P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Andrassyho sa hlásia dve pani poslankyne, traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Cuper - po faktických poznámkach.

Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Andrassy, so záujmom som si vypočula váš príspevok a myslím si, že v mnohom máte pravdu. Niektoré vaše návrhy budem podporovať, aj pokiaľ ide o sociálne štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín. Chcem však pripomenúť, že sociálne štipendiá ako-také, tento inštitút sme zaviedli ešte my počas nášho pôsobenia a očakávali sme, že váš minister práce Magvaši predloží v rámci sústavy dávok štátnej sociálnej podpory aj samostatný zákon, ktorý by zákonne upravoval podmienky tzv. príspevku na štúdium. O tomto zákone sme hovorili hneď v roku 1999, bol dokonca zaradený do legislatívneho plánu úloh a tak ako tento zákon o príspevku na štúdium, podobne ani ďalšie dávky štátnej sociálnej podpory pán minister Magvaši nepredložil. Je to zákon o príspevku na dopravu a zákon o tzv. sociálnom príspevku. To sú štyri hlavné piliere, vrátane zákona o príspevku na bývanie, systému štátnej sociálnej podpory. Takže toto handlovanie sme si mohli odpustiť a pridávať takto v rámci poslaneckých návrhov študentom, ktorí sú sociálne odkázaní, považujem za nedôstojné.

Takisto by som sa chcela vyjadriť k vášmu návrhu na podporu mimovládnych organizácií. Myslím si, že ten schodok je podstatne vyšší, ako ste ho uvádzali vy, v neprospech mimovládnych organizácií najmä tých, ktoré vykonávajú charitatívnu, humanitárnu činnosť. Podľa mojich informácií dostanú prostredníctvom krajských úradov v tomto roku, teda v nadchádzajúcom roku o 83 mil. korún menej ako v roku 2001. A čo je signifikantné, že sú to práve tie organizácie v krajoch, o ktorých ste hovorili, kde je 30-percentná, i viac, nezamestnanosť, kde je sociálna odkázanosť najvyššia. Prešovský kraj dostal mínus 20 mil. podľa návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec Andrassy, keby ste boli poslancom opozície, zatlieskala by som, pretože váš príspevok mal vo veľa veciach veľkú pravdu. Zabudli ste však doložiť jednu vec, že vaša strana je vládnucou stranou. Ste vo vládnej koalícii. A jeden z jej členov, práve vaša pani ministerka, pani ministerka financií, ktorá tu sedí, bola autorkou viacerých balíčkov opatrení, ktoré mali na ekonomickú situáciu občanov tragické dôsledky. Môžem povedať, že aj keď váš príspevok znel vo falošných tónoch, v mnohom ich podporím.

Ale pani poslankyňa Keltošová hovorila už o pánu ministrovi sociálnych vecí. Ja by som povedala o vašom ďalšom pánu ministrovi pánu ministrovi Ftáčnikovi. Taktiež napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo prioritou školstvo, nepodarilo sa mu splniť to, čo vo vládnom programe sľuboval.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.

Bol to zaujímavý prejav, ktorý ma utvrdil v tom, že politické názory sa menia a menia sa aj ľudia v nich a podmienky ich menia. Takže Andrassyho prejav bol taký, ktorý mi lahodil. Lahodil mi preto, lebo ukazuje, že sociálne postavenie študentov a vôbec ekonomická situácia vysokých škôl je taká, že nám unikajú mozgy do Čiech a musí sa každopádne zlepšiť, lebo inak nám to história nezabudne. Teda myslím si, že to možno podporiť.

Ale keď hovoril v kontexte svojho vystúpenia o tom, že jeho strana bude proti súčasnému návrhu vysokoškolského zákona, pretože sú tam isté veci, tak mu musím povedať, že tam sú aj iné veci, kvôli ktorým sa pôvodný návrh musí naozaj zmeniť, pretože akademické obce s ním zásadne nesúhlasia, a to, kolega Andrassy, uvedom si, nesúhlasia najmä s tým, aby fakulty stratili subjektivitu, aby rektori centralizovali svoje moci a presne proti tomu smeru, ako sa deje decentralizácia moci v samospráve. Tak neviem, či by tie krivky nemali byť súbežné a nemalo by sa to diať takisto na vysokých školách, pretože keď ma istí rektori oslovili v tomto smere a ja som im namietal, prečo centralizujú moc vo svojich rukách, tak mi nevedeli povedať pádne dôvody toho, aby to bolo decentralizované, nie, aby to bolo také, aké to bolo doteraz, aby mali subjektivitu fakulty, aby dekani vládli podľa toho, ako im situácia káže vládnuť. Ako to bude vidieť rektor, to naozaj neviem. On to bude mať ďaleko od seba a on bude riešiť problémy vysokej školy, ale nie riešiť problémy konkrétnej fakulty, a potom konkrétne fakulty budú naozaj zle vyzerať.

Teda ak by ste aj tento motív mali na zrušenie toho návrhu, ktorý je, tak vás podporíme v každom prípade všetkými dvomi a bude to podpora, ktorá bude možno výdatná.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy. Potom budú procedurálne návrhy.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Chcem zareagovať na veľmi vecné aj pripomienky k môjmu vystúpeniu na pani poslankyňu Keltošovú. Chcem povedať, že nechceme handlovať so sociálnymi štipendiami pre poslucháčov vysokých škôl, aj preto som tento pozmeňujúci návrh dal podpísať nielen poslancom vládnej koalície, ale dal som ho podpísať aj opozičným poslancom, pretože si myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je to potrebné. To, či sa mal zmeniť aj systém, ja si takisto ako vy myslím, že áno a treba si túto otázku položiť možno aj v tom, ako sa plní legislatívny plán úloh vlády, ktoré si vláda dala na celé štvorročné obdobie.

V súvislosti s obvinením aj ministerky financií, že zle prerozdelila peniaze, treba povedať, že ministerstvo kultúry dostalo finančné prostriedky, ktoré malo na obligatórne a fakultatívne výdaje. A treba takisto povedať, že minister kultúry plače nad tým, koľko je málo prostriedkov na podporu tradičnej kultúry, na podporu občianskych združení, ale práve on mal dosah na to, ako sa tieto prostriedky prerozdelia a jeho úradníci prerozdelili na podporu občianskych združení len 6 mil. korún. Preto chceme zmeniť toto prerozdelenie a chceme dať o 20 mil. korún viac na občianske združenia, ktoré sa uchádzajú o podporu na ministerstve kultúry, nie na krajských úradoch.

