J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Ištván, nech sa páči, doplňujúca otázka. Venujte sa, pán minister, tomu poslancovi, ktorý vám kladie otázku.

M. Ištván, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Toto je problém, s ktorým sa asi viacerí poslanci neustále stretávajú, pretože reálne hrozí možno niekedy v septembri, v októbri ten problém, že ak tieto dlhy nebudú uhradené, školy budú mať problém s dodávkou energií, pretože dodávateľov energií nezaujíma to, kto je zriaďovateľom školy, keďže od 1. 7. sa táto zriaďovateľská funkcia mení. Ich bude zaujímať to, aby, povedzme, týchto 300 mil. neuhradených faktúr za 1. štvrťrok bolo uhradených a jednoducho hrozí, že ak vláda, možno už nová vláda, ktorá sa tým bude zaoberať niekedy v novembri, v decembri, keď bude vidieť, ako vyzerá rozpočtový rok, bude neskoro a v súvislosti najmä so začiatkom možno ďalšej vykurovacej sezóny vzniknú určité problémy. Takže ak by som mohol na vás nejako apelovať, je to, aby sa tieto problémy začali riešiť podľa možnosti hneď, ako bude jasné, ako sa tento 1. polrok skončil, aby sa záväzky možno niekedy v júli, v auguste, kým sa začne školský rok, uhradili, ak to bude čo len trošku možné. Ďakujem veľmi pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pán minister, nech sa páči.

F. Hajnovič, minister financií SR: Môžem vám odpovedať, že tak sa aj predpokladá. Júl a august sa využije na to, aby sa vyjasnili všetky otázky, o ktorých hovoríte a aj v tomto zmysle sa potom navrhne riešenie. Ja chcem len zdôrazniť, že zatiaľ nevidíme dôvod predpokladať, že by na školách mali zostať neuhradené faktúry najmä za energiu, pretože v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok bola urobená príslušná valorizácia, to znamená, že budeme veľmi prísne posudzovať každú požiadavku na oddlženie.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, čiže vy ste sa dohodli s pánom ministrom. (Hlas z pléna.)

Tak je tu šiesta otázka, pán minister. Pani poslankyňa trvá, aby bola položená táto otázka, aby ste na ňu odpovedali. Otázka číslo 6: "Ako boli zostavené konkurzné podmienky na výber riaditeľa Úradu daňového preverovania? A čo prinieslo zriadenie Úradu daňového preverovania?"

Sú to otázky 5 a 6, fakticky sa týkajú toho istého. Takže, nech sa páči v jednej odpovedi.

F. Hajnovič, minister financií SR: Pre doterajšiu činnosť Úradu daňového preverovania sa čoraz väčšmi stáva príznačnejším, že ako zo strany ostatných organizačných zložiek daňovej správy, tak aj zo strany štátnych orgánov, médií a verejnosti sa naň hľadí ako na plne funkčný daňový orgán, schopný zabezpečovať nielen úlohy v zmysle novely zákona č. 150, ale i úlohy, o ktorých sa verejnosť viac-menej domnieva, že by mal plniť. Táto situácia vytvára napätie v práci úradu, ktorý je na jednej strane nútený už vykazovať činnosť a výsledky. Na druhej strane absentujú na to zatiaľ adekvátne predpoklady. Od svojho vzniku už Úrad daňového preverovania prijal, a tu by som chcel odpovedať vlastne aj na otázku, ktorú ste položili ako otázku číslo 14, 35 oznámení z podozrenia daňových trestných činov, kde výška spôsobenej škody predstavuje 200 mil. korún. Tie boli pridelené povereným zamestnancom ako orgánom činným v trestnom konaní na vybavenie v zmysle Trestného poriadku, to znamená, že hlavné poslanie už úrad začal plniť, rovnako tak sa rozbieha aj činnosť odboru vyhľadávania a spolupráce, ktorý, aj keď zatiaľ nie je organickou súčasťou Úradu daňového preverovania a zabezpečuje nevyhnutnú súčasť procesu vyšetrovania a postihovania daňových trestných činov, na ktorú je kladený aj zo strany sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností ministerstva vnútra veľký dôraz.

Tieto aktivity, odhliadnuc od výkonu ďalších činností potrebných na dosiahnutie funkčnosti úradu, vrátane školení personálu, prebiehajú v podmienkach, ktoré zatiaľ nezaručujú bezproblémové pokračovanie v už začatých prácach a ohrozujú ďalšiu činnosť v najbližšej budúcnosti. Vznikajú aj niektoré problémy a síce určité ohraničenia v legislatíve alebo určité, povedal by som, požiadavky na zmeny v legislatíve. Samozrejme, zatiaľ o takýchto zmenách neuvažujeme. O naliehavosti riešenia niektorých problémov ale svedčia niektoré poznatky z činnosti úradu a v súčasnosti aj úrad pripravil niektoré podklady na rokovanie v rámci medzirezortného orgánu pre boj so zločinnosťou. Jednoducho, sú aj určité problémy indikované na začiatku činnosti tohto úradu.

