, aj problému zamestnanosti. To sme zistili aj pri prieskume na Národnom úrade práce a to aj odporúčame potom pánu ministrovi a vláde na riešenie.
V súvislosti s tými verejnoprospešnými prácami skutočne mám veľmi nedobrý pocit a odporúčam toto jednoducho prehodnotiť. Pretože tých 30 až 35 tisíc krátkodobo zamestnaných ohrozí aj ďalšie financovanie Národného úradu práce a bude stáť možno tých 1,5 miliardy korún zo štátneho rozpočtu a ďalšie finančné prostriedky to jednoducho zaťažia opäť štátny rozpočet.
Ďalej si myslím, že treba pozitívne hodnotiť ten krátkodobý program zamestnanosti mladých ľudí. Keď sa zamyslíme, beriem to len ako pilotný projekt, preto som tu spomínal tých 27 tisíc mladých, 37 tisíc mladých, 26 tisíc absolventov a tie počty 2 400 ľudí a ďalšie, je to skutočne málo. Ale hovorím, akceptujem to ako pilotný projekt a predpokladám, že sa to skutočne rozšíri a že sa skutočne aspoň niečo robí pre tých mladých ľudí. Pretože sa nerobilo, nie nerobilo, ale myslím si, že tento problém proste jednoducho neriešil, t. j. zamestnávanie mladých ľudí.
No v ďalšom, v ďalšej časti správy je hodnotené a opäť riešené a potvrdené to, čo som povedal, že zhruba z očakávaných 105 tisíc nových absolventov škôl malo vstúpiť na trh práce, v priebehu letných mesiacov 44 tisíc osôb. V rovnakom období minulého roku prišlo do evidencie 50 tisíc. To, že došlo k určitému zmiernenému tlaku na trh práce zo strany nových absolventov škôl, čiastočne ovplyvnilo zvýšenie počtu novo prijatých študentov na vysoké školy. Nemyslím si, že toto je zásadná otázka, ktorá by pomohla riešiť nezamestnanosť. Áno, rieši to, možno len štatistické počty, ale nevyrieši to zamestnanosť a zamestnávanie absolventov. Skutočnosť, že zadržaním časti obyvateľov v školách sa posunie vstup časti potenciálnych záujemcov o zamestnanie na trh práce do obdobia, zdôrazňujem, keď bude ekonomika Slovenskej republiky v stave, v ktorom bude schopná vytvárať väčší rozsah pracovných príležitostí, potvrdzuje len to, že pre tých absolventov sa skutočne málo robilo. Áno, toto znenie však odporuje tomu, čo vy tvrdíte. Nie odporuje, ale podporuje to, čo vy hovoríte vlastne aj v úvode, a podporuje aj to, že jednoducho sa o zamestnanosť nestaráte. Prepáčte, pretože ak vy tu na jednej strane hovoríte, že bude ekonomika v stave, v ktorom bude schopná vytvárať väčší rozsah pracovných príležitostí, a ďalej jasne hovoríte, že sa ukazuje nemožné očakávať výraznejšie zníženie nezamestnanosti ku koncu roka 2002 vplyvom ekonomického rastu, tak to potvrdzuje to, že nechcete do konca svojho volebného obdobia nič riešiť, pán minister a pán predseda vlády. Vo vlastných materiáloch toto potvrdzujete.
Treťou súčasťou koncepcie politiky zamestnanosti, ako je tu uvádzané, bol národný plán. Ja sa koncepciou politiky zamestnanosti nebudem podrobne zaoberať. V podstate výsledkom toho je ten národný plán zamestnanosti, rámcové vymedzenie. Tu chcem povedať tiež veľmi závažné skutočnosti. Z hľadiska vecného opatrenia národného plánu zamestnanosti bol vypracovaný podľa zásad zamestnanosti na rok 1998 prijatých radou Európskej únie rozčlenených do štyroch pilierov: po prvé zlepšenie zamestnanosti, po druhé rozvoj podnikania, po tretie kontrola prispôsobilosti podnikových zamestnancov, po štvrté posilnenie politík rovnakých príležitostí, respektíve posilnenie rovnakých príležitostí pre rovnoprávne postavenie mužov a žien.
Bohužiaľ si myslím, že to je len v tom materiáli. V samostatnej časti v materiáli je uvedená stratégia zamestnanosti Slovenskej republiky a tri základné ciele, a to zvýšenie tempa ekonomického rastu, vytváranie širšej ponuky pracovných miest, celospoločenská prospešnosť ekonomického rozvoja. Prepáčte, viackrát to tu odznelo a ja tvrdím, že sú to doslova frázy, ktoré od realizácie majú tak ďaleko, prepáčte za výraz, ako ja z tohto miesta do Ríma. Ak si myslíte, že nie, tak vám opäť zopakujem tie úvodné slová v úvode vašej vlastnej správy o tom, že výrazné zníženie nezamestnanosti do konca roku 2002 nie je možné.
Rozpracované opatrenia národného plánu zamestnanosti pritom plne rešpektujú prípravu Slovenskej republiky, a to je to dôležité, čo som chcel povedať, na vstup do Európskej únie v oblasti vecnej a legislatívnej aproximácie politiky zamestnanosti. Materiál obsahuje 35 opatrení a tak ďalej. Európska stratégia zamestnanosti kladie veľký dôraz na aktívnu účasť sociálnych partnerov pri jej realizácii. Mali sme tu možnosť vidieť, ako sa sociálni partneri podieľali na činnosti Národného úradu práce, keď neboli zvolení. Neviem, mám z toho zmiešaný pocit, pretože aj vy pán minister ste tvrdili, že v poslednej dobe sa premiér začína tým zaoberať, respektíve trvá na tom, aby sa ministri vyjadrovali k riešeniu nezamestnanosti. To ste povedali v Markíze. Je to zavčasu vtedy, keď je nezamestnanosť 20,7 percenta, v krajoch nad 28 percent ako v Košickom.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rámcovo odhaduje potrebu finančných prostriedkov na realizáciu opatrení národného plánu zamestnanosti na viac ako 20 miliárd korún ročne. V tejto sume sú zahrnuté finančné zdroje národného úradu práce, programu PHARE, predvstupových fondov, bilaterálnej zahraničnej pomoci, štátneho rozpočtu v kapitolách ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správe a samosprávy. Nie je mi jasné, o ktorých 20 miliárd korún ide, pretože rozpočet Národného úradu práce je 10 miliárd korún, z toho na tento rok je len 600 miliónov korún plánovaných na aktívnu politiku. Neviem, o akých financiách tu rozprávate, ale ak je to takto, ako som hovoril, tak je to minimum opäť pre riešenie, pretože aj tých ostatných 10 miliárd korún, hovorím, že ťažko je to teraz takto posudzovať, ale podľa mňa je to veľmi malé. Sú to veľmi malé finančné prostriedky na riešenie problému zamestnanosti. Ja hovorím o zamestnanosti, vytváraní pracovných miest, pretože nezamestnanosť je výsledok zlého stavu zamestnanosti.
Stav plnenia rozpracovaných opatrení národného plánu zamestnanosti bude vláda Slovenskej republiky kontrolovať raz ročne. Vzhľadom na súlad s termínom pre členské štáty Európskej únie na predkladanie správ o uplatňovaní zásad zamestnanosti na príslušný rok Rade Európskej únie a Európskej komisie, čiže, a to zdôrazňujem to, čo som chcel povedať, prečo som povedal v úvode tejto pasáže, že to považujem za dôležité. Čiže nie pre riešenie zamestnanosti Slovenskej republiky. Čiže nie pre zlepšenie podmienok občanov Slovenskej republiky. Toto je naozaj tvrdenie, prepáčte, hraničiace so sabotážou alebo s vlastizradou. Ja riešim zamestnanosť v tomto štáte preto, aby som sa zapáčil Európskej únii, Európskej komisii alebo nejakým európskym komisárom. Tu je to, prosím vás pekne, napísané. Treba to len čítať.
Vláda zriadila medzirezortnú komisiu. Nebudem sa ňou zaoberať, lebo myslím si, že pán predseda vlády tu povedal, že ju už zrušil. Nezrušil, tak som to zle počul. Áno. Ale v každom prípade bola navrhnutá na zrušenie. Mám k tomu len jednu pripomienku, že keď sa nechce niečo riešiť alebo nevie, tak sa zriadi komisia. Áno, to bola špecializácia nášho bývalého kolegu, dnešného ministra Kováča aj v odboroch, aj všade, kde bol, vždy zriadil komisiu, keď niečo nechcel alebo nevedel riešiť. Ak si od neho beriete tento príklad, ďakujem pekne, môžem už len krížik spraviť nad nezamestnanosťou. Jednoducho odporúčam, aby sa komisie, keď sa nechce alebo nevie niečo, nezriaďovali. Ale radšej poveriť podpredsedu vlády, ktorý by to koordinoval. V ďalšom, samozrejme, že táto komisia, bude analyzovať, najmä analyzovať a podobne.
Prepáčte, po dvoch rokoch bude komisia hlavnú úlohu mať - analyzovať nezamestnanosť z hľadiska príčiny jej javov, ktoré vyvolávajú, identifikovať hlavné príčiny, ktoré spôsobili rast nezamestnanosti, a podobne. Prepáčte, to je smiešne. Po dva a pol roku alebo dvoch rokoch táto komisia má hlavnú úlohu analyzovať. To sme teda pekne dopadli, čiže, ale opäť to potvrdzuje tie úvodné slová, že aj po zanalyzovaní sa aj tak nič nespraví. Nehovoriac o tom, že členstvo v komisiách je čestné a nezastupiteľné. Čiže čestné znamená, že nebudú nič robiť.
V ďalšom s cieľom eliminovať potieranie regulovanej nelegálnej práce bola tu, boli tu viaceré debaty o tom. Bola tu úloha potierania regulovanej nelegálnej práce s cieľom eliminovať rozsah nelegálnej práce. Bola 12. apríla 2000 podpísaná dohoda o spolupráci pri koordinácii a výkonnej kontrole nelegálnej práce medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny, ministerstvom financií, ministerstvom vnútra, Národným úradom práce, Sociálnou poisťovňou a tak ďalej, podľa ktorej postupujú zúčastnené subjekty pri pravidelných náhodných kontrolách nelegálnej práce v jednotlivých okresoch. Toto sa realizovalo aj predtým bez akýchkoľvek zmlúv. Mám totiž informácie, aj pán minister, to pre vás, že podriadené zložky vôbec nevedia o dohodách, ktoré sú medzi ministerstvami. Bohužiaľ, ba dokonca mám informáciu, že daňové úrady majú pokyn nespolupracovať s Národným úradom práce. A ak tu nedôjde k zjednoteniu, o čom tu bolo hovorené pri tej inšpekcii, ak tu nedôjde k takému systému, že kontrolór inšpekcie práce bude verejná osoba, ktorá bude mať právo legitimovať a podobne, tak ňou nedôjde k zlepšeniu.
A ten spôsob, aký je tu, momentálne, čo sa týka inšpekcie práce, že inšpekcia práce nie je na to pripravená, myslím si, že ani tie počty, ktoré sú tu strašne nízke, z počtu 451 kontrolovaných osôb bolo 406 zamestnaných a tak ďalej a tak ďalej, čiže celkove v máji až októbri bolo skontrolovaných 2 929 zamestnávateľských subjektov a skontrolovaných 14 857 osôb. Z toho 451 mali nejaké porušenia, čiže z 558 tisíc evidovaných nezamestnaných bolo 451 porušovateľov. Tak o čom rozprávame, aká je tu vlastne tá vysoká čierna práca, jednoducho ju nevieme odhaliť a tie cifry, o ktorých sa tu hovorilo - 80, 100 a podobne tisíc - sú podľa mňa nereálne. Ale nie je ani zabezpečené, nebolo to zabezpečené dostatočne a teraz je to problém, samozrejme, ja to nekritizujem v tom, že to nikto nechce urobiť. Je to problém legislatívny. Je to problém skutočne a povedzme si vo viacerých štátoch kontrola tejto čiernej práce. Nástupom inšpekcie práce od 1. 7. do tejto oblasti sa obávam, pán minister, že dôjde k väčšiemu, by som povedal, k zhoršeniu, ešte k horšej situácii v oblasti kontroly čiernej práce, pretože inšpekcia práce nie je na to pripravená. Vy viete dobre, o čom rozprávam. Počty ľudí, financie pre nich a podobne sú tam minimálne. Bohužiaľ, pri tomto zákone, pri schvaľovaní sa na to nemyslelo, aj preto z previerky dávame návrh na prehodnotenie tohto, tohto riešenia.
Ďalej je tu prehodnotenie systému hmotného zabezpečenia nezamestnaných. Nechcem to predlžovať. Mohol by som to opäť poukazovať na to, čo sa udialo, že došlo k zníženiu výšky podpory nezamestnanosti zo 60 na 50, že došlo k skráteniu u tých, ktorí sú nad 25 rokov zamestnaní. Prepáčte, viackrát som to tu povedal. Týmto zákonom boli ľudia, ktorí si to nezaslúžia, ktorí mali záujem robiť, nie vlastným pričinením sú nezamestnaní, práve tí, by som povedal, čo boli najdlhšie v pracovnom pomere, tí boli hodení do jedného vreca s lajdákmi, to som tu povedal. Zdôrazňujem, tu sa ešte v správe o tom hovorí a určitým spôsobom chváli, aké opatrenia sa spravili. Nehnevajte sa, tieto opatrenia sú veľmi zlé, reštrikcia bola nespravodlivá voči tým, ako som povedal.
Čo sa týka garančného fondu, to hodnotím pozitívne. Myslím si, že to je opatrenie, ktoré pomôže riešiť situáciu ľudí, ktorí sa dostali do, nie vlastným pričinením, do stavu nezamestnanosti zlou situáciou v podnikoch. Nie je to riešenie, samozrejme, zamestnanosti. Tak by som mohol pokračovať, samozrejme, ďalej. Vzhľadom na to, koľko je tu ľudí, aj vzhľadom na to, že tu v podstate nie je ani vláda, ktorá by to mala počúvať, a zdôrazňujem to a opakujem to možno už po tretíkrát, že vláda Mikuláša Dzurindu nechce riešiť nezamestnanosť, nevie riešiť nezamestnanosť, nemá záujem riešiť nezamestnanosť v Slovenskej republike. Má záujem vyhovieť len Európskej komisii, Európskej únii, nie občanom Slovenskej republiky.
Správa o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia v oblasti politiky zamestnanosti, túto správu považujem doslova, prepáčte mi, pán minister, aj keď ste teda predkladateľ, nie predkladateľ, ale na vás to padá, že tu musíte sedieť a počúvať to, za paškvil, v ktorom sa sama vláda zhostila, v ktorom si sama potvrdila, že riešenie nezamestnanosti Slovenskej republiky nie je jej prioritou. Hádzanie len na jedno ministerstvo a jeden ústredný orgán, ak by som to tak povedal, aj keď je to verejnoprávna inštitúcia, je nedostačujúce.
Sama vláda svojimi tvrdeniami v tejto správe potvrdzuje a myslím si, že som to tu dosť jasne prezentoval, potvrdzuje toto moje tvrdenie. Ja považujem skutočne za urážku tohto parlamentu predložiť takúto správu. Nestarať sa tri mesiace o jej prerokovanie. Je to, prepáčte, kolegyne, kolegovia aj z koalície, je to vizitka celej koalície. A vy poslanci si to láskavo uvedomte, že tu z vás niekto skutočne robí tlačičov hlasovacích gombíkov, ak nie blbcov. Prepáčte, ale zo mňa pán Dzurinda blbca robiť nebude. Ja zatlačím hlasovací gombík proti tejto správe. Súhlasím len s vyjadrením pána Magvašiho, že riešenie nezamestnanosti by konečne malo byť prioritou tejto vlády. Ak mám byť úprimný, tak skutočne navrhujem to, čo som tu už povedal. Navrhujem skutočne to, aby táto vláda odstúpila z toho dôvodu, že nerieši problémy občanov. Nerieši až tak hrubo, že to považujem za hraničiace doslova s vlastizradou. Už som to tu aj povedal. Doslova s nezáujmom vôbec o riešenie problémov tejto republiky.
Čiže, ak som hovoril, že dám návrh, viem, že sa to takto nedá dať, ale považujem za potrebné to tu verejne povedať. Som vrcholne nespokojný s tým, v prvom rade, že správa je prerokovaná takto, ako je prerokovaná. To potvrdzuje aj to, čo tvrdím, že vrcholne som nespokojný s tým, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem a nevie riešiť, čo tu sama potvrdila.
Ďakujem vám za pozornosť.