M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci, štyria. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Prokeš.
J. Prokeš, poslanec: O tom, ako sa čudoval pán minister Macejko, a on sa čudoval na pánovi ministrovi Macejkovi, keď vo vzťahu telekomunikácie a Slovenská televízia, na tom dnešnom vzťahu.
Ja sa čudujem jemu, že sa čudoval. Nadviažem na moju predchádzajúcu faktickú poznámku a znovu pripomeniem, že výpredaj akcií nie je vstup zahraničného investora, vôbec žiadneho investora. Predaj akcií je jednoducho predaj akcií. To si treba uvedomiť. Keby bol naozaj vstupoval strategický partner, tak by bol musel navýšiť základné imanie! Dnes by telekomunikácie mali priamo k dispozícii, nie jeho akcionári, ale Slovenské telekomunikácie, niekoľko miliárd korún, za ktoré mohli robiť rekonštrukcie, zavádzať nové siete a naozaj tie tarifikácie mohli ísť dolu. Ale, preboha, niekto kúpi akcie a po ňom ešte potom chcete, aby doniesol a vložil do toho peniaze, do toho podniku? Veď on ich chce dostať okamžite naspäť! A toto isté hrozí v Slovenskom plynárenskom priemysle! Opakujem znovu, to je klamstvo na obyvateľov. Predaj akcií nie je vstup strategického investora. To je rozkrádačka, doslova rozkrádačka za lacný peniaz, ak by mal získať 49-percerntný balík, tak tam musí dať niekoľko stoviek miliárd korún, vložiť do SPP, do základného imania, nie, že vláda dostane za predaj akcií! A týchto niekoľko sto miliárd korún - boli by použité na rozvoj SPP, a tým výnos akcií, ktoré zostali v rovnakom počte vláde, ako ich má dnes, by bol vyšší, než je dnes. Toto je vstup strategického partnera. Začnime rozmýšľať.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež chcel dotknúť trošku z hľadiska výboru pre kultúru a médiá toho, o čom hovoril pán poslanec Jasovský.
Privatizácia Slovenských telekomunikácií tak, takým spôsobom, ako bola urobená, to bola lúpež verejnoprávnosti na Slovensku, páni. Toto bola privatizácia telekomunikácií a zažívame to na výbore pre kultúru a médiá niekoľkokrát, keď riešime problémy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A toto nie je opozičná rétorika, ako by niekto mohol povedať. Toto je rétorika všetkých tých, ktorí na tom výbore pre kultúru a médiá sedia. Môžete si to overiť. Mali sme niekoľko čarokrásnych stretnutí s pánom ministrom Macejkom. Takú neschopnosť, takú neschopnosť riešiť problémy Slovenskej televízie v súčasnosti, po privatizácii telekomunikácií, to skutočne treba hľadať pod slnkom! A to je všetko zásluhou tejto privatizácie! Ak sa takýmto spôsobom má privatizovať skutočne všetko to, o čom dnes hovoríme, tak to je jedna absolútna tragédia. Potom naozaj nebude fungovať nič!
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú dnes v omnoho väčších problémoch, ako boli pred tromi rokmi, len zásluhou tej hroznej privatizácie telekomunikácií, ktorú tu naznačil aj pán poslanec Jasovský, a som presvedčený, že o tejto privatizácii budeme ešte veľmi, veľmi dlho hovoriť, aj v súvislosti so Slovenskou televíziou, aj v súvislosti s tými problémami, ktoré v Slovenskej televízii budú, a budeme ich musieť riešiť aj na tomto pléne.
Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Historky, čo všetko treba predať, aby nás kto všetko ľúbil, akým spôsobom Slovensko sa s ním vyšvihne a aké dobré meno budeme mať, myslím, že už táto vládna koalícia predviedla dostatok. Poisťovníctvo - nemecký Allianz. Slovenské telekomunikácie - štátne telekomunikácie Deutsche Telekom. Slovenská sporiteľňa - rakúska Erste Bank. Všeobecná úverová banka - Talianska banka. IRB-éčka za 190 miliónov Maďarom.
Dámy a páni, novostavba budovy Všeobecnej úverovej banky stála 1,7 miliardy! Tak o čom sa tu bavilo pri predaji, keď predaje týchto bánk neobsiahli cenu ani len budov, v ktorých tieto inštitúcie sídlia.
Harach and company ide teraz rozpredať energetické rozvody, energetiky. Vy zámerne likvidujete celú ekonomickú podstatu tohoto štátu, ale uvedomili ste si jednu drobnosť, že vy sa odtiaľto nevysťahujete, vy tu budete takisto žiť ako aj tí, ktorí vás na to upozorňujeme, že robíte nehoráznosť. Aj vaše deti tu budú žiť a nerobte si útechu, že vaše deti budú mať z čoho žiť. Nebudú mať z čoho žiť, nebudú mať kde byť zamestnané, pretože každý nový, zahraničný vlastník v prvom rade zlikviduje akékoľvek technické zázemie, všetky výskumné ústavy, ktoré súvisia s daným profesijným odvetvím, zruší celé generálne vedenia týchto podnikov, pretože toto už na Slovensku budú len filiálky, takže vaše deti aj deti vašich detí tu nebudú mať čo robiť, budú ako gastarbeitri v Európe, takzvaní Európania, čiže ako Kurdi alebo Turci, alebo iné nezávideniahodné etniká, ktoré sa potĺkajú po Európe na úrovni Afgáncov. Takže aj o tomto sa tu dnes bavíme.
M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Osuský.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne. Kolega Jasovský, ktorý často vystupuje v rámci, povedal by som, svojej brandže kvalifikovane, skĺzol teraz pri argumentácii v snahe podporiť vec ešte aj inými faktami až do takých polôh, ako že "realitné kancelárie skupujú pôdu." Vždy keď počujem takéto hrôzostrašné argumenty o vykúpení pôdy spod zadku Slovákov a iných národov u nás žijúcich, napadá mi, ako hanebne predalo Švajčiarsko svoju pôdu pod vily Charlie Chaplina, Richarda Burtona i viacerých arabských šejkov, ktorí sa hanebne rozťahujú na švajčiarskej pôde okolo Ženevského jazera. Iste na pre srdce vlastenca muselo v Nemecku pôsobiť veľmi zle, keď sa oceliareň v Salzgitteri stala filiálnym závodom rakúskej firmy Voest Lincz, a neviem, ako znieslo srdce roduverného Brita, že ešte aj Daimler, tradičná, vysokokvalitná autoznačka, sa dostala do područia amerického imperializmu. Myslím si, že Britom, ktorí tam pracujú, to veľmi neprekáža, a ak Salzgitter vyrába oceľ tak dobre ako kedysi, tak to dolnosaským oceliarom zrejme neprekáža. Preto sa mi nezdá, aby sa pri argumentácii skĺzavalo až do takýchto, na steny hrôzy maľujúcich polôh. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Osobne by som bol rád, keby na Slovensku investori skupovali pôdu. Skutočne by som bol rád a rád by som videl húfy tých investorov, ktorí sa na Slovensko valia. Na Slovensko ale chodia len kupci, ktorí chodia skupovať za lacný groš, skupovať to, čo je slovenská vláda ochotná predať, čoho je ochotná zbaviť sa. Zmyslom môjho vystúpenia bolo povedať, že by som rád počul argumenty o tom, prečo nemôže byť navyšované základné imanie Slovenského plynárenského priemyslu, prečo nemohlo byť navyšované základné imanie v oblasti Slovenských telekomunikácií, veľmi rád by som počul o otázkach transparentnosti pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu, pretože ja som nie naozaj z doterajších skúseností s predajom na Slovensku, napríklad pri predaji telekomunikácií, presvedčený o čestnosti a naozaj o transparentnosti počas predaja veľkých, skutočne veľkých šperkov tohoto štátu. Mňa by naozaj zaujímalo a rád by som počul v tomto parlamente, aké sú podmienky pri predaji napríklad Slovenského plynárenského priemyslu, aké budú podmienky pre fungovanie tohoto podniku pre ďalšie obdobie, čo bude v zmluve uvedené, akým spôsobom sa budú vyvíjať ceny plynu, napríklad pre slovenské domácnosti alebo pre slovenských výrobcov. Mňa by zaujímalo, aké bude využívanie zdrojov z prípadného predaja Slovenského plynárenského priemyslu, koľko z týchto peňazí pôjde do modernizácie plynárenského priemyslu, koľko zdrojov bude použitých napríklad pre ďalšiu plynofikáciu v rámci Slovenska, to znamená pre ekológiu, to by ma zaujímalo, ale, bohužiaľ, tieto otázky sa v tomto parlamente nijako neprerokovávajú. A viete, pokiaľ som hovoril doteraz k otázkam dopravy, pôšt a telekomunikácií, chcel som poukázať na určitú paralelu pri otázkach predaja telekomunikácií a predaja Slovenského plynárenského priemyslu, ja som skutočne neskĺzol počas svojho prejavu do predaja známok. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Husár. Pripraví sa pán poslanec Kanka.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už mi je skoro trápne vás, niekoľkých statočných, unúvať svojimi rečami, ale prepáčte, musím.
Privatizácia je nesmierne bolestivá operácia. Na rozdiel od tých chirurgických sa totiž celá odohráva pri plnom vedomí. Počas nej musia byť ľudia pri vedomí, musia žiť, ba dokonca musia aj prežiť. A preto tento proces je skutočne procesom bolestivým. Jej dôsledky poznajú nielen teoretici, ale, bohužiaľ, už aj radoví občania, vedia o nich aspoň tak dobre ako my, preto ich nebudem spomínať. Treba objektívne povedať, že privatizácia je skutočne základným a nevyhnutným prostriedkom transformácie, do ktorej sme sa pustili, a preto popredu a na začiatku pre pána Tatára a ďalších vyhlasujem, že som veľmi rád, že Slovensko v procese privatizácie dospelo do tej fázy, v ktorej sa nachádza.
Avšak, vážení priatelia, ak budeme pokračovať touto cestou, tak veľmi rýchlo skončíme. Privatizácia okrem toho, ako ju vnímame a na čo sme ju používali, sa stala najväčším politickým baranidlom a kyjakom, ktorý navzájom proti sebe používame. Zopakujem to, čo všetci veľmi dobre viete, rétoriku minulých a týchto dní. Raboval Mečiar a HZDS spolu, s pomocou robotníkov a Slovenskej národnej strany, rabuje Dzurinda a spol. a chystá sa rabovať podľa pána premiéra, Róbert Fico so Smerom a Koncoš s SDĽ. Doteraz neboli vymenovaní z politických strán iba pán Tatár a pán Budaj, ale to predovšetkým preto, že tí, čo vykrikujú, sú realisti a vedia, že oni šancu rabovať nebudú mať. (Hlasy v sále.) Vážení priatelia, ak budeme týmto spôsobom pokračovať, tak na Slovensko, keby som bol významnejší investor, ma nedotiahnete ani na reťazi. Ani na reťazi! Do spoločenstva, kde kradne každý, by som namojdušu nešiel ani triezvy, ani opitý. A zdôrazňujem, že tieto veci nie sú zanedbateľné. Všetky argumenty pána premiéra, keď si ich veľmi objektívne premeliete, sú nielen účelové, sú prinajmenšom nesmierne naivné.
A pokiaľ spomenul pán Tatár vo svojom vystúpení aj niečo také, že takým a onakým spôsobom rozprávajú ľudia, ktorí veci nerozumejú, ja si dovolím teraz sa pokúsiť vám dokázať, že predovšetkým pán premiér a tí, čo si osvojili jeho rétoriku, veci nerozumejú.
Ja som sa, ako viete, nie je to pre vás žiadne tajomstvo, aktívne zúčastňoval ako jeden z aktérov na procese privatizácie.
Privatizácia nemôže byť nikdy ani spravodlivá, ani čestná. Každá vláda, ktorá musí privatizovať, nesie na pleciach obrovské bremeno a zaplatí daň, ktorá je skoro nevyhnutná. Bol to Horn v Maďarsku, ktorý bol slušný a schopný premiér, ktorým bolo Maďarsko dlho nadšené, bol to libling Európskej únie v Prahe, Klaus, bola to poľská vláda, dokonca ešte aj symbol poľskej revolúcie, pán prezident Walesa. Všetci museli odísť z jedného jediného dôvodu - ako dôsledok procesu privatizácie, ktorú museli urobiť.
Vážení priatelia, v čom je pes zakopaný? Áno, veľmi správne povedal vo svojom úvodnom vystúpení pán Fico, že Slovenský plynárenský priemysel, to nie sú cukrárne, holičstvá, ktoré boli takisto vo vlastníctve tohoto štátu. To nie sú ani konzervárne a fabrika na výrobu prezervatívov, ktorá bola vo vlastníctve tohoto štátu. To je niečo úplne, úplne iné. A ak sme sa pred chvíľou z iniciatívy KDH bavili o tom, ako by mohlo Slovensko zaštrngať v Európe a vo svete, tak práve SPP je jeden veľmi vážny a veľmi zvučný zvonček, ktorým Slovensko môže veľmi dlhodobo serióznou a cielenou politikou upevňovať svoje strategické postavenie aspoň v Európe. Táto vláda nedokáže túto šancu a svoje postavenie alebo postavenie tohto štátu vďaka takejto danosti, ktorá nám doslovne padla v tomto čase do rúk, ako dar od Boha, nielen využiť, ale nedokáže dokonca ani pri jeho správe zabezpečiť jeho vyťaženosť a efektívnosť.
Pripomína mi to všetko jednu starú židovskú anekdotu, keď sa prišiel Kohn sťažovať rabínovi, že mu je Sára neverná, a Kohn sa ho pýta: "A prosím ťa, aký máš problém? Vyhoď Sáru." Kohn odpovedá: "Nemôžem, je to moja žena, ktorú stále milujem a matka mojich desiatich detí." "A s kým ti je neverná?" "S Mojšerlem." "Tak vyhoď Mojšerleho!" "Nemôžem, lebo je to môj najlepší obchodný priateľ." "A kde ti je neverná?" "No v kuchyni na diváne." "Tak vyhoď diván!" Naši priatelia, pretože je Kohn v takýchto problémoch, a keďže nechcú vyhodiť ani Sáru, ani sa pohnevať s Mojšerlem, idú vyhodiť diván. Keďže nevieme urobiť poriadok v plyne, nevieme legislatívne a ďalšími krokmi urobiť opatrenia, aby sa tento majetok spravoval efektívne, tak vyhodíme diván. Pán Tatár pred chvíľou hovoril: "A skončí každá korupcia, každé zneužívanie tohoto majetku, atď., atď." V čom je celý problém? Celý problém je v jednej bizarnej maličkosti, na prvý pohľad, a teraz vôbec nechcem zobrať z tohoto ani náš podiel viny, a to je skutočnosť, že proces transformácie začal tým, že sa štátne podniky transformovali na obchodné organizácie. Ale legislatívny a vecný rámec správy majetku štátu v týchto organizáciách sa neupravoval. Odtrhnutím vlastníka od reálneho výkonu manažérskych funkcií, či už orgánov akciových spoločností, bez zvýšenia zodpovednosti manažérov sme docielili taký stav, hoci nechcem z toho robiť slona, že generálny riaditeľ podniku, ktorý je v podstate stále štátny, si dovolí sám sebe predať a sám sebe predá byt v miliónovej hodnote za nejakých 150 000.
Vážení priatelia, je pre nás, čo sedia v tejto sále, problém, aby sme tento problém spolu s vládou doriešili? Je problém, aby sa tento legislatívny a vecný rámec správy majetku štátu doriešil v priebehu niekoľkých dní? Myslím, že absolútne žiadny. Argumentácia takého druhu je taká úbohá, že v podstate zosmiešňuje, strápňuje celú vládu a tento štát, ktorý nie je schopný ustrážiť ekonomiku a hospodárenie v jedinom významnejšom podniku, ktorý ešte drží v rukách. Za tohoto stavu potom naozaj, ak to nie sme schopní, zbaľme to a darujme to, nieže predajme.
Chcem sa ešte vrátiť k niektorým drobnostiam z vystúpenia pána kolegu Fica. Ak si pamätáte a sledovali ste celý vývoj, prvé vážnejšie mediálne vystúpenie pani ministerky Schmögnerovej so svojou predstavou o privatizácii plynárenského priemyslu a prvé vážnejšie vystúpenie šéfa firmy privatizačného poradcu pre Čechy a Slovensko malo veľmi zrozumiteľný obsah. Odporúčame rozsah 18 až 25 % akcií umiestniť na kapitálovom trhu. Doteraz ani pani ministerka, čo by kvôli svojej reputácii mala, a ani privatizačný poradca nevysvetlili ani verejnosti, ani nám, prečo svoj názor tak odrazu a náhle zmenili a prečo sa dnes predbiehajú v zdôvodňovaní toho, že je potrebné predať 49 %. Ja osobne vyhlasujem, že takémuto poradcovi a jeho odbornosti, poradcovi, ktorý je schopný v priebehu niekoľkých týždňov zmeniť svoje zásadné a principiálne stanovisko k spôsobu privatizácie takýmto spôsobom, ako to predviedol, neverím.
Ak dnes dokonca ešte aj pán Tatár vyhlásil, že priebeh privatizácie má ďaleko k transparentnosti, tak vás ubezpečujem, že vôbec nič z obsahu zmluvy nebudeme poznať, pretože sa vyhlási to isté, čo sa už niekoľkokrát vyhlásilo: Druhá strana si to neželá a bolo dohodnuté, že obsah zmluvy sa nebude zverejňovať.
Ja teda vidím pokus pána kolegu Fica pri tomto veľmi vážnom dôvode prinajmenšom na pozastavenie privatizácie, pretože táto netransparentnosť, taká hlboká netransparentnosť, aká tu už je, nebudem okolo toho "obkecávať", je sama osebe veľmi vážnym dôvodom na pozastavenie tejto privatizácie.
Pán premiér na obrazovke na výzvu pána Fica privatizáciu SPP vôbec nezdôvodnil, okrem rečí o tom, že nebude na to ani na to, ak nezačneme reformu. Nezdôvodnil, prečo 49 %, prečo naraz, prečo v takom rozsahu a takýmto spôsobom. Domnievam sa, že je to tak, ako to tu odznelo. Odpoveď je jednoznačná: Pretože niekto veľký povedal, že to bude 49 %. Ak v takýchto vážnych veciach počúvame niekoho, a nie hlas nášho rozumu a svedomia, tak potom naozaj nech sa deje, čo sa chce, niet inej cesty a možnosti ako návrh pána kolegu Fica podporiť. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. S faktickou poznámkou chcú reagovať štyria poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, pani kolegyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Chcem povedať, že pán poslanec Husár uviedol viacero myšlienok, s ktorými treba súhlasiť a aj sa nad nimi treba zamyslieť. Plne súhlasím s jeho stanoviskom k vystúpeniu pána poslanca Tatára, kde viacero tvrdení bolo scestných a jeho videnie podľa môjho názoru nie je reálne, myslím pána poslanca Tatára. Ďalej súhlasím s poukazom na netransparentnosť privatizácie. Privatizácia telekomunikácií je absolútnym výkričníkom, ako je možné, že zmluva nie je zverejnená, a táto vláda rozpráva o transparentnosti! Čo sú to za postoje? Ďalej dať 500 miliónov poradcovi, ktorý vám poradí, že z toho veľkého počtu jeden to máte dať tomu jednému, ktorý si ani neplní zmluvné podmienky, prepúšťa zamestnancov, neinvestuje a ani vláda sa vôbec nedomáha plnenia tých povinností, ktoré sú zrejmé z privatizačnej zmluvy.
Ďalej nechcem hovoriť o trestuhodnej privatizácii bánk. Veď to každému sedliakovi musí byť zrejmé, že keď dám na oddlženie určitú sumu, tak pri predaji si to aspoň vypýtam. Nie polovicu. A kde je cena banky a cena úložiek a tak ďalej? Veď to je skutočne viac než nenormálne! Ak keď pán Osuský uvádza príklady, tak ja by som chcela vidieť, či tie predaje boli za takéhoto kľúča uskutočnené, že sa predali pod cenu investície, ktorá je daná na hodnotu. Veď to sú neporovnateľné veci. Ďalej o kvalite a odbornosti tímu vládnutia pochybujem, keď pán podpredseda Mikloš hovorí, že sa mení spôsob privatizácie. Mení sa len balík, nie spôsob.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Švantner.
D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Husár hovoril o zložitosti privatizácie. Zvlášť zložitá je privatizácia takého podniku, ako je SPP. My si musíme uvedomiť, že je naozaj strašne veľa variant, ako sa dá sprivatizovať podnik. Je to predajom akcií, je to navýšením základného imania, takisto aj kombináciou a je tu ešte jedna možnosť, o ktorej tu dnes zatiaľ nikto nič nehovoril. Ak chceme udržať naozaj strategické postavenie SPP a ak sa chceme podieľať na dianí v tejto Európe, tak cez SPP máme ideálnu možnosť. Keď však vymeníme akcie, časť akcií SPP s akciami dodávateľov plynu a časť akcií vymeníme s firmami, ktoré na západnej hranici preberajú tento plyn, tak vlastne zvýšime význam SPP. Nad týmto sa privatizačný poradca vôbec nezamýšľal? Ako je to možné? Prečo sme my všetky tieto varianty detailne neprebrali? Veď toto je ideálna možnosť, aby Slovenská republika zostala naďalej vlastníkom SPP a pritom zvýšila svoj význam tým, že bude akcionárom dodávateľa a odberateľa plynu! Toto treba zvážiť a o tomto treba uvažovať a z toho dôvodu ešte raz opakujem, že Pravá slovenská národná strana bude hlasovať za návrh referenda o tejto záležitosti.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Nespočetne veľa ráz sme tu počuli o tom, čo treba všetko predať preto, lebo štát je zlý vlastník a zlý hospodár. Počuli sme to od ministra Haracha, počuli sme to teraz aj od poslanca Tatára. Spojené štáty americké nám teraz prevádzajú ideálnu ukážku, ako je privátna firma skvelým vlastníkom a skvelým hospodárom. Enron, horeznačky vyvalená, miliardy dolárov vyparené, podvod ako hrom. Samotní Američania nemajú ani potuchy, kde sa to všetko vyparilo, jeden chlap sa údajne zastrelil, čo nie je pravda, určite ho zlikvidovali, aby neprezradil, čo vie. Toto je najdôveryhodnejšia ukážka toho, ako je súkromný vlastník tým najlepším gazdom. Nuž, ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci koalície, ste si vedomí toho, že predajom Slovnaftu ste sa podpísali pod zánik Výskumného ústavu ropy a uhľovodíkov? Pod zánik Ústavu polymérov a pod zánik Ústavu organickej chémie? Predajom Kabla Siemensu ste rozhodli o zrušení Výskumného ústavu káblov a izolantov. Na Slovensku sa nič z tejto sféry neskúma! Predajom Slovenských telekomunikácií ste podpísali zánik Tesly Liptovský Hrádok, Tesly Stropkov, ale aj Výskumného ústavu telekomunikácií? Tak mi prezraďte, na kieho čerta vaše deti a vaše vnúčatá budú v tomto štáte študovať, kde budú pracovať, kde sa budú uplatňovať? Budú robiť na montážnych strojoch, na montážnych pásoch, budú robiť primitívnu, tupú, sprostú prácu, na ktorú stačí, aby boli gramotní a neboli farboslepí, to je všetko!
Týmito krokmi vy sa podpisujete pod to, že s tým súhlasíte! Súhlasíte preto, lebo ste boli uplatení takou istou formou, ako vás Schmögnerová uplatila pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Každý koaličný poslanec dostal tašengeld, aby ste ochotne súhlasili s nehoráznosťami, ktoré boli v štátnom rozpočte a pokračuje v tomto aj pri plynárenstve.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Húska.
A. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem podporiť stanovisko, ktoré vyslovil pán poslanec Husár k tej problematike a myslím, že je celkom správne poukázať aj občanom, že máme vlastne jednu z posledných z príležitostí, aby sme pristavili takto chápaný proces privatizácie práve vo veľmi lukratívnej oblasti, ako je Slovenský plynárensky priemysel, preto treba podporiť tento postup a vôbec, je hlbokou bezočivosťou voči občanom, ak občanom tvrdíme, že je lepšie menej štátu a zároveň dokonca hovoríme, že je lepšie mať chudobný štát. Veď je to absurdnosť! Štát práve týmto svojím potenciálom môže pomôcť! Pozrite sa naozaj, čo sa stalo pri privatizáciách, akým spôsobom sa odpredala sporiteľňa za 17 mld. Pritom 120 až 150 mld. mala úložkového kapitálu a predalo sa to za smiešnu sumu! Samozrejme, že tu potom pracoval nejaký veľký balík provízií. Aj teraz pri prepočte ceny SPP a z nej odvodených provízií sa pohybuje odhad podľa odborníkov do 10 mld. korún provízie, ktorá sa neodvodzuje od predajnej ceny, ale od rozdielu medzi trhovou cenou a predajnou cenou. Veď je to katastrofa, čo sa robí. Máme to ďalej podporovať?
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, keďže sú štyri minúty pred 19.hodinou, prerušujem rokovanie 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra o 9. hodine doobeda. Dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)