Pátek 7. prosince 2001

Ôsmy deň rokovania

53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. decembra 2001 o 9.35 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ďalší rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 53. schôdze písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady Presperín, páni poslanci Bauer, Brocka, Ošváth, Petrák, Slobodník, Šlachta, Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Peter Kresák a Peter Osuský.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k pokračovaniu rozpravy o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, dovoľte mi, aby som vás krátko informoval o záveroch poslaneckého grémia, ktoré sa pred chvíľou skončilo. Pokračovali by sme budúci týždeň v rokovaní Národnej rady v rozprave o 9.00 hodine... (Reakcia z pléna.) V utorok. Čiže pokračovali by sme v utorok o 9.00 hodine rozpravou o tomto bode programu. Hlasovanie o štátnom rozpočte, predpokladám, by sa uskutočnilo vo štvrtok po hodine otázok, t. j. od 15.00 hodiny. Zopakujem. Hlasovanie o štátnom rozpočte by sme, predpokladám, mohli uskutočniť o 15.00 hodine. Čiže v tomto čase interpelácie nebudú.

Na základe dohody poslaneckých klubov, lebo teraz prebehne ústne prihlasovanie sa do rozpravy, každý klub bude mať možnosť dať svojho zástupcu a vystúpiť v rozprave, čiže to bude v rámci prihlásenia sa do rozpravy ústne. Za každý jeden klub v Národnej rade. Čiže na záver rozpravy vystúpia ústne prihlásení a potom by mal možnosť každý klub vystúpiť so svojím zástupcom na záver rozpravy. Dobre? (Ruch v sále.) Bola dohoda, že maximálne 15 minút za klub by potom... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, ja len poviem teraz procedúru, nech sa páči, hláste sa do rozpravy ústne. Ja to zaznamenám a potom každý jeden klub bude mať možnosť ešte vystúpiť jedným zástupcom na záver rozpravy maximálne 15 minút.

Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, teraz nech sa páči, kto sa do rozpravy k štátnemu rozpočtu hlási ústne. Moment. (Ruch v sále.) Pokoj, páni poslanci. Zapísal som si po pána poslanca Duku-Zólyomiho, čiže číslo 9. A teraz posuňme ďalej od čísla 10. Čiže mám zapísaných po pána poslanca Zólyomiho, ktorý bol v poradí deviaty. Tak pán poslanec Mesiarik ako osemnásty, prosím potom od neho. Pán poslanec Mesiarik ako posledný s poradovým číslom 18. Ešte. Tak. Ďakujem. Potom pán poslanec Delinga, pán poslanec Tatár, pán poslanec Köteles ako posledný. Posuňte to ďalej. Ešte, ešte, posuňte to ďalej, ešte o jedno miesto. Posuňte to, dobre. Juriš je dvadsiaty deviaty. Pani poslankyňa Tóthová, ale vás už mám. (Reakcia poslankyne.) Nie. Už ste sa prihlásili. Aj pán poslanec Kandráč. Platí to prvé, čo som zapísal. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, Tóthová už je, čiže to neplatí. Pán poslanec Kandráč už je. Pán poslanec Budaj.

Ktoré poslanecké kluby chcú vystúpiť na záver rozpravy? - pýtam sa. Teraz za kluby. KDH, HZDS. Čiže zatiaľ KDH, HZDS, SDĽ. Kto za kluby? SMK, SOP. Tak. Teraz prečítam, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne vrátane za kluby, potom nadiktujete budúci týždeň meno. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Prečítam: páni poslanci Slaný, Klemens, pani poslankyňa Slavkovská, Kalman, Jarjabek, Tóthová, Rusnáková, Vavrík, Duka-Zólyomi, Bohunický, Rusnák, Prokopovič, Hajdúk, Bajan, Faič, Sabolová, Cabaj, Mesiarik, Finďo, Ferkó, Benčat, Bartoš, Andrejčák, Kandráč, Bárdos, Delinga, Tatár, Köteles, Juriš, Halmeš, Budaj, Slavkovská. Tridsaťtri, pán poslanec nemal kartu. Pán poslanec Ambróš. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Mušková, ja som uzavrel, kde ste boli? (Ruch v sále.)

Panie poslankyne, páni poslanci, hovoril som, venujte tomu pozornosť a prihlasujte sa. Šomrali ste, diskutovali ste a niektorí ste sa zabudli. Uzavrel som možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne s tým, že za kluby vystúpia... Prihlásili sa kluby a na záver rozpravy, tak ako sme sa dohodli: KDH, HZDS, SDĽ, SDK, SMK a SOP. Čiže potom budúci týždeň by som požiadal mená, ktorí vystúpia za kluby, dobre?

Panie poslankyne, páni poslanci, môžeme teraz pokračovať v rozprave ústne prihlásenými. Ministerka je tu. Spravodajca je tu. Čiže ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Slaný a po ňom pán poslanec Klemens. Čiže pokračujeme v rozprave ústne prihlásenými. Nech sa páči, pán poslanec Slaný. (Ruch v sále.) Upokojte sa, panie poslankyne, páni poslanci.

Vystupuje pán poslanec Slaný.

J. Slaný, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu dve alternatívy pozmeňujúceho návrh, ktorý sa týka zásobovania pitnou vodou okresov Žiar nad Hronom a Hliník nad Hronom. (Reakcia z pléna.) Najprv sa sústredím na prednesenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu a potom ho odôvodním.

V prílohe k tabuľke č. 8 číselný kód 27 130 - obstaranie a technické zhodnotenie stavieb verejnoprospešného charakteru vodární:

A - Stavebné akcie sa v časti Individuálny výdavok za slovami Hliník nad Hronom, prívod vody Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Banská Bystrica suma "9 000" nahrádza sumou "59 mil. Sk".

Odôvodnenie: Rozvojové programy v oblasti rozširovania vodárenských sústav okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica majú oporu i v týchto uzneseniach. Ide o uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 480 z 2. júna 1994; uznesenie vlády č. 630 z 28. 6. 2000, ktoré uložilo riešiť náhradné zásobovanie obcí pitnou vodou nachádzajúcich sa v ochrannom pásme Jadrových elektrární Mochovce; uznesenie vlády č. 498 z 28. 6. 2000, ktoré uložilo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky vytvoriť podmienky na realizáciu stavby skupinového vodovodu Žiar nad Hronom, Hliník nad Hronom ako súčasť skupinového vodovodu prepájajúceho Stredoslovenskú vodovodnú sústavu so Západoslovenskou vodovodnou sústavou; uznesenie vlády č. 719 z 13. 9. 2000, ktorým uložilo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky v rámci zdrojových možností rozpočtu kapitoly určeného Ministerstvom financií Slovenskej republiky smerným limitom a s ohľadom na celkovú rozostavanosť v rámci kapitoly a jej nezvyšovania zaradiť stavbu "Skupinový vodovod vetva Hliník nad Hronom" do menovitého zoznamu stavieb financovaných z kapitálových výdavkov vlastnej rozpočtovej kapitoly.

Naliehavosť urýchlenej realizácie tohto skupinového vodovodu vyplýva hlavne z toho, že v jednotlivých okresoch, ide hlavne o okres Žiar nad Hronom a Žarnovica, pitná voda nespĺňa technickú normu, ktorá stanovuje kvalitu pitnej vody, a z tohto pohľadu je veľmi potrebné, aby sa tento skupinový vodovod budoval a aby boli naň pripojené obce v jednotlivých okresoch.

V rámci rokovaní o podpore tejto investičnej akcie došlo ku konsenzu, môžem povedať, že i túto investičnú akciu v rámci Stredoslovenského kraja podporujú aj poslanci z iných politických strán, ako predstavujem ja, to znamená, že tam došlo, dá sa povedať, k podpore všetkých koaličných partnerov, ktorí tvoria túto vládu. Takže zo strany koaličných klubov by mala byť podpora tomuto návrhu. A takisto je podpora i zo strany opozičných strán, keďže je tam veľká väčšina tých poslancov aj z opozície, takže ide o pozmeňujúci návrh, ktorý by mal prejsť konsenzom tejto Národnej rady, keďže ide o celospoločenskú a verejnú akciu, ktorá pomôže zlepšiť život obyvateľov týchto okresov. Toto je prvá alternatíva môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorá vlastne, jednoduchou rečou povedané, žiada zvýšenie rozpočtu na túto investičnú akciu.

Zároveň predkladám i druhú alternatívu riešenia financovania tejto investičnej akcie, ktorá v podstate vychádza z tej filozofie, že navrhujem, aby sa z prípravy na výstavbu Vodného diela Slatinka zobrala suma 50 mil. Sk, lebo som osobne presvedčený, a nielen ja, ale i mnohí koaliční poslanci, ktorí žijú na území bystrického kraja, že financovať v takom rozsahu, ako je v rozpočte plánovaná príprava budovania Vodného diela Slatinka, ktoré v ďalších rokoch vôbec nie je investične ani investorsky zabezpečené, je zbytočné, a preto navrhujem, podávam tento pozmeňujúci návrh, čiže návrh č. 2.

V prílohe k tabuľke č. 8 číselný kód 27 120 - obstaranie a technické zhodnotenie stavieb verejnoprospešného charakteru vodohospodárstva:

A - Stavebné akcie sa v časti Individuálny výdavok za slovami Vodná nádrž Slatinka - projektová príprava suma "66 500 tis." nahrádza sumou "16 500 tis.".

A v prílohe k tabuľke č. 8 číselný kód 27 130 - obstaranie a technické zhodnotenie stavieb verejnoprospešného charakteru vodární:

A - Stavebné akcie sa v časti Individuálny výdavok za slovami Hliník nad Hronom, prívod vody Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Banská Bystrica suma "9 mil." nahrádza sumou "59 mil. Sk".

Je to alternatíva riešenia toho istého problému a verím, že snemovňa zváži a prijmeme v návrhu štátneho rozpočtu jednu z týchto dvoch alternatív, aby sme zabezpečili dofinancovanie už tejto rozostavanej verejnoprospešnej akcie. A verím, že do konca volebného obdobia, keby sme schválili požadované prostriedky, by tento skupinový vodovod bol vybudovaný, čo by veľmi pomohlo, či už zvýšeniu kvality života týchto občanov v týchto okresoch, alebo takisto jeho budúcemu investičnému rozvoju, keďže zásobovanie pitnou vodou, budovanie cestnej infraštruktúry a ostatnej verejnej infraštruktúry je veľmi dôležité pre rozvoj tohto regiónu. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slaného. Jediný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Slaný, odvolávali ste sa na podporu opozičných strán. Bol by som rád, keby ste teraz v reakcii vystúpili, s ktorým klubom opozičných strán ste rokovali, s akými obojstrannými dohovormi a s akými výsledkami. Pre mňa je to prekvapením, lebo nie je mi známe o žiadnych vašich rokovaniach s klubom HZDS.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktickú. Áno. Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

J. Slaný, poslanec: Áno. Chcel by som reagovať na pána Hofbauera. Ide o to, že tie okresy, ako je známe, tam má veľké zastúpenie na komunálnej úrovni Hnutie za demokratické Slovensko. Čiže na mňa sa obrátil prednosta okresného úradu, ktorý je, samozrejme, z tejto vládnej koalície, a takisto podporujú riešenie tejto investičnej akcie poslanci za hnutie, no, starostovia a primátori za Hnutie za demokratické Slovensko, o čom som bol oboznámený. A ja verím, že keď dôjde k skĺbeniu podpory komunálnych politikov a politikov centrálnej vlády a nás v parlamente, tak podporíme to spoločne. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens. A po ňom pani poslankyňa Slavkovská.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na to, že v rozprave k štátnemu rozpočtu na rok 2002 rezortu ministerstva pôdohospodárstva už vystúpilo niekoľko mojich kolegov z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a k ich návrhom a požiadavkám nemám pripomienky a súhlasím s nimi, budem vo svojom vystúpení veľmi stručný a dovolím si predložiť dva návrhy, a to na účely, na ktoré sa v rozpočte asi pozabudlo.

1. Navrhujem zvýšiť rozpočet výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o 197 mil. Sk na zabezpečenie integračného, administratívneho a kontrolného systému, na poskytovanie priamych platieb do rezortu pôdohospodárstva z Európskej únie. Moje zdôvodnenie spočíva v tom, že rezort ministerstva pôdohospodárstva pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie musí byť legislatívne a inštitucionálne zladený s členskými krajinami Európskej únie. Požiadavka Európskej únie pre rezort pôdohospodárstva je okrem iného aj urýchlene dobudovať IACS (t. j. integrovaný administratívny a kontrolný systém) na poskytovanie priamych platieb do rezortu pôdohospodárstva z Európskej únie, ktorý Slovenskej republike chýba, aj keď určité prvky kompatibilné s týmto systémom sa využívajú aj u nás. Pripomínam, že bez zavedenia systému IACS kapitola pôdohospodárstva nemôže byť s Európskou úniou uzatvorená. Ide o jednotný systém evidencie a identifikácie pozemkov v rastlinnej výrobe a zvierat v živočíšnej výrobe, ako aj potrebné inštitucionálne a administratívne štruktúry vrátane ich technického zabezpečenia.

2. Navrhujem zvýšiť rozpočet kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky funkčná klasifikácia 0422 lesníctvo o 150 mil. Sk na zveľaďovanie a ozdravenie lesa. Moje zdôvodnenie je jednoduché. Zveľaďovaním, zalesňovaním a ozdravovaním lesa riešime ekológiu, životné prostredie, eróziu pôdy i povodne. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská a po nej pán poslanec Jozef Kalman.

