M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda Farkaš, nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť k úvodnej časti vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, keď hovorila o tom, že niektoré body alebo návrhy, ktoré boli prijaté vo výbore pre zdravotníctvo, neboli podporené alebo odporúčané pre Národnú radu schváliť. Aj sama pani poslankyňa hovorila o tom, že k návrhu rozpočtu neprijali platné uznesenie, teda prijali platné uznesenie iba ku kapitole a zmeny z kapitoly, kam by mali byť zapracované, takéto uznesenie už neprijali. Nie je vo zvyku podporiť niektoré návrhy, ktoré sú takýmto spôsobom ošetrené vo výboroch, ale napriek tomu gestorský výbor k týmto dvom otázkam zaujal stanovisko.

Pani kolegyňa, vy hovoríte o tom, že v bode C 4, bod 2, kde navrhujete viazať prostriedky pre Červený kríž na vyššej úrovni približne o 512 alebo 580 tisíc Sk - tento problém sme vyriešili už skôr, keď náš výbor odporúča schváliť návrh, ktorý smeruje k tomu, aby sme celkové výdavky navýšili o 5 miliónov. Teda to znamená, že nie viazať z príjmov z lotérií, ale navrhujeme navýšiť prostriedky o 5 miliónov, teda celkové prostriedky budú, celková čiastka bude už na úrovni 34 miliónov.

A pokiaľ ide o bod C 4.4. Žiaľ, tento bod nie je v poriadku, nie je vykvantifikovaný tento bod a nie je možné podporiť taký bod, ktorý je vo všeobecnosti sformulovaný. Kvôli tomu náš výbor zaujal stanovisko také, aké zaujal, ale mali sme záujem riešiť problém, ktorý ste naznačili. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Dobre, môžeme pokračovať. Hej?

Slovo má pán poslanec Finďo. Nech sa páči.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som cteným prítomným poslancom i členom vlády povedať jednu dôležitú vec, ktorá sa týka kalkulovania podielu výdavkov na zdravotníctvo z hrubého domáceho produktu.

Veľmi často sa hovorí, že zdravotníctvo dostáva takmer 7 %, vyše 7 % a podobne z hrubého domáceho produktu. Ale treba si uvedomiť, že tie štáty, ktoré dnes vykazujú takéto výdavky na zdravotníctvo, vykazujú ich v bežnom roku, to znamená nie na výdavky, ktoré sú spojené s uhrádzaním starých dlhov. Nežiadam, samozrejme, od tohto štátu, aby dával 10 % z hrubého domáceho produktu, aby odpočítal tie výdavky, ktoré idú na staré dlhy, ale žiadam určité zásadné opatrenia, ktoré smerujú dvomi smermi. Jeden smer je ten, aby sa našiel spôsob, ako systém ďalej systematicky nezadlžovať.

Na to pani poslankyňa Aibeková v podstate odpovedala vo svojom referáte predovšetkým tým, že treba novelizovať zákon o zdravotnom poistení a zákon o Liečebnom poriadku. A potom je tu druhý moment. Je potrebné skutočne optimalizovať zdroje, ktoré budú užité v bežnom roku a tie zdroje aj plynule zabezpečovať. Myslím si, že tých zdrojov na zdravotníctvo by za istých okolností mohlo byť relatívne dosť, ale vo všeobecnosti sa stretávame s veľkým odporom, či už u koaličných alebo opozičných poslancov, preniesť určité bremeno zaťaženia na občanov. Lenže oni zaťažení v skutočnosti sú a ide len o to, aby sme legalizovali toto zaťaženie, to znamená, aby prostriedky, ktoré pani poslankyňa Aibeková odhadla na 12 až 15 mld. korún, dostali sa legálnou cestou do systému, aby ich systém systémovo využil. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za všetky pripomienky.

Pán poslanec Finďo, aj keď som predtým nezvykla s vami súhlasiť, v tomto smere úplne súhlasím, a preto som aj poukázala, že nemôže sa do tohto percenta predsa započítavať aj nákup za hotovú menu, teda keď ja si pôjdem kúpiť vitamíny a teraz mi to započítajú, akože to ide na zdravotníctvo, aj tie mimorozpočtové zdroje atď., potom sa ťažko môžeme porovnávať s normami Európskej únie, ktoré to inak počítajú.

Čo sa týka pána Farkasa, ďakujem za vysvetlenie, a preto som ja už moje pozmeňujúce návrhy upravila o sumy, aby to bolo konkrétne. Súhlasím, že tam boli body nekonkrétne.

Čo sa týka ďalších vystúpení, tak naozaj si myslím, že správne pán poslanec Cabaj povedal, že venovať sa problematike privatizácií, to, čo urobila minulá vláda hlavne v súvislosti so zdravotníctvom, je veľmi zarážajúce, pretože páni poslanci Šagát a Kováč doslova vtedy povedali, že poženú lekárov do ulíc, ak sa bude privatizovať, ak sa budú privatizovať zdravotnícke zariadenia. Keď si dnes pozriete zoznam, ktorý dal pán minister Kováč, presne kopíruje, presne kopíruje zoznam, ktorý sme dali my. Vtedy to bolo zlé, vtedy nás politicky očierňovali, doslova špinili po Slovenku kvôli tomu zoznamu. A dnes povedal pán minister na moju otázku, že štát na to nemá peniaze, tak sa to musí privatizovať. Tak takéto obraty sú u niektorých politikov.

