Pátek 8. února 2002

Ôsmy deň rokovania

54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8. februára 2002 o 9.04 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 54. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: pani poslankyňa Aibeková, Čižmáriková, pán poslanec Drobný, Maňka a Prokopovič. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa. Dnes by sme rokovali do 14.00 bez prestávky.

Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 54. schôdze, vás chcem informovať, že listom zo 7. februára 2002 predseda vlády oznámil, že vláda svojím uznesením zo 6. februára 2002 č. 107 schválila návrh na stiahnutie návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, tlač 1295, z rokovania 54. schôdze Národnej rady. Prosím, aby Národná rada vzala túto skutočnosť na vedomie.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 54. schôdze budeme pokračovať

informáciou predsedu vlády Slovenskej republiky o situácii v BMG Invest, s. r. o., a Horizont Slovakia, a. s., ako i o opatreniach, ktoré vláda Slovenskej republiky v tomto smere vykonala.

Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a prosím ho, aby informáciu podal.

Pán poslanec Finďo, procedurálny návrh? Počkajte, pán predseda. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

P. Finďo, poslanec: Pán predseda, chcel by som sa opýtať, či poznáme dôvod toho, prečo vláda stiahla ten bod z programu, ktorý sa týka zmluvy medzi nekatolíckymi cirkvami a štátom. Poznáme dôvod? Pretože...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, ak bude podávať informáciu, nech sa páči, pán predseda vlády, môžete povedať dôvody na úvod k tomu, čo sa pýta pán poslanec Finďo a potom predniesť informáciu o BMG. Nech sa páči, predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, páni podpredsedovia Národnej rady. K tomuto rozhodnutiu vláda dospela na základe rokovania ostatnej koaličnej rady, kde sa ukázalo, predovšetkým zo strany odborníkov na právo, že zmluva v podobe, vo forme, ako vám bola predkladaná, by nebola plne vykonateľná. Bolo to práve odporúčanie odborníkov na právo, aby sme urobili ešte, samozrejme, po dohode s týmito cirkvami, úpravy tak, aby bola naplno vykonateľná. Po tom, čo dôjde ku stiahnutiu tohoto návrhu, prerokujeme ešte raz uvedený materiál s generálnym biskupom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, aj s ostatnými cirkvami, náboženskými spoločnosťami, pretože máme eminentný záujem na tom, aby bola zmluva svojou formou, ale predovšetkým obsahom na takej úrovni, že splní svoj cieľ. Čiže len tento úmysel nás vedie k tomu, že konáme tak, ako konáme.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda vlády, teraz informácia o BMG. Nech sa páči. (Hlasy v sále.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Osobitne pozdravujem, pán poslanec, dúfam, že vaša priazeň bude mi trvalo venovaná a v tejto súvislosti chcem vyjadriť potešenie, že sa stáva pravidlom, že deň čo deň začínam svoj pracovný rytmus stretnutím s vami a spôsobuje mi to, naozaj, úprimné potešenie. (Hlasy v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: No, poďme, hej, k veci.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Takže, vážená a ctená snemovňa, ak dovolíte, pristúpil by som k meritu, kvôli ktorému ste ma dnes medzi seba pozvali, a to aby som vás informoval o problematike, ktorá sa spája s pôsobením takzvaných nebankových subjektov, ktoré prijímajú peňažné prostriedky od verejnosti a investujú ich do rôznych oblastí klasického podnikania, avšak nie do produktov finančného trhu.

Chcel by som vás hneď na úvod informovať, že tejto téme, takémuto druhu podnikania venovala a venuje vláda náležitú pozornosť už od začiatku svojho pôsobenia. V prvom rade chcem povedať, že sme si boli vedomí istých problémov, ktoré takéto podnikanie spôsobuje alebo môže spôsobovať. Uvedomovali sme si, že takéto podnikanie bolo umožnené od roku 1996, kedy vlastne vznikli aj uvedené firmy, na ktoré ste sa vo svojej informácii pýtali. Tak Horizont Slovakia ako aj BMG Invest. Disponujem výpismi z obchodného registra, je to nespochybniteľné. Obidve firmy vznikli v lete 1996. (Hlasy v sále.)

Takzvané nebankové subjekty ako spoločnosti obchodného práva pôsobili od uvedeného dátumu na finančnom trhu, čo im umožňovala vtedajšia legislatíva. My sme si boli vedomí, že tento stav bol neštandardný aj z pohľadu legislatívy platnej v Európskej únii. Súčasná vláda tento problém, ktorý zdedila, začala riešiť hneď po svojom nástupe. Preto už v januári roku 1999 v opatreniach, v rámci opatrení k ekonomickej reforme sme jasne deklarovali, že riešenie tejto problematiky má významné postavenie z hľadiska cieľov, ktoré vláda chcela a chce napĺňať. Už v júli toho istého roku, teda v júli 1999, sme pristúpili k prvému realizačnému kroku, ktorým bol návrh novely zákona o bankách. V prvom polroku 1999 bol teda tento zákon pripravený, v júli ho vláda prerokovala a bol prvou významnou legislatívnou zmenou, ktorá zamedzila podnikaniu v oblasti bankovníctva akýmkoľvek iným spoločnostiam, ako sú banky, ktoré majú na túto činnosť povolenie Národnej banky Slovenska.

