J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Hlasujeme o bodoch 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 91, proti nikto, zdržal sa 1, všetci hlasovali.

Tieto body sme schválili. To je všetko?

L. Hóka, poslanec: Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o tom, aby sme uvedený zákon prerokovali v treťom čítaní. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 92, proti 1, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Znova sa pýtam, či má niekto pozmeňujúce návrhy v súlade s § 85. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Nech sa páči, záverečné uznesenie.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Teraz by sme mali hlasovať o odporúčaní gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dizajnoch schváliť so zmenami a doplnkami, ako je to uvedené v spoločnej správe.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru v znení schválených návrhov zákon ako celok schváliť. Hlasujeme. Hlasujeme o zákone ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 95, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o dizajnoch.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze do 14.00 hodiny.

Pán poslanec Halmeš.

F. Halmeš, poslanec: Neviem, či ešte môžem predložiť procedurálny návrh, keď ste prerušili rokovanie.

J. Migaš, predseda NR SR: Predneste procedurálny návrh, ja sa spýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia z pléna.) Nech sa páči, predneste návrh.

F. Halmeš, poslanec: Predkladám procedurálny návrh, aby sme body 48, 49 a 50, ktoré sú novelami zákonov o štátnej službe a verejnej službe, preložili na rokovanie na stredu, pretože gestorský výbor ešte nemá podklady od výborov. Je ešte čas na prerokovanie a nie sme pripravení predložiť gestorskú správu. To predkladám ako člen výboru pre sociálne veci.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas s týmto procedurálnym návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.)

Konštatujem, že je všeobecný súhlas s týmto návrhom... (Hluk v sále.) Konštatujem, že je všeobecný súhlas. Tieto body prerokujeme v stredu. Ďakujem pekne, páni poslanci.

(Prerušenie rokovania o 11.50 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, namiesto neprítomného pána ministra Stanka bude odpovedať pán minister Fogaš, namiesto pána ministra Kukana formálne odpoviem alebo odpovedal by som ja, ale nemá otázky, rovnako vicepremiér Mikloš nemá otázky, ani vicepremiérka Kadlečíková, ani pán minister Kňažko, ani pani ministerka Machová, ani pán minister László Miklós, ktorí sú spravidla v zahraničí.

J. Migaš, predseda NR SR: Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prvá otázka určená predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Tibora Cabaja. Otázka znie: "Pán premiér, je pravda, že ďalší člen vlády je skorumpovaný, keď ste dali návrh na odvolanie ministra Macejka?"

Nech sa páči, odpovedá predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, návrh na odvolanie pána ministra Macejka som podal preto, že nesie politickú zodpovednosť za škandál, spojený s tendrom Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť. Zodpovednosť pána ministra spočíva predovšetkým v tom, že on sám, ako aj jeho podriadení, nenáležitým spôsobom zasahovali do súťaže organizovanej a vyhodnocovanej Železničnou spoločnosťou, akciová spoločnosť. Toto zasahovanie viedlo k tomu, že súťaž nie je dodnes vyhodnotená, uzavretá, hoci výberová komisia predložila svoj návrh generálnemu riaditeľovi Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť už 19. decembra minulého roku.

Prvý zásah pána ministra do tohto procesu bol 11. januára tohto roku, deň na to, čo dostal námietky konkurenčnej firmy ALSTON, ktorú výberová komisia nevybrala. Pán minister Macejko svojimi listami zo dňa 11. januára tohto roku, 18. januára tohto roku a 27. februára tohto roku prakticky zakazoval generálnemu riaditeľovi Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť, aby o tendri rozhodol, hoci rozhodovanie o tendri bolo a je výlučnou kompetenciou generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť.

Celé obdobie od podania námietky firmy ALSTON, poznamenávam, že táto námietka nebola podaná vyhlasovateľovi, teda generálnemu riaditeľovi Egyedovi, ktorý bol vyhlasovateľom, ale pánu ministrovi Macejkovi. Teda celé obdobie od podania námietky až do 4. júna bolo vyplnené ustavičným naťahovaním sa medzi vedením Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré zjavne bránilo uzatvoreniu tendra. Zlomovým sa javí 4. jún tohto roku, keď generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti pán Andrej Egyed so svojimi spolupracovníkmi navštívil pána ministra Macejka a jeho tím. Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Andrej Egyed navrhol pánu ministrovi, aby on pán minister Macejko doplnil výberovú komisiu Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť ľubovoľným počtom pracovníkov a aby takto rozšírená výberová komisia vykonaný tender ešte raz prehodnotila. Pán generálny riaditeľ Egyed chcel tender zjavne skončiť a navrhol teda aj takéto nezvyčajné kompromisné riešenie. Pán minister Macejko túto ponuku prijal a výberová komisia Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť bola doplnená o 4 alebo 5 pracovníkov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Takto rozšírená komisia zasadla 12. júna tohto roku, ale neprijala žiadne stanovisko. Ukázalo sa, že nominovaní pracovníci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sú buď absolútne nekompetentní, nevedia sa k téme vyjadriť, alebo sa vyjadriť jednoducho nechceli. Toto sa teda udialo v stredu, 12. júna tohto roku. Hneď na druhý deň 13. júna vo štvrtok ktosi podhodil denníku Nový čas fotokópiu listu pána poslanca Kresánka určeného mne. Ďalšie dni preukázali, že to nebola kópia listu pána poslanca, ktorý bol doručený mne, ale kópia druhého listu, ktorý s originálnym podpisom pána poslanca Kresánka bol doručený vedúcemu úradu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pánu Klučkovi.

Je teda celkom dôvodné domnievať sa, že na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií sa v bezprostrednej blízkosti pána ministra Macejka vytvorila lobistická skupina, presadzujúca záujmy firmy ALSTON. Keď títo ľudia videli, že Železničná spoločnosť, akciová spoločnosť začiatkom júna začína finalizovať úsilie o dokončenie tendra, nepodliehajúc tlaku tejto lobistickej skupiny, rozhodli sa zrejme pre politickú intrigu, cieľom ktorej bola moja politická likvidácia a poškodenie mojej politickej strany. Títo ľudia sa zrejme domnievali... (Hlasy v sále.) ...títo ľudia sa zrejme domnievali...

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, páni poslanci.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Títo ľudia sa zrejme domnievali, že predstavitelia Železničnej spoločnosti, a. s. nepodliehajú ich tlaku preto, lebo sa opierajú priamo o premiéra. A tak sa rozhodli, žiaľ, zneužijúc alebo zatiahnúc do hry aj pána poslanca Kresánka na moju politickú likvidáciu. Môj list, ktorý som poslal pánu prezidentovi Schusterovi na jeho žiadosť dňa 22. mája tohto roku, však jasne dokazuje, že ešte v tom čase som plne dôveroval pánu ministrovi Macejkovi a o tender som sa vôbec nezaujímal. (Hlasy v sále.) Veď práve. Vážený pán poslanec, z uvedeného je zrejmé, že som mal dosť dôvodov na to, aby som okrem politických dôsledkov, ako je návrh na odvolanie pána ministra Macejka z funkcie, vykonal aj podanie trestného oznámenia o okolnostiach, svedčiacich, že mohol byť spáchaný trestný čin a podstúpil som následné vypočutie. Urobil som tak hneď v pondelok ráno. Až vyšetrovanie relevantných orgánov dá odpoveď na otázku, ktorú kladiete vy mne, či bol v týchto súvislostiach niekto korumpovaný, a ak áno, kto to bol. Ja som pre toto vyšetrenie urobil všetko, čo bolo a je v mojich silách aj preto, aby som naplno očistil svoje meno a česť svojej politickej strany. Zatiaľ som vyvodil politické konzekvencie tak, ako ich poznáte. Ak vyšetrovanie odhalí nové skutočnosti, budem konať a vyvodzovať politické konzekvencie aj naďalej.

Takže, ak mám zhrnúť odpoveď na vašu otázku, zopakujem, že návrh na odvolanie pána ministra Macejka som dal preto, že on a jeho podriadení nenáležite, mimo zákonných právomocí a kompetencií zasahovali do súťaže, do medzinárodného tendra, ktorý ale ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií neorganizovalo, ale organizovala ho Železničná spoločnosť, akciová spoločnosť, a teda pán Macejko nesie politickú zodpovednosť za celé dianie, súvisiace s týmto škandálom.

Pán minister Macejko hovorieva, že bránil verejný záujem a chcel len to, aby nevyhrala horšia ponuka. Pán minister mal dve možnosti, ako dosiahnuť takýto cieľ bez porušenia zákona, bez škandálu a bez následných podozrení. (Hlasy a smiech v sále.) Tým prvým bolo postarať sa o to, aby generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť bol človek, ktorému by mohol plne dôverovať, ak náhodou nedôveroval súčasnému. A potom bola druhá možnosť, pán poslanec, nechať súťaž vyhodnotiť a umožniť, aby ten, kto mal námietky, mohol tieto námietky uplatniť v príslušnej inštitúcii. Touto inštitúciou však nie je Najvyšší kontrolný úrad, ale Úrad pre verejné obstarávanie. Tento úrad sa už v minulosti zaoberal mnohými tendrami, tento úrad už v minulosti zrušil nejednu súťaž, ak zistil, že tak treba urobiť. Pán poslanec, som rád, že som mohol odpovedať na vašu otázku.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem. Pán premiér, snáď ani nemyslíte alebo neveríte niektorým slovám, ktoré ste povedali, preto ste to tak dôsledne prečítali a odrecitovali. Ale chcem uviesť len niekoľko poznámok k tomu, čo ste predniesli. Nemám najmenší dôvod obhajovať pána ministra Macejka. Keby ste si trošku pamätali, náš poslanecký klub bol ten, kto predkladal návrh na vyslovenie nedôvery tomuto členovi vlády. Vtedy ste si ho sami v koalícii podržali podľa hesla, že Jánošíka si obesíte sami. Stáva sa. Pokračujete teraz ďalej, vysvetľujete tu veci, ako nie je korupčná aféra, ako je to všetko zabezpečené, ako to preverujete, ako pracujete, len druhý človek vo vašej strane sa vyjadril, že to jednoznačne zaváňa politickou korupciou SDKÚ. To je váš protikandidát na funkciu lídra v politickej strane, kde sa uchádzate. A potom, viete, ak brat ako blízka osoba je dominantnou osobou v tejto korupčnej afére, ešte chcete niečo povedať, že to nezaváňa jednoznačne rodinkárstvom? Odháňate NKÚ, vyhovárate sa, kto by to mal spraviť, kto by to nemal spraviť, ako to všetko funguje. Hovoríte o tom, že politická abdikácia, že by ste takýmto spôsobom pokračovali, resp. bolo to všetko pripravené, aby ste vy boli politicky zlikvidovaný. Prepáčte mi, ale mám jednu poznámku. Politické mŕtvoly už obyčajne nebývajú politicky likvidované.

J. Migaš, predseda NR SR: Chce predseda vlády reagovať?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, zareagoval by som na to, čo bolo povedané, aj keď to boli väčšinou invektívy, ku ktorým sa pán poslanec uchýlil, ale dve veci sú také, ktoré, myslím si, treba komentovať.

Po prvé, klamete, keď hovoríte o vyjadreniach druhého muža v strane, tak ako ste ich povedali. Nikdy takéto slová, ktoré ste si vy vymysleli, ani druhý, ani tretí, ani nikto z SDKÚ nevyjadril. Ak vás zaujímajú muži z mojej strany, chcem vám možno pripomenúť to, čo som už povedal médiám, že som v nedeľu večer zorganizoval rokovanie Prezídia, kde som Prezídium svojej strany informoval o svojich krokoch, o svojich zámeroch, o zámere odvolať pána ministra Macejka a ráno hneď požiadať Generálnu prokuratúru o podanie trestného oznámenia.

Chcem vám oznámiť, ak vás trápi dianie v mojej politickej strane, pán poslanec, že som získal na svoje kroky jednomyseľnú podporu Prezídia Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. (Hlasy a krik v sále.) To je prvá poznámka alebo poznámky k prvému momentu.

K druhému momentu. Obrátili ste sa vo svojej doplňujúcej otázke na osobu môjho brata. Nikdy som sa nezaujímal ani o tender, ani o pracovné postavenie, ani o pracovné zaradenie môjho brata. Je vecou generálneho riaditeľa pána Andreja Egyeda, aké bolo zloženie tejto výberovej komisie. Každý z nás má súrodencov alebo väčšinou máme súrodencov, pán Cabaj, možno aj vy máte brata alebo sestru, ale spravidla pracovné zaradenie a pracovné činnosti našich súrodencov sú vecami len ich samotných a ich zamestnávateľov. (Krik v sále.) Celý problém ...

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci. Rozpráva predseda vlády, vy ste položili otázku, pokoj v rokovacej sále.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja som si tiež myslel, že sa pýtajú, aby...

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ...dostali odpovede. Celý príbeh tejto nemilej kauzy je jednoducho spojený so záujmami lobistických skupín, so záujmami ľudí, ktorí v súťažiach zrejme uprednostňujú záujmy súkromné, nechránia záujmy verejné. Dnes je vysoko pravdepodobné, že takáto lobistická skupina sa vytvorila v tesnej blízkosti pána ministra Macejka. Ja som si dal záležať, pán poslanec, preto som si to napísal, ako sa správala táto lobistická skupina, ako sa správalo vedenie ministerstva od 10. januára až do 4. júna, keď došlo k vystupňovaniu, zrejme k vystupňovaniu tlaku Železníc, aby mohli rozhodnúť, aby Slovensko neutrpelo medzinárodnú blamáž, pretože sme vlastne dostávali už signály aj zo zahraničia, že tento tender nevrhá dobré svetlo na našu administratívu. A zrejme táto lobistická skupina, obávajúc sa, že Železnice napokon v rámci svojej kompetencie a v rámci svojich kompetencií rozhodnú, rozhodla sa vlastne pre posledný zúfalý krok na kompromitáciu mojej osoby. Je to úplne jasné, že pán poslanec Kresánek podpísal aj druhý list, že ho doručil pánu Klučkovi, že pán Klučka, z jeho prostredia sa tento list dostal Novému času, a to všetko len a len s cieľom diskreditovať moju osobu a politickú stranu Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu.

Ani jeden z predstaviteľov opozície, pán Cabaj, ani vy ste nevyužili v piatok to, že ten list bol široko medializovaný a nepodali ste trestné oznámenia. Všetci ste len vyčkávali, všetci sa len politicky priživujete na tomto nešťastí, na tomto pokuse o politickú diskvalifikáciu aj mojej osoby, aj politickej strany. Ja som v piatok bol mimo Bratislavy. Vy ste zasadali v Bratislave. Vy ste mohli podať podnet na Generálnu prokuratúru, ale ani jeden z vás nekonal. (Krik v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, pokoj!

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Všetci sa snažíte len politicky priživovať na tejto kauze, namiesto toho, ak máte vážne podozrenia, aby ste konali tak priamo a tak zákonne, ako som konal ja sám. Ďakujem veľmi pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády poslancom uplynul, pani poslankyne, páni poslanci.

Teraz by sme pristúpili k druhej časti bodu hodina otázok, k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Sabolová Mária ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi. Otázka znie: "Ako ste vybrali projekty pri prerozdeľovaní 20 mil. Sk z lotérií pre HOSPICE-e?"

Nech sa páči, odpovedá minister zdravotníctva Slovenskej republiky na otázku pani poslankyne Sabolovej. (Hlasy v sále.) Upokojte sa už, pani poslankyne, páni poslanci. Nech sa páči, pán minister. (Hlasy a krik v sále.)

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dostalo od ministerstva financií v rozpise záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2002 technický doplnok z 25. februára tohto roku podporiť výstavbu HOSPIC-ov z výnosov lotérií a iných podobných hier sumou 20 mil. Sk. (Hlasy v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, vystupuje minister Kováč a odpovedá na otázky pani poslankyne Sabolovej. Fakultatívne potom už tieto veci. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zverejnilo informáciu pre všetkých záujemcov o finančné prostriedky na HOSPIC-e a požiadalo, aby svoje žiadosti posielali do 31. marca 2002 na sekciu ekonomiky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva dostalo 24 žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na činnosť HOSPIC-u. Žiadosti boli v rozsahu 1 milión až 30 miliónov korún na jednu žiadosť, a to napriek tomu, že vlastne celá suma, ktorú sme získali, bola 20 miliónov.

Na základe stanovených kritérií odbornou komisiou, ja ich budem teraz vymenúvať - uplatnenie regionálneho princípu v závislosti od siete HOSPIC-ov, stanovenie účelu použitia finančných prostriedkov, investičné náklady, dosiahnutie konečného efektu a reálnosť projektu, teda myslím časové dosiahnutie, predloženie projektu, ktorý spĺňa kritériá najmä medicínske a ošetrovateľské, zariadenia poskytujúce paliatívnu starostlivosť v zmysle odporúčania Rady Európy č. 1418/1999 o ochrane ľudských práv a dôstojnosti terminálne chorých a umierajúcich, preukázateľnosť viaczdrojového financovania, dovybavenie zdravotníckych zariadení, ktorým bolo pokynom ministra zdravotníctva uložené zriadiť HOSPIC, stavebné a dodávateľské možnosti žiadateľa - finančne podporilo 14 projektov, ktoré sú určené výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre skupinu indikovaných, nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov. Teda také návrhy, ako boli opatrovateľské ústavy, centrum sociálnych a humanitných aktivít, také návrhy neboli brané do úvahy a neboli im pridelené finančné zdroje. Rozdelenie týchto finančných zdrojov komisia určila, ako som povedal, 14 pracovísk, mám so sebou hodnotenie komisie podľa jednotlivých kritérií, tak ako som ich čítal, rozhodnutie o tom, čo bolo zadelené, vrátane prezenčnej listiny členov komisie. Na členov komisie je určená iná otázka, takže odpoviem v inej otázke.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán minister? Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, nie je pravda, že boli dodržané kritériá, ktoré ste prečítali. Vybrané subjekty, ktorým ste poskytli a včera vládou schválili prostriedky, nespĺňajú kritériá, ktoré ste prečítali. Už ma tak veľmi nezaujíma odborná komisia, už som sa k tým menám dopátrala. Ale chcem vám povedať niekoľko príkladov, prečo projekty, ktoré boli vybrané, nespĺňajú HOSPIC-ovú starostlivosť. Pán predsedajúci, urobte poriadok v miestnosti, takto sa nedá rokovať. (Ruch v pléne.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

M. Sabolová, poslankyňa: Je to dosť vážna vec. Bolo rozdelených 20 miliónov prostriedkov, ktoré boli striktne viazané na HOSPIC-ovú starostlivosť a z ministerstva financií mali byť prednostne podporené výstavby HOSPIC-ov z výnosu lotérií. Bohužiaľ, my sme prostriedky rozdelili pre Nemocnicu s poliklinikou Humenné, Nemocnicu s poliklinikou Sobrance, kde nemocnice nemôžu mať HOSPIC, iba ak by boli samostatné zdravotnícke zariadenia, čo dnes nie sú, pán minister, vy to dobre viete. Viete veľmi dobre, že napríklad v Nemocnici s poliklinikou v Trstenej, kde sa nakupuje aj prístrojové vybavenie, defibrilátor je kontraindikovaný na paliatívnej medicíne a je proti všetkým etickým princípom HOSPIC-ovej filozofie i štandardom paliatívnej starostlivosti WHO a Rady Európy, smrť pacienta sa neurýchľuje, ale sa neodďaľuje predlžovaním utrpenia. Pán minister, Nemocnica s poliklinikou Banská Štiavnica nie je HOSPIC, je to zdravotnícke zariadenie. Ja všetkým prajem, pretože niekto si bude myslieť, že neprajem niektorým zariadeniam, ale ani Nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia nemá typicky HOSPIC-ovú starostlivosť, pretože nie je dnes jasné, či vôbec majú zabezpečené personálne zdroje na takúto činnosť. Spoločnosť dcér kresťanskej lásky je HOSPIC-ová starostlivosť, ktorá bude v teréne a takto by som mohla pokračovať. Čiže nedodržali ste podmienky, ktoré boli a ktoré ste mali dodržiavať, pán minister, a v ďalších otázkach budem pokračovať.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak chce reagovať minister? Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, zriaďovateľ HOSPIC-u môže byť aj nemocnica s poliklinikou, zriaďovateľ môže byť právnická, fyzická osoba tak ako zriaďovateľ každého zariadenia, pretože tak to určujú naše zákony, ktoré hovoria o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, do ktorých je HOSPIC-ová starostlivosť zaradená. To znamená, Nemocnica s poliklinikou Andreja Leňa v Humennom, ktorá sa prihlásila v tomto regióne ako jediná k zriadeniu HOSPIC-u a má pripravené podmienky na to, aby ho tento rok ešte mohla spustiť, rovnako to platí aj pre ostatné nemocnice, o ktorých ste hovorili. To možno po prvé.

Po druhé, my máme predložené projekty. V tých projektoch, opakujem znovu, v tých projektoch sme hodnotili predovšetkým to, či ide o poskytovanie paliatívnej starostlivosti, to znamená, či ide naozaj o HOSPIC-ovú starostlivosť. Ak mená viete, tak viete aj to, že nemáme príliš veľa odborníkov na Slovensku, ktorí by boli odborníci na HOSPIC-ovú starostlivosť, ale minimálne dve pani doktorky, ktoré tam boli za poskytovateľov HOSPIC-ovej starostlivosti, boli prizvané práve preto, aby nám poskytli odborné skúsenosti. K HOSPIC-ovej starostlivosti nepatrí len starostlivosť HOSPIC-ová v budove alebo v lôžkovom zariadení, ale existuje aj ambulantná a my sme, naopak, dávali finančné prostriedky práve tam, kde sa posilňuje ambulantná starostlivosť o umierajúceho pacienta. Mnoho, máme mnoho príkladov, kde práve táto starostlivosť je významným prínosom starostlivosti o umierajúceho. Špeciálne je táto starostlivosť určená pre umierajúce deti a v detských HOSPIC-och lôžkové HOSPIC-e prakticky neexistujú a tam máme práve podľa môjho názoru veľký priestor, kde môžeme poskytnúť finančné zdroje. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi financií Františkovi Hajnovičovi. Otázka znie: "Koľko pracovníkov má Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici v roku 2002 a koľko ich malo v roku 2001 po jednotlivých odborných pracoviskách?"

Odpovedá minister financií František Hajnovič, nech sa páči.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem, ďakujem za položenú otázku.

Čo sa týka počtu pracovníkov Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, na rok 2001 bol stanovený limit zamestnancov 5416 a 272 zamestnancov štátneho dozoru. Na rok 2002 má daňové riaditeľstvo stanovený limit 5520, teda o 104 zamestnancov viac a 272 zamestnancov štátneho dozoru. Limity zamestnancov po jednotlivých odborných pracoviskách boli nasledujúce: nezmenil sa, chcem povedať, počet pracovníkov štátneho dozoru, ako som už uviedol, a preto budem čítať hlavne tie počty na jednotlivých daňových riaditeľstvách, na pracoviskách Daňového riaditeľstva: Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica 355 v roku 2001 a 423 v roku 2002, pracovisko Daňového riaditeľstva Bratislava 1032 v roku 2001 a 1061 v roku 2002. Na ostatných pracoviskách Daňového riaditeľstva sa počet pracovníkov zvýšil len o jedného na každom z nich a boli tie počty takéto: v roku 2001 v Trnave 540, v Trenčíne 492, v Nitre 631, v Žiline 578, v Prešove 591, v Košiciach 633 a pracovisko Daňového riaditeľstva Banská Bystrica 564. Čiže rok 2002 len o jedného pracovníka viac. Čo sa týka štátneho dozoru, tie počty boli také: Bratislava 59, Trnava 32, Trenčín 24, Nitra 35, Žilina 25, Prešov 27, Košice 39 a Banská Bystrica 29 plus dvaja pracovníci na samotnom riaditeľstve Daňového riaditeľstva. Mám aj podrobnejšie informácie, ktoré idú na nižšiu úroveň.

Chcel by som povedať, čo sa týka týchto počtov, v súčasnosti práve v súvislosti s dosahom zákona o štátnej a verejnej službe začína vznikať problém v Bratislave, kde sa viacerí a veľmi dôležití kvalifikovaní pracovníci neprihlásili do štátnej služby. Tá situácia je lepšia mimo Bratislavy. Samozrejme, potrebujeme ten problém akútne riešiť.

Ďalej, čo sa týka počtov, tie počty neboli adekvátne zvyšované podľa názoru vedenia Daňového riaditeľstva a dôsledkom toho bolo okrem iného aj to, že došlo k vytvoreniu nie veľmi priaznivej štruktúry tých pracovníkov z hľadiska vykonávaných činností, najmä je problém s nedostatkom pracovníkov, ktorí zabezpečujú daňovú kontrolu. Táto situácia sa čiastočne zlepšuje pri realizácii alebo realizáciou tých posledných zmien v daňovej správe a najmä vznikom útvaru daňového preverovania a útvaru pre vybrané daňové subjekty. Toľko z mojej strany z hľadiska celkovej charakteristiky. Môžem vám, samozrejme, poskytnúť tie údaje, to sú údaje, ktoré sú verejne dostupné.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, strohý výpočet čísel možno veľa nepovie, ale chcem sa vás spýtať, či sa vám nezdá, že príliš narástol počet pracovníkov na samotnom centrálnom úrade Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Je to jeden obrovský moloch, ktorý vznikol v tejto oblasti štátnej správy. Zároveň som chcela dať aj podotázku, na ktorú ste čiastočne odpovedali, ako spĺňajú títo pracovníci náležitosti zákona o štátnej službe, pretože ste naznačili, že to rozloženie nie je najlepšie a práve tu, kde by ste očakávali, možno malo byť lepšie odborné zloženie a práve v Bratislave to takto nie je. A zdá sa mi, že na výkon v teréne a na jednotlivé odbory, ktoré vykonávajú priamo kontakt so subjektmi, je oveľa menej ľudí ako na tých, ktorí sumarizujú. Bolo by veľmi dobré vrátiť sa k prehodnoteniu a zváženiu, či taký veľký počet, ako ste uviedli, priamo na Daňovom riaditeľstve je 423 ľudí, sú až tak vyťažení, že by z nich aspoň jedna tretina nemala byť priamo v teréne v regiónoch. A ešte možno azda otázka v súvislosti s tým, akým spôsobom sa odbremenila práca po zriadení Úradu daňového preverovania Daňového riaditeľstva a príslušných úradov, ktoré robili tieto kontroly. Pretože mám pocit, že už ani ďalej možno nevyjde na to, čo prinieslo vlastne zriadenie, ale budem rada, ak budete odpovedať na to, teda na Úrad daňového preverovania potom, pretože aj médiá priniesli veľa otáznikov, ktoré som ja namietala pri tvorbe zákona a myslím si, že ešte v najbližšom období, bohužiaľ, už zrejme nie v tomto volebnom období, budeme musieť vstúpiť do zákona a postavenie Úradu daňového preverovania prehodnotiť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister chce reagovať?

F. Hajnovič, minister financií SR: Ja by som chcel požiadať s vaším súhlasom, teda pána predsedu, že vám odpoviem aj na ďalšie otázky, ktoré súvisia s činnosťou daňového riaditeľstva a vy ste teraz položili doplňujúcu otázku - Úrad daňového preverovania. Ak s tým súhlasíte, tak by som odpovedal aj na tieto otázky, možno to k sebe patrí.

J. Migaš, predseda NR SR: No to záleží od pani poslankyne, pretože otázky boli vyžrebované a ja by som mal dodržať poradie, ale ak pani poslankyňa sťahuje tieto otázky. Tak nech sa páči, k Daňovému riaditeľstvu, pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Chcel by som povedať, že nielen v tomto prípade, ale myslím si, že mi to potvrdia kolegovia z ostatných rezortov, teda ministri, že pomerne veľký nárast pracovníkov súvisí so zabezpečovaním tých úloh, ktoré sú spojené s prístupovým procesom. Je známe, že minulý rok sme len na tento účel zvýšili limity počtu pracovníkov. Musím povedať, že ma to ako ministra financií, samozrejme, veľmi neteší, ten počet je totiž pomerne veľký, asi 830 ľudí bolo prijatých len na zabezpečovanie týchto úloh a okrem iného aj na Daňové riaditeľstvo. Chcem tým povedať, že zatiaľ nemáme jednoducho dosť ľudí, ktorí vytvárajú potrebnú administratívnu kapacitu na zabezpečovanie týchto úloh a tento problém, priznám sa, vzniká aj na daňovej správe alebo teda na Daňovom riaditeľstve. Čo sa týka toho, myslím si, že to bola podstata otázky, že veľká časť ľudí je skutočne spojená so zabezpečovaním úloh, ktoré súvisia s integráciou. Vy ste položili aj ďalšie otázky, ale tie korešpondujú s tým, čo vám mám odpovedať, tak neviem, preto som sa pýtal.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, súhlasíte, aby vaše ďalšie otázky, ktoré sa týkajú daňových úradov... (Hlasy z pléna.) Dobre.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi: "Ako je možné, že ekonomický odbor Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky oznámil žiadateľovi o finančné prostriedky pre HOSPIC ešte pred schválením vo vláde?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja to rozšírim. My sme to neoznámili len žiadateľovi, ale oznámili sme to celému Slovensku, pretože po vyjdení zákona o verejných informáciách sme zverejnili návrh ministerstva zdravotníctva 13. mája 2002 na internete, takže bol voľne dostupný každému. Vzhľadom na to, že niektorí poskytovatelia zjavne nedisponujú prístupom na internet, žiadali oznámenie písomne a my sme náš návrh, to bol návrh ministerstva zdravotníctva, oznámili už niektorým žiadateľom 11. júna 2002. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán minister, vôbec nie som spokojná s touto odpoveďou, pretože mám list, ktorým ministerstvo odpovedalo žiadateľovi. Zverejnené informácie na internete sú informácie. Ak predkladaný materiál bol schválený v gremiálnej porade ministerstva a bol daný na pripomienkové konanie a nebol vo vláde, vy ste viazaný rozhodnutím vlády, pretože sú to prostriedky štátneho rozpočtu, nie je možné, lebo vo vláde môže dôjsť k zmene rozhodnutia, a vy ste vlastne znevýhodnili istých žiadateľov, práve tých, ktorí dávali projekty na typicky HOSPIC-ovú starostlivosť. Čiže, pán minister, ako môže jedna úradníčka ministerstva odpovedať jednoducho listom. Viete veľmi dobre, že ste dostali aj spätnú reakciu.

A chcem ešte zareagovať, pán minister, nezavádzajte nás. Pojem HOSPIC v nemocnici je logický nezmysel, lebo HOSPIC je samostatné zdravotnícke zariadenie. Vytvoriť mobilný HOSPIC v súčasných legislatívnych podmienkach, pán minister, nie je možné, lebo v oblasti domácej starostlivosti existuje ADOS, ale tieto agentúry nemôžu zamestnávať lekárov, ani iných odborných nevyhnutných HOSPIC-ových pracovníkov pre tím. Sú to sestry. Čiže, pán minister, viete dobre, že požiadavke výstavby HOSPIC-u vyhoveli asi štyri, možno päť projektov a práve z toho dostal možno len Bardejov, aj to nie na úplnú dostavbu, ktorý mohol byť prvý HOSPIC, ktorý by bol dobudovaný na Slovensku a boli by sme mohli stavať modelový HOSPIC. Proste tieto prostriedky neboli rozdelené v súlade s odporúčaním ministerstva financií, a preto budem žiadať predsedu vlády o zrušenie uznesenia vlády zo včerajška, pretože boli v rozpore so záväznými ukazovateľmi a nespĺňajú kritériá HOSPIC-ov. Pán minister, veľmi ma to mrzí, vy viete dobre, že v marci som namietala, že nejde o to, aby ste povedali, že dám 20 mil. korún pre jeden HOSPIC. Tu nikto nechcel 20 mil. pre jeden HOSPIC, ale chcel, aby ste dodržali podmienky, ktoré patria na túto službu a potrebujú ju pacienti, ktorí sú v tomto terminálnom štádiu. A aj keď nie som zdravotníčka, ale toľko si viem prečítať a naštudovať, aby som vedela posúdiť, či boli rozdelené v súlade s tým, ako sme v Národnej rade schválili tieto prostriedky.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vám odpovedal. Dobre, budem teraz čítať tie požiadavky, ktoré neboli schválené a budem aj dôvodiť, pretože boli požiadané na iný účel, ako je HOSPIC-ová starostlivosť. Ale ešte sa vrátim k podmienke informovanosti. Pani poslankyňa, každý materiál, ktorý prechádza gremiálnou poradou, je materiál verejný. To nie je informatívny, to je verejný materiál a ten materiál, samozrejme, zverejňujeme kompletne v plnom rozsahu na internete. To je jedno, či to je návrh zákona, či to je rozdelenie finančných prostriedkov. Takže je na internete zverejnený, a keď je zverejnený na internete, nevidím dôvod, aby sme človeku, ktorý nemá možnosť dostať sa k nemu, takúto informáciu neposkytli písomne. Samozrejme, že vláda má právo rozhodovať v zbore o tom, ako budú prostriedky rozdelené. Chcem povedať, že boli schválené podľa nášho návrhu.

A teraz, ak mi dovolíte, budem čítať, komu sme nepridelili. V Košiciach spoločnosti Misericordia, ktorá požiadala o opatrovateľský ústav, žiadali 10 mil. korún. V Košiciach pani Takáčová žiadala opäť 10 mil. korún, to znamená, polovicu sumy na De Novo, opäť opatrovateľský ústav. Nevyhoveli sme v Ľubici, je to v Prešovskom kraji, ktorí žiadali 20 mil., účel opatrovateľský ústav. Nevyhoveli sme v Trenčíne spoločnosti Refugium, ktorá chcela založiť centrum sociálnych a humanitárnych aktivít. Iste viete, že to nie je HOSPIC. (Hlasy z pléna.)

Pani poslankyňa, keby žiadali na HOSPIC, tak by sme im dali, ale žiadali na humanitárne a sociálne aktivity, ktoré nesúvisia s ošetrovaním. Rovnako ako v Trenčíne, je to Okresný úrad v Púchove, žiadal na ošetrovateľský ústav, tým sme nevyhoveli. Takisto spoločnosti Gamak, ktorá chcela domov sociálnej starostlivosti pre chorých s Alzheimerovou chorobou. Ďalej súkromnej osobe, pán Mikulička žiadal 30 mil. na nákup budovy a jej rekonštrukciu. Pani žiadateľka Kovárová nedodala vôbec projekt, nevypracovala. Tak tam sme tiež nemohli vyhovieť. V Banskej Bystrici súkromná poskytovateľka pani Šemetková žiadala na rekonštrukčné práce na opatrovacie zariadenie a pán Dobrovoda v Pezinku žiadal peniaze na alternatívnu medicínu. Nech sa páči, tu sú doklady. Ak si myslíte, že sme mali niektorým týmto zadať, mali lepšie pripraviť projekty. Mali lepšie zadať projekty, nie žiadať na alternatívnu medicínu peniaze, ktoré sú určené na HOSPIC-ovú starostlivosť. Sorry. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko?

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Milan Ištván ministrovi Hajnovičovi. Otázka znie: "Viete odhadnúť, aká suma bude potrebná na oddlženie školstva za 1. polrok 2002? Kedy vláda tento dlh vyrovná?" Odpovedá minister Hajnovič.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Po zhodnotení vývoja rozpočtového hospodárenia za 1. štvrťrok roku 2002 vykazujú kapitoly krajských úradov neuhradené výdavky v úhrnnej čiastke 851 mil. 625 tis. korún, z čoho na školstvo pripadá 807 mil. 558 tis. korún. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 5. júna prijala uznesenie k návrhu na riešenie nezabezpečených potrieb v rezorte školstva z finančných prostriedkov určených v roku 2002 na realizáciu projektu Govnet Kasroš a uvoľnila na oddlženie škôl a školských zariadení v pôsobnosti krajských a okresných úradov celkovú čiastku 510 mil. 247 tis. korún.

Rozpočtové opatrenia boli na kapitoly krajských úradov rozposlané tento týždeň. Citovaným uznesením vláda zaviazala ministra školstva a prednostov krajských úradov prijať okrem iného aj účinné opatrenia na zastavenie zadlžovania škôl a školských zariadení v roku 2002 a o prijatých opatreniach informovať vládu. Objem neuhradených záväzkov za 1. polrok 2002 bude známy až po vyhodnotení rozpočtového hospodárenia kapitol krajských úradov za 1. polrok 2002. Určenie času a spôsobu vyrovnania tohto potenciálneho dlhu bude závisieť predovšetkým od ďalšieho vývoja rozpočtového hospodárenia republiky do konca tohto roku.

Ale aby som odpovedal trochu konkrétnejšie na podstatu položenej otázky, tak jednoduchá matematika hovorí, že po odpočítaní toho, čo bude uhradené, teraz v oddlžení za minulý rok, zostáva ešte neuhradených asi 300 mil. korún dlhov za 1. štvrťrok. Chcem ale povedať, že nie táto suma je rozhodujúca, pretože okrem iného budeme pri realizácii konečného riešenia dlhov v školstve za 1. polrok posudzovať, či všetky výdavky alebo faktúry uhradené boli uhradené oprávnene. Okrem iného máme informáciu, že došlo k vyššej než cenovým výmerom povolenej fakturácii preddavkov za plyn. Ďalej budeme posudzovať, či nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny na školách. Predpokladám, že toto bude aj predmetom metodického usmernenia, o ktorom budeme diskutovať s ministrom školstva na začiatku budúceho týždňa a bude distribuované a oznámené na všetky školy.