A posledná vec v súvislosti s vysokoškolským zákonom - debatovať k vysokoškolskému zákonu určite budeme v prvom aj v druhom čítaní, tiež si myslím, že je tam viacero vecí, o ktorých sa bude viesť aj veľmi vážna odborná debata. Súvisí to aj s právnou subjektivitou či už vysokých škôl alebo fakúlt.

V tejto chvíli chceme ale riešiť otázku finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu škôl, ktoré organizujú a budú organizovať externú formu štúdia. A v školstve sa podarilo rozbehnúť projekty či už šikmé strechy, plynofikáciu, KBV, teda aj tam sa nám podarili urobiť mnohé pozitívne veci. (Ozval sa zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou alebo procedurálnou chce vystúpiť pán poslanec Cuper. Čo máte, pán poslanec?

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Prerokúvame veľmi závažný zákon - návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Pohľad do lavíc vládnej koalície, najmä SDKÚ a členov vlády Mikuláša Dzurindu je alarmujúci, preto vás prosím, aby ste zabezpečili okamžite ich účasť na rokovaní, aby ste zavolali do hostinca Ľuba Romana, novopečeného predsedu Bratislavského kraja, aby pán Dzurinda prestal oslavovať Mikuláša, lebo niet na to nijaký dôvod, a jeho politickí súkmeňovci z SDKÚ sa zúčastnili na prerokovaní bodu, ktorý sa dotýka budúcoročného rozpočtu. Je to veľká neúcta k občanom Slovenskej republiky. Prosím vás o to, aby ste zavolali. Dozvedel som sa to z novinárskej obce.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, urobím všetko pre to, aby... Nie, nebudem sa vyjadrovať k tomu miestu, kde sú iní poslanci, ktorí nie sú tu prítomní. Neviem o tom, že by niekde oslavovali, ale ak máte svoje informácie... (Vykrikovanie zo sály.)

Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Každý si za svoje činy zodpovedá sám. Pán poslanec Andrejčák nie je prítomný, stráca poradie.

Pán poslanec Michal Drobný.

M. Drobný, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som v kontexte predkladania zákona o rozpočte na rok 2002 pripomenul situáciu, ktorá bola mnou prednesená nedávno v Poznani na Donau sympóziu a musel som kritizovať sám seba, pretože keď som tu vystupoval na obhajobu pôdohospodárstva a pána ministra Koncoša, vtedy bola situácia komplexne iná. Dotýka sa to dvoch rezortov a ich rozpočtových kapitol, rezortu pôdohospodárstva a rezortu zdravotníctva. Pretože vtedy som obhajoval pred autoritami Európskej únie pána ministra pôdohospodárstva Koncoša v tom zmysle, že nás nespravodlivo zhodnotili ako krajinu, ktorá je riziková z hľadiska rezistentných prionov, pretože to nebolo dokázané. Ale medzitým, ako dobre viete, sú štyri kravy 100-percentne divé alebo pozitívne a tri kravy sú veľmi pravdepodobne pozitívne. To znamená, žijeme v prostredí rezistentných prionov a každé naše zlyhávanie možno je na úkor týchto prionov, pretože oni bežia dlho ako choroba latentná, o ktorej skutočne ani nositeľ nevie, že tak to beží. Mnohé zlyhania, krátke zlyhania pamäti sú také, ktoré sú z latentnej formy prionózy.

Predniesol som takýto príbeh: na sklonku jari a leta minulého roku ochoreli dvaja muži v Stredoslovenskom kraji. Jeden mal 49 rokov, ochorel v Martine a druhý mal necelých 30 rokov a ochorel 60 km na juh od Martina. Obidvaja ochoreli diferentne, zdanlivo odlišne. Ten jeden mal dajaké problémy z krčnej chrbtice, ktoré sa potom sanovali a bolo dobre, ale neskôr pokračoval v tom, že mal výpady pamäti na priestor a čas, ktoré predtým neboli obvyklé. Ale ten druhý ochorel generalizovanou bolesťou kĺbov, svalov, kostí a trpel neustále a čím ďalej tým viacej a intenzívnejšie. Bežné lieky proti bolestiam nezaberali.

To trvalo dovtedy, dokiaľ sa neskončila Národná rada, ja som dostal týchto pacientov na konzultáciu a začal som proces diagnostiky spongioformnej encefalopatitídy, pretože obidvaja mi pripadali veľmi suspektní. Vyžadovalo sa - pani ministerka, bude treba počúvať - vyžadovalo sa okamžité vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie, ale obidvaja pacienti čakali, ten náš čakal 6 mesiacov a ten južný čakal 3 mesiace, pretože na strednom Slovensku je takáto čakacia lehota, 6 až 8 mesiacov, ak máte veľkú protekciu tak 3 týždne, ale to sú, páni, latencie, ktoré už potom sa výrazne negatívne podpíšu pod osud pacienta.

Ale možno v týchto prípadoch nie, pretože to sú všetko smrteľné choroby, ale podpíšu sa negatívne pod to, že ja potom epidemiologicky nevidím súvis, odkiaľ sa to začalo, kam to išlo a čo to vlastne robilo. A to je na poznanie tejto choroby a týchto chorôb rozhodujúce, pretože kontakty s ľuďmi, ktorí dostali za to Nobelovu cenu, nám jasne hovoria, Gajdúšek geniálnym spôsobom vyriešil curu v Novej Guinei, to je jeden variant Kreutzfeld-Jakobovej smrteľnej choroby, pretože presne vedel, aká forma a odhalil to tak, aká je forma kanibalizmu, ktorá vedie k infekcii. Lebo my stále a minister Koncoš hovorí, páni, veď nikto nedokázal prenos, áno, pretože prenos tejto choroby z človeka na človeka alebo zo zvieraťa na človeka je taký zakódovaný a utajený, že naozaj nevieme povedať, kedy vlastne ten prenos nastáva. A treba si uvedomiť, páni, že ani lekári nevedia, že chronické interakcie nákazlivých elementov a živého organizmu človeka nám stierajú inkubačnú dobu a my naozaj nevieme, kedy to bolo a koľkokrát bol ten kontakt, a preto nevieme povedať, čo vlastne je, aké spôsoby prenosu sú tu. Musíme to odhaliť a niekto musí dostať Nobelovu cenu zrejme, keď to odhalí a povie, páni, takto sa to stáva.