Druhým významným krokom v roku 1999 bola skutočnosť, že v decembri 1999 vláda prerokovala návrh nového zákona o kolektívnom investovaní, ktorý jasne vymedzil, že v tejto oblasti môžu pôsobiť len spoločnosti, akými sú výlučne správcovské spoločnosti, ktoré spravujú podielové fondy a ktoré majú povolenie Úradu pre finančný trh, predtým Ministerstva financií Slovenskej republiky. Prijatím dvoch uvedených legislatívnych noriem vláda Slovenskej republiky vytvorila štandardný stav, keď všetky ostatné subjekty, ktoré nemali povolenie od Národnej banky Slovenska a Úradu pre finančný trh, nemohli pôsobiť v oblasti finančného trhu, a teda nemohli poskytovať klientom bankové služby alebo služby v oblasti regulovaného kolektívneho investovania. Ak niektorá firma predsa len poskytovala služby, ktoré mohli poskytovať iba banky alebo správcovské spoločnosti, porušovala zákon. I napriek tomu, že Slovensko schválením týchto noriem dosiahlo v porovnaní s krajinami Európskej únie štandardnú úroveň v oblasti poskytovania finančných služieb, vláda Slovenskej republiky pokračovala v riešení tejto problematiky. Vzhľadom na to, že obchodné spoločnosti, ktoré fun gujú na báze tichého spoločenstva, naďalej pôsobili a investovali nie do produktov finančného trhu, ale do klasických podnikateľských oblastí a pôsobili na občanov prostredníctvom agresívnej reklamnej kampane, Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v priebehu roku 2000 rozhodlo pre zavedenie nadštandardného legislatívneho riešenia, a to pre reguláciu týchto subjektov, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a investujú do ich majetkových hodnôt, ktoré, opakujem opäť, nie sú produktmi finančného trhu. Tento návrh riešenia vyústil do legislatívnej úpravy nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktoré vláda prerokovala v prvej polovici 2001. Vláda sa teda rozhodla, že prekročí hranicu štandardnosti a bude realizovať opatrenia, ktoré sú aj v Európskej únii nadštandardné. Táto nadšandardnosť riešenia spočíva v tom, že týmto zákonom sa začala regulácia podnikania tohto druhu, ktoré, ak mám presné informácie, v žiadnej krajine Európskej únie ani v okolitých krajinách regulované nie je. Podľa tohoto zákona bol vytvorený dohľad nad tými spoločnosťami, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a podnikajú s nimi v oblastiach, ktoré s finančným trhom nemajú nič spoločné. Tým orgánom dohľadu je Úrad pre finančný trh, čo je síce nesystémové riešenie, pretože všade vo svete na tieto orgány dohliadajú licencované finančné inštitúcie, ktoré majú povolenie na vykonávanie finančných služieb, ako sú banky, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, poisťovne. Nechceli sme však vytvárať nový úrad a vynakladať tak ďalšie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, preto už jestvujúci Úrad pre finančný trh. Žiaden zákon však nemôže riešiť právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona a ktoré v tomto prípade majú svoj pôvod pred rokom 1999. Teda tento zákon nemôže zrušiť alebo inak riešiť zmluvné vzťahy, ktoré boli uzavreté v minulosti. Ak by sme to urobili, potom by sme už neboli právnym štátom a dostali by sme sa na okraj civilizovaného sveta. Z tohoto dôvodu môžem dnes vyhlásiť, že platná legislatíva v oblasti finančného trhu je pozitívne hodnotená odborníkmi tak z Európskej únie, z OECD ako aj svetovej banky.

Toto bol taký základný pohľad na legislatívu, ktorej sme sa venovali od začiatku súčasného volebného obdobia. Rád by som tento stručný pohľad rozvinul tak, že sa bližšie pozastavím pri jednotlivých významných krokoch, ktoré spadajú do tejto oblasti a týchto krokov bude dohromady 7. Chcem ich podať chronologicky, tak ako sme k nim pristupovali.

V novele zákona o bankách č. 252/1999 Z. z., ktorú ste schválili v Národnej rade 16. septembra 1999, a to je onen prvý krok, sa zamedzilo prijímanie peňažných prostriedkov subjektmi, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým, bez príslušného povolenia, v akejkoľvek forme, s úmyslom takto získané prostriedky ďalej použiť na poskytovanie úverov a pôžičiek. To znamená, že bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania, ak osobitný zákon neustanovuje inak, z návratných peňažných prostriedkov, získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy. Verejnou výzvou sa podľa uvedenej novely zákona o bankách rozumie akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené právnickou alebo fyzickou osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu. Uvedená zmena znamenala, že poskytovanie úverov nemôže mať nikto zapísané v predmete svojej činnosti v obchodnom registri okrem bánk a že túto činnosť, ak ju bude niekto vykonávať, tak len doplnkovo a z vlastných zdrojov, nie zo zdrojov cudzích, napríklad z prijatých vkladov od občanov.

Druhým zo zmienených siedmich krokov bol zákon o kolektívnom investovaní. Krokom, ktorý obmedzuje činnosť uvedených subjektov vykonávajúcich aj činnosti ekvivalentné činnosti finančných inštitúcií, založených v zmysle zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, bol nový zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní. Vláda, ako som uviedol, ho schválila v septembri a vy v Národnej rade 7. 12. 1999. Tým sa zrušil zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch. Tento zákon obmedzuje činnosť subjektov, ktoré vykonávajú podobné činnosti, akými je kolektívne investovanie. V zmysle tohto zákona sa pod pojmom kolektívne investovanie rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejností na základe verejnej výzvy s cieľom investovať takto zhromaždené peňažné prostriedky do majetku vymedzeného týmto zákonom. Prijatím tohoto zákona sa tak ustanovila možnosť vykonávania tejto činnosti len na základe povolenia orgánu štátneho dozoru, ktorým je Úrad pre finančný trh. Zákon tiež zaviedol definíciu verejnej výzvy ako akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie na zhromažďovanie peňažných prostriedkov, uskutočňované právnickou osobou alebo fyzickou osobou vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia voči neurčitému okruhu vopred neurčených osôb. Tento zákon sa vo verejnosti často interpretuje ako zákon, ktorý rieši oblasť podnikania týchto subjektov, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a investujú ich do ničím neohraničených podnikateľských aktivít. Treba povedať, že tento zákon je však zákonom o špecializovaných finančných inštitúciách, akými sú správcovské spoločnosti, ktoré spravujú podielové fondy. Ide teda o profesionálne subjekty finančného trhu. Uvedený zákon, ktorý nahradil predchádzajúci zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, je zákonom, ktorý zakazuje komukoľvek inému ako spoločnosti, ktorá má na túto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh pôsobiť v oblasti poskytovania týchto služieb.

Tretím krokom, ktorý nemá legislatívnu povahu, ale považujem ho za významný, preto sa o ňom zmienim, bol vládny materiál - návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia a v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. V súvislosti s problematikou podnikania klasických obchodných spoločností, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a investujú ich na rôzne podnikateľské účely, pokračovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ďalej, preto už v roku 1999 po vykonaní už spomenutých legislatívnych krokov predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál s uvedeným názvom - návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia a v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Cieľom predkladaného materiálu bola informácia o situácii v oblasti zneužívania činnosti ekvivalentných bankovým, poskytovaných uvedenými spoločnosťami, ktoré sľubovali občanom stále vysoké výnosy z vkladov zhromaždených od iných občanov, využívajúc pritom predovšetkým inštitút tichého spoločenstva. Tento materiál bol vládou prerokovaný v januári v roku 2000.

Ďalším, štvrtým krokom bolo schvaľovanie návrhu opatrení vládou. K tomuto schvaľovaniu došlo 12. januára roku 2000, keď vláda svojím uznesením č. 10 uložila ministrovi spravodlivosti analyzovať ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom navrhnúť zamedzenie zneužívania tohoto inštitútu nebankovými subjektmi, vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, s termínom do 30. apríla 2000. V ďalšom bode v spolupráci s ministrom vnútra a ministerkou financií uskutočniť analýzu legislatívnych možností podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia a navrhnúť legislatívne zmeny obmedzenia tohoto podnikania s termínom do 31. októbra roku 2000. Konkrétne opatrenia boli premietnuté do legislatívnych úprav, ktoré boli realizované v nasledujúcom roku, to znamená v roku 2001.

Skôr ako prejdem ešte k popisu týchto legislatívnych ustanovení, spomeniem, ako piaty krok, informačnú kampaň Ministerstva financií Slovenskej republiky o možných rizikách do investovania nelicencovaných spoločností. Bolo nám jasné vo vláde, že zodpovednou nemôže zostať iba vláda, ale že potrebujeme pomáhať občanom zorientovať sa v oblasti podnikania, o ktorej sa dnes rozprávame, preto sme sa rozhodli organizovať takúto informačnú kampaň, ktorej cieľom malo byť pomôcť občanom rozlíšiť riziká zmieneného podnikania, a tak v roku 2000 Ministerstvo financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci programu Phare vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu, s osobitným dôrazom na zdôraznenie rizík investovania do takzvaných nebankových subjektov. Kampaň sa uskutočnila od 21. augusta 2000 do 23 septembra 2000 formou platenej reklamy a článkov v mienkotvorných denníkoch. Takéto reklamy a články boli uvedené v denníkoch Nový čas, Pravda, Sme a okrem expertov Phare sa ich zúčastnili aj asociácie správcovských spoločností, bánk a poisťovní a Burza cenných papierov. V rámci kampane prebehla aj tlačová konferencia, medializovaná v slovenskej televízii, v televízii Markíza. Súčasťou projektu Phare bola aj účasť domácich expertov a expertov Európskej únie na prípravy legislatívnej úpravy takzvaných nebankových subjektov. Odporúčania a návrhy expertov zapracovalo ministerstvo financií do návrhu zákona o cenných papieroch. Toto bol teda piaty krok, relatívne autonómna oblasť našej činnosti, ktorá bola venovaná vysvetľovaniu občanom, aké riziká prináša alebo môže prinášať podnikanie v uvedenom druhu, v uvedenej oblasti podnikania.

Šiesty krok, o ktorom sa chcem zmieniť, je zákon o cenných papieroch. Logicky a nadväzne, čo som doposiaľ hovoril, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh zákona č. 566/2001 o cenných papieroch, ktorý sa týka oblasti podnikania nelicencovaných subjektov. Tento návrh určil základný regulačný mechanizmus pre činnosť takzvaných nebankových subjektov, ktorý spočíva hlavne v povinnosti vyhlasovateľa verejnej výzvy zverejniť prospekt schválený Úradom pre finančný trh. Uvedený prospekt musí obsahovať najmä nasledujúce údaje: po prvé - základné údaje o vyhlasovateľovi verejnej ponuky, o predmete jeho podnikania a mená členov jeho štatutárnych a dozorných orgánov, ďalej údaje o jeho finančnej situácii vrátane audítorom overených účtovných závierok za posledné dva roky. Ďalej údaje o majetkových aktívach, do ktorých sa budú peňažné prostriedky zhromaždené na základe verejnej ponuky investovať, napríklad cenné papiere, nehnuteľnosti. Ďalej podpis štatutárneho zástupcu spoločnosti a iné údaje. Podľa zákona o cenných papieroch je vyhlasovateľ verejnej výzvy povinný upozorniť potenciálnych investorov na rizika spojené s propagovanou investíciou a je zakázané zverejňovať v rámci verejnej výzvy informácie o zhodnotení peňažných prostriedkov, ktoré nebude možné hodnoverne preukázať. Úrad pre finančný trh bude mať aj právomoc zakázať zverejnenie akýchkoľvek reklamných materiálov, v ktorých by sa uvádzali údaje odlišné od údajov uvedených v schválenom prospekte. Subjekty, ktoré zhromaždili peňažné prostriedky na základe verejnej výzvy, majú povinnosť pravidelne, najmenej s polročnou periodicitou, zverejňovať informácie o svojej hospodárskej situácii, najmä teda účtovné závierky. Pri zhromažďovaní nových peňažných prostriedkov kedykoľvek po prvom januári roku 2002 sa v plnom rozsahu musia dodržiavať ustanovenia nového zákona o cenných papieroch, ktoré toto zhromažďovanie regulujú. Konkrétne o tom hovoria § 126 až 129 a § 130 ods. 11: Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorej cieľom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov, je povinný dodržiavať spomenuté ustanovenia zákona o cenných papieroch, a to bez ohľadu na jeho právne vzťahy s tretími osobami. Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt nesmie nijakú verejnú ponuku zverejniť po 1. 1. 2002 pred schválením prospektu investície podľa § 128 zákona. Povinnosť zdržať sa zverejnenia takejto ponuky jednoznačne ukladá vyhlasovateľovi § 127 ods. 1 zákona. Pritom § 127 ods. 4 zákona neupravuje výnimky z tejto povinnosti, upravuje iba postup Úradu pre finančný trh pri rozhodovaní o schválení prospektu investície a niektoré pravidlá pre zverejnenie verejnej ponuky. Tieto pravidlá sa však vzťahujú na zverejnenie ponuky až po schválení prospektu investície. Takéto stanovisko potvrdzuje aj porovnanie obsahu § 127, ods. 1 a § 122, ods. 1 zákona, ktorý upravuje podobný zákaz pre zverejnenie verejnej ponuky cenných papierov. Nový zákon o cenných papieroch sa nemôže vzťahovať na zhromažďovanie peňažných prostriedkov pred účinnosťou tohoto zákona. Dôvodom je to, že zasahovanie do právnych vzťahov a nárokov z nich, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti nového zákona o cenných papieroch, by mohlo byť posudzované ako neprípustná spätná účinnosť nového zákona o cenných papieroch. Riešenie právnych nárokov z týchto vzťahov je záležitosťou zmluvných strán, pričom na riešenie prípadných sporov sú príslušné súdy Slovenskej republiky a v prípade protiprávneho konania orgány činné v trestnom konaní alebo orgány príslušné na konanie o priestupkoch a správnych deliktoch.

A napokon, siedmym krokom, panie poslankyne, páni poslanci, bola novela Obchodného zákonníka. Na základe úloh, vyplývajúcich z uznesenia vlády k návrhu opatrení, tak ako som sa o nich zmienil, z januára roku 2000, sa v novele Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorý schválila vláda 23. apríla 2001 uznesením č. 357 a Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. októbra 2001, sprísnili ustanovenia § 673 o tichom spoločenstve, ktorými sa zvyšuje ochrana vkladateľa, tichého spoločníka, v zmysle návrhov Ministerstva financií Slovenskej republiky, zaslaných ministerstvu spravodlivosti v apríli roku 2000, aj o to som sa zmienil.

Hoci nie všetky návrhy boli akceptované, novela Obchodného zákonníka predstavuje v tejto oblasti stupeň dopredu. V tejto novele sa upravila jednoznačná povinnosť pre spoločnosti, ktoré uzatvárajú zmluvy o tichom spoločenstve, neodchyľovať sa od povinností, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka, napríklad v zmluve musí byť jednoznačne upravené, že tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a záznamov tejto spoločnosti, môže teda nazerať do všetkých zmlúv s obchodnými partnermi a môže priebežne monitorovať celú podnikateľskú činnosť takýchto spoločností.

Dámy a páni, hovoril som zatiaľ o dvoch oblastiach, o oblasti prijímania legislatívnych opatrení a o oblasti informačnej kampane, pomáhajúcej občanom chápať riziká podnikania v uvedenej oblasti. Vzhľadom na vývoj v posledných dňoch a okolností, ktoré tento vývoj sprevádzajú, som požiadal aj pána ministra vnútra o informáciu, či v dotknutých spoločnostiach alebo aj iných, ktoré podnikajú v podobnom predmete podnikania, nemohlo dôjsť k trestným činom v súvislosti s podnikaním týchto organizácií alebo inštitúcií. Pán minister vnútra ma informoval, že po vyhodnotení doposiaľ zabezpečených dôkazov bolo rozhodnuté, že vzhľadom na rozsah možnej alebo predpokladanej trestnej činnosti, vzhľadom na objavujúce sa prvky organizovanosti v jej páchaní, lokalizáciu na celé územie Slovenska, ale aj možné prepojenia na zahraničie, vyšetrovanie predmetnej veci prevezme Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti úradu vyšetrovania, sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, ktorý bude v tejto veci ďalej konať. S cieľom zabezpečenia urýchleného zdokumentovania prípadu zriadil minister vnútra Slovenskej republiky svojím rozkazom špecializovaný tím.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že z uvedeného je zrejmé, že vláda Slovenskej republiky aj kompetentné ústredné orgány štátnej správy sa uvedenému problému venovali a venujú s náležitou vážnosťou a podnikali a podnikajú kroky, ktorými by nekalé podnikanie nebankových inštitúcií minimalizovali. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem predsedovi vlády. Panie poslankyne, páni poslanci, keď je podávaná informácia Národnej rade, nepredpokladá sa rozprava. Predsa len umožním otázky predsedovi vlády alebo členom vlády a potom poprípade odpovede na tieto otázky. Takže, krátko, z miesta, hej, nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, chcem dať jeden procedurálny návrh. Už ste hovorili, že podľa rokovacieho poriadku na informáciu sa oficiálne neotvára rozprava. Stalo sa neraz v tomto parlamente, už tu boli také prípady, že Národná rada sa rozhodla a tá rozprava bola otvorená, preto dávam procedurálny návrh, aby bola otvorená rozprava, a alternatívny návrh, ak by toto neprešlo, aby bolo umožnené z každého poslaneckého klubu vystúpiť jednému zástupcovi možno v rozsahu 15 minút.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, opakujem, v rokovacom poriadku táto vec nie je, nie je presne vyjadrená. Ja som vytvoril možnosť, aby ste sa krátko vyjadrili a dali otázky predsedovi vlády. Ja si myslím, že toto by mohol byť taký racionálny prístup pri podaní tejto informácie a poprípade, ak by boli vaše otázky a reakcie predsedu vlády, nevidím nejaký dôvod, aby sme teraz hlasovali o tom, či bude rozprava, pán poslanec Cabaj. Ak vás to uspokojí, samozrejme, keď dáte procedurálny návrh, ja dám o ňom hlasovať, ak trváte na tom. (Hlasy v sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý... O prvom procedurálnom návrhu, aby sa otvorila rozprava a každý klub by vystúpil. Hlasujeme o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Cabaja.

(Hlasovanie.) Prítomných je 61 poslancov. Málo, panie poslankyne, páni poslanci, čiže ja si myslím, že tak, ako som navrhol, by sme mohli k tejto veci pristúpiť. Takže, nech sa páči, stručné vyjadrenie, otázka. Nie je v rokováku, že dve minúty alebo koľko, takže, nech sa páči, vyjadrite sa krátko a na otázku potom zareaguje predseda vlády alebo poprípade prítomní členovia vlády. Hlási sa pán poslanec Delinga s otázkou o vyjadrenie, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Húska, pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť... pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s otázkou alebo krátkym vyjadrením. (Hlasy v sále.) Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Cabaj? Nie, pán poslanec Kozlík, nech sa páči k tomu.

P. Delinga, poslanec: Ja som bol prvý!

J. Migaš, predseda NR SR: Tak pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda vlády, zo siedmich pilierov bol najvýraznejší ten, že vláda sa v januári roku 2000 zaoberala konkrétnymi spoločnosťami, ktoré zhromažďujú prostriedky od občanov a že tu vzniká nebezpečie, že neoprávnene podnikajú. Ja sa pýtam, pán predseda vlády, ako ste sa vtedy zaoberali spoločnosťou Horizont Slovakia, a. s., a BMG Invest v januári, aké ste mali správy o tejto spoločnosti, pretože len všeobecne povedať, že ste sa tým zaoberali, pre nás ani ako poslancov, ale ani pre občanov nič neznamená. Pretože tu ide o konkrétny prípad a k tomuto konkrétnemu prípadu okrem toho, že prebieha šetrenie, ste nič viac nepovedali, či vláda mohla tomu zabrániť alebo nemohla. A keďže sa tým zaoberala a prijala nejaké opatrenia do 30. 10. 2000, zdá sa, že tie opatrenia sa minuli účinkom voči tejto konkrétnej spoločnosti. A potom, ešte sa vás pýtam, pán predseda vlády, či ste sa zaoberali aj ďalšími spoločnosťami, o ktorých sa teraz hovorí, že budú nasledovať podobne, to znamená, že či to skutočne má vláda v rukách, aby sa občanom nestalo to, čo stalo pri spoločnosti Horizont a BMG.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Vážená Národná rada, my sme si vypočuli z úst pána Dzurindu vystúpenie o neplnení programového vyhlásenia vlády. Programové vyhlásenie vlády hovorilo, že vláda skvalitní legislatívu finančného trhu. Pán Dzurinda sa odvolával na stanoviská Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, ako pozitívne hodnotia ten vývoj legislatívy finančného trhu, nech sa ide opýtať občanov, tých, ktorí sú dotknutí a budú dotknutí, ja neviem, piatimi miliardami a väčšími položkami pádu týchto nebankových inštitúcií, že jednoducho vláda nenaplnila túto predstavu, ktorú mala v programovom vyhlásení vlády, a skutočne, "v lufte" lieta vyše 5 miliárd korún občanov.

Pán predseda vlády, štát zodpovedá za občanov! Má poskytnúť ochranu občanovi a vy ste dobre vedeli tri roky o tom, že sú tu problémové nebankové inštitúcie. Pani Schmögnerová, pán Mikloš, vy ste o tom hovorili tri roky a viedli sa polemiky o zákonnosti podnikania týchto inštitúcií a pol roka pred voľbami vám krachujú nebankové inštitúcie. To je jasný doklad toho, že vláda nesplnila svoje programové vyhlásenie. Je tu, vyložene sa natíska podobenstvo s Devín bankou, kde takisto vláda meditovala nad vývojom v tejto banke, najprv jej nepredĺžila licenciu, pochybovalo sa o úrovni tejto banky, potom sa navyšovali vklady, potom vláda dodatočne dala licenciu na deblokácie ruského dlhu a nakoniec Devín banka skrachovala, pričom sa navýšili záväzky tejto banky z 3 na 11 miliárd korún. Je tu úplné podobenstvo neschopnosti vlády aktívne konať, hodiny ste tu recitovali o legislatíve, ktorá sa prijímala vlastne od 1. januára 2002, ale nič sa neurobilo v oblasti dohľadu, v oblasti povinnej prezentácie aktivít a finančných výsledkov, nič sa neudialo v oblasti nútenej správy, nič sa neudialo v oblasti vymedzenia, až zastavenia činnosti týchto subjektov za istých predpokladov. Takže to vystúpenie, pán predseda vlády, dokumentovalo neschopnosť a neakčnosť súčasnej, vašej vlády. Ďakujem pekne. Otázku nemám.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Húska. Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán predseda vlády, rád by som pripomenúť, že nejde o to, opierať sa len o vlastnú skúsenosť a skúsenosť vašej vlády, ale aj o skúsenosti okolitých štátov. Vieme, že pred dvoma rokmi vrcholili krachy všetkých takzvaných "kampeličiek" a iných foriem nebankového podnikania, ktoré v podstate bolo založené na lákaní občanov nadmernými možnosťami príjmov, nadmerným zúročením.

Viete, prax sa nazýva kritické bytie. Vy ste neprejavili vo svojej vládnej praxi kritické bytie nad vlastným vývojom a nad vývojom v okolí. Bolo jednoducho potrebné celkom dôrazne zabrániť tomuto vývoju, veď viete, že vo veľkom sa vysielali reklamné šoty o nulových rizikách a o ohromných príjmoch. To všetko naznačovalo, že nebankové podnikanie je ošemetné. Hrozivé sa to stalo, čím viac sa znižovala v bankách všeobecná úroková miera, pretože zotrvávanie ponúk takého výnosu požičaných alebo vložených, alebo rôznymi fintami získaných peňazí od sporiteľov do nebankových spoločností sa vlastne hrali pyramidálne hry. Pokračovalo sa v najstrašnejšom spôsobe okrádania občanov a získavania dôvery občanov v nádeji, že sa dostanú k väčšej "výťažnosti" vložených peňazí než v bankách. Toto všetko ukazuje na to, že ste a trestuhodne zanedbali zásah proti tomuto vývoju. Na ochranu občanov bolo treba skutočne veľmi ostro zabrániť týmto praktikám mimobankového postupu.

Ak počujeme, že už tri-štyri roky sa zapodieva touto problematikou polícia, tak predsa dávno bolo treba uskutočniť zákonné opatrenia, ktoré by zabránili žralokom, ktorí odoberajú ľuďom ich úspory.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Baco.

P. Baco, poslanec: Ďakujem pekne. Občania Slovenskej republiky majú prísť o svoje vklady, ktoré si dobromyseľne uložili v spoločnosti, ktorá požíva všeobecnú ochranu súčasnej vlády a podporu súčasnej vlády. Pán premiér si dal veľmi záležať, pretože vie dobre, aká je situácia v týchto spoločnostiach, na tom, aby hneď kričal do celého sveta, že je to výsledkom nášľapných mín z roku 1996.

Pán predseda vlády tieto triky ovláda a, samozrejme, nemá pravdu, ako vždy pri takýchto akciách. Chcem len poukázať na dva príklady, že to tak nie je a že výsledok tejto zlej situácie hroziaceho bankrotu v Horizonte a BMG Invest je práve klientelizmus jeho a jeho vlády. Napríklad Horizont a BMG Invest sa stali 66-precentným spoluvlastníkom agentúry Soria and Gray, ktorá preňho robila reklamnú agentúru. Čo by bolo akože normálne, ale je už ďalej zaujímavejšie, že Soria použila, že Horizont použil na kúpu Sorie, 66-percentného balíku, agentúru off shore, teda v daňových rajoch, názvu Ellis Creation Limited. A čo je zaujímavé, túto firmu zastupuje nejaký pán John Simon Denton, ten istý pán, ktorý zastupuje spoločnosť Millennium Electronics Limited, ktorá je investorom TA 3. Ako je známe, TA 3 je televízna spoločnosť, ktorú založil hovorca... alebo kde šéfuje pán Lengyela, čiže je to spoločnosť pána Dzurindu, áno, je to televízia pána Dzurindu a jeho vlády. Takže, pán premiér, toto je jeden z krokov, ako sa dostali do ťažkostí Horizont a BMG Invest

Druhá vec. Druhá podobná situácia. Predsa Horizont boli pre Markízu tí hlavní donori, financovatelia reklamy pre vašu volebnú kampaň. Čiže to je druhá nášľapná mína, ktorú ste si naložili a teraz vám to búcha a skôr než sa dostali iné fakty na stôl, tak ste začali vykrikovať dopredu: "Zlodej!" Ja, zlodej, kričím: "Chyťte zlodeja!" Takže, pán predseda, pýtam sa vás zodpovedne, povedzte občanom Slovenskej republiky , keďže celý tento proces ovládate a regulujete, kedy predpokladáte bankrot týchto firiem? (Smiech v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči. Nech sa páči pán poslanec.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som nadviazal na vystúpenia mojich predrečníkov, ktorí jasne rozobrali situáciu týkajúcu sa nebankových inštitúcií a treba povedať, že v tejto krajine už nevládne vláda Slovenskej republiky na čele s Mikulášom Dzurindom, v tejto spoločnosti vládnu neinvestičné, teda nebankové inštitúcie a iné spoločnosti, ktoré ovládajú politikov tejto vlády a sú tu vážne indície, že títo politici stoja za tými firmami. Spomeňme si len na Mesu 10, ktorá začínala roztáčať podobné aktivity a dnes vytvorila toto podhubie, ktoré veľmi dobre pôsobí na území Slovenskej republiky. O tom, že Horizont je spoluvlastníkom, ja viem, že 51 % televízie TA 3, kde je pán Lengyel, jasne svedčí o tom, že tieto prsty predsedu vlády Dzurindu siahajú až do týchto kruhov, ale čo je horšie, sú tu aj indície, ktoré sa dajú podložiť a o chvíľu vyjdú najavo, že na zakrytie týchto transakcií boli používané aj štátne orgány polície, predovšetkým Krajský úrad vyšetrovania v Košiciach a dokonca aj spravodajská služba Slovenskej republiky, ktorí boli skorumpovaní preto, aby sa tieto kauzy neprevalili. Žiaľbohu alebo chvalabohu, tieto kauzy sa prevalili a dnes bude veľmi ťažké zdôvodňovať niektoré kroky, ktoré smerujú do vrcholovej špičky súčasnej slovenskej vlády. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Predseda vlády chce reagovať na stanoviská a otázky? Nech sa páči, predseda vlády. (Hlasy v sále.) Na niečom sme sa dohodli, takže držme sa toho.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Panie poslankyne, páni poslanci, nedával pán poslanec Delinga pozor, lebo ja som hovoril, že sme sa témou už zaoberali vo vláde, už v januári 1999 komplexne a potom tak, ako som o tom hovoril. Nie je úlohou vlády zaoberať sa tou alebo onou spoločnosťou, ale problémom ako takým a opakujem, v januári 1999 bolo prvýkrát na rokovanie vlády pripravené takéto diskutovanie a prijímanie opatrení.

Pán poslanec Delinga, keď tak nariekate nad onými firmami, no, prečo ste im umožnili vznik a rozbeh svojho podnikania? (Hlasy v sále.) Veď to bolo za vlády HZDS! Obchodný register hovorí veľmi jasne, že tieto firmy vznikli v lete 1996, keď bol ministrom financií pán Kozlík. (Ruch v sále.) Žasnem nad drzosťou pána poslanca Kozlíka, takúto drzosť som ešte v Národnej rade Slovenskej republiky nepočul.

Pán poslanec Kozlík, ako minister financií ste pochovali slušné spoločnosti, ako minister financií ste vy a Magula pochovali Sporofond a umožnili ste podnikanie takýmto nezodpovedným spoločnostiam, nad ktorými dnes roníte slzy. Pán Kozlík, vy ste pochovali Sporofond! Máte na svojej hlave také hrubé maslo, že sa to nedá ani popísať a slušný človek musí nad vašou drzosťou len a len žasnúť! Je to vaše maslo, je to vaše maslo, pán Kozlík! (Potlesk.) Veľmi žasnem nad tým, kde sa môže v človeku brať taká drzosť, keď pochovával ekonomiku, keď sa tu rabovalo, a dnes rozpráva o klientelizme, ako hovorí pán Baco.

Pán Baco, o vašich firmách budem hovoriť. O vašich latifundiách budem hovoriť, tak ako počúvam po celom Slovensku. (Hluk v sále.) Nie, nie! Obdivujem, obdivujem, kde v sebe...

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, pokoj v rokovacej miestnosti.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ...kde v sebe beriete túto neskonalú drzosť, pretože pravda je naozaj taká, že ste v priebehu rokov 1995-1996 úplne zničili Sporofond, ktorý podnikal s významnými prostriedkami občanov Slovenskej republiky, kde sa dodnes ešte nevieme s týmito dôsledkami vášho bačovania jednoducho vysporiadať.

Pán poslanec Húska, vy dnes nariekate nad nešťastím občanov. Prečo ste umožnili takéto riskantné podnikanie? My sme robili mesiac takúto reklamu. My sme takto ľuďom hovorili, aby si boli vedomí toho, kde svoje úspory dajú. Pán Húska, ukážte, čo ste urobili vy za tie dvaapol roka od vzniku takýchto inštitúcií? Vy dnes žasnete nad tým, že sme prijímali jednotlivé postupové kroky, ale vy ste úplne zdivočili celú túto ekonomiku a dnes máte v sebe toľko drzosti, že vyťahujete slová ako klientelizmus. (Ruch v sále.) Prosím vás, kto dal Východoslovenské železiarne spľundrovať Rezešovi? Kto dal Naftu Gbely spľundrovať Pórovi? Kto dal Kúpele Piešťany spľundrovať Martinkovi? Nemáte hanbu? (Ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás...

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Skončím asi tým podstatným. Zrejme starý rozkázal, aby vystupovali aj ťažké váhy, lebo dnes vystupujú ťažké váhy, je to sústredený útok na vládu, cítia, cítia plyn. (Smiech v sále.)

To je prvá zásadná poznámka a druhá zásadná poznámka, ktorú chcem povedať, že v opatreniach... (Hlasy v sále.)

Ťažké váhy dnes vystupujú, najťažšie váhy - pán Baco, pán Kozlík, starý dal príkaz!

Ale navzdory trošku humornému ladeniu svojho záveru chcem povedať, že je krajne, krajne neseriózne, krajne neslušné, že tí, ktorí priviedli Slovensko k takýmto nebezpečným, k takýmto nebezpečným javom, ako bol cross default Východoslovenských železiarní, si myslia, že občania majú krátku pamäť. Majú v sebe toľko drzosti, že zodpovednosť za svoje bačovanie sa snažia zvaliť na niekoho iného. (Hlasy v sále.) Bolo to, bolo to krajne smiešne, čo ste hovorili, pán Baco. Bolo to nekonečne smiešne, vyumelkované, krajne, krajne nepravdivé, ale vaše bačovanie bolo, žiaľbohu, skutočnosťou. Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada berie na vedomie Informáciu predsedu vlády Slovenskej republiky o situácií v BMG Invest, s. r. o., a Horizont Slovakia. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním. (Ruch v sále.)

(Prerušenie rokovania o 9.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 10.10 hodine.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP