I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Alexander slavkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený predseda správnej rady. Len preto, aby to bolo zaznamenané v análoch chcem povedať toľko, že pokiaľ v našom systéme nepríde k zásadnej zmene, v ktorej do vzťahu medzi službu, ktorou je služba zdravotnícka, a pacienta, nevstúpia konkrétne peniaze, že keď niekto bude chcieť niečo od lekára, bude to musieť konkrétne zaplatiť, ťažko sa Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo iné poisťovne dostanú z problémov. V dnešnej situácii, keď zdravotníkom dlhuje poisťovňa, to znamená, že je tu možno nejakých 45 - 50 000 ľudí, ktorým dlhuje štát cestou poisťovne, tak preto to zaujíma aj takýto počet poslancov. Keby tento štát dlhoval 5,5 miliónu obyvateľov peniaze, tak tu sedia všetci do jedného, pretože by museli schváliť nakoniec vykrytie toho schodku, pretože by všetkých poslancov naháňalo 5,5 milióna ľudí. Dnes ich naháňa len tých 80 000 zdravotníkov, preto je taký vzťah k poisťovni. Ďakujem, skončil som.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda, predpokladám, že sa chcete vyjadri, nech sa vám páči.

M. Demeš, predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne: Ďakujem pekne za slovo, za otázky. Nečítal som celý úvod, celé úvodné slovo, lebo to bolo čítané na minulom pléne, takže toto je veľmi podobné.

A k tomu, čo ste sa, pani poslankyňa, spýtali, na to je usporiadaných viacej konferencií. Na každú z tých oblastí. Ale jeden z tých návrhov, ktorý povedal pán poslanec Slafkovský, dá sa s ním stotožniť. Konkrétna zodpovednosť za peniaze, ale aj konkrétna zodpovednosť za zdravie. Ako hovorí švajčiarske príslovie: Čo nič nestojí, za nič nestojí. Takže ak to tých ľudí temer nič nestojí, tak majú aj pocit, že to je nekvalitné, nemyslím si, že zdravotníctvo nemá tú potenciu, aby poskytovalo minimálne o sto percent lepšie služby, ako poskytuje momentálne, ale kapacitne to bohužiaľ nejde. Čo by nám teraz pomohlo, ak sa pýtate na krátke obdobie, ktoré ešte by ste mohli pomôcť, tak pokúsiť sa spomaliť alebo zmierniť ten obrovský tlak, ktorý je kladený na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z oblasti exekútorov a podnetov na konkurzy, ktoré sú existenčným ohrozovaním tejto inštitúcie, ktorá poisťuje zhruba 70 % obyvateľov a jej krach je krachom celého systému. Neexistuje to, že ak sa začnú prehlasovať do iných poisťovní, tak tie to unesú, oni to neunesú, to bude len reťazová reakcia. Čiže toto by bolo veľmi záslužné a myslím si, že je na tomto pléne niektorý z bodov ďalšieho rokovania, sú novely zákona 273 o niečom ako o exekučnej imunite, lebo sa to dostalo už tak, že platitelia, ktorí sú solventní a ktorí vedia platiť, tak im sa odnímajú peniaze ešte predtým, ako boli prijaté Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Čiže na ceste od nich do Všeobecnej sa zastavia a zoberú. Čiže to je príkaz na budúcu platbu, je to s rozhodnutiami súdu, nechcem kritizovať súdy, ale tá novela, ktorá by to spresnila, by mohla spraviť aspoň to, že sa môžeme venovať reálnej zdravotníckej, normálnej politike, a nie tomu, kde nám vypukne aký požiar. Teraz je hlavnou úlohou podávanie trestných oznámení na neplatičov a hasenie požiarov v jednotlivých regiónoch a realokácia zdrojov. Čiže tam, kde by bola ohrozená prevádzka, tam presunieme určitý finančný zdroj a, bohužiaľ, už to nie je o finančnej a zdravotnej politike, už to je o zachovaní systému, o existenčnom zachovaní systému a tam sa ani s veľmi veľkou logikou nedá spoliehať a chcem len ubezpečiť, že ani vyslanie ďalších kontrol z NKÚ, z audítorov, zo štátneho dozoru nevytlačí chýbajúce peniaze. Môžu chodiť, ale nech prídu vtedy, keď donesú chýbajúce peniaze. Vtedy ich radi privítame. Aj tak ich radi privítame, ale nevyriešime nič.

Takže to je zhruba...

Asi na to krátke obdobie, to ostatné, čo hovoríte, na čo ste sa pýtali, je to veľmi zaujímavá otázka, ale to klamanie sa, že u nás je bezplatné zdravotníctvo, článok 40 ústavy, to robí stále a stále jednu veľkú galibu v našom systéme a ak sa budeme držať toho hesla bezplatnosti, tak nemôže to inak dopadnúť.

A druhá vec, druhú chybu, zásadnú chybu, ktorú zaznamenávame už dlhé obdobie, je to, že štát platí menej za svojich poistencov, ako za nich inkasuje, ako za nich berie služieb. Čiže minieme na jedného poistenca štátu zhruba 550 Sk, ale dostaneme naňho 350. Čiže tam sa zakladá konflikt, ktorý sa každým rokom len a len prehlbuje a štát nám potom veľkodušne dá pôžičku 500 miliónov, ktorú musíme ku konca roku vrátiť. Takže to sú dve veci, odpojiť systém od štátu a zabezpečiť osobnú ingerenciu občanov za zdravie a, samozrejme, zdravotníkov za svoju činnosť.

Nehnevajte sa, že tak krátko alebo v takejto kusej podobe, ale to je asi tak na improvizáciu všetko. Ďakujem pekne, pán predseda.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť aj vy? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám za účasť. Pán predseda, pán spravodajca, takisto aj tým poslancom, ktorí vydržali do tejto chvíle v Národnej rade. Ďakujem. Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00.

(Prerušenie rokovania o 19.19 hodine.)