Ale tí naši pacienti, obidvaja mali veľmi zaujímavé údaje. Ten prvý, náš trpel návykom konzumovať trikrát až štyrikrát týždenne držkovú polievku s celou rodinou. Ten druhý, ktorý bol 60 km na juh od nás, to bol beefeather. To bol človek, ktorý pojedal bifteky štyrikrát týždenne a medzitým mal hovädziu polievku a varené mäso z hovädzej polievky jedol. Ja mu to nevyčítam, samozrejme, bol to jeho zvyk, a tak si udržoval aj telesnú kondíciu, ale, bohužiaľ, musíme konštatovať, nechceme povedať, že to bola etiológia, že to bola príčina tých chorôb, konštatujem to, povedal som to vo Veľkej Británii, páni, veď to je jednoznačné, veď to boli tí naši pacienti s novou formou, ktorých u nás zomrelo 102. Takže, berte si to do úvahy a prosím vás, spamätajte sa. Ale ja som im povedal, páni, ale my sme u vás v roku 1986 boli a povedali sme, páni, ale asi tí vaši začínajúci pacienti majú súvis s tými kravami. Vy ste povedali, ale to nie. Nebrali do úvahy, až sa im to rozpadlo na epidémiu, ktorá predstavuje dnes 102 pacientov dokázane chorých z divých kráv a ďalších, ktorých nepoznajú, ktorých je, neviem koľko, možno trikrát toľko, ktorých nepoznali a ktorí vytvárali celú skupinu a zhluk epidemických súvislostí.

Páni, keď som videl, ako Angličania riešili potom v nasledujúcich rokoch túto epidémiu, musím povedať, že riešili ju ako nepripravení, neprospektívne mysliaci. Založili prvú kliniku s 30 posteľami, vybavili ju kompletne všetkými zariadeniami, magnetickou rezonanciou, elektroencefalografickým laboratóriom, biochemickým komplikovaným laboratóriom a o päť rokov zistili, že im to nestačí a musia robiť druhú kliniku. A boli vedľa seba dve kliniky. A vtedy som im povedal, to ste nemohli spraviť jednu jedinú veľkú. No ale keď sme to robili na pochode. Páni, na pochode to robí taký múdry národ, ako ste vy? Však ste to mali robiť prospektívne.

Preto vyzývam, že aj my musíme prospektívne túto situáciu doplánovať a riešiť. A poviem vám prečo. Pretože obidvaja tí pacienti zomreli, ten pacient zomrel u nás po 12 mesiacoch a 28 dňoch trápenia, ale on bol v bezvedomí, takže jeho trápenie nebolo veľké, ale rodinné trápenie bolo veľké. A ten druhý okrem posledného mesiaca utrpenia pretrpel chorobu v bolestiach, a to bolo enormné utrpenie, pretože posledné dva mesiace vedomia pred smrťou si jasne uvedomil, že z toho návrat nie je, a to bolo jeho najväčšie utrpenie, ani nie bolesti, ako keď mi povedal, ale ja viem, že z tohto ma nedostanete, ja som sa tváril ako herec, ako pán Kňažko ako Jarjabek, ale asi som to zle hral, pretože on mi vyčítal dakde v očiach, že naozaj z toho nie je východisko, len smrť.

Takto sa pozerali Angličania do očí 102 pacientom. Takto sa my budeme pozerať do očí, neviem koľkých pacientov. Ale ja tým nestraším, ja len konštatujem.

Keď sme začali písať knihu o AIDS v roku 1983 a povedali sme, páni, je 8 nakazených homosexuálov, ale čo keď o 10 rokov budú milióny, dnes ich je 45 miliónov a 20 miliónov zomrelo. Ja si myslím, že to bolo prospektívne myslenie, ktorému som ani sám neveril, že, páni, a čo keď sa to rozrastie na pandémiu.

Takéto sú chronické interakcie vírusov, infekčných proteínov a ľudského organizmu. Nemôžete predvídať, ako to dopadne, ale nemôžete to nebrať na zreteľ. To treba zobrať na zreteľ a povedať si, páni, na to musíme byť pripravení, ale prospektívne, nie potom, keď budeme šliapať po mŕtvolách, a potom sa budeme rozhodovať, kde a čo spravíme, to je neskoro. Potom urobíte veľa chýb, potom vydáte peniaze, no Angličanom na tom nezáležalo, vydali peniaze na dve kliniky, oni majú rezervy, ale Slovenská republika nemá ani na jednu a ja si myslím, že musí vybaviť tie kliniky, ktoré tu sú, a to sa týka toho rozpočtu.

Keď sme obidvoch vyšetrovali, tak ten južný, ktorý bol mladší, mal na magnetickej rezonancii špecifické znaky, ktoré stačia na to, aby som povedal, páni, to je vysoko pravdepodobný nový variant Kreutzfeld-Jakobov. Ten druhý, keďže to bol klasický variant, mal klasické znaky na elektroencefalografii. Takže boli jednoznační, ale ten druhý južný nebol pitvaný, čo je zasa slovenská rarita, pretože pitvanosť u nás je katastrofálne malá. Nebol pitvaný a nemáme dôkaz histologický a histochemický, že naozaj to bol Kreutzfeld-Jakobov variant. Teda z vedeckého hľadiska nemôžem s tým vystúpiť a povedať, áno, bolo to ono, ale keď som ukázal MUDr. Willovi MRI snímky, povedal mi, to sa nedá nič robiť, to je ono. A kde máš histológiu? No histológiu nemám. Ako to, že nemáš histológiu? No, pretože u nás sme v prapôvodne pospolnej spoločnosti, u nás sa nepitve. A to ste si ako spravili? No to je tak, náš zákon proste neprinúti ľudí, aby si dali pitvať svojich príbuzných. Keď povedia, že nie, tak sa nepitve. A takto sme dopadli.

Teraz rozmýšľam, pani ministerka, v kapitolách rozpočtu pre zdravotníctvo nieto nikde na to, aby sme mohli povedať, že región stredného Slovenska nebude čakať šesť až osem mesiacov na vyšetrenie MRI, pretože jeden stroj, ktorý je v Banskej Bystrici, naozaj nestačí a nemôže urobiť to, čo potrebujeme. Veď v akútnych prípadoch potrebujeme diagnostiku za tri hodiny, aj MRI za tri hodiny. Sú akútni do troch, štyroch týždňov. A chronickí, prosím, neskôr, ale to je len jedna choroba. Na MRI vyšetrenie čakajú ďalšie choroby nervového systému, mozgu a miechy a iných orgánov, a teda skutočne pacient alebo občan Stredoslovenského kraja je chudák. Ak si zoberieme, že máme jeden stroj na 1,3 mil. ľudí Stredoslovenského kraja, dva stroje na neviem koľko miliónov ľudí Východoslovenského kraja a štyri stroje na 2,5 milióna Západoslovákov, tak musíte uznať sama, že sme diskriminovaní, akoby sme nepatrili k vám.

To za Husáka sa hovorilo, keď išiel nad stredným Slovenskom a videl tam svetlá z helikoptéry, hovoril, prosím vás, to sme kde. Nad stredným Slovenskom. A to tu ešte žijú ľudia? Takže Husák sa takto tváril k tomuto regiónu. Ale ja si myslím, že táto vláda to nebude tak robiť, pretože mnohí z vás pochádzajú odtiaľ.

Ja sa teraz dotknem toho, čo chcem práve pri tomto vystúpení povedať. Bolo by potrebné nutne vybaviť a dať kapitolu rozpočtovú na vybavenie Martinskej fakultnej nemocnice, ktorá robí prionózy od roku 1969 a má skúsenosti, na to, aby sa to mohlo včas diagnostikovať a rozhodnúť o tom, kde a ako to bude ošetrované a ako to bude liečené a zároveň aj v spolupráci s inými pracoviskami v Slovenskej republike určil, odkiaľ epidemiologicky daný pacient pochádza a aké má genetické pozadie.

Preto navrhujem, aby z kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v časti Výdavky kapitoly a Všeobecnej pokladničnej správy na programy a programovo nealokované výdavky, a to z položky poradové číslo i), bod programu 01 M 01 názov programu Program produkcie a komplexného využitia plazmy sa vysunuli prostriedky 50 mil. Sk a z položky číslo d) kód 01 K názov programu Národný program prevencie rakoviny hrubého čreva a konečníka v sume 10 mil. Sk a presunuli sa, účelovo viazali úhrnne v sume 60 mil. Sk pre Martinskú fakultnú nemocnicu na zakúpenie magnetickej rezonancie pre potreby celej Slovenskej republiky na diagnostiku práve tohto ochorenia, ale aj iných ochorení. Ale hlavne, aby to slúžilo menovite pre Stredoslovenský kraj.

To zdôvodnenie som vám povedal. Čakacia lehota 6 až 8 mesiacov, to je neprípustné a okrem toho je to špecificky jediné vyšetrenie, ktoré nám klinicky bez invázie, bez invázijného zákroku povie, je to choroba nový variant CJCH. To keď nám povie, tak môžeme presne vedieť, odkiaľ ten pacient chodí. Ten južný pacient je povážlivo blízko od toho miesta, kde sa vyskytovali kravy pozitívne na rezistentné priony. Prakticky možno povedať, to nikto teraz nedokáže, že produkty z týchto kráv sa dostali práve tam, kde on bol.

Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujem, z kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v časti Výdavky kapitoly a Všeobecnej pokladničnej správy na programy Program prevencie a rakoviny hrubého čreva a konečníka v sume 5 mil. Sk presunúť a účelovo viazať na zakúpenie EEG prístrojov v Martinskej fakultnej nemocnici na diagnostiku klasickej formy Kreutzfeld-Jakobovej choroby.

Aby som vám povedal, čo to vlastne je. Počas posledných troch rokov sme ošetrovali 33 pacientov na túto chorobu, 33 pacientov na túto chorobu. Páni, to je incidencia 5 na jeden milión, zatiaľ čo kultúrny svet má jeden na jeden milión. To je už také alarmujúce číslo, že tu už iné ani nemožno hovoriť, len, páni, to už treba hasičov zobrať, ktorí to vedia hasiť. S týmto keď vystúpime s kolegyňou Mitrovou na svetových kongresoch, nám hovoria, to snáď nie je možné. My sa bojíme AIDS, ale nás kosí Creutzfeld-Jakobova choroba. A nemáme špecificky orientované klinické pracovisko vybavené technikou, ktorú na to treba. Ak sa nám to ešte viac rozšíri, páni, tak neviem, čo budeme s tým robiť.

Uvedomte si, že počas kolonizácie valašskej a rusínskej naše oblasti boli osídlené ľuďmi, ktorí mali vysoký stupeň indridingu, teda konsagvinných kontaktov a prenosov dispozície tejto choroby. Sú to dva kodóny génovej knihy, Kodón A 200 K a Kodón 129 metionin - metionin. Všetci naši pacienti väčšinou tieto kodóny majú. To, samozrejme, vedci nepripúšťajú, že by súhra genetickej dispozície a infekčného prionu bola asi tou súhrou, ktorá to robí, pretože to musíme dokázať. To zatiaľ presne dokázané nie je. Ale dá sa predpokladať s vysokou pravdepodobnosťou, že to je tak, že to sú tieto dva faktory, ktoré zapríčiňujú našu hustotu ochorenia. Naša hustota ochorenia je taká, že keď to prednášame na svetových fórach, všetci sa strasú a hovoria, páni, veď vy máte toto dominantný problém, ktorý máte v zdravotníctve. My hovoríme, nie, my máme dominantný kardiovaskulárny problém, onkologické problémy a tie riešime.

Ale páni, tá položka, z ktorej zobral onkologické vyšetrenia konečníka a hrubého čreva, tá je dokonale vybavená na mnohých miestach, to mi kolega Finďo povedal. Sú pracoviská, ktoré majú špičkové zariadenia a potrebujú len dovybaviť, aby boli dokonalé a aby stačili na to riešenie rakoviny konečníka a hrubého čreva. Už nepotrebujú zariaďovať v iných nemocniciach tieto veci a z tejto položky som si dovolil zobrať. Takisto z položky na výrobu plazmy a plazmových výrobkov. Páni, Imuna Michaľany, bohužiaľ, už zomrela a neexistuje. Kto nám tento program zabezpečí? Tam je plánovaný istý obnos peňazí, to je obnos peňazí, ktorý je vo vzduchu, ktorý nemá asi realizáciu. Tak som si ho dovolil presunúť na položku, o ktorej hovorím.

A ešte raz zdôrazňujem, keď sme písali knihu o pomalých vírusových nákazách, bolo na svete osem homosexuálnych AIDS pozitívnych pacientov a odvtedy je ich 45 miliónov a 20 miliónov mŕtvych. Nechcime, aby sme na Slovensku urobili cintorín z Kreutzfeld-Jakobovej choroby, pretože Gajduškovi sa podarilo likvidovať a eradikovať kúru epidemiologickými zásahmi, nie liekmi. Ale nielen to, my sme u posledného pacienta použili nové molekuly bežných liekov, antimalariká a jeho priebeh mal iný priebeh ako normálny spontánny neliečený pacient, neliečený týmito molekulami.

Takže ja si myslím, že existujú molekuly, ktoré máme v našom registri liekov, ktoré budú účinné a budú predlžovať život týchto pacientov. Ak to neurobíme, tak tomuto parlamentu to naši ľudia nezabudnú, pretože je to vec, ktorú musí riešiť tento parlament. Bez prostriedkov nemôžeme takéto triviálne veci riešiť, bez prostriedkov nemožno zbaviť tento národ kliatby, ktorú si nahonobil nesprávnym formovaním génovej knihy počas stáročí, alebo, ktorú možno niektoré kmene, ktoré prechádzali týmto územím a zvalcovali našu populáciu, a potom králi museli hľadať dakde inde osídlenie a zavolali sem valachov a Rusínov a urobili nám takúto medvediu službu. Páni, naša povinnosť je vyriešiť to a riešiť pomocou prostriedkov, ktoré som, pani ministerka, povedal. Ďakujem za priaznivé odozvy a za podporu mojich dvoch návrhov. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga a Finďo, končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Pripájam sa k môjmu spolusediacemu pánu profesorovi Drobnému, ktorý tak jasne zrozumiteľne, dá sa povedať, aj tvrdo atakoval súčasné problémy v pôdohospodárstve na margo choroby BSE. Je jasná pravda, že toto nie je choroba z Krížnej ulice, ako bol pomenovaný tento rozpočet v predchádzajúcom dni, ale je to choroba, ktorá môže v našej spoločnosti aj v roku 2002 spôsobiť veľmi vážne trhliny v rozvoji pôdohospodárstva, spotreby obyvateľstva, ale aj v zdraví našich občanov. A preto je podľa mňa zarážajúce, ak sa v tomto návrhu štátneho rozpočtu dáva 39,6 mil. Sk na preventívne opatrenia proti nákazlivým chorobám a zvlášť nebezpečným nákazám ako limitujúca položka v rezorte ministerstva pôdohospodárstva.

V rámci kapitoly ministerstva pôdohospodárstva v Štátnej veterinárnej správe, ale aj vo veterinárnych ústavoch sú o niečo zvyšujúce sa prostriedky, ktoré sú ale limitované len na mzdové prostriedky. Čiže, skutočne tu chýbajú finančné zdroje, ktoré by mali jasne zadefinovať, aby vláda a jej orgány, teda štátne orgány chránili obyvateľstvo pred touto chorobou. Myslím si, že na to by mala pamätať aj pani ministerka. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ďakujem tiež pánu poslancovi Drobnému za skvelú prednášku a za veľmi cielený pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje naozaj k vecne veľmi užitočnej záležitosti, a to je k zakúpeniu prístroja nukleárnej magnetickej rezonancie vybaveného spektroskopiou.

V bývalom Stredoslovenskom kraji v súčasnosti máme jeden prístroj magnetickej rezonancie, ktorého denná výkonnosť je 8 až 10 pacientov, pretože je to zastaralý prístroj s pomalým softvérom. Bez toho, aby sme dostali do tohto regiónu minimálne dva až tri ďalšie prístroje, nie je možné, aby sme sa vyrovnali Východoslovenskému a Západoslovenskému kraju, kde je situácia diametrálne odlišná.

V európskych štátoch je približne na 350 tisíc obyvateľov jeden prístroj magnetickej rezonancie, zatiaľ čo na Slovensku v Bratislave máme päť alebo šesť prístrojov, v Košiciach sú dva a v bývalom Stredoslovenskom kraji, to znamená, v Žilinskom a Banskobystrickom je len jeden.

Zároveň veľmi súhlasím aj s tým, že kapitola, ktorá bola pôvodne dimenzovaná ešte pre zanikajúcu Imunu Šarišské Michaľany, tá kapitola z programovej časti rozpočtu bude v prípade, že schválime pozmeňujúci návrh, vypustená. Ja si skutočne myslím, že oblasť, akou je oblasť národnej samostatnosti v oblasti krvi a krvných derivátov, vieme vykryť aj iným spôsobom, môžeme si o tom niekedy pohovoriť a nebude to stáť štátny rozpočet ani jednu jedinú korunu. Kolorektálny karcinóm, teda tá druhá položka, z ktorej by sa malo odčerpať 10 mil. Sk, sa dá tiež riešiť oveľa efektívnejšie. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne obidvom kolegom, ktorí ma podporili.

Kolegovi Delingovi musím povedať, že naozaj som si predstavoval, že rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva bude predsa len v týchto oblastiach trošku zameraný na logistiku tohto ochorenia. Ale z rozhovoru, ako on hovoril, tam skutočne na tieto položky nieto peňazí. Ale myslím si, že by mali tí, čo do pôdohospodárstva hovoria, jednoznačne alarmovať, pretože aj tento rezort môže prispieť k riešeniu problému prionóz.

Kolegovi Finďovi musím povedať, že mu ďakujem za odhalenie tých položiek, z ktorých sa dalo čerpať a jednak mu jasne musím povedať, že Stredoslovenský kraj, naozaj neviem, prečo je politicky tak zle akceptovaný v tomto režime, pretože on bol zle akceptovaný aj v minulosti. A teraz neviem, veď martinskí medici urobili revolúciu na Slovensku, až potom ste sa pridali na SNP námestí v Bratislave, veď ja som bol dekanom, keď oni išli do ulíc prví, mali by mať dajaké zásluhy a mali by ste to zohľadniť aj v preferenciách Stredoslovenskému kraju. Pretože Stredoslovenský kraj je naozaj pýchou Slovenska a žijú tam ľudia, ktorí sú Slováci, aj Maďari, aj Rómovia, ale jedni, aj druhí, aj tretí sú ohrození prionózami. Roztrúsenou sklerózou nie, pretože Cigáni sú odolní voči roztrúsenej skleróze, aj tá sa diagnostikuje týmito metódami. Ale prionózy pohltia všetkých, pretože tam nieto zľutovania. Ak máte len trošku v génovej knihe dispozíciu a ste v prostredí rezistentných priónov, tak to pohltí hocikoho.

Preto vám veľmi pekne ďakujem za týchto ľudí, za týchto chorých. A preto aj zároveň hovorím, že z ošetrovacieho tímu, ktorý ošetruje na mojej klinike, ešte nikto neochorel. To znamená, neurobili sme triviálne chyby. Keď sa neurobia triviálne chyby, tak môžu ošetrovať aj lekári, aj sestry. Ak sa triviálna chyba urobí, tak môže byť z toho katastrofa. Katastrofa jatrogénna, prenos profesionálny. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste sledovali rozpravu. Pán poslanec Galbavý, sadnite si na miesto, nevyrušujte ostatných prítomných pánov poslancov. Už nie je možné, pán poslanec Delinga. Nech sa páči

P. Delinga, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste prerušili rozpravu o štátnom rozpočte, pretože je tu 15 poslancov, to znamená, že je 10-percentná účasť na takom vážnom rokovaní, akým je návrh štátneho rozpočtu na rok 2002, čo je absolútne ponižujúce.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ďalší v poradí je pán poslanec Bohunický. Nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Sopko.

Nech sa páči, pán poslanec Viliam Sopko.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada,

v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je zabudovaná krajná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. Preto aj v budúcom roku štátny rozpočet bude mať svoje riziká predovšetkým na príjmovej strane rozpočtu a na to môžu doplatiť niektoré rezorty, ale pretože bič práska na konci, v mnohom môže doplatiť aj občan.

Návrh štátneho rozpočtu v podobe, ako nám ho predložila vláda Slovenskej republiky, nevytvára dostatočný priestor na manévre nás poslancov, tým chcem povedať, že sú veľmi obmedzené možnosti na pozmeňujúce návrhy a budeme ich musieť citlivo posúdiť pri záverečnom schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Štátny rozpočet na budúci rok aj napriek tomu, že ide o rok volebný, vyznačuje sa nutnosťou prísneho obmedzovania výdavkov, tak nám ho prezentovala pani ministerka Schmögnerová, preto ja tento rozpočet považujem za reštrikčný.

Po mnohých vystúpeniach nevidím zmysel hovoriť o makroekonomických východiskách štátneho rozpočtu, preto upriamim pozornosť na niektoré zvláštnosti.

Z návrhu štátneho rozpočtu, aj z vystúpenia kolegov poslancov Národnej rady je zrejmé, že rozpočet na budúci rok bude napätý, povedané inými slovami, limity a čísla štátneho rozpočtu nepustia, šetrenie rozpočtových zdrojov je nevyhnutné a v mnohých prípadoch bude spojené aj s priamymi negatívnymi dôsledkami. Nedostatok finančných zdrojov sa odráža vo finančnom vyjadrení viacerých rozpočtových kapitol a obmedzí niektoré aktivity a niektoré potreby. Ale nie všade je to tak, nie všade sa šetrí. Ja nemôžem prijať, alebo ťažko prijímam argumenty, ktoré tu používala pani ministerka financií, ktorá v úvodnom slove zdôvodňovala nárast administratívnych pracovníkov na ústredných orgánoch štátnej správy. Podľa môjho názoru sa to nedá zdôvodniť, je to krajná nezodpovednosť, je to zlý vývoj. Nárast byrokracie nie je opodstatnený a v krátkom čase to doložíme aj argumentmi a číslami.

Kapitolou naozaj zvláštnou je Úrad vlády Slovenskej republiky. Aj tento administratívny moloch v roku 2002 prijme ďalších 35 pracovníkov. Celkový nárast od volieb 1998 dosiahne teda 130 pracovníkov oproti stavu počas Vladimíra Mečiara. Nedá sa to vysvetliť ani zvyšovaním intenzity medzinárodnej spolupráce, nedá sa to vysvetliť ani aktivitami v oblasti integrácie Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr. Predsedovi vlády aj podpredsedom vlády chýba teda brzdový mechanizmus a cit pre mieru. Bonbónom v rozpočtových položkách Úradu vlády Slovenskej republiky sú cestovné výdaje. Tieto v návrhu rozpočtu na rok 2002 medziročne narastajú zo 16 mil. na takmer 22 mil., to znamená, skoro o jednu tretinu. Mne to pripadá ako Fischerova cestovná kancelária.

V atmosfére tvrdých ekonomických opatrení, v období ďalšieho zvyšovania cien energie, v období zaťažovania občanov veľmi kontroverzne vyznievajú projekty podobné Národnému tenisovému centru. Ale poukážem na ďalší takýto projekt. Je to rekonštrukcia apartmánov v hoteli Bôrik. Rozpočtové náklady na jeden apartmán dosahujú 30 mil. Sk. Rekonštrukcia jedného apartmánu predstavuje 30 mil. Sk. Apartmány sú štyri.

Kladiem si otázku, na čo bol dobrý propagovaný audit skupiny expertov pod vedením podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, ak by boli na úrade vlády aj na ministerstvách i naďalej neodôvodniteľne expanzní. Ako môžeme pripustiť takú situáciu, že niekde sa míňajú štátne finančné prostriedky veľkým priehrštím a inde škrtíme, až na neúnosnú mieru napríklad znižujeme limity dotácií pre občianske združenia pod gestorstvom ministerstva vnútra, ako je napríklad Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, kde nevieme navýšiť pridelené prostriedky o 2 - 3 mil. Sk, čo pokladám za neúctu k ich práci. Veď už nemajú ani na kytice k pamätníkom významných výročí.

Na týchto príkladoch som chcel poukázať, že prísne obmedzovanie výdavkov neplatí pre všetky kapitoly a potvrdzuje sa staré pravidlo, že pod sviečkou býva tma.

V závere sa chcem vyjadriť, kriticky vyjadriť aj k financovaniu vyšších územných celkov, o čom tu už diskutovali viacerí predrečníci. Vláda Slovenskej republiky navonok deklaruje, že podporuje systémovú a komplexnú reformu verejnej správy, ktorá má zavŕšiť zásadnú spoločenskú transformáciu spoločnosti a ktorá má podporovať rovnomerný hospodársky rozvoj regiónov.

Ako sa táto téza odráža v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok? Nuž, nie k našej spokojnosti, pretože legislatíva súvisiaca s rozpočtovým hospodárením v roku 2002, najmä v nadväznosti na reformu verejnej správy aj na reformu verejných financií je v podstate otvorená. Aj v tom sa skrýva spomínané veľké riziko plnenia príjmovej a výdajovej časti štátneho rozpočtu. Ale znamená to aj niečo iné. To, že financovanie vyšších územných celkov v štádiu, keď už boli kreované volené samosprávne orgány krajov, nie je riešené komplexne, ale našli sme len akýsi prechodný spôsob. Tento fakt nasvedčuje o tom, že v období prípravy reformy táto oblasť naozaj trošku zaostala.

O týchto sklzoch v čase najväčšej slávy prípravy reformy verejnej správy, žiaľ, mlčali tí, ktorých ja nazývam lacní hrdinovia, ako je pán podpredseda vlády Mikloš či pán Nižňanský. Po presune kompetencií na orgány samosprávy kraja a obcí v roku 2002 budú musieť okresné úrady aj krajské úrady, ale predovšetkým samosprávne orgány krajov prežiť teda finančné provizórium, zvládnuť finančné provizórium a rovnako zvládnuť aj veľké organizačné zmeny a dôslednú, aj dôslednú prípravu delimitačných podkladov a zabezpečení hladkého priebehu delimitácie. Nie sú to teda priaznivé východiská na rozvinutie činnosti krajských samosprávnych orgánov. Musíme to verejne priznať a čo sa dá, v nasledujúcom období ešte napraviť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy s faktickými poznámkami, pardon. Nech sa páči.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Pán poslanec Sopko, ak je pravda, čo ste hovorili o tom, že rekonštrukcia jedného apartmánu na Bôriku stála 30 mil. korún, tak je to zarážajúca a do neba volajúca záležitosť. Pred chvíľou som hovoril, že do rezortu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa dostalo na preventívne opatrenia, ktoré sú spojené aj s chorobou šialených kráv, na celý rok 36,9 mil. korún na celý rok, na všetky preventívne opatrenia. To je teda jeden apartmán a možno dve kľučky ešte navyše na dverách. Tak takéto šafárenie so štátnym rozpočtom by si mal všimnúť predovšetkým Najvyšší kontrolný úrad a najmä tí páni poslanci, ktorí v tejto snemovni podávali poslanecké návrhy o tom, aby Najvyšší kontrolný úrad mal väčšie kompetencie, aby vstúpil do kontroly štátneho rozpočtu na všetkých úrovniach.

Ja si myslím, že skutočne táto vládna koalícia rozdáva prostriedky, nechcem povedať, že podľa Jánošíka, ale asi podľa Mikuláša, ktorý dnes má meniny a ktorý by sa mal za to jasne zodpovedať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Za to, že má meniny?

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Bajan. Nie je prítomný. Pán poslanec Baco Peter nie je prítomný. Páni poslanci, počúvajte teraz aj vy. Pani poslankyňa Mušková nie je prítomná. Pán poslanec Brhel nie je prítomný.

Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči, ako v poradí dvadsiaty deviaty prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, prineste si aj druhú časť, nielen prvú. Je návrh, aby ste predniesli len prvú.

Nech sa páči, hovorte.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol určitý komentár k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok a jeden pozmeňujúci návrh.

Predkladaný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je verným obrazom toho, že v spôsobe fungovania štátom financovaných služieb neprebehli zásadné systémové zmeny. Interpretácia toho, ako sa používajú peniaze občanov, ktorí platia dane, sa čiastočne sprehľadnila, nedošlo však k zásadným očakávaným pozitívnym zmenám. Oproti minulému roku je pozitívna zmena v tom, že príjmy štátneho rozpočtu sú odhadnuté realistickejšie. Ale naďalej zostáva slabým článkom daňových príjmov daň vyberaná zrážkou. Tento druh dane je v značnej miere obchádzaný predovšetkým bankovými a nebankovými finančnými subjektmi a zneužíva sa predovšetkým na znižovanie daňovej povinnosti. Demokratická strana navrhovala pozmeňujúcim návrhom zlepšenie, ktoré môže zabrániť tomuto úniku. Podľa prepočtov našich odborníkov by to mohlo priniesť až 7 mld. korún do štátneho rozpočtu. Je poľutovaniahodné a zarážajúce, že už niekoľko rokov takto unikali a ešte stále vo veľkej miere unikajú zo štátneho rozpočtu značné finančné prostriedky. Ja viem, že tieto opatrenia sú zložité, nie sú jednoduché, ale je potrebné sa tým hlbšie zaoberať a možno naše pozmeňujúce návrhy sa stanú určitou témou a ministerstvo financií do budúcna tieto návrhy spracuje a spoločnými silami dotiahneme do určitej, svojím spôsobom daňovej reformy. Som rád, že si ministerstvo financií veľkosť tohto problému všimlo a určitým pozmeňujúcim návrhom predsa len aspoň praniu kupónu čiastočne zamedzí pozmeňujúci návrh, ktorý bol k dani z príjmu prijatý.

Demokratická strana podporuje zrušenie štátnych fondov, považuje to za pozitívny posun, s výnimkou fondu Pro Slovakia. Financovanie kultúry bude v budúcnosti z veľkej časti závislé od štátnej podpory a podpory samospráv. Ja si myslím, aj kolegovia si myslia, že je dobré, ak sa o štátne prostriedky uchádzajú záujemcovia súťažnou formou a o ich použití rozhoduje čo najnezávislejšia grantová agentúra, akou Pro Slovakia, myslím si, že bola a verím, že podobný mechanizmus sa podarí nájsť aj pri iných opakovaných zdrojoch, ktoré je potrebné, aby sa do našej ekonomiky a do verejných prostriedkov dostávali. Obligatórne výdavky sú v návrhu štátneho rozpočtu popisované príliš všeobecne, to však neumožňuje dôkladne posúdiť ich opodstatnenosť. Nazdávame sa, že v tejto oblasti existuje naďalej veľká svojvôľa byrokratického aparátu a stovky miliónov korún môžu byť vynakladané na účely, ktorých spoločenský efekt nemusí byť stopercentne žiadaným.

V kapitole sociálnych výdavkov sa počíta s nárastom o pol miliardy korún z dôvodu celoplošného vyplácania prídavkov bez ohľadu na príjem rodičov. Podľa demokratickej strany je to chybný prístup. Zavedením hranice troch detí na poberanie výdavkov na deti a zavedením daňového odpočtu vo výške prídavku na každé dieťa, by sa zabezpečila podpora rodiny a zároveň zníženie nákladov a odstránilo by sa zneužívanie tejto časti systému.

Najrizikovejšou časťou štátneho rozpočtu je návrh na použitie prostriedkov z privatizácie. Tieto len raz použiteľné zdroje sa naďalej jednorazovo spotrebúvajú na plátanie dier a prekrývanie existujúcej neefektivity v doprave a aj v zdravotníctve. Použitie až 6 mld. korún na dotácie k cestovnému z príjmov z privatizácie nič nerieši. Z čoho budeme dotovať cestovné, keď minieme peniaze z privatizácie? Navrhujeme, aby peniaze z privatizácie boli všetkým obyvateľom Slovenska pridelené čiastočne ako, je to skôr úsmevné, na bezplatné permanentky na tenisové kurty, ale to, myslím si, je skôr z tej stránky humornej a nie je to záležitosť, ktorá by ovplyvnila štátny rozpočet zásadným smerom.

Skôr ale peniaze z privatizácie, ktoré ešte sú a možno budú príjmom štátneho rozpočtu, by bolo asi vhodné vyčleniť na reformu dôchodkového systému, pretože uvažovať len o 55 miliardách Sk je málo. Dôchodková reforma má mať 2 ciele: spustiť nový efektívny a spravodlivý systém penzijného zabezpečenia a zároveň znížiť neúmerné odvodové zaťaženie. Demokratická strana navrhuje znížiť odvody o 8 %. Na to je potrebné vyčleniť pre dôchodkovú reformu minimálne 100 mld. a optimálne by bolo až 150 mld. Sk.

Použitie prostriedkov z privatizácie na zníženie štátneho dlhu je na prvý pohľad pozitívne. Prax však ukazuje, že sa pod tento titul schováva aj riešenie prevádzkových strát neefektívnych a ďalšiu stratu produkujúcich systémov. Preto skôr ako sa tieto systémy zreformujú, nemá zmysel investovať do nich peniaze od daňových poplatníkov. Skutočne najlepším riešením je použiť tieto peniaze na reformu dôchodkového systému a vrátiť ich tak do rúk ľuďom, ktorí ich vytvárali.

Zákon o použití prostriedkov z privatizácie predložený pánom Jánom Langošom mal takýto cieľ. Je na škodu nás všetkých a celej spoločnosti, že nenašiel poslaneckú podporu. Štátny rozpočet na budúci rok odráža stav reforiem. Mnohé kroky reformy verejnej správy boli len načaté, nedokončené a daňoví poplatníci aj naďalej budú musieť financovať neefektívne a nákladne fungujúce štruktúry byrokracie štátneho aparátu v regiónoch.

Dlhy, ktoré štátna byrokracia neustále produkuje, v značnej miere odčerpávajú investovanie do oblastí, ktoré sú pred kolapsom. Je nepredstaviteľné a slovenská vláda je rozhodnutá aj v budúcom roku míňať o 100 mil. Sk viac denne, ako budú jej príjmy. Možnosťou ako zmeniť podstatu vládou financovaného systému, je zmeniť v základoch aj charakter štátu a hlavne jeho fungovania. Ak nedôjde k tejto podstatnej zmene, nebude ani možné zostaviť zásadne iný štátny rozpočet.

V tomto štátnom rozpočte je kapitola zdravotníctva kapitolou veľmi pálčivou. Ja mám v tejto oblasti jeden pozmeňujúci návrh, ktorým by sa pomohlo uviesť do činnosti už 20 rokov sľubovanú rekonštrukciu a 10 rokov trvajúcu rekonštrukciu na výstavbu pavilónu, ktorý pokryje chirurgické oddelenia v Nemocnici s poliklinikou Liptovský Mikuláš, ktorá je jednou z najstarších nemocníc na Slovensku. Táto nemocnica aj pomocou samospráv a podnikateľských subjektov z regiónu bude koncom roka stavebne ukončená a na jej spustenie je potrebných približne 10 % prostriedkov na zakúpenie zariadenia do tejto nemocnice. To je cca 23 mil. Sk. V štátnom rozpočte je v registri investícií táto investícia zohľadňovaná, ale týmto smerom je tam kalkulovaných len 13 mil. Sk.

Preto by som bol rád, keby sa 12 mil. Sk ešte mohlo pridať k tejto sume zo Všeobecnej pokladničnej správy, čo by umožnilo túto investíciu v celkovej spoločnej sume takmer 700 mil. Sk aj spustiť a ešte tento rok odovzdať.

Môj pozmeňujúci návrh je k tlači 1208 a navrhujem v ňom zvýšiť rozpočet v kapitole ministerstva zdravotníctva o 12 mil. Sk kapitálových výdavkov na vybavenie chirurgického pavilónu Nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš v registri investícií Ministerstva financií Slovenskej republiky pod č. T 02/91-04/91.

Návrh odovzdám spoločnému spravodajcovi a ďakujem za pozornosť.