Možnosti personálneho obsadenia oboch výkonných zložiek sú na rok 2002 prakticky vyčerpané a táto kapacita, predstavujúca asi 40 % predpokladaného počtu zamestnancov, nemôže zatiaľ napĺňať predstavy okolia o plnej funkčnosti inštitúcie. Treba poukázať aj na dôležitosť adekvátneho finančného ohodnotenia práce zamestnancov a, samozrejme, aj na určité nedostatky v materiálno-technickom zabezpečení a v priestorových možnostiach.

Čo prinieslo teda to zriadenie? Zatiaľ objektívne nemohlo podľa mňa priniesť možno naplnenie nejakých predtým možno veľkých, nadmerných očakávaní. Úrad jednoducho rozbieha svoju činnosť. Zatiaľ viac-menej zbiera a postupne začína spracúvať tie podania, ktoré naň prichádzajú.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pani poslankyňa Sabolová. Zapnite mikrofón. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ak chcete odpovedať už súvislo na jednotlivé otázky, nepovedali ste mi, aké boli konkurzné podmienky na výber riaditeľa Úradu daňového preverovania, kto je riaditeľom, kto vedie Úrad daňového preverovania, kde sídli Úrad daňového preverovania, či priamo v sídle Daňového riaditeľstva. A chcela by som sa ešte spýtať, tých 35 oznámení vo všeobecnosti môžete povedať, pán minister, či viete, koho sa to týka, koho preverujú, sú to malé ryby, sú to veľké ryby, lebo 200 miliónov nie je nejaká veľká čiastka. A zároveň, to nie je síce kompetencia Úradu daňového preverovania, ale ako kontrolujeme nevybavené dane z prevodu a prechodu majetku, ktoré sú vo veľkom množstve na jednotlivých daňových úradoch, pretože tam je oveľa väčší zdroj príjmov pre daňové príjmy ako 200 miliónov z nejakého iného oznámenia.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Predpokladám, že prvá časť bola vlastne požiadavka o zodpovedanie otázky č. 6. Čo sa týka konkurzných podmienok na výber riaditeľa Úradu daňového preverovania, zatiaľ tam je len poverený zamestnanec, jeho meno je dr. Milan Vavrek. Výberové konanie na definitívne obsadenie tohto miesta sa uskutoční až podľa ustanovení zákona o štátnej službe, čiže obsadenie tohto miesta vlastne je teraz v rukách Úradu pre štátnu službu. Predpokladám, že Daňové riaditeľstvo sa bude na tom obsadení primerane zúčastňovať.

Čo sa týka otázky... (Hlasy v sále.) Ale výber toho človeka, musí urobiť...

J. Migaš, predseda NR SR: Nahlas! To nie je len pre vás dvoch.

F. Hajnovič, minister financií SR: Výber toho človeka musí urobiť Úrad pre štátnu službu. Čo sa týka umiestnenia, je to v inej budove, nie je to v budove Daňového riaditeľstva. Sídlo Úradu daňového preverovania má byť v inej budove, nie v budove Daňového riaditeľstva. Myslím si, že aj tým sa do istej miery zabezpečí nezávislosť výkonu a, samozrejme, aj primerané podmienky na fungovanie tohto úradu, pretože úrad bude pracovať okrem iného s citlivými informáciami. Čiže to je k tej druhej otázke.

Čo sa týka vašej ďalšej otázky, áno, je pravda, že na daňových úradoch je pomerne veľká zásoba nevybavených platobných príkazov, teda výmerov na majetkové dane. Jednoducho, kapacita tejto časti činnosti je značne personálne poddimenzovaná a práve dnes sme rokovali s generálnym riaditeľom o možnosti na niektoré činnosti, prípravné, na urýchlenie týchto prác prijať aj nejaké dočasné pracovné sily, aby sa zásoba nevybavených žiadostí zmenšila. Je známe, že novela zákona o dani z prevodu, prechodu nehnuteľností túto vec rieši už lepšie, efektívnejšie a aj práve z tohto titulu očakávame, že by mohol byť väčší výber tejto dane v tomto roku ako v minulom roku.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Zostali ešte štyri minúty, pretože sme začínali o 14.11 hodine.

Preto položím ešte otázku pána poslanca Cabaja ministrovi Macejkovi. Otázka znie: "Pán minister, nechcete niečo vysvetliť Národnej rade Slovenskej republiky? Ak sme parlamentná demokracia, myslím si, že by to malo byť vašou povinnosťou. Dzurinda vám už ďalšiu možnosť neumožní."

Pán minister, upozorňujem vás, že máte štyri minúty. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, iste, chcem využiť túto príležitosť, aby som do celej veci vniesol môj pohľad, pohľad ministerstva a chcem povedať, že pohľad odborný, nebudem zachádzať do politických dôsledkov tohto tendra. Chcem jasne a zrozumiteľne povedať, že od začiatku išlo o odborný spor medzi železnicami a ministerstvom dopravy. Tento spor vychádzal z toho, že a kedy som sa do neho zapojil a či bolo mojím právom sa do toho zapojiť, dokonca si myslím, že nie právom, ale povinnosťou ako ústavného činiteľa, ktorého úlohou je chrániť prostriedky tohto štátu. Pýtam sa, kto by bol zodpovedný pri podpísaní zmluvy o 800 miliónov drahšej za to, ako to skončilo. SDKÚ určite nie, železnice určite nie, zodpovedný by bol minister dopravy. Tak preto som sa do toho zapojil.