A ešte navyše sa pán minister dopustil podvodu, keď bolo rokovanie Národnej rady, že ten bod vôbec nebol na programe, tak ako ho predsunul. Predsunul ho práve preto, aby sa o tom nemohlo hovoriť, aby novinári o tom nemohli písať, pretože tatranské zariadenia, o ktorých predtým hovoril, že si chceme na nich nabaliť vrecká my, tak tieto tatranské zariadenia sa privatizujú dnes počas jeho vedenia rezortu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Gajdoš.

Nech sa páči, pane, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani ministerky, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci,

pozornosť príprave rozpočtu v Národnej rade sa nevymyká z pravidiel pozornosti ostatným zákonom, ktoré tu prerokúvame, pretože je to tzv. oddychový čas a možno predĺžený víkend pre väčšinu poslancov Národnej rady a vo väčšine času, myslím si, že aj členov vlády. Ja chcem vo svojom vystúpení zacieliť pozornosť na odvetvie pôdohospodárstva v jeho komplexe, pretože je jednou veľmi zvláštnou kapitolou, ktorú je potrebné aproximovať a ktorá je potrebné priblížiť najmä štátom Európskej únie.

Viete veľmi dobre, že proces, ktorý teraz prebieha, v tomto pohľade nedáva veľké šance a nádeje, že by negociácia tejto kapitoly a jej prispôsobovanie sa urýchľovalo proces nášho približovania sa k Európskej únii.

V úvode chcem povedať a začať správou, ktorú sme sa dozvedeli pred dvomi dňami a bola na popredných novinových statiach a síce bola to správa priamo z Bruselu, ktorá hovorila, že Slovensku potrvá 20 rokov, kým sa v hodnote hrubého domáceho produktu na obyvateľa dostane na 75-percentnú úroveň tohto ukazovateľa dnešnej 15-člennej Európskej únie. Je to signál, ktorý nám v podstate dáva jasne na vedomie, že naša úroveň je v súčasnosti veľmi slabá a príprava, ktorá sa robí hlavne z podstaty zdrojov na to, aby sa zlepšila tvorba hrubého domáceho produktu, a tým aj životnej úrovne nášho obyvateľstva, je priamo závislá od všetkých atribútov štátneho rozpočtu aj na rok 2002.

V tejto správe bolo konštatované, že už dnes dosahujú túto úroveň dve krajiny, a to je Cyprus a Slovinsko. Dokument konštatuje, že približovanie sa ekonomík kandidátskych krajín k úrovni Európskej únie je len veľmi pomalé. Zatiaľ čo v predchádzajúcich 5 rokoch bola táto úroveň na úrovni 34,5 %, približne za posledných päť rokov sa zdvihla len o 0,7 %. Teda môžeme toto veľmi jasne a priamo vztiahnuť aj na pripravovaný a prerokúvaný štátny rozpočet aj vo vzťahu k takej dôležitej kapitole, ako je oblasť pôdohospodárstva. A preto chcem zdôrazniť, že vláda, keď pripravovala návrh štátneho rozpočtu, tak predovšetkým vo vzťahu k tejto kapitole vedome zabudla, že schválila koncepciu rozvoja pôdohospodárstva do roku 2004, pretože zdroje, ktoré boli v tejto koncepcii naviazané na rozvojové impulzy, v tomto štátnom rozpočte nie sú. Vláda vedome zabudla, že má do návrhu štátneho rozpočtu zabudovať aj atribút, ktorý je v zákone o poľnohospodárstve a ja teda budem v tomto kontexte podávať aj pozmeňujúci návrh. Vláda vedome zabudla, že vo vládnom programe je pre štátnu politiku aj prioritou poľnohospodárstvo, pretože keď som si prečítal v dôvodovej správe k štátnemu rozpočtu, tak medzi prioritami, ktoré menuje vláda na budúci rok, pôdohospodárstvo nie je.

Vláda vedome zabudla, že saldo zahraničného obchodu veľmi výrazne najmä v rokoch 2000 a 2001 zhoršuje dovozová časť zahraničných produktov v tomto rezorte a do obchodu na vrub komodít, ktoré spotrebúvajú naši občania a v podstate sa tu blížime už k hranici takmer 50 mld. Sk, pokiaľ ide o dovozy za agrárny sektor v zápornom salde.

Kto si prečíta len tak náhodne v dôvodovej správe ekonomickú oblasť, tak by mohol byť nadšený, pretože v nej sa píše, že v tomto oddiele funkčnej klasifikácie sa rozpočtuje 44,9 mld. zo štátneho rozpočtu, čo predstavuje 17,6 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu a že rozhodujúci objem týchto výdavkov, t. j. 11,7 mld. smeruje na poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a poľovníctvo. Píše sa tu, že najväčšia suma z týchto výdavkov sa navrhuje vynaložiť na udržanie výkonného poľnohospodárstva a potravinárstva, na zmiernenie nevýhod podnikateľov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, a to finančnou podporou právnických a fyzických osôb, kde sa priamo vyčleňuje 8,1 mld. v transferoch.

No, kto si takto prečíta tento objem prostriedkov, iste by bol nadšený, ale ten, kto pozná situáciu priamo v rezorte a kto pozná, čo tento rezort obnášal v zdrojoch finančných na podnikateľské zámery v predchádzajúcich rokoch, tak musí jasne dokumentovať, že ide o zdroje, ktoré sa neustále stenčujú a sú neustále menšie. Objem výdavkov, ktorý je stanovený pre rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, predstavuje po jeho prepočítaní do porovnateľnej základne do roku 2001 podiel na očakávanom hrubom domácom produkte len 1,04 %, kým v roku 2001 to bolo 1,32 % a v roku 1999 1,43 %. Čiže to sú jasné dokumentujúce čísla o tom, že sa neustále znižuje podpora štátu pre túto tzv. prioritu štátnej politiky, ako si to vytýčila vo vládnom programe.

A môžeme to dokumentovať aj iným porovnaním, a to takým, že za 4 roky vzrástli výdavky štátneho rozpočtu celkove o 37,8 %, ale výdavky kapitoly ministerstva pôdohospodárstva len o 1,7 %. A priame dotácie do podnikateľských transferov a aktivít vzrástli len o 2,1 %. Pritom treba povedať, že mimorozpočtové zdroje, o ktoré teraz tento rezort príde, a to tým zákonom, ktorý nás tu čaká, hlasovanie o ňom, t. j. zákonom o zrušení štátnych fondov, v podstate príde táto kapitola o viac ako 2 mld. Sk a povedzme si, že napríklad z týchto mimorozpočtových zdrojov v roku 1998 bolo v rezorte k dispozícii 3,9 mld. Čiže to boli prostriedky, ktoré skutočne dávali z mimorozpočtových zdrojov, ale aj z určitej časti zo štátnych prostriedkov, to tiež treba povedať, približne 0,5 mld., že to boli prostriedky, ktoré slúžili na to, aby sa obnovovala technika a investície v poľnohospodárstve na to, aby sa podporovali rôzne rozvojové programy predovšetkým v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Chcem potom dokumentovať v ďalšej časti svojho vystúpenia, vážené pani poslankyne a páni poslanci, čo znamená v podstate a aká je pravda, o čo príde poľnohospodárstvo na vrub zrušenia tých 5 fondov, ktoré sú v zákone, kde vám chcem ukázať to, že v podstate v posledných rokoch v tých základných a dôležitých fondoch vlastne štátny rozpočet nesanoval a nedával do týchto fondov ani korunu.

Aj samotný rezort, keď sa prerokúvala kapitola tohto rezortu vo výbore, jasne vo svojej správe hovorí o tom, aké sú riziká nezabezpečenia úloh v prístupovom procese rezortu do Európskej únie. Takisto povedal, že to, čo si naplánovalo ministerstvo financií v zdrojoch navyše 2 mld. 268,3 mil. Sk, že to sa má zabezpečiť do štátneho rozpočtu na vrub zrušenia štátnych fondov, že aj to bude značne rizikové.

Ďalej treba povedať, že po zohľadnení príjmov štátnych fondov na výdavky v rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva oproti roku 2001 dochádza k poklesu výdavkov o 1,7 mld. Objem takto upravených výdavkov predstavuje len 86,4 % výdavkov, ktoré mala kapitola v roku 2001.

V štátnom rozpočte na rok 2002 sú síce aj určité prostriedky, ako z projektov Európskej únie najmä z fondu SAPARD, máme však aj naďalej vážne obavy, či tieto prostriedky, ktoré už dva roky meškajú do tohto rezortu najmä na rozvoj vidieka, skutočne vo výške 125 mil. budú zabezpečené v roku 2002.

Je vyklasifikované, že v návrhu rozpočtu kapitoly rezortu na rok 2002 sa nepodarilo zabezpečiť predovšetkým výdavky na integrovaný administratívny a kontrolný systém, v rámci ktorého sa počíta začať so spracovaním registra pozemkov a ostatných registrov, kde chýba 200 mil. Sk. Nie sú tam rozpočtované prostriedky na vybudovanie hraničných veterinárnych stredísk, ako je Vyšné Nemecké v objeme 100 mil. Sk. Nie sú tam rozpočtované prostriedky na projekty, ktoré boli schválené a vláda to schválila v koncepcii rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, a to v objeme 3,3 mld. Sk. Nie sú tam rozpočtované prostriedky na valorizáciu dotácií v tomto agropotravinárskom komplexe, ktoré vlastne ukladal zákon 240/1998 v § 6 a § 7, a to v čiastke 1 mld. 323 mil. Sk, ale chýba potom to, čo vláda predsa len pridelila celkove 873 mil. Sk na túto valorizáciu. Nie sú tam prostriedky na nevyhnutné náklady súvisiace s pozemkovými úpravami, kde chýba 300 mil. Sk.

Môžem urobiť porovnanie, pokiaľ v rozpočte na rok 2001 vláda na tieto pozemkové úpravy a na problémy súvisiace s usporiadaním vlastníckych vzťahov k pôde dala do rezortu 240 mil., teraz dáva do rezortu len 128,7 mil. Sk. Okrem toho sme vo výbore posudzovali kapitolu Úradu geodézie, kartografie a katastra, kde je takisto veľmi ťažká situácia, kde sme sa snažili napomôcť tomuto rezortu, aby práve na tieto pozemkové úpravy a na vedenie registrov mohol skutočne ten vážny problém, s ktorým dochádza aj minister Koncoš z Bruselu, že ak ho nebudeme mať vyriešený do skončenia prístupovej fázy, že tam chýba na budúci rok minimálne 300 mil. Sk.

Vo výbore sme túto čiastku odsúhlasili, ale div sa, svete, rozpočtový výbor ju stonásobne krátil a pridelil rezortu Úradu geodézie, kartografie a katastra a odporučil tomuto plénu schváliť 300 tis. Sk.

Nuž, pýtam sa, vážené dámy a páni, čo môže Úrad geodézie, kartografie a katastra z tejto zvýšenej čiastky na úrovni 300 tis. Sk v budúcom roku vykonať. Skutočne veľmi málo.

Ďalej, chýbajú tu prostriedky na zabezpečenie auditu použitia finančných prostriedkov poskytnutých na financovanie Vodného diela Gabčíkovo a Vodného diela Žilina, a to v zmysle bodu c) 5 uznesenia vlády č. 80/1998 v celkovej čiastke cca 30 mil. Sk.

Čiže táto situácia potom odráža ten moment, že kým napríklad štátny rozpočet pre rezort v roku 1997 pridelil 13 mld. 687 mil. Sk, tak návrh výdavkov na rok 2002 je len 13 mld. 053 mil. a hlavne je to z toho dôvodu, že sa berú mimorozpočtové zdroje, a to zdroje, ktoré obsahovali fondy.

Ako vyzerá situácia vo vývoji investícií a nákupe strojov a zariadení v poľnohospodárstve? Pokiaľ sa napríklad v roku 1989 preinvestovalo v poľnohospodárstve takmer 8 mld. Sk, tak tieto investície a ich hodnota klesla v roku 1993 na 1 mld. 400 mil., v roku 1996 stúpla na 3 mld. 200 mil., v roku 1997 na 4,5 mld., ale v roku 2000 je to len 1 mld. 200 mil. Sk. Čiže vidíte z toho, aký je veľmi zúfalý deficit finančných zdrojov na obnovu technológií a modernizáciu v našom poľnohospodárstve, aby mohlo byť konkurencieschopné vo výrobe základnej zložky a sebestačnosti v potravinách.

Samozrejme, každoročne klesá počet podnikov v poľnohospodárstve. Je ich veľa v konkurze, je ich veľa v exekúciách. A medziročné výsledky, s ktorými sa už začína akosi súčasný minister kdesi pochvaľovať, však prinášajú vážne problémy predovšetkým v tom, že je vyradených takmer sto podnikov z tejto bilancie, ktorá ovplyvňuje, samozrejme, v pozitívnom zmysle slova dosiahnuté výsledky.

Ďalej treba konštatovať to, že sa znižuje objem bankových úverov, a tým sa aj znižujú finančné náklady, a pritom tu hovoríme o tom, aké sú priaznivé podmienky na podnikanie z našich bánk, keď klesajú bankové úroky, ale pre nás poľnohospodárov v podstate bankové úvery sú aj naďalej nedostupné, pretože bonitnosť najmä našich komodít pre bankový sektor zatiaľ nedáva žiadnu pozitívnu nádej alebo nechcú sa k nej stavať tak, aby požičiavali našim poľnohospodárom tieto prostriedky. Viac sa zameriavajú na to a čakajú, kedy bude ministerstvo financií emitovať poukážky, kedy budú môcť nakupovať dlhopisy a takéto, samozrejme, finančné operácie.

Treba povedať, že prebehla síce reštrukturalizácia podnikov, ale výrazne sa znížil hmotný investičný, ale aj nehmotný majetok a znižuje sa aj naďalej aj pri týchto priaznivých výsledkoch. Keď si pozriete do tabuľky, ktorá hovorí o polročných výsledkoch, jednoznačne je dokumentované to, že v našich poľnohospodárskych podnikoch ubúda aj naďalej hmotný investičný majetok.

Na základe toho chcem ešte poukázať na niektoré momenty, ktoré sú spojené s rizikami, ktoré nastanú pre budúce obdobie, a to s tým, že vláda v podstate vo svojom štátnom rozpočte zahrnula likvidáciu a zrušenie štátnych fondov, ktoré sú v rezorte. Tak sa pozrime napríklad na Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, ktorý je zriadený od roku 1994 zákonom č. 40, pre ktorý sa tvorili zdroje z týchto prostriedkov. Je tam 50-percentný podiel na výnose z privatizácie štátnych podnikov v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva od Fondu národného majetku a Slovenského pozemkového fondu. Sú to výnosy z likvidácie štátnych podnikov v pôsobnosti ministerstva, ďalej sú to bankové úvery a pôžičky, splátky pôžičiek poskytnutých fondom, úroky z pôžičiek poskytnutých fondom a úroky z prostriedkov fondu uložených v banke, pokuty a penále od žiadateľov pri nedodržaní zmluvných podmienok, zahraničné pôžičky a iné zahraničné pomoci.

Čiže z tohto vidieť, že fond od roku 1998 hospodári vlastne bez transferu zo štátneho rozpočtu a teda tie zdroje, ktoré zostanú v tomto fonde a mali by sa ďalej obracať pre podnikovú sféru, zhltne štátny rozpočet a sú to zdroje, ktoré sa vytvorili mimo iných aktivít, mimo aktivít štátneho rozpočtu.

Takisto môžeme týmto spôsobom hodnotiť aj Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol zriadený zákonom č. 307/1992, a to na ochranu a zveľadenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, kde zdrojmi tohto fondu sú predovšetkým odvody a penále za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ďalej je to výnos zo Slovenského pozemkového fondu, ďalej je to transfer zo štátneho rozpočtu, ktorý bol ale nulový a ďalšie zdroje, ktoré ustanovuje zákon. Od roku 1998 aj tento fond hospodári bez transferov zo štátneho rozpočtu.

Čiže treba povedať jednoznačne, ak sa tieto fondy zrušia, bude aj naďalej vláda prijímať prostriedky za zábery a z ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu? Aj naďalej budú tieto zdroje? Na základe akého zákona, keď tento zákon sa ide zrušiť? Tento zákon je navrhnutý zrušiť v zákone, ktorý máme schváliť na tejto schôdzi. Takisto je navrhované zrušiť zákon o ďalších fondoch, a pritom do tých zákonov, ktoré by mali platiť ďalej, sa tieto zákonné úpravy nepremietajú.

Vážené dámy a vážení páni, chcem na základe takéhoto rozboru, analýzy povedať, že po troch rokoch vládnutia tejto vládnej koalície sa v plnej nahote ukazujú omyly a zámery, ktoré v konkrétnej hospodárskej politike smerom k poľnohospodárstvu a vidieku, hlavne k rozvoju vidieka sú veľmi nepriaznivé, aj naďalej doplácame na reštrikčnú, menovú a rozpočtovú politiku a ani rozpočet na budúci rok v zdrojoch nevytvára na to priestor. Sme toho názoru, že ak týmto spôsobom sa budú znižovať najmä dotácie a podpory na efektívne poľnohospodárske podnikanie, a keď podiel agrárnych podpôr na hrubom domácom produkte sa bude blížiť ku koeficientu 1, keď bude predstavovať vlastne úroveň ani nie 100 dolárov na hektár poľnohospodárskej pôdy, jednoznačne môžeme povedať, že naše poľnohospodárstvo bude hlavným problémom vstupu našej republiky do Európskej únie.

Už aj, samozrejme, že Európska únia sa možno, poviem "možno" v úvodzovkách, teší na to, že naše poľnohospodárstvo sa dostáva do takéhoto problému, že rozvojové a koncepčné zámery sa tu absolútne rozpadli a že naše obyvateľstvo sa postupne naďalej stáva závislé od dovozov, ktoré tu dnes transformujú veľké obchodné reťazce, kde v podstate už dnes náš udomácnený alebo transformujúci sa Bratislavčan trávi soboty a nedele v Poluse, Au Parku, Tescu a ja neviem, v akýchkoľvek, samozrejme, veľkoobchodných zložkách, namiesto toho, aby v dobrom zdraví počas víkendu užíval prírodu a namiesto toho, samozrejme, aby sa staral o niektoré iné aktivity, ktoré by potreboval. Je istá vec, že takto - v podstate touto politikou podporujeme rozvoj Bratislavy - sa aj tí funkcionári, ktorí budú vládnuť v Bratislavskom kraji, aj vo vyššom územnom celku, môžu tešiť tomu, že Bratislavčan má iný názor na politiku v tomto štáte ako ďalších 4,5 milióna obyvateľstva.

Vážené dámy a páni, na záver vystúpenia mi dovoľte, aby som predniesol aj určité návrhy. Chcem predovšetkým povedať, že je nutné, aby vláda dodržala zákon o poľnohospodárstve a aby do svojho vládneho návrhu o rozpočte na budúci rok zamontovala toto: V § 3 vložiť nový odsek 3 tohto znenia: "Vláda stanovuje spôsob valorizácie rozpočtových prostriedkov pre podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve a potravinárstve koeficientom 1,067". Poznámka pod čiarou 2a. Táto poznámka pod čiarou hovorí, že ide o § 2 ods. 3 zákona č. 240/1998 Z. z., pretože z toho vyplýva zákonná povinnosť vláde stanovená týmto zákonom valorizovať rozpočtované prostriedky v návrhu zákona na príslušný rok na úroveň plánovanej miery inflácie, ktorú táto vláda parametrizuje na rok 2002 na úrovni 6,7 %. Myslím si, že vláda je povinná a my sme tu na to, aby sme ju kontrolovali, aby dodržiavala zákon. To je jeden môj návrh.

Ďalej, nemôžeme sa uspokojiť s tým, že aj najväčší funkcionári Národnej rady, ktorých sme si zvolili, neviem, doslova z akých pohnútok nám nechcú dovoliť, aby sa v snemovni a v parlamente prerokúvala situácia o poľnohospodárstve, teda správy o poľnohospodárstve za rok 2000. Vláda si svoju povinnosť splnila, predložila správy ešte v októbri, vo výboroch sme o nich rokovali, ale do pléna nie a nie ich dostať.

Preto navrhujem uznesenie, ktoré uloží predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa zákona č. 240/1998 § 9, to je zákon o poľnohospodárstve, ktorý o tom priamo hovorí, predložil Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie správy o poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve za rok 2000, tzv. zelené správy s termínom do 31. januára 2002.

Zároveň chcem predložiť návrh, aby pán spoločný spravodajca si to zapísal, že žiadam, aby o bode číslo 24 v stati c) zo spoločnej správy, ktorý je signifikantný pre odvetvie poľnohospodárstva, sa hlasovalo o každej položke zvlášť.

Pani ministerka veľkodušne včera vyhlásila do masmédií, že parlament má k dispozícii 1 mld. Sk na to, aby rozhodol. Tá miliarda je tiež tam. Takže nech parlament rozhoduje, či poľnohospodárom dá prostriedky, alebo poľnohospodárom nedá prostriedky. Taktiež si myslím, že tento parlament by mal akceptovať stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu a že by vo svojom uznesení alebo do uznesenia mal premietnuť to, čo hovorí Najvyšší kontrolný úrad, že schodok štátneho rozpočtu by mal byť vyčíslený v čiastke 52 mld. 479 mil. Sk a súhrnný schodok verejných financií by mal byť 52 mld. 316 mil. 500 tis. Sk. V tomto smere by takisto malo prijať toto uznesenie plénum Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Ale pokiaľ viem, ak vedenie Národnej rady dostane materiály, tieto materiály zaraďuje na rokovanie. Tak neviem, akým nedopatrením sa stalo, že neprišla táto správa ministerstva pôdohospodárstva.

Teraz má slovo pán poslanec Gajdoš, pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

J. Gajdoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril svoju pochybnosť nad reálnosťou predloženého návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 a priklonil sa k názoru, že aj tento zákon je zo série science fiction dokumentov, ktorými vláda Mikuláša Dzurindu kŕmi tento parlament už tri roky. Predložiť návrh rozpočtu, ktorého príjmovú časť v úvodnom vystúpení a výšku schodku spochybní predseda Najvyššieho kontrolného úradu, síce diplomaticky, ale dosť razantne aj koaličný predseda Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu Pál Farkas, prevažná väčšina vystupujúcich poslancov je prejavom niečoho, čo sa dá ťažko nazvať ako zodpovednosť a profesionálna hrdosť.

Pani ministerke v minulosti ako opozičnej poslankyni nerobilo problém vyzývať občanov k neplateniu koncesionárskych poplatkov, teda k porušovaniu zákona a nerobí jej problém ani dnes predložiť návrh zákona, ktorý nezodpovedá realite. Nie je zákonom o štátnom rozpočte na celý budúci rok, ale len zákonom o štátnom rozpočte na zostávajúcich 10 mesiacov vládnutia tejto vlády, možno ešte na menej.

Táto vláda nebude mať zrejme problém zalátať diery v rozpočte finančnými prostriedkami získanými z privatizácie strategických podnikov. Čo bude potom, to už nikoho z nich nezaujíma. Čierny Peter však zostane v rukách poslancov parlamentu, ktorí sa s takýmto návrhom rozpočtu stotožnili. Nevypočuté zostávajú hlasy sociálnych partnerov Asociácie zamestnávateľských zväzov, Konfederácie odborových zväzov, nereaguje sa na varovanie a požiadavku ZMOS, profesijných združení, akademickej obce, pracovníkov v zdravotníctve, v školstve, v podnikateľskej sfére, v kultúrnych inštitúciách, ktorí varujú pred vplyvmi a rizikami takto schváleného štátneho rozpočtu.

Z roka na rok sľuboval Mikuláš Dzurinda lepšie výsledky, radostnejší rozpočet. Nedočkali sme sa. Sľuboval aj reformy a vraj zásadný obrat v politike a v ekonomike. Nastal smerom do priepasti. Reformy nahryznuté ako horký chlieb, nedokončené a finančne nepokryté. Všetko polovičaté, nedorobené. Na konci záujmu tejto vlády zostal občan, bezprizorný, bez práce, bez slušného príjmu, bez patričného sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia. Nízke tempo hospodárskeho rastu na budúci rok, vysoká miera nezamestnanosti, najvyššia inflácia z krajín V4, minimálne rozvojové stimuly na využívanie ekonomiky, obludný schodok obchodnej bilancie a vysoký schodok štátneho rozpočtu, to sú "atribúty" vládnutia Dzurindovej vlády, zaplať pánboh, v poslednom roku jej vládnutia.

Svet sa otriasa v značnej ekonomickej recesii. Vlády vyspelých štátov napriek tomu, že nemajú k dispozícii zdroje z privatizácie, prijímajú opatrenia na oživenie svojich ekonomík. Zdroje z privatizácie na Slovensku sa prejedajú a strácajú v bezodných sejfoch privatizačných poradcov spriaznených s garnitúrou súčasných vládcov, alebo sa použijú na výstavbu takého potrebného Národného tenisového centra za 332 mil. Sk bez ohľadu na to, že viacero škôl na Slovensku má ešte suché záchody, že na týchto školách buď nie sú alebo sú v dezolátnom stave telocvične a naša mládež nemôže športovať, nemôže sa otužovať, nemôže sa pripravovať na svoju svetlejšiu budúcnosť. Hodnoty vytvorené mozoľmi našich dedov a otcov defraudujú gauneri parazitujúci na svojich chlebodarcoch. Som zvedavý, do akej miery sa dá šponovať trpezlivosť občanov tohto štátu. Bohorovnosť, s akou Dzurinda klame tento národ, nemá páru. Bohorovnosť, akou chce táto vláda oklamať tento parlament navrhovaným zákonom o štátnom rozpočte, je zarážajúca. Nedivím sa, že na silné argumenty pána poslanca Sergeja Kozlíka reaguje pani ministerka Schmögnerová tak, ako reaguje, nie protiargumentom, ten chýba, tak aspoň emotívne.

Zavádzajú sa podivné móresy pri prerokovaní rozpočtov jednotlivých kapitol. Aspoň vo výbore pre obranu a bezpečnosť bol pôvodne predložený rozpočet rezortu obrany vrátený na prepracovanie, po predložení však o ňom výbor nerokoval a neprijal k nemu platné uznesenie. To už nie je chyba ministra obrany, samozrejme, ale chyba predsedu výboru. Čo si mám o takomto postupe myslieť? Ak sme vo výbore rozpočet ministerstva obrany neschválili, neprerokovali, nemáme právo ho v priebehu roka ani kontrolovať. No a to je superdemokracia zvlášť vo vzťahu k ozbrojeným silám.

Napriek tomu sa chcem k tomuto rozpočtu stručne vyjadriť, stručne preto, lebo v tejto kapitole došlo k výraznému navýšeniu výdavkov oproti ostatným rokom a kapitolám. Z titulu žiaduceho naplnenia našich integračných ambícií je to v naprostom poriadku. Žiadať ďalšie navýšenie rozpočtu by bolo v tejto situácii a v stave ostatných rezortov nemiestne. Očakával som, že sa rezort obrany ako prvý z dôvodu nutnosti prechodu na obranné plánovanie aktívne zapojí do vládneho experimentu realizovania výdavkov formou programového rozpočtovania. Nestalo sa tak napriek tomu, že má na takýto systém rozpočtovania najväčšie predpoklady. Rezort je v štádiu spustenia prvej etapy reformy, ktorú rozfázoval na 10 rokov. Má strednodobý a dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky. Má vypracované priority v rámci programu PRENAME na vstup Slovenskej republiky do NATO. Zrejme je v rezorte ešte dosť funkcionárov, ktorí sa riadia heslom Čím horšie, tým lepšie.

Straty z netransparentného vynakladania finančných prostriedkov sú aj v tomto rezorte. A účelné vynakladanie finančných prostriedkov sa často stáva účelovým. Zložitý proces reformy vytvára veľký priestor na straty a úniky. Minister obrany by sa prostredníctvom finančných orgánov a orgánov inšpekcie a kontroly mal zamerať na ich minimalizáciu. Úradníci ministerstva obrany a generálneho štábu zamestnávajú ministra nepodstatnými záležitosťami a na skutočne podstatné koncepčné legislatívne a politické záležitosti mu ostáva veľmi málo času.

Značný priestor na neefektívne využívanie finančných prostriedkov vytvára špecificky pre tento rezort § 14 zákona o štátnom rozpočte, ktorý usmerňuje čerpanie rozpočtových výdavkov pre správcov kapitol na jednotlivé štvrťroky. Takýto spôsob čerpania výdavkov je vodou na mlyn istých štruktúr v rezorte, ktoré prenášajú verejné obstarávanie niektorých tovarov a služieb na posledný kvartál roku, aby z dôvodu časovej tiesne účelovo vyčerpali finančné prostriedky spôsobom, ktorý vyhovuje ich zištným záujmom a nie rezortu. Viem, že by to bol precedens, ale udelenie výnimky z usmerneného čerpania pre ministerstvo obrany by tomuto rezortu len prospelo.

Pokúsim sa v nasledujúcom svojom vystúpení predložiť v tomto smere svoj pozmeňujúci návrh. Skôr než polemika o rozpočtovej skladbe kapitoly rezortu obrany v tejto etape prospeje viacej pozornosť efektívnemu vynakladaniu zdrojov na obranu z dôvodov, ktoré som uviedol. Žiadna čiastka, ktorú by štát vyčlenil na svoju obranu v týchto hektických časoch, nebola by dosť vysoká na to, aby stačila zabezpečiť potreby reformy, modernizácie, interoperability a kompatibility ozbrojených síl. O to chúlostivejší musíme byť pri kontrole ich čerpania a využívania.

O tom, či rozpočet kapitoly zabezpečí splnenie cieľov prvej etapy reformy podľa Modelu armády 2010, budeme sa baviť v rozprave o tomto modeli na záver schôdze Národnej rady. Bolo by jednoduché spochybniť školometské rozdelenie výdavkov na 75 % výdavkov na prevádzkové náklady a 25 % výdavkov na tranzitívne programy, ktoré je šablónou na rozdelenie zdrojov stabilizovaných armád. Nebolo by od veci prediskutovať opodstatnenosť finančného krytia jednotlivých programových cieľov reformy, no ale na to mal byť priestor v rozprave vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Žiaľ, nestalo sa tak. Je to na škodu veci, pretože väčšina členov výboru, ak nie všetci, si želá, aby bol proces reformy ozbrojených síl úspešný. Teda na záver tohto môjho vystúpenia chcem konštatovať, že vo vzťahu k rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa nechám poddať a vo vzťahu k rozpočtu ako celku je moje stanovisko odmietavé. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie.

Podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam teraz slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci,

napriek tomu, že pán poslanec Gajdoš vcelku pozitívne a myslím si, že so znalosťou veci zhodnotil kapitolu ministerstva obrany, dovoľte mi aspoň niekoľko poznámok, ktorými budem reagovať na jeho vystúpenie.

Programové rozpočtovanie - nezapojili sme sa celým rozpočtom, ale len jeho časťou, jeho veľmi dôležitou časťou, a to je časť, ktorá sa týka nášho programu prípravy Slovenskej republiky na členstvo v aliancii, čiže PRENAME, ktorý obsahuje aj 64 programových cieľov, je súčasťou programového rozpočtovania a ako taký bol tiež schválený vládou. Otázka rovnomerného čerpania je skutočne problém, ktorý sa snažíme aj na rok 2002 riešiť tak, aby sa prejavil v rovnomernejšom čerpaní prostriedkov počas celého roka. Už teraz vytvárame podmienky na to, aby mohli byť potrebné zmluvy uzatvorené ihneď, ako bude rozpočet schválený. Celá metodika nám to neumožňovala, skutočne prináša tento stav potom problémy hlavne v záverečnej časti roka.

Môžem vás ubezpečiť, pani poslankyne a páni poslanci, že každý týždeň pravidelne kontrolujem, aj teraz, čerpanie, a keď sa vyskytnú prípady a, bohužiaľ, vyskytujú sa prípady, keď vidíme, že sa rozpočet nevyčerpá, týka sa to aj zbrojárskeho priemyslu, týka sa to aligátorov, munície, áut na prepravu lietadiel na letiskách a podobne - teda len to, čo som povedal, predstavuje niekoľko 100 miliónov korún -, tak sa usilujeme alebo vyžiadať od ministerstva financií súhlas s rozdielnym časovým čerpaním týchto prostriedkov, prípadne ich použiť na rok 2002 na iné potrebné programy.

Domnievam sa, že budete mať možnosť posúdiť výsledky tejto práce, efektívnosti tejto práce, lebo si myslím, že napriek tomu, že nakupujeme približne za 4 mld. Sk v tomto roku, že sa nám podarí tieto prostriedky efektívne vynaložiť. Samozrejme, pri takejto nerovnomernosti sú opodstatnené obavy z efektívnosti čerpania, robím všetko pre to, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov i pri nerovnomernom čerpaní. Je to základná povinnosť každého správcu jednotlivých podkapitol tiež na ministerstve obrany.

My sme skutočne predložili náš rozpočet, rozpočet ministerstva obrany, domnievam sa, že vo všetkých detailoch, výboru pre obranu a bezpečnosť. Sme pripravení kedykoľvek rokovať o tomto rozpočte. Môžem vás ubezpečiť, že sú v ňom premietnuté už prvé kroky koncepcie ozbrojených síl do roku 2010, teda podľa Modelu 2010, ktorý bol schválený vo vláde a je tam už premietnutá tá primeraná časť plánu, dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý je už tiež pripravený a pripravený tiež na prerokovanie v Rade obrany štátu, čo sa stane ešte v tomto mesiaci. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán minister.

Reagovať chcú dvaja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán minister, sme na jednej vlnovej dĺžke, rozumieme si, skôr mi išlo o povzdych nad tým, že rezort ministerstva obrany má dlhoročnú skúsenosť so systémom SPPR, t. j. systém plánovania, programovania, rozpočtovania a že teraz mohol v pozitívnom svetle preukázať schopnosti transparentne plánovať a zhodnocovať zdroje v rezorte cez systém programového rozpočtovania, mohli ísť príkladom pre ostatné rezorty.

Mňa trošku zarazilo, že sa s týmto systémom vysporiadalo napríklad ministerstvo školstva a ministerstvo obrany nenastúpilo do toho procesu tak razantne, ako by mohlo. Samozrejme, minister by sa mohol strhať, keby akýmkoľvek spôsobom chcel dosiahnuť maximálne efektívne vynakladanie prostriedkov, ak bude v tomto procese sám, ak nebude mať na to zodpovedný funkcionársky aktív ľudí fundovaných a pripravených. Žiaľ, musím aj teraz konštatovať, že v rezorte hlavne na ministerstve a generálnom štáte ešte zostali ľudia z minulosti, ktorí sú známi rôznymi aférami okolo zneužívania verejných obstarávaní. Sú to ľudia, ktorí na tomto procese zbohatli, majú hrošiu kožu a stále sedia na významných miestach, kde môžu zásadné veci okolo rozpočtovania, okolo vynakladania finančných prostriedkov ovplyvňovať. V tomto smere je to skôr upozornenie pre teba, aby si sa nenechal zahlcovať nepodstatnými vecami, ale aby si vynakladal úsilie na transparentnosť čerpania zdrojov. (Ozval sa zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem sa vyjadriť k trom veciam.

Po prvé, pán minister, pokiaľ obranné plánovanie sa nestane súčasťou celkového plánovania použitia finančných prostriedkov, tak po celý čas bude akosi v závoze. Len chcem upozorniť, že obranné plánovanie je nutnou podmienkou prijatia do Severoatlantického paktu alebo aliancie. Nestačí ho rozpracúvať a usmerňovať nejakými vnútornými smernicami na ministerstve obrany. Potom sa dostávame do takej situácie, že nemáme projekty. Nemáme pripravené programy, no a potom trvá nákup aligátorov nie v jednom kalendárnom roku, ale prenáša sa to do ďalších rokov, lebo jednoducho tento systém na seba nenadväzuje. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka k nerovnomernosti čerpania rozpočtových prostriedkov. Toto je stará a trvalá chyba, vždy pri hodnotení prvej polovice roka na to upozorňujeme vo výbore a výsledok je taký, aký je. Tento rok je skutočne čerpanie nižšie ako predchádzajúce roky, pohybujúce sa na úrovni 35 %, dokonca to, čo stále hovoríte, že plníte partnerské ciele, v tejto kapitole čerpanie dokonca na 5 % v prvom polroku, čo je zrejme asi veľmi biedne. Ja si myslím, že treba už teraz - i minulý rok bola schválená kapitola rozpočtu ministerstva obrany bez pripomienok -, ak je to tak teraz, tak už k schváleniu rozpočtu môžu byť všetky veci usporiadané a pomaly treba začať. (Ozval sa zvuk časomiery.)