Čtvrtek 6. prosince 2001

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Slovo má pani poslankyňa Slavkovská.

E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si analyzovať rozpočet na budúci rok z pohľadu rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, jednotlivých krajských úradov tej časti, ktorá sa dotýka školskej problematiky a Slovenskej akadémie vied.

Čo sa týka rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva, tak predložený návrh rozpočtu kapitoly neprekvapil ani v dobrom, ani v zlom. V dobrom preto nie, lebo v ňom nie je nič, z čoho by sme mohli usudzovať o posune financovania škôl k lepšiemu a v zlom neprekvapil tiež, pretože počas štyroch rokov vládnutia Dzurindovej koalície sme už pomaly imúnni voči rôznym predkladaným nevyváženým materiálom, ktoré sú tak ďaleko od sľubov, že už sa ako opozícia cítime trápne, keď o tom hovoríme, na rozdiel od vlády, ktorá sa počas štyroch rokov nenaučila hanbiť sa za krásne reči a diametrálne odlišné skutky. Takže z tohto pohľadu môžeme hodnotiť aj budúcoročný návrh rozpočtu.

A keďže je to, chvalabohu, posledný rozpočet tejto vlády, nedá mi nespomenúť sľuby z programového vyhlásenia vlády v oblasti školstva, citujem: "Vláda chce umožniť žiakom a študentom cenovo prístupné stravovanie, ubytovanie, dopravu a účinnú pomoc vo forme štipendií". Koniec citátu. Pravda je tá, že sa zdraželo stravovanie, ubytovanie i doprava. Dokonca sa bude zdražovať i v poslednom roku vládnutia, ale o tom sa predkladaný rozpočet nielenže nezmieňuje, ale tieto nové skutočnosti ani nezohľadňuje.

Ďalší sľub vlády: "Zákonom upraví pomoc štátu pre tých, čo študujú, osobitne pre deti zo sociálne slabších rodín". Koniec citátu. Nestalo sa tak počas celých troch rokov vládnutia a dokonca ešte aj v tom poslednom rozpočte chýbajú financie na štipendiá.

Ďalší prísľub vlády: "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie". Nuž, podiel z HDP v európskych krajinách je od 2,5 do 5,5 %. Vláde sa podarilo po nástupe k moci znížiť tento podiel z 0,67 % na 0,6 % a neplní ani svoj sľub, že každý rok zvýši podiel o 0,1 %. V tomto rozpočte, teda v tom poslednom rozpočte, je to iba 0,08 %. To isté sa týka aj financovania vedy, kde by bolo potrebné dať napríklad Slovenskej akadémii vied o 1 mld. navyše, aby dosiahla úroveň rozpočtu roku 1998.

Vláda pripravila zákon o financovaní základných a stredných škôl, ale nezaručuje školám okrem platieb na energie, ktoré sa im dávali aj doteraz, aj keď na etapy, vôbec nič. Zato nezabudla na vypracúvanie koncepcií. Tých robí neúrekom. Aj v tohtoročnom rozpočte je vyčlenených na výskum mládeže 15 mil. 826 tis. a na podporu stredísk záujmovej činnosti iba 11 mil. Takže znovu koncepcie majú prednosť pred reáliami.

Zabúda sa zrejme na tú skutočnosť, že ani tá najlepšia koncepcia nie je nič platná, ak nie je finančne krytá. Ministerstvo školstva v predkladacej správe k návrhu rozpočtu konštatuje, že ako prvé ministerstvo využilo možnosť zostaviť celý návrh rozpočtu vo forme programov. Chvályhodné, ale nič platné. Ani programové zostavenie rozpočtu nedokáže zaplátať diery, ktoré stále existujú. Samotná správa konštatuje, že napríklad pre vysoké školy sa nepodarilo navŕšiť rozpočet o 0,1 % podielu z HDP, hoci sa k tomu vláda v návrhu koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie zaviazala. Do splnenia tohto sľubu chýba 840 mil. 590 000, a to je iba jeden problém predkladaného rozpočtu.

V kategórii 610 a 620 Mzdy a poistné chýba napríklad 131 mil. K zníženiu došlo aj v oblasti kapitálových výdavkov o 150 mil. pre vysoké školy, takže chátranie budov a inovačný dlh bude narastať. Zaujímavý je rozpočet v oblasti štipendií. Na jednej strane hovorí, že hlavným cieľom programu na rok 2000 okrem iného je poskytnúť sociálnu podporu formou sociálnych štipendií najmenej 15 % študentov denného štúdia, ale hneď druhým dychom tvrdí, že sa to nedá zabezpečiť, pretože na tento účel chýba 100 mil. Tak ako každoročne, aj v tomto rozpočte sa nevyčleňuje dostatok financií na učebnice. Vyčleňuje sa iba 196 mil. 810 000.

Ak si zoberieme, že na vydanie šlabikára a pracovných zošitov, ktoré sa povinne každoročne obnovujú, treba 80 mil., 20 mil. ide na distribúciu, tak na ostatné učebnice zostáva necelých 100 mil. Minimálna požiadavka je 350 mil. Paradoxom je, že na učebnice sa každoročne vyčleňuje ani nie 200 mil., ale na projekt INFOVEK sa každý rok financie zvyšujú. Nuž, firmy dodávajúce informačnú techniku sú zrejme pánu ministrovi alebo jeho srdcu bližšie ako vydavateľstvo učebníc. A to ešte treba zdôrazniť, že do položky 196 mil., ktorá je na učebnice, patria aj kompenzačné pomôcky pre zdravotne postihnuté deti.

Pozrime sa ďalej na kategóriu 630, to sú Tovary a ďalšie služby. To je tá najchúlostivejšia kategória, pretože tam patria financie aj na energiu, vodu, telekomunikácie, prevádzku škôl. Podľa zákona o financovaní škôl, ktorý sme prijímali aj v parlamente, by toto malo byť bez problémov. Zaujímavé je však, že na budúci rok sa počíta s navŕšením 365 mil. oproti tomuto roku, čo je absolútne málo a vôbec sa nezohľadňuje zvýšenie cien energií a inflácie. Na to sa nenavršuje vôbec nič. Zato ministerstvo školstva si navŕšilo, samozrejme, na nábytok a autá si vyčleňuje 14 mil. Autá a nábytok sa kupujú na ministerstve každý rok. Neviem, čo s tým nábytkom tam robia, či musia mať vždy tie najnovšie trendy. Zrejme.

Ak by som mala zhrnúť štyri roky vládnutia, pretože hovoríme o tom poslednom rozpočte, tak v prvom roku vládnutia táto vláda pre ministerstvo školstva vyprodukovala deficit 185 mil., druhý rok 406 mil., tretí rok 242 mil., štvrtý rok je prebytok 57 mil. Ak si to zhrnieme a pripočítame k tomu infláciu, tak počas štyroch rokov táto vláda pri stálych cenách, opakujem, pri stálych cenách vyprodukovala pre školstvo deficit 777 mil. a v kapitálových výdavkoch je deficit 514 mil. Tu mi nedá, aby som nespomenula posledný výrok pána premiéra Dzurindu, ktorý citujem: "21. storočie bude storočím vzdelávania". Pri deficite 777 mil. je, myslím si, iróniou hovoriť o nejakom storočí vzdelávania.

To isté, čo platí pre kapitolu ministerstva školstva, platí aj pre malé školstvo, teda školstvo, ktoré je sústredené pod krajskými a okresnými úradmi. Všetky krajské úrady zhodne konštatujú nedostatok financií vo všetkých kategóriách. Zaujímavé je, že vo všetkých prípadoch sú sťažnosti na nevyfinancovanie reálnych potrieb na mzdy zamestnancov, a to z dôvodu zvýšenia výkonov na stredných školách na základe skončenia prechodu na deväťročnú základnú školskú dochádzku. Deficit je 197 mil. 357 tisíc plus odvody do poisťovní. A to máme, samozrejme, schválený zákon o verejnej službe.

Veľký deficit je v kategórii Tovary a ďalšie služby. Zhodne sa konštatuje, že nie sú zabezpečené peniaze na bežnú údržbu a revízie. Dokonca niektoré krajské úrady vykazujú nedostatočné financie na úhradu energií a nezohľadnenie medziročných nárastov cien energetických vstupov. Znovu musím pripomenúť, že sme schválili zákon o financovaní základných a stredných škôl, ktorý zrejme vláde pri schvaľovaní rozpočtu nehovorí vôbec nič. Absolútne sa nepočíta s nárastom cien poštovného, telekomunikačných poplatkov. O výmene a doplnení školského nábytku, kancelárskych strojov a obnove poškodeného vybavenia školských jedální ani nehovoriac. V tejto kategórii totiž chýba 944 mil.

Zle vyzerá aj kategória Bežné transfery, kde je deficit 507 mil. 327 tis. Chýbajú finančné prostriedky pre príspevkové organizácie na prevádzku, ktoré sa zvyšujú v dôsledku nárastu cien energií, telekomunikačných poplatkov a poštovného. Najväčší deficit sa eviduje v stredných odborných učilištiach, stredísk praktického vyučovania a združených stredných škôl.

Zvýšené náklady nie sú schopné školy vykrývať výnosmi z vlastnej činnosti, ktoré sú obmedzené na tržby za výkony žiakov počas odborného výcviku. Nedostatočný je aj rozpočet pre neštátne organizácie, a to cirkevné a súkromné školy.

Obdobná je, samozrejme, aj situácia v kategórii Kapitálové výdavky, kde je deficit 607 mil. Tu zrejme nie je žiadna nádej na zlepšenie situácie. Súčasný objem financií v tejto kategórii neumožňuje riešiť základné požiadavky škôl...

M. Andel, podpredseda NR SR: Priatelia, pokojnejšie. Tichšie buďte.

E. Slavkovská, poslankyňa: ... na plynofikáciu kotolní, odstraňovanie suchých WC a rekonštrukciu striech, ktoré boli budované pred 15 až 20 rokmi a v súčasnosti majú ďaleko po životnosti a je nevyhnutné ich opravu riešiť progresívnejšími metódami, čo si však, samozrejme, vyžaduje aj viacej peňazí.

