M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi pánovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán kolega, máte slovo.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na schválenie návrhu na vyhlásenie referenda, tlač 1205.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu poslanca Národnej rady Roberta Fica na schválenie návrhu na vyhlásenie referenda, tlač 1205.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1315 z 2. októbra 2001 pridelil poslanecký návrh na prerokovanie s termínom do 17. októbra 2001 týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania v lehote do 17. októbra 2001.

Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 660 zo 6. novembra 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2001 a neprijal platné uznesenie, lebo v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady nehlasovala za návrh nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 23. októbra 2001 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady nehlasovala za navrhnuté uznesenie nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 23. októbra 2001 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady nehlasovala za návrh nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Konštatujem teda, že výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali predložený poslanecký návrh, neprijali k nemu platné uznesenia. Po ukončení rozpravy budem odporúčať v zmysle návrhu gestorského výboru v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Fica na schválenie návrhu zákona na vyhlásenie referenda neschváliť.

Ďakujem. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spoločného spravodajcu výboru. Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Písomne sa mi do rozpravy prihlásili dvaja poslanci. Za Klub poslancov Pravej SNS pán poslanec Švantner a potom ďalej pán poslanec Tatár.

Ako prvý má slovo pán poslanec Švantner. Pripraví sa pán poslanec Tatár.

D. Švantner, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni. Pred dvoma rokmi sme hovorili o tomto probléme a Národná rada rozhodovala o tom, či budeme súhlasiť s privatizáciou 49% akcií SPP. Vtedy som vystúpil v rozprave a ak dovolíte, prečítam časť, prvý odstavec, prvú časť toho, čo som vtedy povedal: "Dovoľte mi, aby som najprv pred polemikou o privatizácii SPP povedal niekoľko slov k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Maňkovi. Je to vlastne smerované nielen jemu, ale aj všetkým poslancom, ktorí sú tu za SDĽ. Viete, bol som prekvapený tým, že práve on podporoval privatizáciu SPP, lebo musím povedať toľko, že v roku 1948 nás predchodcovia pána Maňku presviedčali o nutnosti znárodnenia, dnes ma pán Maňka presviedča o nutnosti privatizácie. Neviem, či sa ešte dožijem aj toho, že on alebo jeho synovia či vnuci ma budú znova presviedčať o tom, že by sa malo znova znárodňovať."

Milé dámy, vážení páni, vtedy som vyzýval vás všetkých, aby sme veľmi dobre zvážili, či sa rozhodneme pre privatizáciu SPP. Zdôvodňoval som to niektorými faktmi, ktoré boli povedané aj tento týždeň v nedeľu v relácii O päť minút 12, kde pán poslanec Fico hovoril o zisku, ktorý dosiahlo SPP v roku 1999. Bola tam ale ešte jedna chyba. Mimo 12,4 miliardy korún zisku bol tam ešte aj zvláštny odvod, ktorý nariadila vláda, ktorý bol vo výške 2,1 miliardy korún, čiže v skutočnosti v roku 1999 SPP prinieslo do národného dôchodku, do spoločnej kasy, skoro 15 miliárd korún. To nie je všetko. Už sme tu raz rozoberali záležitosť, že drobní odberatelia musia doplácať na veľkoodberateľov a z toho dôvodu sa zvýšili teraz ceny plynu pre veľkoodberateľov o 20%. Lenže aká je to maličkosť proti tomu, čo môžeme ešte získať z SPP tým, že by sme len rešpektovali cenu prepravy plynu, tak ako je účtovaná v západnej Európe. V západnej Európe sa účtuje za prepravu tisíc kubíkov plynu na vzdialenosť 100 kilometrov 2,5 dolára. My účtujeme 1,7 dolára za to isté množstvo na vzdialenosť 100 kilometrov. Stačí, aby sme zvýšili cenu, tak ako je rešpektovaná v západnej Európe a tento zisk, ktorý bol v roku 1999 14,5 miliardy korún, by sa zvýšil o ďalších 13 miliárd korún. Predstavte si, že každý rok by sme získali pri správnom hospodárení skoro 30 miliárd korún. Samozrejme, nepočítam do toho zvýšenie ceny plynu, ktorá bola zrealizovaná teraz a ktorá sa počíta, že bude ešte zrealizovaná tohto roku. Tak ako tu už bolo pred chvíľou povedané, že máme veľmi zlé skúsenosti s privatizáciou 49% telekomunikácií, v budúcnosti nás zrejme bude čakať podobný osud aj v SPP. Strategický investor sa správa naozaj tak drasticky voči obyvateľstvu tejto krajiny, že môžeme počítať s tým, že tá cena plynu pôjde ešte podstatne vyššie. Som smutný z toho, že pri takých závažných rokovaniach a pri takom závažnom rozhodnutí, ktoré tu máme dnes povedať, je nás v sále tak strašne málo. Je to záležitosť, ktorá ovplyvní život obyvateľstva tejto krajiny v ďalších rokoch a ovplyvní ho naozaj veľmi podstatne. My máme jedno veľmi dobré porekadlo: "Dvakrát meraj a raz strihaj." Ja si myslím, že z tohto dôvodu by sme sa mali naozaj znovu zamyslieť nad tým, čo nás čaká privatizáciou SPP a napriek tomu, že sme dali určité sľuby o privatizácii 49% akcií, by sme znova mali o tom hovoriť, a nielen my v parlamente, ale aj pod dohľadom verejnosti. Je naozaj zlé, že tu teraz nie sú kamery, že nepočujú naši občania to, čo by mali počuť a podľa čoho by sa mali rozhodnúť, lebo si myslím, že aj to referendum, ktoré už bolo raz robené o privatizácii strategických podnikov, nebolo dostatočne pripravené alebo bolo zámerne pripravené tak, aby občania nemali záujem prísť k referendu a rozhodnúť. Taktiež mi je celkom nepochopiteľné, ako dopadla diskusia v utorok v Site, kde podľa hlasovania, ktoré tam bolo predvedené, ľudia nemajú záujem o to, aby sa zrealizovala zmena privatizácie, tak ako navrhuje SDĽ. Je to naozaj poľutovaniahodné, že ľudia v tej situácii, keď hovoria o tom, aké sú nízke dôchodky, si nedokážu uvedomiť, že aj tým, že tam dajú ten hlas, do určitej miery prinútia politikov, aby rozmýšľali trochu inak, ako je privatizácia SPP pripravená teraz.

Ja si musím k tomu zobrať jeden taký príklad. Viete, hovorí sa veľa o tom, ako by sa mal vytvoriť druhý pilier pre sociálne zabezpečenie, pre dôchodkové zabezpečenie ľudí. Predstavme si, že by len stačilo, keby sme každoročne ten zisk, ktorý som tu napočítal skoro na 30 miliárd korún, by nám naozaj spravil 50% z toho, alebo dokonca viac ako 50% z toho, čo potrebujeme dať na dôchodky. Neviem, či si to ľudia vôbec uvedomujú. O tomto by sme mali hovoriť tak, aby o tom počuli tí ľudia. Potom zrejme aj účasť na referende by bola celkom iná.

Ku kolegovi Ficovi musím povedať jednu vec. To, že je nanominovaný v komisii, myslím si, že je už vlastne po funuse, lebo už bolo vlastne rozhodnuté. To, že tam sa ty zúčastníš jedného alebo dvoch sedení v komisii, to už neovplyvní rozhodnutie, ktoré spravila naša vláda doteraz. Samozrejme, ak sa nám nepodarí odhlasovať referendum o neprivatizácii tohoto podniku. Milé dámy, vážení páni, myslím si, že už nemá zmysel viac presviedčať, lebo bolo to povedané pred dvoma rokmi, povedali sme už dnes o dôvodoch, prečo nie je dobré, aby sme sprivatizovali toto ekonomiky Slovenskej republiky.

Apelujem ešte raz na vás, aby ste sa nad tým zamysleli a aby ste mysleli aj na našich spoluobčanov, ktorí naozaj potrebujú finančné prostriedky, aby mohli prežiť v dôchodku a aby boli peniaze aj na tie oblasti, ktoré finančné prostriedky neprinášajú. Myslím tým školstvo, zdravotníctvo, armádu a takisto štátnu správu. Ja by som chcel zakončiť môj, takpovediac referát tým, že Pravá Slovenská národná strana jednoznačne podporí návrh, ktorý tu bol daný, a to, aby o privatizácii strategických podnikov, lepšie povedané hlavne SPP, bolo vypísané referendum. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Maňka. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Pán kolega, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Švantner si pri svojom vystúpení v úvode zrejme zmýlil meno, lebo spomenul moje meno, že som vystúpil pred ním, ale nebol som to ja, možno vo svojej reakcii na mňa povie, koho myslel, ale keď už mám slovo, tak by som si dovolil ešte pár poznámok, pán poslanec hovoril o stave SPP. Chcem pripomenúť, že Slovenský plynárenský priemysel očakáva za rok 2001 kladný hospodársky výsledok pred zdanením, na úrovni 5,4 miliardy korún a v medziročnom porovnaní to predstavuje nárast ziskovosti podniku o 1 miliardu korún. Samozrejme, pán poslanec Fico mal pravdu, keď hovoril, že bola strata, ale tá bola z toho dôvodu, že štát uložil v štátnom rozpočte osobitný odvod, ktorý bol dostatočne vysoký, a tá strata bola na úrovni pol miliardy korún, čo predstavuje mierne zlepšenie oproti 800 miliónovej strate v roku 2000. Chcem upozorniť ešte na jedno, že v roku 2002 spoločnosť pred aktualizáciou počíta s hrubým ziskom spoločnosti 1,9 miliardy korún. Zisk po zdanení a osobitných odvodoch v roku 2002 sa odhaduje na 8,8 miliárd korún. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega Švantner, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem pán predsedajúci. Pán kolega Maňka, ja tu mám výpis z toho, ako to bolo, ako sa viedla tá diskusia v roku 2000, môžete si to takisto vybrať a budete vidieť, že bolo to tak, vy ste nás vtedy naozaj presviedčali o tom, že privatizácia SPP je potrebná. A ja som reagoval na vás tým, čo som prečítal teraz pred chvíľou dnes v parlamente. Čiže len toľko.

Čo sa týka toho, či bol zisk alebo strata tohto roku, alebo vlani vlastne, minulého roku, skutočnosť je taká, že od roku 1999 to ide stále dole napriek tomu, že sa cena plynu stále zvyšuje. Čiže nevidím dôvod, prečo by vlastne ten zisk mal byť nižší, ako bol v roku 1999. Len toľko, ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár. Nech sa páči, pán kolega.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi vystúpiť k otázke referenda, ale aj k otázke dôvodov, ktoré tu boli uvedené. Nemôžem súhlasiť ani s jedným, ani s druhým. Nechcem hovoriť o referende ako takom, pretože je to platný inštitút našej Ústavy a aj keď má zabezpečiť priamu demokraciu, tak v podstate bol tento inštitút vždy, teda v prevažnej miere použitý skôr ako stranícky nástroj a zvyčajne aj zlyhal. Všetky tie referendá, ktoré sme mali doteraz, keď sme novelizovali Ústavu, tak sme sa nedotkli hlbšie tejto otázky. My sme proti takému bezbrehému referendu, ktoré je neobyčajne politicky zneužiteľné, tak ako je to aj v tomto prípade, ako boli všetky podobné referendá o privatizácii strategických podnikov doteraz. Opakujem, všetky boli neúspešné. Napriek tomu sme sa snažili v Ústave zasa jeho usporiadanie očistiť, ale ani toto sa nepodarilo, lebo ako vieme, v Ústave je možné zasa v parlamente zrušiť po 3 rokoch výsledky referenda. Chcem povedať, že s uvedenými argumentmi nemôžem súhlasiť, bolo ich 8 alebo 9. Poviem tiež, s ktorými, z iných dôvodov môžem súhlasiť, je ich len jedenapol, ale nie ako dôvod na referendum. Vo vystúpení pána poslanca Fica sme počuli aj vyhrážku voči potenciálnym záujemcom, že keď podpíšu zmluvy s vládou Slovenskej republiky, tak v budúcnosti, on sa vyhráža obchodným partnerom, že bude zmluvy revidovať. Môže to byť politický nástroj, ale poznáme takéto vyhrážky aj z inej vládnej garnitúry. A keď sa vykonali, bolo to neobyčajne škodlivé pre Slovensko, pre renomé Slovenska, pre integráciu, viedlo to doslova k rozkradnutiu národného majetku.

Ja chcem predovšetkým povedať, že treba privatizovať, treba privatizovať čo najviac, chcem povedať, že oných 49 % je našich 49 %, pretože sme to boli my, ktorí sme dnes v OKS, ktorí sme naliehali cez klub SDK a jednoducho sme sa nakoniec dohodli v celej vládnej koalícii, že nebudeme v energetike privatizovať 34 % ale 49 %. A bolo to dobré rozhodnutie a keby som to mohol viac ovplyvniť, tak pôjdeme na hlbšiu privatizáciu, nie iba na 49 %. Jednoducho jedným z najväčších neduhov našej ekonomiky, nášho hospodárstva je priveľké zasahovanie vlády, priveľké zasahovanie štátu do ekonomiky, a to buď vo sfére vlastníctva, a preto je tá privatizácia nutná, ale aj vo sfére vládou alebo politicky určovaných pravidiel. Musím povedať, že takéto správanie sa štátu vždy vedie k významnej korupcii. Prečo je potrebné privatizovať? Je to predovšetkým z troch dôvodov. Okrem toho všeobecne ekonomického dôvodu, ktorý je úplne evidentný, je to pre samotný Slovenský plynárenský priemysel a jeho ďalší normálny ekonomický rozvoj, aby to jednoducho bol jeden nezávislý, slobodný podnik.

Po ďalšie je to potrebné aj pre nekonečne meškajúcu a hanebne meškajúcu reformu dôchodkového systému a tam sa zhodla len časť opozície s malou časťou koalície, že napríklad z privatizácie treba vyčleniť peniaze špeciálne pre dôchodkovú reformu. Mali sme tu taký návrh zákona, ktorý neprešiel touto snemovňou, ja to považujem za veľkú škodu. Po ďalšie, samozrejme, z privatizácie okrem nevyhnutného naštartovania dôchodkovej reformy potrebujeme najmä uhrádzať staré dlhy, v tom sa vždy stotožním s každým, kto hovorí, že netreba mrhať, prejedať a mrhať tie privatizačné peniaze na prevádzku štátu.

No a tretí dôvod je odstránenie korupcie. Ja si myslím, že dosť bolo štátneho, a teda straníckeho alebo skupinového šafárenia v plynárňach SPP. Úplne logicky tu boli spomenuté Duckého zmenky, ale týchto zákrokov bolo oveľa, oveľa viac. Jednoducho, to je nehorázne a ja sa len pýtam, či sa chce pán Fico alebo v tých verejných rozpravách SDĽ k tomu vrátiť. Samozrejme, na to nadväzovali posledné tri roky, kde väčšinou bol manažérom pán Kinčeš a tiež tam boli netransparentné kroky. Jeho výmena z tohto hľadiska nastala neskoro, a tým pádom majú pravdu z toho hľadiska. To je ten jediný bod, kde súhlasím, ale nie ako dôvod k referendu, s poslancom Ficom, že sa nielen manažment, ale aj privatizácia SPP robí nie transparentne, alebo nie celkom transparentne. Čiže v tom mali pravdu aj kritici dnešnej vlády.

Jednoducho, záver je jasný. Ekonomický, politický, morálny, teda protikorupčný, reformný. Zámer je taký, že je nutné sprivatizovať SPP a netreba váhať sprivatizovať 49 %. Ten záver vyplýva ešte z ďalšej veci, a to je verejne veľmi dobre známa dôveryhodnosť, pretože len čo by sme sa v takejto veci správali tak, že zrazu príde jeden jediný múdry človek, ktorým je Fico, však táto jeho charakteristika je všeobecne známa, a povie, že to treba ináč, no tak, samozrejme, všetci si povedia, že ak štát, národ alebo politická scéna dá na takéhoto chytráka, tak to nie je dôveryhodná krajina. Takže musím povedať, že okrem toho jeho zámer nie je len politický, zneužívať referendum na stranícke a politické ciele, ale je to zámer aj taký, že či je to pán Fico, alebo je to pán Koncoš, jednoducho, sami chcú zničiť a vybrakovať Slovenský plynárenský priemysel a to ešte k tomu netransparentne, pretože ani oni nedávajú žiadnu väčšiu šancu do budúcnosti, ako by to robili ináč.

Boli tu spomenuté ceny plynu, kto sa chce ekonomicky vyjadrovať, tak by mal hovoriť niečo iné, ako čo sme tu počuli doteraz, aj od oboch mojich predrečníkov. Malo by sa jasne povedať, že to politické rozhodnutie nederegulovať ceny plynu nie je ekonomicky správne rozhodnutie. Politicky si viem predstaviť, prečo je také rozhodnutie na svete, ale ak nederegulujeme ceny plynu, no tak na európskych svetových trhoch nemôže byť ani slovenský podnik primerane konkurencieschopný.

Teda keď sa vrátim k tej transparentnosti, tak aj ja žiadam vysvetliť transparentnosť privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, na ktorej však trvám. Tiež by ma zaujímalo vysvetliť, aké sú vzťahy k dlhopisom a Credit Suisse First Boston a tak ďalej. A hovorím pánovi Ficovi, keď tu spomínal 1 % pre politické strany alebo pre politických sprostredkovateľov, že nech teda sedí v tej komisii a nech to stráži alebo nech potom mlčí, pretože toto nie je postup, povedať niečo a nemať na to dôkazy. Ja som tiež za to, aby to bolo transparentné, som rád, nech je čo najtransparentnejšia tá komisia. Mohol by som ísť takto anekdoticky ďalej. Príbeh s poľským prezidentom. Ak pán Fico hovorí, že ide o národno-štátny záujem prvej kategórie, tak možno mal odrieknuť návštevu u poľského prezidenta. Určite má aj inú robotu pán prezident vo Varšave.

Je tu dosť dôkazov, dosť dôvodov ekonomických, dosť dôvodov politických, dosť dôvodov morálnych na zásadnú privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Chcem ešte povedať, že z tých ostatných dôvodov, ktoré sme tu počuli o tých národno-štátnych záujmoch, sa dá hovoriť všelijako. Však okrem záujmu zabŕdnuť do SPP tu boli iné národno-štátne záujmy zo strany Smeru, ako napríklad dostavať Mochovce, čo je veľmi výhodných 50-70 miliárd, kde sa dobre dá do týchto finančných tokov ponoriť. Politicky ponoriť som myslel, pán Fico. Tak ako to v podstate v tejto sfére bolo doteraz. Bol som v skupine poslancov, ktorí robili prieskum v Slovenských elektrárňach a mám neobyčajne dobré účtovné podklady, z ktorých vychádzam. Tu sa hovorilo o tom, že štát je zlý vlastník. Samozrejme, že štát je zlý vlastník. Ale druhá polovica argumentu, s ktorou súhlasím, okrem toho, že to nie je transparentné a malo by to byť transparentné, je, že manažmenty, či to bolo za predchádzajúcej vlády alebo za tejto vlády, neboli najúspešnejšie. A to nie je dôvod na referendum proti privatizácii, veď sa nezosmiešňujme, nezosmiešňujte. To je dôvod na rýchlu privatizáciu, na iný manažment, na transparentný manažment, na manažment kvalifikovaný na medzinárodnej úrovni.

Jednoducho, treba zopakovať na záver, že privatizáciu netreba brzdiť a v tom je zodpovednosť aj ministra Koncoša, ale aj poslanca Fica a kohokoľvek, kto by ju spochybňoval. Ja si myslím, že keď aj hovoria o netransparentnosti, tak myslia na to, že oni by to sami nerobili transparentnejšie a že by radi boli hlbšie pri tom. Ja vás preto vyzývam, strážte to, aby nebolo žiadne 1 % pre politické strany, a preto treba akékoľvek pochybnosti o netransparentnosti odstrániť.

A ešte sa spýtam, ako to pochybovači privatizácie SPP myslia so vstupom do NATO, keď sú schopní podmínovať dôveryhodnosť vlastnej krajiny. Musím povedať, že OKS nepodporí žiadne z týchto návrhov uznesení, ktoré nielen spochybňujú dobré meno Slovenska, ale vedú aj k ďalšej netransparentnosti, sú, jednoducho, politickým zneužívaním referenda, rozširujú korupciu a nakoniec aj urážajú, povedal by som, zdravý ekonomický rozum. Takže keď hovoríme, že z tých argumentov, čo sme si tu vypočuli, niektoré sú potrebné sledovať, ale žiadne nevedú k potrebe vyhlásiť referendum a už vôbec žiadne nevedú k potrebe zastaviť privatizáciu, tak podali sme na to dosť dôkazov a vieme, čo hovoríme. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojho predrečníka chce reagovať pán poslanec Fico, ako navrhovateľ má právo. Potom dám možnosť vystúpiť vám, ktorí ste sa prihlásili s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť.

R. Fico, poslanec: Pán poslanec, vy nie ste sústredený, keď čítate a počúvate, a potom sa vám stáva, že si mýlite Vladimíra Mečiara na Ministerstve obrany s Vladimírom Mečiarom z Hnutia za demokratické Slovensko. To isté vám musím povedať v súvislosti s tým, čo ste teraz narozprávali, tie vaše súvislosti ohľadne NATO a privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, jednoducho, ďalšie veci, ktoré nie sú podľa môjho názoru ani hodné reakcie. Okrem toho, samozrejme, by som mohol reagovať na vaše osobné útoky, ale na takúto úroveň sa neznížim. Mám pocit, že ste uleteli a vaše argumenty nemajú absolútne žiadnu silu. Prosím, sústreďte sa nabudúce, keď budem niečo hovoriť, pretože povedal som úplne iné veci. Snáď jedinú poznámku - tu sa nikto nevyhrážal, iba sme oznámili, že legálnou cestou, ak bude podpísaná akcionárska zmluva, ktorá obchádza účinnosť zákona, budú použité legitímne prostriedky, ktorými sa pokúsime vyhlásiť takúto akcionársku zmluvu za neplatnú preto, že obchádza účel zákona. V tom nie je žiadne vyhrážanie, je to férové, že je to povedané ešte predtým, ako dôjde k samotnej privatizácii. Takže ešte raz pán poslanec, sústrediť sa, to je veľmi dôležité pre vás.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie poslanca pána Tatára chcú reagovať piati poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Švantner. Nech sa páči.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Tatár, hovorili ste tu o meškajúcej dôchodkovej reforme. Urýchlenie dôchodkovej reformy sa dá zrealizovať najlepšie práve tým, že sa vyčlenia akcie, ktoré budú slúžiť práve tomu druhému pilieru dôchodkovej reformy. To je jedna vec. Hovorili ste tu o odstránení korupcie. Však nakoniec ste vo vládnej koalícii, tak prečo hovoríte o odstránení korupcie? Je to vo vašich rukách. Ďalšia vec, deregulácia ceny plynu. Viete, Slovensko je krajina, ktorá je najviac splynofikovaná v celej Európe. 83 % obyvateľstva má možnosť prístupu k plynu. Je mnoho domácností, ktoré prestavali svoje kúrenie na ekologické, plynové kúrenie a teraz, keď začneme deregulovať cenu plynu a pôjdeme na ceny plynu, ktoré sú rešpektované v Európe, tak pre našich ľudí, pri tých platoch, ktoré teraz majú, môžu to kúrenie odstaviť, lebo nebudú mať na to, aby mohli domácnosti vykurovať. Som z oblasti, kde je ešte aj dnes zima. Nie sme všetci z Bratislavy! Na Horehroní sú ešte záľahy snehu a je tam potrebné naozaj výdatne kúriť ešte aj dnes! Ja som zvedavý, čo by vám povedali na tieto vaše návrhy tí ľudia, ktorí za socialistické platy ten plynovod stavali, a teraz za kapitalistické ceny budú kupovať plyn. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán Tatár, vás je hrozná zábava počúvať. Ak by sme povedali, že jednotkou demagógie je jeden Leško, to znamená jeden redaktor SME, ktorý je salónnym ostreľovačom z čias komunizmu a dnes si takto zarába, tiež si zarába na živobytie tým, že pospája jablká s hruškami v tom plátku, ktorý sa nazýva SME, tak aj vy ste schopný spojiť neuveriteľné veci dohromady. Pán Tatár, čo má spoločné vstup do NATO s privatizáciou SPP? To snáď chcete povedať občanom tohoto štátu, že máme zaplatiť týmto spôsobom Američanom, alebo Angličanom, alebo Francúzom za našu prihlášku o vstup do NATO? Alebo ako to chcete povedať? Vy chcete povedať, že máme dať SPP, túto vysávačku peňazí z vrecák užívateľov plynu do zahraničia len preto, aby sme sa im zapáčili, aby z nás zobrali do NATO? Veď rozmýšľajte, to je 26 miliárd každý rok. Ja nevidím nijaký dôvod, aby sa štát zbavoval takéhoto lukratívneho podniku len preto, aby sme sa niekomu zapáčili. Čím sa vy líšite od komunistov, ktorí sa chceli za každú cenu zapáčiť moskovským pohlavárom? Povedzte mi, čím? - Absolútne ničím! Je tragédiou, že takého človeka niekto do tohoto slovenského parlamentu zvolil a že nám tu otravuje štyri roky svojimi nezmyslami a výmyslami život. Veď je to hrozné. Otravovali ste Slovensku život tým, že ste neustále kydali na moje pozmeňujúce návrhy. Až kým neprišiel posudok z Rady Európy, ktorý povedal, že moje pozmeňujúce návrhy k zákonom vyšších územných celkov vylepšujú zákon, nezhoršujú ho, ako ste ma vy okydávali celý polrok v médiách. Len preto, že vy tam dostanete priestor, a ja nie. Je to hrozné.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán kolega Tatár, ak dobré meno Slovenska závisí od toho, či Slovensko predá plynovodnú sústavu americkému vlastníkovi, tak potom najlepšie meno na svete má v súčasnosti Argentína. Tá už predala americkým vlastníkom všetko, v súčasnosti už nedisponuje ničím, ani základným imaním, aby mohla prevziať akékoľvek úvery zo zahraničia, pretože nemá materiálnu, hmotnú protigaranciu na akékoľvek úvery. Takže takto vyzerá dobré meno štátu, ktoré sa realizuje formou výpredaja tým, ktorí si toto takzvané dobré meno, za takýchto podmienok vynucujú. Argumentácia vstupu do NATO s podmienkou, že najprv treba predať plynovody a potom je možný vstup do NATO, tak to snáď nemyslíš vážne. Jednoducho, stručne povedané, tieto predaje nie sú odôvodnené žiadnymi ekonomickými potrebami, žiadnymi ekonomickými záujmami slovenskej strany, ale, a to treba jasne povedať, predaj slovenských plynární závisí a vyplýva zo záväzkov Dzurindovej koalície voči záujmom Spojených štátov amerických. Tak to predsa bolo dohodnuté ešte pred zostavením vlády, ešte pred podpisom koaličnej zmluvy. Takéto záväzky ste prebrali a tieto záväzky vy plníte. First Boston nezistí nič iné, akurát, že vyberie jedného jediného záujemcu, pretože tento vlastník potrebuje mať energetické šupátka pre západnú Európu. V tom je pes zakopaný. A táto koalícia, ktorá nemá na to mandát, pretože vy mandát na to nemáte, aby ste predávali a rozdávali to, čo ste nevytvorili, tak predá nie rúry pod zemou, ale predá celé ochranné územie týchto vysokotlakových plynovodov, a to si pozrite, to sú stovky metrov vľavo a vpravo, kde sa nesmie nič budovať, kde sa nesmie nič stavať, to je teritórium Slovenska, ktorého nie ste vlastníci.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Tatár si protirečí aspoň v tej časti, keď hovoril o absolútnej nepripravenosti dôchodkovej reformy, ale zároveň žiada vyčleniť pre túto, teda žiadal cez zákon pre túto reformu vyčleniť, mimochodom ten zákon som podporila aj ja, bol to ústavný zákon, ale neprešiel, tých 55 až 60 miliárd korún. Pán kolega, ja si spomínam na roky 1992-1993, kedy sme robili oveľa ťažšie reformy pri odštátňovaní fondov, či dôchodkového, nemocenského, zdravotných fondov od štátneho rozpočtu, kedy celá Slovenská republika mala v tom období ročný rozpočet asi 180 miliárd korún a z toho 100 miliárd sme odčlenili pre Sociálnu poisťovňu a pre Národný úrad práce. Ja si myslím, že tento postup by mal byť normálny aj tu. Mal by sa tu prijať zákon, o ktorom sa už rok a pol hovorí, o sociálnom poistení, o reforme celej sociálnej sféry a potom s pokojným svedomím vám môžem povedať, áno, aj my podporíme, aby sa na tento účel z predaja SPP riskovali peniaze. Predaj 49 % akcií bez toho, aby vláda bola zaviazaná, okrem toho, už len prijala vlastné uznesenie, kde väčšina má SDKÚ a každá vláda môže ďalším uznesením zrušiť svoje uznesenie, zrejme takéto uznesenie neuspokojovalo ani vás, keď ste predkladali ten návrh ústavného zákona, aby sa zaistili zdroje pre dôchodkovú a sociálnu reformu vôbec. Čiže teraz hovoriť o tom, že dostanete na reformu, ale najprv sa uspokoja tieto a tieto a tieto pohľadávky, to ešte viacej zneisťuje občanov a zneisťuje to aj mňa, musím povedať pravdu. Takže s vašou argumentáciou, ktorá je taká protirečivá, aspoň v tej časti, o ktorej som hovorila, jednoducho nemôžem súhlasiť. Nie je to systematické, nie je to transparentné a navyše je to veľmi, veľmi riskantné, takto zdôvodňovať celý predaj.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pán poslanec Prokeš.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som rád pánovi poslancovi Tatárovi povedal, že by si mal uvedomiť, že aj v sociálnom systéme, aj vo všetkých týchto fondoch, či už zdravotných alebo podobných, je dôležité mať zabezpečený stály príjem, nie jednorazový vklad, ktorý sa minie a znova sú tie fondy tam, kde sú, a preto je dôležitejšie, naozaj, keď už, tak ísť cestou vloženia akcií, ktoré majú stály výnos. Ale treba povedať, že vláda tu systematicky klame občana, keď hovorí v súvislosti s predajom akcií o vstupe strategického investora. To nie je vstup strategického investora, to je celkom obyčajný predaj akcií. Vstup investora do nejakého podniku je, že bude navyšovať základné imanie toho podniku a za to sa vydajú, emitujú nové akcie! Pokiaľ by toto urobili v SPP, tak si myslím, že tu sa nenájde nikto, kto by protestoval, pretože by to znamenalo, že tie akcie, ktoré má dnes štát, v rovnakom počte by mu ostali a ten výnos by nepoklesol, skôr by narástol! Takže vážne treba povedať, že vláda tu klame a zavádza vedome občanov, keď hovorí o vstupe strategického investora. Preto treba podporiť tento návrh na referendum. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Krátko...

M. Andel, podpredseda NR SR: Prosím vás, vypnite si tie mobilné telefóny! To ozaj nám tu musí stále vyhrávať muzika? Prepáčte, pán kolega, dajte nový čas pánovi poslancovi.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem ešte raz. Krátko k pánovi poslancovi Ficovi. Keď som charakterizoval, zo svojej strany negatívne, jeho spôsob politiky, tak sa žartovne pýtal kolegov zo SDĽ, či ma má napadnúť, alebo udrieť, alebo niečo také. Ja vás chcem upozorniť, pán poslanec Fico, že ani vy nie ste boxer. Ak vyhrážanie vydávate za fér, no tak musím povedať, že nie som ochotný sa na to sústreďovať. Jednoducho to musím odsúdiť. Myslím, že tá dôchodková reforma, a o tom sa zmienili viacerí, bude veľmi dôležitá. Je tu isté nedorozumenie. Peniaze je potrebné dať do toho priebežného systému, kde budú chýbať, keď sa druhý pilier, čiže kapitalizačný, spustí, čiže nie druhý pilier treba "injikovať" peniazmi, ale prvý pilier! Zatiaľ máme len jeden jediný, a to je proste ten, ktorý chceme novelizovať ešte v tomto polroku. O tom sa určite ešte budeme rozprávať, buď pri predkladaní niektorých z našich návrhov na reformu dôchodkového systému, alebo pri vládnom návrhu o základnom sociálnom poistení. Je to veľmi dôležitá vec. Mne je tiež ľúto, že neprešiel ten ústavný zákon o určení peňazí na dôchodkovú reformu z privatizácie a vážim si aj poslancov opozície, ktorí za to hlasovali. Naozaj, súhlasím aj s tým, že je dosť veľká neistota, keď vláda nekoná, a pritom my naliehame, aby sa peniaze z privatizácie dali do dôchodkovej reformy, ale ak by sme nerobili vôbec nič, tak sa stratí aj šanca použiť tieto peniaze týmto smerom a chcem ešte povedať, že štát je zlý vlastník. A keď to budú štátne akcie, je to jedno, kde budú, tak žiadna dôchodková reforma s nimi nemôže fungovať. To sú ilúzie, ktoré rozpráva pán minister Magvaši. To je na celé hodiny, ale dá sa to povedať jednou vetou. To sú ilúzie a nemôže to takto fungovať. Žiaden úspešný dôchodkový systém tak nefunguje.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne.

Všetko, končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ústne sa prihlásili páni poslanci, štyria. Prosím, ešte raz si ich ja napíšem, aby sme nezabudli. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Husár, pán poslanec Kanis, pán poslanec Maňka.

Ďakujem. Ako prvý má slovo pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, pán kolega.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, obyčajne v tejto snemovni na 99 % vystupujem len k problematike rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale inšpirovalo ma posledné vystúpenie v rozprave predchádzajúceho rečníka, preto by som aj ja chcel povedať niekoľko slov. Hovorím teda obyčajne do rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, to znamená k oblastiam ekonomiky. Nikdy nezvyknem vystupovať do zdravotníctva, pretože tomu nerozumiem a vážim si to, čomu rozumiem ja. Bývam v obci Zvolenská Slatina, kde je jedna z častí, ktorá sa nazýva Krvavník. Táto časť obce je pomenovaná na pamiatku toho, že spojené vojská Slatinčanov a Vígľašanov pred niekoľkými storočiami rozprášili vojská, ktoré tam prišli s krivými šabľami. V minulom roku, to znamená po viacerých storočiach, jeden z pánov poslancov prišiel tiež na poslanecký prieskum do Zvolenskej Slatiny, do časti, ktorá sa volá Slatinka, a tohoto pána poslanca musel kryť starosta pred tým, aby ho staré tety, ktoré v tejto časti Slatinke žijú, nevytrieskali. Možno preto, že nepozná názory občanov tohoto štátu a možno aj preto sa obáva pán poslanec, aby referendum na Slovensku bolo, aby referendum na Slovensku prebehlo. Je na obrovskú škodu, že nie sú televízne kamery v tejto sále, je to na škodu aj tejto koalície, pretože veľmi ťažko bude viesť schôdze. Nieto motívu, nieto dôvodu, aby tu poslanci sedeli, aby sa v televízii prezentovali. Tak ako nebol dôvod, aby boli kamery počas prerokovávania zákona o rozpočte na rok 2002, kde kamery na týždeň zmizli, vraj preto, že boli voľby do VÚC. Napriek tomu pán predseda vlády si dokonca zariadil priamy prenos z tohoto parlamentu počas hodiny otázok a odpovedí.

Škoda, že tie kamery tu neboli, vyhrali sme voľby do vyšších územných celkov len v šiestich krajoch. Boli by sme vyhrali možno v ôsmich a možno by sme boli aj vyhrali ešte suverénnejším spôsobom, keby sme boli mali možnosť prezentovať naše názory na prípravu rozpočtu pre rok 2002.

Ale prečo chýbajú kamery v tejto rokovacej sále, aj to je, prosím, dôsledok privatizácie, privatizácie Slovenských telekomunikácií. Dnes pán minister Macejko, keď sa dostal do Slovenskej televízie, prejavil počudovanie nad tým, že nevie reagovať a nevie dotlačiť Slovenské telekomunikácie, aby ceny Slovenských telekomunikácií, respektíve produktov, ktoré predávajú, nestúpali takým závratným tempom. Pán minister Macejko sa čuduje, ja som sa čudoval vtedy, keď súhlasil s predajom 51 % Slovenských telekomunikácií. Musím povedať, že nechápali vtedy dôvody, prečo treba navyšovať základné imanie, a nie predávať. To by bola otázka možno aj Slovenského plynárenského priemyslu.

Otázka hodnotenia tejto vlády. K tomu by asi bolo dosť dlho možné rozprávať, ale otázka je, prečo nemôže v tomto parlamente prejsť návrh zákona o referende. Nebol by to totiž návrh referenda o predaji Slovenského plynárenského priemyslu, ale bolo by to referendum o fungovaní tejto vlády.

Po voľbách do vyšších územných celkov by totiž výsledok tohoto referenda bol ďalším fiaskom súčasnej vládnej koalície. Určite, som presvedčený, že národ by mal strach a ľudia by mali strach predať naozaj taký klenot, ako je Slovenský plynárenský priemysel.

Ak by padla vláda na základe toho, že referendum by bolo úspešné a národ by rozhodol tak a náhodou by vláda alebo predseda vlády podal demisiu, bolo by to šťastie pre Slovensko, ale bolo by to nešťastím pre opozíciu. Predseda vlády by dokázal veľmi dobre využiť argumenty o tom, že nemohol dovládnuť, a preto nemohol zvýšiť platy o 200 %, nemohol zlikvidovať nezamestnanosť nad 10 %, nemohol vytvoriť tisícky pracovných miest, sadol by do modrého autobusu, ktorý sa neštítil zobrať zo SAO Lučenec, čo mu ľudia vyrobili v dobrej viere a darovali mu tento autobus s tým, že si mysleli, že získajú zákazku aj na výrobu autobusov. Nuž, vládna koalícia veľmi ľahko posunula tieto zákazky do českej Karosy aj s dotáciami, ktoré boli pripravené v objeme 200 miliónov korún v tomto rozpočte. Slovenské peniaze sme vyviezli do Čiech, na Slovensku sme zlikvidovali firmy, ktoré autobusy dokázali vyrábať.

Otázka telekomunikácií. Nepoznáme oficiálne kúpno-predajnú zmluvu za Slovenské telekomunikácie. Nepoznáme ju oficiálne, nepozná ju oficiálne ani tento parlament, pretože je to zmluva tajná. A ja som hlboko presvedčený, že takisto nebudeme poznať ani zmluvu o predaji časti, 49 % Slovenského plynárenského priemyslu.

Otázka investícií napríklad v Slovenských telekomunikáciách. Vieme dobre, že v zmluve nie sú uvedené termíny, v ktorých má strategický partner do telekomunikácií investovať napriek tomu, že napríklad v Čechách pri predaji oveľa nižšieho podielu telekomunikácií je uvedená suma a pokuty za to, keď strategický partner v telekomunikáciách neinvestuje. Do Slovenských telekomunikácií zatiaľ Deutsche Telekom neinvestoval ani korunu a čudoval by som sa, keby aj investoval, keďže hodnota telekomunikácií Deutsche Telekom poklesla na desatinu svojej hodnoty.

V zmluvách okolitých krajín sú uvádzané napríklad počas predaja telekomunikácií napríklad aj také podmienky ako znižovanie tarifnej politiky, znižovanie taríf a podobne. Všimnite si, kde sa dostali dnes Slovenské telekomunikácie v oblasti cien, základných služieb, to doslova znamená v základnom poplatku a kde sa dostali v tarifikácii. Urobte si porovnanie v cenách za internet v Deutsche Telekom a v Slovenských telekomunikáciách. Cena je násobne vyššia v Slovenských telekomunikáciách, pritom si ale, samozrejme, treba povšimnúť hodnotu reálnej mzdy v Nemecku a hodnotu reálnej mzdy na Slovensku. Takto sa na Slovensku šafári - od buka do buka.

Slovenské telekomunikácie sú zaujímavé len z hľadiska tranzitu cez Slovensko v smere sever - juh a v smere západ - východ a upozorňujem, že na Slovensku dochádza k absolútnej likvidácii telefonizácie na dedinách, na čo sme boli predtým hrdí. Slovenské telekomunikácie veľmi ľahko zisťujú, že počas svojho fungovania, počas fungovania so strategickým partnerom sa im neoplatí investovať do miestnych káblových sietí, kde sú všetko hliníkové káble, ktoré treba nahrádzať. Sú to mnohomiliónové investície a, samozrejme, pri kúpyschopnosti nášho obyvateľstva sú výnosy, to znamená, výkony ústrední na dedinách ďaleko nižšie ako náklady, ktoré s tým súvisia. Postupne bude na Slovensku telefón luxus, ľudia sa nádejajú, že prejdú na mobilné siete. Zabúdajú, že Slovenské telekomunikácie sú majoritným akcionárom napríklad v Euroteli, to znamená, že ceny v mobilných sieťach, samozrejme, pôjdu ďalej.

Zamestnanosť v Slovenských telekomunikáciách po vstupe strategického partnera z 15 000 na 10 000. Predpokladám, že aj v plynárenskom priemysle to bude paralelne, bude to teda takéto isté.

Zaujímalo by ma, aké bude využitie zdrojov z predaja Slovenského plynárenského priemyslu. Či sa tieto zdroje nenávratne rozplynú, tak ako sa rozplynuli po predaji Slovenských telekomunikácií, kde časť zdrojov išla možno na opravy, a mala ísť na opravy striech na školách, časť tam, časť tam a podobne. Hovorí sa o tom, že tieto zdroje budú použité napríklad na rôzne reformy. Ja osobne som presvedčený, že pod tými reformami treba chápať napríklad aj navrhovanú 14-percentnú úpravu miezd, ale upozorňujem, že tieto zdroje budú môcť byť použiteľné iba raz, účelovo, a viac na Slovensku predať už nebude čo, pretože biedu zo Slovenska sa nám vyvážať asi nepodarí.

Tak ako hovoril pán poslanec Fico - odvody. Plynárenský priemysel, mimoriadne odvody. Vláda si dnes dáva z ruky argumenty preto, aby mohla sanovať problémy, ktoré v štáte nevyhnutne vzniknú. Ak bol problém v štáte s potrebou okamžitých zdrojov, Slovenské telekomunikácie počas fungovania našej vlády, počas fungovania tejto vlády, pokiaľ ešte mali možnosť, vykonali mimoriadne odvody, zdroje do pokladnice sa nasypali. Ak boli potrebné zdroje, vydala vláda dlhopisy, sporiteľne alebo VÚB-ka dlhopisy kúpili, boli okamžité zdroje. Na Slovensku nebudeme mať ani telekomunikácie, ani energetiku, už ani sporiteľňu, ani VÚB-ku a podobne. A ja upozorňujem, že veľmi správne sa koaliční poslanci vyjadrujú o Slovensku ako o krajine. Lebo Slovensko, podľa mojich priateľov, ktorých mám v zahraničí, odborných priateľov, hovoria, predali ste si banky, telekomunikácie, predáte energetiku a plyn a strácate hodnotu ako štát. Vy už nebudete štát, vy budete skupina ľudí žijúca na tomto území a poznamenávam, že na Slovensku fungujú realitné kancelárie, ktoré vystupujú ako eseročky, ktoré skupujú aj pôdu na Slovensku. Takže budeme tu žiť ako skupina ľudí, skupina akýchsi trhanov, pretože vládnuť na Slovensku nebude kde! Uvedomte si, že nebude s čím a nebude ako rozhodovať v tomto štáte!

Dnes keď sme prerokúvali otázku deklarácie, kde predseda parlamentného výboru pán poslanec Šebej hovoril o tom, že aj otázka odovzdávania kompetencií je situácia pomerne zložitá a treba teda veľmi uvážlivo pristupovať k tomu, aké kompetencie a čo sa odovzdá Európskej únii, čo si štát ponechá a podobne, pretože, samozrejme, nikde vo svete nie je enormný záujem oblápať sa so Slovákmi a suverénne im pomáhať len tak z ničoho nič. Ale ja sa obávam, že ak predchádzajúci rečník hovoril o netransparentnosti, ja si myslím, že transparentnosť v brakovaní Slovenska je až mimoriadna. Nikdy nebol stupeň drancovania Slovenska taký vysoký ako dnes. Nikdy nebolo také tunelovanie na Slovensku ako dnes, nikdy sa tak verejne neobchodovalo s pohľadávkami a nešpekulovalo s províziami ako dnes. Ale obávam sa, že darmo si derieme ústa, dnes, počas našich vystúpení všemocná koaličná rada rozhodne, SPP sa predá, provízie sa rozdelia, zabudnite.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)