Čtvrtek 6. prosince 2001

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Slafkovskému, ktorý bol v poradí prihlásený ako dvadsiaty deviaty do rozpravy.

Ďalej v rozprave by mala vystúpiť pani poslankyňa Tóthová. Pripravuje sa pani poslankyňa.

Pán poslanec Peter Finďo, nech sa páči.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, vážené dámy a páni,

oblasť zdravotníctva je každoročne predmetom rozsiahlych diskusií v čase zostavovania rozpočtu. Zdravotníctvo je veľmi citlivou oblasťou nášho života a dosť často sa k zdravotníctvu pristupuje z takého pohľadu, že napriek tomu, že plní spoločensky nezastupiteľnú úlohu, je predovšetkým čiernou dierou, ktorá bez ohľadu na množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa doňho dajú, tak tieto prostriedky sa všetky spotrebujú bez toho, aby bol zjavný efekt. Ja uznávam, že rezort zdravotníctva patrí, ale táto črta je známa aj z iných krajín, rezort zdravotníctva patrí medzi najťažšie reformovateľné systémy, a to predovšetkým preto, lebo tento systém v samotnej svojej podstate disponuje predovšetkým takými ľuďmi, takými osobami, ktoré sú obdarené vysokými právomocami. Veď ako inak možno chápať napríklad takú skutočnosť, že lekár, ktorý vezme do ruky pero, môže počas roka predpísať lieky za niekoľko miliónov korún bez toho, aby to overoval jeho šéf. Ktorá iná profesia dovoľuje to, aby niekto zachádzal s ľudským životom takým spôsobom, ako zachádza lekár, alebo iný zdravotnícky pracovník. Tým pádom sa zdravotníctvo stáva istým spôsobom výnimočným, ja tvrdím, že nie je výnimočné tým, že by v ňom robili výnimoční ľudia, ale výnimočné je tým, že pracuje s človekom, s ľudskou bytosťou, a preto sa mu musí venovať aj dostatočná pozornosť.

Veľký problém, s ktorým sa stretávame aj pri zostavovaní každoročného rozpočtu, vidím v tom, že určité čísla, ktoré používame pri zostavovaní štátneho rozpočtu, neodrážajú medzinárodné zvyklosti pri určovaní obsahu týchto čísel. Viete, že na začiatku, resp. ešte v predvolebnom období v roku 1998 bol cieľ tých skupín zdravotníkov, ktorí sa stretávali a boli aj spolutvorcami tej časti vládneho programu, ktorá sa dotýka zdravotníctva, tak naším snom bolo dosiahnuť 7 % hrubého domáceho produktu vydávaného ročne na zdravotníctvo. Táto skutočnosť sa síce v určitom smere naplnila, avšak ak zoberieme do úvahy, že 7 % sa dosahuje nie za cenu toho, že sa do zdravotníctva na bežné výdavky v bežnom roku dostane tento objem finančných prostriedkov, ale 7 % hrubého domáceho produktu tvoria všetky prostriedky, ktoré idú do zdravotníctva, to znamená aj prostriedky, ktoré sa v minulých rokoch nedali, tieto prostriedky viedli k zadlžovaniu a prostriedky štátneho rozpočtu prípadne privatizačné prostriedky, ktoré sa dávajú na oddlženie, sa potom započítajú do ročného objemu finančných zdrojov, ktorými disponuje zdravotníctvo.

Navyše zdravotníctvo, poviem rovno, že nie som si celkom istý, ako je to v niektorých iných krajinách, ale viem, že sú aj také prípady, kde v niektorých štátoch je zdravotníctvo oslobodené úplne od DPH. U nás je v zdravotníctve, resp. tovar, ktorý sa týka zdravotníctva, je oslobodený od DPH. U nás je situácia taká, že napríklad pri liekoch z celkového objemu liekov vydaných na lekársky predpis, teda z tých približne 17 mld. Sk niečo okolo 5 % prostriedkov sa vracia do štátneho rozpočtu v podobe DPH. Tým, že zdravotnícke zariadenia nie sú platiteľmi DPH, tak vlastne vracajú časť svojich prostriedkov do štátneho rozpočtu. Ale nie toto je to hlavné, s čím sa chcem na vás dnes obrátiť.

