P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som niekoľko poznámok uviedla k predloženému legislatívnemu návrhu. Predovšetkým by som chcela doplniť vystúpenie pána poslanca Brňáka, ktorý informoval o výsledkoch výborov. Áno, tento legislatívny návrh bol predložený do dvoch výborov: do ústavnoprávneho a výboru pre ľudské práva a národnosti. Chcem doplniť vyjadrenie. Ústavnoprávny výbor súhlasil s týmto návrhom, výbor pre ľudské práva a národnosti, ktorého som členkou, veľmi dlho diskutoval o tomto návrhu a konečné jeho stanovisko bolo, že súhlasí, ale s jednou významnou podmienkou, čo je najpodstatnejšie, v prípade, ak § 53a bude vypustený z predloženého návrhu. To znamená, že výbor pre ľudské práva a národnosti sa negatívne vyjadril práve k najdiskutovanejšej otázka, a to je otázke zlúčenia Komory komerčných právnikov s advokátmi. Ja opakujem ako členka výboru pre ľudské práva, teda inými slovami stanovisko, že nesúhlasí tento výbor so zlúčením Komory komerčných právnikov a advokátov. Má to viacero dôvodov. Jednak nie je celkom pravda, čo povedal pán minister, že takéto komory existujú len v Poľsku a v Albánsku. Predrečníčka tu uviedla presnú citáciu, ja to nebudem opakovať, ja sa len pripájam a ako dôkaz chcem uviesť, že napríklad len vo Veľkej Británii existujú baristerovia a soliciterovia. Baristerovia sú vlastne naši advokáti a skupina soliciterov je niečo ako podnikoví právnici alebo môžeme si povedať, že komerční právnici svojím zameraním. Pán minister dal rečnícku otázku, že nevidí dôvod, prečo sa komerční právnici bránia. No ja sa čudujem jeho stanovisku, pretože zrejme tak pri legislatívnej rade, v ktorej bolo množstvo argumentov uvedených pre to, aby tento krok sa neuskutočnil, tak v tripartite, kde sa partneri vlády nestotožnili s takýmto krokom. Pán minister, boli uvedené dôvody, boli ste vo výboroch, vy teda vo výbore pre ľudské práva, tam boli uvedené dôvody a nad tie dôvody právne, ktoré vám môžem zopakovať, chcem ešte povedať jeden. Vy stále spomínate, že oni sa boja, že budú v trestných veciach a podobne. Ja si myslím, že to je tá malichernosť a oni vám už naznačili, aby ste s týmto argumentom neoperovali. Ja chcem povedať, že osobne vidím dôvod existencie Komory komerčných právnikov, a to z nasledujúceho dôvodu. Slovenská republika prešla na iný ekonomický systém. Zo socialistického hospodárenia sme prešli na kapitalistické hospodárenie, v ktorom práve ekonomické a hospodárske vzťahy nadobúdajú úplne novú dimenziu, úplne nové kategórie. Teda právnici, ktorí vyšli z fakúlt ešte za bývalého zriadenia, síce dostali vedomosti pojmové, pretože tie pojmy základné, záväzkové právo a podobne ešte z čias rímskeho práva, ale dostali úplne iné znalosti o vzťahoch. Čiže tu musí byť skupina právnikov, ktorá sa musela preorientovať práve na tieto komerčné alebo ak chcete obchodné, alebo ak chcete hospodárske vzťahy, vzťahy v ekonomike, ktoré sú nové a veľmi špecifické.

Naši mnohí podnikatelia ešte nezvládli tieto vzťahy, a preto sa obracajú práve na komerčných právnikov, na právnikov, ktorí keďže majú užšiu špecializáciu môžu ísť viac do hĺbky a môžu byť kvalifikovanejší práve len v tom úseku, ktorý oni, ktorému sa venujú. A vy ich chcete teraz hodiť do širokého problému advokácie. Proti ich vôli, opakujem proti ich vôli. Určite oni majú dôvody, prečo nechcú.

V prvom štádiu, pán minister, ste to zdôvodňovali aproximáciou práva. Zrejme ste dúfali, že toto zaklínadlo otvorí všetky dvere pre súhlas. Ja niečo o aproximácii práva viem, môžem vám povedať, že to nie je pravda, ale zrejme ma budete považovať za opozičnú poslankyňu, ktorá vám oponuje. Preto odkazujem na písomné stanovisko Inštitútu aproximácie práva, ktoré je vám známe, ktoré majú aj poslanci a jednoznačne ten inštitút uvádza, že vôbec netreba ich zlúčiť a odborníci tohto inštitútu, obdobne ako predo mnou pani poslankyňa Kolláriková, vám zdôvodňovali, kde všade to v Európe je. Je to dobré a funguje to.

Samozrejme týmto problémom možno chcete zakryť iné problémy, ktoré má tento legislatívny návrh. Dovolím si citovať z telegramu, bleskového telegramu Misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách z Bruselu, podpísaný je pán Tomáš Kukan a text schválil veľvyslanec Juraj Migaš, kde sa jednoznačne uvádza, že v súvislosti s plánovaným prerokovaním vládneho návrhu zákona o advokácii, to je ten, o ktorom teraz rokujeme, si dovoľujeme dôsledne a opakovane artikulovať výhrady Európskej komisie k vybraným ustanoveniam predmetnej právnej normy. Nebudem to čítať celé, lebo je to dosť dlhé, pretože viac uvádzajú celú plejádu argumentov. Vy ste vo svojom úvodnom vystúpení síce naznačili, že nejaká reciprocita by bola vhodná a podobne, ale áno, prosím, povedali ste, že musí byť. Ale pokiaľ ja čítam predložené stanovisko, pán minister, tam nejde len o reciprocitu. Tam je vytýkaných oveľa viacej. Hovorí sa, že pre Európsku komisiu je v tomto kontexte nepostačujúci predložený návrh. To ste si nevšimli? Ďalej, pán minister, lenže vy tú zvrchovanosť tam uvádzate, kde ju deformujete, ale tam, kde ide o zvrchovanosť a o ústavné práva a garancie ústavy, práve týmto legislatívnym návrhom negujete. Ja si vám dovolím prečítať, že návrh zákona je v rozpore s týmito dokumentmi. S Ústavou Slovenskej republiky článkom 29, kde sa hovorí: Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Obdobné združenie pred chvíľou citoval pán poslanec Orosz a hovoril, že áno, k notárom máte určité kompetencie zásahu, ale advokátom nemôžete dať povinnosť, áno, to osvedčovanie a podobne. Vy nemáte také práva ani ku Komore komerčných právnikov. A dokonca vy si osvojujete také právo, že ich chcete zlúčiť napriek tomu, že ústava hovorí právo slobodne sa združovať. Áno, je pravdou, že toto združenie nie je na základe zákona o združovaní sa spoločenských organizácií, ale podľa špecializovaného zákona, ale v zmysle Dohovoru medzinárodnej organizácie práce a o slobode združovania sa, sa hovorí, že tam, kde sa, poviem vám aj, je to z 9. 7. 1948, sa hovorí, že tam, kde sa už na základe určitej realizácie združovacieho práva, a to platí aj na špeciálny zákon, získali určité oprávnenia, verejná moc nemôže zasahovať a nepodliehajú tieto organizácie rozpusteniu alebo pozastaveniu ich činnosti administratívnou cestou. Ale vy ako výkonná moc zasahujete do toho. Nesmie sa uplatňovať ani obmedzenie. Tohto sa dovolali, ako aj ústavy, ďalej sa dovolali ústavného zákona komerční právnici, zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa vykonáva Listina základných ľudských práv, v ktorej sa hovorí, že právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, v spoločnostiach a v iných združeniach. Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, čo musí platiť pre všetky združenia.

Ďalej posledná poznámka, je moja. Ja som to hovorila už aj pri exekútoroch, raz nadobudnuté práva proti vôli toho, kto ich nadobudol, nemôžete odňať. Pán minister, môžete namietať určité porušenie, môžete namietať a vyvodzovať, navrhovať opatrenia, ale proti vôli tejto organizácie ju zlúčiť podľa môjho názoru nemôžete. Konáte protiústavne, konáte proti zásadám zakotveným v medzinárodných materiáloch.

Samozrejme, že vy akosi z toho budete zrejme reagovať tak, že mi neodpoviete, tak ako ste mi neodpovedali pred chvíľou, keď som v rámci exekučného zákona uviedla, že nemožno moratórium na exekúciu uskutočniť, pretože je to v rozpore s nálezom Ústavného súdu. A vy ste vôbec to ignorovali a ste sa len tvárili, že vy neviete posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť, neviete posúdiť, aké dôsledky to bude mať na lekárne, čo vám každý musí uznať, lebo ste argumentovali, že ste ministrom spravodlivosti. Tak, samozrejme, nemôžu od vás chcieť, aby ste posúdili ekonomické dopady, ale ako právnik musíte vedieť posúdiť, aký je vzťah vášho návrhu, ktorý je v rozpore s nálezom Ústavného súdu, a k tomu ste sa nevyjadrili. Takže neviem, či sa vyjadríte aj k týmto mojim právnym pripomienkam, ale na záver vás chcem informovať, čo už prešlo tlačou, že Komora komerčných právnikov sa obrátila na súd v Štrasburgu a už súd rozhodol, že ich návrh prijíma a prijal ich pod číslom 76764, čiže 76764. To potvrdil a napísal doktor Michael Obail. Ja si myslím, že tento zákon by mal byť dopracovaný, a ak nie dopracovaný, tak § 53a by mal byť vylúčený z tohto zákona. Riešite tam veci, ktoré treba, mali by sa doriešiť v zmysle požiadaviek aproximácie práva, a že toto nie je podľa aproximácie, to vám príslušný bleskový telegram z našej ambasády v Bruseli pripomína. A zároveň opätovne sa dovolávam stanoviska, že zlúčenie, to nie je aproximácia. Tam idete postupom, ktorý môže spraviť Slovenskej republike zase nie dobré meno, pretože súd v Štrasburgu bude o tomto rozhodovať. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Predtým chce ešte reagovať pán spravodajca.

Nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Ja si dovolím krátku reakciu na vystúpenie predrečníčky pani profesorky Tóthovej. Chcem na úvod povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko je tak demokratická pluralistická a slobodomyseľná politická strana, že existujú dokonca názory, ktorú sú rôznorodé aj na rovnakú problematiku. Chcem povedať, že ak pani profesorka vystúpila s tým a namietala, že výbor pre ľudské práva dal akýsi podmienený súhlas a s týmto návrhom zákona, a teda, že som sa mýlil ako spravodajca, keď som hovoril v spoločnej správe niečo, tak chcem povedať, že, samozrejme, rokovací poriadok nepozná nič také, ako je podmienený súhlas so zákonom. Nič také, ako je súhlas so zákonom iba v prípade, ak prejde jeden pozmeňujúci návrh. Treba jednoducho konštatovať v zmysle rokovacieho poriadku, že výbor pre ľudské práva a slobody súhlasil s touto predlohou návrhu zákona a, samozrejme, že súhlasil aj s niektorým pozmeňujúcim návrhom, tak ako aj samotný gestorský výbor súhlasil aj s inými v ďalšom s tými názormi, ktoré prezentoval, a chcem povedať, že treba ich vnímať ako osobné názory pani profesorky. Ja osobne sa s nimi nestotožňujem, hoci sme členmi jednej politickej strany. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Kresánek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni poslanci, rád by som odôvodnil už avizované pozmeňujúce návrhy, ktoré sú výnimočne vo vzácnej zhode s predrečníčkami. Naozaj chcel by som sa poďakovať predkladateľovi za to, že ste naozaj pripravil kvalitný zákon, ktorý rieši problematiku poskytovania právnych služieb a skvalitňuje právny systém v Slovenskej republike snáď s tou výnimkou, že chcete zrušiť ten samostatný profesijných stav komerčných právnikov a zlúčiť Komoru komerčných právnikov so Slovenskou advokátskou komorou. Preto navrhujem v bodoch 53 a 54, aby sa tieto body neodsúhlasili, preto by som poprosil pána spravodajcu, aby tieto dva body, ktoré hovoria o týchto veciach, zo spoločnej správy boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Ináč prednesiem aj samostatný pozmeňujúci návrh. Komora komerčných právnikov sú to body 12 a 14. Komora komerčných právnikov Slovenskej republiky bola zriadená zákonom č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch ako samostatná stavovská organizácia, ktorá združuje komerčných právnikov zapísaných v zozname komerčných právnikov. Podľa § 2 uvedeného zákona je povolanie komerčného právnika slobodným povolaním, ktorého výkon spočíva v poskytovaní právnej pomoci fyzickým osobám a právnickým osobám najmä vo veciach súvisiacich s ich podnikateľskou činnosťou, a to by som chcel zdôrazniť. Komerční právnici sa v porovnaní s advokátmi väčšinou úzko špecializujú na obchodné právo, respektíve na jeho jednotlivé oblasti a v tejto sfére poskytujú primeranú kvalitnú právnu pomoc. Klient, ktorý potrebuje právnu pomoc v tomto odvetví práva, má možnosť slobodnej voľby medzi službami advokáta a komerčného právnika, pričom existujúce konkurenčné prostredie nepochybne v tejto oblasti prispieva k zvyšovaniu kvality poskytovaných právnych služieb. Navrhované zlúčenie komory komerčných právnikov so Slovenskou komorou advokátov by neprispelo k skvalitneniu podľa môjho názoru poskytovania právnych služieb, ba práve naopak. Podľa platnej právnej úpravy je činnosť komerčných právnikov pri výkone právnej pomoci v oblasti trestného práva zo zákona vylúčená. Podľa navrhovanej úpravy by sa komerční právnici zo zákona stali advokátmi, na základe čoho by boli oprávnení poskytovať právnu pomoc v oblasti trestného práva a zároveň by im vznikla aj povinnosť vykonávať takzvanú obhajobu ex offo, obhajobu z úradnej moci. Pán minister, vy ste hovorili, že v podstate, ak by nechceli, tak by nemuseli a v zásade o tomto som si nie celkom istý, keďže je to ich povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Nie som právnik, môžem sa v tejto veci mýliť, ale myslím si, že pokiaľ by im takáto kauza bola pridelená, nemohli by ju odmietnuť. Boli by takto nútení naozaj zastávať názor obvineného v oblasti trestného práva, v oblasti, na ktorú sa roky nešpecializujú a zrejme sa ani nechcú špecializovať, čo by podľa môjho názoru bezpochyby viedlo k zníženiu kvality poskytovaných právnych služieb v tejto oblasti. Navyše v súčasnej dobe má komerčný právnik možnosť voľby. Takže pokiaľ by sa rozhodol stať advokátom a venovať sa napríklad trestnému právu, aj teda trestnému právu, môže bez akýchkoľvek problémov prestúpiť z Komory komerčných právnikov do advokácie, čo niektorí komerční právnici aj využili a využívajú. Navrhovanou právnou úpravou by sa však prestup komerčných právnikov do advokácie uskutočnil hromadne, vynútene a proti ich vôli. Je to ako svadba, kde jeden z budúcich manželov alebo manželka proste jednoducho nemajú o tento vzťah žiadny záujem a myslím si, že by to v budúcnosti skôr či neskôr vyvolalo zbytočné spory aj medzi takto vzdelanými a inteligentnými ľuďmi.

Nebudem sa opakovať, čo hovorili moje predrečníčky pani profesorka Tóthová, pani kolegyňa Kolláriková v oblasti komunitárneho práva. Naozaj to môžem potvrdiť. Nejde v žiadnych ustanoveniach Európskej smernice, ktoré by proste takúto vec vyslovene odporúčali alebo prikazovali, necháva sa to na pluralitu právnických komôr a právne úpravy jednotlivých kandidujúcich štátov. A členských štátov Európskej únie. Argumentáciu nevyhnutnosti zlúčenia komôr odmietli v doterajšom legislatívnom procese aj odborné orgány, Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, sekretariát Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, podľa ktorých zlúčenie komôr nie je takisto podmienku pre aproximáciu. Proti zlúčeniu sa v doterajšom legislatívnom procese vyslovili aj ekonomické ministerstvá: ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Potvrdenie o určitej nútenej voľbe k zlúčeniu, myslím si, že jednoznačne hovorí výsledok snemu komerčných právnikov, ktorý sa uskutoční v septembri 2000. Proti tomuto zlúčeniu hlasovalo 753 komerčných právnikov, za zlúčenie boli 4 a hlasovania sa zdržalo 26 komerčných právnikov. Svoje nesúhlasné stanovisko vyjadrili aj ostatné komory s výnimkou Slovenskej advokátskej komory. Boli to právnické a ekonomické stavovské komory, Slovenská komora audítorov, Slovenská komora daňových poradcov, Komora patentových zástupcov a Notárska komora Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností nie je možné podľa môjho názoru súhlasiť s navrhovaným zlúčením profesijných komôr, Komory komerčných právnikov a Slovenskej advokátskej komory, pričom tento návrh považujem za nie dosť demokratický. Nie som totižto presvedčený, že takýto krok by mal výrazne negatívny dopad na existujúce konkurenčné prostredie na trhu právnych služieb. Jednoducho by neviedol k jeho skvalitneniu. Žiadam vás preto, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý pre istotu, pre čistotu prečítam. V čl. I po prvé vypúšťa sa bod 53 a 54 návrhu, v čl. III článok 3 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som rada, že pán poslanec Malchárek práve pripomenul stanoviská ekonomických ministerstiev. To nie sú náhody. Totiž odborníci v ekonomickej sfére presne vedia, čo znamená pre slovenské právo mať skupinu vysoko špecializovaných odborníkov práve na komerčné vzťahy. Pretože potom rôzne súdne spory, ak nebudú dobre obhajované práve špecialistami, môžu skončiť vzhľadom na dostatočnú neznalosť, nie v prospech toho, kto je v práve. To je tak, ako by sme chceli zlúčiť komoru gynekológov s komorou očných lekárov, áno, alebo pediatrov. Takže všetko má svoj význam. A pán minister, ja teraz ešte využijem čas, keď mám slovo. Prečo vy nútite to zlúčenie? Proti vôli toľkých ľudí, prečo zasievate spory do rezortu, keď vidíte, že aj ďalšie komory vo vašom rezorte sú proti takémuto kroku. To predsa namiesto toho, aby vyvolávalo v rezorte súlad a pracovnú atmosféru, vyvoláva to spory, nevraživosť a potom osobné a skupinové boje. To nemá význam ,pán minister. K ničomu to nevedie. Nemá to ratio. Má to určité pozadie, ale to nie je celospoločenský záujem. Preto skutočne by ste mali porozmýšľať nad týmto legislatívnym návrhom najmä preto, že si dovolím vyjadriť stanovisko, že v Štrasburgu to Komora komerčných právnikov vyhrá.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kresánek, pripraví sa ako posledný pán poslanec Langoš.

P. Kresánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Môj pozmeňujúci návrh bude len veľmi krátky. V zmysle zákona o rokovacom poriadku podávam pozmeňujúci návrh týkajúci sa termínu účinnosti tohto zákona vzhľadom na realitu času, v ktorom rokujeme a v ktorom budeme pravdepodobne hlasovať, podávam tento návrh, že v článku 3 bude veta znieť: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2002. Ja potom, samozrejme, žiadam pána spravodajcu, aby usporiadal potom hlasovanie zmysluplne k tomuto pozmeňujúcemu návrhu týkajúceho sa termínu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Langoš.

Nech sa páči.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážená snemovňa, pán minister. Ako to vidím ja, tak tu sa vedie spor medzi, podľa môjho názoru, dvoma oblasťami prístupu k ústavou chráneným právam. Doteraz vystupovali poslanci, ktorí argumentovali ústavným právom, ktoré zaručuje slobodu združovať sa v združeniach, a teda chránia Komoru komerčných právnikov pred zlúčením so Slovenskou advokátskou komorou. Na druhej strane ale, aj ja som na tejto strane, je tu zámer vlády zlepšiť a skvalitniť prístup každého k právu na právnu a súdnu ochranu. Vlani som bol v Spojených štátoch na ceste alebo na pobyte financovanom nejakou americkou vládnou, provládnou organizáciou, aby som sa oboznámil so skúsenosťami v šesťdesiatych rokoch prijatým zákonom o slobode informácií v amerických podmienkach a stretol som sa so sudcom najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v sporoch o prístupe k informáciám predovšetkým federálnych orgánov, a to FBI a CIA. Sudca, ktorý povedal, nám ukázal v takej symbolickej miestnosti zasadania Najvyššieho súdu Spojených štátov takú galériu 80 sudcov najvyššieho súdu od vzniku tohto ústavného inštitútu a povedal, tu bude visieť môj obraz. Okrem iného povedal, že on bude rozhodovať o tom v čase, keď prezident Clinton ukončí svoj úrad, či sa bude môcť vrátiť k funkcii alebo k výkonu povolania právnika. A povedal doslova: "Ja sa teraz týmto nezaoberám, ale bude to patriť mne, toto rozhodnutie a prezident Clinton verejne klamal. On síce pod prísahou pred výborom hovoril pravdu, ale predtým verejne klamal". Toľko o postavení inštitútu právnika. To práve neviem. Minister Čarnogurský hovoril, že už rozhodli a nedovolili Clintonovi, pretože verejne klamal, vykonávať funkciu právnika, pretože a na Slovensku, teda advokáta, áno, Američania hovoria právnik, je to v našom poňatí advokát a tú funkciu Najvyššieho súdu v Spojených štátoch u nás zastáva v našom právnom systéme Slovenská komora advokátov a ja som teda presvedčený, že existencia dvoch komôr trošku zahmlieva vlastne takú tú istotu, že tej profesionálnej čistoty alebo tej záruky, tej čistoty, alebo tej istoty výkonu, alebo zastupovania každého v sporoch o práva. Ja som presvedčený, že nášmu rozhodovaniu, keďže väčšina z nás sme laici, prospeje, aj keď prečítam list, ktorý som dostal od predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, lebo pre mňa sú tam argumenty, ktoré sú zreteľné, zrozumiteľné a jasné. Jasnejšie ako argumenty, ktoré som počul od odporcov tohto zlúčenia. Snahou je prispieť k účinnejšiemu zabezpečeniu ústavných práv fyzických a právnických osôb na súdnu a právnu ochranu okrem iného zlepšením prístupu k objektívnemu právu, píše sa. S tým súvisí aj skvalitnenie pôsobenia orgánov komory advokátov pri napĺňaní ústavných práv na právnu ochranu, napríklad zdokonalenie revíznej činnosti a tak ďalej. Navrhovaným zjednotením oboch stavovských komôr a transformáciou na advokátov získajú komerční právnici status advokáta, a tým aj širší priestor na výkon povolania, pretože budú môcť poskytovať právne služby tiež v oblasti trestného práva. Budúci zákon im garantuje rovnakú možnosť na zastúpenie v stavovských orgánoch komory ako advokátom, lebo po zlúčení sa budú kreovať nové orgány. Podobný princíp platí o majetku doterajšej Komory právnikov Slovenskej republiky, komerčných právnikov Slovenskej republiky, ktorí spolu s majetkom Slovenskej advokátskej komory bude majetkom všetkých členov združených v komore. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nejde o likvidáciu, ako sa to nekvalifikovane a zavádzajúco podsúva do vedomia verejnosti, ale o transformáciu Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky do Slovenskej advokátskej komory. Ďalej sa tu píše. Správnosť postupu smerujúceho k zlúčeniu dokazuje situácia v Českej republike, kde rovnakú anomáliu odstránili v roku 1996 zlúčením oboch stavovských komôr, vytvorením jednotnej Českej advokátskej komory. Na podobné riešenie možno poukázať aj vo Francúzsku, kde v polovici deväťdesiatych rokov zanikli právni poradcovia, ekvivalent komerčných právnikov. Komerční právnici argumentujú proti zlúčeniu tvrdením, že v ich prípade ide o profesiu s osobitnou špecializáciou na obchodné právo, a preto je zachovanie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky nevyhnutné, keďže ich potrebujú na zastupovanie podnikatelia. Tvrdenie je zavádzajúce. Na označenie špecialista na určité odvetvie sa všade vo svete vyžaduje osobitná príprava s následnými odbornými skúškami zameranými na určité odvetvie. Komerční právnici majú rovnaké vzdelanie a odbornú prípravu ako advokáti. Sú absolventi právnických fakúlt doma alebo v zahraničí, neabsolvovali žiadne osobitné kurzy, stáže a vzdelávacie programy. To znamená, nemohli získať žiadnu inú špecializáciu ako advokáti. Z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o profesijnej špecializácii, ale len o pracovnom zameraní na niektoré právne odvetvia, čo rovnako platí o komerčných právnikoch aj o advokátoch. Právne služby poskytujú v rovnakých oblastiach ako advokáti s výnimkou trestného práva. Faktom je, že Obchodný zákonník, živnostenský zákon, zákony o privatizácii, reštitúciách a podobne boli prijaté po roku 1990. Oboznamovali sa s nimi rovnako advokáti aj komerční právnici. Pre obidve profesie to boli nové spoločenské vzťahy a normatívne riešenia. Záležalo len na voľbe jednotlivcov, ktorej právnej oblasti sa venovali viac a na ktorú sa pri poskytovaní právnych služieb prevažne zameriavali. K závažným omylom odporcov zlúčenia patrí aj tvrdenie, že realizácia takéhoto opatrenia by viedla k porušeniu práva občanov na združovanie. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov sa tento zákon nevzťahuje na združovaní občanov na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní. Argumenty tohto druhu sú teda bezzákladné a celkom nesprávne. Skupina komerčných právnikov vydiera vládu, dokonca parlament, že podali žalobu na Súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Vyhlásenia podobného druhu sú nekvalifikované a demagogické so snahou zastrašiť poslancov. Ak by prijatá novela zákona bola naozaj v rozpore so združovacím právom zakotveným v ústave, bol by kompetentný o rozpore rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky. Každý, kto má minimálne vedomosti o slovenskom práve, určite vie, že náš právny poriadok zabezpečuje právo na združovanie, ako sme už uviedli, ale zlúčenie nemá nič spoločné s právom združovať sa. Každý advokát, respektíve komerčný právnik sa môže aj po schválení novely zákona neobmedzene voľne združovať. Nič nebráni, aby si v budúcnosti bývalí komerční právnici, respektíve advokáti založili na akýkoľvek účel a pod akýmkoľvek názvom združenie napríklad s názvom Združenie komerčných právnikov. Z historického pohľadu možno konštatovať, že od 19. storočia a potom aj počas prvej Československej republiky až doteraz existovali profesijné združenia advokátov. Pôsobili ako súčasť justičného systému, autonómne a nezávisle ako slobodné povolanie a osvedčili sa. V tomto stanovisku nie je ani zmienka o nejakej potrebe alebo povinnosti prispôsobiť sa zvyklostiam v Európskej únii, ale tie argumenty sú natoľko pádne a významné, že som si dovolil prečítať toto stanovisko. Naposledy ako poslednú vec poviem, čo mňa trápi v oblasti advokácie, a to je finančná nedostupnosť predovšetkým na vidieku a v tých najslabších, sociálne najslabším vrstvách ku kvalitnej právnej ochrane alebo právnemu zastupovaniu, preto ja sa už radím s odborníkmi a študujem vlastne taký ten inštitút prvorepublikového advokáta chudobných, pretože považujem za možno dôležité v tejto dobe, keď nastávajú veľké zmeny a keď prebiehajú ešte stále reštitúcie, aby aj tí najchudobnejší mali prístup k rovnako kvalitnému právnemu zastupovaniu ako ľudia, ktorí si môžu dovoliť platiť advokátov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, celkom stručne. Zotrvávam na doterajších prednesoch s tým, že zlúčenie komôr je prostriedkom ochrany a vyrovnania konkurenčného postavenia slovenských právnikov voči zahraničným právnikom. Z toho hľadiska je užitočné a potrebné, áno, Európska únia to od nás nepožaduje, ale záujmy našich právnikov to od nás požadujú. A to ako špecializácia a tak ďalej, to naozaj neobstojí, čo bolo povedané, že komerční právnici sú špecialisti na obchodné právo. Môžu byť špecialisti naďalej, samozrejme, ako advokáti a, samozrejme, aj budú. Dosť som sa divil, že pani poslankyňa Kolláriková argumentuje tým, že ministerstvo zahraničných vecí je proti a Európska únia. No tak už v tej Slovenskej národnej strane, ktorá kedysi hlásala, že cudzie nechceme a svoje si nedáme, tak sú nejaké nové, áno, nové prúdy a už sa zmení na slovenskú kozmopolitickú stranu, takže to ma skutočne prekvapilo.

