B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dobre som rozumel, pán spravodajca, že vy sa hlásite? Nie, tak som zle. Takže nie je tomu tak, nie je to tak. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy, a tým vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pekne. Ja navrhujem, ešte máme chvíľku času, aby sme išli k ďalšiemu bodu rokovania, a to je

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1197 a spoločnú správu ako 1197a. Vládny návrh zákona odôvodní pán minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, ide o zákon o nadáciách a budem hovoriť len o dvoch bodoch, pripomienkach, kde máme rozdielne názory ku správe výborov.

Odôvodnenie k bodu 2. Nesúhlasíme so spoločnou správou v bode 2 a 14. Bod 2 znižuje základnú minimálnu výšku nadačného imania z 0,5 milióna na 200 tisíc. Prosím vás, o tom boli rozsiahle diskusie vo výboroch a navrhujeme ponechať toho 0,5 milióna. Mimochodom my ste to znížili z pôvodného milióna, ktorý bol v počiatočných fázach návrhu tohto zákona. Ale tých 0,5 milióna je účelné a racionálne, a to z toho dôvodu, že nadácia podľa tohto zákona je definovaná ako účelové združenie majetku a navrhovaná výška nadačného imania je vstupný kapitál dostatočný na to, aby bol sociálne účinný. Zmyslom je vytvoriť silné nadácie a tie silné nadácie musia mať vyšší majetok tých 0,5 milióna považujeme za optimálne v tejto situácii, pretože nadácie s nízkym nadačným imaním nebudú schopné dostatočne vyvíjať svoju činnosť. A k bodu 14. Podľa prechodných ustanovení návrhu zákona môže správna rada nadácie, ktoré vznikla podľa doterajších právnych predpisov, rozhodnúť o premene nadácie na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby alebo na neinvestičný fond. Ten bod 14 navrhuje ešte aj zmeniť na občianske združenie, ale občianske združenie je úplne niečo iné ako nadácie, prípadne tie všeobecne neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Neziskové organizácie a tieto neinvestičné fondy poskytujú všeobecne prospešné služby pre všetkých, čiže smerom navonok od svojich členov, ale občianske združenia sú zakladané za účelom poskytovania vzájomne prospešných služieb, to je služieb určitej skupine osôb, čiže skôr tak dovnútra tohto občianskeho združenia. Preto ide o koncepčne iné združenie, inú organizáciu, a preto by nebolo vhodné miešať ich, a preto nesúhlasíme s touto pripomienkou v bode 14. Inak súhlasíme so správou gestorského výboru. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Kresánkovi a prosím ho, aby informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Kresánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Z poverenia ústavnoprávneho výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1694 z 25. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti neprijali uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, celú spoločnú správu ste napokon dostali v písomnej podobe, preto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých počet je 16, nebudem, samozrejme, citovať, len konštatujem, že dám potom o nich hlasovať, pokiaľ v rozprave neodznejú iné návrhy tak v spoločných blokoch, ako je to v spoločnej správe nášho gestorského výboru. Celkove konštatujem, že náš gestorský výbor odporúča Národnej rade tento návrh zákona schváliť a táto spoločná správa bola schválená uznesením nášho ústavnoprávneho výboru pod č. 773 28. novembra 2001. Ďakujem, vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil len jeden pán poslanec Tatár.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, až potom po vašom vystúpení otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Dovoľte mi predovšetkým podporiť spoločnú správu, tak ako je predložená a krátko sa vyjadriť najmä k výške nadačného imania. Jeden zámer môže ísť tým smerom, ako odznelo od predkladateľov, aby nadačné imanie bolo vysoké a poskytovalo tretím osobám možnosť čerpať granty, ale treba sa pozrieť, prečo väčšina skutočne fungujúcich nadácií podľa doterajších právnych predpisov má záujem, aby nebola tá výška nadačného imania zvyšovaná a v spoločnej správe sú tri návrhy: 100-tisíc, 200-tisíc, a teda 500-tisíc korún. Ako príklad potreby vytvoriť aj priestor pre nadácie s nižším nadačným imaním sú napríklad komunitné nadácie alebo malé lokálne nadácie, ktoré dokonca poskytujú aj veľmi nízke granty, aj granty nielen pre neziskové organizácie, ale aj granty pre jednotlivcov alebo rodiny, alebo veľmi malé neziskové organizácie vo výške tisícov korún, nie teda desiatok alebo sto tisícov alebo, nebodaj, miliónov korún, ale vo výške tisícov korún a tých príkladov je veľmi, veľmi veľa po celom Slovensku, kde z takejto malej finančnej iskierky, z takého malého impulzu, ktorá ide cez nadáciu podľa nadačného režimu tým, že sa ten projekt vyberie a všetko, ako má byť, urobí dosť veľa v mieste, dosť veľa prospechu takého, aký od neziskového sektora očakávame. Čiže ja chcem podporiť skôr nižšie nadačné imanie, teda aspoň tak, ako je to v spoločnej správe na úrovni 200-tisíc korún, prípadne aj návrh na 100-tisíc korún. Možno by sme mali hlasovať tak, že najprv vyňať na samostatné hlasovanie návrh, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť na 100-tisíc korún, a keď teda prejde, tak určite sa nič zlé nestane v slovenských pomeroch, tak ako ich poznáme, keď nie, no tak by sme potom hlasovali podľa spoločnej správy o tej ďalšej sume.

V tej diskusii o nadácii o tomto zákone sa vyskytol jeden taký okruh problémov, koľko povinností na transparentnosť, a teda serióznosť a poctivosť a skutočne nezneužívanie nadačného priestoru na nejaké finančné transakcie, netransparentné, nekalé, ten zákon má obsahovať. Bola tam tá diskusia, či má ministerstvo mať právo priebežnej kontroly, či treba, aby všetci mali audítora, čo je náklad navyše, ale zase to zvyšuje dôveryhodnosť a transparentnosť a viaceré takéto okruhy, spolu štyri témy, nakoniec neboli zapracované do spoločnej správy. Nejdem ich teraz dávať ako pozmeňujúce návrhy, ale chcem sa od toho odraziť do jednej špeciálnej témy. Vyzerá zdanlivo paradoxná, ale je celkom jasná. Zákon, tak ako je predložený, obsahuje § 39, ktorý podmieňuje celú činnosť, celý režim nadácií rovnakému režimu, ako štátne orgány majú podliehať, teda podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám a § 39 hovorí, že to isté platí na nadácie. Keďže nadácie podľa spoločnej správy, predloženého návrhu a podľa toho, ako to budeme, verím, podporovať pri hlasovaní, majú neobyčajne veľa kontrolných mechanizmov, tak si nemyslím, že táto, až takmer by som povedal, zlomyseľnosť legislatívy, dať tam túto povinnosť, aby podliehali zákonu o informáciách, je namieste. Pretože len čo má nadácia v správe, v ľubovoľnom finančnom režime verejný majetok, verejné peniaze, štátne peniaze, tak automaticky zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám podlieha zverejňovaniu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Len čo má ale iné peniaze, ako súkromné, tak aj podľa tohto návrhu zákona podlieha povinnosti informovať toho darcu. Čiže tam je iný vzťah, ako je verejný a ten súkromný darca zo zákona musí dostať od nadácie informáciu, ako bolo naložené s jeho darom. Čiže tam je takisto kontrola zabezpečená a je to úplne iný režim, ako je režim štátnych orgánov. Čiže preto som to nazval istý druh zlomyseľnosti. Samozrejme, nadácie by prežili tú možnú prácu navyše, keby niekto bol zvedavý na súkromné peniaze, pretože zákon o informáciách jedným paragrafom umožňuje zákonom upraviť túto povinnosť aj v iných oblastiach, ako sú štátne orgány, čiže napríklad nadácie, ale nemyslím si, že je to správne. Lebo keď to vymenujeme, že to je povinné zverejňovanie výročnej uzávierky, povinné zverejňovanie auditu, celoročný dohľad ministerstva vnútra nad činnosťou nadácií a povinné informovanie všetkých darcov, tak toto považujeme pre nadácie, najmä pre tie malé nadácie, ktoré nemajú takú administratívnu kapacitu, za nadbytočné.

Preto mám len jeden pozmeňujúci návrh, a to je návrh, aby sa § 39 vypustil, čím sa odstráni, podľa mňa, táto nadbytočnosť z celého zákona a neubudne ani trošku transparentnosti a spoľahlivosti nakladania s peniazmi. To sú témy, ktorých som sa chcel dotknúť.

Na záver chcem podporiť celý zákon, podporiť spoločnú správu s tým jedným vyňatým bodom, aby sme hlasovali aj o nadačnom imaní vo výške 100-tisíc korún, a verím, že sme schopní sa stotožniť aj na tom, že kontrola nadácií je dostatočná aj bez § 39. Chcem veľmi poďakovať aj gestorskému výboru, ktorý veľmi starostlivo zvažoval všetky pripomienky. Bolo ich oveľa viac. Poslanci si niektoré osvojili, niektoré nie a považujem spoločnú správu za veľmi dobrý výsledok rokovania pred druhým čítaním. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Chcem sa opýtať pána poslanca Ošvátha, pani poslankyne Tóthovej, či sa hlásite do rozpravy. Dobre som to pochopil. Takže faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca ako jediná pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi, že sa tiež vyjadril k základnému imaniu nadácií, pretože o tomto sa veľa rokovalo aj v našom gestorskom výbore pre zdravotníctvo, nie gestorskom výbore k tomuto zákonu, ale gestorskom pre zdravotníctvo, pretože nás sa tiež bytostne táto oblasť týka a vlastne pozmeňujúci návrh na zníženie imania vyšiel z nášho výboru a ja som sama poukázala na to, že ak by muselo byť imanie 500-tisíc, že by mnohé nadácie, ktoré veľmi úspešne pracujú na Slovensku už niekoľko rokov, že by zanikli. Veľmi ma prekvapilo, keď pani doktorka Orgonášová, ktorá, keď sa pripravoval tento zákon za našej vlády, bola jednou z popredných bojovníčok za to, aby nadácie mali čo najnižšie imanie a dnes v plnej miere podporovala vládu v tomto navýšení na 500-tisíc. Tak to si myslím, že je to neseriózne od nej, pretože ona reprezentuje istú skupinu zdravotne postihnutých občanov a myslím si, že títo sa s týmto návrhom nestotožnili. Je veľa nadácií, ktoré pracujú práve v oblasti so zdravotne postihnutými občanmi, a ja nepoznám jednu nadáciu, ktorá by mala takéto potrebné imanie 500-tisíc. Nakoniec v zdravotníctve sme veľmi radi, že mnohé oblasti, ktoré nie sú pokryté zo zdrojov štátneho rozpočtu, že sú pokryté práve takýmito činnosťami. Takže ja rozhodne nemôžem súhlasiť s 500-tisícovým základným imaním a budem podporovať to, aby došlo k zníženiu na 100-tisíc alebo teda najviac na 200-tisíc. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Ošváth, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Ošváth, máte slovo.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám v rozprave predložil pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Na základe konzultácií s predstaviteľmi alebo niektorými predstaviteľmi tretieho sektora sme si osvojili, skupina poslancov, niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré vám v rozprave predkladám na uváženie alebo zváženie. Takže podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a s písomným súhlasom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.

Pozmeňujúci návrh č. 1. V § 15 ods. 1 navrhujeme zmeniť začiatok vety po dvojbodku nasledovným spôsobom: "Súd na návrh zakladateľa, ministerstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, môže rozhodnúť o zrušení nadácie a o jej likvidácii, ak."

Ďalší pozmeňujúci. V § 15 ods. 2 navrhujeme zmeniť ho nasledovne: "Súd môže pred rozhodnutím o zrušení nadácie určiť lehotu na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie navrhlo." Ako odôvodnenie pre tieto navrhované zmeny odôvodňujem, že zrušenie nadácie môže byť neprimerane tvrdou sankciou, ak súd nebude mať možnosť posúdiť každý prípad osobitne. Podľa navrhovanej úpravy súd zruší vo vymenovaných prípadoch nadáciu bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu. Samotné nezaslanie výročnej správy ministerstvu v novej lehote určenej rozhodnutím ministerstva alebo zníženie nadačného imania nadácie pre zmenu úrokových sadzieb stačia na zrušenie nadácie súdom. Navrhovaná úprava nedáva možnosť súdu posúdiť v konkrétnom prípade, či je zrušenie nadácie tou primeranou sankciou. Preto navrhujeme takú úpravu, ktorá umožní súdu posúdiť každý prípad osobitne.

Pozmeňujúci návrh č. 2. V prvej vete § 22 ods. 2 navrhujeme zmeniť slová "60 dní" na slová "90 dní". Ako dôvod uvádzam, že lehotu 60 dní považujeme stále za krátky čas na voľbu nového člena správne rady v prípade neočakávaného uvoľnenia tohto miesta. Vzhľadom na to, že je potrebné tieto správne rady obsadiť kvalitnými a skúsenými ľuďmi, pri súčasnom vyvážení rôznych sektorov je táto doba podľa nášho názoru vhodnejšia.

Pozmeňujúci návrh č. 3. V § 32 navrhujeme vypustiť odsek 1. Ako odôvodnenie uvádzam, že ustanovenie odseku by neprimerane komplikovalo administratívu spojenú s evidenciou darov a ich použitím, nakoľko by nútilo nadáciu prácne sledovať finančné prostriedky každého jednotlivého darcu a do 60 dní ho informovať o ich použití. Ak to darca vyžaduje, má možnosť začleniť svoje požiadavky do darovacej zmluvy.

Pozmeňujúci návrh č. 4. V § 34 navrhujeme vypustiť odsek 3. Ako odôvodnenie uvádzam, že požiadavka povinného auditu podľa navrhovanej úpravy zaťaží rozpočet nadácií vo výške niekoľko desiatok tisíc a bezdôvodne podľa nášho názoru tak zvýši objem prostriedkov vynakladaných na správu nadácie. Niet dôvodu, prečo by nadácie nemali podliehať rovnakým podmienkam ako iné právnické osoby, napríklad obchodné spoločnosti , ktoré musia vykonať audit až od 20-miliónového majetku alebo 40-miliónov Sk tržieb. Ak to orgány nadácie

uznajú za vhodné, môžu, samozrejme, rozhodnúť o vykonaní auditu, aj keď nedosiahnu tento limit.

Pozmeňujúci návrh č. 5. V § 35 odsek 4 navrhujeme vypustiť druhú vetu. Ako odôvodnenie uvádzam, že zverejnenie výroku audítora v obchodnom vestníku nie je opodstatnené podľa nášho názoru. Výrok audítora bude k dispozícii na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v prípade, že nadácia bude povinná overiť ročnú účtovnú uzávierku audítorom v zmysle navrhovanej zmeny v bode 7.

Pozmeňujúci návrh č. 6. Navrhujeme vypustiť § 37. Odôvodnenie. Na činnosť nadácií dohliadajú rovnako ako na činnosť iných právnických osôb príslušné kontrolné orgány, napríklad daňové úrady, finančná polícia a podobne. Niet preto dôvod ukladať ministerstvu povinnosť dozerať na činnosť nadácií. Znížia sa tým nároky na finančné i personálne zdroje ministerstva a obmedzí sa riziko politického zasahovania do fungovania nadácií. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave ako posledná vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Je mi veľmi smutno, že takýto významný zákon prerokúvame v takmer prázdnej rokovacej sieni. Je tu dva, štyri, sedem, osem, do desať poslancov. Totiž ide o zákon, ktorý v minulosti vyvolal veľké vzrušenie, až medzinárodné chvenie. Zodpovednosť je predovšetkým na koaličných poslancoch a tých je šesť, lebo tí budú hlasovať, sedem, prepáčte, a pri ich sile môžu predložený návrh schváliť, ktorý nie je dobrý. Je viac než nie dobrý. Dovoľte mi, aby som dnes vystúpila troška dlhšie, pretože som zažila s týmto zákonom také medzinárodné chvenie, ktoré zamestnávalo viac mesiacov nielen našich právnikov, ale aj slovenskú tlač. Keď sa prijímal zákon o nadáciách, predloha predpokladala 200-tisíc ako nadačný základ. Vychádzali sme z toho, že nadácia nie je združenie občanov, ale združenie peňazí, a preto musí mať tento typ mimovládnej organizácie aj určitý peňažný základ, určitú istinu právne uvedenú. No to ste mali vidieť a zrejme si veľmi dobre pamätáte vrátane pána ministra spravodlivosti, ktorý tento zákon predkladá, aké chvenie nastalo v našej mimovládnej sfére. Že ide likvidovať nadácie, 200-tisíc, to je neúnosný základ. Pani poslankyňa Aibeková tu už spomenula, že vlastne bolo argumentované, aby menšie nadácie mohli plniť svoje úlohy a podobne. Európska nadačná inštitúcia poslala protesty, pani viaceré zástupkyne pani Voleková s pánom Demešom organizovali plagátový proces, poslali do zahraničia, čo tá zlá Mečiarova vláda robí, že likviduje nadácie s 200-tisícovým základom. Dokonca pani Vendi Luers sa dostavila z Ameriky ako predstaviteľka americkej nadácie pre občiansku spoločnosť, mám tu záznam z jej prijatia, pretože požiadala u mňa ako u podpredsedníčky vlády 15. mája 1996 o 17.30 hodine prijatie, mám tu jej vlastnoručný podpis, poďakovala za prijatie, a obsahom prijatia bolo, ako ma presviedčala, že nadácie nemajú mať taký veľký základ, že teda 200-tisíc je veľa, že by sme zlikvidovali na Slovensku nadácie, preto legislatívny návrh v parlamente bol opravený na 100-tisíc korún ešte s tým, že naraz nemusí byť pri založení nadácie táto čiastka. To je o vašom návrhu na 500-tisíc, pretože dnes, keď vy navrhujete 500-tisíc pre nadácie, čo je pre nich, pre prevažnú väčšinu neprijateľná suma a bude to znamenať ich likvidáciu, naraz pani Voleková je ticho, pán Demeš to akceptuje a všetci sú spokojní s tým, že idete vlastne veľkú časť nadácií likvidovať. A prečo sú oni takíto spokojní? Myslím tí predstavitelia, pretože drobné nadácie, dostala som viacej listov, pretože si ma pamätajú ako podpredsedníčku vlády pre legislatívu, kde ma žiadajú, aby sme, preboha, zastavili tento zákon, lebo to bude znamenať likvidáciu ich nadácie, lebo nemajú prostriedky na zvýšenie na 500-tisíc. No a teraz vysvetlime si, prečo pani Voleková je taká spokojná, prečo aj pán Demeš a ďalší aktéri, ktorí spred niekoľkých rokov tak silno zastávali malý nadačný základ. Nuž z jedného dôvodu. A musíme si to veľmi otvorene povedať. Vláda už dala najavo, že jeden a pol miliardy z privatizácie poskytne nadáciám. Tak teraz rozložme si to na drobné, pretože nemyslíme si, že každý Slovák nevie myslieť a že nevie si to rozlúštiť. Veľmi dobre si to vedia aj tie malé nadácie rozlúštiť a ja vám budem tlmočiť ich stanovisko, na ktorom si myslím, že je takmer všetko pravda. Nuž pani Voleková, pán Demeš a ostatné vplyvné, predtým aktivizujúce nadácie sú spokojné, pretože tu jeden a pol miliardu ony na navýšenie ľahko dostanú. Vedia, že dostanú to aj nadácie, ktoré majú krvnú skupinu súčasnej vládnej garnitúry, a teda už je im povedané viacerým nadáciám, nebojte sa, dostanete financie, bude vám to do tých 500-tisíc doplnené. No prečo by protestovali, prečo by protestovali? Prečo by mali byť proti tomu? Je to rovnaký vzorec ako včera pri schvaľovaní rozpočtu. Ak boli poslanci vládnej koalície nespokojní a chceli hlasovať proti rozpočtu, tak sa vymyslel vzorec jednej miliardy. Tu k nadáciám jeden a pol miliardy, áno, nadácií je asi viac ako poslancov vládnej koalície. Vymyslel sa model pri rozpočte, každý poslanec dostanete možnosť 10 až 12 miliónov navrhnúť tam, kde potom pri voľbách budete môcť získať podporu svojich priaznivcov, no a tak sa spravila dohoda a tak pani ministerka financií so spokojnosťou konštatovala, že došlo k dohode. No, áno, došlo pekné kupčenie bolo a pani ministerka vyhlásila do televízie, že veď treba si na to zvyknúť, poslanci budú rozhodovať o rozpočte, a nie úradníci. A odkiaľ prišla pani ministerka? Veď doteraz vždy parlament schvaľoval rozpočet. Vždy bolo v rozpočte to, čo schválil parlament. Čiže tri roky u vás úradníci dávali rozpočet? A teraz po prvýkrát rozhodli poslanci? Vážení, nehrajte sa s týmto národom, nehrajte sa s týmto národom tak, ako by bol hlúpy, pretože aj vaše nadačné jeden a pol miliardy si rozmenil už na drobné a je mu jasné, prečo prichádza zákon, ktorý zvyšuje základ na 500-tisíc, no preto, aby ostali len nadácie krvnej skupiny tejto vládnej koalície a keďže v predvolebnom období už zahraničie odmietlo dať financie pre nadácie a pre mimovládny sektor, aby podporovali a kampaň robili pre túto vládnu garnitúru, tak sa našiel kľúč, ako sa tie financie predsa len dostanú k týmto nadáciám. Vážení, a to za situácie, že niet na dôležité veci, že zdravotníctvo padá, ako som včera povedala, školy sú nekúrené, prší z deravých striech, niet nad sociálne dávky, kde sú splnené zákonné podmienky na ich poskytnutie, niet na obyčajné igelitové vrecúška, do ktorých by sa dala krv občanov, ktorí sú ochotní poskytnúť zadarmo krv a nerobia sa operácie, lebo niet krvi, pretože zdravotníctvo nemá na vrecúška, ale máme na iné. Máme 330 miliónov na exkluzívny športový areál pre smotánku na tenis, hoci naše deti nemajú športové ihriská, sú bez pohybu, začínajú drogovať a podobne.

Vážení, je to veľmi smutné, je to ťažká obžaloba systému vášho vládnutia. A prečo my nie sme za zvýšenie toho základu? No jednoducho preto, aby žili nadácie, aby to bolo tak, ako pán poslanec Tatár povedal, že niektorým nadáciám stačí aj tisícka, niektorí ľudia, ktorí majú srdce na pravom mieste a myslia nielen na svoje záujmy, vedia aj z tisícky a päťtisícky urobiť veľa dobrých skutkov. Vedia urobiť občianske záležitosti na vyššej úrovni, vedia pomôcť chorým a podobne. A vy tieto malé nadácie, ktoré skutočne pracujú v záujme občanov, vy ich chcete likvidovať, pretože 500-tisícový základ nezískajú.

Ďalšie ustanovenie, s ktorým osobne nesúhlasím, je, že predložený návrh v porovnaní s bývalým zákonom, teda doteraz platným zákonom o nadáciách č. 207 vynecháva § 4. O čom hovorí § 4? Dovoľte mi, aby som vám ho prečítala. § 4 hovorí v odseku 1 toto: Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok a jeho pôvod.

Vážení, pri vypracúvaní zákona o nadáciách práve tento paragraf bol expertmi Európskej únie hodnotený ako veľmi významný, ktorý prispieva k zamedzeniu praniu špinavých peňazí. Znova vám ho prečítam. Nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov na nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Ak tento paragraf nebude v predloženom zákone, vy pomáhate praniu špinavých peňazí aj korupcii, hoci máte vládny program inak zameraný. Možno poviete, tá Tóthová v tom parlamente vystupuje a všetko zhadzuje, jej sa nič nepáči a nás obviňuje z toho, čo nie je pravda. Dovoľtemi, aby som vám prečítala, nebude to z nášho straníckeho, ako vy nazývate niektoré noviny, ktoré sú odvážne kritizovať vašu vládnutie, ale prečítam z dennej tlače z Českej republiky. Nadpis je Lepšia než, ja to, samozrejme, prekladám, lebo po česky vám to neviem tlmočiť, Lepšia ako tlačiareň na peniaze je nadácia. Tu je ten článok. Je to Mladý svet a vlastne odpublikoval sedem trikov, ako možno získať peniaze na nadáciách a ako možno cez ne prať špinavé peniaze. Prvý trik. Nič nebráni tomu, aby si firma alebo živnostník založili vlastnú nadáciu a potom jej odviedli ako dar časť peňazí, ktoré by inak mal dostať štát. Založí si nadáciu napríklad s názvom Za mladú žurnalistiku. A táto si za cieľ, myslí sa nadácia, vezme financovanie vzdelávania mladých novinárov. Samozrejme jej správu radu budú tvoriť redaktori tohto denníka. Samozrejme môže príslušná redakcia tejto nadácii každoročne venovať nemalú sumu zo základu dane a z príjmu, a to od 2-tisíc korún až do dvoch percent zo základov dane. Pri niektorých subjektoch to môže ísť, pokiaľ pôjde o firmu, a nie redakciu, môže ísť o miliónové sumy. Tým však zostane časť, ktorá by mala ísť do daní takzvane doma. Nadácia môže platiť rôzne účely. Napríklad ošatenie aj redaktorov, samozrejme, je to obrazne povedané, áno, ale z tohto vidieť, čo všetko môže nadácia, ak nie je povinnosť uviesť, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok. Triky pokračujú. Táto nadácia môže z peňazí, ktoré má, napríklad urobiť vzdelávanie, štipendiá a, samozrejme, tie štipendiá dostanú redaktori tej nadácie. Čiže peniaze, ktoré má, prečo ide o redakciu, pretože to je v novinách a zrejme autori nechceli inú sféru nášho života dostať do tohto problému, preto to ilustrovali na vlastný príklad, áno. Samozrejme, že táto nadácia bude robiť výchovné účely, bude poskytovať štipendiá a tie štipendiá poskytne práve redaktorom, pri redakcii ktorej je zriadená nadácia. Takto vlastne štátne peniaze sa dostanú na takzvané štipendijné účely. Tretí trik. Umierajúci milionár alebo milionár, ktorý chce previesť peniaze na svojich potomkov, môže obísť platné predpisy tak, že vlastne odkáže nadácii vilu, prípadné pozemky, cenné papiere a všetko toto založí do nadácie. Správnu radu a zamestnancov budú tvoriť výhradne jeho potomkovia alebo osoby, ktorým chce túto sumu darovať. Táto nadácia potom bude užívať vilu, tí potomkovia budú bývať vo vile, budú užívať pozemky a budú nakladať s cennými papiermi. Je tu viac príkladov. Čo všetko sa môže v nadácii urobiť. Ja budem hľadať prostriedky, ako obsah tohto článku zverejniť aj v niektorom periodiku, aby široká verejnosť dostala prehľad, čo všetko sa dá s nadáciami urobiť, ak vynecháte, pán minister, ustanovenie § 4, že nadácia je povinná preukázať, z akých zdrojov nadobudla svoj majetok a jeho pôvod. Žiaľ, rozchýrila sa správa, že dnes sa rokuje len do 13.00 hodiny, preto viacerí poslanci zrejme už opustili túto rokovaciu miestnosť. Ja nemám možnosť preto s príslušným počtom podpisov vám dať pozmeňujúci návrh, pretože sa uvádzalo, že dnes sa o tomto zákone rokovať nebude. Ale dovolím si vás ústne, pán minister, vyzvať, ak nechcete, aby z nadácií sa stali práčky špinavých peňazí, tak tento paragraf, navrhujem § 4, ktorý doteraz je platný, navrhujem včleniť do predloženého legislatívneho návrhu a ďalej navrhujem, aby suma 500-tisíc korún nebola prijatá, aby bola ponechaná suma 100-tisíc korún, maximálne pokiaľ budú rôzne dôvody, ako je valorizácia a proste inflácia a ja neviem, ktoré všetky ekonomické dôvody sa dajú zneužiť na zámer zvýšenia istiny nadácií, tak navrhujem maximálnu, respektíve prihováram sa za maximálnu sumu 200-tisíc korún ako základ, ale aj to zlikviduje určitý počet nadácií. A vy ste boli a ste za občiansku spoločnosť. Keď sme my robili nadačný zákon, tak sme počúvali argumenty, ktoré konečne ja som si osvojila, ja s nimi súhlasím, že v občianskej spoločnosti mimovládny sektor vrátane nadácií má mať široké zastúpenie. Prečo ich teraz chcete zužovať? Snáď mi nechcete povedať, že zvýšenie základu nadačného rozšíri počet nadácií, že sa rozšíri mimovládny sektor, že sa s tým prehĺbi naša občianska spoločnosť. Pravý opak je pravdou. A zrejme to čertovo kopýtko bude v tom, čo som tu uviedla, že mi signalizovali viaceré nadácie, že je tu určitý zámer spojený aj s chystajúcimi voľbami a že tento zámer nie je taký najprijateľnejší.