Poviem aj trochu chronológiu, aj keď vzhľadom na štyri minúty, ktoré sú do konca, celú hovoriť nemôžem. 9. januára alebo 10. januára som dostal list od jednej spoločnosti, ktorá sa zúčastnila na tendri, kde vyslovuje rozhorčenie a počudovanie nad spôsobom vyhodnotenia tohto tendra a cíti sa poškodená netrasparentnosťou tohto vyhodnocovania. Vzhľadom na tento list som požiadal generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti už vtedy, pána Egyeda o stanovisko k tomuto listu a takisto som ho požiadal, aby mi relevantné podklady poskytol. 14. januára mi tieto relevantné podklady poskytol. Zo zápisu tejto komisie bolo jasné, že jedna firma bola lacnejšia o 800 miliónov korún, čiže mala cenu približne 3,4 mld. Sk, druhá 4,2 mld. Sk. Vo vyhodnotení sa však bral ohľad aj na takzvané prevádzkové náklady, ktoré boli pri tej drahšej firme na predpokladané obdobie životnosti 1 mld., pri lacnejšej firme 2,6 mld. Sk. Pri podrobnejšom skúmaní predchádzajúcej tabuľky som zistil, že to vychádza z toho, že predpokladané náklady na 1 km prevádzky sú pri jednej firme 4 Sk, pri tej druhej firme 14 Sk a ešte tam bola vyhodnocovaná aj tretia firma Siemens, ktorá následne už vyhodnocovaná nebola, pretože jej úvodná cena bola príliš vysoká a tá mala tieto náklady 15 Sk/km. Tento rozdiel vo mne vzbudil logickú otázku, či sme vyhodnocovali dobre a na základe akých podkladov. A to bolo predmetom môjho ďalšieho listu a ďalšej otázky generálnemu riaditeľovi, aby mi vysvetlil, či tento rozdiel je v poriadku, alebo nie je, pretože sa mi to zdalo a dodnes zdá ako logický nezmysel.

Odpoveď, do dnešného dňa som nedostal toto zdôvodnenie. Následne v máji som dostal list od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Stahla, ktorý mi zaslal stanovisko, že mu boli poskytnuté materiály zo Železníc Slovenskej republiky k tomuto tendru a tieto materiály ho vedú k tomu, aby mi zaslal stanovisko, v závere ktorého ma upozorňuje, že podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu tender bol vyhodnotený netransparentne a nedá sa zaručiť objektivita tohto tendra, preto ma žiada, aby som požiadal o súdno-expertízne, odborné stanovisko odborný ústav, ktorý by vedel posúdiť, či prakticky aj otázka, ktorú som staval, čiže otázka prevádzkových nákladov je v poriadku, alebo nie je. Odporúčal mi požiadať o to Žilinskú univerzitu, ktorá má na to oprávnenie. Ja som urobil ešte ten jeden krok, o ktorom hovoril aj pán premiér, to znamená, že po schôdzke s generálnym riaditeľom som menoval do tejto skupiny štyroch ľudí.

J. Migaš, predseda NR SR: Čas, pán minister.

J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Dvoch ľudí z nášho ministerstva, jedného zo Žilinskej univerzity. Pardon, už je koniec. Hej? (Hlasy v sále.) Vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: (Hlasy a krik v sále.) Páni poslanci, začali sme o 14.11 hodine. Šesťdesiat minút vymedzených na hodinu otázok uplynul. Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem pekne. (Hlasy a krik v sále.) Vy viete veľmi dobre, že bol urobený výklad k tejto otázke. Presne má trvať hodina otázok šesťdesiat minút. (Hlasy v sále.)

Tak budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Pán poslanec Gašparovič, vy viete dobre, že to je v súlade s rokovacím poriadkom. Presne hodinu to trvalo. Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, procedurálny návrh.

I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda, ja s vami súhlasím. Ja vám neodporujem, ale mám procedurálny návrh, aby ste sa spýtali, či je všeobecný záujem, alebo dáte hlasovať, aby v rámci pokračovania schôdze pán minister dokončil svoje vystúpenie. Prosím, dajte o tom hlasovať, alebo sa spýtajte, či je všeobecný názor na to, že má pokračovať.

J. Migaš, predseda NR SR: Vy viete veľmi dobre, že rokujeme o bode hodina otázok a to je v súlade s rokovacím poriadkom, sú tam presne stanovené podmienky. Ak by sa malo rokovať o informácii pána ministra, je potrebné, aby takýto bod bol zaradený na rokovanie Národnej rady. Národná rada by mala o tom rozhodnúť, a potom je možné takúto informáciu si vypočuť.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, nevysvetľujme si rokovací poriadok. Ten totiž hovorí, že minister môže kedykoľvek a s čímkoľvek vystúpiť v pléne Národnej rady. To znamená, skončila sa hodina otázok, začne sa ďalší bod, pán minister môže vystúpiť a nič mu v tom nebráni, ani vy.

J. Migaš, predseda NR SR: K bodu programu, k bodu programu. (Krik a hlasy v sále.) Pani poslankyňa. Nech sa páči, predneste procedurálny návrh. To znamená, pán poslanec Gašparovič, ak chceme zaradiť nový bod do prebiehajúcej schôdze, musia byť tri poslanecké kluby, aby taký návrh dali a Národná rada o tom rozhodne hlasovaním. (Hlasy v sále.) Bod hodina otázok bol skončený. Vymedzený čas sa vyčerpal. Ak má podať minister informáciu, musí to byť zaradené ako bod programu. (Hlasy a krik v sále.) K bodu programu.

Pani poslankyne, páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby informáciu o tomto bode dokončil pán minister Macejko? Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Nechcem už zdržiavať, čiže poviem už len niekoľko viet, aby som dokončil túto chronológiu. Po tom kroku, o ktorom som hovoril, že som doplnil túto komisiu o 4 členov, 2 členov z ministerstva dopravy, a to šéfa sekcie vnútornej ekonomiky a rozpočtu a riaditeľa odboru železničnej dopravy a jedného pracovníka Žilinskej univerzity, jedného pracovníka Výskumného ústavu dopravy. Táto komisia sa stretla 12. júna bez akéhokoľvek výsledku. Zápis obsahuje šesť riadkov. Následne som dostal ďalší list od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kde hovorí, že berie na vedomie moje doplnenie komisie, napriek tomu ma žiada, aby som dal spracovať súdnoznalecký posudok. Tak som aj 13. urobil a požiadal som rektora Žilinskej univerzity o spracovanie tohto posudku. Pán rektor mi odpovedal listom, včerajší deň, že je pripravený takýto posudok spracovať s tým, aby mu boli poskytnuté relevantné doklady. Ja som zabezpečil, aby mu takéto boli zo strany železníc poskytnuté.

Toto je všetko, tento problém je fakt odborný. Ja som nikdy nekonal, nekonám a nebudem konať v prospech žiadnej firmy, ale ide mi o to, aby tender a takýto tender, ktorý zorganizujeme raz za niekoľko rokov, bol vyhodnotený dobre, aby bol vyhodnotený transparentne, aby tieto relevantné zahraničné firmy sa necítili tak, že ich niekto na Slovensku podviedol alebo spôsobil im ujmu. Preto mojou snahou bolo dostať odborné vysvetlenie najskôr od železníc, kde predpokladám, že je dosť odborníkov na to, aby vedeli takýto odborný problém vyriešiť. Nedostal som ho, preto chcem urobiť ďalší krok alebo chcel som urobiť ďalší krok, dať urobiť nezávislý posudok, ktorý by do tejto veci vniesol jasno a na základe ktorého by, verím, vedel aj generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti, aj ja posúdiť tento problém s pokojným svedomím.

Ďalší návrh, ktorý som podal, aj vzhľadom na list, ktorý sa tu spomínal pred chvíľou, bol, teda ak chceme zostať vo vecnej rovine a chceme odbúrať akékoľvek podozrenie z nejakej inej činnosti ako odbornej, zrušme súťaž, vypíšme novú súťaž za takých podmienok, ktoré budú jednoznačne určené, aby nemohol byť urobený ich dvojaký alebo iný výklad. Vzhľadom na to, že je to súťaž zložitá, táto súťaž sa už bude vyhodnocovať počas ďalšej vlády a zmizne akékoľvek podozrenie, že niekto z nás mal iný úmysel ako ten, vyhodnotiť súťaž podľa technických parametrov tak, aby bola výhodná. Ani tento návrh nebol prijatý.

To je všetko, čo chcem k tomu povedať, ešte raz chcem povedať, že som v tomto konal len z odbornej a technickej stránky a ak by som mal konať ešte raz, postupoval by som takisto. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Otázku položil pán poslanec Cabaj, takže dám mu slovo ako prvému a potom ostatným poslancom.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Už poznám rokovací poriadok, nemôžem dať doplňujúcu otázku, ale chcem poprosiť jednak všetkých kolegov a pána predsedu NKÚ, aby sme ešte počas rokovania na tejto schôdzi vytvorili priestor, aby tento parlament o svojich zisteniach mohol informovať predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pripájam sa k môjmu kolegovi pánu Cabajovi, aby tento parlament následne, aby sme mali istú súvislosť, umožnil vystúpiť pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, aby nám aj on ozrejmil túto situáciu, ktorá je z hľadiska celospoločenského veľmi závažnou. A myslím si, že parlament by bol rád, keby takéto informácie dostal. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Viete dobre, že keď sme začínali schôdzu, v programe tejto schôdze je zaradený bod, dokonca Národná rada už dala aj súhlas, aby pán predseda NKÚ mohol vystúpiť, čiže o tejto veci budeme rokovať. My sme teraz kdesi pri 47. bode, je to zaradené asi ako 53. bod. Takže o tejto informácii alebo o tomto probléme Národná rada ešte bude rokovať na základe informácie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ďakujem.

Pán poslanec Gašparovič, ešte k tejto veci? Nech sa páči.

I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda, dávam vám na zváženie, keďže tu pán predseda kontrolného úradu už sedí, či na návrh troch klubov, ak sa pripoja, aby informáciu z toho bodu 53, ako ste povedali, že sme si prijali, urobil teraz. Je to na zváženie.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, v súlade s rokovacím poriadkom môžete vy sám dať návrh, môžete vy sám dať návrh, lebo to nie je zaradenie nového bodu. Ten bod je zaradený do programu, čiže vy môžete dať procedurálny návrh, aby tento bod bol preradený. Samozrejme, musí s tým súhlasiť Národná rada. (Hlasy z pléna.)

Prosím? Tak presne sformulujte, pán poslanec Gašparovič, procedurálny návrh, presne. Nech sa páči.

I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda, je 15.30 hodín, o 17.00 hodine budeme hlasovať, tak ak páni kolegovia a kolegyne súhlasia, po hlasovaní o 17.00 hodine by pán predseda, keď je už tu, mohol dať tú informáciu. Alebo ak má niekto návrh, tak aj hneď teraz, mne je to jedno.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda, vy ste pripravený? Pripravený.

Tak potom ja skôr považujem za efektívnejšie, ak je všeobecný súhlas Národnej rady, aby sme si vypočuli predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, túto informáciu prerokovali a tento bod uzavreli a potom budeme pokračovať v ďalších bodoch schôdze Národnej rady. Je všeobecný súhlas Národnej rady? (Potlesk.)

Dávam slovo pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Čiže, pán predseda, tak presne, ako bol sformulovaný bod v návrhu programu, aby ste predniesli informáciu. Dobre?

(Rokovanie o informácii predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri uprednostňovaní údajne najvýhodnejšej ponuky na nákup 35 ľahkých súprav pre Železničnú spoločnosť, a. s., zo strany predsedu výberovej komisie Miroslava Dz.)

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám informáciu vo veci konania pri výbere na dodávku...

J. Migaš, predseda NR SR: Čiže rokujeme o bode 53, ktorý sme predsunuli, áno? Nech sa páči, pán predseda.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Áno. Uviedol by som postup Najvyššieho kontrolného úradu v tejto veci od jeho začiatku až do ukončenia jeho konania.

2. apríla tohto roku pod č. 1935/02 bol zaevidovaný na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky podnet, anonymný, kde bolo poukázané na niektoré nezrovnalosti a hlavne na vysoký cenový rozdiel pre nadobudnutie zákazky na dodávku ľahkých motorových jednotiek. Vzhľadom na to, že v podaní bola uvedená suma približne alebo vyššia ako 800 mil. korún, čo predstavoval rozdiel medzi dvoma ponukami, Najvyšší kontrolný úrad posúdil túto vec ako závažnú a prijal opatrenia, na základe ktorých konal.

Listom zo 12. 4. tohto roku sme požiadali dodanie dokumentácie od Železníc Slovenskej republiky. Bolo nám obratom oznámené, že táto záležitosť spadá do kompetencie Železničnej spoločnosti, a. s., preto sme sa obrátili ďalším listom na túto spoločnosť a dokumentácia, nevieme v akom rozsahu, pretože nerobili sme vo veci kontrolu, bola pánom Miroslavom Dzurindom osobne doručená na Najvyšší kontrolný úrad. Kontrolóri prebrali tento doručený materiál, posúdili jeho obsah a dali mi prvé stanovisko, kde bol obsiahnutý ich poznatok, ktorý poukazoval na niektoré skutočnosti, ktoré z predložených dokladov vyplývali.

Medzitým sme dostali z ministerstva dopravy ďalšie podklady, ktoré súviseli s predmetnou vecou, na základe čoho potom v ďalšom týždni pokračovali kontrolóri v komplexnejšom posudzovaní týchto materiálov. Výsledkom takéhoto posudzovania bolo stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré bolo sprievodným listom 24. mája tohto roka doručené na ministerstvo dopravy, kde bolo prijaté 27. mája tohto roku. Súčasťou sprievodného listu bolo stanovisko, v ktorom sme poukazovali na určité pochybnosti, ktoré pri posudzovaní podkladov na toto obstarávanie vznikli. Vzhľadom na to, že išlo o technicko-ekonomické otázky, odporučili sme v závere tohto stanoviska, aby ministerstvo dopravy oslovilo pre objektívne posúdenie Žilinskú univerzitu, ktorá má oprávnenie na súdno-znalecké posudky takéhoto charakteru. Tým pre náš úrad táto vec bola uzatvorená s tým, samozrejme, že budeme sledovať, ako sa vec vyvinie, a podľa toho, aké budú závery súdno-znaleckého posudku a aké budú postupy ústredných orgánov štátnej správy v predmetnej veci, potom prijmeme ďalšie pokračovanie, ďalšie opatrenia.

Viete dobre, že potom veľa vecí bolo publikovaných bez toho, že by sme boli autormi úvodných informácií, pretože sme nemali dôvod ani motív o našom stanovisku informovať. V tejto súvislosti približne týždeň po odoslaní alebo dodaní predmetného stanoviska na ministerstvo dopravy, to znamená 4. júna tohto roku, ma požiadal o prijatie pán Miroslav Dzurinda s tým, že chce so mnou prerokovať niektoré otázky týkajúce sa predmetného obstarávania. Ja som ho prijal s tým, že o veci budeme spolu nezávisle rokovať. Pán Dzurinda Miroslav mal k dispozícii naše stanovisko, ktoré však bolo zaslané na ministerstvo dopravy. Keďže nešlo o tajný materiál, bral som túto skutočnosť ako fakt, že aj Železničná spoločnosť naše stanovisko, aj keď nie priamou cestou však dostala.

Na druhý deň sa objavili už v médiách informácie, ktoré mali taký charakter, že bolo možné vychádzať z toho, že došlo k zverejňovaniu niektorých údajov a čísel z predmetného obstarávania. V tej súvislosti som bol opýtaný zo strany médií, pretože som bol okrem iných osôb ešte pánom Miroslavom Dzurindom uvedený v médiách s tým, že zvažuje podať na mňa trestné oznámenie pre poskytnutie informácií, ktoré nemali byť zverejnené vzhľadom na to, že nedošlo ešte k ukončeniu výberového konania. Preto som spomínal pred chvíľou, že aj pán Dzurinda mal naše stanovisko, že teda zabudol na to, že aj on mohol byť podozrivý z toho, že poskytol médiám a verejnosti údaje, ktoré boli v našom stanovisku. Čiže minimálne tri subjekty právne, a nie overený, alebo nezistiteľný počet osôb sa mohol k nášmu stanovisku dostať.

A teraz je otázka: Kto vlastne mohol tieto materiály alebo toto stanovisko postúpiť verejnosti?

Najvyšší kontrolný úrad určite nemal motív na takéto konanie, pretože ak by sme boli chceli naše stanovisko zverejniť, mohli sme to spraviť hneď, teda týždeň predtým, ako som bol oslovený a navštívený pánom Miroslavom Dzurindom.

Vzhľadom na to, že pre nás vec skončila, ale sledoval som aj s mojimi kolegami medializáciu tohto prípadu, bol som nútený na veci reagovať. Dnešným dňom som usporiadal tlačovú konferenciu, kde som v tomto zmysle, ako hovorím teraz, informoval aj verejnosť. V medializácii prípadu som bol obvinený a aj moji kolegovia z toho, že sme neboli kompetentní vo veci konať a že bola vyslovená pochybnosť o našej odbornosti.

Dovolím si pripomenúť, že v tejto oblasti železničnej dopravy som sám pracoval 20 rokov, z toho 5 rokov ako technológ, ako absolvent Vysokej školy dopravy a spojov, fakulta elektrická trakcia a energetika v doprave, a za tých päť rokov technológie som vykonával aj spracúval technicko-ekonomické zdôvodnenia pri obstarávaní investícii v tom období. Takže hovorím to preto, že mám aj odborné vzdelanie a predpoklady na určité posudzovanie takýchto vecí. Samozrejme, že si neprisvojujem o týchto veciach rozhodovať. Preto sme dávali aj naše pochybnosti vo forme stanoviska a nie vo forme kontrolných záverov.

Taktiež mylne bola informovaná verejnosť o tom, že sme vykonali kontrolu v tejto veci, že sme spracovali protokoly, že sme robili správy. Sú to mylné informácie, pretože, ako som zdôraznil, kontrolu sme nerobili, posúdili sme materiály a dali sme svoje odporúčania. Takže ide tu aj o zámenu termínov, ktoré nemajú opodstatnenosť skutočnosti, to znamená, nemohli byť žiadne protokoly, pretože keby bola robená kontrola, bol by spracovaný protokol, museli by sme prejsť aj námietkovým konaním a uzatvoriť protokol podľa zákona. Takže to je tiež nepravdivá informácia.

Takže vlastne neviem, prečo sa tak zmedializovala táto otázka, keď my sme nič viac neodporúčali, len to, aby sa objektívnym, nezávislým súdno-znaleckým orgánom celá vec posúdila.

V tejto súvislosti sa tiež objavila informácia zo strany Železničnej spoločnosti, že boli spracované dva protokoly, zdôrazňujem, dve stanoviská, čo zase je zavádzajúce a nepravdivé. Pravdepodobne došlo k tomu, že bol odcudzený vnútorný jeden interný list, ktorý som dal aj k dispozícii pánu poslancovi Prokopovičovi, ktorý bol dnes v rámci poslaneckého prieskumu na Najvyššom kontrolnom úrade. Tento vnútorný list bol stanoviskom našich kontrolórov pre mňa ako úvodný pracovný materiál. Po týždni, keď pokračovalo ďalšie porovnávanie a posudzovanie veci, bolo spracované kontrolórmi konečné stanovisko, ktoré potom som ja už spomínaným sprievodným listom zaslal ministerstvu dopravy. To znamená, neexistujú žiadne dve stanoviská, pretože tak to bolo publikované, že jedno bolo pozitívne, druhé negatívne a že sme zverejnili len to negatívne. Je to klamlivé a zavádzajúce a nepravdivé. Je to preukázateľné dokladmi, ktoré, ako som spomínal, som odstúpil, alebo dal pánovi poslancovi.

To sú asi základné veci, ktoré som chcel v rámci informácie podať.

Vzhľadom na to, že medzitým, ako som informoval aj verejnosť, sa objavil anonymný telefonát, ktorý ma vydieral s tým, že ak nezmením stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, že zverejnia nejaké rozhovory, ktoré som mal s pánom ministrom Macejkom - a prečo by som nemal, ale neviem, o čom to malo byť - ďalej že ešte s niekým a takisto že majú nejaké listy na mňa. Takže neviem, čo majú, nie som si ničoho vedomý a vydierať sa nedám, a preto som vec odstúpil Generálnej prokuratúre ako podnet na trestné stíhanie na neznámu osobu pre vydieranie.

Takže asi taký je postup Najvyššieho kontrolného úradu v tejto veci. Samozrejme, že pokračujeme ďalej, pretože týmto to pre nás nekončí. Končí s tým, že čakáme na výsledok expertízy, súdno-znalecký posudok. Ale sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré nás zaujímajú a o ktorých vás ako parlament chcem poinformovať. A ide o to, že si chceme overiť, či je spracovaný a či existuje technicko-ekonomický zdôvodniteľný rozbor, či skutočne je potreba nákupu takýchto ľahkých motorových jednotiek. Ďalej požadujeme od Železničnej spoločnosti, aby nám doručili preukázateľnosť financovania a spôsobu financovania tohto kontraktu, tejto záležitosti. Takže vyvíja sa to tak, že zrejme budeme nútení, alebo budeme vykonávať hĺbkovú kontrolu na celý proces obstarávania.

Záverom by som asi spomenul ešte jednu pochybnosť, ktorá zaznela a ktorá skutočne preukazuje právnu neznalosť v kompetenciách Najvyššieho kontrolného úradu, je to pochybnosť, či môžeme vstupovať a kontrolovať aj priebeh obstarávania. Jednoznačne áno. Treba si uvedomiť, že akciová spoločnosť v tomto konkrétnom prípade nie je majetkom súkromných osôb, ale štátu. A my sme orgán štátu, ktorý tento parlament ústavným zákonom schválil a ktorý nám udelil kompetencie a právomoci a povinnosť kontrolovať efektívnosť, hospodárnosť nakladania s majetkom štátu, štátnymi právami, zárukami, záväzkami aj pohľadávkami. Čiže je to celý komplex. My nemôžeme čakať, keď dôjde k naplneniu podstaty nesprávneho konania a s prípadným vznikom škody, ale v prípadoch, keď je to dôvodné, musíme zasahovať priebežne a okamžite. Vzhľadom na to, že išlo, už v úvode hovorené, o vysokú sumu, konali sme operatívne, ale s tým, že sme nezasahovali ani do obstarávania a nezasahovali sme ani do kompetencií ústredných orgánov štátnej správy.

Taká je moja informácia v predmetnej veci. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, nech sa páči, sadnite si na miesto navrhovateľov.

Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto má otázky na pána predsedu? Pani poslankyňa Tóthová, vy nie, vy máte procedurálny návrh. Čiže budú položené... (Reakcia z pléna.) To je bez rozpravy, pretože taký návrh nie je. Čiže budú položené otázky a pán predseda by mal reagovať. Budeme to organizovať asi tak, že sa položia otázky a potom by na ne reagoval pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V poriadku? Pán poslanec Brňák ako prvý chce položiť otázku, vy si ju zaznamenajte a potom budete reagovať.

Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda NKÚ, z médií okrem iných skutočností zaznela aj informácia, že ste sa v tejto spojitosti alebo v spojitosti s touto kauzou stretli aj s predsedom vlády pánom Dzurindom. Vychádzajúc z ústavného postavenia Najvyššieho kontrolného úradu v zmysle čl. 60 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je NKÚ nezávislý orgán, ktorého legitimita je odvodená od parlamentu, a nie od vlády alebo od iných mocí v štáte, dovolím si vám položiť otázku: Kto inicioval toto stretnutie medzi hlavným reprezentantom exekutívy a vaším úradom? Aký bol priebeh tohto rozhovoru? V čom spočívala vzájomná diskusia? A prípadne čo zaujímalo predsedu vlády pána Dzurindu? Pretože za istých okolností sa možno domnievať, že toto stretnutie mohlo do istej miery spočívať aj v pokuse o akési ovplyvňovanie NKÚ, ktoré z hľadiska ústavy by bolo protiprávne. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Lackovič, nech sa páči.

Ľ. Lackovič, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, mal by som dve otázky na vás.

Vo svojom vystúpení predseda vlády naznačil, ako ste už aj sám o tom hovorili, nekompetenciu Najvyššieho kontrolného úradu vo veci spomínaného tendra. Chcem sa vás opýtať, či považujete za možné, že sa predseda vlády takýmto spôsobom pokúša obísť nezávislý kontrolný úrad a zaangažovať do veci výlučne Úrad pre verejné obstarávanie s politicky dosadeným vedením. To je moja prvá otázka.

Druhá otázka. Objavili sa v médiách informácie o tom, že prostriedky z Európskej investičnej banky určené na nákup týchto vláčikov už boli údajne Železničnou spoločnosťou minuté. Kontrolujete aj túto vec?

A, pán predseda, mám aj jeden procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že sa tu prerokúvajú v rámci tohto bodu závažné informácie, navrhujem, aby bol do snemovne pozvaný predseda vlády.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Pavelka, nech sa páči, môžete položiť otázku vy.

V. Pavelka, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán predseda NKÚ, dnes prebehla informácia v médiách, že Železnice odklepli tento tender a že sa už pripravuje zmluva. Chcem sa vás spýtať: Ako budete postupovať, keď náhodou dôjde k podpisu tejto zmluvy? Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak ďalšiu otázku chce položiť pán poslanec Cuper. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, váš úrad okrem toho, ako sa nakladá s finančnými prostriedkami, má za úlohu skúmať aj praxeologickú stránku, to znamená účelnosť, ekonomickosť a prospešnosť, a to v danom prípade aj toho tendra, ktorý bol vyhodnocovaný. Mám otázku: Aký vplyv mohol mať na vyhodnotenie efektívnosti tendra a jeho účelnosti a prospešnosti fakt, že predsedom komisie, ktorá vyhodnocovala tender, bol brat pána Mikuláša Dzurindu ako ministerského predsedu? Mne to navodzuje skutočnosť, že o nijakú objektivitu tam jednoducho nemohlo ísť, keď sa takáto transakcia, ktorú zaplatia používatelia dopravného prostriedku v budúcnosti, alebo dopravných prostriedkov, ktoré sa mali nakúpiť, teda občania tohto štátu, zverí jednej famílii ministerského predsedu. Až príliš to vonia klientelizmom a rodinkárstvom neslýchaného rozmeru.

Vážený pán predseda, v tej súvislosti mám návrh, aby bola zriadená parlamentná komisia, ktorá by netransparentnosť celého postupu vyšetrila a vyvodila zároveň voči ministerskému predsedovi konzekvencie. Pretože nie je mysliteľné, aby sa pán ministerský predseda tváril ako morálna autorita, obetoval člena vlády len preto, aby sa očistil z rodinkárstva alebo z netransparentných tendrov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Andel, podpredseda Národnej rady. Kladú sa len otázky.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ako ste sám povedali vo svojom vystúpení, sú na vás robené skutočne veľké tlaky. Napriek tomu ste sa k tomuto problému postavili čestne a statočne, čo si hlboko vážim nielen ja, ale skutočne aj občania tejto republiky. NKÚ v tomto momente skutočne má význam. Ide totiž nielen o veľké peniaze, ale ide o osud človeka. Trebárs pán minister Macejko môže vojsť do histórie ako prvý minister, ktorý bol odvolaný kvôli podozreniu z korupcie, ale de facto, nie de iure vlastne z korupcie. Pošpiní to meno nielen jeho, ale aj jeho potomkov, jeho rodiny. Čiže to nie je jednoduché. Preto sa vás pýtam, pán predseda, lebo vy ste veľmi dôležitý človek v tejto kauze, či i naďalej napriek tým tlakom, ktoré sa budú stupňovať, dokážete tento statočný postoj podržať alebo zachovať. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Predovšetkým úvodom by som chcel povedať, že zaujal ma postoj predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý si dovolil pred médiami kritizovať Najvyšší kontrolný úrad za to, že si plní ústavou vymedzené kompetencie a právomoci. Vyjadril sa asi v tom zmysle, čo už tu bolo vysvetlené, že ide o neodôvodnený zásah. Myslím si, že sa tým spochybňuje nielen Najvyšší kontrolný úrad, ale aj Národná rada Slovenskej republiky ako taká.

Preto sa pýtam, pán predseda, podobnú otázku, myslím si, už položil tu kolega poslanec, či vás pozval pán predseda vlády na vysvetlenie tejto kauzy alebo vášho stanoviska, alebo ste ho vy informovali.

A k druhej otázke. Myslím si, že nijako ináč ako nehoráznou drzosťou musím označiť vyjadrenie Miroslava Dzurindu, ktorý sa vyhrážal trestným oznámením na jedného z popredných ústavných činiteľov - predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Preto sa chcem spýtať, pán predseda NKÚ, či pri stretnutí s Miroslavom Dzurindom došlo k požiadavkám či návrhom na zmenu stanoviska NKÚ. Ďakujem.