Hlavný problém, ktorý vidím, je ten, že rezort zdravotníctva, resp. oblasť verejných financií, ktorá je sústredená do systému zdravotného poistenia, táto oblasť je na rozdiel od iných verejných fondov fragilná najmä v tom, že má veľmi ťažko predvídateľnú svoju výdavkovú časť. Príjmová časť je väčšinou ľahko definovateľná, pretože sa odvodzuje od platieb zamestnancov, zamestnávateľov, od príspevku zo štátneho rozpočtu. Avšak na druhej strane výdavky napríklad Sociálnej poisťovne, výdavky Národného úradu práce, tieto výdavky sú dosť jednoznačne prejudikovateľné a predvídateľné a navyše sú aj upravené, prípadne ich rast je upravený zákonom. Na rozdiel od toho výdavky zdravotných poisťovní okrem bežných výdavkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti obsahujú aj neočakávané a nesystémové výdavky a predovšetkým ide o nesystémové výdavky v podobe rozličných penalizácií, exekúcií a podobne.

Čiže zdravotníctvo v budúcom roku napriek tomu, že má dostať zo štátneho rozpočtu približne o 2 mld. korún viac ako v tomto roku, bude čeliť novým a novým nástrahám a k tým novým a novým nástrahám patrí predovšetkým riziko obrovských exekúcií, ktoré momentálne len v oblasti zdravotného poistenia, to znamená nie exekúcií, ktoré smerujú do zdravotníckych zariadení, predstavuje asi 700 mil. korún. Ak si pomyslíte, že tieto prostriedky budú vymožené exekúciou ako nedobrovoľné platby, v takom prípade si k tomu môžete pripočítať 20% za exekúcie a je to teda suma, ktorá je naozaj zarážajúca a obrovská.

Systém zdravotného poistenia do budúceho roku plánuje približne 5-miliardový deficit vo svojej bilancii príjmov a výdavkov. Z toho dôvodu mi nič iné neostalo, ako hľadať v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 tie položky, ktoré štát uspokojuje relatívne lepšie, vravím relatívne, pretože ani tam nie sme určite spokojní a po prerokovaní vo výbore pre zdravotníctvo za všeobecného súhlasu prakticky všetkých prítomných som spolu s ďalšou skupinou poslancov pripravil pozmeňujúci návrh, ktorého filozofia vychádza predovšetkým zo zásady neprehlbovať deficit štátneho rozpočtu, resp. použiť zo štátneho rozpočtu iba malú časť z tých prostriedkov, ktorú sme dostali ako poslanci od pani ministerky financií k dispozícii, aby sme z tých prostriedkov pokryli niektoré poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré by smerovali k zvyšovaniu výdavkov štátneho rozpočtu.

Konkrétnym problémom, s ktorým sme sa stretli pri štúdiu štátneho rozpočtu, je problém Národného úradu práce a Základného fondu nemocenského poistenia. Obidva fondy pracujú každoročne s mnohomiliardovým prebytkom, pričom prevod v Národnom úrade práce z tohto roku do budúceho roku sa počíta približne vo výške 4 mld. korún, bilancia príjmov a výdavkov v roku 2002 podľa ministerstva financií dosiahne 4,9 mld. korún.

Sociálna poisťovňa, ktorá sústreďuje v sebe niekoľko fondov, hospodári zase nevyvážene, nie že hospodári nevyvážene, ale jej príjmy a výdavky nie sú v zákone ošetrené primeraným spôsobom. A tak sa stalo, že v Sociálnej poisťovni Fond dôchodkového zabezpečenia vnútorným prerozdelením sa zadlžil voči Fondu nemocenského poistenia sumou vyše 8 mld. korún, v budúcom roku sa opäť plánuje suma asi 2,5 mld. korún, ktorá sa má previesť z Fondu nemocenského poistenia do Fondu dôchodkového zabezpečenia. Navyše v čase, keď je občan práceneschopný, v tom čase ho nikto vlastne nepoisťuje, nikto za neho neplatí. Neplatí ani Fond nemocenského poistenia a neplatí zaňho ani zamestnávateľ, ani on sám zo svojich nemocenských dávok si neplatí do zdravotného poistenia.

Z toho dôvodu, ako som už povedal, sme sa vo výbore v skupine poslancov dohodli, že predložíme pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam zároveň pánu spoločnému spravodajcovi a tento pozmeňujúci návrh má 11 bodov, pričom v bode 1, 2 a 3 sa menia vymeriavacie základy pre štát pri platbe do zdravotného poistenia, v bode 2 sa mení vymeriavací základ štátu pre platbu do nemocenského poistenia, v bode 3 sa mení vymeriavací základ Národného úradu práce pri platbách do zdravotného poistenia. A v ďalších bodoch sa upravujú príslušné prílohy k zákonu o štátnom rozpočte.

Dovolím si upozorniť na bod č. 9, ktorý je predložený v dvoch variantoch. Prvý variant je taký, že z Národného úradu práce z časti Financovanie VPP, zamestnanosť mladých sa presúva, resp. sa vypúšťa suma 904 mil. korún a navrhuje sa, aby sa táto suma hradila z vlastných zdrojov Národného úradu práce, ktorý pracuje v prebytku.

V druhom variante ide o to, aby v prípade, že by nebol poslancami schválený prvý variant, sme dostali tú sumu do zdravotníctva, ktorá bola dohodnutá s pánom ministrom Magvašim vo výške 300 mil. korún a v tom prípade to číslo 904 mil. sa mení na číslo 604 mil.

Zároveň sa chcem poďakovať vláde Slovenskej republiky a konkrétne pani ministerke financií za to, že nám v tomto ťažkom období večného finančného nedostatku predsa len dala jednu dobrú správu a tá správa spočíva v tom, že sa zmení návratná finančná výpomoc vo výške 1,14 mld. korún na nenávratnú finančnú výpomoc, čím nám určite veľmi pomohla a pomohla tým teda zdravotníctvu najmä v decembri, v prípade, že by museli zaplatiť zdravotné poisťovne tieto návratné finančné výpomoci, neboli by schopné poskytnúť zálohy a viete, aké je to citlivé v predvianočnom období.

Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov výboru za zdravotníctvo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že túto múdru reč nepočuli viacerí poslanci, pretože kolega Finďo má veľmi dobré, také systémové pohľady na vec.

Musím ho doplniť v jednej veci, ktorú povedal, že nepredvídateľné výdavky v systéme zdravotníckej starostlivosti alebo rezortu zdravotníctva začali enormne akcelerovať do roku 1973, keď nám na Svetovom kongrese neurológie v Barcelone ukázali prvé CT obrazy. Dovtedy boli náklady na neurológiu veľmi nízke a náklady všeobecne na medicínu neboli vysoké, ale vtedy začali komputerové a digitálne obrazy a táto technológia sa dostala do praktického použitia. Potom sa vynašla hromada PC orientovaných techník, ktoré sa zaoberali elektrofyziológiou a vtedy nastal obrovský nárast výdavkov. Väčšina ekonómov to volá, že preto sa stala medicína čiernou dierou, ale za to my nemôžeme, my sme konzumenti technológií. My technológie elegantne uplatňujeme v dobrom vedomí a v dobrom profesionálnom postavení, že konečne niečo viem aj substanciálne dokázať.

Keď dnes robíme trojdimenzionálne obrazy mozgu a presne terč určíme v systéme súradníc a dosiahneme ho neurochirurgickým prístupom a ten stroj stojí 11 mil. Sk, no za to ja nemôžem, ale ja ho chcem používať, pretože to je málo invazívne a to je to, čo pacientovi donesie úžitok. Tak aj to bola nepredvídateľná okolnosť nepredvídateľných výdavkov, čo kolega Finďo zdôraznil a musím povedať, že za to my naozaj nemôžeme. My sme len vykonávatelia toho, čo nám technický pokrok dá a my si ako profesionáli žiadame, aby sme tou špičkovou technológiou boli vybavení. Nie kvôli sebe, my to kvôli sebe nerobíme, robíme to kvôli vám, kvôli sebe, keď ochorieme a vtedy je podstatný rozdiel drahou technológiou vyšetrovať alebo vyšetrovať len rukami.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za faktickú poznámku, za podporu môjho pozmeňujúceho alebo nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu.

