Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Dávam slovo pánovi poslancovi Prokopovičovi, ktorého určil gestorský výbor ako spravodajcu k tomuto prerokúvanému bodu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o rozvoji cestovného ruchu a Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike (tlač 923).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1019 z 5. marca 2001 pridelil správu na prerokovanie vo výboroch do 20. marca 2001 a v gestorskom výbore do 22. marca 2001.
Správa bola pridelená: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelenú správu do 21. marca 2001 a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 488 z 27. marca 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výboru uvedenými v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady, ktorým bola pridelená správa na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu 14. marca 2001 a uznesením číslo 604 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval správu 21. marca 2001 a a uznesením číslo 225 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval správu 13. marca 2001 a uznesením číslo 250 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu 14. marca 2001 a uznesením číslo 163 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval správu 15. marca 2001 a uznesením číslo 234 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval správu 21. marca 2001 a uznesením číslo 179 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 14. marca 2001 a uznesením číslo 475 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o rozvoji cestovného ruchu a Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Šiesti páni poslanci sa hlásia do rozpravy. Posledný pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Finďo.
Nech sa páči.
Poslanec P. Finďo:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na jar minulého roka ohlásila vláda zrod Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike. Na jeho prerokúvanie v parlamente sme čakali približne rok. Aj to je jeden z dôkazov o tom, ako sa pristupuje k rozvojovým programom v oblasti cestovného ruchu bez ohľadu na obrovskú nezamestnanosť, o ktorej sme hovorili niekoľko dní. A práve cestovný ruch môže byť pri riešení tohto problému výraznou pomocou.
Na vlaňajšom júnovom stretnutí ministra hospodárstva Slovenskej republiky s odborníkmi v cestovnom ruchu sám pán minister Harach konštatoval, že cestovný ruch môže vytvoriť až 50 tisíc nových pracovných príležitostí. Ja si dovolím tvrdiť, že toto číslo sa dá ešte aj zdvojnásobiť. Rozvoj cestovného ruchu prispieva totiž aj k rozvoju ďalších ekonomických odvetví.
Uvediem príklad. Niekoľko údajov z kvalifikovaných odhadov Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky zameraný na spotrebu mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov a zeleniny či piva. Odhad bol na základe spotreby vo viacerých zväzových hoteloch urobený na počte 380 hotelov. Nie sú teda doň zahrnuté reštaurácie, motely, penzióny, chaty, motoresty či bufety.
Získané údaje nútia minimálne na zamyslenie. V roku 2000 sa na Slovensku napríklad spotrebovalo bravčového mäsa 736 440 kilogramov, hovädzieho mäsa 351 842 kilogramov, mäsových výrobkov 417 tisíc kilogramov, hydiny 1 069 tisíc kilogramov, zeleniny 2 177 tisíc, zemiakov 2 112 tisíc kilogramov, mlieka 1 368 tisíc litrov, syrov 418 tisíc, vajec 16 461, piva 2 131 tisíc litrov, vína 1 160 140 litrov.
Mäso, mlieko, syry, vôbec potraviny musel niekto dorobiť, spracovať. To sú reálne pracovné príležitosti. Každý predaj je zaťažený DPH, v prípade nápojov aj ďalšími poplatkami, spotrebnou daňou. Sú to všetko peniaze, ktoré vo forme nepriamych daní idú rovno do štátnej kasy. Hypoteticky si primyslíme údaje z ďalších zariadení, ktoré tu nie sú zahrnuté a predstavme si, že by u nás cestovný ruch úplne upadol. Pre koho by sa toto všetko vyrábalo? O aké dane by štát prišiel? Hypoteticky si predstavme, že by aktívny cestovný ruch bol tam, kde podľa vývojových predpokladov už mal byť. Teda približne na 2,5-násobnej až trojnásobnej úrovni. O koľko by sa mohla zvýšiť výroba potravín, o koľko viac pracovných príležitostí by pribudlo fakticky mimo cestovného ruchu, o koľko viac daní by dostal štát. Od výrobcov, zamestnaných ľudí i od stravovacích zariadení, ktoré platia DPH, spotrebnú daň, daň z príjmu a podobne.
Každé zariadenie cestovného ruchu potrebuje nábytok, koberce, žiarovky, televízory a tak ďalej. Všetko musí po čase obmieňať. Uvedomujeme si vôbec dostatočne jeho potenciál? Nielenže si ho neuvedomujeme my, ktorí sa v cestovnom ruchu nepohybujeme, ale zdá sa, že tento potenciál dostatočne neoceňuje ani celá naša spoločnosť a azda aj ministerstvo, ktoré tento dokument vypracovalo a predkladá ho parlamentu. Inak by sa azda nemohlo stať, že v slovenskej agentúre pre cestovný ruch chce prostriedky na marketing a propagáciu Slovenska doma a v zahraničí zvýšiť z 38 miliónov len na 80 miliónov. Vzhľadom na skúsenosti i výsledky okolitých štátov, najmä Maďarska a Českej republiky, je zrejmé, že sumu treba ešte aspoň zdvojnásobiť ruka v ruke s vysokou profesionalizáciou agentúry.
Nechcem sa však venovať kritickému rozboru národného programu. Je vypracovaný štandardne, miestami i podnetne, chýba mu azda výraznejší rozlet, tvorivosť a preberanie zahraničných skúseností. Vzhľadom na všetko, čo som doteraz povedal, chcem skôr predložiť návrhy nie v podobe pozmeňujúcich návrhov, lebo to sa k takémuto typu materiálu nepredkladá, ktoré by sa mohli a mali stať súčasťou vládneho programu. Ide o návrhy, ktoré by sa mali realizovať v horizonte niekoľkých týždňov. Ešte do letnej sezóny i návrhy, ktoré by mali byť realizované už do zimnej sezóny. V prvom rade po skúsenostiach a poznatkoch, ktoré máme k dispozícii, navrhujeme zvážiť otázku poplatkov za turistické víza dávané do pasov pri prechode hraníc ukrajinským, ruským a bieloruským návštevníkom, ktorí pricestujú prostredníctvom cestovných kancelárií.
Viem, že tento návrh je možno trochu neštandardný, ale treba naozaj zvážiť to, či je lepšie pre nás získať niekoľko sto alebo tisíc korún za to, že dáme pečiatku do pasu, alebo či je lepšie, aby sme získali niekoľko tisíc až desať tisíc korún od návštevníka, ktorý na Slovensko príde, a ak sa mu zjednodušia pasové, vybavovanie pasových formalít, a ak sa zlacní celé toto vybavovanie.
Cestovanie prostredníctvom cestovných kancelárií je dostatočne prehľadné a kontrolovateľné. Chválim ministerstvo zahraničných vecí za doteraz urobené prvé kroky v zmiernení vízového režimu, no treba ešte urobiť tento ďalší krok. Zároveň treba jednostranne zrušiť vízovú povinnosť pre občanov všetkých vyspelých krajín, s ktorými túto vízovú povinnosť máme. Nebojme sa, že Japonci zaplnia naše utečenecké tábory. Ak zaplnia hotely a reštaurácie, buďme len radi. Ide skôr o to, v akom stave je naša infraštruktúra a či ich požiadavky vôbec vie slovenský cestovný ruch splniť. A na to môžem skoro jednoznačne odpovedať, že zväčša nie. Tieto opatrenia treba prijať okamžite. Príjmy z nepriamych daní budú určite mnohonásobne vyššie ako strata z príjmov za vízové poplatky, nevraviac o potrebnej injekcii chudorľavému slovenskému cestovnému ruchu.
Samozrejme, že je potrebné prijať aj mnoho ďalších opatrení. Motivujme cestovné kancelárie k tomu, aby mali väčší záujem o presadzovanie ponuky Slovenska. Podotýkam, že na mysli máme slovenské i zahraničné cestovné kancelárie. Už štátny príspevok vo výške 10 Sk na jedného dovezeného dovolenkára v prípade ubytovania a 20 Sk v prípade ubytovania a stravovacích služieb vo forme polpenzie môže byť motivujúci. Osloboďme autobusy so zahraničnými návštevníkmi od rozličných poplatkov, aj keď pravdu povediac v zahraničí podobný ústretový krok určite neurobia, ale na druhej strane treba zvážiť aj to, do akej miery naše diaľničné poplatky, ktoré si nevyberieme na poriadku doma, pretože polovička áut nám chodí bez diaľničnej známky a naši domáci motoristi, ktorí používajú deň čo deň diaľnice, mnohí sa neunúvajú a polícia takisto sa neunúva kontrolovať, či tieto diaľničné poplatky sú zaplatené.
Reálne si musíme uvedomiť svoje postavenie na silnom konkurenčnom trhu cestovného ruchu v rámci sveta. Máme svoje pozície aj v rámci strednej Európy. Vzhľadom na vybudovanú infraštruktúru, ale aj vzhľadom na to, ako sme poznaní vo svete, je najvýhodnejšie sústrediť marketingové aktivity na susedné štáty a štáty, odkiaľ k nám prichádza najviac hostí. Tam najskôr uspejeme. Pritom akosi zabúdame aj na sústredenie marketingových aktivít na slovenského klienta. Domáci cestovný ruch má predsa obrovský význam. Vo všeobecnosti platí, že naši občania sú chudobní. Ak ich však ročne okolo 90 tisíc cestuje s cestovnými kanceláriami na letecké dovolenky a vyše 400 tisíc na dovolenky autobusmi a individuálnou dopravou, a ak ďalší cestujú individuálne bez cestovnej kancelárie, nie sú aj to potenciálni klienti zaujímaví pre cestovný ruch na Slovensku?
Na to, aby niektoré dovolenky absolvovali doma, aj tu je ďalší zdroj príjmov cestovného ruchu. Tu musím byť ale skutočne kritický. V súčasnosti, keď idete na jeden víkend do Vysokých Tatier, tak miniete zhruba toľko peňazí, ako keď idete na desať dní do Chorvátska. A to predsa nie je normálne. To predsa nie je normálne, aby v domácom prostredí niekto platil také tarify, ako sa platia u nás v hoteloch pri tých mizerných službách, pri tej mizernej strave na lyžiarskych terénoch ešte ako-tak, ale pri letnej alebo jarnej a jesennej turistike, prakticky nemáte služby. Prakticky sú tie služby nulové. Ruka v ruke so všetkými týmito opatreniami musí silnieť tlak na kvalitu a na zmenu spoločenskej klímy. Súhlasím s tým, že najmä verejnoprávne médiá tu majú obrovskú úlohu. Predstavovať cestovný ruch ako možný zdroj obživy, riešenie ťaživej ekonomickej situácie a hosťa ako človeka, ktorý prináša peniaze a zároveň si zaslúži úctu ako hosť.
Pozornosť si v tejto situácii zaslúži aj školstvo, najmä tie oblasti, ktoré vychovávajú nových odborníkov v cestovnom ruchu. Až na niekoľko výnimiek je úroveň týchto škôl nedostatočná. Mnohé vznikli po prázdninovej rekvalifikácii strojárov, hutníkov na cestovný ruch. Tieto školy potrebujú pomoc. Berme ich ako budúcnosť slovenského cestovného ruchu. Zvyšovanie kvality a sortimentu služieb cestovného ruchu musí byť nevyhnutnou súčasťou rozvoja. Tu budú mať hlavné slovo regióny, ľudia žijúci v nich a ich schopnosť chopiť sa príležitosti. Pre niektorých sa cestovný ruch stane hlavnou obživou, pre niektorých napríklad v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky príležitosťou na prilepšenie si. Musíme sa však pozerať aj dopredu. Na vysoký štandard služieb, na možnosti, ktoré máme v kongresovej turistike, v kúpeľníctve, teda na tie príležitosti, ktoré prinášajú najviac finančných prostriedkov. Treba podporiť rozvoj golfových ihrísk i ďalšie služby pre náročných klientov. Tu sa však opäť dostávame k problému dopravy. S výnimkou Bratislavy si v tomto smere už s cestnou dopravou nevystačíme. Potrebujeme rozvíjať dopravu leteckú. Pred pár rokmi si niekto myslel, že problém vyrieši národný letecký dopravca s istými zvýhodneniami. Nie, aj tu je potrebná pozitívna motivácia s otvorením slovenského neba a letísk. Sme krajinou, kam sa takmer nelieta. Preto máme drahé služby letísk, aby sa aspoň niečo zarobilo. Spolu s vynikajúcou propagáciou, zvyšovaním úrovne služieb treba aj leteckým spoločnostiam vytvárať podmienky na to, aby mali záujem k nám lietať. Hostí, ktorí by k nám chceli prísť za každú cenu, je málo.
Pomôžte, pomôžme aj leteckým spoločnostiam v liberalizácii podnikateľského prostredia a ústretovými cenami na letiskách tak, aby ich aj tie motivovali k zvýšenému záujmu o Slovensko. Je vecou ministerstva dopravy, aby urýchlene vypracovalo návrh, ktorý pomôže riešiť tento problém a stane sa súčasťou Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike.
Na záver chcem vysloviť poďakovanie tvorcom národného programu. Priniesli mnoho dobrých myšlienok, aj inšpirujúcich. Domnievam sa však, že pri jeho spracúvaní sa nechali priveľmi obmedziť súčasnou netvorivou realitou Slovenska aj v cestovnom ruchu. My však už nemôžeme postupovať ako doteraz, zahraničné skúsenosti tvorivo aplikované na slovenské podmienky i vlastnú nápaditosť sa musia stať súčasťou zrýchleného krvného obehu tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
úprimne povedané, pôvodne som uvažoval s rozsiahlejším vystúpením v rozprave v Národnej rade, ale vzhľadom na účasť poslancov myslím si, že by to stratilo efekt, a preto sa sústredím len na problémy, zásadné problémy rozvoja cestovného ruchu, pretože pánovi ministrovi sú známe a myslím si, že skôr len dať akési námety, ktoré otázky by bolo z môjho pohľadu potrebné riešiť.
Strana demokratickej ľavice navrhla prerokovať správu a Národný program rozvoja cestovného ruchu v Národnej rade Slovenskej republiky v záujme jeho oživenia. Cez zmenu postoja vlády sám pán minister tu konštatoval, že je to problém nadrezortný a že nie všetky rezorty k tomu pristupujú s rovnakou mierou zodpovednosti. Ďalej preto, aby sme zabezpečili a zvýraznili konkrétnu finančnú podporu v oblasti cestovného ruchu, ktorá v súčasnosti je najslabšia v strednej Európe, ak nie vo svete vôbec a takisto, aby sme konkretizovali aj legislatívne kroky a inštitucionálne a posilnili teda inštitucionálne zabezpečenie cestovného ruchu.
Vzhľadom na vývoj v oblasti cestovného ruchu nie je dosť dobre možné sa uspokojiť so správou vlády, ktorá má často konštatačný charakter bez analýzy príčin nepriaznivého stavu a ich dôsledkov. So správou vlády do určitej miery kontrastuje Národný program rozvoja cestovného ruchu, ktorý nastoľuje pozitívne riešenia a naznačuje aj konkrétnejšie prístupy. Chýbajú mu však riešenia v oblasti, konkrétne riešenie v oblasti problémov finančnej podpory cestovného ruchu, legislatívy, inštitucionálneho zabezpečenia a marketingu či propagácie. Verím, že sú tam zahrnuté, ale termíny, ktoré sa uvádzajú, sú nedohľadné a myslím si, že vzhľadom na rok 2002, ktorý bude volebným rokom, asi ťažko sa k tomu vláda či už táto alebo ktorá vzíde z volieb dostane. V zásade teda absentuje akási ofenzívnosť a skutočný záujem bezodkladne riešiť problémy cestovného ruchu na Slovensku.
V súčasnosti sa výraznejšie výsledky dosahujú len v programe rozvoja cestovného ruchu. Za roky 1991 až 2000 bolo vďaka tomu vytvorených, ako sa to nakoniec aj uvádza v predloženom dokumente, 6 700 nových lôžok v ubytovacích zariadeniach, 25 600 stravovacích miest a 4 200 nových pracovných miest. Len v roku 2000 sa zrealizovalo 44 podporných projektov s celkovými rozpočtovými nákladmi 396 miliónov Sk, kde finančný príspevok štátu, ak to chcem zdôrazniť, predstavoval len 44 miliónov Sk.
Zároveň však treba povedať, že toto tempo vzhľadom na možnosti a najmä potreby Slovenska v oblasti cestovného ruchu je nedostatočné. Cestovný ruchu je vo svete najdynamickejším odvetvím a rozvíjajúcim sa odvetvím s najmenšími vstupmi. Na Slovensku, žiaľ, treba povedať, že je len v plienkach a vyvíja sa často živelne. Vďaka svojej dynamike a nízkej investičnej a importnej náročnosti, ako aj pre vysoký podiel živej práce môže byť cestovný ruch jedným z rozhodujúcich nástrojov rozvoja ekonomiky, rastu devízových príjmov, znižovania nezamestnanosti a riešenia zaostávajúcich regiónov. Ten posledný podnet by som chcel zvlášť zdôrazniť vzhľadom na podmienky Slovenska.
Základným predpokladom pre naplnenie týchto cieľov je však, samozrejme, finančná podpora cestovného ruchu. Žiaľ, na Slovensku sa trvale znižuje objem finančnej podpory štátu na propagáciu, keď za tri roky sa zo 47,8 milióna znížil na 38,6 milióna Sk a objem financií na podporné programy poklesol až o 50 percent z 80 na 40 miliónov Sk. Celkom sa na cestovný ruch vynaložilo v roku 1999, ako sa to aj uvádza, 78,6 milióna, čo je len 6,4 percenta prostriedkov vynaložených v Maďarsku. Obrovské rozdiely sú tiež v štátnej podpore propagácie v porovnateľných štátoch, keď napríklad v Maďarsku to predstavuje v prepočte 600 miliónov Sk, v Rakúsku dokonca 2 100 miliónov Sk a v Čechách 155 miliónov Čk v porovnaní so slovenskými 42 miliónmi.
Cestovný ruch je výrazným zdrojom tiež devízových príjmov najmä po roku 1990. Avšak i tento má klesajúcu tendenciu, keď v roku 1996 predstavoval 673 miliónov amerických dolárov, avšak v roku 1999 už len 460 miliónov. V Čechách to však bolo 3 719 miliónov, v Maďarsku 2 501 miliónov amerických dolárov. Šokujúce je práve to, že Maďarsko má 5-krát, Česko 8-krát, Poľsko dokonca až 16-násobok devízových príjmov Slovenska. Z uvedených štátov máme pritom najvýhodnejšiu polohu, širokú paletu turistických zaujímavostí, množstvo pohorí, termálnych vôd, zachovalej ľudovej architektúry i vhodnú klímu. Napriek tomu výrazne zaostávame za všetkými našimi susedmi, tak ako som to dokumentoval.
Dalo by sa teraz veľmi veľa hovoriť o potrebe zmeny v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia cestovného ruchu, keď ako vieme, v súčasnosti pracuje na ministerstve hospodárstva sekcia pre cestovný ruch, ale to je takmer všetko z vládnych organizácií, a preto je potrebné túto situáciu riešiť. Je navrhované určité riešenie v národnom programe, ale ja by som sa v tej súvislosti chcel pána ministra Haracha opýtať, ako je to s uvažovaným riešením alebo dotiahnutím auditu štátnej správy, kde je navrhované podľa mojich informácií dokonca i zrušenie, nie zrušenie, ale zlúčenie tejto sekcie cestovného ruchu s ďalšími dvoma či tromi sekciami v oblasti služieb, ochrany spotrebiteľa, obchodu a podobne. Myslím si, že to je v príkrom rozpore s tým, čo sa navrhuje už teraz v národnom programe, a dokonca aj so záujmami v oblasti oživenia cestovného ruchu ako takého.
Z tohto pohľadu jednak profesijné organizácie, ale i odborná verejnosť a myslím si, že aj samotná vláda priznala, že je potrebné zriadiť či už ministerstvo alebo národný úrad pre rozvoj cestovného ruchu. Ja to považujem tiež za rozhodujúci, rozhodujúcu časť opatrení pre ďalšie napredovanie v oblasti cestovného ruchu, preto odporučím niektoré konkrétne návrhy v uznesení Národnej rady.
Takisto by sa dalo veľmi veľa hovoriť o v súvislostiach zamestnanosti a cestovného ruchu, sčasti sa o nej hovorilo už pri predchádzajúcom bode, keď sme rokovali o zamestnanosti, o plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti zamestnanosti. Tu by som chcel len zvýrazniť, že cestovný ruch vzhľadom na vysoký podiel živej práce je významným zdrojom zamestnanosti. V súčasnosti pracuje v tejto oblasti približne 95 tisíc osôb a 40 až 50 tisíc osôb v nadväzných službách. Na celkovej zamestnanosti a vyvolanej zamestnanosti sa priemerne podieľajú viac ako 7 percentami.
Možnosti výrazného zvýšenia zamestnanosti cestovného ruchu vyplývajú z jeho charakteru, ktorý umožňuje zamestnávať i menej kvalifikované pracovné sily. Ďalej pomerne jednoduchá rekvalifikácia, je tu možná lokalizácia pracovných miest v ich málo rozvinutých regiónoch, relatívne nízke investičné náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta, možnosti uplatnenia živnostníkov a takzvaných rodinných podnikov, ako i možnosti príležitostnej a sezónnej zamestnanosti či potreby pracovných miest nadväzujúcich v odvetviach služieb. Sčasti o nich hovoril aj kolega Finďo.
Odhaduje sa, že pri výraznejšej podpore cestovného ruchu by bolo možné v krátkom čase, možno v horizonte dvoch rokov, vytvoriť podľa odborníkov asi 50 tisíc nových pracovných miest a v priebehu piatich rokov by toto číslo mohlo vzrásť pri výraznom záujme vlády a podpore spoločnosti a samospráv miest a obcí na 100 tisíc pracovných miest. Na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky preto chcem dosiahnuť tu zásadné zmeny postoja a navrhnúť i niektoré konkrétne opatrenia, ktoré sú v súlade s národným programom, len sú tam skrátené termíny a sú prípadne konkretizované.
Preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k správe o rozvoji cestovného ruchu a Národného programu rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky:
a) berie na vedomie správu o rozvoji cestovného ruchu a Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike,
b) v súlade so zákonom Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 61 spoločnú komisiu Národnej rady pre cestovný ruch z výborov Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a pre verejnú správu s tým, že návrh predložia predsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky na májovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
c) žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch ako ústredného orgánu štátnej správy s účinnosťou od 1. 1. 2002 s tým, že do uvedeného termínu bude zachovaná samostatná sekcia cestovného ruchu na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky. Termín október 2001.
Po druhé, komplexný zákon o podmienkach podnikania v oblasti cestovného ruchu a jeho finančného zabezpečenia v rokoch 2001 a 2002. Termín december 2001.
Po tretie, do programu rozvoja cestovného ruchu na štát a na štátnu podporu propagácie vyčleniť v tomto roku 200 miliónov z predaja hotela Forum, zvýšiť príspevok v štátnom rozpočte v roku 2002 na rozvoj cestovného ruchu na 200 miliónov Sk a z privatizácie bánk a strategických podnikov v roku 2002 prispieť na podporné programy cestovného ruchu sumou 250 miliónov Sk.
O týchto jednotlivých návrhoch žiadam hlasovať samostatne. Návrh odovzdám spravodajcovi s tým, že by som ešte veľmi kratučko chcel zdôvodniť niektoré jednotlivé body, ktoré sú tu navrhované.
Pokiaľ ide o to inštitucionálne zabezpečenie najmä na úrovni vlády, teda zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch, ten je v národom programe plánovaný niekedy na rok 2002, ale opakujem, myslím si, že by sa to minulo účinku a že by to nebolo realizovateľné. Ak by sa takýto úrad zriadil, tak by to bolo možné možno niekedy v roku 2003, 2004.
Pokiaľ ide o zákon o podmienkach podnikania, jeden návrh už vláda prerokovala, súvisí však len s čiastkovým riešením problémov v oblasti poistenia myslím cestovných kancelárií, niektorých ďalších otázok, ale bolo by potrebné skutočne komplexný návrh pripraviť. Myslím si, že ten termín záver roka je dostatočný na to, aby, aby sa to stihlo aj legislatívne pripraviť.
Pokiaľ ide o výšky navrhovaných podpôr alebo navrhovaných súm pre cestovný ruch, tak si myslím, že hotel Forum je zariadením cestovného ruchu, a teda, ak ho budeme privatizovať, bolo by potrebné aj v tomto roku ešte posilniť, posilniť, finančne posilniť podporu cestovného ruchu. Takisto pokiaľ ide o tie sumy 200 a 250 miliónov korún, tak 200 miliónov zo štátneho rozpočtu. Je to presne 1 percento z devízových príjmov z oblasti cestovného ruchu. Teda to, čo sa dáva bežne aj v iných štátoch, a pokiaľ mám teda informácie, myslím si, že aj ministerstvo pri predkladaní alebo požiadavkách na vládu Slovenskej republiky vždy sa žiadalo okolo 400 - 450 miliónov Sk. Je to teda len podpora, nazvime to, ministerstva a, samozrejme, cielená na cestovný ruch. Toľko k týmto návrhom.
Hádam ešte poznámku k tej spoločnej komisii výborov. Je tu tlak aj zainteresovaných odborníkov, organizácií, aby zgarantovali aj poslanci, teda Národná rada Slovenskej republiky rozvoj cestovného ruchu. Preto tento návrh, pokiaľ komisia splní svoje poslanie a pokiaľ teda, samozrejme, prijmete tento návrh, myslím si, že po čase môže ukončiť aj svoju činnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
je to možno zhoda okolností alebo náhoda, že dva materiály, na prvý pohľad tak odlišné plnenie vládneho programu v oblasti zamestnanosti a program cestovného ruchu, sa dostali tak blízko k sebe. Ja si dokonca myslím, že by bolo vhodné, aby sa tieto materiály prerokúvali za sebou, pretože majú veľmi úzku väzbu, a to, čo sme v prvom programe tak vzdychali, že nám chýbajú pracovné miesta, že máme tak veľmi veľa nezamestnaných na Slovensku, to môžeme veľmi ľahko a rýchlo znížiť alebo aspoň čiastočne riešiť práve turistikou a cestovným ruchom.
Keď poviem, niečo hovoríme o cestovnom ruchu, nám v prvom rade napadnú moria alebo more a teplé more, a to je letná turistika a cestovný ruch, no a hory a sneh, to je zase zima. Od nás skutočne státisíce ľudí ročne cestujú k moriam, aby strávili dovolenku, či už do Grécka, Chorvátska, Talianska, Turecka, Španielska. Väčšina z nás predpokladám, že mala možnosť navštíviť tieto krajiny, a keď sme sa pýtali týchto ľudí, čo oni tam vlastne robia celý rok, tak hovorili - asi päť mesiacov pracujú od mája do septembra a za to obdobie musia zarobiť dostatok peňazí, aby potom celé to jesenné, zimné a jarné obdobie vydržali alebo už aby mali na obživu a, samozrejme, aby mohli tie svoje objekty pripravovať na ďalšiu sezónu.
Samozrejme, že z tohto by sme sa mali poučiť aj my a mali by sme si zobrať príklad, pretože možnosti, ktoré máme na Slovensku, sú. Nemáme síce také horúce more, pokiaľ nezoberieme naše dve malé moria - Zemplínsku šíravu a Oravskú priehradu, ale klíma sa mení. Za posledné roky sme mali už na Slovensku v lete pomerne veľa dní s tropickými teplotami. Určite záleží len na podmienkach, aby sme umiestnili ľudí, teda nielen domácich, ale aj zo zahraničia, aby k týmto našim moriam prišli. Samozrejme, že máme aj hory. Nie sú to síce Alpy, sú to len Vysoké Tatry alebo Nízke Tatry, ale množstvo aj pohorí, a pokiaľ nám hore doprajú, je aj dostatok snehu, a keď nie celkom, tak sneh sa už vyrába umelo a naozaj sa môžu hlavne pre zimnú turistiku pripraviť podmienky rovnocenné známym alebo tým najznámejším zimným strediskám v Alpách či v Rakúsku, Taliansku alebo vo Francúzsku.
Teda v každom prípade by sme sa mali poučiť z krajín, ktoré v oblasti cestovného ruchu majú dobré skúsenosti a mali by sme doma niečo viac urobiť pre to, aby nám občania v takom veľkom počte necestovali mimo hranice alebo na druhé strany, alebo aby sme dostali týchto ľudí k nám. Môžem dosť jednoducho povedať, že také možnosti, aké máme na Slovensku pre oblasť cestovného ruchu, majú v máloktorej krajine. Rozvoj cestovného ruchu podľa Svetovej organizácie pre cestovný ruch ovplyvňujú viaceré trendy. Orientácia na komfort, uľahčenie a zrýchlenie procesu cestovania, zdravie, ekológia, poznávanie, kultúra, zábava a rozptýlenie.
Ak budeme posudzovať možnosti cestovného ruchu na Slovensku z týchto hľadísk, veľmi rýchlo prídeme na to, že Slovensko má priam obrovské možnosti pre cestovný ruch. Dokonca si dovolím tvrdiť, že v komplexe oveľa lepšie, ako majú krajiny, ktoré majú to šťastie, že ležia pri mori. Kým vo svete vo vyspelých krajinách sa cestovný ruch podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu vo výške 13 až 14 percent, u nás je to len 2,5 percenta.
Teda z toho dosť jednoznačne vyplýva, že možnosti a danosti, ktoré na Slovensku máme, sa využívajú nedostatočne. O tom svedčia aj údaje zo štatistiky, ktoré sú v týchto správach uvedené. V roku 1999 v pomere s rokom 1998 napríklad na Slovensko pricestovalo o 6 percent menej turistov. Menej ich aj vycestovalo. To isté sa stalo aj v roku 2000, poklesli dokonca aj priemerné celkové výdavky turistov. K zaujímavým úvahám nás môže viesť porovnanie troch čísel, údajov o počte turistov, ktorí prekročili hranice v roku 1999, hranice Slovenskej republiky. Bolo ich 30 757 tisíc, ale údaj, ktorý hovorí o tom, koľkí sa u nás ubytovali, je trochu smutný. Ubytovalo sa ich u nás len 2 798 tisíc, čo je menej ako 10 percent.
Teraz si, samozrejme, a celkom logicky môžeme položiť otázku. Čo je toho príčinou? Keď sa napríklad pozrieme na naše parkoviská s autobusmi, ktoré k nám vozia turistov zo zahraničia, či v samotnej Bratislave alebo tu pred parlamentom, alebo pred hradom, vo väčšine majú zahraničné poznávacie značky. Sú z Prahy, Viedne alebo z Budapešti, dokonca z Nemecka. Do Bratislavy prídu v rámci programov, ktoré majú a kde je tam napríklad hodne turistov z ázijských krajín, prídu teda na jeden deň. Pozrú si naše historické objekty a odídu. Poniektorí si snáď kúpia nejaké občerstvenie alebo pamiatkové predmety, pohľadnicu, a to je všetko.
Zrejme Bratislave niečo chýba, aby turisti prejavili záujem ostať tu viac dní, alebo je chyba v niečom inom, no zrejme v organizácii. Podľa môjho názoru Bratislava má dosť hotelov a dosť na slušnej úrovni, dokonca nielen pre strednú vrstvu, ale aj pre solventných turistov. Je tu množstvo historických pamiatok, múzeí, máme tu divadlá, operu na vysokej úrovni, balet, Slovenskú filharmóniu, komorný orchester. Neďaleko je Gabčíkovo, to je takisto veľmi zaujímavé pre turistov, množstvo supermarketov, a je priam neuveriteľné, že pri pomerne vysokej návštevnosti Bratislavy podstatná časť turistov, myslím si, že sa tam uvádza číslo 45 percent z celkového počtu, ktorí prídu na Slovensko, príde do Bratislavy, ktorí prídu do Bratislavy, a tak málo sa ich tu ubytuje.
Máme na Slovensku pomerne veľa, zdá sa mi, že až neúmerne veľa cestovných kancelárií, ale skoro všetky sa venujú najmä pasívnemu cestovnému ruchu, vývozu našich turistov alebo našich občanov za teplými morami, za exotikou či za lepšími podmienkami. Je to síce najjednoduchšie mať jednu kanceláriu, nejakú administratívnu pracovníčku, pokladníčku, trezor, fax a telefón a ľudia, ktorí chcú dovolenkovať, prídu a prihlásia sa. Zrejme omnoho ťažšie je ľudí získavať a byť na Slovensku a na Slovensko a vytvoriť im dobré podmienky, aby sa u nás cítili dobre, aby si oddýchli, aby sa oboznámili so Slovenskom.
Z tohto širšieho hľadiska má Slovensko, dovolím si tvrdiť, omnoho lepšie podmienky ako mnohé krajiny, ktoré z cestovného ruchu získavajú omnoho viac alebo ktoré z cestovného ruchu dokonca žijú. Aké sú to možnosti?
Máme zaujímavú históriu, výborné podmienky pre poznávanie, hrady, zámky, kaštiele, staré banské mestá so zaujímavou zachovalou architektúrou, múzeá, skanzeny ľudovej architektúry, máme päť lokalít zaradených do svetového prírodného a kultúrneho zoznamu UNESCA - Banskú Štiavnicu s okolím, Spišský hrad s okolím, Vlkolínec, jaskyne Slovenského krasu, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, historické centrum mesta Bardejov a v rámci miest priam svetové unikáty - oltár majstra Pavla v Levoči, stredoveké maľby v kostolíku v Žehre. Neviem, či ešte existuje nejaká krajina, kde je toľko kvapľových jaskýň s ich nádhernou výzdobou, kde majú okrem kvapľových jaskýň aj ľadové jaskyne, a dokonca také svetové unikáty, ako je aragonitová jaskyňa v Ochtinej. Na severovýchodnom Slovensku sú drevené kostolíky, ktoré by si tiež zaslúžili, aby sa dostali do zoznamu UNESCA, ale, samozrejme, aby si ich prišlo pozrieť omnoho viac ľudí. Máme prekrásnu prírodu, Vysoké a Nízke Tatry, 7 národných parkov, 16 chránených krajinných oblastí, v ktorých žije množstvo chránených živočíchov a nachádza sa aj množstvo chránených endemických rastlín. Máme okolo 20 kúpeľných miest vcelku dobre vybavených, kde je možné si oddýchnuť, vyliečiť si rôzne neduhy od výmyslu sveta a nazbierať sily.
Slovensko patrí medzi krajiny s veľkým výskytom horúcich mineralizovaných vôd, mnohé sa využívajú na športovorekreačné účely, ale, žiaľ, areály kúpalísk nie sú dostatočne vybudované pre prijímanie náročnejších hostí. Vzorom môže byť snáď areál v Bešeňovej na Oraviciach, ktoré využívajú aj zimní športovci a hodne aj turisti zo zahraničia. Veď určite je zaujímavé cez deň sa lyžovať a večer či v noci relaxovať v bazénoch s horúcou vodou. Veľkú perspektívu má v tomto smere využívanie horúcich, silne mineralizovaných vôd s obsahom viac ako 20 miligramov soli na liter v Podhájskej v okrese Nové Zámky.
Ako som už spomenul, zloženie tejto vody je blízke vode morskej, a to by teda malo znamenať, že by sa mali oveľa viac využívať. Pritom viem o tom, že Podhájska patrí medzi naše rekreačné oblasti alebo kúpaliská, ktoré sú využívané celoročne a kde v letnom období pri tých klimatických podmienkach, ktoré sú u nás, sa tam niekedy tiesni 5 až 10 tisíc turistov.
Keď už hovorím o termálnych vodách, nedá mi, aby som nespomenul známy výskyt horúcich vôd východne od Košíc pri Ďurkove. Táto voda bola navŕtaná už pred snáď skoro troma rokmi, teraz momentálne zrejme nie je nedostatok peňazí. Viem, že okrem možností dodávania tepla pre Košice sú obrovské možnosti využitia pre športovorekreačné účely, ale, samozrejme, aj pre poľnohospodárstvo. Voda je teplá dole v hĺbke až okolo 150 stupňov, pri ústí vrtu dokonca okolo 125 stupňov, je mimoriadne silne mineralizovaná - 25 až 30 miligramov na liter a čo je veľmi dôležité, mohla by sa využívať na športovorekreačné účely. Je tam dosť miesta, je to pomerne husto osídlené, samotné Košice, ale tadiaľto prechádza množstvo turistov z pobaltských krajín k moru alebo k bazénom, ktoré sú vybudované v susednej Maďarskej republike už či v Miškolci alebo v Egeri.
Som presvedčený o tom, že ak by sa využili tieto možnosti komplexne, tak väčšina z nich by sa zastavila tu a tu by potom oddychovala. Spomínal som jaskyne. Máme ich skutočne veľa na Slovensku, ale nie sú využívané alebo nedostatočne sú využívané na liečbu astmy a chorôb horných ciest dýchacích. To, samozrejme, sú tiež možnosti pre naše cestovné kancelárie a, samozrejme, aj na pritiahnutie zahraničných turistov.
Stavy niektorých zvierat, myslím tým najmä na medveďa hnedého, v našej prírode, by mohli byť takisto lákadlom pre poľovníkov, ale nielen napríklad medvede, ale napríklad aj jelenia zver. Tej je dostatok. Dostatok je aj bažantov, v mnohých potokoch máme pstruhy, v rybníkoch a jazerách je dosť dravých rýb, ktoré môžu lákať rybárov. Neviem o tom, že by niektorá cestovná kancelária organizovala návštevy aj za týmto účelom.
V letnom období máme pomerne veľké množstvo festivalov ľudových piesní a tancov. Myslím si, že aj na tieto akcie by k nám prišlo množstvo ľudí zo zahraničia. Hlavne by sa bolo treba zrejme zamerať na Slovákov zahraničných a určite by bolo možné pre nich urobiť program na niekoľko dní. Samozrejme, že títo ľudia by prišli, ale museli by o týchto možnostiach, ktoré na Slovensku sú, vedieť. Už vodné dielo Gabčíkovo som spomínal. Samozrejme, aj o tom viem, že k nám chodí veľa turistov, dokonca aj z Maďarska, aby sa previezli na vodnej nádrži, ale aby aj obdivovali toto vodné dielo. Ale zrejme by bolo treba využiť aj areál vodných športov, ktorý tam je, organizovať viac návštevy športovcov a, samozrejme, aj okolitá príroda, možnosti, ktoré sú v ramennej sústave Dunaja, by mohli byť tiež dobrým lákadlom pre turistov zo zahraničia.
Ak sa v predloženej správe konštatuje, že na Slovensko chodí málo ľudí zo zahraničia, a ak aj prídu, že sa u nás zdržia veľmi málo. Ak máme v cestovnom ruchu priamo zamestnaných len 75 - 95 tisíc ľudí, v nadväzných službách len okolo 40 - 50 tisíc ľudí, tak nám z toho zákonite musí vyjsť, že to nevieme robiť alebo nám k tomu niečo chýba.
Cestovné kancelárie by sa mali viac venovať aktívnemu cestovnému ruchu, aby k nám pritiahli záujemcov zo zahraničia. Musia mať dostatok propagačných materiálov a zrejme aj zastúpení v zahraničí, ktoré budú robiť propagáciu našich možností. Pre odvetvie cestovného ruchu treba vytvárať vhodné podmienky. Tie, ktoré boli urobené doteraz, to bolo trochu málo. Myslím tým zníženie DPH pri službách cestovných kancelárií od 1. januára 1996 a v ubytovacích a reštauračných službách od 1. júla 1999. To je, povedal by som, dokonca veľmi málo. No a treba vytvoriť podmienky pre vstup zahraničného kapitálu. Je trochu smutné, keď sa dočítame v správe, že na konte zahraničných investícií v roku 1999 je nula a v roku 2000 len 68 miliónov korún.
Je podľa môjho názoru škoda, že materiál len berieme na vedomie. Ak sa uspokojíme návrhmi viac-menej formálnych opatrení legislatívnych úprav vypracovania koncepcií, vytvárania výborov a podvýborov, budeme aj v budúcnosti len vzdychať a závidieť tým krajinám, ktoré vedeli z cestovného ruchu urobiť tretie najvýznamnejšie priemyselné odvetvie.
Dovoľte mi, aby som na záver uviedol ešte dve veci.
Dnešný deň som sa dočítal v denníku Nový Deň a v Extra Slovensku veľmi dve zaujímavé informácie, ktoré, dovolím si tvrdiť, môžu byť jednou z príčin, prečo k nám turisti zo zahraničia nechodia. Ja viem, že nám ľudia nedôverovali v prvých rokoch po otvorení hraníc. Turisti zo zahraničia alebo návštevníci zo zahraničia si dokonca nosili potraviny alebo nápoje na pitie, pretože podľa nich u nás bolo všetko zlé. Ale to, čo bolo uvedené dnes v Novom Dni, dnes, opravujem sa v Novom Dni na 30. strane v článku Po príchode do Bratislavy vám napadne, kedy odtiaľto vypadnem pod značkou SITA, autor je pán Helmut Schödel, ktorý v jednom vydaní renomovaných novín Süddeutsche Zeitung píše, že hlavnými črtami Bratislavy sú malosť, špina, neistota, zlá obsluha a pretrvávajúci socialistický štýl, kde sa život končí pred pol nocou.
Prvá otázka, ktorá by mala prísť na um po príchode do Bratislavy, je, kedy a ako odtiaľto vypadnem. Podľa môjho názoru je to nehoráznosť. Nepatrím síce medzi pravidelných návštevníkov našich kaviarní a reštauračných zariadení, ale dovolím si tvrdiť, že mnohé z nich sú prinajmenšom na európskej, ak nie svetovej úrovni a že tam môže prísť ktorýkoľvek hosť, aj hodne bohatý, ktorý si môže vyberať a ktorý určite odíde s oveľa lepšími dojmami, ako píše tento pán Helmut Schödel.
Druhý príklad je z novín Extra Plus, neviem, či ich vládna koalícia číta, ale odporúčam. Je tam článok s názvom Šokujúca encyklopédia, ktorú vydal nemecký autoklub Adak v roku 1996 ako reprezentatívnu štvorzväzkovú encyklopédiu pod mottom Obraz nášho sveta. Samozrejme, že každý z nás by mal byť zvedavý, ako je tam opísané Slovensko. Ako je tam prezentované. Tak na prvej dvojstranne je starý dedko s babkou rozhadzujúci hnoj vidlami, niekde v pozadí sú Tatry, pod tým obrázkom sa píše: Ľudia na Slovensku sú už odjakživa zvyknutí na ťažkú robotu, pre roľníkov vo Vysokých Tatrách je život obzvlášť ťažký. Stojí to veľa potu a námahy z neúrodnej a suchej pôdy získať čo i len chatrné výnosy. Pokiaľ viem, v Tatrách sa nepestujú ani zemiaky. Pod Tatrami áno. Ale nie je to dobrá informácia. No a teraz sa pozrime ďalej. Na tej istej strane sa ďalej píše, že väčšina obyvateľov by mala radšej vládu v Prahe než v Bratislave.
Pán minister, na vašom mieste by som prinajmenšom protestoval. Vo vláde by ste pravdepodobne ministrom neboli. Určite, ale to vyšlo teraz. Ale ja vám hneď aj poviem, že kto to vydáva, potom budete prekvapený.
A aká je charakteristika Slovenska na ďalších stranách publikácie. Na ďalšej fotografii sedia dve zhrbené chudobné stareny, pred nimi ruina chatrče, za nimi ruina chatrče a text pod fotografiou hovorí: Na mnohých dedinách na Slovensku je bieda, domy sa rozpadávajú, práca neprináša zisk. Na ďalšej fotografii je chatrč a v nej šesť Rómov s textom: Väčšina Rómov na Slovensku sa usadila, ale musia bývať v getách umiestnených na okrajoch mnohých miest a dedín. O Slovákoch sa toho nepíše, zato však je zdôraznené, že maďarská menšina to na Slovensku nemá ľahké.
Iné krajiny, iné štáty sú, samozrejme, predstavené ináč. Reprezentačnými fotografiami. Napríklad Česká republika reprezentačnými fotografiami Hradčan, Karlštejnu, Kúpeľmi Mariánske Lázne a ešte nejakými zábermi z Moravského Slovácka. Nórsko je predstavené fjordmi, Rakúsko viedenskou kaviarňou, Poľsko napríklad Krakovským námestím.
Zrejme si viacerí kladiete otázku, kto nás to tak pekne omaľoval. Nejaký pán Ján Medzger, ročník narodenia 1956, študoval, ale nie na Slovensku politiku, dejiny a filozofiu, je reportér, redaktor, moderátor v rozhlase v Hesensku, korešpondent rozhlasového vysielania v Madride a v Prahe. Položil som si otázku, či ten pán naozaj na Slovensku bol, lebo si nemôžem pomôcť, Slovensko poznám pomerne dobre a dovolím si tvrdiť, že to Slovensko je úplne iné. A dozvedel som sa, že ten pán Medzger bol na Slovensku, dokonca v nejakej kaviarni v Košiciach sa stretol s pánom Andrejom Hrycom, bývalým šéfredaktorom bývalých novín Domino Efekt a od neho zrejme čerpal informácie a dostal aj fotografie.
Teda ak sa Slovensko dostalo do encyklopédie, povedal by som, kde sú všetky krajiny sveta a sú tam uvedené takéto údaje o Slovensku, tak nemôžem si pomôcť, potom sa ani nebudem čudovať, že mnohí turisti zo zahraničia sa k nám budú báť prísť. Ja som mal podobné skúsenosti, pán minister, bolo to skutočne v čase našej vlády, že mnohí ľudia úmyselne podávali zlé, skreslené informácie o Slovensku. Určite boli to federalisti, európoobčania, svetoobčania, ktorí boli nespokojní s tým, že Slovensko sa osamostatnilo. No a, samozrejme, rôzne informácie sa lepšie podávali z Prahy, kde im vždy ochotní ľudia zo Slovenska dodávali podklady a dodávali im podklady aj o stave jednotlivých zložiek zo životného prostredia, že sme viackrát museli protestovať, že niekto posiela takéto informácie a vyložene zavádzal a klamal.
No a čo dodať na záver. Viem o tom, že samostatnému Slovensku mnohý nefandili ani doma, ani v zahraničí. Ale v žiadnom prípade by sme si nemali dovoliť a aby nás niekto takto očierňoval a špinil. Reklamu by sme si mali robiť sami. Máme sa čím pochváliť, máme čo ukázať, aby to zaujalo aj hostí zo zahraničia a vieme aj vytvoriť také podmienky, aby sa u nás cítili dobre.
Ja som presvedčený, že aj tento materiál, ktorý predkladá ministerstvo hospodárstva, prispeje k tomu, aby sa urobili rázne a dôležité kroky pre to, aby u nás cestovný ruch sa stal dôležitým ekonomickým odvetvím. Nedá mi ešte jeden príklad uviesť. Dlho som pôsobil v Rožňave a myslím si, že je to príklad, ktorý bude vychádzať zo skúseností. Rožňava patrí do päťky okresov s najvyššou nezamestnanosťou, je to okolo 34 percent. Rožňava bola v histórii známa ako centrum baníctva, no ale, žiaľ, väčšina baní je už odstavená a nie je tam dostatok pracovných príležitostí. Ja som už viackrát aj interpeloval, aj s pánom ministrom som sa zhováral na tému zachovania ťažby železnej rudy v Nižnej Slanej a obnovenia ťažby komplexných rúd v Bani Mária v Rožňave. Dokonca pri výjazde vlády pán predseda vlády Dzurinda prisľúbil, že pomôže baníkom v Rožňave zachrániť túto ťažbu. Viem o tom, že investície by mali dosiahnuť niekoľko stovák miliónov korún. Mali by sa vytvoriť pracovné príležitosti aspoň v tej prvej etape asi pre 200 ľudí.
A teraz si položme otázku. Nebolo by vhodnejšie zamerať sa na prírodné danosti a možnosti, ktoré v okrese Rožňava sú? Severne od Rožňavy sú prekrásne pohoria Slovenského rudohoria, južne od Rožňavy, východne a západne je Slovenský kras. Hovoril som o tom, že jaskyne Slovenského krasu sú zaradené do svetového prírodného dedičstva UNESCA. Máme tam dve jaskyne kvapľové, ktoré sú otvorené. Máme Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorá takisto bola minulý rok zaradená do svetového prírodného dedičstva. Máme svetový unikát Ochtinskú aragonitovú jaskyňu. Je to len jedna z troch jaskýň a dovolím si tvrdiť, že každý, kto tam príde, bude žasnúť nad tým, čo tá príroda vlastne ako porušovala zákony a čo tam vlastne stvárala. Každý, kto túto jaskyňu navštívi, vychádza nadšený. Ja som presvedčený o tom, že nadšení by vychádzali aj turisti, ktorých by tam bolo treba pritiahnuť. Ale, aby sem prišli turisti a aby tu strávili nejaký voľný čas, tak im treba vytvoriť podmienky. Rožňava má v podstate jediný hotel, hotel Kras, ktorý, no, už spĺňa podmienky pre takú strednú kategóriu, ale má asi desať rokov rekonštruovaný hotel Kúpele. Stačilo by ho len dokončiť a robiť program. Má určité možnosti pri Domici. Skutočne by som doprial tým našim pracovníkom, ktorí sa orientujú na turistický ruch, aby sa išli pozrieť na druhú stranu k jaskyni Barázdálás, teda to je pokračovanie alebo celý jaskynný systém, ktorý je na území Maďarskej republiky. Jaskynné priestory sú tam síce väčšie, ale kvapľová výzdoba je nepomerne krajšia na našom území. Objekty, ktoré tam boli sprivatizované v malej privatizácii, neslúžia svojmu účelu. Hraničný priechod, ktorý tam bol, dlhé roky slúžil len pre občanov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky a len pre osobnú dopravu a len do 18.00 hodiny. Nie je tam možnosť ubytovania sa, nie je tam možnosť, aby sa človek najedol. V samotnej Rožňave je krásne stredoveké námestie. Je tam banícke múzeum. V blízkosti Rožňavy je barokový kaštieľ v Betliari s prekrásnou záhradou. Východne od Rožňavy je hrad Krásna Hôrka s mauzóleom. Samozrejme, bolo by možné hovoriť o ďalších prírodných danostiach, ktoré sú. Krasové údolia, ktoré sú pri východnom okraji planiny, sú takisto jedinečným zážitkom pre turistov. Prechádzky po tejto planine takisto.
Určite by bolo možné vytvoriť také podmienky, aby tam ľudia prišli, aby sa im vytváral program aspoň na dva týždne, aby všetko, čo tam je, mohli poznať a aby vhodne trávili čas. Teda, aby tam bol nejaký bazén, aby si mohli zahrať tenis, no a tí, ktorí sú vytrvalejší, aby mohli aj v noci sa zabávať v nejakých podnikoch. Ja som hlboko presvedčený o tom, že dobrým projektom a hlavne jeho dobrou realizáciou by bolo možné určite vytvoriť ďaleko viac pracovných miest ako znovuotvorením Bane Mária v Rožňave. Tým nechcem povedať, že by som bol proti tomu, aby sa táto baňa neotvorila, pán minister, nieže to poviete potom v Rožňave, ale podrobnejšie som hovoril o okrese Rožňava alebo o regióne Rožňava. Severnejšie je Dobšiná s dávnou baníckou tradíciou. Potom je tam priehrada, Dobšinská ľadová jaskyňa a ďalší národný park Slovenský raj. To je skutočne niečo, čo málokde vo svete majú. Len naozaj treba vytvoriť nie super hotely, ale vhodné ubytovanie. Urobiť dobrý program a hlavne začať k nám vodiť ľudí. Vodiť ľudí, ktorí budú o Slovensku písať trochu lepšie, a povedal by som, objektívnejšie, ako je to písané v dvoch príkladoch, ktoré som uviedol.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)