Pani poslankyňa Tóthová, Británia barister, soliciter, no práve, že to sú odlišné kategórie, ktoré majú odlišné postavenie, odlišné práva, odlišné pole pôsobenia, preto je dôvod, aby keď sa to tak historicky vyvinulo, aby to bolo. Ale práve u nás sú komerční právnici a advokáti aj podľa ich doterajších zákonov robia vlastne to isté s výnimkou trestného práva.

Pán poslanec Slafkovský, počuli ste od spravodajcu, že tieto návrhy, diskutovalo sa o nich v ústavnoprávnom výbore. A nikto si ich neosvojil. Ja celkove zaujímam negatívne stanovisko k týmto návrhom, a to nie z toho dôvodu, že nie z tých desiatich alebo koľko ich je, možno, že by sa našiel niektorý, ktorý by mal nejaké vecné opodstatnenie, ale to nie je spôsob a nie je metóda, aby sme tu v záverečnom štádiu prijímania zákonov teraz prijímali takéto viac alebo menej technicko-organizačné ustanovenia, keď absolútne nie je možnosť to naozaj dôkladne analyzovať, či sú dobré, či to vylepší zákon alebo to poškodí. Niekedy zákon stačí, keď jedno slovo sa zmení a už to poškodí zákon, čo sa stalo viackrát už pri iných zákonoch v priebehu prerokúvania potom najmä vo výboroch. Čiže navrhujem neprijať pozmeňujúce návrhy pána poslanca Slafkovského.

Pozmeňujúci návrh poslanca Kresánka, účinnosť, áno. Súhlasím posunúť o jeden mesiac vzhľadom na čas. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, áno, nech sa páči. Môžete mať záverečné slovo.

P. Brňák, poslanec: Pán predsedajúci, ja len v krátkosti chcem zredukovať vlastne samotnú rozpravu alebo povedať svoj názor na jej priebeh. Chcem povedať, že tým ťažiskovým problémom, ktorý tu znel vlastne prierezovo cez vystúpenia viac-menej všetkých poslancov, bola otázka zlúčenia komôr a ja sa priznám a chcem povedať, že aj ja som zástancom zlúčenia. Ja by som dodal k tomu, čo povedal pán minister, že je to záujem nielen profesijného stavu, ale je to záujem celospoločenský, mimo akejkoľvek pochybnosti z hľadiska budúcnosti. Myslím si, že tie úvahy, ktoré sa nám snažili nejakým spôsobom implantovať niektorí poslanci o možnej otázke protiústavnosti nie sú namieste. Táto téma bola vlastne diskutovaná aj na pôde ústavnoprávneho výboru, kde bola odmietnutá. Myslím si, že ak by sa tu v skutočnosti malo hovoriť o protiústavnosti, že by sme museli o protiústavnosti hovoriť aj v iných prípadoch, keď sa rušia zo zákona zriadené organizácie a inštitúcie, poviem posledný príklad.

Keď sme rokovali o zrušení množstva štátnych fondov, ktoré boli zriadené zákonmi, čiže nepočul som tu nikoho z tých, ktorí kritizovali dnes možno protiústavnosť, že aj v danom prípade ide o protiústavnosť. V prípade zrušenia fondov nešlo o protiústavnosť, išlo o skôr politickú vôľu a vyjadrenie tejto politickej vôle v rámci samotného hlasovania.

Ak je nejaký problém z hľadiska zlúčenia jednotlivých alebo advokátov s komerčnými právnikmi, môj osobný názor je ten, že ten problém spočíva skôr v akejsi profesijnej elite, v rámci nedostatočnej empatie súvisiacej s tým, že tieto komory a tieto profesijné stavy stále nie sú spolu. Ja sám, keď som bol v minulosti, možno už pred štyrmi, piatimi rokmi, predsedom ústavnoprávneho výboru, viackrát táto otázka už vtedy rezonovala, dokonca aj vedúci predstavitelia Komory komerčných právnikov boli náchylní a súhlasili s tým, že treba spojiť advokátov aj s komerčnými právnikmi. Len, bohužiaľ, vždy to malo ten zádrh, že keď malo k tomu prísť, že nikdy k tomu nedošlo. Poviem svoj subjektívny názor, keď tu niekto operoval nejakými závermi zo snemu Komory komerčných právnikov, môj osobný názor je taký, že ak by sa dnes urobilo referendum medzi jednotlivými a rádovými komerčnými právnikmi v rámci Slovenskej republiky, že to referendum by bolo úspešné v tom smere, že väčšia časť komerčných právnikov sa chce zlúčiť alebo chce byť advokátmi. Takže je to zasa len taká protireakcia na tie, ktoré hovoria vo všeobecnosti, že nie. Myslím si, že pokiaľ ide o výčitky adresované k tomuto návrhu zo strany niektorých poslancov týkajúce sa stanovísk Európskej únie, že veľmi citlivo treba vnímať tie slová, pretože všade tam, kde sa často operuje pojmom Európska únia, v skutočnosti ide skôr o lobistický záujem možno práve profesijných skupín, práve advokátskych zoskupení, či už povedzme amerických alebo iných, ktorí by, by som povedal, veľmi rýchlym a pohodlným a efektívnym spôsobom sa chceli etablovať na území Slovenskej republiky ešte v čase, keď je to ako tak atraktívne, pretože tá atraktívnosť pre budúcnosť možno už až taká nebude a skôr bude potreba tej tvrdej bezprostrednej práce samotných advokátov vo vzťahu ku klasickým a bežným sporom. Takže treba oddeliť aj v tomto prípade záujem lobistických skupín od záujmu Európskej únie alebo Európskej komisie a ja si myslím, že o záujme Európskej únie v danom prípade nie je možné hovoriť, ale je možné hovoriť iba o záujme lobistických skupín.

Iba kvôli pripomenutiu chcem uviesť, že práve v týchto dňoch sa rokuje, doslova v týchto dňoch aj v českom parlamente o novele zákona o advokácii, kde tiež prijímajú túto, nazvime ju euronovelu práve v spojitosti s pozíciou advokátov a je riešená podobne aj vo väzbe na zahraničných advokátov. Takže toľko som chcel uviesť k samotnej rozprave. Ináč je potrebné uviesť, že pán poslanec Malchárek tie návrhy, ktoré prezentoval, že jednoducho treba ich vnímať len ako potvrdenie tých, ktoré už sú obsiahnuté v spoločnej správe, lebo sú duplicitné a že bude sa o nich teda hlasovať individuálne, že budú vyňaté na samostatné hlasovanie. Takisto bude vyňatý na samostatné hlasovanie aj návrh, ktorý hovoril o účinnosti, pretože bol tu prednesený v rozprave nový návrh.

To je všetko, pán predsedajúci. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Teraz pristúpime k

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1193 a spoločnú správu ako tlač 1193a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Toto je zákon, ktorý je rýdzo technický a nemá nejakú politickú dimenziu, a preto by som sa sústredil iba na tie body, kde sme v rozpore so stanoviskom spoločnej správy výborov a bol by som veľmi rád, keby pán poslanec Orosz, ktorý, ako počúvam, je spravodajcom, keby proste tejto časti venoval pozornosť, aby sme sa vedeli možnože dohodnúť.

V bode 7, a to pripomienka č. 1 spoločnej správy výborov. Gestorský výbor odporúča schváliť pripomienku, my ju odporúčame neschváliť. Čiže sme rozdielni a teraz by som prečítal dôvody, pre ktoré ju navrhujeme neschváliť. V prípade, že by to bolo schválené, ako odporúča gestorský výbor, mohla by nastať situácia, že v prípade, ak ministerstvo zahraničných vecí nesplní svoju povinnosť odovzdať medzinárodnú zmluvu na uverejnenie do Zbierky zákonov najneskôr pätnásť dní pred jej platnosťou, ale odovzdá ju napríklad päť dní pred jej platnosťou, formulácia navrhnutá v pozmeňujúcom návrhu umožní, aby bola medzinárodná zmluva uverejnená až po nadobudnutí jej platnosti, keďže text tej pripomienky hovorí, že medzinárodná zmluva musí byť uverejnená najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti, sa nahrádza textom medzinárodná zmluva musí byť uverejnená najneskôr do pätnásť dní po jej odovzdaní na uverejnenie. Čiže v takom prípade by zmluva bola vlastne uverejnená v takomto prípade desať dní po jej platnosti, čiže tam by nastal rozpor s tým, že by vlastne začala platiť skôr, než bola uverejnená, a to by sa jednoducho priečilo právnym pravidlám a mohlo by v prípade takejto zmluvy viesť k diskusiám o tom, či je vôbec platná a účinná na Slovensku k jej napadnutiu na Ústavnom súde a podobne. Naproti tomu pripomienku č. 2 k bodu 7 zo spoločnej správy výborov gestorský výbor odporúča neschváliť, my ju navrhujeme schváliť vzhľadom na odôvodnenie, ktoré som uviedol k predchádzajúcej pripomienke. Keďže nezasahuje do textu, podľa ktorého musí byť medzinárodná zmluva vyhlásená v Zbierke zákonov najneskôr v deň jej platnosti, ale len sa ustanovuje povinnosť pre Zbierku zákonov vyhlásiť medzinárodnú zmluvu bezodkladne po jej odovzdaní na uverejnenie. K bodu 10 pripomienka č. 3, k bodu 14 pripomienka č. 4, k bodu 15 pripomienka č. 5. Odporúčame schváliť tieto pripomienky. K bodu 20, to je pripomienka č. 6 a k čl. II, to sa týka účinnosti zákona k tomuto osobitnému ustanoveniu. Gestorský výbor odporúča schváliť, my odporúčame neschváliť, a to z toho dôvodu, že bod 20, to je ustanovenie § 12b bolo do návrhu zákona doplnené na základe zásadnej pripomienky Inštitútu aproximácie práva Úradu vlády, ktorý požadoval, aby bolo výslovne v zákone o Zbierke zákonov ustanovené, že dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sú súčasťou slovenského práva aj právne akty uverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, keďže publikácia v ňom je podmienkou formálnej platnosti právnych aktov vydávaných Európskou úniou v členských štátoch únie. S tým súvisí aj ustanovenie o odklade účinnosti tohto ustanovenia do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. A k novému čl. II pripomienka č. 7 odporúčam schváliť.

Na základe uvedeného odporúčam, aby sa hlasovalo jednotlivo k pripomienkam č. 1, č. 2, spolu o pripomienkach č. 6 a č. 8, kde je stanovisko predkladateľa opačné ako stanovisko gestorského výboru, čiže ministerstva je opačné ako stanovisko gestorského výboru, o pripomienkach č. 3, č. 4, č. 5 a č. 7, kde je moje stanovisko zhodné so stanoviskom gestorského výboru, odporúčam hlasovať spolu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu a výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Nech sa páči, pán predseda.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyňa, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som vystúpil v rámci rozpravy ako spoločný spravodajca výborov k novele zákona o Zbierke zákonov, je to tlač 1193.

Tento návrh zákona bol pridelený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky dvom výborom na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru zahraničnému. Oba tieto výbory návrh prerokovali v lehote, ktorá im bola stanovená, a rokovanie ukončili uznesením. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto dvoch výborov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, neoznámili gestorskému výboru žiadne svoje stanovisko, pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh a schválil uznesenie č. 752 z 27. novembra 2001, v ktorom odporúča schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zahraničný výbor uznesením č. 163 z 27. novembra 2001 tiež schválil tento návrh a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Čo sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, máte ich obsiahnuté v tlači 1193a pod bodom IV, je ich osem. Ja nechcem teraz vecne polemizovať s pánom ministrom, myslím si, že je vhodné, aby sme rešpektovali jeho požiadavku, aby tie body, ktoré sú sporné, to znamená body 1, 2, 6, aj 8, pán minister? Bod 8 je účinnosť, myslím si , že nie. Bod 8 je účinnosť, takže tam si myslí, že už ťažko možno stihnúť 1. január 2002, ale môžeme aj o tomto bode hlasovať potom samostatne. Záverečné stanovisko gestorského výboru je schváliť tento návrh v znení zmien a doplnkov. Tak to je všetko z mojej strany.