Skutočne je potrebné poznamenať, že je veľmi dôležité, aby zdravotníctvo bolo technologicky čo najlepšie vybavené, pretože ak chceme zefektívňovať výdavky na zdravotníctvo, musíme v prvom rade zabezpečiť, aby diagnostika prebehla mimo nemocnice, aby prebehla rýchlo, aby prebehla simultánne viacerými metódami, aby naši pacienti nemuseli donekonečna čakať na to, niekedy aj s veľmi vážnymi chorobami, kým sa podarí pre nich nájsť nejaké voľné okienko na určitom diagnostickom prístroji.

Ja som rád, že filozofia bez ohľadu na politické tričko je tu rovnaká, len by som bol skutočne rád, keby bola aj globálna politická vôľa vo vládach aj v budúcich, v budúcich parlamentoch aj v tomto parlamente, aby sme smerovali aj v tých čiastkových krokoch k cieľu, o ktorom hovoríme.

Koľko náreku je aj teraz kvôli splývaniu dvoch fakultných nemocníc. V podstate sa nič zázračné nestane, len sa zefektívni administratívna činnosť dvoch veľkých zdravotníckych zariadení a naozaj na Slovensku tá neefektívnosť zdravotníctva odčerpáva veľmi veľa finančných prostriedkov, ktoré, ako vidíte, musíme škrabať tam po desať, tam po dvadsať miliónov korún, aby sme vedeli zabezpečiť často existenčné potreby zdravotníctva. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ešte predtým ako vystúpi pán poslanec Šagát, len preto som ho oslovil, pretože pán poslanec Jarjabek, poslankyňa Rusnáková, Kalman, Halmeš, Slaný nie sú prítomní.

Nech sa páči pán poslanec Šagát.

T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo vážený, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som sa jednou vetou stotožnil s tým, čo uviedol pán poslanec Finďo a v nasledujúcich niekoľkých vetách predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je ako alternatíva, pokiaľ by sme neuspeli s tým, čo predniesol pán poslanec Finďo. Tento návrh poslanecký je vypracovaný po dohode s ministerstvom financií a ministerstvom práce.

1. V § 6 sa suma 2 700 Sk nahrádza sumou 2 750 Sk.

2. V § 8 písm. a) sa suma 2 700 Sk nahrádza sumou 3 540 Sk.

3. V prílohe č. 6

a) v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa položka štátom platené poistné na zdravotné poistenie za určené kategórie osôb v sume 14 mld. 961 mil. 549 tisíc zvyšuje o 300 mil. Sk na sumu 15 mld. 261 mil. 549 tisíc korún,

b) v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa suma 904 mil. korún znižuje o 300 mil. Sk na sumu 604 mil. korún s účelovým určením na nástroje, na aktívnu politiku zamestnanosti. Uvedené zmeny je potrebné premietnuť do ostatných príloh k zákonu. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi za vystúpenie. Ďalej čítam písomne prihlásených do rozpravy: Peter Muránsky, Jozef Tarčák, Gustáv Krajči, Pavol Prokopovič, Budaj Ján a Sabolová Mária. Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci,

jeden pozmeňujúci návrh do kapitoly Štatistického úradu v súlade s odporúčaniami auditu štátnej správy si Štatistický úrad pripravil racionalizáciu umiestnenia svojich prevádzok v Košiciach. Úrad plánuje odpredaj administratívnej budovy a takto získané jednorazové príjmy chce využiť najmä na úpravu ďalšieho pracoviska v Košiciach tak, aby sa mohli umiestniť aj pracovníci z odpredanej budovy. Sústredenie pracovníkov do jednej budovy prinesie v budúcnosti tiež zníženie prevádzkových nákladov.

