M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Ten návrh, dobre, spravodajcovi, ďakujem. Pán kolega, pýtam sa, s faktickou? Nech sa páči, pán Húska, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Oberhausera. Naozaj si myslím, že nejde jednoducho o to, aby sme sa poučili z minulosti, aby sme sa vyvarovali budúcich možných chýb. Vo svete sme svedkami toho, že v ďaleko ustálenejších pomeroch sa dejú, povedal by som až otrasné škandály, ako bol napríklad teraz prípad s obrovským koncernom Enronu. Ale ide naozaj o to, aby sme toto školné neplatili zbytočne, aby sa presne vedelo, akým spôsobom bude v budúcnosti fungovať deľba práce medzi bankou a exekutívou. Obidva, myslím teraz medzi Národnou bankou a exekutívou, obidva podľa mňa nemôžu byť sami so sebou spokojní. Jednoducho tu dochádzalo k veľmi mľandravému postupu, pri ktorom sa bohužiaľ naozaj nedalo mnohým veciam už zabrániť. A dokonca celkom vedome sa využívala celá aféra de facto na spláchnutie veci, pretože keď už sa našli prostriedky na takzvané oddlženie bánk, a to nepreviazané oddlženie bánk, teda nebola do toho zahrnutá aj ostatná hospodárska sféra, tak vlastne sa urobili chyby. Z týchto dôvodov nemožno prijať túto správu inak, len ako určitý spôsob tichého zahladenia veci do stratena.

M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Tatár, pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Tatár. Nech sa páči, pán kolega.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni. Vystúpil som minulý rok k tejto téme a povedal som, že je tu zodpovednosť Národnej banky, a navrhol som, aby sme sa obrátili na prokuratúru, aby sa posúdilo, či bol alebo nebol naplnený zákonný stav, ktorý ukladá Národnej banke vykonávať bankový dohľad.

Dnes sme dostali správu, ktorá hovorí, ako v budúcnosti, aj legislatívne, pretože sme medzi tým prijali prísnejší a presnejší návrh zákona o Národnej banke, ale aj organizačnými opatreniami, ako v budúcnosti Národná banka chce čeliť podobným problémom. Zároveň tu pán guvernér vyslovil, že bolo potrebné urobiť opatrenia, to značí, že priznal nejaké zlyhanie v Národnej banke. To nie je nejaká novinka, každý to vie, každý vie, že Devín banka, vlastne všetci v Národnej banke a vedenie ministerstva financií minulý rok o tom vedelo, každý vie, že Národná banka bola, v lete minulého roku v predĺžení okolo 800 mil. Sk a nekonalo sa dostatočne rýchlo a navyše tam bolo možné urobiť, a dokonca povinne, podľa mňa, urobiť aj také kroky, aby ten, kto túto vedomosť mal, teda bankový dohľad, aby bol vyhlásený konkurz na túto banku. To je zase zo zákona o konkurze.

Ja som sa obrátil na Generálnu prokuratúru, aby posúdila postup Národnej banky pri bankovom dohľade a dostal som takú odpoveď, že nič nemôže urobiť Generálna prokuratúra, pretože oni posudzujú buď opatrenia, alebo rozhodnutia a žiaden z aktov bankového dohľadu nezodpovedá podľa pána Hanzela definícii opatrenia alebo rozhodnutia, takže vlastne neexistuje žiaden verejný orgán, ktorý by toto mohol posúdiť. Ani to pochybenie, ktoré aj pán guvernér tu dnes priznal. Čiže zostáva to pomaly v rozplývajúcej sa rovine akejsi formálnej ľútosti a možno, že nejakej odbornej alebo politickej zodpovednosti, a to je tak všetko. Prispieva to jednoducho k zlému obrazu Slovenska, k zlému imidžu tejto vládnej garnitúry, ktorej ja som členom a ktorú podporujem. Mňa to veľmi mrzí, že sa tak stalo, že to prispieva k zlej predstave o tom, ako v neformálnej rovine nesprávnym spôsobom spolupracuje Národná banka s vládou a tak ďalej To treba veľmi pokojne povedať preto, lebo ak by sme ani toto nepovedali, ak by sme ani toto nepovedali, no tak by sme 4 roky po istých nádejach vo voľbách 1998 na zmenu klímy len potvrdili, že ani sme sa len nepokúsili zmeniť morálnu klímu. A to sa týka v tomto prípade finančného trhu a správy veci verejných. Preto to považujem za potrebné takto vysloviť.

Zároveň si myslím, že k smerom do budúcnosti snáď je istý prísľub, že pod väčším tlakom verejnosti, pod väčším tlakom aj odbornej, aj laickej verejnosti, aj médií bude predložená správa, ktorá, samozrejme, smeruje predovšetkým do budúcnosti, mať nejaký zmysel. Aspoň ja rád tomu zatiaľ verím. Budem to starostlivo sledovať, ale do minulosti tie zmeny, ktoré sa vykonali, možnože s výnimkou zmeny na poste riaditeľa sekcie podľa mojich vedomostí naozaj neboli v priamej súvislosti, čo sa týka Devín banky. Mám teda vedomosti, ku ktorým však nemám žiadne kompetencie, že iné personálne zmeny bolo treba urobiť, ako sa urobili. Vo vystúpení bude potom pán guvernér obhajovať, že urobil najlepšie možné zmeny, len vás chcem upozorniť, že mám aj doklady, že to neboli tie správne, všetky tie personálne zmeny neboli správne.

Na záver zdôrazním fakt, že my sa síce "bavíme" akoby o Devín banke, ale v skutočnosti sa "bavíme" len o tom, či sa do budúcnosti v podstatne nikým nekontrolovateľná činnosť bankového dohľadu naozaj zlepší alebo nie. A keby sme nezdôraznili, že aspoň niekto, keď už nie zodpovedný a keď už nie včas, sa dištancuje od toho nemorálneho, čo sa dialo, no tak ja by som to považoval aj svoje osobné zlyhanie. Ďakujem

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega Oberhauser s faktickou, hej? Nech sa páči, máte slovo. Dajte slovo pánovi poslancovi Oberhauserovi.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána poslanca Tatára a požiadať ho, aby si zvážil, že 12 miliárd korún nestojí, nie je nejaké ospravedlnenie v hodnote 12 miliárd. Tu, ak je členom vládnej koalície, mal vystúpiť s návrhom vyvodenia politickej zodpovednosti, keď si myslí, že sa nedá vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť. Mal navrhnúť pánovi guvernérovi, aby odstúpil z funkcie, lebo vedel jeden a pol roka o tom, akú správu podal bankový dohľad, a nevykonal účinné opatrenia proti tomu, aby sa v Devín banke neporušovali zákony. Takže, jednoducho, v tomto smere treba naozaj nie rozprávať, ale konať. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Delinga. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán guvernér, dámy a páni, vrátenie sa do Národnej rady s novou správou, čo urobila Národná banka preto, aby sa sprísnil bankový dohľad, aby sa prijali účinné opatrenia, nebolo urobené len kvôli tomu, aby sme sa dozvedeli v tejto správe, čo obsahujú nové zákony, ktoré prijala Národná rada jednak v bankovom sektore, jednak v zákone o bankách a v zákone o Národnej banke Slovenska. Pán guvernér, my vieme, čo tieto zákony obsahujú, my ich tu prijímame, my vieme, čo obsahujú paragrafy, my si to môžeme nalistovať, my si to môžeme, samozrejme, aj znovelizovať. Ale očakávali sme, teda aspoň ja som očakával, že správa bude jasne definovať opatrenia, predovšetkým prečo skrachovala Devín banka a jasné vyvodenie osobných konzekvencií v rámci Národnej banky Slovenska a konkrétne opatrenia, ktoré by eliminovali vznik takýchto situácií na bankovom trhu. Z tohto pohľadu je nie jasná správa a nie je to to, čo sme si mysleli, čo do Národnej rady Slovenskej republiky z tohoto pohľadu príde.

Chváliť sa v úvode, že bankový sektor je dnes výrazne ziskový, ale na druhej strane, keď dáme do úmery, čo stál spoločnosť krach predchádzajúcich bánk, tak zisk v bankovom sektore nebude taký vysoký. Takže aj to bolo treba dať do úmery v úvode správy, pretože spoločnosť, tento štát, títo občania na to doplatili.

Na druhej strane v správe je vyzdvihnutých 5 opatrení alebo 5 problémov a oblastí, ktoré by mali spôsobiť alebo odstrániť to, čo bolo spôsobené, alebo definovať to, čo bolo spôsobené. Ja sa pýtam, pán guvernér, z tých piatich oblastí ktorá, podľa vás, keď ste to tu nenapísali, najvýraznejšie spôsobila ten problém, že sa tu touto situáciou musíme zaoberať. Čiže konkrétne z piatich oblastí, ktoré boli jasne definované, a ktoré viete, ktoré môžete popísať, pomenovať a podobne. K zákonom som už hovoril, takže k tomu nebudem, ale chcem sa ešte zmieniť o jednej veci. To je na strane 6, kde hovoríte, že na základe splnomocňovacích ustanovení nového zákona o bankách vypracovala Národná banka Slovenska v prvej etape 7 návrhov opatrení a v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky jednu vyhlášku, nevieme akú, ktoré boli 21. decembra 2001 schválené bankovou radou a 1. januára 2002 nadobudli účinnosť. Tiež mi poviete, že si to môžem prečítať v nejakom bankovom spravodaji alebo prípadne vo vestníku?

Ďalej píšete, že návrhy opatrení v oblasti pravidiel obozretného podnikania bánk sú vo vysokom stupni rozpracovania. Neviem, čo je podľa vás vysoký stupeň rozpracovania. Či to znamená, že to obsahuje namiesto dvoch listov 80 listov, či to obsahuje nejakú kvalitatívnu dimenziu, neviem akú. Čo je vlastne ten vysoký stupeň rozpracovania? To nás zaujíma, lebo to je najhlavnejšie a z kvality toho materiálu vlastne môžeme posúdiť, či skutočne ide o kvalitu rozpracovania alebo ide o obšírnosť rozpracovania príslušných opatrení.

Ďalej len evidenčne by som sa chcel, pán guvernér, opýtať v kontexte na prílohu, ktorá je v tabuľke číslo 4, kde je vymenovaných 25 nejakých opatrení, ktoré posudzovala Svetová banka. Myslím že som si domyslel, že to W je World, lebo to v legende nemáte napísané, že to je Svetová banka a vy predtým, a teraz z vášho pohľadu, a keď si zoberiete tabuľku, prvých 6 opatrení je ako jedno opatrenie a to jedno opatrenie, ktoré bolo doteraz posudzované ako jasne nedobré, už teraz vo vašom novom ponímaní posudzujete ako jedno opatrenie, ktoré zodpovedá a ktoré je v poriadku. Ja si myslím, že sú také dôležité tie opatrenia, ktorých je 6 zahrnutých, že potom sám si neviem dať do počtu, keď píšete, že 13 či 11 opatrení bolo takých, ktoré boli pod značkou PV a 14 takých, ktoré boli pod značkou PN alebo PV alebo V. Čiže nesedí to, prosím vás, ani evidenčne, čo píšete na uvedenej strane. Myslím, že to je strana, ktorá hovorí o posúdení, ktoré štatisticky možno doplniť, a 5 princípov bolo premietnutých v slovenskom právnom poriadku a po prijatí ako prevažne vyhovujúce, 16 prevažne nevyhovujúce a 4 princípy boli hodnotené ako nevyhovujúce. Po prijatí zákona o bankách hodnotenie vyzerá tak, že 11 princípov je premietnutých prevažne vyhovujúce a 14 vyhovujúce, čiže nesedia tu počty, 11 na 14, mne to vychádza 12 na 13, pretože prvých 6 považujete za jedno opatrenie, pritom povaha predtým bola prevažne nevyhovujúca a teraz už je vyhovujúca. Z tohto pohľadu by som vám chcel dať do pozornosti, aby ste nám objasnili, prečo 6 opatrení je v tomto pohľade dávané do rovnítka s jedným opatrením. V zátvorke síce máte 1 - 6, ale potom v hodnotení je to ako jedno opatrenie.

Myslím si, že by ste sa mali zmieniť aj o tom, čo v podstate pre vás znamená plnenie dlhodobého plánu rozvoja bankového dohľadu, ktoré posudzovala Národná banka a hodnotí ho priebežne. Vyzerá to tak, keď sami hodnotíme seba, čiže Národná banka prijala určité opatrenia v bankovom dohľade, Národná banka zodpovedá za bankový dohľad a píše, že pri hodnotení, ktoré sa uskutočnilo k 21. 12., je všetko v poriadku. Skôr by ma tu zaujímalo hodnotenie zo strany ministerstva financií, ak vám niekto z ministerstva financií dáva nejaké stanovisko k tomuto hodnoteniu, lebo nepredpokladám, že Národná banka Slovenska by sama seba hodnotila nepriaznivo.

Čiže nie je to objektívne a potom môžu aj napriek tomu, že sú tu prijaté účinné opatrenia, predsa len vzniknúť problémy z toho titulu, že sami seba hodnotíte vysoko pozitívne. Čiže dívam sa na túto vašu správu z oblasti bankového dohľadu viac-menej tak, že je zameraná výsostne do polohy perspektívy, ale neodpovedá nám na to, čo znamená pre bankový dohľad krach Devín banky, čo znamená vyvodenie osobných konzekvencií, aj keď viceguvernér, ktorý bol vládou navrhnutý a prezidentom schválený a nastúpil tam, ako píšete, ako jediný zodpovedný človek, v tej tabuľke, kde dávate štruktúru, nie je napísané, že je zodpovedný za to, čo robí bankový dohľad, čiže kdesi mi tam chýba na začiatku nie vrchný riaditeľ, ale viceguvernér Národnej banky Slovenska pre bankový dohľad. V tej štruktúre, ktorú ste tam dali ako v prílohe, to nie je. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, uzatváram, pardon, s faktickou poznámkou pán kolega Cuper, nech sa páči, máte slovo.

J. Cuper, poslanec: Chcem dať jednu oveľa ľahšiu otázku pánovi guvernérovi Národnej banky. Pán guvernér, stále rozmýšľam, prečo sa zväčšuje rozdiel medzi slovenskou a českou korunou. Keď sme odchádzali z vlády, bola skoro jedna k jednej, teraz už je 1:1,34. Trápi ma to, keď ráno pozriem do novín, a nevie mi na to nikto odpovedať, vari vy ako guvernér Národnej banky by ste mi mohli dať takú uspokojivejšiu odpoveď. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Chcem sa spýtať, pán guvernér, chcete reagovať na rozpravu? Nech sa páči, máte slovo.

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, nielenže chcem, myslím, že to moja povinnosť. Dovolím si v stručnosti zareagovať na jednotlivé podnety, otázky pánov poslancov. K pánu poslancovi Oberhauserovi, a týka sa to aj ďalších podnetov, že správa nereaguje na príčiny, prečo došlo ku krachu Devín banky. Príčiny, ktoré viedli ku krachu Devín banky, boli rozobraté v materiáli, ktorý predložila Národná banka v novembri na rokovanie pléna Národnej rady, bolo o tom dlhé rokovanie, vzhľadom na úlohu, ktorú uložila Národná rada, a úloha znie: Opatrenia, ktoré boli prijaté v súvislosti s krachom, teda do budúcnosti aby sa to neopakovalo, v rámci nich aj osobné konzekvencie, toto správa obsahuje. Keď je záujem, ja viem zopakovať to zo správy, ktorá tu bola prerokovaná v novembri a decembri, prečo podľa názoru NBS došlo ku krachu Devín banky.

Čo sa týka možných opatrení voči Devín banke, musím povedať jedno, Devín banka je v konkurze, spravuje ju správca konkurznej podstaty, ona stratila bankovú licenciu, NBS nemá žiadnu právomoc na túto inštitúciu. Žiaľbohu, budúcnosť tejto inštitúcie je konkurz, konkurzná podstata sa predá, z výťažku sa uspokoja veritelia.

Čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti vedenia NBS, ja nie som proti, len pripomínam zákon o NBS. V zákone o NBS je jasne povedané, že pri bankovom dohľade rozhoduje na prvom stupni bankový dohľad. Bankový dohľad zistil, v akom stave je Devín banka a rozhodol sa, že nedá Devín banku do likvidácie, nevyhlási nútenú správu, ale veril, že je možný reálny ozdravný proces v Devín banke. Vedenie NBS, keď sa ním rozumie banková rada alebo guvernér, nemali čo riešiť, pretože v prvom stupni rozhoduje bankový dohľad, ktorý je reprezentovaný štruktúrou vrchný riaditeľ, traja riaditelia odborov v tomto čase. Žiadne rozhodnutie bankového dohľadu v tejto veci nebolo také, aby ho mohol preskúmať prokurátor, myslím, že to potvrdil pán poslanec Tatár. Nie som, samozrejme, proti tomu, aby sa preskúmala trestnoprávna zodpovednosť vedenia NBS, len upozorňujem, banková rada, možno pán poslanec myslel tým vedenie NBS, je odvolacím orgánom a rieši prípady v druhom stupni. V prvom stupni rozhoduje bankový dohľad.

Čo sa týka názoru pána poslanca Húsku, že nemôžeme byť spokojní sami so sebou. Ja si myslím, že správa jasne dokumentuje, že NBS nie je spokojná sama so sebou, že prijala veľa opatrení, aj nepopulárnych opatrení, bolestivých opatrení, ja len pripomeniem, že z 9 riadiacich pracovníkov zostali, z pôvodných deviatich riadiacich pracovníkov zostali dvaja. Názory na to, či mala byť taká radikálna výmena, či sa niekomu neukrivdilo, môžu byť rozdielne, my sme konzultovali danú záležitosť aj s inštitúciami alebo s poradcami, členmi misií Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorí nám personálne výmeny odporučili, nielen vzhľadom na Devín banku, to je z pohľadu týchto expertov zanedbateľná kauza, ale z pohľadu celého vývoja bankového sektora v deväťdesiatych rokov a z pohľadu dôveryhodnosti tejto inštitúcie do budúcnosti. Urobili sme radikálne zmeny, urobili sme zmeny v organizačnej štruktúre, prijali sme mnohé opatrenia, ktoré bude potrebné plniť v dlhšom časovom horizonte, všetky boli konzultované s medzinárodnými expertmi a ich plnenie je sledované nielen vedením NBS alebo bankovou radou pravidelne, ale je hodnotené aj medzinárodnými inštitúciami.

Čo sa týka názoru, že Devín banka bola v predĺžení 800 miliónov korún, to je názor pána poslanca Tatára. Je to jeden z názorov. Iný názor napríklad manažmentu Devín banky do konca ich funkčného obdobia bol, nie, Devín banka je v plusových číslach, má plusovú kapitálovú primeranosť. Smerodajný nech je názor audítora alebo názor bankového dohľadu. Keby bankový dohľad mal vedomosť, že banka je v predĺžení, musel konať, pretože zákon ukladá, keď je subjekt v predĺžení, musí dať buď sám seba do konkurzu alebo orgán dozorujúci. Upozorňujem, nie banková rada, bankový dohľad, ktorý vypracoval príslušnú správu z dohliadky na mieste.

Čo sa týka zlého imidžu Slovenskej republiky z titulu Devín banky, Slovenská republika nebola výnimkou, proces, ktorý prebehol v Slovenskej republike, podobné procesy prebehli v iných transformujúcich sa ekonomikách, iste, dané procesy nepridali na mene ani Slovenskej republike, ani iným štátom, treba sa ich vyvarovať. Na strane druhej, medzinárodná finančná verejnosť oceňuje skutočnosť, že dokázali sme tento citlivý prípad, aj keď nepopulárnym, negatívnym spôsobom riešiť, a chceme vykonať všetky opatrenia, aby sa to nezopakovalo.

Čo sa týka názoru alebo požiadavky pána poslanca Delingu, prečo skrachovala Devín banka, je hlavné, ja si nedovolím povedať, že je tam nejaká dominantná súvislosť alebo dominantná skutočnosť. Obsahuje to správa, ktorá bola predložená, prerokovaná v novembri, decembri. Ja môžem len zhrnúť, bol to komplex príčin od vlastníkov banky, zlých manažérov, zlý manažment banky až po nezrealizovanie ozdravného procesu banky.

Čo sa týka opatrení, nie je problém dodať presné názvy dvadsaťpäť opatrení, ktoré Národná banka prijíma, je uvedené v správe, že prvá sada z nich je už účinná a druhá sada je vo vysokom štádiu rozpracovanosti, tým rozumieme to, keďže je tých opatrení viacej, že niektoré už boli predložené bankovej rade na schválenie, myslím, že v poslednom období sme schválili jedno ďalšie opatrenie, niektoré opatrenia, návrhy boli vrátené bankovému dohľadu na dopracovanie pre nekvalitu, niektoré sú konzultované s medzinárodnými expertmi, či spĺňajú požiadavky, ktoré kladie na výkon bankového dohľadu Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Tento výbor stanovil 25 princípov efektívneho výkonu bankového dohľadu tak, ako sú uvedené v tejto správe, ako istý medzinárodný štandard a my chceme tento štandard naplniť. Aby sme vedeli, kde sa máme sústrediť, kde máme najužšie miesta, museli sme zhodnotiť náš bankový dohľad z pohľadu týchto, nazvem to, medzinárodne akceptovaných štandardov, a preto je uvedené to hodnotenie pred účinnosťou zákona a po účinnosti zákona a keď postupne zdokonaľujeme ten výkon bankového dohľadu, tak kritérií alebo tých ukazovateľov, ktoré sú dnes prevažne vyhovujúce, sa budú meniť na vyhovujúce. Ja verím, že trend bude taký, že sa nebudeme vracať do kategórií nevyhovuje.

Čo sa týka tých prvých šiestich, je to jedno čiastkové kritérium rozbité na 6 podkritérií, nestačil som to teraz prepočítať, možno je tam aritmetická chyba a že ja sa ospravedlňujem. Ale upozorňujem alebo zdôrazňujem o, že ide o medzinárodne uznávané štandardy a tie chceme naplniť. Hodnotenie z formálno-právneho hľadiska je vykonávané najvyšším orgánom banky, t. j. bankovou radou, nemôže byť vykonávané ministerstvom financií, pretože NBS je nezávislá od vlády aj od ministerstva financií. Na strane druhej sme kontrolovaný medzinárodnými inštitúciami, aktívne sa zúčastňujeme práce banky pre medzinárodné zúčtovanie, ktorá vytvorila špeciálny orgán, ktorý reguluje danú oblasť medzinárodne. Len na ilustráciu, banka pre medzinárodné zúčtovanie a výbor pre bankový dohľad prijal nový štandard v danej oblasti, ktorý bude platiť od roku 2005. Dnes v tejto oblasti prebiehajú po celom svete školenia a bankové dohľady vrátane NBS sa pripravujú na aplikáciu týchto nových štandardov, ktoré budú platiť v krajinách, ktoré to uzákonia do svojho právneho poriadku od roku 2005. To len dokumentuje, že nie je to proces jednoduchý, pretože nový štandard, jeho aplikácia, uvedenie do života v medzinárodnom porovnaní trvá 3 - 4 roky.

Snáď už len jednu poznámku alebo odpoveď. Čo sa týka viceguvernéra za bankový dohľad, opakujem, bankový dohľad v prvom stupni koná nezávisle od vôle guvernéra aj od vôle viceguvernéra. A preto nemôžeme zaradiť viceguvernéra, že je súčasťou štruktúry bankového dohľadu. Bankový dohľad prijímal a bude prijímať svoje rozhodnutia v prvom stupni nezávisle. Viceguvernér riadi to metodicky, kontroluje, ale v žiadnom prípade nemôže prijímať rozhodnutia za bankový dohľad, pretože viceguvernér je súčasťou bankovej rady a tá môže prijímať rozhodnutia v druhom kroku, keď sa dotknutý subjekt odvolá.

Na otázku pána poslanca Cupera, čo sa týka slovenskej a českej koruny, je to na dlhšiu diskusiu. Ten momentálny stav je daný tým, hlavne tým, že do Čiech prichádza enormné množstvo priamych zahraničných investícií, tieto peniaze, devízy sa predávajú na devízovom peňažnom trhu, čo značí, zahraničné subjekty ponúkajú na trhu predaj dolárov, eúr a české subjekty tieto peniaze nakupujú za české koruny, tým pádom je tlačený kurz do zhodnocovacích polôh. Česká Národná banka v spolupráci s českou vládou pociťuje príliš silnú českú korunu ako brzdu ďalšieho rozvoja ekonomiky, a preto sa snaží tento zhodnocujúci trend oslabiť, avšak zatiaľ nie sú žiadne výsledky. Česká ekonomika na strane druhej si silnú korunu, českú korunu môže dovoliť, pretože má pomerne dobré výsledky, napríklad hospodárskeho rastu, napríklad bežného účtu platobnej bilancie, napríklad nezamestnanosti.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán guvernér, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Pýtam sa spravodajcu, či chce vystúpiť. Zrejme, áno, tak nech sa páči, pán kolega.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo. V diskusii zaznel názor, že správa nie je jasná a že je ju potrebné dopracovať zo strany Národnej banky Slovenska. Ja chcem poukázať len na rokovací poriadok, podľa ktorého výbory majú právo pozývať na svoje schôdze členov vlády aj iných predstaviteľov orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia a potrebné podklady. Preto názor, že správa nie je jasná, treba smerovať hlavne zástupcom jednotlivých politických strán, ktorí majú svojich členov vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ak by vo výbore poslanci požadovali chýbajúce podklady, určite by sa tým výbor zaoberal a sám by si ich vyžiadal od kompetentných. Výbor sa správou zaoberal a na všetky otázky dostal odpoveď od kompetentných ľudí. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Teraz odovzdávam slovo a vedenie schôdze podpredsedovi parlamentu pánovi Presperínovi. Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Nasleduje druhé a tretie čítanie o

Materiál ste dostali ako tlač 1422, jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 8. marca 2002 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 15. februára 2002. Zákon bol rozhodnutím z 11. marca 2002 č. 1580 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Ľudovítovi Macháčkovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči.

Ľ Macháček, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vráteného zákona prezidentom Slovenskej republiky pod tlačou 1422a. Predseda Národnej rady určil na prerokovanie dvom výborom túto tlač, je to Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň výbor pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie bol určený ako gestorský výbor. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh neprerokovali. Vzhľadom na to, že gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený zákon vrátený prezidentom na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská vzhľadom na to, že pripomienky prezidenta sa niesli v dvoch rovinách, jedna bola vecná a druhá bola termín posunutia termínu účinnosti zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh 12. marca 2002 a uznesením č. 884/2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní návrh schváliť so zmenou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto prerokoval návrh, ale prerokoval ho 19. marca 2002 a uznesením č. 738/2002 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť, takisto so zmenou. Vážený pán predsedajúci, žiadam vás o otvorenie rozpravy.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov. Otváram rozpravu. Písomne nebol nikto prihlásený, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1337 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1337a. Dávam slovo poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby tento návrh zákona odôvodnil.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi v rámci druhého čítania stručne uviesť poslanecký návrh novely zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Ide o tlač 1337. K predloženiu tejto novely spomínaného zákona nás viedli dva hlavné dôvody. Po prvé, úsilie spresniť ustanovenie § 3 ods. 2 tohto zákona, ktoré v pôvodnom znení umožňuje vydávať na základe splnomocnenia obsiahnutého v aproximačnom nariadení vykonávacie právne predpisy. Platná dikcia tohto ustanovenia vytvára pomerne veľký, široký priestor pre interpretáciu a pre aplikačnú prax a tým vyvoláva aj obavy o jej súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhované riešenie tieto obavy výrazne rozptyľuje.

Po druhé, navrhujeme v našom poslaneckom návrhu zákona rozšíriť v § 2 oblasti, v ktorých bude vláda Slovenskej republiky oprávnená vydávať aproximačné nariadenia o oblasť poľnohospodárstva. Chcem pripomenúť, že oblasť poľnohospodárstva figurovala pôvodne medzi oblasťami, v ktorých je vláda oprávnená vydávať aproximačné nariadenia v pôvodnom vládnom návrhu zákona, a z textu zákona vypadla počas legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky. Niet ústavných dôvodov na to, aby táto oblasť nefigurovala medzi oblasťami, v ktorých bude vláda Slovenskej republiky oprávnená vydávať aproximačné nariadenia. K tomuto poslaneckému návrhu zákona zaujala kladné stanovisko vláda Slovenskej republiky a takisto všetky štyri výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený na prerokovanie v rámci druhého čítania. Pri rokovaniach výborov boli k návrhu zákona predložené a schválené 4 pozmeňujúce návrhy, ktoré máte obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Za navrhovateľov môžem konštatovať, že sa stotožňujeme so stanoviskom gestorského, teda ústavnoprávneho výboru, v zmysle ktorého sa Národnej rade Slovenskej republiky odporúča schváliť pozmeňujúce návrhy pod bodmi 1 a 4 a naopak, vyjadriť nesúhlas s bodmi 2 a 4. Čo sa týka bodu 2, navrhuje sa rozšírenie v oblasti, v ktorých je možné vydávať aproximačné nariadenia, o oblasť životného prostredia. V tejto súvislosti treba poukázať na čl. 44 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o právach a povinnostiach týkajúcich sa práva na ochranu životného prostredia je možné upraviť len zákonom. Takže z tohto hľadiska by schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu vyvolalo kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh pod bodom 4, ktorý schválil výbor pre verejnú správu, sa týka už spomínaného § 3 odsek 2. Ak by sa schválil tento pozmeňujúci návrh, tak by sme sa de facto vrátili do stavu, ktorý platí v súčasnosti, a v tomto bode by bola novela zbytočná a naviac by tu existovali oprávnené obavy o súlade tohto ustanovenia zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona v znení spoločnej správy. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Kresákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh na stanovisko gestorského výboru.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som podal ako spravodajca poverený gestorským výborom spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Orosza a Hoffmanna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002, ktorými sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Veľmi stručne musím konštatovať, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podáva túto správu ako gestorský výbor k tomuto návrhu poslancov v zmysle paragrafu, teda v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 1906 z 12. februára 2002 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Orosza a Hoffmanna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002, ktorým sa ustanovujú podmienky na vydávanie aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Takisto musím konštatovať, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, a ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému a prerokúvanému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa stanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, odporúčali Národnej rade schváliť výbory, ktorým bol pridelený, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 866 zo 6. marca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením 428 z 5. marca tohto roku, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením č. 333 zo 7. marca tohto roku a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 373 zo 6. marca. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, výborov, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom, vyplývajú celkovo štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tie návrhy sú uvedené v spoločnej správe, a preto, pán predsedajúci, nepokladám za potrebné všetky tieto návrhy znova zopakovať. Dovolím si iba konštatovať, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom 1 gestorský výbor odporúča schváliť, pod bodom 2 gestorský výbor odporúča neschváliť, pod bodom 3 rovnako, gestorský výbor pozmeňujúci návrh odporúča neschváliť a odporúča schváliť ešte pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 4. Zároveň gestorský výbor v spoločnej správe odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať, a to spoločne k bodom 1 až 4 s návrhom gestorského výboru tieto predmetné návrhy schváliť a spoločne k bodom 2 a 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť. Vážený predsedajúci, skončil som.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1303 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1303a. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom fonde a ktorý zároveň navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 366/1999 o daniach z príjmov. Chcel by som len pripomenúť, že dôvodom na predloženie tejto jednoduchej a kratučkej novely zákona o sociálnom fonde je skutočnosť, že ako doterajšia legislatíva, tak Zákonník práce, ktorý platí od 1.4.2002, naďalej ustanovuje povinnosť alebo zastupovanie všetkých zamestnancov v spoločnostiach odborovou organizáciou v oblasti kolektívneho vyjednávania. Znamená to, že existujúca odborová organizácia vyjednáva kolektívnu zmluvu za všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento zamestnanec organizovaný v odboroch. Chcem len pripomenúť, že už v prvom čítaní som argumentoval tým, že súvislosti s kolektívnym vyjednávaním vznikajú aj nemalé náklady sociálnemu partnerovi, ktorý tieto náklady musí znášať z prostriedkov, v tomto prípade členských príspevkov zamestnancov a odborárov a vlastne určitá časť zamestnancov, ktorí sú odborovo organizovaní, je diskriminovaná a dopláca na tých, ktorí odborovo organizovaní nie sú, ale takisto využívajú výhody kolektívnej zmluvy. Preto navrhujeme, aby sa umožnilo v kolektívnej zmluve vyjednať cez kolektívnu zmluvu možnosť poskytnutia určitej finančnej sumy na uhradenie nákladov kolektívneho vyjednávania pre odborové organizácie prostredníctvom sociálneho fondu. Zdôrazňujem možnosť. Nenavrhujem zmenou zákona povinnosť danú zákonom, ale možnosť vyjednať si v kolektívnej zmluve. V súvislosti s tým navrhujem zvýšiť rozpätie tvorby sociálneho fondu o 0,2 % a zároveň navrhujem, aby sa mohla teda z tohto použiť vždy tá suma, ktorá sa dohodne v kolektívnej zmluve na úhradu nákladov.

Ďalej navrhujem zmenu zákona 366/1999, teda zákona o daniach z príjmov v tom, aby táto suma, ktorá bude použitá na náklady kolektívneho vyjednávania, bola jednoducho oslobodená od daňovej povinnosti. Chcem zdôrazniť, že nejde o veľké sumy. Ide o nastolenie určitej spravodlivosti, odstránenie diskriminácie a zároveň chcem zdôrazniť a informovať vás, že pripomienky a návrhy, pozmeňujúce, ktoré vznikli pri prerokovávaní tohto návrhu ako v Legislatívnej rade vlády, vo vláde, ale hlavne vo výboroch a gestorskom výbore rešpektujem, samozrejme, vrátane tej pripomienky, ktorá sa nachádza v spoločnej správe, že by účinnosť zákona nebola od 1. 7., ale od 1.1.2003. Prosím a uchádzam sa o vašu podporu pri prerokovávaní tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľa. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Mariána Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1994 o sociálnom fonde, o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1303, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní návrhu poslanca Národnej rady Mariána Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1994 o sociálnom fonde a zmene a doplnení zákona č. 286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. februára tohto roku č. 1890 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 2 uvedeného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 7. marca tohto roku žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ďalej návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady 5. marca 2002, neschválil uznesenie, lebo za jeho návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 7. marca 2002 č. 450. Návrh zákona odporučil neschváliť, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. marca č. 913. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh zákona prerokovalo, odporúčalo Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplývajú tieto návrhy, ktoré máte písomne uvedené, preto ich nebudem všetky doslovne čítať. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o bodoch 1 - 5 uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne a odporúča ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanoviska k návrhu poslanca Národnej rady Mariána Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 152, ďalej zákon 286, ďalej 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uznesenie uvedené v štvrtej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Štefana Rusnáka. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako gestorského výboru, zo 7. marca 2002 pod č. 459. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.