Keď už mám slovo, dovolím si uviesť, že viacerí poslanci klubu Hnutia za demokratické Slovensko nesúhlasia s tým, aby pred voľbami sa suma 1 500 miliónov presunula do nadácií, kde nie je dostatočná kontrola, pretože kontrolný systém, ktorý sme navrhovali, ste tiež spochybňovali ako štátna kontrola nadácií. Ja mám odložené všetky výstrižky, všetky stanoviská, bola by som ich doniesla, žiaľ, bola som tiež dezorientovaná, že dnes tento zákon nepôjde, ale nič to na veci nemení, tie materiály existujú a nemám ich len ja, má ich množstvo ďalších ľudí z mimovládneho sektora a tam je zrejmé, aký boj sme v roku, keď sa prijímal zákon o nadáciách, v roku 1996 s vtedajšou opozíciou museli podstúpiť, aby vôbec nejaká kontrola nadácií sa zakotvila, aby nadácie boli povinné robiť hospodársku uzávierku, aby boli povinné robiť audit. Samozrejme, dohodli sme sa na rozumnej hranici, že audit sú povinné robiť tie nadácie, kde 5 miliónov sa otočí za rok, pretože máme veľa takých nadácií, takže ja si myslím, že tento kontrolný systém je minimálny kontrolný systém, ktorý musí byť zachovaný...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Binder, netelefonujte v rokovacej sále.

K. Tóthová, poslankyňa: ... ktorý musí byť zachovaný, pretože do nadácií mnohí ľudia v dobrej viere vkladajú financie a musíme urobiť všetko pre to, aby sme minimalizovali priestor na zníženie možnosti zneužitia financií v nadáciách. A že tých možností je až sedem, ja som vám načrtla len dve, nechcem vás unúvať, lebo by som musela dlhšie vám čítať tie prípady, tak to česká literatúra, česká tlač jasne vyšpecifikovala a o nič nie je iná situácia na Slovensku. Posledná poznámka. Ak sa už našlo z privatizácie 1,5 miliardy na sociálne a humánne účely, tak sme toho názoru, že ich treba užiť, ale tak, aby boli kontrolované, ako sa užijú. A takým kontrolovaným systémom je zriadiť alimentačný fond. Nemáme tu na mysli platenie výživného tam, kde sa rodičia nestarajú o deti, kde deti sú spôsobom nahradenia príjmov z práce, ale tam, kde, nechcem povedať otcovia, pretože to je prípad niekedy aj matiek, kde jeden z rodičov si neplní vyživovaciu povinnosť a rodič, u ktorého dieťa ostalo alebo deti, je v katastrofálnej finančnej situácii. Podľa posledných správ prudko rastie tuberkulóza detí, preto tú 1,5 miliardu, ktorá má ísť nadáciám, považujeme za účelnejšie dať do alimentačného fondu a pri zachovaní povinnosti osoby, ktorú súd zaviazal na výživné, poskytnúť tomu rodičovi, ktorý sa stará o deti, sumu, ktorá tvorí súdom priznané výživné pri situácii, že tento alimentačný fond by potom od rodiča vymáhal peniaze, ktoré si neplní. Ja viem, že pán minister, máme aj trestné právo, postihuje rodiča, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť, ale to nepomáha rodinám, ktoré sú v katastrofálnej situácii. Preto aj nadácie, verím, že tento názor prevládne účelovo z hľadiska spoločenských záujmov, že záujem maloletých detí bude v priorite záujmov, teda aj nadácie, ktoré mienite takto z tej 1,5 miliardy uchovať s 500-tisícovým základom, zrejme ja verím, že na tento účel to nepôjde, a preto by bolo rozumné nezvyšovať základ nadáciám, ale vytvoriť systém, v rámci ktorého tí ľudia, ktorí majú prostriedky, aby boli motivovaní, tí podnikatelia, ktorí majú prostriedky, tie fyzické osoby, ktoré majú prostriedky, aby boli motivovaní k tomu, aby poskytovali nadáciám finančné prostriedky, ktoré nadácie by boli povinné viesť zdroj, z ktorého dostali a bol by systém, ktorý by umožňoval kontrolu užitia týchto peňazí.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcem uviesť na správnu mieru tú vašu vetu o tom, že dnes sme o tomto zákone nemali rokovať, v dnešnom programe toto je štvrtý bod. Takže sme mali rokovať. Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Budaj.

J. Budaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi pozorne som si vypočul precítený prejav pani poslankyne Tóthovej a musím ju v mnohých ohľadoch podporiť a dať jej za pravdu. Nadácie na Slovensku sú systémom, ktorý nie je ešte celkom dozretý. Prebieha v nich živý kvas, jedny vznikajú, iné zanikajú, zásah zákona preto treba zvážiť veľmi citlivo. Aj ja si pamätám na kritiku, ktorú zožala predchádzajúca koalícia. Chcem len pani poslankyni pripomenúť, že táto koalícia stratila nielen kontakt, ale aj dôveru tretieho sektora a stratila aj dôveru medzinárodných kruhov, ktoré sa obávali rovnako, ako sa obávali slovenskí demokrati, že zásahmi, ktoré v niektorých prípadoch boli celkom racionálne, sa sledujú zákulisné, mocenské záujmy obmedzenia alebo čiastočnej likvidácie občianskych iniciatív, ktoré vtedajšej vládnej koalícii prekážali. Aj súčasná vládna koalícia má polemiky s tretím sektorom, tie ale verím, že sú pracovného charakteru, nie politického. Budem podporovať zníženie na 200-tisíc, zníženie základu a požiadam ministra spravodlivosti, aby prípadne otvoril rozpravu, ak návrhy, ktoré bude navrhovať ktorýkoľvek poslanec, aj ho týmto vyzývam, ktorý bude navrhovať ktorýkoľvek poslanec a ktoré by ešte mohli vylepšiť kontrolu nadácií a ochranu pred praním špinavých peňazí, aby umožnil otvorením rozpravy pred hlasovaním, čo bez problémov môže urobiť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa vyjadriť k obsahu toho, o čom tu hovoríme. Možno nadviažem jednou vetou, že aj spoločná správa, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli dnes podané, ja osobne považujem za dostatočné, aby sme mohli hlasovaním rozhodnúť o dobrom nadačnom zákone, pretože tie kontrolné mechanizmy boli od začiatku od predkladateľa predložené a skôr sa diskusia viedla tak, že nakoľko by mali byť všetky uplatnené alebo nie. Ja budem podporovať aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ošvátha.

Ale k pani poslankyni Tóthovej a k výške nadačného imania. Myslím si, že by sme mali najprv hlasovať o 100-tisíc, verím, že je to možné, aby to prešlo a, samozrejme, aby sme potom prípadne keby nie, no tak o nejakej vyššej sume. Ale nielen Grémium tretieho sektora, ktoré tento týždeň vydalo vyhlásenie, že tiež netrvá na 500-tisícoch, to bolo zverejnené stanovisko grémia, ale väčšina tých aktívnych nadácií, ktoré vystupujú v tej verejnej diskusii a ony nie sú nijako špeciálne politicky zafarbené, ten list, ktorý tu máme, tak tam je 50 podpísaných inštitúcií, hovorila, že je potrebné znížiť to nadačné imanie. Ja to len hovorím na doplnenie, že to nie je otázka politická, že to nie je otázka ani nejakého tvrdošijného zápolenia Grémia tretieho sektora, ktoré sa vzdalo tejto vysokej nadačnej hranice pre nadačné imanie a zhodou okolností musím konštatovať, že celá táto diskusia podporuje tento môj argument a predpokladám, že budeme úspešní v tom znížení. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja chcem poďakovať kolegom z vládnej koalície, že podporili moje stanovisko nezvyšovať a keď, tak len minimálne, tak ako to aj pani poslankyňa Aibeková uviedla, a ja vás skutočne chcem upriamiť na ten moment, že ak nenecháme tam tie ustanovenia, konkrétne ten § 4, tak sa to stane práčkou špinavých peňazí a nie je to akosi len môj pohľad. Skutočne vám môžem dať k dispozícii aj elaborát Českej republiky. A ja si myslím, že ak táto vládna koalícia proklamuje, že chce urobiť všetko pre to, aby sa špinavé peniaze neprali, aby nebola korupcia a podobne, potom jediná cesta je aj činmi to dokázať, pretože už je veľmi známe, že často sa voda káže a víno pije. A myslím si, že celý postoj sa predovšetkým činmi má preukázať a tým, čo tento parlament prijme.

Ja vám ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozpave?

Nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Najskôr k tej zásadnej pripomienke, s čím sme pred piatimi či koľkými rokmi nesúhlasili, a síce stanovenie nadačného imania sto, dvesto tisíc alebo koľko a teraz sa ho snažíme zvýšiť dokonca na 500-tisíc. Ja si pamätám na tú diskusiu pred piatimi rokmi. Diskusia sa začala naozaj tak, že ste proste chceli zvýšiť a navrhli ste zvýšenie nadačného imania. Okolo toho, áno, sa rozpútala veľká diskusia, pretože v tom pôvodnom návrhu, tak ako vyšiel, tak by to naozaj znamenalo, no, zánik viacerých nadácií a prakticky žiadnu inú právnu formu alebo žiadnu inú právnu formu pôsobenia týchto dobrovoľných organizácií a aktivít. Potom až na základe práve tohto tvrdého odporu voči pôvodnému návrhu nadačného zákona, a zúžme to na výšku nadačného umenia, počkajte, tak potom vlastne ako ústupok bola prijatá koncepcia vytvorenia ešte ďalšieho zákona, a síce zákona o neziskových organizáciách, ktorý bol prijatý potom značne neskôr. Čiže v tom je ten rozdiel, že potom po prijatí zákona o neziskových organizáciách, samozrejme, situácia vyzerala inak a najmä teraz chceme, aby vyzerala inak v tom smere, že budú dve kategórie organizácií, cez ktoré možno uskutočňovať tieto dobrovoľné aktivity s čiastočne, ale nie zanedbateľne odlišným poľom pôsobenia. Na jednej strane budú nadácie, ktoré sú predovšetkým ako združenie majetku, na druhej strane sú neziskové organizácie s tou verejnoprospešnou činnosťou, kde nie je žiadny predpísaný majetok, to znamená, že môžu sa jednoducho občania, ktorí chcú niečo robiť, tak sa združia do neziskovej organizácie, budú mať rozličné výhody, budú môcť dostať majetok aj zo štátnych zdrojov, samozrejme, s prísnym účelovým určením, jednoducho budú môcť toto vyvíjať.

Na druhej strane ale nadácie, keď majú byť predovšetkým združením majetku, ktorý je určený na takéto aktivity, a to znamená nadácie zo svojho majetku a z majetku, ktorý budú dostávať, budú prípadne posúvať granty aj týmto neziskovým organizáciám. V tom je tá rozdielna kvalita vtedajších aktivít pred zhruba piatimi rokmi a teraz. A z tohto hľadiska potom aj úplne inak vyzerá pohľad na tých 500-tisíc alebo 200-tisíc, alebo 100-tisíc, pretože ak majú byť nadácie združením majetku, tak potom je skôr dobré, aby majetok bol relatívne vyšší, čiže navrhujeme pol milióna, pretože kto toho pol milióna nemá, alebo nemá ani 100- tisíc korún, no, tak jednoducho si založí alebo sa združí do neziskovej organizácie a bude môcť robiť presne tú istú humanitárnu, charitatívnu a rôznu inú činnosť, ktorú by inak chcel robiť, dajme tomu, prostredníctvom nadácií.

Z toho hľadiska, pani poslankyňa Tóthová, predovšetkým je rozdiel medzi tým, čo predkladáme teraz, a tým, čo bolo pred piatimi rokmi. Z tohto zorného uhla potom, keď posudzujeme aj tie ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli, tak, samozrejme, odporúčam naďalej pol milióna ako dolnú hranicu nadačného majetku a najlepšie by vám vedeli to objasniť aktivisti tretieho sektora, prečo zhruba táto hranica je optimálna.

Pani poslankyňa Tóthová, vy ste dosť veľkú časť svojho prejavu hovorili o 1,5 mld. korún, ktoré by mali ísť z privatizácie nadáciám a podobne. Tento zákon o tom nie je. O tom nie je. Ja vám poviem svoj názor, mimochodom, vzhľadom na diskusiu k tomuto zákonu, že ja osobne som proti tomu, aby sa proste presunula 1,5 miliarda do nadácií alebo takýchto združení, pretože si myslím, že by to naozaj nebolo dosť kontrolované a tak ďalej. Ale to je proste iná diskusia a naozaj tento zákon tomu neslúži.

Pán poslanec Tatár odišiel pred chvíľou, ale vypustiť § 39, to je aplikácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z tohto zákona, si myslím, že by nebolo dobré, pretože práve keď chceme, aby nadácie neboli práčkou špinavých peňazí, ale na druhej strane, aby vytvorili rámec pre dobrovoľnú činnosť občanov, ktorí takúto činnosť chcú robiť, musíme do zákona zabudovať optimálne alebo dostatočné informačné a kontrolné mechanizmy, aby sa nadácie nemohli zmeniť, teda od svojho noblesného účelu a tomu slúži aj § 39.

Pani poslankyňa Tóthová, § 4 - preukazovanie pôvodu majetku, musím povedať, že ako som to počul, že sa mi to celkom pozdáva. Ja nie som schopný ani teraz doplniť tento návrh zákona tak, že by som povedal, áno, zaraďme to. Teraz je to už možné jedine cestou poslaneckého návrhu s príslušným počtom podpisov, no a druhá vec je, že, samozrejme, musel by som to prekonzultovať aj so svojimi spolupracovníkmi, ktorí pracovali na tomto zákone, prečo toto ustanovenie tam nie je, aké sú argumenty, ale opakujem, že na prvé počutie mi to znie celkom racionálne. No a to je vlastne všetko, čo som chcel povedať.

K pánu poslancovi Ošváthovi. Opäť sa tu v druhom čítaní vracať k takým detailným a toľkým ustanoveniam zákona, považujem za neracionálne a príliš riskantné z hľadiska toho, že zákon by sa tým skôr asi pokazil. Pán poslanec Ošváth mal možnosť všetky tieto návrhy navrhnúť v rámci prerokúvania návrhu zákona vo výbore Národnej rady a aby bolo možné ich analyzovať a zodpovedným spôsobom sa s nimi zaoberať. Teraz to už nie je možné, a preto navrhujem všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ošvátha neprijať. Ďakujem.