Z tohto dôvodu v časti navýšenie výdavkov kapitol vysvetlím aj, že to nebude ako navýšenie výdavku, pre kapitolu Štatistický úrad sa navrhuje zvýšenie príjmov o 5 miliónov korún a súčasne zvýšenie rozpočtu kapitolových výdavkov o 5 miliónov korún. Čiže, ak sa predá budova v hodnote 5 miliónov korún, je to príjem Štatistického úradu a tie sa vydajú vlastne na rekonštrukciu súčasnej budovy, kde je hlavné sídlo úradu. Za skupinu poslancov, 16 poslancov odovzdávam návrh spravodajcovi. Myslím si, že tieto záležitosti a to racionálne využitie prostriedkov bolo konzultované s ministerstvom financií pánom riaditeľom Štatistického úradu.

A len jedna krátka poznámka. Chcela by som podporiť v časti C.3 bod 11, a to je presun medzi kapitolami a to je výdavok 50 miliónov korún, ktorý bude viazaný na výskum a vývoj, na základný výskum na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, ktorý bude určený na programy ministerstva a bude na dobudovanie alebo vybudovanie infraštruktúry nukleárnej a magnetickej rezonancie, spetroskopie, pretože od vzniku Slovenskej republiky bolo budovanie a udržiavanie infraštruktúry na vysokých školách a ústavoch Slovenskej republiky úplne zastavené a neexistuje dokonca mechanizmus, akým investične náročnejšie, niekoľkomiliónové investičné projekty realizovať.

V dôsledku toho je aj kritická situácia v tejto oblasti a myslím si, že ak sa chceme zaradiť medzi krajiny, kde sa používajú najprogresívnejšie metódy nielen v oblasti školstva, ale aj výskumu, ktoré sa môžu preniesť aj do zdravotníctva a potravinárstva. Myslím si, že treba podporiť tento projekt a zároveň ho odporúča aj výbor pre financie, rozpočet a menu prijať v Národnej rade. Toto sú moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Sabolovej.

Pani poslankyne a poslanci prítomní v rokovacej sále, chcem vás informovať, že pani poslankyňa Sabolová bola posledná v poradí prihlásená písomne do rozpravy. Preto chcem vyzvať poslancov, ktorí sú v poradí Ján Danko, Imrich Andrejčák, Peter Bohunický, Vladimír Bajan, Peter Baco, Ľudmila Mušková, Jozef Brhel, Katarína Tóthová, Vladimír Bajan, pardon, Katarína Tóthová, Dušan Jarjabek, Eva Rusnáková, Jozef Kalman, František Halmeš, Jaroslav Slaný, Peter Muránsky, Jozef Tarčák, Gustáv Krajči, Pavol Prokopovič a Ján Budaj, vyzývam týchto pánov poslancov, aby vystúpili v rozprave.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme ešte v čase, keď Národná rada musí rokovať. Opakovane títo páni poslanci stratili poradie, nie sú prítomní, preto strácajú možnosť vystúpiť v rozprave ako písomne prihlásení do rozpravy. Nechcem byť nekorektný voči tým pánom poslancom, ktorí nie sú tu, pretože by som mohol urobiť teraz ďalšiu procedurálnu ponuku, a to prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nespravím to, ale ponúkam, aby zajtra ráno o 9.00 hodine, keď začne Národná rada opäť rokovať o štátnom rozpočte na rok 2002, sa poslanci, ktorí majú záujem vystúpiť v rozprave, mohli prihlásiť do rozpravy ústne. Žiadnu inú možnosť v tejto chvíli nemám.

Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Páni poslanci, odporúčam, ak je ešte možné, ráno o 9.00 hodine zasadne poslanecké grémium s tým, že by sme rokovanie schôdze začali o 9.30 hodine. Dovtedy budú mať predsedovia poslaneckých klubov možnosť zabezpečiť účasť svojich poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave tak, aby sme mohli nerušene v rozprave pokračovať. Nemal som inú možnosť ako takto skončiť rozpravu. Prerušujem rokovanie do 9.30 hodiny a na 9.00 hodinu zvolávam z poverenia predsedu Národnej rady poslanecké grémium.

(Rokovanie prerušené o 18.36 hodine.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP