Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Húska, máte slovo.

Poslanec A. M. Húska:

V nadväznosti na slová pána poslanca Zlochu chcem zdôrazniť, že musíme rátať aj v propagande aj s antipropagandou. Máme aj okolité štáty a okrem toho, ako vieme, súčasť na takzvanej agresívnej alebo tvrdej marketingovej politiky je aj antiatraktivita okolitých priestorov, aby sa zdôraznila prednosť vlastného priestoru. Takže musíme aj s týmto rátať a dokonca treba mať, samozrejme, primeranú propagandu, ktorá je v stave cudziu antipropagandu tlmiť alebo obracať na správnu mieru. Chcel by som však hovoriť o inšom.

Pán minister, spomínali ste tu a predvádzali predtým návrh na priemyselné parky. Práve v súčasti riešenia turistického ruchu by malo vlastne sa rozmýšľať nad tým, ako riešiť lokálnu infrasieť, lokálnu infraštruktúru, a teda by bolo treba uvažovať o takzvaných turistických parkoch, ktoré by vytvárali centrá, regionálne centrá, ktoré by mohli potom v sebe spojiť lokálnu kultúru, lokálne remeslá, lokálne atraktivity priestoru geografického, rekreačnoliečebného priestoru a tak ďalej. Všetko sa dá naozaj celkom moderne riešiť takým spôsobom, aby sa vytvárala základná lokálna alebo regionálna infraštruktúra pre cestovný ruch. Doslova ako turistické parky. Môžem vám povedať, že, že čo ja si myslím, treba urobiť, je práve dať...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne.

Samozrejme, vítam tento projekt, ktorý súvisí s rozvojom turistického ruchu, a som vďačný aj rečníkovi pánu poslancovi Zlochovi, že tu spomenul niektoré súvislosti, ktoré naozaj sú veľmi nepríjemné pre Slovensko. Na druhej strane ho chcem pochváliť, ako skutočne vlastenecky opísal Rožňavu a jej okolie. Je to vzácne, ale aby ste si uvedomili, tento článok - Šokujúca encyklopédia -, ktorý vyšiel v čísle Extra Plus, v poslednom. Tam sú aj konkrétne mená. Tam sú mená tých ľudí, ktorí rozširovali o Slovensku všetko to najpodlejšie a najhoršie v časoch, keď tu bola iná vláda. Spomínajú sa tam mená Miroslava Kusého, Dušana Šimka, to je spisovateľ pôsobiaci vo Švajčiarsku, ale, samozrejme, založený protislovensky. Je tam Fedor Gál, Milan Šimečka. Je tam pán Milan Bútora, Zora Bútorová, pán Bútora je veľvyslanec Slovenskej republiky, ktorý sa vyjadril, že Slovensko vzniklo zo zvyškov toho, zo zvyškov národov po rozpade Rakúsko-Uhorska, dnes sa nehanbí reprezentovať Slovensko v Spojených štátoch. Spomína sa tam aj Peter Zajac, poslanec. Spomína sa tam Milan Šútovec, môj bývalý kolega z Literárnovedného ústavu, veľvyslankyňa v Poľsku Magda Vášáryová a druhí. Títo ľudia v minulosti robili všetko, aby ukázali, aké je Slovensko zlé a špinavé.

Prosím vás, nespamätáme sa už nakoniec? Nespamätáme sa a nebudeme všetci za túto krajinu, v ktorej žijeme, Slováci, Maďari, Židia, Poliaci, Česi, spoločne pracovať, aby rozkvitala? Nie je na čase skončiť s týmto politikárčením a s odsudzovaním krajiny za to, že tam je vláda, ktorá sa mne osobne nepáči?

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Zlochu, ktoré skutočne veľmi kvalitne poukázalo na viaceré otázky cestovného ruchu a kto neverí jeho vystúpeniu, nech si pozrie posledné číslo Extra na strane 9 a dozvie sa tam všetky tie informácie.

Pán minister, verím, že vy si to pozriete veľmi rýchlo a že budete informovať aj poslancov, čo ste urobili alebo ako to vnímate, pretože to je skutočne kontra reklama nášmu cestovnému ruchu a vy ste za ten cestovný ruch zodpovedný. Zodpovedný ste aj, či sa robia reklamy, aj za to, že sa takého kontrareklamy robia.

Ďalej by som chcela poukázať na to, čo vieme všetci, že cestovný ruch je významný prvok ekonomiky každej krajiny. Len Slovensko si myslí, že jej ekonomika je tak perfektná, tak zdravá a výbojná, produkujúca, že sa nemusí venovať cestovnému ruchu. My zrušíme víza bez analýzy dosahu. Prosím? No zavedieme víza, ale už čo sa, čo sa vlastne poškodilo tým, že sme vlastne tie víza zaviedli.

My napríklad necháme kúpele chátrať, pretože nemáme na poukazy cez nemocenské poistenie. To sú všetko otázky aj cestovného ruchu, pán minister, takže ja si myslím, že je tu veľmi veľa čo naprávať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

Je skutočne pravda, že bolo príjemné počúvať vystúpenie pána exministra Zlochu. Bolo to naozaj isté pohladenie duše počúvať o krásach Slovenska, ktoré všetci poznáme. O to horšie je počúvať o vyjadreniach ľudí, ktorí prichádzajú na Slovensko a kritizujú turistický ruch a turistické možnosti. Ale nezabúdajme, dámy a páni, že na tejto antipropagande sa podieľame aj my. Nie je to tak dávno, čo v tejto poslaneckej snemovni vystúpil pán kolega Hofbauer s vyjadrením, že Bratislava je vred na mape Slovenska. Ak poslanec použije takéto vyjadrenie na margo hlavného mesta Slovenskej republiky, ktoré reprezentuje v tejto poslaneckej snemovni, tak je to o to bolestnejšie. Prvá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že mnohokrát stačia maličkosti na to, aby sa turistický ruch naozaj dostal tam, kam patrí.