Ak si zoberieme, že napríklad v porovnaní s týmto rokom majú dostať školy iba o 300 mil. viacej na kapitálové výdavky, tak takýmto tempom sa kapitálový dlh nezmenší, nakoľko rozostavané školy stoja z roka na rok viac peňazí, koľko chátrajúcich objektov sa opraví, toľko pribudne. Obzvlášť hodná povšimnutia je aj tá skutočnosť, že vstupom platnosti zákona 230/2000 Z. z. o školských zariadeniach sú zvýšené nároky na vyplácanie vreckového učňom v špeciálnych školách, deťom v zariadeniach náhradnej výchovy, príspevku na výbavu a opakovaných vecných dávok pre deti s nariadenou ústavnou výchovou. Na tieto zvýšené nároky sa v rozpočte absolútne nepočíta.

Chýbajú tiež finančné prostriedky na vyplácanie štipendia v rozpočtových organizáciách pre siroty alebo deti zo sociálne slabších rodín. Čiže, na sociálnu stránku detí, ktoré sú na tom najhoršie, sa celkom pozabudlo.

Ak by som mala zhrnúť vzdelávanie, čiže 09 v jednotlivých krajoch, tak dohromady pre tieto kraje chýba na mzdy 227 mil., na tovary a ďalšie služby 630 mil., na bežné transfery 346 mil. a na kapitálové výdavky 360 mil.

Posledná kapitola je kapitola Slovenskej akadémie vied. Samotná Slovenská akadémia vied konštatuje, že vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa nerealizuje, ale naopak, v posledných rokoch došlo k poklesu celkových výdavkov na vedu. Oproti roku 1998 podľa predbežných výpočtov poklesol celkový podiel výdavkov z 1,18 % na 0,80 %. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov poklesla z 0,42 % HDP na cca 0,31 % HDP v roku 2002.

V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky približovať sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí i proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k odchodu vedy do zahraničia a nemá žiadnu perspektívu pre mladú generáciu vedcov.

Návrh rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied na rok 2002 spracovaný na základe listu ministerky financií č. 3038/2001, v ktorom je oznámený návrh limitov výdavkov na rok 2002 pre rozpočtovú kapitolu, nezohľadňuje, absolútne nezohľadňuje koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorú schválila vláda svojím uznesením č. 724/2000 a uznesením Národnej rady č. 1228/2000, podľa ktorej by sa podiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku do rozpočtovej kapitoly SAV mal zvýšiť o 0,12 % HDP od roku 2002, čo pri predkladanom vytvorení HDP predstavuje objem 369 mil. 650 tisíc.

Čiže tu som znovu pri tom, čo som hovorila na začiatku, že vláda sa zaoberá sústavne vytváraním nejakých koncepcií, prijímaním týchto koncepcií a v záverečnom kroku neplnením týchto koncepcií. V súlade s uvedeným by mala mať kapitola SAV zabezpečený medziročný nárast už na rok 2002 vo vzťahu k roku 2000 v objeme 80 mil., čo samozrejme nebolo, na rok 2001 bol tento nárast len 20 mil., na rok 2002 je opäť deklarovaný nárast o 80 mil. Táto suma by aspoň čiastočne zmiernila situáciu v rozpočte SAV v porovnaní s prideleným limitom, ktorý dostala Slovenská akadémia vied 7,5 mil. Čiže znovu je tu deficit 76 mil.

Za povšimnutie stojí iba to, že vzhľadom na takýto deficit, Slovenská akadémia vied sa vôbec nemôže zapájať do medzinárodných projektov, kde vlastne dáva iba 50 % zo svojho rozpočtu a 50 % dostávame z projektov Európskej únie, ale ani tých 50 % Slovenská akadémia vied nemôže vykryť. Slovenská akadémia vied nemôže plniť ani uznesenia vlády, ktoré ju zaväzujú, napríklad koncepcia starostlivosti o štátny jazyk vôbec nie je vyfinancovaná, chýba im tam 681 tisíc.

Ďalšie uznesenie vlády č. 448, je to úloha a prínos kultúrneho dedičstva a Slovenska v kontexte Európy, kde nedodali pre Slovenskú akadémiu vied 545 mil. Potom je to ďalšie uznesenie vlády č. 705, je to účasť Slovenska na medzinárodnej výstave Stred Európy okolo roku 1000, znovu tam chýba 1 milión 200 tisíc.

Takže všetky uznesenia vlády nasmerované na Slovenskú akadémiu vied zabudla vláda v rozpočte vyfinancovať. Z tohto vyplýva, znovu zopakujem už po tretíkrát, že vláda vytvára iba koncepcie a uznesenia, ale o ich financovanie sa už vôbec nestará. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má teraz pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som netradične vystúpil k rozpočtu nie k mojej profesii, ale ku kapitole školstva. Chcem vlastne upozorniť na to, čo včera hovoril poslanec a kolega Hudec, ktorý tvrdil, že priority na území sa musia podporovať politickým konsenzom a financovaním týchto priorít cez viacej volebných období, aj keď úspech investícií často žnú tí, ktorí túto úrodu nesadili.

Keď sme dostali návrh rozpočtu na rok 2002, zišli sme sa poslanci Prešovského kraja a stanovili sme si prioritu, kam by sme chceli, aby investície v tomto kraji mali ísť. Musím povedať, že tá priorita bola investícia do vzdelania s tým, že by sme chceli rozšíriť Prešovskú univerzitu o Fakultu zdravotníctva s tým, že podporu sme našli jednak u pánov ministrov obrany, zdravotníctva, školstva, ale aj vlastne u primátora mesta a rektora Prešovskej univerzity.

Tu ešte raz chcem zdôrazniť, že je to spoločný návrh poslancov HZDS, SDĽ, SDK a DS a dovoľte mi, aby som ho bez dlhých rečí prečítal a odovzdal, je potvrdený 15 podpismi.

Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 navrhujeme túto zmenu: zvýšiť rozpočet v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre vysoké školy o 40 mil. korún účelovo viazané pre Prešovskú univerzitu na materiálne, personálne, priestorové vybavenie Fakulty zdravotníctva a sociálnych štúdií pri Prešovskej univerzite v Prešove.

Odôvodnenie: bez zabezpečenia požadovaných finančných prostriedkov nebude možné predmetnú fakultu zriadiť, čo neprispeje k riešeniu ako regionálnych potrieb, tak aj úspešného uzatvárania kapitol súvisiacich so vstupom Slovenska do Európskej únie v kapitole zdravotníctvo, kde absolventi stredných zdravotných škôl musia mať bakalárske vzdelanie, čiže minimálne 2 roky vysokej školy. Túto sumu vo výške 40 mil. korún navrhujem presunúť zo Všeobecnej pokladničnej správy do kapitoly ministerstva školstva. Ďakujem, toto je prvý návrh.

Môj druhý návrh je na podporu rozpočtu Červeného kríža, kde sme sa tiež zhodli konsenzom o jeho navýšení, ale toto navýšenie sa nám podarilo už presadiť do spoločnej správy, čiže chcem vás poprosiť, aby ste takisto konsenzom podporili návrh, ktorý je v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem jednoznačne podporiť návrh pána poslanca Kužmu, aj som sa pod neho podpísal. Pokúsme sa dať mladým ľuďom vzdelanie, ak im nemôžeme dať prácu, ľahšie pochopia zmenu životného štýlu, pôjdu do sveta, vrátia sa so skúsenosťami a budú manažovať v rámci podnikateľských aktivít svoje podniky. Takže len vzdelaný národ má perspektívu a z toho titulu každú takúto iniciatívu treba podporiť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec, ďakujem aj ja za podporu Červeného kríža, ja som si potom našla, že náš návrh nebol schválený, ktorý dával zdravotný výbor, pretože nebol tak dopracovaný ako váš. V prípade, že bude schválený ten, ktorý je v spoločnej správe, lebo ide o rovnakú výšku, akú navrhujem ja, ja som navrhovala iba iný spôsob, ale ak bude odsúhlasená spoločná správa, ten spôsob, ktorý ste navrhovali, tak ja sa prikloním k vášmu a potom, samozrejme, nebude sa musieť hlasovať o mojom. Ak váš neprejde, tak dúfam, že podporíte môj, lebo suma je rovnaká, len ja som ho hľadala z iných zdrojov. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí podporia tieto dva návrhy pri hlasovaní. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Aj ja vám ďakujem.

Slovo má pán poslanec Benkovský, pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi uviesť niekoľko osobných poznámok predtým, ako zdôvodním a uvediem konkrétne pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu na rok 2002. Treba oceniť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky v dostatočnom časovom predstihu pripravilo návrh štátneho rozpočtu. Je len na škodu veci, že čas, ktorý bol k dispozícii, sa nevyužil na plodné a kvalifikované diskusie, a tak v Národnej rade Slovenskej republiky rokujeme akoby od začiatku. Štátny rozpočet je v súlade so strednodobou hospodárskou koncepciou a drží aj základné makroekonomické rámce.

Po prvýkrát člení výdavky na obligatórne, vyplývajúce zo zákona, a fakultatívne, čo prispeje k efektívnejšiemu využitiu zdrojov. Je však prirodzené, že takýto postup občanov príliš nenadchýna, pretože ľudí trápia reálne mzdy, nezamestnanosť, kvalita zdravotníctva, školstva, dopravy, jednoducho ich vlastná životná úroveň. Žiaľ, na to všetko sa nedalo v rozpočte pamätať. Pozitívne je tiež to, že došlo oproti východiskám k štátnemu rozpočtu k navýšeniu príjmov i výdavkov, a to takmer o 19 mld. Sk pri dodržaní schodku štátneho rozpočtu.

Priority vlády, ktoré sa vo viacerých smeroch zhodujú aj s prioritami Strany demokratickej ľavice na rok 2002, boli premietnuté do štátneho rozpočtu najmä v otázkach zamestnanosti, vzdelávania, bývania, reformy daní či regulácie cien. Štátny rozpočet je už tradične napätý, a to ako v príjmovej, tak i vo výdajovej stránke. Napriek problémom, ktoré to prináša, považujem tento stav za prirodzený. Väčšina vie pomenovať príčiny, ako je mimoriadne vysoká nezamestnanosť, takmer mizivé napredovanie ekonomiky, reštrukturalizácia bánk bez reštrukturalizácie podnikovej sféry, vymožiteľnosť práva, ktorá sa prakticky pohybuje na bode mrazu, vysoké daňové nedoplatky, pomalý postup vo všeobecných reformách, osobitne v oblasti zdravotníctva, ale i v sociálnej sfére a v dôchodkovom zabezpečení.

Kriticky sa musím vyjadriť ku skutočnosti, že štátny rozpočet nedostatočne reaguje na novoprijaté zákony Národnou radou Slovenskej republiky. Rešpektujem pritom časové obmedzenia i možnosti ministerstva financií pri jeho zostavovaní, ale najmä po jeho prijatí vo vláde a predložení do Národnej rady Slovenskej republiky. Je tu však skupina zákonov, ktoré bolo možné a najmä potrebné premietnuť do návrhu štátneho rozpočtu. Ide napríklad o úlohy vyplývajúce z Národného programu rozvoja cestovného ruchu a uznesenia č. 1336 z 5. apríla tohto roku. Osobitne však absentuje akési konkrétne finančné krytie zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy, najmä zákona o kompetenciách, zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov či rozpočtových pravidlách prerokovaných a schválených v Národnej rade začiatkom júla tohto roku.

Druhou skupinou zákonov sú zákony prijaté, či skôr neprijaté Národnou radou po schválení rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky a teda nebolo možné na tieto zákony reagovať. Ide napríklad o negatívne vplyvy prijatia zákona o stavebnom sporení s restom 850 mil. Sk. Vláda síce deklaruje, že tento výpadok sa bude snažiť nahradiť prijatím zákona o zvýšení spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, čo je v súlade s trendmi aj v Európskej únii, avšak doteraz nebol predložený návrh na skrátené konanie do Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa stratilo niekoľko týždňov či možno i mesiacov.

Do poslednej chvíle, ešte i teraz sa presviedčame o potrebe zrušenia niektorých štátnych fondov. Pritom takéto zásadné otázky podľa môjho názoru mali byť uzavreté už koncom 1. polroku tohto roku. Hlavnými príčinami výpadku štátneho rozpočtu v príjmovej stránke sú však, a to si treba otvorene priznať, populistické a nič podstatné neriešiace návrhy poslaneckých návrhov zákonov, ako napríklad o dedičstve, prevode a prechode nehnuteľností, o lotériách, o dani z pridanej hodnoty, o zamestnanosti a takto by som mohol pokračovať. Všetky smerovali k ochromeniu základných funkcií štátu a ústavou garantovaných práv na vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie. V tomto smere sa žiada väčšia zodpovednosť jednak od vlády pri včasnom predkladaní zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky súvisiacich s rozpočtom a, samozrejme, osobitne poslancov Národnej rady, ktorí by mali viac zohľadňovať dosahy svojich poslaneckých návrhov.

Moja kritika sa nemôže vyhnúť ani postupu prerokúvania štátneho rozpočtu. Za významné považujem negatívne stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Nie je predsa možné predložiť návrh, aj keď sociálni partneri vyjadria výhrady a nesúhlas k nemu. Nediskutovalo sa a jednoducho sa išlo ďalej. Konfederácia odborových zväzov, ale i Asociácia zamestnávateľských zväzov reprezentuje a zastupuje stotisíce pracujúcich a najlepšie pozná ich podmienky života, ich problémy, ako i vplyvy návrhov zákonov na ich životnú úroveň.

V stanovisku Konfederácie odborových zväzov sa hovorí o 18 požiadavkách, z ktorých časť celkom iste bolo možné vysvetliť a časť i riešiť. Predpokladám, že pri serióznom partnerskom dialógu by nebolo predložené nesúhlasné stanovisko Konfederácie odborových zväzov. Bolo by preto nanajvýš potrebné, aby sa rokovalo a bol záujem najmä zo strany vlády prísť k dohode. To by si mali uvedomiť všetci ministri, osobitne však pán podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.

Vážené dámy a páni, vážení poslanci, sme svedkami množstva pozmeňujúcich návrhov predkladaných v rozprave, ale i vo výboroch Národnej rady. V tejto súvislosti mi nedá neupozorniť na nezodpovedné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky z posledných dní o vyčlenení 320 mil. Sk na Národné tenisové centrum. My tu hľadáme stotisíce, niekedy milióny, či desiatky miliónov a vláda hazarduje s prostriedkami daňových poplatníkov bez toho, aby vôbec diskutovala na túto tému.

Sú všeobecne známe požiadavky, čo potvrdzujú i pozmeňujúce návrhy, napríklad výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport na navýšenie 30 mil. Sk pre vrcholový šport, 18 mil. pre Národný inštitút športu, ale aj 70 mil. na učebnice, 100 mil. na vysokoškolskú vedu, desiatky miliónov na horskú záchrannú službu a ďalšie požiadavky, ako i 400-miliónová požiadavka na realizáciu programu pre základné školy a stredné školy v oblasti telovýchovy.

Mohol by som ďalej hovoriť o katastrofálnom stave telocviční, ich zatekania, vybavenia náradím, o problémoch s každou loptou, so školskými ihriskami, o podpore masového mládežníckeho športu a takto by som mohol dlho pokračovať, a to len v oblasti telovýchovy a športu, či rezortu školstva, ktorý plače nad 40 mil. Sk z aplikovaného výskumu. Na riešenie týchto problémov nemá vláda akosi pochopenie ako kolektívny orgán. Pokiaľ sa toto rozhodnutie vlády bude realizovať, ide o 320 miliónov vyhodených na snobský šport, prostriedky na naplnenie rekreačných aktivít politických prominentov a možno súhlasiť i vrcholových športovcov, treba však povedať, že profesionálov, ktorí najviac zarábajú spomedzi športovcov. Ak je to také dôležité, potom nech si to hradia sami alebo ich sponzori. Žiadam preto vládu Slovenskej republiky, aby toto rozhodnutie prehodnotila a 320 mil. Sk výrazne efektívnejšie investovala napríklad do oblastí, o ktorých som už hovoril.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si ako podpredseda Spoločnej komisie Národnej rady pre cestovný ruch, v ktorej sú zastúpené rozhodujúce výbory Národnej rady a všetky koaličné i opozičné poslanecké kluby, ako i v zastúpení tých, čo chcú zmeniť nepriaznivú situáciu v nezamestnanosti, najmä v zaostalých regiónoch Slovenska, vyjadriť sa k návrhu štátneho rozpočtu, a to v bezprostrednej súvislosti s rozvojom cestovného ruchu.

Chcel by som pripomenúť, že ešte v apríli tohto roku práve s ohľadom na predpokladané výhovorky vlády na štátny rozpočet som v mene poslancov Strany demokratickej ľavice požiadal o prerokúvanie správy a Národného programu rozvoja cestovného ruchu v Národnej rade Slovenskej republiky. Stalo sa. Z uznesenia Národnej rady vyplynulo zriadenie Spoločnej komisie výborov Národnej rady pre cestovný ruch, ktorá aktívne pracuje a uznesenie č. 1336, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhu na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v októbri tohto roku. Žiaľ, vláda toto uznesenie evidentne ťahá do stratena, poviem aj dôkazy.

Návrh na zriadenie úradu bol totiž predložený ministerstvom hospodárstva do vlády včas. Táto však prerušila ešte 24. októbra rokovanie o ňom s uplatnením takých pseudodôvodov, ako je potreba predloženia zákona o cestovnom ruchu či následne návrhu marketingu a štátnej propagácie cestovného ruchu. Takéto dôvody už hraničia s normálnou súdnosťou. Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie dôvodov, toto neexistuje. Pravda, ministerstvo financií sa vyhovára, že návrh nie je zohľadnený v štátnom rozpočte na rok 2002. Zdá sa, že najmä úradníci z tohto ministerstva rozhodujú za poslancov Národnej rady a členov vlády o tom, čo bude a čo nebude. Ako si inak možno vysvetliť skutočnosť, že ministerstvo financií dostalo uznesenie Národnej rady z 5. apríla tohto roku i požiadavky z toho vyplývajúce z rezortu ministerstva hospodárstva k štátnemu rozpočtu na rok 2002, teda rezort si požiadavky uplatnil. Ako si je možné vysvetliť počínanie ministrov, ktorí, slušne povedané, prehliadajú uznesenia Národnej rady? Správa Národný program rozvoja cestovného ruchu smerovala k oživeniu cestovného ruchu cez zmenu postoja vlády, konkrétnu finančnú podporu, legislatívne návrhy a, samozrejme, aj inštitucionálne zabezpečenie, ktoré budeme riešiť pri rokovaní o vládnom návrhu o ústredných orgánoch štátnej správy.

O význame cestovného ruchu pre slovenskú ekonomiku, dúfam, nie je potrebné presviedčať. Základným predpokladom v oblasti rozvoja cestovného ruchu je popri inštitucionálnom zabezpečení jeho finančná podpora, ktorá je, žiaľ, u nás absolútne nedostatočná. Na Slovensku sa trvale znižuje objem finančnej podpory štátu na propagáciu cestovného ruchu, keď počas troch rokov sa zo 47,8 mil. znížilo na 38,6 mil. Sk. Na cestovný ruch sa tak napríklad na Slovensku v porovnaní s Maďarskom vynakladá necelých 10 % prostriedkov. Obrovské rozdiely sú tiež v štátnej podpore propagácie porovnateľných štátov, keď v Maďarsku to predstavuje v prepočte 600 mil. Sk, v Rakúsku 2,1 mld. Sk a v Čechách "málo", len 155 mil. korún, no u nás je to presne 42 mil. Sk.

Cestovný ruch, ako som už naznačil, je tiež významným zdrojom devízových príjmov najmä po roku 1990, avšak i ten má klesajúcu tendenciu, o čom svedčí fakt, že v roku 1996 predstavoval príjem z tejto oblasti 673 mil. USD, čo, samozrejme, bolo málo, ale v uplynulom roku to bolo už pod 500 miliónov. Len na ilustráciu a predstavu, čo môže znamenať cestovný ruch v devízových príjmoch, treba uviesť, že v Čechách to bolo napríklad 3,7 mld., v Maďarsku 2,5 mld. USD. Šokujúce na týchto údajoch je, že Maďarsko má 5, Česko 8, Poľsko 16-násobok devízových príjmov Slovenska. Pritom, myslím si, že pokiaľ ide o možnosti cestovného ruchu, tieto sú porovnateľné, ak nie na lepšej úrovni v prospech Slovenska.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak si vážime vlastné rozhodnutia a vlastné uznesenia či názory, predpokladám, odborníkov, ktorých všetky parlamentné strany nominovali do Spoločnej komisie výborov Národnej rady pre cestovný ruch, potom nebudeme váhať pri podpore pozmeňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte. Mali sme záujem riešiť finančné zabezpečenie pri prerokúvaní správy a Národného programu rozvoja cestovného ruchu. Bol do Národnej rady predložený návrh uznesenia Národnej rady na finančnú podporu z plánovaného predaja hotela Fórum vo výške 150 mil. Sk, návrh štátneho rozpočtu, o ktorom rokujeme, vo výške 200 mil. Sk. Tento sa však, aj keď tesnou väčšinou, v Národnej rade nepodarilo presadiť. Sme povinní to napraviť, i keď s veľkou skromnosťou v týchto dňoch pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2002. Otázky finančného zabezpečenia sa delia na jednorazové náklady v objeme 80 mil. na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch a približne 40 mil. Sk prevádzkových nákladov, ktoré budú delimitované a môžu byť delimitované aj z ministerstva hospodárstva či sekcie cestovného ruchu a Národnej agentúry cestovného ruchu.

Ďalej ide o podporu pozmeňujúce návrhu zo spoločnej správy v časti C na strane 12 bod 9, minimálne však bod 28 tej istej časti, ktorý navyšuje prostriedky na podporu rozvoja programov cestovného ruchu o 40 mil. Sk.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť v súvislosti s tým, čo som povedal, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, dotýkajúci sa plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého k Národnému programu rozvoja cestovného ruchu. Pozmeňujúci návrh znie: V kapitole Všeobecná pokladničná správa, oddiel 04 ekonomická oblasť, rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov, a to Národný úrad pre cestovný ruch Slovenskej republiky 80 mil. Sk, t. j. navýšiť z 2 mld. 884 mil. 765 tisíc Sk na 2 mld. 964 mil. 765 tisíc Sk.

Zdôvodnenie. Návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch je súčasťou vládneho návrhu Národného programu rozvoja cestovného ruchu. Národná rada svojím uznesením č. 1336 15. 4. požiadala vládu predložiť návrh na zriadenie úradu ako ústredného orgánu štátnej správy v októbri 2001 s účinnosťou od 1. 1. 2002. Vláda Slovenskej republiky uznesením, vlastným uznesením č. 185, časť C1 bod 4 uložila ministrovi hospodárstva pripraviť návrh legislatívnej normy na zriadenie úradu. Návrh na zriadenie úradu je predložený vo vláde Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že táto otázka bude riešená vo vládnom návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy a následne schválením návrhu na zriadenie úradu vo vláde Slovenskej republiky. Návrh predkladá Spoločná komisia pre cestovný ruch. Uvedenú sumu 80 miliónov odporúča riešiť tak, ako som už uviedol, zvýšením kapitoly Všeobecná pokladničná správa a oblasť rezerv nových zákonných úprav. Vzhľadom na dôvody a zainteresovanosť všetkých poslaneckých klubov očakávam podporu tohto poslaneckého návrhu.

Vážená Národná rada, ako je vám všeobecne známe, predložil som spolu s kolegom Štefanom Rusnákom v mene poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice návrh zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých a zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945, ktorý je zaradený v druhom čítaní na rokovanie prebiehajúcej 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že nie je potrebné osobitne vyzdvihovať v tejto súvislosti utrpenie a zásluhy bojovníkov proti fašizmu. Tisíce z nich položili svoje životy za našu slobodu, utrpeli ťažké či ľahšie zranenia. Na všetkých zostali stopy po ťažkých vojnových útrapách a ťažkostiach. Ich vek sa pohybuje nad 75 rokov a mnohí z nich žijú na hranici biedy. Pritom sa najmä oni zaslúžili o slovenskú štátnosť a len kvôli informovanosti uvádzam, že ich spolubojovníkom z Českej republiky bol vyplatený príspevok vo výške 120 tisíc českých korún.

Poslanecký klub SDĽ, rešpektujúc mimoriadne zložitú ekonomickú situáciu, odporučil rozložiť vyplácanie tohto príspevku na tri roky a zároveň stanoviť jeho základnú výšku na 80 tisíc Sk. Tento návrh som prezentoval vo výboroch Národnej rady i pri konzultácii na ministerstve spravodlivosti, kde boli predložené viaceré návrhy na odškodnenie najmä politických väzňov. Odporúčal som, aby si to jednotlivé parlamentné strany riešili z predpokladaného podielu z 1-miliardovej rezervy štátneho rozpočtu.

Bolo však navrhnuté i ďalšie riešenie vzhľadom na neúmerné požiadavky iných dotknutých osôb, celkom vo výške 3,5 mld. Sk, a to paušálny mesačný príplatok k dôchodku vo výške 500 Sk. Keďže nedošlo k politickej dohode, vraciame sa k pôvodnému návrhu a navrhujeme riešenie v rámci našich možností. Odmietame licitácie odškodnení a akési spoločné riešenia pre antifašistov a antikomunistov. My sme pripravení v spolupráci s demokratickými ľavicovými silami i tu v Národnej rade, ak bude potrebné, ísť sami riešiť antifašistov vlastnými silami a prostriedkami a nebránime iným stranám, aby tak urobili voči im blízkym združeniam.

Predkladám preto nasledujúci pozmeňujúci návrh. V kapitole Všeobecná pokladničná správa oddiel 03 verejný poriadok a bezpečnosť v časti rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov "na realizáciu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945 v roku 2002 navýšiť zo 120 miliónov Sk o 19 tisíc 621 na 139 miliónov 621 tisíc Sk.

Zdôvodnenie. V programe 53. schôdze, ako som už povedal, je predložený návrh poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného návrhu zákona. Pozmeňujúce návrhy predpokladajú zníženie príspevku o 1/3 a rozloženie jeho vyplácania na tri roky. Tým sa predpokladá potreba finančných prostriedkov v roku 2002 vo výške 120 miliónov Sk.

Pred záverom si dovolím predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s potrebou čerpania prostriedkov nielen na projekty, ale aj na prípravu projektov riadenia sociálnych dávok a riadenia verejných financií.

Konkrétne po prvé: V § 11 ods. 4 písm. b) sa za slovo "dávok" vkladajú slová "vrátane preddavku na jeho prípravu".

Po druhé: V § 11 ods. 4 písm. i) sa za slová "verejných financií" vkladajú slová "vrátane preddavku na jeho prípravu".

Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa vytvára priestor na možnosť čerpania prostriedkov nielen na projekty, ale aj na prípravu týchto projektov riadenia sociálnych dávok a riadenia verejných financií.

Uchádzam sa teda o podporu pri schvaľovaní uvedených pozmeňujúcich návrhov, o ktorých žiadam hlasovať samostatne.

Na záver by som chcel povedať, že viacerí koaliční i opoziční poslanci sa zhodli v tom, že štátny rozpočet na rok 2002 nie je najlepší, má veľa otvorených otázok. Nemožno ho však od základu prerobiť, ani do konkrétnych čísel premietnuť všetky nedávno prijaté či zamietnuté návrhy zákonov v Národnej rade. Tak ako je navrhnutý s úpravami, ktoré schválime, je jedine možný. Preto návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 podporím. Ďakujem za pozornosť a trpezlivosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvá má slovo pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán poslanec, aj mňa pobúrilo rozhodnutie vlády na návrh pána vicepremiéra Mikloša dať 330 alebo 332 miliónov na vybudovanie tenisového centra. Ja som vždy podporovala a budem podporovať šport, ale myslím si, že tieto peniaze mali byť investované do škôl a na mimoškolskú činnosť. Vieme, že ihriská pri školách sú v zúfalom stave. Telocvične sú v zúfalom stave a naozaj si myslím, že na toto tenisové centrum by sa našli aj sponzorské prostriedky. Spýtajte sa, ktoré dieťa si dnes môže dovoliť chodiť na tenis. Je to veľmi drahý šport. A pokiaľ som sa dnes dočítala v tlači, tak vlastne bolo to aj proti súhlasu Fondu národného majetku a vlastne proti zákonu, ktorý určuje, na čo sa dajú prostriedky z privatizácie použiť. Tak si myslím, že ak by sa budovalo a vybudovalo viac tenisových ihrísk aj pri školách a možnosť v nejakých mimoškolských centrách, že by sa vybudovali takéto tenisové menšie areály, tak budem za. Ale myslím si, že toto je príliš veľká suma v dnešných časoch dať len a len na jedno stredisko. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hudec.

I. Hudec, poslanec: Ja napríklad nesúhlasím s názorom pani poslankyne Aibekovej, lebo si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie vlády, ale nechcel som reagovať na reakciu pani poslankyne. Chcem povedať iba jednu vec, že jednoducho situácia na Slovensku je taká, ako nechtiac povedal pán poslanec, že je veľmi ťažké rozhodovať o tom, komu zobrať a komu dať. Rád by som podčiarkol jednu skutočnosť, že o tejto otázke sa už diskutuje opakovane, ako keby sa to nikoho netýkalo. Vždy sa to bude dotýkať niektorých ľudí, niektorých oblastí. Ale sú oblasti, ktoré sú rozhodujúce a najdôležitejšie. Ak si to nevšimneme, potom sa stane to, že Slovenská republika dáva na podporu Slovákov v zahraničí 6 miliónov korún a napríklad Maďarská republika, pretože to je v podstate istá reciprocita, dáva 660 miliónov korún na intervenciu v tej istej oblasti. To je zaujímavý pomer. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP