M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám pán kolega za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi.

Pán kolega, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Mariána Mesiarika a Štefana Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2002 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvádzaný návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručený návrh bol najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov.

Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Ak tomu tak nie je, uzatváram možnosť podania prihlášok a zároveň uzatváram aj všeobecnú rozpravu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať budeme prvým čítaním

Priatelia, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

Pán kolega Brňák, ďakujem.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

M. Andel, podpredseda NR SR: Vladko, počkaj, počkaj, ešte... Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1465, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1623. Teraz dávam slovo poslancovi Bajanovi a poprosím ho, aby uvedený návrh zákona uviedol.

Nech sa páči, pán kolega.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Takže vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vašu pozornosť na chvíľu zdržal mojím návrhom zákona na vydanie novely č. 377/1990 Zb., teda zákona o hlavnom meste. Nebudem opakovať to, čo v tomto návrhu zákona je, len chcem pár vetami zdôvodniť, prečo táto novela a teraz v každom prípade je to snáď jedna z posledných možností zosúladiť pred komunálnymi voľbami, i keď je ešte silná časť nového parlamentu, by sa mohla k tomu vyjadriť, zosúladiť novelu č. 453/2001 Z. z., ktorou sa novelizoval zákon č. 369 o obecnom zriadení so špecializovanými zákonmi, ako je zákon o Bratislave a pravdepodobne za mnou pôjde zákon o Košiciach. V niektorých častiach, a to predovšetkým v politicky dosť chúlostivej oblasti, a to je počet poslancov, potom niektoré inštitúty, ako je voľba prednostu, pardon, riaditeľa magistrátu a podobne. V ďalšej časti návrhu zákona je nové kreovanie mestskej rady, ktorú už by nerobilo, už by nedostávala skupina, teda netvorila skupina starostov plus dovolení poslanci mesta, ale len poslanci mesta s tým, že by vznikol nový koordinačný útvar, ako je rada starostov a primátora, ktorý je nevyhnutný predovšetkým v tejto dobe, aby sme zosúladili predovšetkým koncepčné otázky prechodu, teda reformy verejnej správy, ako je prechod kompetencií v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a podobne, aby sa táto rada zaoberala nielen operatívou smerujúcou k mestskej rade alebo k mestskému zastupiteľstvu, ale naozaj zásadnými a koncepčnými vecami.

Samozrejme, v novele zákona máte aj vyprecizovanie územia mesta, mestských častí majetku a podobne. Tento návrh si nevyžaduje žiaden nárok na štátny rozpočet alebo rozpočet obcí ani mesta a, samozrejme, nebude mať ani dopad na tvorbu nových pracovných príležitostí. Je v súlade táto novela s Ústavou Slovenskej republiky, s ďalšími medzinárodnými zmluvami a ďalšími zákonmi, ktorými sa riadi táto republika.

Takže, kolegyne kolegovia, nechám na vás, prosím o podporu. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu poslancovi Romanovi Vavríkovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní pléna Národnej rady k návrhu poslanca Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, tlač 1465, ako spravodajca určený výborom pre verejnú správu. Na úvod si vás dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 10. apríla tohto roku. Predseda Národnej rady návrh posúdil, či spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a taktiež posúdil, či spĺňa náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie teraz prebiehajúcej schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrh zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku a vzhľadom na oprávnenia , ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, konkrétne z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku a po rozprave aby hlasovala, že návrh poslanca Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste uvedený pod tlačou 1465 prerokovala v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. apríla tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a taktiež výboru pre verejnú správu, ktorý zároveň navrhujem, aby bol určený ako gestorský výbor. Na záver zo spravodajskej správy odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor následne do 32 dní od dnešného rokovania, prípadne hlasovania o týchto návrhoch.

Pán predsedajúci, to je všetko zo správy spravodajcu v prvom čítaní, preto prosím, aby ste otvorili rozpravu a zároveň sa do rozpravy prihlasujem. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže pán spravodajca má prednosť v poradí v rozprave, nech sa páči, pán kolega, dávam vám slovo. Ďalej sa pýtam, kto sa ústne hlási. Keďže som nedostal písomne.

Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za udelené slovo. Dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlavnom meste, ktorý predložil pán kolega Bajan a chcel by som pár viet povedať k tomuto návrhu. Osobne si myslím, že návrhy, ktoré poslanec Bajan predložil, sú korektné a v poriadku, len táto novela podľa môjho názoru nespĺňa všetko to, čo od nej jednak hlavné mesto, jednak mestské časti v Bratislave očakávali. Nie pre, nebodaj, zlé spracovanie, ale pre vážnosť témy, ktorú tento zákon rieši. Dovolím si informovať, že prebieha vyše dvoj- až trojročná diskusia medzi hlavným mestom a jeho mestskými časťami o prípadnej podobe zmeny zákona o hlavnom meste. Tieto rozhovory sú veľmi, veľmi náročné na čas, sú veľmi obťažné na diskutovanie o kompetenčných vzťahoch medzi hlavným mestom a mestskými časťami a táto novela podľa môjho názoru si vyžaduje ešte viacero času na konkrétne riešenia všetkých čiastkových problémov, ktoré sa pri tomto zákone otvárajú, nielen tie, ktoré v úvodnom slove pán kolega spomenul, a preto sa prihováram pre prípadnú rozsiahlejšiu novelu zákona o Bratislave a myslím si, že by bolo treba vytvoriť dostatočný časový priestor, aby takáto rozsiahlejšia novela sa mohla uskutočniť, a preto mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.

Pán predsedajúci, toľko z môjho diskusného príspevku. Ďakujem za slovo.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda. Máme na stole, poslanci kolegovia, máme na stole dva návrhy zákonov. Jeden je ten, ktorý momentálne prerokúvame, zákon o hlavnom meste Bratislava a o chvíľočku to bude zákon o meste Košice. Je, myslím si, že ako jedna podstatná vec, ktorú tieto zákony chcú riešiť, je to zníženie počtu poslancov, tak ako sme to vykonali pri zmene zákona o obecnom zriadení a kde sme znížili vôbec zastúpenie poslancov podľa počtu obyvateľov v obciach a mestách. Myslím si, že táto zmena je potrebná. To, čo hovoril predo mnou pán poslanec Vavrík, že prebieha dlhá diskusia, tá diskusia prebieha už niekoľko rokov. To nie je toto obdobie ani pred voľbami, ani pred parlamentnými, ani komunálnymi, ani koniec volebného obdobia. Diskusia o týchto dvoch zákonoch prebieha v obidvoch mestách niekoľko rokov a myslím si, že aj teraz už minimálne dva roky som aj ja v meste u nás v Košiciach rokovala so starostami aj zástupcami mesta o tom, či a ako zmeniť tento návrh zákona. Keďže dodnes neexistuje konsenzus ani z pozície mojej znalej samosprávy, sa mi zdalo, že nie je potrebné a nie je dobré otvárať tieto zákony, pretože zákony o meste Košice a Bratislava majú isté svoje špecifikum a mali by byť tak spracované, aby boli prijaté aj v tejto Národnej rade konsenzom všetkých politických strán, pretože komunálna politika by mala byť trošku oddelená od typicky politickej scény, mala by byť vecným problémom. A keďže sa zdá, že tu nedošlo k dohode ani medzi mestom a mestskými časťami, je možné na zváženie, aký rozsah týchto zákonov pustiť a posunúť do druhého čítania. Ak prejde do druhého čítania zákona o meste Bratislave, bude dobré, aby prešiel aj zákon o meste Košice, ak neprejde o meste Bratislave, bolo by vhodné, aby ani jeden, ani druhý zákon sa neposunul do druhého čítania, pretože sú natoľko podobné a majú veľmi veľa vecných podobných záležitostí, že by bolo dobré, aby prešli potom spoločne. Navrhujem, aby zákony postúpili do druhého čítania, ale aby boli minimalizované len na zmenu počtu zastúpenia poslancov v mestskom zastupiteľstve a v miestnych zastupiteľstvách, aby sme sa vlastne vo výboroch, ktorým bude pridelený, potom dohodli na minimálnom zásahu do týchto zákonov a navrhujem, keď hovorím už o výboroch, aby bol zákon pridelený aj do výboru pre životné prostredie, ak prejde do druhého čítania, pretože si dovolím do toho vstúpiť aj s pozície toho, že poznám samosprávu.

Chcem ešte upozorniť na to, čo je pre mňa také zaujímavé, prečo ten druhý zákon o meste Košice, ktorý o chvíľu budeme prerokúvať, má tieto odlišnosti. Obidva zákony by mali mať jeden kľúč na počty poslancov v mestských častiach alebo aspoň podobný nemôže byť zákon o Košiciach na 500 poslancov, zákon o meste Bratislave na tisíc poslancov, to je najmenší počet. Zdá sa mi, že počet poslancov traja, a to aj v obecnom zákone, zákone o obecnom zriadení si myslím, že nie je dobrý, pretože traja poslanci v malej mestskej časti, to je rodinný klan a nemôže to byť, už dvaja sú nadpolovičná väčšina a myslím si, že to nemôže prospievať. Ten počet 7 až 9 poslancov alebo 9 poslancov, ako bol doteraz, myslím si, že bol vhodný aj pre tie malé mestské časti a dával objektívny názor na dianie v obci. Potom v jednom zákone ideme riešiť mestského kontrolóra na isté obdobie, ak sa pripravil zákon o Košiciach podľa zákona o Bratislave, tak sa povyťahovali z neho len nejaké časti. Potom, ak hovoríme o počte poslancov v mestskom zastupiteľstve Bratislave 41, v Košiciach 40, buď chceme rozlíšiť tieto mestá, a preto stanovujeme iný kľúč, ale to mal byť potom kľúč od počtu obyvateľov, čiže o tom by bolo treba diskutovať a možno aj treba diskutovať, či je dobré zmeniť v zákone o týchto dvoch zákonoch voľbu a odvolávanie prednostov alebo sa treba riadiť podľa toho, ako hovorí všeobecný zákon o obecnom zastupiteľstve, alebo aj v zákone o obecnom zriadení, pardon, o obecnom zriadení treba túto voľbu zjednodušiť a urobiť z nej priame voľbu a vymenúvanie a odvolávanie starostom alebo primátorom.

Čiže bolo by dobré možno aj pred hlasovaním, aby sme došli k nejakej dohode, a ak posunieme návrhy zákonov, tak ich posunúť obidva, ale minimalizovať len na to, to, čo by sme došli ku konsenzu, a tu poviem aj konsenzu koalično-opozičnému, pretože všetci žijeme v týchto mestách a boli by sme radi, aby naše problémy a starosti boli v meste riešené vecne, a nie politicky. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. Dámy a páni, vítam žiakov Ôsmej športovej základnej školy Zarevúca Ružomberok, ktorí prišli na exkurziu do nášho parlamentu. (Potlesk).

Dúfam, že ako budúci športovci budete sa tak pripravovať, aby ste tejto našej republike urobili v budúcnosti zopár toľko krásnych chvíľ ako naši hokejisti. (Potlesk.)

Ďakujem. Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Romanovi Hofbauerovi.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Začnem troška zoširoka a bol by som rád, keby ste boli trošku trpezliví, a pán predsedajúci takisto.

M. Andel, podpredseda NR SR: Prečo by som mal byť netrpezlivý, pán kolega?

R. Hofbauer, poslanec: Aby ste ma neupozorňovali ako niektorí iní podpredsedovia.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ja nie. Ja som demokrat. Nech sa páči, rozprávajte.

R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem. Som rád. (Potlesk.) Vážené dámy, vážení páni. Keď zanikala rakúsko-uhorská monarchia a vznikalo Československo ako samostatný štát, z regionálneho mesta Prahy sa stalo hlavné mesto nového štátu. Jeho pozícia sa zásadným spôsobom zmenila, a to aj prvými prijatými zákonmi, ktoré menili pozíciu rakúsko-uhorskej šľachty, cirkví a všetkých ostatných organizácií a väzieb a toto sa plne premietlo aj do reštrukturalizácie Prahy ako hlavného mesta nového štátu.

Treba povedať, že Praha mala to šťastie, že disponovala kvalifikovaným a múdrym ľudským potenciálom, múdrymi ľuďmi, ktorí sa cítili Čechmi a ktorí vedeli, že Praha je ich mesto. A podľa toho Praha sa aj vyvíjala. Mestské parky neboli rušené, ale zveľadené, šľachtické záhrady boli sprístupnené občanom a premenené na mestské parky, štátom vyvlastnené šľachtické paláce boli premenené buď na múzeá, galérie, kultúrne inštitúcie, alebo na vládne inštitúcie. Nejdem pripomínať históriu Černinského paláca, ktorý bol katastrofálnym spôsobom zdevastovaný za predchádzajúce obdobie a ktorý za prvej Československej republiky sa stal skutočným skvostom, opäť skvostom, pretože ako skvost aj bol vybudovaný vrátane Pražského hradu. Bratislava takéto šťastie pri svojom vývoji nemala. Stala sa hlavným mestom socialistického štátu, ktorý bol ale v rámci federácie, a teda právomoci boli veľmi ohraničené. Po roku 1989 - 1990, keď situácia sa zmenila a začal sa meniť aj pohľad na Bratislavu ako na hlavné mesto Slovenska, zvažovalo sa prijatie nového zákona o Bratislave, ktorý sa pripravoval v tomto hektickom období rokov 1989 - 1990. Hodno pripomenúť, že tento zákon sa pripravoval pod egidou vtedajšej vlády a vtedajšieho ministra vnútra, ktorý bol gestorom pre tento zákon. Bol ním Anton Andráš. Zákon bol vypracovaný, tak ako to niesla pečať doby, so všetkými neduhmi: čím viac mestských častí, tým viac demokracie, a tým lepší rozvoj mesta. No a aby Bratislava nezostala v hanbe, tak Košice z tohto zákona odkukali, čo sa len dalo, a treba povedať, že odpozorovali práve to najhoršie. Keď Bratislava porodila 17 mestských častí, Košice museli Bratislavu dobehnúť a predbehnúť. Just ich budeme mať 22. Ani jedno, ani druhé sa neukázalo ako šťastné.

Dámy a páni, ešte dramatickejší rozvoj mesto zaznamenalo po svojom ustanovení za hlavné mesto štátu po roku 1993, keď vedenie mesta nezobralo na vedomie fakt, že ide o hlavné mesto Slovenska. Bratislava sa stala kolbišťom rivalizujúcich strán vtedajšej opozície a v plnej miere sa to prejavilo do rozvoja mesta. Bol by som rád, keby tu prítomný bývalý primátor pán Kresánek vysvetlil prítomným poslancom, z akého dôvodu za jeho vlády prišlo ku zrušeniu bez náhrady takých koncepčných inštitúcií, ako bol Útvar hlavného architekta a pozícia hlavného architekta, z akého dôvodu prišlo ku zrušeniu koncepčnej inštitúcie Útvar dopravného inžinierstva a rozvoj Bratislavy ako hlavného mesta štátu sa dostal na úroveň toho, čo sa na úrovni mestských poslancov navrhne, odsúhlasí a prijme. Po slovensky povedané, čo lobistické skupiny presadia, ako si mestských poslancov kúpia, zaplatia a či im to stojí za to. Mestským poslancom to spravidla za to stojí.

Ako mesto vyzerá, môžete sa presvedčiť na vlastné oči, keď historické objekty sa prestavujú spôsobom, aký nemá obdobu v žiadnom civilizovanom štáte. Spomeňte si na hystériu okolo obnovy Rezešovho domu v Banskej Štiavnici, keď prišlo ku odstráneniu vnútorných častí objektu, ktorý hrozil zrútením, ak by sa ho Rezeš neujal, tak je dnes z neho ruina a nie je o čom sa baviť. Vtedy z to bola rozpútaná obrovská kampaň aj v nadväznosti na to, že išlo o predvolebné obdobie, nuž tak sa pozrite, akým spôsobom sa napríklad obnovujú budovy na bratislavskom podhradí, kde renesančno-klasicistický dom bol nadstavaný o tri poschodia, bola mu nadložená strecha, ktorá pripomína cylinder na hlave baču, kde na Michalskej ulici renesančný domček vedľa Segnerovej kúrie má nadstavbu, ktorá pripomína holubník asi s 15 vikiermi. Nuž tak takéto kroky sa v žiadnom civilizovanom štáte nemôžu udiať, pretože existuje kultivovaný, civilizovaný Mestský úrad správy pamiatok a koncepcia rozvoja mesta, kde sa má budovať to, čo sa má budovať, a kde sa nemá budovať to, čo sa nemá budovať. Kde sa stanovujú regulačné čiary ulíc, námestí, regulačné čiary ríms a výškovej úrovne zástavby. Kto tomu neverí, nech sa presvedčí, napríklad v švajčiarskych mestách.

Toto všetko bolo zdegradované na úrovni mesta Bratislavy a hlavnou živnosťou mestského zastupiteľstva a mestských poslancov sa stalo rozpredávanie. Rozpredáva sa všetko. Rozpredávajú sa parcely, budovy, prieluky, námestia, ulice, nábrežie. Bratislavské nábrežie je rozpredané. Ak sa to niekomu zdá čudné, je to tak. Medzi nábrežnou komunikáciou a medzi hranou Dunaja prakticky celé územie je rozpredané. Ostane tam jeden chodníček, a nie mestská noblesná promenáda hlavného mesta pri dunajskom veľtoku. Toto nie je vývoj dickensovského kapitalizmu, toto je ešte preddickensovské obdobie. Pretože takéto čosi sa nedeje v žiadnom civilizovanom štáte na svete. Absolútne v žiadnom. Možno v Thajsku áno, ale v Európe nie.

Dámy a páni, tento stav mestským poslancom vyhovuje. Vyhovuje. Bodaj by nevyhovoval a pokiaľ sa nezmestí toto rozpredávanie do normálneho štandardu, tak sa siaha po osobitných metódach. Napríklad rozpredaj Zámockej ulice prostredníctvom Zámockej spoločnosti, ktorú založilo mesto so svojimi niektorými poslancami, kde miliardový majetok sa prilieval z majetku mesta do rúk súkromných osôb. Tie to následne predali lučeneckej firme a tá tam realizuje obludné stavby, môžete si ich pozrieť aké. Bez rozmeru, bez meradla, priamo na podnoží národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu. Horná časť Zámockej ulice, to sú z hranolčekov, z dosiek a sadrokartónu postĺkané búdy, ktoré zodpovedajú štandardu projektantov z Lučenca. Nechcem Lučenčanov urážať, pretože hlavná ulica vyzerá veľmi dobre, ale to, čo splodili na Zámockej ulici v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu, tak to skutočne nemá z civilizačnej a architektonickej umeleckej stránky obdobu. Sú to paškvily. Hradný kopec, ktorý ochranári toľko zachraňovali ešte za období socializmu ako zelené pľúca mesta, sa premenil sa kameňolom. Kameňolom, kde sa ťaží žula, kde sa vylamujú gigantické skalné práce, aby sa tam budovali podzemné garáže pre obludné stavby. Pozrite sa, ako vyzerá budova oproti židovskej reštaurácii Chez David. To je obludný objekt, ktorý tam jednoducho nepatrí, ale ktorý tam bol vybudovaný, pretože tým, ktorí to schvaľovali, to zjavne za to stálo.

Takže, dámy a páni, toto mesto sa vyvíja absurdným spôsobom, ktorý zodpovedá absurdnému zostaveniu jeho vedenia a jeho ambíciám. To, čo vedúci predstavitelia mesta majú vo svojich ambíciách, to sa realizuje a realizuje sa to formami, ktoré sú primerané ich úrovni a ich štandardu. A aby to prebiehalo ešte na veľkorysejšej úrovni, tak bola vymyslená koncepcia, že sa tu bude stavať metro. Bude sa tu stavať metro bezpochyby. Ale myslím si, že v prvých dvoch storočiach tohto tisícročia iba ťažko, pretože mesto s tak riedkou zástavbou a tak ohromným územím, jednoducho stavebne, dopravne a technicky metro neutiahne z prevádzkovo-ekonomickej stránky. Verte tomu, že je to pravda, čo hovorím, pretože roky prechádzali tieto dokumentácie mojimi rukami a viem, že k tomu, aby prišlo k výstavbe metra, mesto musí mať určitý štandard hustoty obyvateľov, nielen počtu obyvateľov, ale hustoty obyvateľov. Bratislava pri svojom charaktere zástavby to jednoducho nemá.

Ale výstavba metra poslúžila na ďalší pláštik na založenie Metra, akciovej spoločnosti, čo je veľmi vydarená spoločnosť, pod ktorú sa previedli miliardové majetky mesta v najlukratívnejších polohách. Tieto majetky mesta sa previedli grátis. Na čele tejto organizácie stála a stojí manželka ministra spravodlivosti Marta Čarnogurská a táto organizácia disponuje právomocou rozhodovania o predaji, o disponovaní s týmto majetkom, rozpredávaní, poskytovaní, proste je to skutočne veľmi dobre zabehnutá obchodná organizácia. Jej výsledky vidieť takisto na rozvoji tohto mesta.

Tak toľko mi dovoľte na úvod k novelám zákona, ktoré tu dostávame či už z pravej strany na Mestský požiarny zbor od pána Vavríka, alebo z ľavej strany mojej ruky od pána Bajana vo veci mestských poslancov. Domnievam sa, že zákon o Bratislave je hodno novelizovať, treba ho novelizovať a je viac ako akútne ho novelizovať, ale tam by malo byť novelizované aj niečo podstatne iné: kto je zodpovedný za koncepciu rozvoja mesta. To predsa nemôžu byť poslanci, ktorí sú zvolení, majú štyri roky na to, aby sa "napakovali" a po nich potopa, pretože odídu z Bratislavy na Kysuce, Oravu, Spiš, Zemplín a kde kade inde, pretože Bratislavu neobývajú Bratislavčania. Bratislavčania sú tí, ktorí tu majú pochovaných starých rodičov. Ale súčasná Bratislava, to sú obyvatelia, ktorí prišli z celého územia Slovenska a ktorí na sviatky chodia domov. To je zásadný motív. Všimnite si pred Veľkou nocou, ako vyzerajú výpadovky z Bratislavy. Bratislavčania idú domov. Bratislava pre nich nie je domovom a podľa toho sa aj správajú. A toto by malo byť zohľadnené aj v zákone o meste Bratislavy ako o hlavnom mesta Slovenskej republiky.

Nie celkom súhlasím s pani poslankyňou Sabolovou v tom, že zákon o Košiciach by sa mal odvíjať zo zákona o Bratislave. Košice je regionálne centrálne mesto podobne ako Banská Bystrica. Malo by mať iný štatút, iné právomoci, možno aj pružnejšie. A odkukávanie toho najhoršieho, čo v Bratislave vzniklo aj smerom do Košíc a smerom do Banskej Bystrice, myslím, že nie je dobré, pretože Bratislava sama osebe, myslím, postačujúco slúži ako dostatočný odstrašujúci príklad, že takýmto spôsobom vývoj hlavného mesta by sa v civilizovanom kultúrnom a intelektovo bohatom národe a štáte uberať nemal.

Ďakujem za trpezlivosť s mojím pomerne dlhým vystúpením, ktoré zdanlivo nesúvisí s predkladanou novelou zákona, ale súvisí s ním v plnom rozsahu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania za skončenú. S faktickými, áno, prepáčte, samozrejme. Ospravedlňujem sa, dámy a páni. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ťažko povedať, čím začať, fakt je, že predpokladám, že pán kolega Hofbauer hovoril aj sčasti zo svojich skúseností ako primátor, takže predpokladám, že nejakú časť o tých poslancoch asi vie, o čom hovorí, ale vrátim sa k jednej veci. V časti s tým sa dá súhlasiť a tu nebudem naozaj konformný s mojím kolegom, lebo naozaj si myslím, že také inštitúty, ako Útvar dopravného inžinierstva alebo Útvar hlavného architekta by nemal zmiznúť z povrchu hlavného mesta. To sú naozaj inštitúcie, ktoré by mali mať pohľad celomestský, možno nadmestský a ten charakter rozvoja hlavného mesta by sa mohol zabezpečovať práve takýmito inštitúciami. Nehovorím, že tak usporiadanými, ako boli, ale naozaj ide o organizácie, respektíve útvary, ktoré by mali mať svoj priestor.

Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že Bratislava nemala šťastie na chytrých ľudí. Bratislava, nehovorím o funkcionároch, teraz aby som bol dobre pochopený, Bratislava má veľmi solídny potenciál na to, aby sa rozvíjala naozaj ako jedno moderné hlavné mesto. Na druhej strane nie je to chyba poslancov, že nebol zákon o hlavnom meste. Ja tvrdím, že žiadna vláda od roku 1993 nemala ambície urobiť nový zákon o hlavnom meste samostatnej republiky. To vyčítam každej vláde bez ohľadu na to, kto v nej sedel. Ale jednoducho je to neodškriepiteľný fakt. Druhá vec je, keď tá paralela Praha - Bratislava, ospravedlňujem sa, keď ideme trošku otvárať diskusiu možno nad rámec tejto novely, ale pravdepodobne takáto téma by si zaslúžila možno aj rozpravu v parlamente. Nech začneme hovoriť o Bratislave v tomto kontexte, v tomto čase, vždy budeme obvinení z bratislavocentrizmu. A v tejto chvíli si to trúfam povedať, žiaľ, vystúpil som vo faktickej, ja budeme pokračovať v záverečnom slovo. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, presne tak, budete mať právo na záverečné slovo.

Pán poslanec Kresánek, nech sa páči.

P. Kresánek, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja sa obmedzím v reakcii len na to, ako ma pán poslanec Hofbauer vyzval. Ja sa v podstate stotožňujem s ním, že Útvar hlavného architekta a Útvar dopravného inžinierstva boli inštitúcie, ktoré mali svoju kontinuitu, boli dosť dôležité, nechcem teraz rozvádzať do detailov, ako došlo k ich zrušeniu. Pravdupovediac som nevetoval tento návrh zo strany mestského zastupiteľstva, ale má pravdu pán poslanec Hofbauer v tom, že museli by byť tieto inštitúcie v zákone trošku inak postavené, pretože ony boli vlastne akademickými inštitúciami. Ich návrhy boli poradné a tak ďalej, boli do podklady pre rozhodovanie, napokon, v mestskom zastupiteľstve, respektíve na odborných útvaroch magistrátu, a fakt je, že postoj poslancov, napokon aj časti odbornej verejnosti k týmto dvom inštitúciám vychádzal aj z niektorých negatívnych faktorov, ktoré tam boli. Konkrétne sa tam dialo veľmi veľa súkromnej práce nielen po pracovnom čase, ale aj počas pracovného času a tak ďalej. Tieto negatívne stránky veci nakoniec zavážili, prečo tieto dve inštitúcie boli zrušené. Pri istom dobrom legislatívnom rámci by pravdaže takéto podklady mohli byť vyrábané aj na objednávku. A malo by to byť do veľkej miery aj ekonomickejšie. Čiže to sú dôvody, ktoré viedli napokon k zrušeniu týchto dvoch útvarov. Boli tu isté nedobré skúsenosti a isté tendenčnosti zo strany týchto dvoch inštitúcií. Ale to je, samozrejme, debata na dlhšie. Prihováram sa za to, keby mali existovať, tak potom presne v nejakom legislatívnom rámci, aby ich rozhodovanie mali aj istú váhu a istú záväznosť.

Už len jeden detail, že spomenuté dve stavby, o ich znetvorení by som povedal aj ja dosť negatívneho, že je tomu tak. Je to alibistické možno, ale musím povedať, že sa to udialo neskôr, ako som to ja mal možnosť ovplyvniť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pardon, Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Veľmi krátko. Pán poslanec, viete veľmi dobre, že zákony o meste Košice a Bratislava vznikli ešte v roku 1990. Košiciam bolo dané iné postavenie vzhľadom na počet obyvateľov, možno zloženie, aké to mesto má, a to pričlenenie vidieckych alebo dedinských mestských častí k mestu. Čiže nikto si netvoril a hlavne nie z nás tento návrh zákona. A chcem vám povedať, že my nechceme a ja určite nechcem kopírovať zákon o meste Bratislave. Mal by to byť zákon, ktorý ak je dnes a majú Košice špecifické postavenie, mal by byť taký, aby vyhovoval tomu zloženiu mesta, v ktorom v súčasnosti je. A preto si myslím, že niektoré veci v tom našom návrhu, ale v ten, ktorý predkladajú poslanci Kovačič a Petrák, nie sú dotiahnuté. A práveže si myslím, že Bratislava má mať svoje špecifické postavenie ako hlavné mesto Bratislavy, a to nie je problém zákona, pretože zákonom nevyriešite špecifické postavenie Bratislavy. Bratislava so svojimi problémami a s tým, aby skutočne bola takým reprezentačným mestom, hlavným mestom Slovenska, vlastne trpí za celé obdobie, a to treba povedať, že to je aj vec vlády, parlamentov, vlád, všetkých vlád, všetkých parlamentov, ktoré vlastne nezohľadňovali postavenie Bratislavy ako hlavného mesta a mali dostať možno nie zo zákona, lebo zákon je jedna vec, ale mali dostať iné postavenie, iné financie, iný záujem zo strany týchto všetkých subjektov, ktoré vplývajú na to, ako jedno hlavné mesto má vyzerať.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Hofbauera, pretože je to človek, ktorý veľmi dobre pozná situáciu Bratislavy a aj magistrátu, pretože jeden čas tu vo významnej funkcii pôsobil. Vôbec nemôžem súhlasiť s tými názormi, ktoré sa tu prezentujú, že problémy Bratislavy, bolo zanedbanie z vlády a podobne. Bratislava zákonom má svoje kompetencie a je to otázka ľudí, ako postupujú a ako využívajú kompetencie, ktoré im zo zákona vyplývajú na tie úlohy, teda na také kroky, ktoré sú v neprospech Bratislavy. Tie obvinenia, respektíve tie fakty, ktoré tu odzneli, pokiaľ by boli za situácie, že vo funkciách mesta sú členovia HZDS, tak by boli noviny plné na prvých stranách. Dnes, žiaľ, z toho, čo tu odznelo, nič sa v tlači neobjaví. Je to veľmi smutné a ja si myslím preto, aby v budúcnosti takéto postupy neboli možné, treba práve zákon o Bratislave veľmi podrobne spracovať a zakotviť aj konkrétnu zodpovednosť za rozhodovanie orgánov samosprávy, respektíve. konkrétnych osôb. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: A ja ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, chcete reagovať? Prihlásil sa neskôr, on bude vystupovať ako spravodajca.

R. Hofbauer, poslanec: Áno, chcem reagovať. Útvar hlavného architekta a útvar dopravného inžinierstva nemôžu byť výkonné orgány. To sú všade na svete poradné orgány, ktoré sústreďujú odborné kapacity vážených, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí, ktorí dávajú odporúčania. A na základe týchto odporúčaní konajú magistráty a vedenia mesta. To je všade na svete takýmto spôsobom a ich váha vo veľkých mestách je taká, že vedenia miest si jednoducho ani netrúfajú konať proti ich odporúčaniam. Takže to je k pripomienke pána Kresánka.

K pani Sabolovej. Košice nie je štandardné mesto, Košice sú metropola. To je nesporne metropola obrovského regiónu alebo teda časti Slovenska, teda zaslúži si osobitné sídelné regionálne metropolitné zákony a celé svoje primerané takéto postavenie.

A čo sa týka vedúcich predstaviteľov Bratislavy, viete, že dlhoročný primátor Bratislavy pán Martinák za celý svoj funkčný úsek svojho života žil v Malackách. On sa nikdy nestal obyvateľom veľkého mesta, on bol svojím spôsobom vidiečan. A úprimne povedané, aj súčasní vedúci predstavitelia mesta skôr bývajú napríklad napríklad v Blahovej pri Bratislave než v hlavnom meste, takže problematika, či sa nábrežie rozpredáva alebo nie, nie veľmi ich trápi. A čo sa týka napríklad starého prístavu, moja predstava ako ministra a bývalého primátora bola taká, že od umeleckej besedy až po vstupnú bránu do nákladného prístavu, toto mala byť vládna štvrť, kde by mali byť vybudované novostavby všetkých ministerstiev. Pretože všetky ministerstvá sídlia v nevhodných budovách, do ktorých boli vrazené stovky miliónov a po rekonštrukcii sú rovnako nevhodné aj teraz. Tam mala byť noblesná vládna štvrť. Nestane sa tak, pretože toto územie bolo rozpredané, rozkupčené všelijakým Pentagrupom a podobným spolkom chamtivcov.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči. Ty ideš po ňom. (Hlas z pléna.) Nech sa páči, v rámci v rozpravy. Nech sa páči. V poriadku. Sme sa nepochopili. V poriadku. Jasné. Ďakujem.

R. Vavrík, poslanec: Pán predsedajúci, už sa to vysvetlilo, na svetelnej tabuli som oznámil, že chcem vystúpiť ako spravodajca pred záverečným slovom pána navrhovateľa. Využívam tento inštitút, aby som zareagoval, lebo dve minúty by nestačili na niektoré veci, ktoré ja vidím úplne inak ako kolega Hofbauer a domnievam sa, že tu neboli uvedené presne a pravdivo, i keď ich tak môže vnímať. Ale bolo by vhodné si vypočuť aj iný názor.

Pán kolega Hofbauer žiadal, aby exprimátor Kresánek vysvetlil, prečo boli zrušené ÚHA a ÚDI. Tá otázka je skutočne miestna a podstatná. Ja by som len chcel doplniť kolegu poslanca exprimátora pána Petra Kresánka. Útvar hlavného architekta a Útvar dopravného inžinierstva nebol v Bratislave zrušený bez náhrady alebo zrušený, že neexistuje. Oba útvary boli transformované na odborné útvary magistrátu, ktoré vypracúvajú všetky potrebné kvalifikované a odborné stanoviská pre pána primátora a pre poslaneckú snemovňu, respektíve mestské zastupiteľstvo. ÚHA bolo nahradené útvarom, ktorý sa volá rozvoj mesta, a Útvar dopravného inžinierstva bol nahradený útvarom, ktorý sa volá oddelenie tvorby územných generelov a sekcia dopravy. Je to najdôležitejší koncepčný úsek, na ktorého stanoviská či primátor, alebo zastupiteľstvo vždy s úctou prihliada a vyjadruje sa väčšinou pozitívne k všetkým návrhom. Aj títo odborníci, ktorých ste spomenuli, ktorí pracovali na ÚDI a ÚHA, ich stanoviská sú vysoko odporúčajúceho, ale aj záväzného charakteru pre tých, ktorí rozhodujú. To len na dovysvetlenie.

Pán poslanec, domnievate sa, že v Bratislave vyrástlo veľa za posledných desať rokov, to nazvime tú éru, doslova obludných alebo nie celkom pekných, skôr teda obludnejších stavieb. A práve to má za následok to, že boli zrušené tieto útvary. No môžem vás ubezpečiť, že všetky stavby, ktoré v Bratislave rastú, posudzuje viacero orgánov. Posudzujú ich odborné útvary mestských častí v tej mestskej časti, kde sa jednoducho stavia. Posudzujú to snemovne v mestských častiach, to znamená miestne zastupiteľstvá, samozrejme, vrátane paní starostiek a pánov starostov. Taká istá procedúra je aj v meste. Čiže odbornosť má aj v mestách, ktorý je náhradou Útvaru hlavného architekta a taktiež vždy je to posudzované, či príslušná stavba je v súlade s územným plánom či nie a navyše, napokon, to posudzuje štátny orgán, ktorý sa volá stavebný úrad pracovne, oficiálne sa volá odbor životného prostredia príslušného okresného úradu. Môžem celú snemovňu ubezpečiť, že sa nestavia halabala, komu čo napadne, ale je to posudzované minimálne na troch až štyroch odborných úrovniach a na základe toho sa nielen v Bratislave, ale aj na celom území Slovenska stavia. Pozri stavebný zákon.

Potom mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k metru. Metro spomenul pán poslanec Hofbauer. Spomínal hustotu obyvateľstva. Predpokladám, že tým mienil naznačiť, že Bratislava ešte nedorástla na to, aby sa tu vybudovalo metro. Každý z vás vážené pani poslankyne, páni poslanci, majú možnosť dennodenne dochádzať práve sem do snemovne, do Národnej rady, majú všetci možnosť a prechádzajú ulicami hlavného mesta. Tie nekončené zápchy a doby presunu z jednej časti mesta do druhej alebo z okraju mesta do centra predčili všetky situácie už z ostatných veľkomiest. Jednoducho nosný dopravný systém v tomto meste je vysoko potrebný a nezávisí od hustoty obyvateľstva, ale od počtu ľudí, ktorí sa po týchto uliciach pohybujú.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pardon, prepáčte. Pán kolega, povedali ste, aby sme boli trpezliví. Ako demokrat som vám neskákal do reči. Mohli ste si rozprávať to, čo ste považovali za vhodné. Preto by som vás prosil, neskáčte pánu Vavríkovi do reči. Ak chcete, je to rozprava, nech sa páči, faktickou poznámkou môžete reagovať. Ja vám ďakujem za pochopenie.

Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.