Viete, veľké mestá robí napríklad osvetlenie. Veľké centrá sú charakteristické osvetlením. Pozrite sa na Bratislavu, aká je temná. Dočkali sme sa osvetlenia, osvetlenia Mosta SNP a Bystrice, hej, kaviarne. Dnes to nefunguje. Centrum, historické centrum - staré mesto Bratislavy nie je osvetlené. Pozrite sa Dóm svätého Martina, ten je v úplnej tme. Keď prichádzate z Viedne, vidíte vysvietený...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, môžete reagovať.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

ja som vystúpil aj k tomu plneniu programu vlády o zamestnanosti a tam som položil na záver jednu otázku, že ako by ste sa tvárili, keď by niekto zo súčasnej opozície vám predložil nejaký námet alebo ponuku. Je to jedna z mojich myšlienok, ktorú by som rád realizoval, že sa pokúsim dať dohromady skupinu ľudí, ktorí by takýto projekt pre širšie okolie Rožňavy vypracovali.

Dovoľte, dovoľte mi ešte jednu malú spomienku. V roku 1998 bola na Slovensku svetová konferencia o biologickej rôznorodosti. Na pracovnej večeri s riaditeľom odboru životného prostredia zo Švajčiarska, mimochodom oni nemajú ministerstvo, som mu hovoril, u nás, ak si politik chce šplhnúť u svojich voličov, tak hovorí, že zo Slovenska urobí Švajčiarsko. Trošku sa nad tým usmial a potom v sobotu, nedeľu urobil si taký výlet po Slovensku. V pondelok ráno ma vyhľadal a hovorí, čo vy chcete, veď vy to Švajčiarsko máte. Len si ho udržujte v čistote a v poriadku a bude potom všetko v poriadku.

Dovoľte mi teda touto spomienkou skončiť, lebo nejaké osobitné pripomienky neboli.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sitek. Pripraví sa pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k správe o rozvoji cestovného ruchu a Národnom programe cestovného ruchu v Slovenskej republike. Tak ako sa v správe píše, cestovný ruch sa zaraďuje na tretie miesto vo svete medzi hospodárskymi odvetviami, a to hneď po obchode s ropou a automobilovom priemysle. Čiže vlastne cestovný ruch je veľmi dôležité priemyselné odvetvie. Takéto postavenie cestovný ruch na Slovensku nemá. Mal som možnosť ako minister obrany navštíviť niekoľko krajín, či už v Európe alebo na iných kontinentoch a vlastne ten cestovný ruch je tam na inej úrovni prezentovaný.

Keď si prečítame správu, tak sa dočítame, že devízové príjmy v roku 1999 sú 460 miliónov amerických dolárov, ako som si dobre zapamätal v Hospodárskom denníku, ktorý to uverejnil asi pred mesiacom, tak poklesli oproti predchádzajúcim rokom, kde bolo okolo 640 miliónov amerických dolárov. Je to skoro tretinový pokles a v tomto smere sa treba nad tým vážne zamyslieť. Bol som v Slovinsku v delegácii s predsedom Národnej rady a tam sú devízové príjmy cestovného ruchu na Slovinsku 2 miliardy amerických dolárov, čiže keď to porovnáme, päťkrát taký ako v našej krajine.

V čom to je. Podľa mňa je to v tom, najprv sa chcem ešte vrátiť, že tá naša Slovenská republika má obrovský potenciál pre cestovný ruch. Boli tu už hovorené - pán poslanec Benkovský, pán poslanec Zlocha tu prezentovali tie možnosti z hľadiska kúpeľníctva, rôznych pamiatok, geografické polohy a tak ďalej a tak ďalej.

Vážny pokles podľa mňa na týchto príjmoch malo aj to, že boli zastavené diaľnice. Diaľnice, pretože je to infraštruktúra, ktorá je potrebná v cestovnom ruchu a ja si myslím, že niektorý turista zo zahraničia nebude tam chodiť po takých cestách, ako máme na Slovensku, kde je problematické sa dostať z jedného konca na druhú stranu, kde potrebujete absolvovať niekoľko, niekoľko hodín, to znamená inde vo svete je to, za dve, tri hodiny prejdete celé Slovensko.

Myslím si, že ďalšie, ďalšie problémy, ktoré sú, nie je tu vybudovaná infraštruktúra na tej nižšej úrovni, a to mám na mysli predovšetkým na tej regionálnej úrovni. Nie sú vybudované služby na patričnej úrovni.

Pán minister, mali by ste sa zamyslieť nad tým, že v Českej republike sú dotované lôžka finančne. Pozeral som minule reláciu v televízii na ČT1, kde vlastne niekoľko tisíc českých korún sa dotuje na vytvorené, na jedno ubytovacie lôžko, na Slovensku to nie je. Keď si pozrieme mapu Slovenskej republiky, tak predovšetkým sú regióny, kde je veľká nezamestnanosť, tie regióny, ktoré nám poskytujú obrovské možnosti v cestovnom ruchu. Čiže ak by sme poskytli trebárs aj tieto finančné prostriedky, tak som presvedčený, že tí ľudia, čo sú dnes nezamestnaní, by sa začali o seba starať aj takouto formou.

Je tu ďalšie nedopatrenie alebo ďalší môj názor je v tom, že nie je koordinovanosť prezentácie. Mal som možnosť navštíviť jednotlivé výstavy a tie katalógy a tie publikácie, ktoré sú vydávané, tak predovšetkým sú tu vydávané na komerčnej báze, to znamená tie inštitúcie alebo tie spoločnosti, ktoré to vydávajú, tak hľadajú finančné zdroje a uverejňujú tie inštitúcie alebo tie penzióny, tie hotely, ktoré si zaplatia a tí, ktorí si nezaplatia alebo nejakým spôsobom sa nedostanú k takejto informácii, nie sú tam prezentované. Je to veľmi zlý obraz, lebo si myslím, že turista, zahraničný turista by mal dostať ucelený projekt, ucelený katalóg, kde by si mal možnosť vybrať. Lebo ak si vyberie z tohto katalógu, mal som možnosť sa dostať k jednému katalógu, ktorý v tom regióne, ktorý poznám, prezentoval štyri hotely a v tých štyroch hoteloch také služby, ktoré tam prezentoval, vôbec tie služby tam neboli. Je to vážna vec a myslím si, že ministerstvo hospodárstvo by malo prijať také legislatívne opatrenia, aby prijalo určité kritériá z hľadiska prezentácie, aby tieto kritériá spĺňali tie inštitúcie alebo tie subjekty, ktoré sú takto prezentované.

Ďalej je tu vytvorená slovenská agentúra pre cestovný ruch. Keď sme boli vo vláde, tak sme dávali na túto agentúru pre cestovný ruchu, ak si dobre pamätám, okolo 100 miliónov Sk. Nebolo, bolo to 100 miliónov Sk, v roku 1995 alebo 1996 to bolo 100 miliónov Sk, najskôr bolo 40, potom bolo 100 miliónov Sk. Dnes táto agentúra dostala 38 miliónov korún, počíta sa, je tam opatrenie, aby dostávala okolo 80. Myslím si, že je to veľmi málo.

Tak ako som už zvýraznil, prešiel som niektoré krajiny a o Slovensku vedia toho veľmi málo, ba by som povedal, skoro nič. Táto agentúra by mala jednoznačne vydávať finančné prostriedky na prezentáciu Slovenskej, Slovenskej republiky, predovšetkým na prezentáciu cestovného ruchu, nielen to, že zabezpečovať, koordinovať tieto výstavy, ale predovšetkým finančne to podporovať a zabezpečovať. Vieme dobre, že v dnešnej transformujúcej sa ekonomike je veľmi ťažko, aby si niektorý subjekt, ktorý podniká v cestovnom ruchu, predovšetkým v tej vidieckej turistike, zabezpečil možnosť prezentácie v zahraniční alebo aj doma. Ten meter štvorcový je taký nákladný, že ten subjekt si to nevie zabezpečiť. Čiže toto by malo ministerstvo hospodárstva, lebo má v gescii cestovný ruch, aby prispievalo zo štátnych peňazí na prezentáciu Slovenska, lebo myslím si, že sa to desaťnásobne potom vráti.

Ministerstvo hospodárstvo takisto by malo zastrešovať všetky výstavy a ako som mal možnosť, kde som mal možnosť sa zúčastniť na vojenských výstavách, tam je takisto roztrieštenosť, taká istá roztrieštenosť je aj na iných výstavách v rámci Slovenska a tie výstavy, ktoré má jednotlivý rezort na starosti, by mal gestorovať. Mal by tam mať svoje zastúpenie, svoju koordináciu, lebo význam jednotlivých výstav má predovšetkým to, keď to má v gescii štát, má to iné zastúpenie a iný význam aj v rámci zahraničia. Samozrejme, takéto výstavy by mal predovšetkým podporovať sám pán minister a zúčastňovať sa na týchto, lebo myslím si, že vládna delegácia na takejto úrovni je veľmi dôležitá z hľadiska prezentácie vo svete, ale, samozrejme, aj doma.

Slovenská národná strana vo svojom volebnom programe navrhovala zmenu daňovej reformy. Myslím si, že sa nepohneme v cestovnom ruchu, ak nebude daňová reforma, ak nebude reforma verejnej správy. Podporovali sme takú zmenu daňovej reformy, aby minimálne 30 percent ostalo v obciach, 30 percent išlo do regiónu a 40 percent do štátu. Lebo tá infraštruktúra, ktorá nie je vybudovaná, tie služby, ktoré nie sú vybudované v obciach, povedal tu pán poslanec Švec, že nie je osvetlená taká pamiatka, ako Dóm svätého Martina, no nie je, lebo asi zrejme mesto nemá na to peniaze, čiže dokonca obce dnes vôbec nesvietia pouličnými svetlami, lebo nemajú finančné prostriedky na prevádzkové náklady a v tom je ten cestovný ruch. Ako chcete, aby poskytovali služby, keď obec nevie zabezpečiť so svojím rozpočtom tie, tie prevádzkové náklady, ktoré majú v obciach.

Čiže ak neprejde daňová reforma, to znamená predovšetkým nezostanú peniaze v obciach, lebo myslím si, že starosta obce a obecné zastupiteľstvo vie najlepšie, kde tie finančné prostriedky majú umiestniť, tak potom nemôžeme tu hovoriť o cestovnom ruchu.

Čiže na záver môjho vystúpenia mi dovoľte, aby predovšetkým ministerstvo hospodárstva iniciovalo túto daňovú reformu, aby bolo vytvorené ministerstvo pre cestovný ruch, tak to bolo už viackrát deklarované, lebo myslím si tak, ako som už v úvode spomenul, že cestovný ruch sa zaraďuje na tretie miesto medzi hospodárskymi odvetviami vo svete, tak by malo mať aj patričnú úroveň na Slovensku.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Šepták a pani poslankyňa Tóthová. Hlásia sa traja páni poslanci a jedna pani poslankyňa. Posledný je pán poslanec Husár. Končím možnosť sa prihlásiť.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán Sitek spomínal dva dôležité atribúty, ktoré sú potrebné pre cestovný ruch a pre jeho rozvoj, a to hlavne z infraštruktúry diaľnice, a tá druhá vec sú služby, ktoré jedine, ak sú dostatočne kvalitné a na vysokej úrovni, dokážu sem dostať zákazníkov. Vieme veľmi dobre, že veľmi veľa ľudí sa vrhlo aj na túto turistickú sezónu, ale tie podmienky, ktoré majú, skôr si myslím, že ich zaťažujú, ako by im pomáhali. Čo sa týka služieb, na Slovensku máme veľmi zlé služby, ktoré aj napriek tomu, že sú prvé lastovičky, hlavne čo sa týkalo tejto zimnej sezóny.

Dôležitou úlohou vlády a ministerstva hospodárstva by malo byť, tak ako povedal pán poslanec Sitek, aby sme umožnili ľuďom nejaké dotácie, tak ako je to inde vo svete, aby to podnikanie ich motivovalo. Myslím si, že je výhodnejšie, keď sa ľudia starajú sami o seba a že v konečnom efekte by to bolo pre štát menej výdavkov, ako keď títo ľudia sú doma nezamestnaní. Slovensko skutočne je krajina, ktorá má veľmi veľa prírodných krás, ktoré nám boli nadelené a, bohužiaľ, ešte sme sa ich nenaučili využívať. Myslím si, že je to chyba nielen vlády, ale aj ľudí, pretože ešte máme stále strach pustiť sa do tohto odvetvia podnikania a vlastne ponúknuť to, čo máme krásne a ponúknuť to zahraničným turistom, ktorí by automaticky nechávali tu na Slovensku svoje peniaze, a tým by sme vlastne profitovali. Myslím si, že je to hudba budúcnosti, ale hudba budúcnosti, na ktorej sa dá spoločne pracovať a spoločne dosiahnuť z toho nejaký prospech.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Ja k dvom otázkam. Prv k tým diaľniciam, o ktorých sa už v tomto parlamente veľa hovorilo a ktoré, žiaľ, Dzurindova vláda prvé začala, teda výstavbu diaľnic likvidovať. Bol to jeden z úplne nesprávnych krokov, na ktoré nabaľovali ďalšie nesprávne. Prečo tá nesprávnosť? No preto, že vlastne je to vybudovanie infraštruktúry a bez nej nedôjde zahraničný kapitál. Ďalej je to podmienka rozvoja cestovného ruchu. Pán minister, ak ste hlasovali vo vláde za zastavenie výstavby diaľnic, tak ste hlasovali voči jednej svojej kompetencii, ktorú máte rozvíjať. Ďalej je to zvyšovanie zamestnanosti, ďalej je to nabaľovanie ďalších podnikateľských aktivít na stavbu diaľnice a v neposlednej miere aj riešenie rómskej otázky, pretože Rómovia mali pocit, že tu je určitá možnosť vlastného ich zamestnania.

Druhá otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je názor pána poslanca na vytvorenie ministerstva cestovného ruchu. Dovoľte mi, aby som vyjadrila opačný názor, pretože podľa môjho názoru nie je rozhodujúce, či máme na budove tabuľku a príslušné ministerstvo, ale je rozhodujúce, aby v rámci nejakého ústredného orgánu štátnej správy, t. j. ministerstva bola skupina ľudí, ktorá vie a chce, áno, a, samozrejme, musia byť aj určité finančné prostriedky, aby sa veci dali realizovať, ale mnoho nápadov sa dá za minimálnych finančných prostriedkov realizovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

Slovensko je medzinárodnými inštitúciami kompetentnými v tejto oblasti rozprávať charakterizované ako krajina s dobrými predpokladmi na rozvoj turizmu, avšak povedzme si otvorene, slovenské Tatry sú zvyškom kamenia, ktoré ostalo Pánu Bohu v zástere, keď robil Alpy. A skutočne všetky tie krásy a danosti, o ktorých tu mnohí kolegovia hovorili, na Slovensku existujú, avšak krajina, ako je Slovensko, si v oblasti turizmu vyžaduje podľa práve spomínaných inštitúcií vysokú kvalitu služieb, vysokú kvalitu prídavných služieb a ešte raz zdôrazňujem, skutočne až perfekcionalizmus v poskytovaní týchto služieb.

My sa predovšetkým musíme zamyslieť prečo, prečo mnohí ľudia v tejto brandži ešte stále mnohé veci nechcú. Prečo naďalej poškodzujú, okrádajú, nie sú ochotní investovať do hygieny a hygiena s výnimkou Bratislavy a niektorých skutočne veľmi tesných výnimiek je na tak nízkej úrovni, že ona predovšetkým odrádza mnohých turistov. Ak si dáme odpovede, či to títo ľudia robia z hlúposti, nevedomosti alebo naozaj sú k tomu nejakým spôsobom donucovaní, tak možno nájdeme aj riešenia. A zároveň chcem zdôrazniť skutočnosť, že každá krajina sa v oblasti rozvoja turizmu prezentuje a začínala od niečoho. Tak ako sú to v Rakúsku spomínané Alpy, na Slovensku sú to Tatry. A Tatry tým, čo spomínal pán minister, atomizáciou stratili strašne veľa. Dnes robiť marketing pre jednotlivý hotel, dnes robiť pre jednotlivý hotel v zahraničí propagáciu a zabezpečovať klientelu je nesmierne náročné.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem.

Na reakciu pani poslankyne Tóthovej chcem zvýrazniť to, že keby to bolo ministerstvo pre cestovný ruch, tak má svoje postavenie a aj legislatíva, čo sa už malo dávno pripraviť, myslím tým zákon o cestovnom ruchu, by tu už bol, lebo myslím si, že tí ľudia, ktorí pracujú na ministerstve hospodárstva, tak predovšetkým uprednostňujú sekcie, čo sa týka iného odvetvia priemyslu. Cestovný ruch na Slovensku je v plienkach a má aj také postavenie na ministerstve hospodárstva.

Čo sa týka príspevku pána poslanca Husára, tak plne s tým súhlasím. Tie služby sú na veľmi nízkej úrovni aj zásluhou toho, že tie úvery, ktoré jednotlivé subjekty požadujú, tak banky sú neochotné poskytovať úvery, predovšetkým mám na mysli nízke úvery. A tieto subjekty ani nemajú čím v podstate ručiť. Je tu prítomný pán guvernér Národnej banky, myslím si, že aj v tomto smere by mala byť z komerčných bánk väčšia ochota, aby tieto úvery predovšetkým poskytovali aj v tých oblastiach, kde je veľká nezamestnanosť. Myslím si, že tie peniaze potom vlastne budú tvoriť peniaze a takto sa aj zníži nezamestnanosť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný, ako posledný sa pripraví pán poslanec Tatár.

Poslanec J. Slaný:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené kolegyne, kolegovia,

prerokúvame správu o rozvoji turistického ruchu, ktorá konštatuje súčasný stav tohto turistického ruchu na Slovensku a v závere správy sa konštatuje a navrhujú sa opatrenia, ktoré by mali oživiť rozvoj turistického ruchu na Slovensku.

My si musíme jasne uvedomiť, a v tejto rozprave to aj zaznieva, že ak chceme na Slovensku rozvíjať turistický ruch, musíme ho riešiť komplexne. Slovensko ako krajina má obrovské možnosti na rozvoj turistického ruchu a v prípade rozšírenia Európskej únie smerom na východ bude tu obrovský počet turistov, ktorí budú mať záujem o rekreačné služby, ktoré Slovensko ako krajina vie komplexne poskytovať. Ale otvorene si musíme povedať a ministerstvo hospodárstva ako rezort, ktorý zastrešuje rozvoj turistického ruchu, musí predovšetkým skoordinovať činnosť či už jednotlivých rezortov alebo centrálnej vlády a regionálnych rozvojových politík.

Čo sa týka na centrálnej úrovni, pre ministerstvo hospodárstva je predovšetkým dôležité to, aby zabezpečilo činnosť marketingovej a turporatórskej agentúry, ktorá bude mať za úlohu predovšetkým prezentovať Slovensko ako krajinu turistického ruchu v zahraničí a bude zároveň získavať klientov pre jednotlivé regióny Slovenska, lebo ako mnohí tu už konštatovali, jednotlivé zariadenia turistického ruchu nie sú schopné si toto sami zabezpečiť a v prípade, že ministerstvo hospodárstva nevybuduje takúto funkčnú agentúru, rozvoj turistického ruchu v tomto smere bude veľmi zabrzdený, čiže alfou, omegou v tomto smere je vybudovanie tejto agentúry, aby fungovala, aby mala centrálu a regionálne pobočky, ktoré budú dávať servis pre jednotlivých podnikateľov v regiónoch.

Ďalší prvok, ktorý musí ministerstvo hospodárstva na národnej úrovni zabezpečiť, je to, že okrem tej agentúry musí byť budovaná i infraštruktúra štátu ako-taká, lebo ako všetci konštatujú, je jasné, že do krajiny, kde nie sú diaľnice, kde sú rozbité cesty, žiadny turista s radosťou nepôjde a tu vidím obrovské rezervy. Zároveň si musíme povedať, že ak chceme, aby sa nám zdarne rozvíjal turistický ruch, i na regionálnej úrovni musia nastať obrovské zmeny. Nie je predsa možné, aby sa rozvíjal turistický ruch v regiónoch a oblastiach, kde sú rozbité cesty druhej a tretej triedy, kde nie sú čističky, kde nie sú kanalizácie. Čiže tu treba prijať opatrenia na regionálnej úrovni, aby v tých lokalitách, kde sú podľa územných plánov vytypované centrá budúceho rozvoja turistického ruchu, bola prednostne budovaná táto infraštruktúra. Nemá význam nám tieto investície trieštiť, ale musíme na základe záväzných územných plánov tieto investície sústrediť do tých atraktívnych lokalít, lebo tam je tá pravdepodobnosť, že tie investície verejné sa zhodnotia cez investície v súkromnom turistickom ruchu. Čiže táto činnosť tam musí nastať.

Ďalší problém, ktorý je v turistickom ruchu, je ten, že musí nastať spolupráca medzi jednotlivými rezortmi, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá. Najväčšie rezervy v tomto smere má ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pôdohospodárstva, lebo turistický ruch bez toho, že bude poskytovať komplexné služby, nemá význam na Slovensku budovať. A tu vidíme obrovské rezervy. Za socializmu ten problém tu nebol, nakoľko vlastníctvo pôdy bolo štátne, ale teraz, ako vieme, problémy s vlastníctvom pôdy sú obrovské a budovať nejaké ubytovacie kapacity bez toho, že ten, ktorý do toho investuje, bude mať možnosť poskytovať a rozvíjať služby, ide predovšetkým u nás mimo v zimnom období, to je predovšetkým ten typický vidiecky turizmus, to znamená, že musíme mať dostupné pozemky na to, aby tí, čo majú veľké turistické kapacity, ale i tie menšie vidiecke penzióny, aby mali umožnený prístup k dlhodobému prenájmu poľnohospodárskej pôdy na rozvoj služieb v turistickom ruchu. Tu nemôže byť to, že doteraz sa prednostne poľnohospodársky využíva pôda predovšetkým v tých podhorských a turisticky atraktívnych oblastiach na poľnohospodárske účely a tí podnikatelia, ktorí chcú rozvíjať turistický ruch, nemôžu sa dostať k prenájmu tejto pôdy, a tým pádom nevedia pre svojich klientov zabezpečovať komplexné služby, a tým pádom vlastne tie ich ubytovacie kapacity nemajú cenu, lebo v terajšej dobe turista bez toho, že nemá komplexne zabezpečený program na celé ubytovacie obdobie, nepôjde.

Čiže ja tu aj navrhnem na záver uznesenie, ktoré bude mať riešiť tento problém. Čiže ja tu vidím do budúcnosti obrovskú perspektívu, ale musia sa na jednotlivých úrovniach vykonať tieto opatrenia, a preto na záver prečítam návrh uznesenia: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby na podporu rozvoja turistického ruchu prijala nasledovné opatrenia:

a) spriechodniť možnosť dlhodobého prenájmu poľnohospodárskej a lesnej pôdy pre potreby rozvoja turistického ruchu v turisticky perspektívnych lokalitách, ktoré sú vytypované v územných plánoch rozvoja,

b) prijať legislatívne opatrenia upravujúce združovanie investícií v oblasti turistického ruchu. Ide mi hlavne o to, že je problém budovania rozsiahlych systémov lanoviek, vlekov a na Slovensku je táto legislatíva deravá a ja si myslím, že treba sa poučiť od turisticky vyspelých krajín, ako je Švajčiarsko a Rakúsko, kde to majú detailne prepracované, a prijať tú istú legislatívu i pre podmienky Slovenskej republiky, a tým podporiť i rozvoj turistického ruchu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci, pán poslanec Krajči, vidím vás. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

Pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Ďakujem kolegovi Slanému, lebo mi umožnil dokončiť myšlienku. Ja sa stotožňujem úplne s jeho názorom a skutočne pánu ministrovi ho dávam veľmi úprimne do pozornosti, že bez ohľadu na to, či sa momentálne bude niekto urážať alebo nebude urážať, naozaj tú trochu prostriedkov, ktoré máte k dispozícii, treba koncentrovane hodiť do toho najlukratívnejšieho, najreprezentatívnejšieho, a to sú už tie spomínané Tatry. Ak sa tieto dajú do poriadku, ak sa stanú skutočne uznávanými a navštevovaným turistickým miestom Slovenska, nie je problém, aby sa cez neho zviditeľňovali postupne či už cestou výletov z dlhodobých pobytov a tak ďalej ostatné regióny.

Nie je problém pritom, aby sa legislatívou a inými dostupnými prostriedkami podporoval rozvoj turizmu aj v ostatných regiónoch a oblastiach na Slovensku. Ale myslím si, že bude veľmi, veľmi dôležité, aby v tomto čase pre Slovensko tak zložitom sa naozaj nerozdrobovali možnosti a zdroje, ktoré sú, a aby sa koncentrovali tak, ako som už uviedol. Súhlasím aj s ďalšou častou vystúpenia pána kolegu Slaného. Áno ten, kto sa chce uchádzať dokonca o pomoc štátu, jeho podporu, sa musí aj sám trocha starať a infraštruktúra je prvým predpokladom preto, aby sa dalo aj dobudovanie hovoriť o serióznych službách, ktoré by Slovensko malo v oblasti turizmu poskytovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja si myslím, že viacerí poslanci, ktorí vystupovali, pomenovali, čo treba urobiť v oblasti cestovného ruchu, s čím sa dá len súhlasiť. V každom prípade táto správa nedáva nejaké návrhy a východiská, kde by sme to mohli zlepšiť. Myslím si, že pokiaľ vláda neprijme cestovný ruch ako jednu zo svojich priorít, asi veľmi ťažko budeme presadzovať podmienky konkurencieschopnosti v súčasných možnostiach.

Po prvé treba vytvoriť podmienky pre podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, ak chceme túto oblasť dávať do popredia, a to je predovšetkým buď daňovými úľavami, alebo dotáciami a podporou pre oblasť cestovného ruchu a agroturistiky.

Po druhé propagovať krajinu prostredníctvom určitej štátnej agentúry, ktorá zabezpečí, že v zahraničí budeme mať slušné meno a tí, ktorí si nás vyberú, budú vedieť, čo tu chcú navštíviť.

Ďalej je tu jazyková bariéra predovšetkým u obslužného personálu, ktorý sa dnes nachádza v zariadeniach cestovného ruchu, a veľmi často sa stretávame s tým, že obslužný personál nevie dostatočne komunikovať s hosťami. Mladá generácia, ktorá vychádza z hotelových akadémií, predovšetkým odchádza do zahraničia, kde nachádza lepšie uplatnenie, a to aj z hľadiska miezd.

Ďalej cena produktu, aby sme boli konkurencieschopní, a podmienky, ktoré ponúkame, musia byť výhodnejšie oproti ostatným okolitým krajinám, v opačnom prípade nám odchádzajú ľudia za hranicu. A v neposlednej miere je to aj ochrana osôb a majetku, ktorí prichádzajú sem na Slovensko, pretože pri súčasnej kriminalite, krádežiach, majetkovej kriminalite, ohrozovaní osôb zo strany rôznych kriminálnych živlov odrádza vstup týchto turistov, ktorí by na Slovensko chceli prísť. Čiže je tu veľký komplex problémov, ktorý by bolo treba riešiť špeciálnym zákonom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár, nech sa páči.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ďalší pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi v krátkosti zaujať prevažne také prierezové stanovisko skôr z ekonomického pohľadu, trošku kritické nielen k tejto rozprave, ale aj k celému Národnému programu rozvoja cestovného ruchu. Je tu nejaký pokrok, ale stále, a ja som o tom presvedčený, sa tu opakuje, že dajte nám peniaze a potom sa to nejako pohne. Ale to hlavné, čo chcem povedať, je nie sa zvlášť sústrediť na to, na to či na to, ale vo všetkých oblastiach vytvoriť normálne trhové prostredie. Všetci, ktorí potom chcú mať zisk, a to teraz konkrétne z cestovného ruchu, musia naozaj prispôsobiť tomu svoje správanie.

Tie niektoré z tohto východiska kontroverznejšie veci zmienim na niektorých príkladoch. Kritika by sa dala vysloviť aj v celkovom chápaní cestovného ruchu, ktorý u nás prevažuje a je navrhovaný v materiáli ako nejaký centralizujúci model, ktorý by sme mali prebrať z krajín Európskej únie a z iných krajín vo svete. Je možné, že sa tomu nevyhneme, ale nie je to ten najotvorenejší prístup. V týchto krajinách sa cestovnému ruchu prisudzuje tiež povaha nejakého strategického odvetvia a tiež to predpokladá veľmi výraznú intervenciu štátu.

Samozrejme, ide o peniaze, inými slovami o dotácie. Na Slovensku sa podľa materiálu míňa na propagáciu 42 miliónov korún, v Čechách 155 vyjadrené v korunách, v Maďarsku 600, v Poľsku 650, to znamená, aby sme sa dostali na porovnateľnú úroveň povedzme Poľska, Českej republiky, tak u nás by to malo byť zhruba 80 miliónov korún. To nie je až taká veľká položka a výdavok, keď si to porovnáme s inými výdavkami štátneho rozpočtu, určite je možné na tento účel použiť ušetrené inde, napríklad je tam položka 170 a pol milióna na výdavky, na nákup nábytku a kancelárskych potrieb ministerstiev a centrálnych orgánov štátnej správy. To len ako príklad, ten rozpočet je dlhý a veľký.

Materiál analyzuje viaceré oblasti cestovného ruchu a dosah hospodárskej politiky na túto oblasť. Kľúčové je stanoviť si nejaký horizont a cieľ a nemôžeme si klásť ani prehnane veľké očakávania, napríklad porovnávať sa s celosvetovou propagáciou takých krajín, ako je Malajzia, ktorá beží veľmi husto napríklad na CNN. A, samozrejme, napriek tomu, že sa stotožňujem a mám veľkú úctu a lásku k tejto krajine, nemôžeme zasa očakávať, že dosiahneme takú prieraznú propagandu ako krajiny, ktoré majú už dnes svetoznáme miesta. Nemusíme ísť ďaleko, ako je Praha a tak ďalej. Čiže musíme tu brať ohľad, že musia byť veľmi realisticky pri našej vlastnej propagande.

K tým kľúčovým faktorom pre rozvoj cestovného ruchu určite patrí jeho väzba na celkový hospodársky rozvoj. Keď sme po tom, čo ministrami financií boli moji kolegovia z výboru pán Kozlík a pán Maxon, jednoducho zistili, že krajina je v makroekonomickej nerovnováhe, tak určite sa to odrazilo aj v cestovnom ruchu. A, samozrejme, že keď sme potom liberalizovali ceny energií, vody, cestovného, a to je tam v tom materiáli jasne uvedené, no tak to malo negatívny dosah na cestovný ruch. Ale treba zdôrazniť z ekonomického hľadiska, že tento dosah bol len dôsledkom odkladanej liberalizácie predchádzajúcou vládou, a nie je to dosah liberalizácie samotnej. To je proste dosah politiky, ktorá sa tu robila, a liberalizácia bola nutná a, samozrejme, bez nej by sme boli vo vývoji celého hospodárstva aj cestovného ruchu v pasci a jednoducho by sme si len opakovali všetky tie politické výhrady. Ja si myslím, že daň za takzvané dvojkorunové mlieko by sme už nemali opakovať. To bol jeden normálny nutný ekonomický krok.

Významné je aj to, že rozvojom samotného cestovného ruchu dnes nemožno naštartovať celkový hospodársky rast, aj keď sa povedzme u nás vo výbore o tom takto vyjadril pán poslanec Kujan. A zase ďalší, aj v tejto rozprave pán poslanec Zlocha a ďalší hovorili, že keby tak prišli veľké dotácie do tohto odvetvia. Samozrejme, že môžu prísť len realistické peniaze.

Viacerí poslanci sa jednoducho zahrávajú s vlastnou predstavivosťou, ale zároveň uvažujú, samozrejme, o cudzích peniazoch. Teda, keď sa povie, že miliarda je málo, tak ja len upozorňujem, že musíme byť vo všetkých tých finančných odhadoch realistickí. Darmo sa povie, že v cestovnom ruchu sa dá zamestnať, že sa rieši časť nezamestnanosti a že preto tam treba nejaké zvláštne dotácie. Myslím si, že samotný cestovný ruch nenaštartuje ekonomiku, čiže takéto zdôrazňovanie pri tejto príležitosti nie je namieste. Je súčasťou celkového hospodárskeho rastu a celkový hospodársky rast sám skôr prispeje k rozvoju cestovného ruchu. Takže keby sme to brali z trhovej stránky, tak môžeme opakovať známu jednoduchú poučku: Nie dotácie, ale celkové zníženie daní, a najmä odvodov. Však aj v tejto rozprave to zaznelo.

Jednoducho aj podnikatelia v cestovnom ruchu by privítali opatrenia, ktoré im zjednodušia ich vlastný podnikateľský život. Napríklad je to jednoduchá registrácia, jednoduché vedenie účtovníctva, možnosť jednoducho zamestnať a zároveň prepustiť ľudí. Myslím, že aj keď meškajú, tak tieto reformné kroky sa robia, myslím, že práve ministerstvo hospodárstva je priekopníkom odstraňovania týchto bariér. Myslím si, že všetky verejné financie netreba dávať selektívne akože len kvôli cestovnému ruchu do niektorých odvetví, ale že to patrí pre celý štát. Teda niečo treba investovať do infraštruktúry a potláčania kriminality. Špeciálne v cestovnom ruchu treba rátať aj všetko výpalné po všetkých našich krčmách a podobných zariadeniach. Treba investovať do bezpečnosti a infraštruktúry a do ciest všeobecne. Dá sa to dosiahnuť tak, že by sme dnes nedali špeciálnu miliardu alebo ja neviem akýkoľvek objem na dotácie len do cestovného ruchu, ale jednoduchšie by bolo, keby sa znížili aj dane, aj odvody o túto jednu miliardu pre podnikateľov a jednoducho by sa tie peniaze investovali presne tam, kde je to potrebné.

Samozrejme, najdôležitejšia je tá najkľúčovejšia väzba na trhové hospodárstvo. Zdeformované prostredie na trhu má za následok nielen to, že si pre nejaký dôvod nekúpi nikto niekde na Slovensku v sobotu popoludní noviny, ale jednoducho sú tu známe fakty, že nedostane neskôr večer večeru, nedostane občerstvenie. A dokonca k takýmto obmedzeniam trhu v niektorých oblastiach podnikania, ktoré súvisia s cestovným ruchom, ešte dnes neexistuje konkurencia. Treba v tejto súvislosti povedať, že keď k tomu pridáme problém služieb, ktoré sa majú prejavovať nejakou čistotou, ponukou a kvalitou, tak ja v tom vidím skôr kľúčový problém.

Mám niekoľko príkladov. Mohol by som rozprávať zo stredných a väčších turistických centier na Slovensku, kde za starostom prídu zahraniční turisti a hovoria: No máte to tu celkom pekné, ale ten, ktorý to tam ubytúva, tak idem za tebou starosta, lebo ty tu máš autoritu, tak keby si on urobil poriadok na dvore a keby nás nedával po štyroch do tej malej izby. My by sme boli po dvoch a radšej mu trikrát toľko zaplatíme. Ale ľudia nie sú schopní porozumieť takýmto požiadavkám trhu, klienta, zákazníka. Neurobia nič a tí istí klienti sa tam už nevrátia. Čiže sa nevrátia zisky.

Teda skôr je problém v systéme. Samozrejme, nie sme tu na to, aby sme menili ľudí, ale aby sme zmenili systém. Takže by sme mali odstrániť všetky byrokratické bariéry, ale aj bariéry v myslení a správaní sa ľudí, všelijaké pozostatky spoliehania sa na štát, všelijaké také predstavy, ktoré sa dajú zhrnúť ako rôzne socialistické utópie, že niekto iný by to mal urobiť. To je presne to, s čím som začal.

Ďalej je nutné zdôrazniť, že cestovný ruch je neobyčajne citlivý na imidž krajiny a materiál to veľmi jasne hovorí. Aj cestovný ruch spoluvytvára imidž krajiny. V správe sú presne napísané škody, ktoré boli napáchané predchádzajúcou vládou po roku 1994, ktoré viedli k izolácii krajiny a odkladali nutnú liberalizáciu. Jednoducho spôsobili stav, že sme zaostávali za možnosťami. Zaostávanie za možnosťami znamená, že mi tu darmo popisujeme naozajstné a unikátne, nám veľmi blízke početné krásy Slovenska, ale pokiaľ nie sú splnené veci, o ktorých som tu ja a ďalší hovorili, tak to samo osebe nestačí.

Sú príklady z dopravy. Napríklad železnice okolitých štátov, či to boli maďarské alebo české, sa správali veľmi ústretovo aj vo veľmi jednoduchých veciach. Dali tabule a hlásenia aj v cudzích jazykoch. V tom istom čase naše železnice, keď bol ministrom pán Rezeš, jednoducho neodôvodnene okrádali železnice v prospech VSŽ. Za ten istým objem peňazí by sa takéto opatrenia pre cestujúcich, pre zahraničných turistov aj pre našich cestujúcich určite boli dali urobiť. Samozrejme, že keď hovoríme o železniciach, to je špeciálny problém reštrukturalizácie a tak ďalej.

Podiel minulej vlády, keďže sa ešte k jednej veci chcem k nemu vrátiť, je aj v tom, ako sa privatizovali turistické kapacity. Netreba určite opakovať, že sú to, samozrejme, miestne veľmi známe kauzy. Tí obyvatelia, ktorí tam bývajú, poznajú, ktorý poslanec alebo ktorý člen bývalej vlády stojí ako protežant za ktorou privatizáciou ktorého hotela. A kauza tatranských hotelov. Tu zvlášť spomeniem syna bývalej poslankyne Lazarovej a Sliezky dom, ktorý jednoducho má dnes nízku úroveň služieb. Stručne povedané, keby sa privatizácia, ktorá prebehla v predchádzajúcom období, zacielila na transparentnú a efektívnu privatizáciu, aby sa nadobúdatelia trhovo správali, tak dnes veľkú časť týchto problémov, ktoré popisuje správa, nemáme.

To sú naozaj až také detaily, keď hovoríme o jednotlivcoch. Ešte jedného iného bývalého poslanca spomeniem, poslanca Fidricha, ktorý stojí za privatizáciou minerálnych vôd na Turci. Čo sa týka aj cestovného ruchu, udial sa jednoduchý úkaz, že pramene, ktoré tam desiatky rokov slúžili verejnosti a občanom, boli odstavené. To je tiež pokazenie imidžu krajiny a pokazenie imidžu pre cestovný ruch.

Keď som uvažoval nad týmito príkladmi, je ich nespočetne veľa. Ale treba ich spomenúť, lebo to patrí k zmene správania sa ľudí a k zmene systému. A keď sa takto budeme správať, tak dopadneme tak... Vidím, že pán poslanec Cuper tu veľmi šomre, tak musím povedať, že HZDS je také sociálne iba v parlamente, ale pokiaľ ide o vlastné kontá minimálne v týchto prípadoch, tak jednoducho sa takto nespráva.

Dala by sa ešte z tej veľkej infraštruktúry spomenúť aj veľmi často sa meniaca a nie som si istý, či šťastná politika v leteckej doprave. Predchádzajúca vláda ten pomerne škandalózny príbeh Slovenských aerolínií s pánom Veteškom. Ale naša vláda urobila tiež také kroky, že najprv sa naliehalo na Tatra Air, aby platil clo, a teraz sa zrazu nejakej inej firme clo odpúšťa. Pričom Tatra Air už bol rozvinutou a v podstate trhovo sa správajúcou firmou.

Národný program rozvoja cestovného ruchu nielen centralizuje, čo je podľa vzoru Európskej únie, ale ja to kritizujem. Nielen centralizuje vplyv štátu na cestovný ruch, ale podobne z centrálnej úrovne navrhuje budovať aj miestne regionálne združenia cestovného ruchu. To sa prejavuje aj v návrhu financovania. S čím by som tiež nesúhlasil, to je financovanie z nejakých nových miestnych alebo regionálnych poplatkov a dotácií. Ale sú tam aj iné navrhované zdroje financovania, teda nie z verejných financií. Iným slovom, trhové dobrovoľné združovanie prostriedkov považujem za oveľa vhodnejšie na tento účel.

Cestovný ruch je súčasťou normálneho štandardného podnikania a chcem ešte raz na záver zdôrazniť, že preto sú na jeho rozvoj potrebné štandardné nástroje podporujúce rozvoj akéhokoľvek podnikania a myslím si, že ich tu netreba vymenúvať. Takéto opatrenia v národnom programe nie sú dominantné. Ja by som odporúčal z tohto hľadiska ten materiál prepracovať. Nedávam žiadny návrh na uznesenie, pretože viem, že prešiel pomerne hladko výbormi, ktoré sa mu venovali a jednoducho celý ten prístup od začiatku bol iný. Ale myslím si, že keby sme to posudzovali z tohto hľadiska, že by sme sa dostali ďalej aj v iných odvetviach. A na záver poviem, že v ľuďoch je najviac cennosti a najväčšie ťažisko, aby sme sa pohli v cestovnom ruchu a zopakujem, že ak chcú naši podnikatelia v cestovnom ruchu vyšší zisk, tak sa naozaj oni sami v prvom rade musia prispôsobiť požiadavkám svojich hostí.

Ďakujem pekne.