I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Do rozpravy písomne nie je prihlásený nikto. Do rozpravy ústne sa hlási zatiaľ pán poslanec Brocka. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení predkladatelia poslaneckého návrhu zákona, vážení kolegovia poslanci, (So smiechom.) nie je nás tu teraz v sále veľa na to, aby sme mohli kvalifikovane zhodnotiť tento poslanecký návrh zákona. Chápem motívy predkladateľov, ale bohužiaľ, nemôžem súhlasiť s týmto predloženým návrhom zákona, pretože je v rozpore so samotnou filozofiou dnes platného zákona. To, že takýto zákon sme v roku 1993 prijali, tak príčina bola v tom, že sme zrušili jednu federálnu vyhlášku ministerstva financií, v ktorej istým spôsobom bolo možné niektoré sociálne udalosti u zamestnávateľa alebo u zamestnanca cez príspevok alebo cez náklady zamestnávateľa riešiť.

V tomto poslaneckom návrhu, to znamená, že schválením, samozrejme, v tom dnes platnom zákone sú aj isté výhody pre odborové organizácie a isté, povedal by som výhody v súvislosti s tým, že obraňujú záujmy zamestnancov a oni sú teraz v platnom zákone, myslím si, dostatočne chránení pri obhajobe záujmov zamestnancov.

Ale to, čo tu teraz navrhujú predkladatelia v čase, keď sme schválili viacero iných zákonov, napríklad zásadnú novelu Zákonníka práce, kde je postavenie odborov oveľa výraznejšie posilnené, ako to bolo doteraz, alebo do účinnosti Zákonníka práce nového. Tak sa mi zdá, že je už skoro ako nie namieste, aby sme ďalej v iných zákonoch posilňovali toto ich postavenie. A veľmi neštandardným spôsobom. Neštandardným v tom smere, že my tu chceme, aby všetci zamestnanci, ktorí aj nie sú odborovo organizovaní, prispievali a financovali odborové organizácie. No to snáď nie, to potom by sme mohli zaviesť, že aj členovia politických strán jednej by mohli financovať a prispievať na inú politickú stranu.

Nehovoriac už o tom, že tu navrhujú aj zvýšenie odvodu, povinného odvodu zamestnávateľa, čo v konečnom dôsledku znamená zvyšovanie nákladov, znižovanie zisku a odvodov pre štátny rozpočet.

A keďže si myslím, že je skôr namieste, aby sme vo vzťahu k odborom prehodnotili tento teraz platný zákon o sociálnom fonde, tak nepovažujem za vhodné, aby sme, naopak, ešte isté deformácie, ktoré sme už viac-menej odstránili v iných zákonoch, aby sme ich ďalej prehlbovali.

Chcem len zopakovať, že ministerstvo financií má zásadnú výhradu voči tomuto návrhu zákona, vláda vo svojom stanovisku nesúhlasí s týmto poslaneckým návrhom zákona, a keďže aj v spoločnej správe aj výbor pre financie, rozpočet a menu takisto s tým nesúhlasí, tak ja by som poprosil, aby ctená snemovňa podporila stanovisko poslancov z rozpočtového výboru k tomuto návrhu zákona. To znamená, aby ho neschválila, a nie stanovisko gestorského výboru, ktorý má v tomto smere neprimerane vysoké sociálne cítenie, ale len k jednej skupine, ktorá, si myslím, že v tejto chvíli a v tomto zákone už si to nezaslúži. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky k vášmu vystúpeniu, pán poslanec, nie sú. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Je jedna je faktická poznámka. Pani poslankyňa Sárközyová. Končím možnosť prihlásiť sa ďalšie faktické poznámky. Prosím, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja chcem len podporiť pána poslanca Brocku, maximálne s ním súhlasím. Takisto mám výhrady, takže nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Ja som nehlasovala ani pri prvom čítaní. A na margo toho sociálneho cítenia výboru pre sociálne veci a bývanie. Nuž, pán poslanec Brocka, v tom našom výbore z 11 členov asi 5 alebo 6 sú bývalí odborári, takže myslím si, že no comment. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Brocka sa zrejme nechce vyjadriť, či áno? Nie, nie. Takže končím rozpravu o tomto bode programu. Prosím, pán poslanec Mesiarik sa vyjadrí za navrhovateľa.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Len dvoma-troma vetami, pretože zrejme dochádza k nepochopeniu podstaty tohto zákona. Nikto nenavrhuje, aby všetci zamestnanci prispievali na činnosť odborov. To by som potom navrhoval, aby sa členské príspevky na činnosť odborov riešili zákonnou formou. To predsa nie je pravda! Ja si myslím, že nie je pravdou ani to, že takýto návrh sa netýka sociálnej oblasti, pretože vôbec to nie je v rozpore s filozofiou sociálneho fondu. Veď kolektívna zmluva je o čom? O vyjednávaní sociálnych otázok, miezd, a to sú všetko sociálne veci, ktoré môže kryť a mal by kryť aj sociálny fond. Sociálny fond, to nie je len závodné stravovanie, gastrolístky. To je aj celý komplex sociálneho zabezpečenia.

A ja ešte raz podotýkam, v súčasnosti odborová organizácia vo fabrike vyjednáva za všetkých.

Tak potom poďme inou cestou, dohodnime sa, že zmeníme zákon o kolektívnom vyjednávaní, aby kolektívna zmluva platila len pre tých, ktorí sú členmi odborov. A to by som privítal! To by len nahnalo potom zamestnancov do odborov a mali by sme stopercentnú účasť! Takže, prosím vás, aby sme nešli tou cestou, aby sme si tu vyčítali, kto je bývalý odborársky predák a kto nie. To by sme aj my mohli vo výbore potom posudzovať každého, ako hlasuje, kde predtým bol, keď ide o zákony v zdravotníctve a tak ďalej. Ale poďme logickou cestou, samozrejme, uznávam pripomienky, rešpektujem pripomienky, ale poďme logickou cestou na to tak, aby sme ozaj odstránili túto, i keď nie veľkú, ale predsa len diskrimináciu odborových organizácií. Ešte raz vás žiadam o zváženie pri hlasovaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, nasleduje bod návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona o náhradnom výživnom fonde a fonde náhradného výživného.

Pani poslankyňa Mušková bola požiadať o preloženie tohto bodu. Je všeobecný súhlas? Áno. Ďalej

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1287 a spoločnú správu výboru schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1287a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Jozef Krumpolec. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

J. Krumpolec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, panie poslankyne. V krátkom vystúpení v prvom čítaní návrhu zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne som hovoril o význame Alexandra Dubčeka pre Slovensko a pre jeho obyvateľov. Následne sa k tomuto návrhu súhlasne vyslovilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky so zdôvodnením, že týmto aktom bude trvale prezentovaný humanitný a sociálny odkaz rodáka trenčianskeho regiónu, jednej z najznámejších a najvýznamnejších osobností novodobých dejín Slovenska.

Podporu tomuto návrhu prejavili predstavitelia štátnej správy, samosprávy i široká verejnosť trenčianskeho regiónu.

Návrh zákona podporila sekcia inštitútu pre aproximáciu práva, Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a napokon na rokovaní 13. marca 2002 aj vláda Slovenskej republiky.

Vážení poslanci, mnohí z nás, ktorí sme zažili rok 1968, vieme, čo Alexander Dubček znamenal a znamená. Mladší o tom vedia skôr z rozprávania.

Pred rokom 1989 sa o ňom v Československu 20 rokov mlčalo. Rozhovory o ňom a s ním znamenali riskovať prenasledovanie pre jeho priateľov, ktorí sa s ním stretávali alebo sa s ním pozdravili. Tí, ktorí ho dôverne poznali, vedeli, že nebol, tak ako nikto na svete, dokonalý. Ale vedeli aj to, že jeho dobrota, šľachetnosť, veľkorysosť a slušnosť sa len tak ľahko v minulej, ale ani v súčasnej slovenskej politike nenachádzajú. Jeho meno aj v temnom období normalizácie otváralo dvere do najvýznamnejších rezidencií demokratického sveta. Aj keď sa o to neusiloval, stal sa ešte za svojho života legendou.

Alexander Dubček sa, žiaľ, nedožil ani po novembri 1989 žičlivosti na domácej politickej pôde. Až jeho tragédia v septembri 1992 a smrť ukázali, ako ho národ na Slovensku bez rozdielu veku, vzdelania, ale aj politickej príslušnosti miloval, ako hlboko bol zapísaný v našich srdciach. Bol a zostáva najznámejším Slovákom novodobej histórie. Zviditeľnil Slovensko a priniesol pre nás veľa úžitku. Napriek prenasledovaniu nezostal zatrpknutý. O minulosti sa vyjadroval, že si ju máme pamätať najmä preto, aby sa zlo nemohlo opakovať, že by sme sa mali zamerať na zjednocovanie ľudí, a nie na ich rozdeľovanie. Aby sme neprijímali tézu kolektívnej viny, pretože demokracia nie je iba pre novozaslúžilých, má byť pre všetkých. S takýmto Dubčekom som sa stretol v roku 1968, takého som ho poznal aj ako predsedu Federálneho zhromaždenia Československej republiky po nežnej revolúcii. Muž, ktorý bol čestný a poctivý, ktorému ľudia verili, že ich nesklame.

Pani Margaret Thatcherová ako ministerská predsedníčka vlády Veľkej Británie povedala počas návštevy Československa vo Federálnom zhromaždení v septembri 1990 tieto slová: "Slnko nám ukázalo svoju tvár. Bola to Pražská jar, v ktorej ste vy, pán predseda, zohrali takú významnú úlohu, skôr ako bola nádej tak kruto zlikvidovaná." A nám, ktorí sme ho mali radi, tak teraz použijem slová Ivana Laluhu: "Prichodí len vyjadriť žiaľ nad tým, že lúče jeho osobného slnka nežiaria tak už ďalej, ako žiarili, a súčasne poďakovať, že zanechal trvalé stopy oteplenia ľudských vzťahov v živote slovenskej spoločnosti."

Pamiatku a úctu Alexandrovi Dubčekovi sme vyjadrili pred krátkym časom aj my, poslanci, keď sme pomenovali námestie pred naším parlamentom jeho menom. Úctu a vďaku tomuto rodákovi z Uhrovca sa rozhodli prejaviť aj členovi akademickej obce Trenčianskej univerzity v Trenčíne. Nás, poslancov Národnej rady z tohto regiónu požiadali, aby sme im aktívne v tomto úsilí pomáhali. Robíme to s radosťou i s hrdosťou.

Preto vám dnes predkladám v mene skupiny poslancov bez rozdielu politickej príslušnosti návrh zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne na Univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Prosím, pani poslankyne a páni poslanci, o podporu tohto návrhu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Štefanovi Šlachtovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 /1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1893 z 12. februára 2002 rozhodla, že prerokuje uvedený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne v druhom čítaní a predelila ho na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výbore do 14. marca toho roku a v gestorskom výbore do 15. marca toho roku

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určených lehotách. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení č. 876 zo 6. marca 2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne schváliť s touto zmenou: § 1 znie: "Názov Trenčianska univerzita v Trenčíne sa mení a znie Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne." Ide o gramatickú úpravu. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

A po druhé, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení č. 354 zo dňa 7. marca 2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne, tlač 1287, neschváliť.

Na základe stanovísk výborov v návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne, uvedených pod bodom 3 tejto správy, gestorský výbor podľa § 79, ods. 4, písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne neschváliť. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport č. 355 zo dňa 7. marca 2002. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne nebol prihlásený nikto. Ústne sa hlásia dvaja poslanci, Klemens a Halmeš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prvý, poslanec Klemens, máte slovo.

J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Vo svojom vystúpení budem veľmi stručný. Ako Trenčanovi je mi veľmi ľúto, že gestorský výbor má takéto stanovisko a proste nesúhlasí so zmenou názvu Trenčianskej univerzity na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka. Ďakujem, to je všetko.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halmeš.

F. Halmeš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ja budem tiež veľmi stručný, aj keď nie až tak ako môj predrečník. K vystúpeniu ma vedú dva dôvody. Jednak chcem podať jednoduchý pozmeňujúci návrh k predloženému materiálu a potom zaujať stanovisko k diskusii o predmetnom návrhu zákona, ale v širších súvislostiach aj o postavení osobností v histórii Slovenska.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý by mal byť k dispozícii poslancom aj písomne, navrhujem, aby v názve zákona sa pripojili tieto slová: "a o zmene názvu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Doterajší text návrhu zákona sa označuje ako článok 1 a pripája sa článok 2, ktorý znie: Čl. 2. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto: V prílohe č. 1 sa slová "Trenčianska univerzita v Trenčíne" nahrádzajú slovami: alternatíva 1, v závislosti od toho, ako bude schválený alebo neschválený názov, po prvé teda "Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne", po druhé, teda alternatíva dva, "Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne".

K predloženiu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je opatrený 16 podpismi, ma viedla skutočnosť, že každá zmena názvu univerzity musí byť premietnutá do prílohy č. 1 nového zákona o vysokých školách. A samozrejme, toto je prvý prípad, keď by sa po schválení zákona o vysokých školách uplatnila tá časť zákona, ktorá to vyžaduje.

Vážené dámy a páni, Slovensko vo svojej novodobej histórii, tým myslím 150 až 200 rokov, nemá takmer žiadnu osobnosť, významnú osobnosť, ktorá by nevyvolávala na malom Slovensku kontroverzie, či už z ideologických, politických alebo historických dôvodov. Či spomenieme Jozefa Tisa, Andreja Hlinku, Martina Rázusa a mohli by sme ísť až ku Štúrovi a, samozrejme, medzi nich zaraďujeme aj Štefánika, tak pri hodnotení každého sa premietnú postoje rozdeleného Slovenska, či už konfesionálne alebo politicky a takto sú vnímané aj osobnosti, ktoré pre Slovensko alebo pre širšiu pospolitosť v Európe urobili niečo mimoriadneho.

Pochopiteľne, že uplynula veľmi krátka doba na to, aby bol komplexne zhodnotený podiel Alexandra Dubčeka v novodobých dejinách Československa a Slovenska a dovolím si povedať, aj v širších súvislostiach, aj vo vývoji vzťahov v bývalom socialistickom tábore a jeho zápasoch za nastolenie iného spoločenského systému. Spomínam si, že v 1968 roku a potom aj na začiatku roku 1969 bol Alexander Dubček fenomén, ktorý v tom čase hádam nemal obdobu vo svete. Famózny pokus Československa o nastolenie demokracie vo vtedajšom spoločenskom systéme, ktorý sa nazýval Pražskou jarou a ktorý našiel odozvu u takmer všetkých občanov Československa bez ohľadu na politickú príslušnosť. Pražská jar znamenala jeden z prvých krokov v sérii krokov, ktoré nasledovali potom, najmä v Poľsku a Maďarsku a Nemeckej demokratickej republike, ktoré viedli postupne k roku 1989 a k zmene vtedajšieho spoločenského systému od základov. Možno povedať, že Dubček zažil fenomén slávy a lásky národa, aký nezažil žiadny politik v novodobej histórii. Možno, že je to aj preto, že vtedy nebolo kedy vytriezvieť z ilúzií absolútnej slobody a demokracie tak, ako sa to stalo po roku 1989, keď sa takmer všetci občania zjednotili na povalení bývalého režimu, no v súčasnosti možno povedať, že cítiť veľkú nostalgiu, aspoň u polovice občanov, za režimom, ktorý v roku 1989 stratil svoje historické opodstatnenie. Dubčekovi sa to, v úvodzovkách, "nepodarilo", pretože Pražská jar nepokračovala a Československo sa vrátilo vďaka invázii spojených ozbrojených síl do stavu pred rokom 1968, alebo možno, z hľadiska demokracie, ešte do horšieho stavu, ako bol predtým.

Alexander Dubček je vnímaný kontroverzne predovšetkým preto, že sa mu vyčíta jeho komunistická minulosť v 50-tych, v 60-tych a čiastočne v 70-tych rokoch, keď stál na čele regionálnych straníckych orgánov, či už v Trenčianskom kraji a okrese, alebo celoštátneho charakteru. Ďalej sa mu vyčíta skutočnosť, že podpísal moskovské protokoly pod nátlakom vtedajšej Brežnevovej moci v Moskve a vyčítalo sa mu aj to, že podpísal zákony federálneho zhromaždenia, ktoré umožnili potláčanie demonštrácií občanov vtedajšieho Československa, a policajné zásahy.

Súčasne však treba povedať, že Alexander Dubček sa v 70-tych a 80-tych rokoch neustále usiloval o to, aby sa rok 1968 prehodnotil, aby sa objektívnym spôsobom zhodnotila vtedajšia situácia a aby tento rok a všetko, čo s tým súviselo, bolo zaradené do kontextu vývoja, ktorý nasledoval po roku 1989. Napriek tomu, že Alexander Dubček je považovaný za kontroverznú osobnosť, myslím si, že fenomén Dubčeka je mohutný v celom svete, nielen v Európe. Osobne som mal taký zážitok v Latinskej Amerike, kde Československo bolo obyčajnými ľuďmi spájané len s menom Alexandra Dubčeka. Alexander Dubček si zaslúži adekvátne miesto v histórii a premenovanie Trenčianskej univerzity na Univerzitu Alexandra Dubčeka naozaj zodpovedá priliehavým spôsobom oceneniu Alexandra Dubčeka a jeho zásluhám o rozvoj demokracie v Československu, najmä v poslednom období.

Chcem ešte povedať, škoda, že tu nie je František Mikloško, už budem končiť, ktorý vystúpil pri prvom čítaní a ktorý pomenoval určité obavy v súvislosti s Alexandrom Dubčekom, že bolo veľa svätých v cirkvi, ktorí boli predtým veľkí hriešnici a potláčatelia cirkvi, ale ich konečné hodnotenie vždy vychádzalo z toho, aký postoj zaujali k svojmu dovtedajšiemu životu a akým spôsobom sa zmenili vo svojom živote. A to platí, myslím si, aj o Alexandrovi Dubčekovi, že takýmto podpisom pod jeho život boli jeho kroky v posledných rokoch alebo v posledných desaťročiach. Ďakujem vám za pochopenie a prosím vás aj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým som síce nekomentoval, ale ktorý súvisí s tým, čo som povedal. (Potlesk.) Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Evka Rusnáková ako prvá.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte mi zareagovať na vystúpenia kolegov v tom zmysle, že skutočne nie je potrebné "chrániť" osobnosť Alexandra Dubčeka v tejto chvíli tak, ako keby ju niekto spochybňoval. Uznesenie výboru totiž smeruje k niečomu úplne inému, prečo sme neodporúčali v danej chvíli meniť názov školy, tak ako bolo navrhované. Ak môžem hovoriť v mene viacerých členov výboru, išlo skôr o to, aby sa vysoké školy nepomenúvali po politikoch a ak teda, možno, sa vraciame trošku aj do histórie, tak by bolo dobré naozaj sledovať aj niektoré nové historické dokumenty, ktoré sú z tejto doby, a ak sa dlhý čas predpokladalo, že predstaviteľov KSČ invázia pred 33 rokmi prekvapila rovnako ako ostatnú verejnosť, treba povedať, že pátranie v archívoch, ktoré napríklad aj dnes prebieha prostredníctvom historikov Akadémie vied Českej republiky, ale aj našich historikov, hovorí o tom, že vrcholní predstavitelia KSČ o invázii vedeli niekoľko mesiacov dopredu. Takže je pravda, že hneď po invázii predstavitelia KSČ inváziu odsúdili, ale nové historické dokumenty hovoria o tom, že o invázii vedeli. Nechcem sa teraz vracať do historických momentov, ja len znovu zdôrazňujem, výboru išlo o to, aby sme možno prijali zásadu, aby sa vysoké školy skôr pomenúvali po vedcoch, umelcoch, a nie po politikoch. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len kolegovi Halmešovi, ktorý, zrejme ako bývalý sociálny demokrat neovláda celkom pochody v cirkvi, chcem povedať, že cirkev, kým niekoho vyhlási za svätého, tak to trvá v priemere 300 rokov po jeho smrti a medzitým sa blahorečí, tak by som nebol rád, keby sme spomínali, ako pána Alexandra Dubčeka, (So smiechom.) ako medzi svätými, ako to on hovorí, takže ja len pre oživenie trošku tejto diskusie, že po 300 rokoch môžeme to vyhlásiť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Fero Halmeš chce reagovať? Nech sa páči.

F. Halmeš, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. Ja budem reagovať len na jednu časť vystúpenia obidvoch predrečníkov, kde som neporovnával, neporovnával som systém vyhlasovania svätých s Alexandrom Dubčekom a pomenoval som jeho kontroverznosť, naozaj, v jeho historickom vývine, ale predovšetkým som chcel zdôrazniť jeho postupy, ktorými sa dištancoval v literatúre aj v rozhovoroch od niektorých krokov zo svojho života, hlavne v politickej oblasti. Dokázal si priznať chybu a vniesť akýsi ľudský rozmer do politiky, čo sa nám nepodarilo, ani viac ako 10 rokov po revolúcii. Pokiaľ ide o historické zhodnotenie Alexandra Dubčeka, nerobím si, samozrejme, absolútne nárok, aj keď som niekoľko kníh z histórie roku 1968 prečítal, viem však určite, že aj keď vedenie strany malo signály o pripravovanom napadnutí Československa spojeneckými vojskami, nemohlo im zabrániť, pretože chcelo dostáť svojej idei, ktorú reprezentovalo. To znamená, že ak aj mali informácie , to samo osebe nemení nič na hodnotení ich vtedajších postojov. Skončil som, pán predsedajúci.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec, prosím, záverečné slovo.

J. Krumpolec, poslanec: Panie poslankyne, páni poslanci, bol som veľmi nepríjemne prekvapený situáciou, ktorá nastala v gestorskom výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport nečakal na stanovisko ministerstva školstva ani na stanovisko vlády Slovenskej republiky a žiaľ, pri neúčasti značnej časti poslancov z tohto klubu na rokovaní výboru z dôvodu uvedených poslaneckých povinností svojím nesúhlasným stanoviskom pomenovať univerzitu v Trenčíne menom Alexandra Dubčeka si vystavil vizitku, ku ktorej sa ja hlásiť nemôžem. Verím, páni poslanci a panie poslankyne, že svojou podporou tomuto návrhu dáte občanom trenčianskeho regiónu, akademickej obci univerzity v Trenčíne a celému Slovensku zreteľný signál, že si pamiatku tohto muža vážime.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šlachta ako spravodajca, prosím.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Budem tiež veľmi krátko reagovať. Myslím si, že tu treba dať akýsi lokálpatriotizmus trochu nabok. Tie vystúpenia v rozprave vlastne potvrdili diskusiu, ktorá sa odohrávala aj vo výbore, čiže obhajovali význam osobností Alexandra Dubčeka ako politika, čo je nespochybniteľné, a myslím si, že to neodznievalo v tých súvislostiach, o ktoré tu ide, teda v správnom väzbe, v správnom vzťahu. Tu skutočne ide o spojenie jeho mena s vedeckou ustanovizňou, s akademickou inštitúciou. A skutočne musím vyjadriť presvedčenie, že politici by nemali byť spájaní s takouto inštitúciou. S univerzitou sú spravidla spájané mená vedcov, pedagógov, umelcov, tak ako to pani predsedkyňa výboru povedala, tak ako to je v prípade Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale toto nie je prípad Trenčína. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni a dámy. Ďalej nasleduje

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1301 a spoločnú správu výboru schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1301a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Peter Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť v druhom čítaní návrh novely zákona o daniach z príjmov. V prvom čítaní sme hovorili, že novela obsahuje tri problémy a v druhom čítaní vo výboroch sa ukázalo, že časť z nich získala aj jednoznačnú podporu. Ten prvý problém, ktorý rieši návrh zákona, ktorý získal jednoznačnú podporu vo výboroch, je zrovnoprávnenie zdaňovania dotácií podnikateľov v poľnohospodárstve medzi právnickými a fyzickými osobami. Pretože právnické osoby nezahŕňajú dotácie zo štátneho rozpočtu do základu dane, kým fyzické zatiaľ áno. Za účelom zladenia tohto politického zámeru a ekonomického zámeru, aby sme zjednotili fyzické osoby, ide predovšetkým o samostatne hospodáriacich roľníkov alebo ľudovo povedané súkromných roľníkov, konzultovali sme expertov z Ministerstva financií, ako tento návrh zladiť s existujúcim tvarom zákona a okrem bodu č. 1 v návrhu zákona bude potrebné doplniť aj doplňujúci návrh do ďalšieho paragrafu, tak ako je to uvedené v spoločnej správe a teda tento bod, ktorý doplňuje § 7 ods. 10, plne akceptujem. Ukazuje sa, že hlavný cieľ tohto návrhu zákona bude splnený, ak zrovnoprávnime právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve.

Tie druhé dva ciele, to je opakovaný návrh na zníženie sadzieb tak daní z právnických a fyzických osôb, nezískal vo všetkých výboroch, teda, plnú podporu. Takže budeme potom o tom hlasovať, ako je to uvedené v spoločnej správe, a tretí návrh, ktorý sme dávali, aby sa zvýšila možnosť uplatniť určenie 1 % z odvedených daní pre neziskový sektor, pre verejnoprospešné inštitúcie a občianske združenia. V tom tvare, ako sme my navrhovali, tak tiež nezískal plnú podporu vo výboroch, ale poviem už rovno dopredu, že po tom, čo sa vláda rozhodla, že nebude prideľovať tretiemu sektoru požadovanú 1,5 miliardy na základinu pre nadácie, vyjadrila vlastne akýsi súhlas s tým, že je lepšie, ak toto bude riešiť predsa len možnosť určiť 1 % zo zaplatených daní z príjmov aj pre právnické osoby, čo by v tomto prípade bolo od 1. januára budúceho roka, V prípade, že návrh tohto typu, ktorý je lepšie spracovaný, ako bol náš pôvodný návrh v zákone, ak bude podaný, no tak budeme s ním súhlasiť.

To sú tri okruhy, ktoré rieši tento návrh zákona. Ja vás prosím, v tých veciach, kde sa zhodli výbory, že budú ho podporovať, to je naozaj na prospech súkromných roľníkov. A keď sa ukáže aj zhoda na prospech neziskových organizácií, tak vám prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrh zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor k tomuto poslaneckému návrhu zákona ma poveril, aby som predniesol spoločnú správu výborov, ktoré prerokovali tento poslanecký návrh zákona. Boli to výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo s nasledovným záverom: Odporúčanie pre Národnú radu, aby Národná rada návrh zákona schválila, to bol výbor pre hospodárstvo a privatizáciu, odporúčanie pre Národnú radu, aby ho schválila s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, dva výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo a ústavnoprávny výbor prijal odporúčanie návrh neschváliť.

Z pripomienok výborov sú v spoločnej správe tri. Ak schválime pod bodom 1 a 2, to sú odporúčania aj gestorského výboru, aby sme istým spôsobom upravili predložený poslanecký návrh zákona, tak bude hlasovanie o bode č. 3 bezpredmetné. Gestorský výbor, výbor pre financie a menu odporúča, aby snemovňa schválila poslanecký návrh zákona s uvedenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nikto prihlásený. Ústne jeden poslanec, pán poslanec Delinga. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Áno? Tak pán poslanec Šipoš, dvaja. Ďakujem. Nech sa páči, Pavel Delinga má slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní som podporil časť návrhu zákona, ktorý predkladajú páni poslanci, o úprave dane z príjmu zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Myslím, že je správne napraviť chybu u fyzických osôb, ktoré súkromne hospodária v poľnohospodárskej výrobe.

Chcem však ešte poukázať v rozprave na jeden problém, ktorý vzniká v realizácii návrhu zákona, a to v kontexte s úpravou, ktorá bola uskutočnená k 1. 1. 2002, keď novelou tohto zákona o dani z príjmov sú oslobodené príjmy z dotácie zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve, ide teda o poľnohospodárske družstva, čiže o právnické osoby a "eseročky". Týka sa to presne § 19 ods. 1 písm. b) tohto zákona. V skutočnosti vzniká problém, že pracovníci daňových úradov a pracovníci ministerstva financií si vysvetľujú úpravu v § 19 v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. i) tohto zákona, že od daňového základu nie sú oslobodené príjmy, na ktoré sa uplatňujú aj výdavky z vlastného rozpočtu hospodárenia tohto podniku. To znamená, že aj keď sa daňový základ alebo príjmy znížia o dotácie, neznížia sa vlastne výdavky tohto podniku v daňovom základe alebo nezvýšia sa výdavky v daňovom základe o to, na čo sa použijú tieto priame prostriedky v hospodárení. Pre vaše lepšie osvetlenie uvediem príklad, že keď si právnická osoba v rámci svojho podniku hospodárenia a rozvojového programu nakúpi osivá a sadivá, nakúpi si hnojivá a nakúpi si chemikálie a použije na ne podľa dotačných prostriedkov a podľa smerníc, ktoré sú v zmysle platného zákona o poľnohospodárstve, a podľa dotačných smerníc príslušnú časť dotácie zo štátneho rozpočtu, povedzme vo výške 40 %, tak tých 60 % vlastných zdrojov, ktoré musí použiť na nákup týchto prostriedkov, nie je zahrňované do daňového základu. To znamená, že sa to berie ako nadpríjem. Aby nedochádzalo k tomuto javu, pretože v tomto prípade by bol v podstate podnik poškodený a aby to malo reálnu nadväznosť na to, čo chceme upraviť u fyzických osôb, podávam ďalší pozmeňujúci návrh, keď navrhujem upraviť § 25 ods. 1 písm. i) takto: "písmeno i) by znelo: daňové výdavky alebo náklady sú aj výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahrňované do základu dane." Týmto spôsobom by v podstate došlo k jasnej reči, aby pri realizácii posudzovania či už audítormi alebo aj daňovými pracovníkmi nemohlo dôjsť k rôznym výkladom tohto ustanovenia paragrafov príslušného zákona, aby bola jasná dikcia z predmetného zákona.

Myslím si, že by sme mali tento návrh zákona posúdiť jednotne, relevantne v súvzťažnosti ku všetkým podnikajúcim osobám, je jedno, či sú to právnické alebo fyzické osoby v poľnohospodárskej, lesnej a vodohospodárskej výrobe, tak ako to hovorí príslušný návrh zákona.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ale aj vážený predkladateľ, prosím vás, aby ste podporili túto moju úpravu, ktorú teraz predložím a odovzdám pánovi spravodajcovi.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave pán poslanec Roman Šipoš.

R. Šipoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v túto neskorú večernú hodinu vaše unavené tváre ešte viac unavil svojím rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom, ktorý mám pripravený. Ak nás možno unavím týmto spôsobom, ale jeho prijatím alebo možným preverením a možným schválením pomôžeme tým, ktorí na túto vec čakajú.

Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k zákonu číslo 366/1999 o daniach z príjmov v znení zákona číslo 358/2000, ktorý sa mení a napĺňa nasledovne: A navrhujem, aby sa zmenil a doplnil nasledovne: a) Po prvé, za § 51 sa vkladá nový § 51a, ktorý znie: § 51a) použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Po prvé, odsek 1. Po zaplatení dane v lehote podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 125 je daňovník oprávnený predložiť miestnemu príslušnému správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma zodpovedajúca 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 250 Sk, ďalej len podiel zaplatenej dane, sa má poukázať ním určenej právnickej osobe alebo právnickým osobám podľa odseku 3, ďalej len prijímateľ. Odsek 2: Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí, ďalej len vyhlásenie, obsahuje: a) Presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovník, b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane, c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka, d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov, obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie a e) uvedenie výšky sumy pripadajúce na každého prijímateľa.

Odsek 3. Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je a) občianske združenie, b) nadácia, c) neinvestičný fond, d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecné prospešné služby, e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, f) organizácia s medzinárodným prvkom, g) Slovenský Červený kríž.

Odsek 4. Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je a) rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, b) ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, d) ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, e) podpora športu detí, mládeže a zdravotne postihnutých občanov, f) poskytovanie sociálnej pomoci a g) zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

Odsek 5. Správca dane podľa odseku 1 poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky: a) Daňovník predloží vyhlásenie správcovi dane podľa odseku 1 do 15 dní po uplynutí lehoty na zaplatenie dane podľa osobitného predpisu, b) Daňovník nemá do lehoty na podanie vyhlásenia podľa písmena a) nedoplatok na dani, § 1 písmeno c). Prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov, vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky, ďalej len komora, podľa osobitného predpisu. d) Prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 3, ktorej predmetom činnosti sú činnosti spojené a uvedené v odseku 4. e) Prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku a v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa písmena i).

f) Prijímateľ nemá nedoplatok na dani, § 1 písm. b).

g) Prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu 40 potvrdením príslušného orgánu nie starším ako 30 dní.

h) Prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu.

i) Notár osvedčil prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa písm. d), e), g) a h) a bez zbytočného odkladu oznámil komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa ods. 2 písmena d) názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet, a číslo tohto účtu.

j) Daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa jednu alebo viac právnických osôb podľa ods. 3 s uvedením príslušných súm.

Odsek 6. Notár osvedčuje prijímateľovi splnenie podmienok podľa odseku 5 počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet, a číslo tohto účtu komore. Komora vedie zoznamy prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.

Odsek 7. Správca dane podľa odseku 1 je povinný do 60 dní po splnení podmienok podľa ods. 5 previesť sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa ods. 5, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa ods. 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka a pri skúmaní podmienok upovedomuje podľa ods. 5 a pri preukázaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

Odsek 8. Ak sa zruší prijímateľ, po osvedčení splnenia podmienok podľa ods. 5 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane podľa ods. 1, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane podľa ods. 1, je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane podľa odseku 1. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.

Odsek 9. Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane podľa ods. 1 prijímateľovi, nemožno dodatočne upravovať. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou 1 % z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani.

Odsek 10. Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa ods. 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu.

Odsek 11. Z údajov správcov dane podľa odseku 1 o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka.

2. V časti spoločné ustanovenia sa dopĺňa nový § 56a, ktorý znie: § 56a, ods. 1. Prijímateľ, ktorého súhrnom podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia finančných prostriedkov, spôsob použitia finančných prostriedkov, prípadne výrok audítora, ak to určuje osobitný predpis.

Odsek 2. V prípade, ak prijímateľ podielu zaplatenej dane nesplní povinnosť podľa odseku 1, Komora notárov Slovenskej republiky nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie troch rokov, počnúc rokom, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti.

Odsek 3. Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosť podľa § 46 ods. 4 a § 51a ods. 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný alebo ich použije v rozpore s týmto účelom, je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť do štátneho rozpočtu do 90 dní odo dňa vzniku stanovenej skutočnosti.

Článok 2 predmetného pozmeňujúceho návrhu sa dotýka zákona číslo 563/1991 o účtovníctve, ktorý sa mení a dopĺňa nasledovne: 1. V § 20 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie, odsek 3: Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby definované v § 48 a v § 51a ods. 3 zákona číslo 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 1 milión Sk.

2. V § 20 sa doterajší odsek 3 označuje odsek 4 ako odsek 4.

3. V § 20 ods. 4 sa slová podľa odsekov 1 a 2 nahrádzajú slovami "podľa odsekov 1, 2 a 3."

Vážená Národná rada, dovoľte, aby som v krátkosti predniesol zdôvodnenie tohto rozsiahleho návrhu, ktorý mení predložený návrh navrhovateľa pána poslanca Tatára.

Inštitút poukázania 1 % sa stal prelomovým nielen z hľadiska zásadnej zmeny poukazovania časti dane, ale aj z pohľadu financovania verejnoprospešných aktivít na Slovensku. Ohlas, ktorý tento daňový inštitút zaznamenal doma a v zahraničí, svedčí o tom, že ide o transparentný nástroj tak prerozdelenia ako aj podpory verejnoprospešných aktivít. Pozitívnym momentom fungovania tohto inštitútu je zvládnutie registrácie právnických osôb vrátane ich vysokého počtu.

Inštitút poukázania 1 % na osobitné účely vychádza z toho, že každá fyzická osoba, ktorá podáva daňové priznanie alebo má príjmy zo závislej činnosti, má právo rozhodnúť, pokiaľ je 1 % z dane vyššie ako 20 Sk, ktorej právnickej osobe ho prostredníctvom správcu dane poukáže. Navrhovaná novela dáva túto možnosť aj právnickým osobám, ktoré rovnako ako fyzické osoby sú subjektami odvádzajúcimi štátu daň zo svojich príjmov. Navrhuje, aby právnické osoby mali možnosť rovnako ako fyzické osoby rozhodnúť o tom, ktorým registrovaným mimovládnym organizáciám poukážu 1 % zo svojej daňovej povinnosti. Nakoľko však 1 % z príjmov právnických osôb tvorí v niektorých prípadoch vyššie sumy, navrhuje sa, aby právnické osoby mohli 1 % z dane poukázať viacerým registrovaným právnickým osobám. Návrh zákona súčasne zavádza zvýšené prvky kontroly a transparentnosti poukázania použitia získaných finančných prostriedkov prijímateľom. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 bude vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu zaslať do obchodného vestníka presnú špecifikáciu použitia prijatých finančných prostriedkov, najmä ich výšku a účel použitia, spôsob použitia finančných prostriedkov prípadne výrok audítora, ak to určuje osobitný predpis. V tomto prípade sa zlúčia príjmy z oboch inštitútov a tak každá právnická osoba, pokiaľ bude mať príjmy z 1 % nad 100 000 Sk ročne, musí verejne prostredníctvom obchodného vestníka zverejniť použitie získaných prostriedkov v prípade, ak právnická osoba nesplní túto povinnosť.

Novelou zákona o účtovníctve sa ďalej dopĺňa povinnosť overenia účtovnej uzávierky audítorom a jej zverejnenia v Obchodnom vestníku pre tie organizácie, ktoré získajú celkové finančné prostriedky v hodnote 1 milión Sk.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem kolegyniam a kolegom za pozornosť.