E. Slavkovská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, už pri prvom mojom vystúpení som sa začala zaoberať kapitolami ministerstva školstva, krajských úradov v oblasti vzdelávania a Slovenskej akadémie vied. Teraz by som chcela rozšíriť svoje vystúpenie o určité podrobnosti, ktoré dokresľujú celkový obraz o tom, ako sa dávajú finančné prostriedky, nedostatočné finančné prostriedky na tieto kapitoly.

V prvom rade si zoberiem Slovenskú akadémiu vied. Vláda neustále deklarovala za celé štyri roky potrebu narastania výdavkov na vedu a techniku. Toto sa, samozrejme, nerealizuje, ale práve naopak, v posledných rokoch došlo k poklesu celkových výdavkov na vedu. Iba niekoľko čísiel. Oproti roku 1998 podľa predbežných výpočtov poklesol celkový podiel výdavkov z 1,18 % na 0,80 %. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov poklesla z 0,42 % z HDP na cca 0,31 % z HDP na rok 2002.

V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky priblížiť sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí i proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k odchodu do zahraničia perspektívnu mladú generáciu, ktorá nemá uplatnenie ako vedecký potenciál doma, a preto si ho hľadá v zahraničí. Samozrejme, že nikomu nemusím zdôrazňovať, že ak sa chceme pohnúť z ekonomickej stránky, takže rozvoj vedy a techniky na Slovensku je jednoznačne dôležitý a musí byť aj prioritný.

Vedeckovýskumná činnosť Slovenskej akadémie vied sa v roku 2002, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, zameriava hlavne na medzinárodné granty, z ktorých sa tiež získavajú určité peniaze, a potom na projekty VEGA, kde je vyčlenených na budúci rok 50,82 mil. Je to absolútne nedostatočný počet, a keďže sama nemá k dispozícii iné prostriedky, ktoré by mohla vyčleniť na tieto projekty, tak nedostatočné financovanie projektov vedy sa musí prejavovať v Slovenskej akadémii vied v tom, že Slovenská akadémia vied musí obmedziť prideľovanie finančných prostriedkov z Európskej únie, pretože nie sú dostatočné prostriedky u nás. Výskum stratí kontakt so špičkovým výskumom vo svete, zaostávanie vedeckovýskumnej základnej Slovenskej republiky za ostatným svetom sťaží snahu integrovať sa do európskeho výskumného priestoru. Keď si zoberieme postoje Európskej únie za jednotlivé roky 1998, 2000, 2001, všade sa v správach Európskej komisie konštatuje, citujem, "že Slovenská republika nevenuje dostatočnú pozornosť rozvoju vedy a techniky". Tieto správy akosi zostávajú úplne bez povšimnutia, jednoducho nie je možné, aby sa vláda naďalej takto stavala k oblasti nielen Slovenskej akadémie vied, ale výskumu ako takému.

V súlade s tým, čo som povedala, kapitola Slovenskej akadémie vied by mala mať zabezpečený medziročný nárast už na rok 2001, už na tento rok mala mať zabezpečený v objeme 80 mil. Samozrejme, že ten nebol, bolo to zabezpečené iba v rozsahu 20 mil. Na rok 2002 by mal byť zabezpečený nárast o 80 mil., ale je zabezpečený iba o 7,5 mil. Tento nárast, o ktorom hovorím, 80 mil. na budúci rok, vyplýva z Koncepcie štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorú schválila svojím uznesením vláda v roku 2000 a schválila ju svojím uznesením aj Národná rada tiež v roku 2000. Čiže uznesenia sú schválené, koncepcia je schválená, len, žiaľbohu, sa nenapĺňa tak, ako by sa napĺňať mala.

Teraz by som si dovolila ešte pár údajov ku kapitole ministerstva školstva. Keďže ide o štvrté volebné obdobie tejto vlády, tak ja som si skôr zhrnula, čo za tie 4 roky sa v kapitole ministerstva školstva dosiahlo, resp. nedosiahlo. Ide o výrazný deficit financovania v každom roku. Za prvý rok vládnutia išlo o deficit 185 mil. a ešte plus 12-percentná inflácia, za druhý rok vládnutia išlo o deficit 406 mil., 12,2-percentná inflácia, za tretí rok deficit 242,8 mil., 9-percentná inflácia, no a ak by som počítala ten budúci rok, tak tam je tiež deficit 57 mil., ak sa, samozrejme, odsúhlasia tie pozmeňujúce návrhy pre rozvoj školstva, ktoré boli prijaté v gestorskom výbore pre vzdelávanie. A musíme, samozrejme, pripočítať cca 8-percentnú infláciu. Takže keby som to spočítala, za 4 roky sa tu vyrobil deficit 777 mil. pri stálych cenách. To by som chcela zdôrazniť.

No a chcela by som zdôrazniť to, že už v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že vzdelanie bude prvou prioritou tejto vlády. Žiaľbohu, za celé 4 roky sa tá priorita nepodarila naplniť. Bolo by dobré a ja by som sa na tomto mieste chcela prihovoriť svojim kolegom, aby sme aspoň v tomto štvrtom rozpočte podporili tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli v gestorskom výbore, vo výbore pre vzdelávanie, tým by sme dosiahli, že by sa vlastne naplnilo uznesenie vlády a aj uznesenie Národnej rady a naplnili by sa koncepcie, ktoré prijímalo ministerstvo školstva o rozvoji vzdelávania, teda Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva, pretože v tejto koncepcii sa hovorí, že treba neustále zvyšovať podiel z HDP o 0,1 %. Žiaľbohu, to sa nedarí. A stále tomu školstvu niečo chýba.

To isté sa týka nielen kapitoly ministerstva školstva, ale týka sa to aj malého školstva, teda peňazí, ktoré sú rozdeľované v rámci krajských úradov. Taktiež som si to zosumarizovala podľa ich vyjadrení: Krajskému úradu Bratislava pre oblasť 0,9, čiže vzdelávanie, chýba na tovary a služby 101 mil., kapitálové výdavky 60 mil., tak to môžeme zobrať tak, že môžu byť aj nemusia, ale na bežné transfery 160 mil. Takisto Trnava, Nitra, Trenčín atď. Čiže keby sme to spočítali, pre oblasť 0,9 - vzdelávanie - na tovaroch a službách pre krajské úrady nám chýba 630 mil., na mzdy nám chýba 227 mil. a viete, že mzdy sú zabezpečované už aj zákonom, a na bežné transfery nám chýba 343 mil.

Pozoruhodné je to, že každému krajskému úradu chýbajú peniaze na mzdy, a vieme, že máme ten zákon o verejnej službe. Pozoruhodné je tiež to, že školstvu chýbajú peniaze na energie, a to tiež každému krajskému úradu. A iba prednedávnom sme prijímali v tejto snemovni zákon o financovaní základných a stredných škôl, kde sa jednoznačne hovorí, že štát je povinný zabezpečiť všetky energie pre školy tak, ako sú dané aj normatívmi. Ale v tomto štátnom rozpočte sa to neodzrkadlilo, takže my odovzdávame základné a stredné školy dolu na samosprávu s tým, že vlastne peniaze na energie im nedávame. A to si myslím, že bude veľký problém, pretože ak sa nenájdu v našom veľkom rozpočte, neviem si predstaviť, ako sa nájdu v samospráve, pretože samospráva ústami aj jej predsedu Sýkoru stále tvrdí, že aj ona v tomto rozpočte dostáva malé množstvo peňazí. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Kalman a po ňom pán poslanec Jarjabek.

J. Kalman, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážená Národná rada, význam a postavenie štátneho rozpočtu v ekonomike a politike každého štátu je daný interaktívnymi finančnými väzbami, ktoré štátny rozpočet má na hospodárske, verejné, štátne subjekty, občanov, inštitúcie vo vnútri a navonok štátu. Jednoducho povedané, štátny rozpočet podmieňuje život štátu, progresívne alebo regresívne pôsobí na aktivity všetkých subjektov v rámci celej ekonomiky.

Ak by som mal v súhrne hodnotiť návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 z tohto pohľadu, musím konštatovať tieto skutočnosti:

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 je mechanickým pokračovaním nedokonalých a, podotýkam, aj nekvalifikovaných konštrukcií reštrikčných rozpočtov predchádzajúcich troch rokov. Ich pôsobením sa prehlbujú deformácie v ekonomike a ohrozujú sa niektoré funkcie štátu, najmä v sociálnej oblasti, čo naši obyvatelia v súčasnom období veľmi nepríjemne pociťujú. Istým indikátorom tohto stavu je klesajúci kurz koruny, vysoká inflácia, ale aj stále sa zvyšujúce ekonomické a sociálne zaostávanie nielen za štátmi Európskej únie, ale aj za mnohými asociovanými krajinami. Podotýkam, že to všetko sa deje v čase nášho veľkého snaženia čo najrýchlejšie vstúpiť do Európskeho spoločenstva.

Vláda miesto kritického prehodnotenia účinnosti pôsobenia takej konštrukcie štátneho rozpočtu, mám na mysli vo vzťahu na dôsledky, ktoré rozpočet tejto konštrukcie má na celú ekonomiku štátu a jeho obyvateľov, naďalej rigídne zotrváva v zajatí sofizmov o reštriktívnosti rozpočtu ako všelieku nielen ekonomických, ale i politických deformácií. Podotýkam, že protiľudovosť týchto rozpočtov je v tom, že úbytky určitých príjmov, napríklad vplyvom privatizácie strategických podnikov, prenáša prevažne na občana, a to najviac cez formu daní, napríklad DPH, spotrebnej dane a ďalších administratívnych a iných poplatkov. Aj včera vláda Slovenskej republiky schválila ďalšie zvýšenie spotrebnej dane na cigarety a niektoré ďalšie výrobky. Pripomínam, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 sa príjem dane z pridanej hodnoty zvyšuje oproti návrhu v roku 2001 o vyše 26 %, t. j. o 18 mld. Bolo by to dobré, keby to išlo z výroby, ale je to zase len na úkor daní od občanov.

Preto vláda neustále zvyšuje regulované ceny energií, palív, tepla, rôznych služieb pre občanov a podobne. Tým však zároveň dostáva do ekonomického marazmu i vlastné inštitúcie, svoj spravovaný štátny majetok, školstvo, zdravotníctvo, kultúru, železnice, ale aj majetok samospráv a podobne. Rastúce dlhy týchto inštitúcií sú toho príkladom. A nevieme, čo s nimi. Táto skutočnosť nemôže prispieť ani podnikateľskej sfére, myslím tú, o ktorú by nám malo hlavne ísť, teda tú, ktorá podniká priamo vo výrobe. Tieto skutočnosti zároveň potvrdzujú už mnohokrát vo verejnosti vyjadrené stanoviská, že táto vládna garnitúra už nie je schopná občanom podať svoju objektívnu sebareflexiu vo vzťahu na svoju víziu uvedenú vo svojom programovom vyhlásení, či riešiť pálčivé problémy jednotlivých sociálnych skupín, odvetví, regiónov a podobne. Tu už dávno vláda hrá s občanom hru mačky s myšou.

Vážené dámy a páni, príjmová časť návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 dostatočne analyticky nereaguje na zásadné zmeny, ktoré nastávajú privatizáciou strategických podnikov, bánk a poisťovní, riešením náhrady. Strategické podniky majú v ekonomike i synergické efekty. Upozorňujem, že ďalšie dodatočné zdaňovanie obyvateľstva priamymi či nepriamymi daňami ako kompenzácia straty príjmov štátneho rozpočtu za uvedený privatizovaný štátny majetok zase znižuje veľkosť disponibilného dopytu po tovaroch a službách. Nehovoriac o tom, že pre niektoré skupiny obyvateľstva ďalšie zdaňovanie by zhoršilo už dnes neúnosnú sociálnu situáciu. To by potom nebolo nič iné len ukážka toho, ako sa "legitímne" realizuje sociálne násilie páchané štátom na svojich občanoch.

Výdavková časť návrhu štátneho rozpočtu nie je rozvojová. Nezakladá budúce kvality prínosov pre štátny rozpočet. Je reprodukovaním predchádzajúcich rozpočtov s jeho čiastkovými vnútornými zmenami, o ktorých som v predchádzajúcej časti už hovoril, a kde sa prenáša udržanie príjmov štátneho rozpočtu v rozhodujúcej miere na občana Slovenskej republiky. Pri porovnávaní výdavkov návrhu štátneho rozpočtu medzi jednotlivé rezorty nevidím napríklad to, že by v ňom boli akceptované sľuby jednotlivých ministrov trebárs odborárskym predstaviteľom či odborárskym zväzom. Približne pred 8 mesiacmi minister školstva verejne sľúbil 30-percentné zvýšenie platov, čo sa v náraste miezd z tohto rezortu vo výdavkoch uvedených v podiele neprejavuje. V tomto rezorte sa dostatočne nepremietajú ani potreby zvýšenia výdavkov na vedu, najmä v základnom výskume. Podčiarkujem to aj vo väzbe na potrebu aktivizácie tejto oblasti v zmysle vyjadrení dokumentov prerokovaných vo vláde a prijatých záverov v tejto oblasti v súvislosti vo vzťahu k Európskej únii. To už nehovorím o sľuboch, ktoré boli dané v programovom vyhlásení vlády, či o sľuboch v predvolebnej kampani a podobne.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa zmienil o niektorých - vo vzťahu k návrhom štátnych rozpočtov - podľa môjho názoru najdôležitejších problémoch alebo veľmi dôležitých problémoch v súčasnosti. V prvom momente chcem upriamiť pozornosť na politiku zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Pani ministerka financií pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu uviedla okrem iného, že jednou z priorít návrhu štátneho rozpočtu je riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike. Chcem podotknúť, že túto skutočnosť dosiaľ vláda nerealizovala a nerealizuje ani v súčasnom navrhovanom rozpočte. Súčasná vládna koalícia na čele so svojou vládou dostala našu krajinu do absolútneho marazmu. Na túto skutočnosť poukazujeme takmer pravidelne na rokovaniach parlamentu, ale vláda dosiaľ nedokázala nájsť účinný liek na vyliečenie tejto choroby. Nedokázala nielen nájsť liek, ale nedokázala ani realizovať svoje prijaté opatrenia. Otázka stojí, či vôbec chcela. Pretože ako ináč nazvať skutočnosť, že dosiaľ nedokázala prijať zásadné opatrenia na zlepšenie stavu nezamestnanosti, resp. že v tejto oblasti sú oveľa aktívnejší poslanci Národnej rady ako samotní členovia vlády. Mám na mysli prijímanie noviel zákona o zamestnanosti poslancami v Národnej rade.

Alebo ako posudzovať skutočnosť, že vláda prijala až v novembri 2000 Národný plán zamestnanosti? V ňom prijala 34 opatrení, ku ktorým na svojom rokovaní 31. októbra tohto roku konštatovala, že z týchto opatrení je 31 dlhodobého charakteru a v podstate sa začali realizovať len tri. Absolútne nepochopiteľné v tomto prípade sa javí prijaté uznesenie, ktoré ukladá ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny prijať do 31. decembra tohto roku Národný akčný plán zamestnanosti na roky 2002 až 2003. Teda vlastne doterajšie svoje prijaté závery zrušila a postavila sa na novú štartovaciu dráhu, podotýkam, že v závere svojho funkčného obdobia. To znamená, že preniesla zodpovednosť za stav, ktorý sama spôsobila, na budúcu vládu. Pritom pani ministerka, tak ako som povedal, uviedla, že na nastávajúce obdobie je aj v štátnom rozpočte priorita riešenie zamestnanosti.

Pozrime sa teda, aký je súčasný návrh rozpočtu, čo z návrhu rozpočtu vyplýva. Podľa predvčerajšieho zverejnenia a vyjadrenia predstaviteľov Národného úradu práce je súčasná miera nezamestnanosti 19,07 %, čo znamená približne 530 000 evidovaných nezamestnaných. Národný úrad práce predpokladá v roku 2002 priemernú mieru nezamestnanosti za celý rok 19,3 %. Vláda vo svojom strednodobom finančnom výhľade na roky 2002 až 2004 predpokladá 19,5 %. Teda opäť je nejednotnosť názorov na vývoj na trhu práce, najmä na mieru nezamestnanosti. Očakával som, že aspoň v poslednom roku vládnutia tejto vlády bude mať vláda súčasnú tendenciu zlepšiť, najmä keď vychádzam z programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí o 10-percentnej nezamestnanosti, či zo záväzku v generálnej dohode na tento rok o 3-percentnom znížení nezamestnanosti v tomto roku. Preto ma aj prekvapuje stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktoré neorientuje svoje stanovisko aj na tento problém, ale zdá sa, že sa s týmto problémom aj Konfederácia odborových zväzov zmierila.

O akej priorite môžeme hovoriť, potvrdzuje ďalší fakt. Vláda uvažuje na budúci rok s rastom HDP na úrovni 3,6 %, pričom aj podľa Národného úradu práce pozitívny vplyv na zníženie nezamestnanosti by mohol nastať až pri 4-percentnom raste HDP. Nakoniec o skutočnej priorite hovoria aj samotné čísla samotnej vlády, ktorá vo svojom návrhu strednodobého finančného výhľadu na roky 2001 až 2004 predpokladá mieru nezamestnanosti za rok 2001 19,8 % a v roku 2002 19,5 %. Z toho vyplýva, že efektívnosť realizovanej priority v oblasti nezamestnanosti spôsobí v budúcom roku "až" 0,3-percentné zlepšenie súčasného stavu. Alebo ďalší nezmysel tvrdenia o priorite riešenia nezamestnanosti potvrdzuje návrh finančných prostriedkov vyčlenených v návrhu programu štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Vláda vyčlenila - a opäť uvádzam - "až" 95,1 mil. Sk pre tieto okresy.

Vážené dámy, vážení páni, podľa posledných údajov máme na Slovensku 25 okresov s vyššou mierou nezamestnanosti ako 20 % a 3 okresy s vyššou mierou nezamestnanosti ako 30 %. Ak by sme len mechanicky pristúpili k tomuto problému, tak na 28 okresov s vysokou mierou nezamestnanosti vláda vyčleňuje 95,1 mil. Sk, čo v prepočte znamená na 1 okres ani nie 3,3 mil. Sk. Kladiem si otázku: Čo 3,3 mil. Sk pomôže v kolapse sa zmietajúcim okresom? Podotýkam, že táto suma je nižšia, ako bola v minulom roku.

Ďalší príklad prístupu k priorite. Kým tento rok išlo zo štátneho rozpočtu na aktívnu politiku trhu práce 1,6 mld. Sk, v návrhu rozpočtu na budúci rok dáva vláda len 904 mil. Sk, z toho na verejnoprospešné práce 600 mil. Sk. Pričom znova podotýkam, že verejnoprospešné práce problém nezamestnanosti neriešia. Nedôveryhodne vyznieva aj fakt uvedený v návrhu rozpočtu na rok 2002 Národného úradu práce, ktorý v troch projektoch, a to v Programe podpory zamestnávania mladých ľudí, v Programe dohodnutej praxe absolventa školy a v Programe individualizovaných služieb pre mladých ľudí predpokladá vytvorenie 60 000 pracovných miest. Tie sa však potom nepremietajú do zásadnejšieho zníženia nezamestnanosti. Možno aj preto, že vláda predpokladá ďalšie výrazné masové uvoľňovanie pracujúcich zo zamestnania. Potvrdzujú to aj stanoviská niektorých odborových zväzov. Napríklad Odborový zväz Stavba predpokladá, že ak sa nezvýšia financie do stavebníctva, hrozí prepustenie 4 000 zamestnancov. S obdobným počtom prepustených zamestnancov sa predpokladá v Železniciach Slovenskej republiky. O znižovaní pracovných stavov sa verejne hovorí v baníctve, poľnohospodárstve, zdravotníctve, školstve a v mnohých iných rezortoch.

Tieto a ďalšie fakty jednoznačne potvrdzujú, že nielen návrh štátneho rozpočtu na rok 2002, ale, ako som už povedal, táto vláda vôbec nerieši problém vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku a odkladá to na budúcu vládu. Je to nedôstojné vo vzťahu k samotnému občanovi, už nehovoriac, že je to v absolútnom rozpore s tendenciami zamestnanosti v krajinách Európskej únie. Mrzí ma v tejto súvislosti, že práve, alebo predovšetkým podpredseda vlády Mikloš, ktorý zodpovedá za túto časť, za ekonomický rozvoj spoločnosti, ako aj ďalší ekonomickí ministri, v tomto smere možno aj zámer ministerstva financií alebo ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny v konkrétnej alebo reálnej činnosti nenaplnili.

Vážené dámy a páni, pár slov k vývoju miezd na Slovensku. Za tri roky pôsobenia tejto vlády je prepad reálnej mzdy 8 %. V návrhu štátneho rozpočtu sa predpokladá v nominále zvýšiť priemerné platy o 1 160 Sk pri predpokladanej inflácii 6,7 %. A už dnes experti hovoria, že je nereálna, bude vyššia. Nám vychádza, že rast priemerných zárobkov v tomto roku bude reálne 2,3 %. Z toho vyplýva, že keby sa aj dodržala táto prognóza na budúci rok, za pôsobenia vašej vlády príde k prepadu reálnej hodnoty miezd o viac ako 5 %. Myslím si, že je to o niečom inom ako to, čo sa sľubovalo ľuďom. Jednoducho sa tu klamalo.

Dámy a páni, podobná nepriaznivá situácia vo vzťahu k návrhu štátnych rozpočtov, resp. rozpočtu Sociálnej poisťovne, je aj v oblasti dôchodkov. Treba povedať, že návrhy rozpočtov neuvažujú s valorizáciou dôchodkov v budúcom roku, pritom sociálno-ekonomický vývoj jednoznačne potvrdzuje, že príde k naplneniu zákonných podmienok na nutnosť valorizácie dôchodkov. Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších oblastiach v sociálnej oblasti, niektoré boli hovorené, niektoré ešte hovorené budú.

Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som sa zmienil ešte o jednom mimoriadne vážnom probléme našej spoločnosti a to je problém neprispôsobivých Rómov v našej spoločnosti. Už aj v tejto sieni sa niekoľkokrát veľmi vážne a veľmi dôrazne hovorilo o zlej situácii, ktorá je nielen sociálna, ekonomická, ale ktorá sa stáva aj politickou. Už aj v tejto snemovni sa niekoľkokrát rozprávalo o potrebe a nutnosti riešiť tento stav, riešiť problémy samotných Rómov, riešiť ich aj vo vzťahu k našej integrácii a vlastne k samotnej podstate života. Niekoľkokrát sme poukazovali aj pri predchádzajúcich návrhoch štátnych rozpočtov, že vláda Slovenskej republiky nerealizuje už ani vlastné prijaté koncepčné zámery riešenia rómskej problematiky, predovšetkým zo strany podpory ich finančných tokov. Žiaľ, musím konštatovať, že aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 vláda uvažuje v rámci kapitoly VPS s 50 mil. Sk a v rámci rezervy na projekty riešenia problémov rómskej komunity s 15 mil. Sk. Dámy a páni, položte si otázku, čo môžeme so 65 mil. Sk v súčasnosti na Slovensku za súčasnej situácie, v akej sa Rómovia nachádzajú, vyriešiť? Opäť sú tu nesplnené sľuby, opäť sú tu nesplnené nádeje a opäť tu bude prehlbujúci sa marazmus časti rómskej komunity, ktorá bude robiť hanbu Slovensku, z ktorej Slovensko bude mať problémy a s čím bude mať problémy aj samotná Európska únia. Opäť rozpor medzi tendenciami vo vzťahu k Európskej únii, teda slovami a samotnými skutkami a realizáciou v praxi.

Dovolím si pripomenúť v tomto smere ešte ďalší problém, ktorý permanentne pri návrhoch štátnych rozpočtov predkladám, poukazujem, ale, žiaľ, moje slová nie sú nikdy akceptované alebo premietnuté do samotnej realizácie návrhu štátneho rozpočtu. Aj z toho dôvodu, aj po skúsenostiach z predchádzajúcich 3 rokov vlastne nepredkladám žiaden pozmeňujúci návrh, nedávam žiaden návrh na zvýšenie tej alebo onej kapitoly alebo tej-ktorej položky, pretože už dopredu je jasné, že na rozpočte sa v podstate nebude nič meniť, už dopredu ste sa dohodli, že nebudete akceptovať požiadavky opozície a podobne.

Napriek tomu mi dovoľte pripomenúť ďalšiu úlohu veľmi mimoriadne dôležitú. Vážnosť rôznych spoločenských pohľadov, ktorá sa nerealizuje alebo ktorá nezakladá dôslednú realizáciu v budúcom roku z návrhu štátneho rozpočtu tak, ako je predložený. Ide mi, vážené dámy a vážení páni, o otázku drogovej scény na Slovensku. Predchádzajúca vláda prijala konkrétne opatrenia - podotýkam, ako jedna z prvých krajín v rámci Európy - na zásadné riešenie drogovej problematiky alebo boja proti drogám. Podotýkam, že v rokoch 1995 až 1998 bolo na plnenie úloh Národného programu boja proti drogám zo štátneho rozpočtu vynaložených 514 mil. Sk. V návrhu rozpočtu na rok 2002 opätovne nie je riešené financovanie schválených úloh Národného programu boja proti drogám prostredníctvom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Pritom vláda pravidelne ročne ukladá členom vlády, ktorí sú členmi výboru, zabezpečiť plnenie úloh Národného programu boja proti drogám a zabezpečiť jeho finančné krytie. Výška reálneho krytia prostredníctvom rezortov nie je k dispozícii. Požiadavky zainteresovaných ministerstiev na rok 2002 boli vyčíslené v sume 240 mil. Sk a krajských úradov v sume takmer 120 mil. Sk.

Vážené dámy a vážení páni, žiaľ, v návrhu rozpočtu na rok 2002 je v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenených len 40 mil. Sk a v protidrogovom fonde prostredníctvom ministerstva zdravotníctva 5 mil. korún a prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ďalších 5 mil. korún. Teda spolu len 50 mil. Sk. Je to suma, ktorá je stabilná, počas pôsobenia tejto vlády už štvrtý rok predložená, vôbec sa neberie otázka inflácie, vôbec sa neberie otázka nárastu drogovej scény, to znamená, že prakticky každým rokom súčasná vláda dáva na riešenie a boj proti drogám nižšie a nižšie finančné prostriedky. Aj preto, žiaľ, musíme konštatovať, čoho sme dennodenne svedkami, že sa drogová scéna na Slovensku v neprospech samotného Slovenska, v neprospech občanov, tých, ktorí jej podľahli, ale aj tých, ktorí jej zatiaľ nepodľahli, neprejavuje.

Dovoľte mi na záver ešte si osvojiť jednu prosbu jedného odborového zväzu. Je to Odborový zväz hasičov, určite ste dostali všetci do lavíc jeho požiadavku a chcem sa tiež zmieniť o nej ako o neakceptovanej. Chýba 178 mil. korún na technické vybavenie a chýba 77 mil. korún na ochranné pracovné prostriedky pre samotných hasičov. Prečo o tom hovorím? Nielen preto, že to píše Odborový zväz hasičov, ale mám z tohto roku, žiaľ, zlú skúsenosť, keď povodne na strednom Slovensku v obci Osrblie a Hronec spôsobili veľké škody a keď práve pri zásahoch najviac pomáhali hasiči, ale, žiaľ, nemali prakticky žiadne technické vybavenie. Mať technické vybavenie, mať lepšie vybavenie by znamenalo aj zníženie škôd, ktoré len tieto dve obce postihli, zníženie škôd na obecnom majetku, na súkromnom majetku, na ďalšom. Jednoznačne sa ukázalo, že park je zastaraný, technika nedostatočná, je jej málo a hasiči dnes v podstate osobné ochranné pracovné prostriedky ani nepoznajú. Preto by som chcel poprosiť o zváženie tejto požiadavky odborového zväzu a venovať sa jej aj v samotnom prijatí návrhu štátneho rozpočtu. Vážené dámy a vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek a po ňom pán poslanec Brhel.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister kultúry, vážená pani ministerka financií, dámy a páni, všetci už nejaký ten týždeň máme s kultúrou a rezortom štátnej správy isté skúsenosti a som presvedčený, že to nie je náhoda, ak pán minister kultúry predloží práve taký návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2002, aký predložil, že totiž nás poslancov nepostavil pred problém hľadať miesta či oblasti, v ktorých je návrh ministerstva voči tej či onej činnosti alebo organizácii spravodlivý, ale navrhovať, kde by sa malo či mohlo korektúrou vládneho návrhu rozpočtu docieliť spoločensky efektívnejšie a z hľadiska občianskych potrieb výhodnejšie riešenie. Pán minister Kňažko a s ním vláda Slovenskej republiky nás však informujú o tom, že rozpočet rezortu na budúci rok bez investičných nákladov dosahuje niečo vyše 2 mld. korún a na to, aby poriadne fungoval, mu chýba 1,997 mld. korún. Prakticky teda rezort na budúci rok má dostať asi polovicu toho, čo potrebuje, čo ekonómovia rezortných organizácií a ministerstva vypočítali ako sumu, ktorá by umožnila organizáciám reálne fungovať a podporovať kultúrne aktivity najrozmanitejšieho typu.

Aj ja som si ako iste mnohí z nás pri večernom štúdiu tohto materiálu kládol otázku, čo by som robil, keby som mal k dispozícii 50 % prostriedkov, ktoré pre svoje "riadne" fungovanie potrebujem. Isteže aj každý z nás ako človek, aj organizácie, ba i celé rezorty môžu istý čas fungovať šetrne. Zasa v úvodzovkách "šetrne" preto, lebo problém je v tom, že tieto inštitúcie už dlhodobo šetrne fungujú. Čiže niet už väčšej šetrnosti bez likvidácie týchto inštitúcií. Konštrukcia rozpočtu rezortu kultúry však prezrádza, že štátna pokladnica je na sklonku fungovania tejto koalície v zúfalom stave. Ak totiž ministerskí ekonómovia nedokážu aspoň na 90 % saturovať objektívne potreby kultúrnej organizácie, dá sa reálne predpokladať, že tá organizácia síce možno nezanikne, ale riadne fungovať nebude; že v múzeách a galériách budú síce zamestnanci, ale zostanú tam staré opozerané a neatraktívne expozície a zanedbané depozitáre, v ktorých sa budú hodnoty nevyčísliteľných hodnôt pomaly znehodnocovať; že divadlá budú síce hrať, ale nebudú priťahovať pozornosť novými premiérami; že folklórne, hudobné či divadelné súbory ochotníkov budú chodiť s klobúkom klopať na dvere podnikateľov, aby mohli fungovať aspoň doma, ale nebudú sa môcť pochváliť výsledkami svojej činnosti na celoslovenských či medzinárodných fórach.

Minister kultúry mal podľa môjho názoru dve možnosti. Buď mal presvedčiť kolegov a najmä kolegyňu vo vláde, že na opasku kultúry už niet ďalšej dierky a že ekonomická obruč vyvoláva už taký tlak, ktorý znemožňuje pre život celého organizmu nevyhnutné pochody, alebo - ak už táto vláda z akýchsi mne neznámych dôvodov považuje rezort kultúry za oblasť, v ktorej sa doteraz hýrilo - rozdeliť peniaze, ktoré zostali akoby zabudnuté pod stolom po hostine silových a iných rezortov, na činnosti, aktivity, ktoré sú z hľadiska súčasného vedenia rezortu najpodstatnejšie, a čestne sa postaviť pred slovenskú kultúrnu verejnosť s obhajobou programu, ktorý jednoducho s celým radom tradičných činností aktivít inštitúcií už nepočíta.

Ministerstvo si však zvolilo tretiu cestu. Podelilo organizáciám peniaze tak, aby aj existovali, ale aj nefungovali. Ako sa mám ako poslanec i ako občan, a teda daňový poplatník dívať na to, že nás vlani minister presviedčal o výhodnosti oddelenia Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej a teraz mu len na jej udržanie v chode chýba čosi nad 4 mil. v oblasti mzdových prostriedkov? Ako sa mám ako člen opery SND zmieriť s tým, že inštitúcia, ktorej zamestnancom bol pred vstupom do politiky aj pán minister, má dostať 367 mil., ale len na zabezpečenie činnosti v doterajších prevádzkach, bez spustenia novostavby, jej chýba takmer rovnaká suma, t. j. 364 mil., viac ako 80 len na mzdách a odvodoch, čo bude logicky znamenať jedno jediné - že zo zväzku Slovenského národného divadla odídu kvalitní umelci, o ktorých tvorivý potenciál je záujem aj v zahraničí, a že výraznú tvorivú individualitu si v Bratislave budeme môcť dovoliť iba vtedy, ak sa tak rozhodne niektorá významná finančná inštitúcia. Prejdeme teda na akúsi bankovú dramaturgiu.

Logika káže položiť aj ďalšiu otázku. Prečo v tom istom rozpočte plánujeme investovať skoro pol miliardy do dostavby nového areálu Slovenského národného divadla a jeho formálneho odovzdania verejnosti, ak už v predloženom materiáli minister oznamuje, že nemá 247 mil. nevyhnutných na prevádzkovanie tohto areálu. Ak na prevádzku nového areálu na zhruba štvrť roka chýba štvrť miliardy, aká je koncepčná predstava ministerstva o roku 2003, keď to budú 4 štvrťroky, teda miliarda? Alebo si tým jednoducho nemáme lámať hlavu, lebo to už bude problém novej vlády? Slovenská kultúra tu bude vždy. Bez ohľadu na to, ktorý minister bude sedieť v kresle ministra. Slovenská kultúra tu jednoducho bude stále.

Avšak môžem pokračovať ďalej vo výpočte zaujímavých čísel. Slovenskej filharmónii tento návrh rozpočtu prideľuje 34,5 mil. korún a len v oblasti mzdových nákladov je deficit vyčíslený na vyše 27 mil. Preložené do ľudskej reči a očistené od odvodov to znamená, že v pokladnici Slovenskej filharmónie bude každý mesiac chýbať 1 427 317 korún. To znamená, že Slovenská filharmónia sa možno zúži asi na nejaké kvartetá alebo na nejaké kvintetá, alebo na nejaké komorné združenia. Neviem si to predstaviť. Môžem v tomto výpočte pokračovať, lebo sa v podstate týka všetkých inštitúcií.

Mám jednoznačne sto chutí navrhnúť, aby sme rokovanie o tomto bode programu odročili a uložili pánovi premiérovi, aby nám predložil kvalifikovanejší návrh rozpočtu. Návrh, ktorý jasne povie aj to, ktoré národné kultúrne inštitúcie a ktoré činnosti tento štát a táto vláda má vôľu podporovať a ktoré chce z akejsi pre mňa neznámej príčiny zlikvidovať. Odmietam sa podieľať na legitimizácii toho, že my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budeme spoluzodpovedať za deštrukciu, ktorú tento návrh v prípade realizácie prinesie.

A dovoľte mi, aby som vás upozornil na iný materiál, na iný návrh zákona, ktorý leží na našich stoloch - návrh na deetatizáciu niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií. Nie bez príčiny sa totiž možno nazdávať, že tento návrh rozpočtu kapitoly Kultúra máme na stole práve preto, aby v januári bol celý rad reprezentatívnych a celoslovenských kultúrnych inštitúcií znefunkčnený a jedinou "záchranou" bude teda ich zasa "transformácia", čiže odchod z pôsobnosti štátu vrátane ich majetku, ktorý je zjavne alfou a omegou rozličných snažení.

Páni ministerskí úradníci, ak sa nazdávate, že slovenská kultúra je luxus, bez ktorého sa občania zaobídu, ak si myslíte, že Národné múzeum, galéria, divadlo či filharmónia sú iba darmožráči, ktorí vo svojich pekných budovách nič poriadne nerobia, ak si myslíte, že cirkvi, menšinové spoločenstvá, umelci a kultúrni pracovníci všetkých druhov sú iba nepríjemní ľudia s večne natrčenou rukou, potom to povedzte otvorene. Máte na takýto názor ako občania právo a môžete ho slobodne hlásať. Lenže vy ste štátni úradníci, síce vysokí, ale úradníci, vy máte ľudu tejto krajiny slúžiť a v prípade ministra kultúry sa predpokladá - azda oprávnene -, že bude pracovať tak, aby kultúra a umenie mali na svoje jestvovanie podmienky čoraz lepšie a kvalitnejšie, nie stále horšie a likvidačnejšie. Pýtam sa, prečo pán minister, ani on, ani jeho kolegovia nenašli odvahu jasne tento názor artikulovať pri rozhodovaní o delimitácii kompetencií na vyššie územné celky? Veď tam boli, veď tam by sa možno inštitúciám s dobrou povesťou, umeleckým menom a tradíciou potešili. Aj keby nie, rozhodne by im horšie podmienky, ako ste im pripravili v rozpočte vy, pripraviť jednoducho nemohli. Viem, že je to vlastne zbytočné, ale pripomeniem vám isté slová z istého textu:

"Vláda zdôrazňuje mimoriadny význam kultúry, najmä v dnešnej dobe, ako dôležitého činiteľa medziľudskej komunikácie, nositeľa spoločenských a sociálnych funkcií, etických noriem, estetických hodnôt a návykov. Vláda chápe kultúru ako prostriedok i cieľ rozvoja duchovného života občanov. Historická skúsenosť i súčasný tvorivý potenciál jednoznačne svedčia o vysokej schopnosti Slovenska zaujať v európskom kontexte významné miesta práve svojou kultúrnou identitou. Vláda zabezpečí právo občana na kultúru, dostupnosť kultúry pre všetkých obyvateľov a vytvorí podmienky na tvorivú sebarealizáciu každého občana. Vláda bude rozvíjať kultúru v demokratickom prostredí, zachovávať a podporovať jej rozmanitosť, názorovú, inštitucionálnu i ekonomickú pluralitu v profesionálnej, neprofesionálnej, štátnej aj v neštátnej sfére. Vláda vytvorí predpoklady účinnej starostlivosti štátu o kultúrne pamiatky. Vláda vypracuje jasné pravidlá financovania kultúry a kultúrnych inštitúcií. Bude zverejňovať základné systémové opatrenia, ako aj hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu. Vláda právnymi a ekonomickými nástrojmi zabezpečí demokratické princípy činnosti štátneho fondu kultúry Pro Slovakia", pani ministerka financií, "Pro Slovakia." Je to tu napísané doslovne.

To je ten fond, ktorý ste včera, pani ministerka, na váš návrh zrušili. (Reakcia ministerky.) Pani ministerka práve konštatuje, že je veľmi rada. No ja môžem iba konštatovať, že mne je veľmi ľúto, že ste veľmi rada, pani ministerka. Bodaj by ste mali pravdu, pani ministerka.

Keby vám, ctení kolegovia, znelo dajako povedome to, čo som čítal, tak to bolo z programového vyhlásenia tejto súčasnej vlády. Opakujem, z programového vyhlásenia tejto súčasnej vlády, ktoré tu zaznelo pred tromi rokmi.

Pani ministerka, dokážete nám tu čestne zoči-voči povedať, že tento návrh rozpočtu rezortu kultúry na rok 2002 vytvára predpoklad na naplnenie vládneho programu? Môžete nám do očí vyhlásiť, že to, s čím ste pred nás dnes predstúpili, je tou službou občanom Slovenskej republiky, ktorú ste sa zaviazali vykonať?

Ak by som vám a ostatným kolegom navrhol, aby sme tento návrh rozpočtu odmietli a požiadali o predloženie kvalifikovanejšieho a kompetenčnejšieho materiálu, znamenalo by to, že som sa s pomýlenými východiskami pri jeho koncipovaní zmieril a považujem ich za nemenný fakt. Ak by som vám navrhol, aby sme ho prijali s pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, bolo by to to isté. Aj v jednom, aj v druhom prípade by sme totiž my všetci pred občanmi niesli zodpovednosť za tento zlý žart pána premiéra a jeho spolupracovníkov, stali by sme sa ich spoluvinníkmi.

Ako príklad pripomeniem, že sme vláde v programovom vyhlásení schválili zabezpečiť demokratické princípy činnosti štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Je teda hanebné chcieť od nás, aby sme teraz mlčky akceptovali rozpočet neuvažujúci o poskytnutí akýchkoľvek prostriedkov do tohto fondu, lebo tak sa stane. Programové vyhlásenie vlády má hodnotu zákona, pretože ho prijíma plénum tohto ctihodného zhromaždenia, priamo volených zástupcov občanov. Je korektné tlačiť nás, aby sme sa tomuto mandátu spreneverili iba preto, že si to zmyslí skupina štátnych úradníkov? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP