Podpredseda NR SR B. Bugár:

Áno, ďakujem pekne.

Pán spoločný spravodajca, otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k týmto dvom bodom. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k týmto dvom bodom.

Pán poslanec Hóka, nech sa páči.

Potom ako druhý vystúpi pán poslanec Delinga.

Poslanec L. Hóka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážená Národná rada, ja by som chcel vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ako aj o riešení stavu ropnej núdze, je to tlač 882.

Vážená Národná rada,

kolegyne, kolegovia,

určite viete, ropná bezpečnosť nášho hospodárstva, keď dovážame takmer všetko potrebné množstvo ropy, je rozhodne verejným záujmom štátu. V integrite problematiky ropnej bezpečnosti núdzovej zásoby ropy a ropných výrobkov vytvárajú časový priestor na obnovenie dovozu ropy. Štát sa musí angažovať, aby v priebehu obdobia spotreby núdzových zásob programovo zabezpečil potrebný dovoz ropy vychádzajúc pritom zo skutkového stavu príčiny ropnej núdze, diverzifikácie zdrojov ropy a transportných možností. Teda zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a program diverzifikácie dovozu ropy za stav ropnej núdze spoločne vytvárajú podmienky na obnovenie ropnej bezpečnosti nášho hospodárstva. Domnievam sa, že zároveň s návrhom zákona by mala byť zabezpečená aj aktualizácia programu diverzifikácie dovozu ropy pre slovenskú spoločnosť vzhľadom na vývoj situácie k tejto problematike na európskom trhu za posledné obdobie.

Treba povedať i to, že núdzové zásoby predstavujú v každom prípade umŕtvený kapitál. Náklady na tvorbu a na ochranu núdzových zásob sú zahrnuté do nákladov na obstarávanie ropných výrobkov a tieto náklady v materiálovom toku spoločenskej spotreby nakoniec vždy zaplatia občania. Preto je veľmi dôležité navrhnúť taký model a obhospodarovanie núdzových zásob, ktorý možno realizovať s vynaložením minimálnych nákladov z akýchkoľvek zdrojov, a preto predovšetkým, ale predovšetkým zo štátneho rozpočtu. Podľa mojich informácií komplexná systémová analýza problematiky núdzových zásob doteraz nebola vykonaná.

Závery z tejto analýzy mali by rezultovať do odporúčaní na tvorivú implementáciu predmetnej legislatívy Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky, a to jednak ako metodika optimálneho modelu tvorby a ochrany núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, a jednak ako minimalizácia čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Podľa mojej mienky systémová analýza by mala obsahovať predovšetkým minimalizáciu nákladov na tvorbu núdzových zásob. Treba brať do úvahy, že tieto núdzové zásoby slúžia na zabezpečovanie chodu hospodárstva za stavu ropnej núdze v mierových podmienkach, keď sa hlásime k partnerstvu pre trvalo udržateľný rozvoj. Z tohto pohľadu treba zvážiť aj podiel ropy v takzvanom ropnom ekvivalente z núdzových zásob ropných výrobkov, lebo ropa ako surovina je vždy a bude lacnejšia ako ropné výrobky.

Slovenská ekonomika potrebuje ropné výrobky takmer výhradne pre motorové palivá, pre dopravu. Na druhej strane rafinérska výroba v Slovnafte zvlášť po úspešnom nábehu výrobného programu EFPA umožňuje vysokú konverziu spracovania ropy na motorové palivá, je to približne 80 percent a je k dispozícii dostatočná výrobná kapacita. Ak posúdime cyklus, preprava núdzových zásob ropy diaľkovodom do Slovnaftu, jej spracovanie, ich expedícia do lokálnych skladov, ktoré budú predávať spotrebiteľom, hrubý odhad hovorí, že to bude, nebude dlhšie ako 20 dní. Reálna obrátkovosť v zásobovaní a lokálnych skladoch pohonnými hmotami, ktoré boli vyrobené z núdzových zásob ropy, môže byť teda za 90-dňové obdobie ropnej núdze obrátená štyrikrát. To znamená, že v lokálnych skladoch stačí uskladňovať zhruba 20 percent spotreby motorových palív z 90-dňových zásob ropných výrobkov a využitím doplňovania núdzových zásob pohonných hmôt v lokálnych skladoch možno dosiahnuť významné zníženie nákladov na tvorbu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.

Na druhej strane systémová analýza by mala riešiť aj zreálnenie nákladov na skladovacie zariadenia núdzových zásob, lebo treba konštatovať aj to, že investičné náklady na vybudovanie zásobníkov pre skladovanie ropy sú oveľa nižšie ako na zásobníky pohonných hmôt. Zásobníky na ropu sú nadzemné veľkokapacitné nádrže umiestnené v areáloch prečerpávacích staníc slovenského ropovodného systému. Čo sa týka zásobníkov na pohonné hmoty, potrebujeme skladovať núdzové zásoby v požadovanej sortimentnej skladbe v lokálnych skladoch plošne rozmiestnených po celom území Slovenska, a preto potrebujeme väčší počet zásobníkov na núdzové zásoby pohonných hmôt ako na núdzové zásoby ropy. Preto sú aj investičné náklady, ako aj náklady na údržbu potrebných na núdzové zásoby pohonných hmôt oveľa vyššie ako pre núdzové zásoby ropy. Stav zásobníkov potrebných na zabezpečovanie núdzových zásob musíme posudzovať aj z iného hľadiska. Núdzové zásoby možno uskladňovať iba v zariadeniach, ktoré zodpovedajú platným technickým normám Európskej únie, predovšetkým čo do ochrany životného prostredia a požiarneho zabezpečenia.

V súčasnosti na Slovensku pokračuje jedine Transpetrol, akciová spoločnosť, v investičnom zabezpečovaní výstavby nových veľkoobjemových nádrží pre núdzové zásoby ropy, ktoré vyhovujú technickým normám Európskej únie. Ich celkový počet, celkový objem je zhruba 380 tisíc metrov kubických. Na skladovanie núdzových zásob pohonných hmôt sú k dispozícii skladovacie kapacity asi na tretinu potreby, ale nezávislým auditom treba posúdiť, ako zodpovedajú technickým normám Európskej únie vrátane predpokladanej životnosti aj po prípadnej rekonštrukcii nevyhovujúcich nádrží. Následná ekonomická analýza preukáže, či sa ich oplatí rekonštruovať alebo ich treba oproti potrebám skladovacích kapacít asanovať. Prípadné rozdiely z vyhovujúcich využívaných skladovacích zariadení oproti potrebám skladovacích kapacít podľa analýzy v jednotlivých lokálnych skladoch pohonných hmôt pre núdzové zásoby treba zabezpečiť, samozrejme, investične.

Po tretie je veľmi dôležité analyzovať náklady na ochraňovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Bežná prax v štátoch Európskej únie, a zodpovedá to aj príslušnej direktíve, samozrejme, platí, že kompetentní predstavitelia štátu môžu zmluvne zabezpečovať ochraňovanie núdzových zásob ropy a ropných produktov s právnickými osobami. Podľa predloženého návrhu štát by bol vlastníkom ropy a ropných výrobkov a uznaní skladovatelia, ktorých certifikuje kompetentný predstaviteľ štátu, len ochraňujú núdzové zásoby buď vo vlastných skladovacích zariadeniach, alebo zariadeniach Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ktoré majú zmluvne prenajaté.

Treba povedať i to, že súčasné poplatky za ochraňovanie štátnych hmotných rezerv, ropy a ropných výrobkov sú veľmi nevýhodné pre ochraňovateľov. Preto je opodstatnené, aby bola aktualizovaná metodika kalkulácie poplatkov za ochraňovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorá by sa mala rozlišovať na reálne náklady na ochraňovanie núdzových zásob podľa charakteru skladovaného média, to znamená v prípade benzínu je to prchavosť, samozrejme, vyššie straty pri skladovaní a tak ďalej. Vlastníctvo a potom na druhej strane aj vlastníctvo skladovacích zariadení, aby ochraňovateľ vo vlastných zariadeniach mal vytvorené podmienky na rozšírenú reprodukciu týchto skladovacích zariadení. Objektivizácia poplatkov za ochraňovanie núdzových zásob je nevyhnutná pre vymáhateľnosť podmienok ochraňovania v zmysle zákona zo strany štátu voči zmluvne dohodnutým ochraňovateľom.

O uvedených skutočnostiach by mal byť vypracovaný optimálny model, aby mohla byť zabezpečená minimalizácia čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Preto som bol značne prekvapený, keď som sa dočítal v dôvodovej správe, a teraz by som chcel citovať: Tvorbu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov zabezpečujú členské krajiny Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zásadne dvoma spôsobmi. Po prvé financovaním nákladov núdzových zásob zo štátneho rozpočtu alebo uložením povinným osobám podnikajúcim v ropnom priemysle vytvoriť a udržiavať povinné núdzové zásoby alebo ich kombináciu. Obdobný model z 12 štátov, čo my chceme presadzovať, používa štyri, pokiaľ som dobre informovaný, a osem štátov používa model, ktorý som uviedol pod číslom dva.

To znamená, prvý spôsob s takzvaným štátom kontrolovaný model ukladá povinnosť vytvoriť núdzové zásoby orgánom štátu a zakladá nároky na štátny rozpočet. Je transparentnejší, samozrejme, menej "finančne náročný" a menej konfliktný. Zároveň poskytuje záruku dostupnosti a zabezpečuje rovnoprávne postavenie všetkých podnikateľov na trhu s ropou a ropnými výrobkami. Správu núdzových zásob môže odborne zabezpečiť Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ktorá má s tvorbou, obmenou a financovaním zásob ropy a ropných výrobkov dlhoročné skúsenosti. Prijatie tohto modelu odporúčajú Slovenskej republike obzvlášť v prvom štádiu tvorby núdzových zásob príslušné orgány Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry.

Druhý spôsob, takzvaný model povinných zásob, ktorý zodpovednosť za tvorbu núdzových zásob presúva na ropný priemysel podľa podielu na trhu a dovozoch ropy a ropných výrobkov, nezaťažuje síce priamo štátny rozpočet, ale o to viac konečného spotrebiteľa. Vonkoncom, keď je to štátny rozpočet alebo spotrebiteľ, vonkoncom na konci reťazca je vždy spotrebiteľ, čiže občan. Vyžaduje totiž vytvorenie a financovanie celého administratívneho aparátu organizácie zaoberajúcich sa tvorbou a hospodárením s núdzovými zásobami, zabezpečenie efektívnej fyzickej a finančnej kontroly tvorby týchto zásob. Predstavuje tiež značné riziko narušenia trhu vyplývajúce z monopolného postavenia prepravcu, spracovateľa i distribútora ropy a ropných výrobkov na slovenskom trhu.

Podobná situácia vyvoláva u spotrebiteľov niektorých členských krajín Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry, kde bol zavedený model povinných zásob, pochybnosti o bezpečnosti a dostupnosti týchto zásob práve v čase ropnej núdze a obavy z prípadných politických rizík v tejto citlivej otázke.

A teraz tá veta, ktorá ma tak trošku zarazila: Navyše prijatie modelu povinných zásob, ktorého koncepcia bola správou rezerv pripravená, bolo v minulosti legislatívne nepriechodné. To ma trošku tak prekvapilo, že hovoríme neustále o nedostatkoch finančných prostriedkov v rozpočte, a keď sa vyskytne iná možnosť, akým spôsobom zabezpečiť núdzové hmotné zásoby, jednoducho nie je na to politická vôľa.

Z uvedených dôvodov by som vám chcel predložiť aj niektoré konkrétne pozmeňujúce návrhy, potom vám to dám aj písomne pred hlasovaním, aby to poslanci mali. Týka sa to § 2 vymedzenie pojmov - tam navrhujem doplniť o bod e), kde sa píše "uznaný skladovateľ ako ochraňovateľ núdzových zásob ropy a vybraných ropných výrobkov je akreditovaný prevádzkovateľ príslušného skladovacieho zariadenia vrátane príjmového a výdajového zariadenia, ktoré zodpovedajú platným technickým normám".

Druhý návrh je k § 3 - tvorba hospodárenia s núdzovými zásobami. Tam v § 3 ods. 3, kde sa uvádza, že do núdzových zásob možno zahrnúť zásoby na palube ropných tankerov po prepustení do režimu voľného obehu. Ja by som to neodporúčal, aby ropná bezpečnosť Slovenskej republiky v podmienkach vnútrozemského štátu bola systémovo závislá od užívania takýchto mobilných skladovacích kapacít, lebo tieto núdzové zásoby ropy nemôžu byť preventívne zmluvne nakúpené z hľadiska efektívneho využívania tankerov. Nakoniec v zmysle bodu 4 podľa tohto zákona náplne mobilných prepravných prostriedkov nie sú zahrnuté ani do núdzových zásob, čiže tam je trošku taká komplikácia.

V odseku 8, čo sa týka podielu ropy a ropných polotovarov, treba doplniť, že podiel týchto ropných surovín na výrobu motorových palív bude v rozpätí minimálne 50 až 65 percent a je potrebné pre rozhodnutie o vybudovaní skladovacích kapacít nejakým obdobným spôsobom ten pomer vytvoriť.

Ďalší konkrétny návrh je k § 4 ods. 2 bod e) - navrhujem zmenu formulácie - namiesto "musí umožňovať prepojenie na ropovodnú sieť" - "musí byť prepojené na ropovodnú sieť", aby tá formulácia bola jednoznačnejšia. Je to § 4 ods. 2. Potom to dám písomne, aj tak budeme k tomu konzultovať.

V odseku 4 navrhujem doplnenie v súlade s tým, čo som hovoril, uznaný skladovateľ na základe zmluvy o ochraňovaní núdzových zásob so Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Z mojej strany by to bolo všetko. Dávam písomne, aby sme mohli o tom s pánom ministrom, samozrejme, ešte aj diskutovať. Dobre?

Ďakujem za pozornosť.

Skončil som, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga ako posledný.

Nech sa páči.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

chcel by som zaujať stanovisko k zákonu o štátnych hmotných rezervách, ktorý bol prerokúvaný v prvom a teraz je v druhom čítaní.

Podľa dôvodovej správy si predkladatelia vzali za cieľ v tomto zákone podrobnejšie definovať niektoré pojmy a presnejšie vymedziť spôsob vytvárania, dopĺňania, spravovania, ochraňovania a kontroly štátnych hmotných rezerv, takisto aj spresňovanie spôsobu financovania vzhľadom na špecifický spôsob hospodárenia s týmito rezervami.

S tým treba naprosto súhlasiť, pretože v správe štátnych hmotných rezerv je skutočne veľké bohatstvo a množstvo surovín, prostriedkov, komodít, s ktorými sa nielen skladuje a nakladá v prípade núdze alebo pri mobilizácii, ale aj v čase ich obnovy, ich dopĺňania, čiže v normálnom obchodnom styku.

Vieme veľmi dobre, že v doterajšom pôsobení Správy štátnych hmotných rezerv vznikali vždy veľmi vážne problémy a kontrolné orgány a nakoniec aj verejnosť sa dozvedala o rôznych kauzách, ktoré ešte aj dodnes nie sú doriešené a neustále ich šetrenie trvá. Myslím si, že to svedčí o tom, že tam treba v maximálnej miere pristúpiť k úprave tohto zákona do takej podoby, aby si tí, ktorí spravujú tento prierezový rezort, nemohli vysvetľovať zákony dvojako, aby nemohli pristupovať k styku či už s verejnosťou, ale hlavne s nakladaním zásob, tak ako im to vyhovuje, ale presne len podľa toho, čo dovoľuje zákon.

Z tohto pohľadu sú tu hneď v bode 2 doplnené dva pojmy - pojem kúpa a predaj, kde v § 2 písm. b) sa dopĺňajú tieto dva termíny. Vieme veľmi dobre, čo to znamená kúpa a predaj. Aj keď nie je toto definované a ja si myslím, že tu by patrila odvolávka na Obchodný zákonník, nie je nikde v zákone, v každom prípade si myslím, že hlavne z hľadiska kúpy je potom rôzny spôsob, ako pristupovať v praxi k tomuto termínu. Zákon presne upravuje terminus technicus predaj. Je to, myslím si, že presne doplnené v § 5b, ale kúpa nie je nikde definovaná.

Ja by som chcel požiadať pána ministra, keďže nemám pripravený konkrétny návrh s 15 podpismi, aby vo vykonávacej vyhláške, ktorú bude vydávať vláda a je pripravený, aby práve táto oblasť, tento terminus technicus bol veľmi jasne vydefinovaný v zmysle Obchodného zákonníka, aby nedochádzalo k pokriveniu a k rôznym snahám pri obchodnom styku, pri kúpe tohto tovaru, ktorý je potrebné najmä obmieňať do zásob, ktorý je potrebné dopĺňať do zásob a ktorý je potrebné, samozrejme, aj ak sa rozhodne príslušný štátny orgán alebo vláda, aj nanovo zaradiť do Správy štátnych hmotných rezerv.

Ďalej sa tu hovorí, nie presne v tomto paragrafe, ale v § 3 sa hovorí o novom termíne, a to nielenže Slovenská republika vytvára, ale aj dopĺňa na ochranu svojej ekonomiky a riešenie mimoriadnej situácie a výnimočného stavu niektoré štátne hmotné rezervy. S týmto termínom sa v zákone už nejako nenakladá, a preto by som tiež chcel požiadať pána ministra, aby jasne tento problém a tento spôsob dopĺňania štátnych hmotných rezerv bol vydefinovaný v prevádzacej vyhláške, aby nevznikal svojvoľný výklad a potom už v náleze, keď Najvyšší kontrolný úrad na to príde, bol opodstatnený dvojaký alebo trojaký výklad tohto slovíčka.

Takže by som chcel požiadať, aby ministerstvo hospodárstva pristúpilo veľmi vážne k definovaniu týchto pojmov, pretože je tiež zodpovedné za to, ako sa bude napĺňať zákon o štátnych hmotných rezervách.

Chcel by som ešte poukázať na jednu anomáliu, ktorá tu vznikla. Považujem za správne, že ako sa uvádza v § 4a - tvorba a doplnenie štátnych hmotných rezerv, kde sa odvoláva, že tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov a menuje sa tam zákon o verejnom obstarávaní, zákon o komoditných burzách, ale k tomuto bodu, prosím vás pekne, je v bode 11 takéto vysvetlenie, že na podporu plynulého prispôsobovania sa výrobcov poľnohospodárskych výrobkov zmenám podmienok na trhu potravín a na podporu vytvárania rovnováhy v dopyte a ponuke, realizuje Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky priamy nákup, nákup prostredníctvom komoditnej burzy a v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky nákup prebytkov vybraných výrobkov formou intervenčných nákupov.

To považujem za scestnú záležitosť, pretože to, čo je v tejto dôvodovej správe, je presne vyjadrením funkcie a poslania Štátneho fondu trhovej regulácie, ktorý pôsobí na trhu s agrokomoditami a má vymedzenú funkciu, má zabezpečovať rovnováhu na trhu, má zabezpečovať intervenčné nákupy pre odkupovanie prebytkov a podobne. Čiže týmto spôsobom by vznikali v podstate dve štátne inštitúcie, ktoré by pôsobili na trhu s agrárnymi produktmi v trhovom prostredí, čo práve nechceme, aby si dve štátne organizácie vzájomne konkurovali pri odčerpávaní prebytkov poľnohospodárskych produktov z agrárneho trhu. Veď toto nemôže byť a ani nie je poslaním správy štátnych hmotných rezerv. Takže tu dochádza k nesprávnemu náhľadu, ktorý nebol dotiahnutý pri medzirezortnom rokovaní s ministerstvom pôdohospodárstva a chcel by som teda pána ministra požiadať, aby to aplikačne vysvetlil tu v snemovni.

Ja si spomínam, samozrejme, na základe svojho pôsobenia ako riaditeľa Štátneho fondu trhovej regulácie, keď ešte nebol vydefinovaný zákon o Štátnom fonde trhovej regulácie, tak sme dochádzali s predsedom Správy štátnych hmotných rezerv do nie dobrých vzťahov, lebo sme chceli oddelene pôsobiť na agrárnom trhu, stanovovať ceny, odkupovať prebytky, čo v tomto prípade nie je dobrý stav. Takže ak by to malo byť takto vysvetľované, tak si myslím, že by došlo ku kolíziám, a tí, ktorí by mali dať tento stav veci do poriadku, by boli nešťastne pomýlení.

Toto sú dve moje pripomienky, vážený pán minister, ktoré by som chcel, aby ste zdôvodnili a uviedli na pravú mieru, a po druhé, aby ste vo vykonávacom predpise zabezpečili jednoznačnú dikciu tej formy nákupu.

A ešte mám jednu pripomienočku, a síce k paragrafu predaja hmotných rezerv, to je na strane 5 v § 5b, kde je jedna jediná vetička, ktorá hovorí, že zásoby hmotných rezerv predáva správa rezerv v rámci obmien a zámien a za zmluvný predaj sa považuje aj predaj prostredníctvom komoditnej burzy. Ja si, pán minister, myslím, že tam chýba jedna vec, aby to bolo jasné. Že tam by mala byť odvolávka na § 4a ods. 3, ktorý jasne v tomto zákone definuje, o čo ide, aby si aj pri tom predaji jednotliví príslušníci, ktorí sa tým budú zaoberať, ktorí budú uzatvárať za Správu štátnych hmotných rezerv zmluvy s eseročkami alebo inými firmami, aby tu nedošlo k zbytočným postupom, ktoré sa nebudú riadiť zákonom.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch bodoch programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, pán minister.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Áno, ďakujem pekne.

Tak najskôr k vystúpeniu pána poslanca Hóku, ktorý začal diverzifikáciou dovozu ropy, aktualizáciou tohto programu a aktualizáciou vlastne programu diverzifikácie dovozov ropy. Takýto program je spracovaný, je aj aktualizovaný, dokonca prebiehajú aj na vládnej štátnej úrovni medzinárodné rokovania, ktoré by mohli zabezpečiť diverzifikované zdroje pre dovoz ropy. Mám k dispozícii, nemám ju pri sebe, ale môžem vám ju dať, pán poslanec, najnovšiu analýzu novo sa otvárajúcich trhov a novo budovaných ropovodných systémov, ktoré by mali sprístupniť na náš, na európsky trh, dá sa povedať, ropu z kaspickej oblasti a z ďalších nových nálezísk. Tá situácia možno pred niekoľkými rokmi bola hodnotená príliš, by som povedal, optimisticky, nie je taká jednoduchá.

Aj veľké svetové ropné spoločnosti začínajú trošku rezervovaným spôsobom pristupovať k vybudovaniu niektorých ropovodov, ktoré by prichádzali z tejto oblasti na teritórium napríklad strednej, strednej Európy. Slovenská republika je teraz napojená na program, ktorým sa dobudováva ropovod alebo buduje ropovod Odesa, Odesa Brody a z tohto ropovodu by sme mohli mať istý, istý diverzifikovaný zdroj.

Po prvé na úrovni ale organizácií petrochemického priemyslu tieto samostatne realizujú rokovania, samozrejme, v rámci svojich dodávateľských, dodávateľských vzťahov, obchodných vzťahov, pričom z hľadiska informácií a kooperácie, ktorú máme, tak sú takéto diverzifikované zdroje zabezpečené jednak z arabských teritórií aj vzhľadom na technológiu, ktorá je, bola v uplynulom období inštalovaná v Slovnafte a umožňuje spracovanie tejto ľahkej a kvalitnej ropy. Rovnako tak prebiehajú teraz rokovania napríklad s Egyptom, ktorý ale v poslednom období ešte pred rokom bol exportérom ropy, v poslednom období troška utlmil svoje exportné akoby alebo utlmil vývozy ropy s tým, že prebieha vo vnútri, u nich vo vnútri istá reforma, dá sa povedať, ropného priemyslu a sústreďujú sa skôr na zásobovanie. Zásobovanie doma a predávajúce cez burzu, čiže nie je možné urobiť medzinárodné dohody, ktoré by viedli k stabilným dodávkam.

V našej pozornosti je, samozrejme, teritórium Sudánu, v rámci ktorého boli objavené a sú v používaní veľmi bohaté náleziská, budujú sa ropovody, ktoré by mali na pobrežie mora priviesť, priviesť ropu z týchto nálezísk. Máme záujem diverzifikovať dodávky alebo dovoz ropy na teritórium Slovenskej republiky aj z tejto oblasti.

Nesúhlasím celkom s tým, čo ste hovorili, že by nebola pripravená komplexná systémová analýza núdzových zásob ropy. Je pravda, že v materiáli, ktorý je predkladaný na rokovanie vlády, sú, myslím je to strana 4 a strana 6, tabuľky, ktoré sú prevzaté z analýzy a hovoria o aktuálnych zásobách ropy. Takáto komplexná analýza bola urobená, bola urobená v súvislosti s potrebou, v súvislosti s uznesením a úlohami, ktoré prijala Rada obrany štátu, kde sme v spolupráci aj s ministerstvom obrany takýto materiál my nie, ale v spolupráci ministerstvo obrany, ministerstvo hospodárstva a Správa štátnych hmotných rezerv predkladali na rokovanie vlády, bola vypracovaná ekonomická analýza, vecne materiálna technická, technologická analýza jednotlivých zariadení s tým, že je, samozrejme, uznesenie Rady obrany štátu, ktoré ukladá v tomto smere, v tomto smere úlohy vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých projektov na dobudovanie vlastne zásobníkov, ktoré by nám umožnili realizovať alebo postupne uvádzať do života navrhovaný, navrhovaný zákon.

Na druhej strane, pán poslanec, už táto analýza ukázala vysokú ekonomickú náročnosť predovšetkým vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a skutočne ja súhlasím s vami, tak ste to uviedli aj vy, nie je možné len zo štátneho rozpočtu zabezpečiť technické prostredie na realizáciu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, aj preto v rámci modelov, ktoré rozpracúvame, na základe uznesenia Rady obrany štátu sú uvažované modely jednak zo štátneho rozpočtu v kombinácii s tým, že zo zákona bude uložená povinnosť spoločnostiam podnikajúcim v tejto oblasti, aby sa podieľali na tvorbe týchto, na tvorbe, možno ich nazvať, aj, aj mobilizačných a iných zásob.

V tomto okamihu je situácia taká, a to vás chcem informovať, že zásoby, ktoré vyžaduje obrana Slovenskej republiky, sú splnené. V týchto zásobníkoch sú isté kapacitné možnosti aj na vytváranie takzvaných civilných zásob, ale tu sme práve pre ekonomickú náročnosť požiadali v negociačnom procese ku kapitole energetika sme vlastne požiadali o 8-ročné prechodné obdobie a doterajšie rokovania ukazujú, že bude rešpektovaná táto naša požiadavka predovšetkým z hľadiska, ako som už povedal, ekonomickej náročnosti, ale aj vyriešenia otázok napríklad dlhu voči životnému prostrediu v existujúcich zásobníkoch a podobne.

Boli vypracované projekty pre dostavbu alebo pre, áno, dostavbu, dá sa povedať dobudovanie zásobníkov v Kapušanoch a v Stožku, finančná náročnosť je značne nad 1 miliardou Sk, je rozložené toto dobudovanie do obdobia niekoľkých rokov, bohužiaľ, možnosti štátneho rozpočtu v tomto období umožňovali skôr udržiavacím spôsobom sa venovať týmto projektom ako nejakým spôsobom, ktorý by umožnil dokončiť, povedzme, jednak stavebné a potom aj technologické, technologické časti v týchto zásobníkoch.

V tabuľke na strane 6 nájdete ale číselné údaje, ktoré hovoria o skladovacích kapacitách v objeme nad 1 miliadru metrov kubických a z toho len 236 tisíc je v tomto okamihu v správe štátu. A preto nedá sa nič robiť, ja osobne budem odporúčať pri riešení tejto problematiky na rokovanie Rady obrany štátu, aby sme k tomu pristúpili tým takzvaným kombinovaným spôsobom. Netreba sa toho obávať, je to skutočne model, ktorý je používaný v rôznych krajinách. V mnohých krajinách jednoducho spoločnosti, ktoré podnikajú, ktoré dovážajú a transportujú, aj súkromné spoločnosti, a transportujú ropu, respektíve produkty z nich, sú zo zákona povinné udržiavať určité zásoby, ktoré môžu potom byť využité v krízových situáciách, v mimoriadnych situáciách, tak ako to bude potrebné.

Návrhy, ktoré ste predložili na doplnenie zákona, no tu skôr technicky by som najskôr povedal, že je škoda, že počas prerokúvania tohto zákona vo výboroch neboli, neboli predložené všetky tieto návrhy. Ja môžem priamo povedať podľa toho, ako odzneli ústne zatiaľ tieto návrhy, pretože ich nemám písomne, že je možné určite akceptovať ten prvý návrh, ktorý by presne špecifikoval, kto to je skladovateľ, to beriem, to zlepší tento zákon, ale potom k § 3 bodu 3 a bodu 8, tam by som vyslovil nesúhlas najmä s tým bodom 3, ktorý hovoril, že už zo zákona by sme mali štátnym hmotným rezervám vlastne určiť percentuálne pomer. To nie je potrebné. Štátne hmotné rezervy vždy predkladajú komoditnú štruktúru na odsúhlasenie vláde a Rade obrany štátu. A tam je možné práve podľa situácie, aká je v zásobách, na trhu upravovať vlastne túto štruktúru čo najvýhodnejšie pre zásoby, čo najvýhodnejšie pre takpovediac pre Slovensko. Takže neodporúčal by som, aby to bolo takto explicitne uvedené, uvedené v zákone.

Čo sa týka doplnenia § 4, to bol myslím odsek 2 bod e), to by som z rovnakých dôvodov, teda jednoducho to neodporúčam.

Pán poslanec Delinga vystúpil k druhému zákonu, ktorý je novelou zákona o správe štátnych hmotných rezerv v súvislosti ale predovšetkým so zákonom o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov. Ja môžem na rovinu povedať, že v prvej vykonávacej vyhláške, ktorá je priložená k tomuto zákonu, sa dá akceptovať ten váš prvý návrh, v ktorom treba presnejšie špecifikovať kúpu a myslím si, že tam je priestor aj na bližšiu špecifikáciu dopĺňania. Ale keď si pozriete hneď prvý odsek alebo prvý paragraf tejto vyhlášky, tak tam už je istá špecifikácia toho dopĺňania urobená. Takže možno, keď písomne predložíte, čo si vy predstavujete pod procesom dopĺňania štátnych hmotných rezerv, tak nie je problém, aby sme na ministerstve hospodárstva upresnili podľa tohto návrhu, prekonzultovali spoločne tento váš návrh a do príslušnej komisie legislatívnej rady vlády môžeme predložiť, predložiť celý potom už, už upravený, upravený návrh.

Pán poslanec, ja súhlasím s vami, že, že činnosť a vzťah štátnych hmotných rezerv a niektoré operácie, ktoré robili štátne hmotné rezervy, veď veľakrát sme vtedy o tom spolu rozprávali, ja som sedel ako poslanec tam vzadu a veľakrát ste sa tam zastavili, sme rozprávali o problémoch, ktoré vznikli vlastne s odkúpením obilia s tým, že sa stalo to, že sa kúpilo obilie, či už ho kúpila firma, ktorá vznikla deň, hodinu predtým, to teraz nechajme stranou, ale z pohľadu štátnych hmotných rezerv technika bola taká, že to obilie ani vlastne neopustilo štátne hmotné rezervy a podobne. My sme sa snažili tento proces zlepšiť. Je definovaný vo vykonávacej vyhláške, akým spôsobom by sa to malo robiť. Chceme to robiť formou zápožičiek.

Tu sa jednoducho ale nemôžeme vyhnúť tomu, že predovšetkým na trhu s agrokomoditami budú pôsobiť, v tom s vami súhlasím, že nemali by tam štátne hmotné rezervy pôsobiť intervenčným spôsobom, to asi nie je pravda. Ale naopak, môže vzniknúť krízová situácia, to je situácia, keď nie je dostatok produkcie na trhu. Vy ste predovšetkým podľa mňa, ak som vás dobre pochopil, ste mali na mysli prebytky na trhu a vtedy by mali štátne hmotné rezervy robiť, robiť kvázi intervenčné nákupy podľa vašej interpretácie, akoby to robil aj Štátny fond trhovej regulácie. I napriek tomu, že si myslím, že by sa nič nestalo, keby pôsobili dve inštitúcie, možno aj trošku konkurenčným spôsobom, ale pri nákupe prebytkov by som to považoval aj ja za možno nie celkom šťastné.

Ale pri obrátenej intervencii, t. j. intervencie na trh v prípade nedostatku, keď sa uvoľňujú zo štátnych hmotných rezerv prostriedky a to, prosím, bol, však poznáte tú situáciu, to je vlastne aktuálny stav, keď zo štátnych hmotných rezerv vláda rozhodla uvoľniť určité prostriedky, tak je otázka teraz, čo je korektnejšie, výhodnejšie a čo je lepšie, či keď to pôjde zo štátnych hmotných rezerv a pôjde to s konštantnou cenou a vyhláška vytvorí nástroje, akým spôsobom vlastne dohodnúť vzťah medzi štátnymi hmotnými rezervami a príslušnou inštitúciou, ktorá kupuje napríklad alebo dostáva zápožičku v príslušnom objeme zo zdrojov alebo zo zásob potravinárskej pšenice, alebo to urobiť tak, ako to v tomto prípade aj vláda odsúhlasila, že bude vzťah najskôr medzi štátnymi hmotnými rezervami a Štátnym fondom trhovej regulácie a ten bude plniť aj túto formu intervencie, intervencie na trhu.

Pán poslanec, nebudem už teraz navrhovať vstupovať do zákona, lebo ani nepoznám písomne vaše návrhy. Možno, keď ich vy presne poviete, že nájdeme priestor, aby sme to pozitívum z tých vašich návrhov zapracovali, zakomponovali ešte do tých dvoch vyhlášok, ktoré sú prílohou predloženého zákona. Neviem, či som vás uspokojil, ale myslím si, že vieme nájsť v obidvoch prípadoch, prípadoch riešenie.

A pripomienku, ktorá bola k § 5b, akceptujem, to môžem hneď povedať, tá odvolávka je, myslím, na § 3, ktorú treba doplniť, to beriem, to je technické zlepšenie zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme spoločne o všetkých prerokovaných bodoch.

Teraz by sme pristúpili v poradí k ďalšiemu bodu programu 46. schôdze, ktorého predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister hospodárstva, a tým je

správa o rozvoji cestovného ruchu a Národný program rozvoja cestového ruchu v Slovenskej republike.

Správu ste dostali ako tlač 923.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister hospodárstva.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

správu o rozvoji cestovného ruchu a Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia číslo 1261 z 1. februára tohto roku, ktorým Národná rada požiadala vládu o predloženie uvedených dvoch dokumentov. Vláda predmetný materiál prerokovala na svojom zasadnutí dňa 28. februára a schválila ho uznesením číslo 185. Predložený materiál formálne pozostáva z dvoch častí, pričom správa o rozvoji cestovného ruchu predstavuje určité doplnenia, aktualizáciu údajov Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike predovšetkým z pohľadu aktuálneho vývoja cestovného ruchu v rokoch 1998 až 2000.

Cestovný ruch prešiel po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 zložitým vývojom, keď podstatná časť jeho zariadení bola sprivatizovaná už v rámci malej privatizácie. Táto skutočnosť na jednej strane predstavovala vytvorenie určitého konkurenčného prostredia, na druhej strane však znamenala jeho atomizáciu, a to do takej miery, že v súčasnosti sú podnikateľské subjekty v tejto oblasti takmer výlučne podnikateľmi malými.

V spojitosti s uskutočnenými reformami v oblasti územného a správneho usporiadania Slovenska to zároveň znamenalo aj postupnú stratu určitých prvkov koncepčnosti, respektíve nevytvorenie takýchto prvkov koncepčnosti, koordinácie, ako aj systémových krokov v rámci tohto odvetvia. Túto skutočnosť nemohli výraznejšie ovplyvniť niektoré čiastkové opatrenia, ktoré boli v tejto oblasti vykonané v minulosti, ako bolo napríklad zriadenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, realizácia programu podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, parciálne úpravy sadzieb dane z pridanej hodnoty a podobne, dokonca sadzby dane z pridanej hodnoty niekedy negatívnym spôsobom vo vzťahu k cestovnému ruchu a podobne.

Vývoj v oblasti cestovného ruchu bol tiež ovplyvnený imidžom, ktoré Slovensko malo z hľadiska povedzme hodnotenia politickej situácie v Slovenskej republike a podobne. Objektívne treba povedať, že ten imidž Slovenska nebol najpriaznivejší a jednoducho sa negatívne odrážal na stave v cestovnom ruchu.

Napriek nie priaznivému hodnoteniu vývoja cestovného ruchu je potrebné poukázať aj na niektoré priaznivé vývojové tendencie z posledného obdobia, ako napríklad rast počtu prenocovaní v ubytovacích zariadeniach, a to tak domácich, ako aj zahraničných návštevníkov, zvýšenie priemerného počtu prenocovaných z 3,7 na 3,9 a tak ďalej. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v ekonomických výsledkoch, v raste tržieb cestovných kancelárií, v raste výnosov ubytovacích a stravovacích služieb za rok 1999 oproti roku 1998 a následne aj ich hospodárskych výsledkov. Tieto skutočnosti sú v priloženom dokumente uvedené v prehľadných tabuľkových informáciách.

Už v tomto roku sme začali v rámci štrukturálnych fondov Európskej únie s realizáciou pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu s tým, že dňa 22. decembra 2000 bolo podpísané memorandum o porozumení medzi Komisiou Európskej únie a ministerstvom hospodárstva. Účelom memoranda o porozumení je umožniť transfer PHARE prostriedkov a národných prostriedkov na vytvorenie pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu, ktorá bude využívať združené prostriedky na dosiahnutie všeobecných, okamžitých i špecifických cieľov.

Konkrétne v oblasti všeobecných cieľov to predstavuje zvýšenie schopnosti Slovenska implementovať programy európskych štrukturálnych fondov a veľké projekty financované kohéznym fondom po vstupe Slovenska do Európskej únie, ako aj zlepšenie kapacity na riadenie štrukturálnych fondov a administratívne kapacity na podporu konečných prijímateľov grantovej schémy. Toto treba, prosím, vidieť predovšetkým vo vzťahu k prostrediu cestovného ruchu a k príprave projektov a podnikateľskej verejnosti v oblasti cestovného ruchu.

Okamžité ciele predstavujú realizáciu malých sérií pilotných projektov na testovanie a rozvoj slovenskej administratívy a doplnenie aktivít uskutočňovaným programom opäť vo vzťahu k cestovnému ruchu. Špecifické ciele budú zamerané na rozvoj administratívnej kapacity a na využitie a riadenie štrukturálnych fondov Európskej únie v oblasti priameho rozvoja cestovného ruchu. Vytvorenie podporného nástroja pre rozvoj cestovného ruchu vo forme grantovej schémy za širokej multiregionálnej spolupráce má umožniť vznik priaznivých podmienok pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu a prispieť tým k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Po ukončení by sa mala grantová schéma pretransformovať na podporný nástroj cestovného ruchu s pravidelným vlastným príjmom. Celkový rozpočet grantovej schémy predstavuje 2 335 tisíc euro, ktorý bude podporený čiastkou 585 tisíc euro zo štátneho rozpočtu, čiže prispievame tam v rozsahu 25 percent a 1 750 tisíc euro zo zdrojov Európskej únie PHARE.

Na akcie investičného a neinvestičného charakteru bude vyčlenených približne 86 miliónov Sk. Grantová schéma bude podporovať investície slovenských malých a stredných podnikateľov v odvetví cestovného ruchu až do výšky 35 percent celkových oprávnených nákladov. Aktivity týkajúce sa budovania inštitúcií budú podporované vo výške od 50 do 75 percent. Očakáva sa, že asi 70 percent všetkých grantov bude poskytnutých na dobudovanie inštitúcií a ostatné účely, napríklad miestne a regionálne združenia, školenia, informačné technológie a podobne, a okolo 35 percent týchto prostriedkov pôjde na investície.

V súčasnosti prebiehajú regionálne organizované semináre pre potenciálnych žiadateľov v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. V súlade so schválenou novelizáciou pokračujeme aj v tomto roku s realizáciou programu podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, ktorý má poradové číslo v schéme programov pre podporu malého a stredného podnikania číslo 5. Budem sa na to odvolávať. V prvom štvrťroku bolo z 33 žiadostí odsúhlasených 31, pričom výška takto odsúhlasených príspevkov predstavuje 21 369 tisíc Sk. Podpora smeruje v 23 prípadoch do oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, šesť príspevkov je určených na rozvoj horských lyžiarskych stredísk a dva predstavujú rozvoj doplnkových služieb.

Realizácia podporných investičných podnikateľských zámerov. Táto realizácia bude viesť k vytvoreniu približne 486 pracovných miest, pribudne 578 miest pri stoloch a ubytovacia kapacita sa rozšíri o viac ako 110 lôžok. Údaje neuvádzam v žiadnom prípade z nejakých dôvodov spokojnosti s doteraz vykonanými opatreniami, ale skôr naopak. Údaje poukazujú na potenciál cestovného ruchu a potrebu prijatia systémových opatrení, tak ako ich navrhujeme v druhej časti toho dokumentu, ktorý som predložil do Národnej rady. To znamená v Národnom programe rozvoja cestovného ruchu. Táto skutočnosť zároveň predstavuje aj plnenie tej časti programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaväzuje okrem iného sformovať cestovný ruch ako odvetvie, ktoré je schopné vytvárať nové pracovné príležitosti, pomáhať rozvoju vhodných oblastí Slovenska z pohľadu cestovného ruchu a pozitívne ovplyvňovať devízovú bilanciu Slovenska.

Nosnými prvkami prijatých opatrení sú vytvorenie miestnych združení, a to zo zákona v tých obciach a mestách, ktoré sú už v súčasnosti v zmysle zákona číslo 544 o miestnych poplatkoch miestami sústredeného cestovného ruchu. Na úrovni ústrednej štátnej správy náš návrh vychádza z podnetov podnikateľských subjektov a samospráv.

Ďalej je to vytvorenie systému financovania cestovného ruchu. Tu náš návrh predstavuje spoločné pôsobenie prostriedkov, ktoré majú k dispozícii samosprávy, podnikateľské subjekty i štátny rozpočet. Tu musím ale zdôrazniť, že práve rokovanie o obsahu tohto zákona, ktorý považujeme za prioritný zákon, ktorý má určiť vlastne rámce a obsah, postup v oblasti financovania cestovného ruchu, predstavitelia samosprávnych orgánov Združenia miest a obcí Slovenska zásadne podmieňujú svoju účasť na financovaní týchto projektov spoluúčasťou štátneho rozpočtu. Došlo k zhode v tejto oblasti z hľadiska koordinujúceho, to znamená nášho ministerstva, a v takejto forme je zákon predkladaný na ďalšie, ďalšie konanie.

Návrh opatrení rieši aj ďalšie problémy, a to od úloh v oblasti marketingu trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu vylúčením alebo elimináciou pôsobenia šedej ekonomiky až po oblasť výchovy a vzdelávania podnikateľov a pracovníkov v oblasti cestovného ruchu. Tieto opatrenia sú súčasťou, organickou súčasťou predloženého vládneho materiálu.

Národný program rozvoja cestovného ruchu bol spracovaný za úzkej súčinnosti odborníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Bol posudzovaný v Rade pre cestovný ruch zloženej zo zástupcov jednotlivých rezortov, profesijných zväzov, združení i vysokých škôl. Ja som presvedčený, že sa nám podarí najmä v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, spoluprácou so združeniami reprezentujúcimi podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu celý rad navrhovaných opatrení realizovať.

Chcem ale upozorniť, že štruktúra navrhovaných opatrení, ktorá je klasifikovaná ako štruktúra pre oblasť legislatívy alebo opatrenia pre oblasť legislatívy, administratívy a podobne majú multisektorový, multirezortný charakter. A nie vždy sa nám darí nejakým dôraznejším spôsobom dosiahnuť takú účinnú spoluprácu medzi našimi jednotlivými rezortmi, aby sme dokázali možno na prvý pohľad aj jednoduché administratívne opatrenia efektívne a účinne zrealizovať.

Aj toto je zrejme dôvod, ktorý predovšetkým zástupcov profesijných združení z oblasti cestovného ruchu, ktorí sú zastúpení v rade ako v poradnom orgáne ministerstva hospodárstva - v Rade pre cestovný ruch - viedol k tomu, že forsírujú návrh na vytvorenie ústredného orgánu štátnej správy najlepšie na úrovni ministerstva, prípadne istej formy vládneho výboru, ktorý by sa prierezovo zaoberal činnosťou cestovného, činnosťou v oblasti cestovného ruchu. Na základe návrhu tejto rady ja som postúpil takýto návrh v rámci národného programu na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Jeho realizáciu ale treba, potrebné a je potrebné zosúladiť s celkovou transformáciou verejnej správy.

Na záver ale tohto úvodného vystúpenia chcem zdôrazniť, že podstata rozvoja cestovného ruchu je len a len v regiónoch na dobrej príprave, dobrých projektoch v regiónoch. Úlohou ministerstva a ostatných ministerstiev vlády je k tomuto vytvárať legislatívne, finančné podmienky a primerané inštitucionálne nástroje.

Ďakujem za pozornosť.