J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Milan Hort. Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nehlásil som sa s faktickou poznámkou na vystúpenie kolegu Krajčiho, pretože chcem v rámci rozpravy reagovať aj na jeho vystúpenie. Najskôr by som veľmi krátko vás chcel oboznámiť s tým, čo tu už aj bolo povedané, ale podľa mňa trochu nepresne.

Tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, ku ktorému nám prišlo veľa vyjadrení, stanovísk všetkých dotknutých orgánov, organizácií, či profesionálov Horskej služby alebo dobrovoľníkov, je prvý vlastne návrh, resp. prvý pokus o legislatívnu normu, ktorý by mal profesionálom, podčiarkujem, profesionálom v tejto oblasti upraviť režim od nástupu do pracovného pomeru až po dôchodok. Je to vlastne ďalší krok k tomu, aby sme zintegrovali záchranný systém na Slovensku, a je cieľom aj to, aby sa doň zaradila aj Horská záchranná služba. V žiadnom prípade tento návrh nemal ambíciu, aby komplexne vyriešil financovanie všetkých druhov Horskej služby. To je len na úvod.

Škoda, že pán kolega Krajči nebol dnes u nás vo výbore, aj keď sme, ako som už spomínal, neboli uznášaniaschopní. Ale prišli k nám na výbor zástupcovia jednotlivých horských služieb na Slovensku, čomu predchádzali ale ich stanoviská, s ktorými by som ctenú snemovňu rád oboznámil. Áno, to, čo čítal pán kolega Krajči, bolo stanovisko Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby, ktoré sme dostali na výbor tak presne, ako ho on prečítal. Pán Dr. Jaroslav Švorc nás presne, tak ako dnes pán kolega Krajči, tu oboznámil s ich pohľadom na problematiku tvorby zákona aj na problematiku podľa nich tých bolestivých miest. No a okrem Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby, čo v podstate je presne to, čo prečítal kolega Krajči a čo je jedno zo stanovísk, ktoré je nesúhlasné, prišlo ešte stanovisko zo Štátnych lesov Tatranského národného parku, ktoré ale nemalo ambíciu takýmto podrobným spôsobom vymenovať, čo by sa snáď malo zmeniť. Akurát je v ich návrhu alebo v ich stanovisku tiež neodporúčanie vo vzťahu k tomuto zákonu. Na druhej strane výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor obdržal súhlasné stanovisko Horskej služby na Slovensku, jej zdravotnej komisie, ktoré podpísal Dr. Marcel Sedlačko, ďalej stanovisko Klubu seniorov Horskej služby na Slovensku podpísané Pavlom Ferenčíkom. Ďalej, náčelník Tatranskej horskej služby Ing. Jozef Janiga poslal súhlasné stanovisko, pod ním je podpísaných ďalej 21 členov Horskej služby z Tatier a tiež máme súhlas Horskej služby na Slovensku podpísaný jej náčelníctvom z Tálov. Ústredný náčelník Horskej služby na Slovensku Milan Sekelský ho podpísal vlastnou rukou.

Prečo o tom hovorím. Dnes vo výbore sa táto problematika naozaj dosť dlho a veľmi podrobne rozdiskutovala. A nakoniec všetci, ktorí tam boli zúčastnení, vrátane tých, ktorí poslali nesúhlasné stanoviská, po diskusii a potom, čo sme sa zhodli na možných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré o chvíľu prednesiem, súhlasili s tým, aby som ja ako spravodajca vyzval snemovňu, aby tento zákon nielen posunula do tretieho čítania, ale aby ho aj schválila.

Ja by som chcel na tie veci, ktoré boli spomínané napr. vo vzťahu k tej dobrovoľnej Horskej službe reagovať aj niektorými pozmeňujúcimi návrhmi. Čiže ak teraz dovolíte oboznámim vás s tým, čo by som chcel predložiť ako pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach, ktorý podľa všetkých zúčastnených, ktorí dnes vo výbore boli účastní, by mal ten zákon vylepšiť s tým, že by bol akceptovateľný všetkými dotknutými zložkami.

Môj prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 1 písm. a) a znie: "a) organizuje a vykonáva záchrannú činnosť pri záchrane osôb, najmä v súčinnosti s Leteckou záchrannou zdravotnou službou."

Medzi tými, ktorí pôvodne mali nesúhlasné stanovisko, ale nakoniec, ak tento návrh bude prijatý, budú súhlasiť s návrhom zákona, bola aj Záchranná služba Airtransport Europe. A to, čo som pred chvíľou prečítal, je pozmeňujúci návrh, ktorý pojíma ich do tohto zákona, ide teda o spresnenie pôvodného znenia, pretože pojem, ktorý bol pôvodne v zákone, "predlekárska pomoc" príslušné platné právne predpisy na úseku zdravotníctva nevymedzujú. Zvýrazňuje sa postavenie Leteckej záchrannej zdravotnej služby pri záchranných akciách v horských oblastiach uvedených v § 3 návrhu zákona.

Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 1. Tam sa dopĺňa nové písmeno h), ktoré znie: "h) vyjadruje sa k vyznačovaniu trás a k ich označovaniu."

Toto je úloha alebo funkcia Horskej služby, ktorú doteraz vykonáva. A v zákone sa neobjavila, tak je to len doplnenie a popis skutkového stavu, ktorý už dnes Horská služba realizuje. Čiže ide o rozšírenie pôsobnosti Horskej služby oproti pôvodnej dikcii návrhu zákona.

Tretí pozmeňujúci návrh je k § 5 ods. 1: "V predvetí sa za slová "§ 4 ods. 1" vkladajú slová "a člen občianskeho združenia pri záchrannej činnosti alebo preventívnej činnosti, ak je táto činnosť organizovaná Horskou službou"."

Škoda, že tu nie je pán kolega Krajči. Toto je presne to, na čom sme sa zhodli vo výbore, že berie do zákona aj dobrovoľníkov, teda dobrovoľnej Horskej služby. Čiže navrhovaným znením sa umožňuje, aby oprávnenia Horskej služby mali pri záchrannej a preventívnej činnosti aj dobrovoľní členovia Horskej služby.

No a posledný pozmeňujúci návrh sa týka § 9. Aj ten tu už bol spomínaný. Tam sa precizuje ten § 9 nasledovne, za slová "v horskej oblasti" sa vkladajú slová "pri ktorom môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia".

Áno, všetci zúčastnení sme skonštatovali, že tam tá definícia § 9 je predsa len trošku vágna a toto je upresnenie, na ktorom sme sa všetci zhodli, a precizuje aj tento už dotknutý aj v diskusii § 9. Čiže ide o spresnenie navrhovaného textu s cieľom zamedziť extenzívny výklad.

Na základe týchto skutočností a na základe konsenzu, ktorý sa dosiahol vo výbore, by som odporúčal ctenej snemovni, aby sme neakceptovali návrh kolegu Krajčiho a aby sme zákon posunuli do tretieho čítania a schválili ho potom ako celok, pretože je to právna norma, na ktorú horské služby čakajú roky a možno desaťročia. Určite ona ešte v budúcnosti bude vylepšovaná, ale ako základ postavenia Horskej služby na Slovensku je to zákon dobrý. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Horta je jediný prihlásený, pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som chcel v plnom rozsahu podporiť pána kolegu poslanca Horta v tom, že je skutočne nutné a je najvyšší čas, aby sme vyriešili aj problém Horskej záchrannej služby. Pozrite sa, táto významná ustanovizeň je pevnou súčasťou záchranného integrovaného obvodu. Všetky ostatné zložky sú vlastne riešené osobitnými zákonmi, a preto naozaj nevidím dôvod, aby sme sa zakrývali kvôli nejakým maličkostiam alebo nepochopeniam pred tým, aby sme takýto zákon neprijali. Preto podporujem skutočne pána Horta v jeho návrhoch, vrátane jeho pozmeňujúcich návrhov, ktoré si, myslím, precizujú niektoré problémy aj v tej nielen oblasti ekonomickej, ale aj sociálnej. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Veľmi ma mrzí, že vlastne pán poslanec Krajči odišiel, ale chcem reagovať na to, čo prečítal, pretože to, čo povedal v úvode svojho vystúpenia, si myslím, bolo v rozpore vlastne a v protirečení s tým, čo potom prečítal, pretože v úvode svojho vystúpenia pán poslanec Krajči povedal, že naozaj je potrebné tento dlhoročný problém vyriešiť, bolo by ho treba vyriešiť tak, aby sme predovšetkým sledovali verejný záujem, ale potom to, čo pán poslanec Krajči prečítal, bol klasický príklad konkrétneho lobistického záujmu jedného z hráčov na tomto ihrisku. Áno, na začiatku bol problém, ja som nemal v legislatívnom pláne môjho ministerstva vôbec pripraviť návrh takéhoto zákona, len jednoducho som sa zoznámil s týmto problémom, tento problém presahoval aj hranice môjho rezortu, ten problém sa dotýkal aj iných rezortov. Začali sme sa najskôr zoznamovať so záujmami, s predstavami jednotlivých dotknutých organizácií. A myslím si, že sa nám podarilo alebo teda usilovali sme sa nájsť to, čo predstavuje naozaj verejný záujem. To znamená, že štát musí zabezpečovať záchranársku činnosť v horách a okrem toho nebráni existencii aj dobrovoľnej záchranárskej činnosti. Takže aj tie argumenty, ktoré sú napísané v tom liste, ktorý prečítal pán poslanec Krajči, jednoducho nezodpovedajú ani tomuto návrhu, pretože zákon jednoducho nijakým spôsobom neobmedzuje činnosť dobrovoľných záchranárskych organizácií, naopak, ustanovuje povinnosť spolupráce s týmito subjektmi.

Samozrejme, je absolútny nezmysel, že by tu dochádzalo k nejakým majetkovým presunom, k presunom vlastníctva. Ide len o správu majetku, ktorú bude mať iná štátna inštitúcia, ktorú zriaďujeme. Takže, nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril pán poslanec Krajči v tom, čo prečítal, ale súhlasím, naopak, s tým, čo povedal na začiatku, že tento problém treba riešiť. Navrhujeme riešenie takéto. Nedá sa prijať také riešenie, ktoré by uspokojilo všetkých, ako je to v mnohých prípadoch, keď existuje viacero čiastkových záujmov, ale nevychádzame v ústrety vlastne žiadnym konkrétnym čiastkovým záujmom. Jednoducho hľadáme spôsob, ako právne zabezpečiť to, aby tu existoval štátom garantovaný systém záchranársky aj v horách, a pritom neobmedzujeme možnosť existencie aj dobrovoľných systémov, tak ako napr. poznáme Štátny hasičský záchranársky zbor, ale pritom niekoľkonásobne viacej, ako je teda tých príslušníkov tohto zboru, existuje aj dobrovoľných hasičov. Takže bude možné, aby obdobný systém fungoval aj v horách.

Pokiaľ ide o rozpočtové zabezpečenie fungovania tohto záchranárskeho zboru alebo tejto záchrannej služby, netrúfam si ani ja povedať dnes, koľko bude na to v budúcom rozpočte. A keď by bolo treba viacej, než potrebujú, tak môžem ubezpečiť, že rozhodne sa nájdu aj zložky v mojom rezorte priamo, ktoré na to upozornia. A určite sa nájdu aj mimo môjho rezortu. Veď nikto nemá toľko, koľko by potreboval na to, aby zabezpečil všetky potreby, tak ako by si to predstavoval, želal a ako by to aj bolo možné, keby sme mali prostriedkov neobmedzene veľa. Takže bol by som len rád, keby bolo naozaj toľko prostriedkov, o koľkých píšu vo svojom vyjadrení, ktoré prečítal pán poslanec Krajči, ale, bohužiaľ, to tak asi nebude. Ale, čo je správne a čo si myslím, že je potrebné, je, že jednoducho štát musí, aj pokiaľ ide o financie, garantovať aspoň tú základnú Horskú záchrannú službu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak budete súhlasiť s návrhom zákona, myslím si, že urobíte alebo urobíme spoločne veľmi dobrý krok práve pre to, aby pohyb ľudí, občanov v horách bol bezpečnejší.

Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, tak v informácii, myslím, to nie je spoločná správa, návrhy, ktoré odsúhlasil ústavnoprávny výbor, ako aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Hort, sú návrhmi, ktoré, myslím si, len vylepšujú návrh zákona. Takže ja osobne za predkladateľa s nimi súhlasím. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Chce vyjadriť sa k rozprave spravodajca? Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ja už len veľmi krátko. Keď tu zaznela obava o nejaké majetkové úbytky alebo presuny, tak dnes zhodou okolností vo výbore náčelník Tatranskej horskej služby pán Janiga, ako aj šéf Horskej služby v Nízkych Tatrách sever pán Račko konštatovali, že za tých ostatných desať alebo pätnásť rokov majetok Horskej službe ani nepribudol, ale ani neubudol. To znamená, to všetko, s čím pracujú a čo používajú na záchranu ľudských životov, zdravia, je niečo, voči čomu oni majú úctu, pretože je to naozaj asi spoločenstvo ľudí, ktorí to, čo robia, berú ako svoje povolanie.

No a čo sa týka toho strachu, že dobrovoľná Horská služba nie je v zákone ošetrená tak, ako by byť mala, tak len jedno stanovisko prečítam:

"Predložený návrh zákona vôbec nezasahuje do postavenia a činnosti jestvujúcich občianskych združení vrátane Dobrovoľného zboru Tatranskej horskej služby, ktoré aj po prijatí zákona môžu naďalej pôsobiť. Práve naopak, návrh zákona predpokladá nepretržitú súčinnosť novozriaďovanej Horskej záchrannej služby s inými subjektmi, ktorých predmetom činnosti je horská záchrana."

Takže prosím aj ja ako spravodajca, aby ste tento návrh zákona so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, teda s tými, čo prišli z ústavnoprávneho výboru, aj s tými, čo som prečítal, ktoré vznikli u nás vo výbore, podporili. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať po 17.00 hodine.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Béla Bugár.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1624, spoločnú správu ako tlač 1624a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona by mal odôvodniť pán minister Čarnogurský, ktorý už ide. Takže prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Pán minister, nech sa páči.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, k zákonu o dobrovoľných dražbách chcem uviesť, že sme ho veľmi podrobne preberali najmä v ústavnoprávnom výbore. A prebrali sme aj správu, teda pripomienky, pozmeňujúce návrhy, pripomienky k návrhu zákona, ktoré prijímame. To znamená, že spoločnú správu výborov ako celok prijímame a návrhy, ktoré sú tam odporúčané, teda ústavnoprávnym výborom, pre istotu poviem, schvaľujeme.

Tento zákon o dobrovoľných dražbách je vlastne tak trochu akoby doplnkom novely Občianskeho zákonníka, ktorú Národná rada schválila pred dvoma či troma mesiacmi.

Tento návrh zákona umožní rýchlejšie uskutočnenie dražieb v takých prípadoch, kde to nie je sporné medzi vlastníkom veci a veriteľom, to znamená, že dražba prebehne rýchlejšie, menej spútaná predpismi, pretože súhlas oboch strán sporu takpovediac dáva záruku, že obe strany majú záujem a to znamená, že nie je tam potrebné až tak striktne chrániť práva tej alebo druhej strany. Ale to znamená, že takéto rýchle uskutočnenie dražby umožní dosiahnutie vyššej ceny, rýchlejšie uspokojenie nároku, a to znamená rýchlejšie uskutočnenie práva.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie a odôvodnenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 2353 z 3. júla 2002 pridelila vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 1085 z 10. júla 2002 a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 854 z 9. júla 2002.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 38 a sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: spoločne k bodom 1 až 18 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, spoločne k bodom 20 až 32 s návrhom schváliť ich a spoločne k bodom 34 až 37 s návrhom schváliť ich, spoločne k bodom 19, 33 a 38 s návrhom gestorského výboru tieto návrhy neschváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 1086 z 10. júla 2002.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

Nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1395, spoločnú správu ako tlač 1395a.

Teraz dávam slovo poslancovi Slafkovskému a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi niekoľkými slovami uviesť druhé čítanie o návrhu zákona o vojnových hroboch.

Tento návrh zákona zaznamenal dosť veľkú odozvu predovšetkým v kruhoch samosprávnych, pretože samosprávy sa s veľkou prevahou dnes starajú o vojnové hroby na Slovensku a nedostávali na to žiadne prostriedky od štátu, nakoľko štát prijal záväzky, že sa o ne bude starať v súvislosti alebo v súlade s humanitárnym právom, ktoré prevzal a ktoré sa stalo súčasťou našej legislatívy.

Tento návrh bol prerokovaný vo výbore pre verejnú správu, vo finančnom výbore a v ústavnoprávnom výbore s jedným problémom a to bol ten, že vláda Slovenskej republiky neprijala stanovisko k návrhu tohto zákona. Výbor finančný tento zákon odporučil a ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o tomto zákone, dokým nebude stanovisko vlády. Stanovisko vlády už k tomuto nebude, takže ani definitívne stanovisko ústavnoprávneho výboru nebude. Ja som však s mojimi kolegami, s ktorými som pripravoval tento návrh zákona, obišiel ministerstvo vnútra, kde sme prekonzultovali jednotlivé jeho stanoviská, ustanovenia, a sú tam niektoré drobné pozmeňujúce návrhy v textácii, ktoré by som potom rád v rozprave ešte uviedol ako pozmeňujúci návrh.

Takže bol by som veľmi rád, keby ste tento návrh ako snemovňa podporili. Myslím si, že v rámci našich medzinárodných povinností a dobrého, čistého svedomia tento zákon je v tej našej krajine potrebný. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi.

Teraz dávam slovo pánu poslancovi z výboru pre verejnú správu Józsefovi Kvardovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

J. Kvarda, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážený parlament, Výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu poslanca pána Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch (tlač 1395) nehlasoval o spoločnej správe výborov, pretože v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných len 5 poslancov.

Z uvedeného dôvodu predkladám ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom túto informáciu v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2042 z 10. apríla 2002 pridelila návrh poslanca pána Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor nedostal do dňa 10. júla 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku.

Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 952 zo dňa 3. mája 2002 návrh zákona schválil bez pripomienok.

Výbor pre verejnú správu uznesením č. 456 zo dňa 7. mája návrh zákona schválil bez pripomienok.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 922 zo dňa 3. mája prerušil rokovanie o návrhu do oznámenia stanoviska vlády Slovenskej republiky a k dátumu tejto informácie nepokračoval v rokovaní.

Výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor rokoval o spoločnej správe dňa 14. mája 2002 a prerušil rokovanie o návrhoch zo spoločnej správy do oznámenia stanoviska vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že stanovisko vlády Slovenskej republiky výboru doručené k 10. júlu 2002 nebolo, pokračoval výbor v rokovaní o spoločnej správe dňa 10. júla tohto roka.

Výbor pre verejnú správu nehlasoval o návrhoch zo spoločnej správy k návrhu pána poslanca Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o vojnových hroboch, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov z celkového počtu. Ako som to už spomínal, z 12 poslancov bolo prítomných iba 5 poslancov. Je to vo výpise zo zápisnice zo dňa 10. júla 2002. Predseda výboru konštatoval, že podľa § 52 ods. 4 a podľa § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku výbor neschválil spoločnú správu.

V zmysle § 80 ods. 2 preto ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa otvorila rozprava, hlasovalo o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odznejú v rozprave a o návrhu zákona ako celku.

Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Sopko nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

Pán poslanec Húska, keby ste nerušili rokovanie.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, oceňujem dobrý zámer kolegu poslanca pána Slafkovského, pretože jeho poslanecký návrh má za cieľ doplniť a upresniť právnu úpravu na zabezpečovanie starostlivosti o vojnové hroby, o vojnové cintoríny či pohrebiská vojnových konfliktov.

Slovenská republika v tejto oblasti má veľké dlhy vo vzťahu k medzinárodným zmluvám, ktorými je nesporne viazaná, predovšetkým vo vzťahu k ženevským dohovorom. Je na škodu veci, že pán minister vnútra Slovenskej republiky odišiel teraz, keď sa prerokováva tento bod, kde evidentne vláda absentuje. V právnom poriadku Slovenskej republiky oblasť štátnej správy týkajúca sa vojnových hrobov nie je dostatočne upravená.

Zdôrazňujem, že tu nejde len o centrálne vojenské cintoríny z prvej či z druhej svetovej vojny, ale takmer vo všetkých väčších mestách sú neudržiavané časti cintorínov, kde sú vojenské hroby. Cintoríny sú spravované obcami, ale kompetencie starostlivosti o vojenské cintoríny či o vojenské hroby ostali na bedrách miestnej štátnej správy. Vo väčšine prípadoch ich udržiavanie obcami je v súčasnosti alebo doteraz skôr vecou etiky a morálky ako zákonnej povinnosti, ktorá pre nás vyplýva aj z medzinárodných dohovorov. Ak by sa táto povinnosť štátu vyplývajúca z medzinárodných dohovorov presunula v rámci kompetencií na obce, malo by sa to realizovať vrátane finančného vykrytia, čo sa do dnešného dňa nestalo, ale o čo sa pokúsil kolega pán Slafkovský. Preto je potrebná komplexná právna úprava. Žiaľ, tomuto kritériu nezodpovedá ani pôvodný návrh pána poslanca Slafkovského. Možno sa k tomu priblížime pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy, ktoré treba podporiť a ktoré ja rád podporím.

Týmto návrhom zákona ak prejdú zmeny zo spoločnej správy, aj keď nie v plnom rozsahu, bude teda upravená pôsobnosť miestnej štátnej správy v oblasti starostlivosti o hroby vojnových konfliktov, ale bude upravená aj pôsobnosť práva a povinností a, je dobré, aj finančné zabezpečenie obcí, na území ktorých sa hroby nachádzajú.

Takže ešte raz zvýrazňujem, že absentuje tu nielen stanovisko vlády a nie je náhoda, že toto stanovisko nemáme, ale mne tu chýba aj iniciatíva vlády Slovenskej republiky. A je dobré, že sa našiel poslanec, ktorý vyvinul v tomto smere úspešnú iniciatívu.

Chcel by som povedať prvú takú najzávažnejšiu pripomienku k uvedenému návrhu zákona, predovšetkým to, že pred ním mal byť prijatý vládny návrh zákona o pohrebníctve. Toto je nesporne povinnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zákon o pohrebníctve aj v ďalšom období nám bude v legislatíve veľmi chýbať. A tento zákon o pohrebníctve mal by riešiť celkový vzťah cintorínov a obce a na tomto základe by mal byť špecifikovaný aj vzťah k vojnovým cintorínom. Tento spôsob riešenia je aplikovaný v Spolkovej republike Nemecko, v Maďarsku a obdobne je takýto postup uplatnený aj v Českej republike. To by umožňovalo o. i. riešiť aj také špecifické problémy, ktorých sa sčasti pán Slafkovský dotkol, ale nie v plnom rozsahu je tu vyšpecifikovaná majetková podstata a vlastnícke vzťahy vojnových cintorínov. Takýto postup by umožňoval riešiť aj otázku prepochovávania vojnových obetí, to znamená právne normy na exhumáciu, ale aj bližšiu špecifikáciu starostlivosti o vojnové cintoríny ako celok.

Okrem toho v zákone treba upraviť pojmotvorný aparát. Ďaleko precíznejšie by bolo treba formulovať pojem "vojnové obete" a zvlášť "civilné vojnové obete". Civilné vojnové obete v tejto podobe, ako to prezentuje návrh pána Slafkovského, istým spôsobom otvára aj otázku osôb, ktoré boli odsúdené už po vojne. A to vlastne nepatrí do okruhu riešených otázok. Podobne pojem "vojnové hroby" nie je presný a v medzinárodnej terminológii je skôr používaný pojem "vojnové polia" alebo "vojnové pohrebiská" alebo "vojnové hroboviská". A má to aj veľký význam vo vzťahu k masovým hrobom a k možným exhumáciám či k súhlasu na otváranie hrobov.

Chcem sa ešte dotknúť toho, čo sa pánovi Slafkovskému podarilo - špecifikovať problematiku starostlivosti, to znamená cez finančné zabezpečenie. To je ten celkový vzorec: vojnový hrob krát hodinová mzda. Je to síce reálne, ale nevystihuje to tieto problémy, kde sú hroboviská, kde nie sú známe počty pochovaných obetí na jednom hrobovom mieste. Niekde je aj vyše 200 padlých vojakov. To znamená, že náklady by mali byť riešené podľa môjho názoru trošku iným normatívom, nie cez počet hrobov ale plochu, ktorá je týmto zaberaná. Ja, samozrejme, týmto vzorec pána Slafkovského nekritizujem, len poukazujem na to, že vykonávacím predpisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky by bolo treba ešte túto oblasť dopracovať a špecifikovať.

V závere chcem upozorniť, že v zákone chýba problematika identifikácie obetí, a to v spolupráci s príslušnými krajinami, pretože je to požiadavka ženevskej konvencie, a rovnako v zákone chýba aj problematika obetí občanov viažucich sa k Slovenskej republike pochovaných na cudzom území. Tým len chcem povedať, že teda táto problematika je naozaj ešte širšia, ako to vystihol pán poslanec Slafkovský.

Na záver ešte raz chcem oceniť jeho iniciatívu, povedať, že ja veľmi rád zákon podporím, lebo je východiskom zo súčasného, neprehľadného a dlhodobo neriešeného stavu. Ale bude treba túto oblasť dotvoriť zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. A ešte raz zvýrazňujem, že snáď zaslúži si to pozornosť aj zo strany vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanca Maňka. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Sopkovi za kladný prístup k tomuto návrhu zákona. Súhlasím s tým, čo povedal. Iba je tu jeden malý rozdiel. Teoreticky skutočne by sa mali starať o tieto hroby aj miestna štátna správa, ale to iba teoreticky, lebo viem z vlastnej skúsenosti, že my ako mesto ak nedáme tam to, čo mu treba, tak štátna miestna správa nedá ani korunu. A musím povedať za mesto, kde som primátor, že tam fakt chodia prezidenti, predsedovia vlád, predsedovia parlamentov a nás to stojí obrovské finančné prostriedky, ktoré musíme vynakladať len z rozpočtu mesta. A to sa skutočne nedá zvládnuť, preto ďakujem navrhovateľom, že takýto návrh zákona predložili, a ja ho podporujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister, prosím, dovoľte mi v krátkosti poinformovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý chcem predložiť k tomu predloženému textu. A je to pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel zo spoločných diskusií na ministerstve vnútra, kde, tak ako to hovoril kolega Sopko, je pripravovaný, ale ešte v malom štádiu rozpracovanosti, zákon o pohrebníctve. Takže ak by sme čakali, kým bude tento zákon hotový, tak zase uplynie pomerne veľmi dlhý čas a nie je záruka, že tam bude otázka vojnových hrobov riešená. Veľmi by som sa potešil tomu, keby všetko to, čo spomínal kolega Sopko, bolo v tomto vládnom návrhu zákona potom upravené a doplnené s tým, že tento návrh by nám zatiaľ pomohol riešiť súčasný stav a súčasnú situáciu.

Čiže pozmeňujúce návrhy chcem prečítať. Nebudem už čítať ich odôvodnenia, pretože tie máte v laviciach, prečítam len text pozmeňujúcich návrhov.

Teda bod 1: "§ 1 znie: "Účelom zákona je zabezpečenie zachovania vojnových hrobov, pohrebísk a cintorínov, ako aj starostlivosti o ne spôsobom ustanoveným v platnom medzinárodnom humanitnom práve."."

Bod 2 pozmeňujúceho návrhu: "§ 3 znie: "Zoznamy a evidenciu, ako aj vyhľadávanie vojnových hrobov vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. A zabezpečuje ochranu vojnových hrobov a právo trvalého odpočinku vojnovým obetiam a civilným vojnovým obetiam ako aj to, že v okolí vojnových hrobov nebudú umiestnené zariadenia, ktoré sú nezlučiteľné s úctou k týmto miestam. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na náklady vyčlenené v štátnom rozpočte na príslušný rok zabezpečuje udržiavanie a starostlivosť o vojnové hroby a môže poveriť správcov vojnových hrobov technickou realizáciou, udržiavaním, starostlivosťou a úpravou vojnových hrobov."."

Bod 3: "§ 4 znie:

"Odsek 1: Štátny rozpočet Slovenskej republiky na každý príslušný rok vyčlení na jeden vojnový hrob čiastku rovnajúcu sa dvojnásobku minimálnej hodinovej mzdy podľa platného právneho predpisu v príslušnom roku. Pokiaľ vojnové hroby boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, štátny rozpočet vyčlení na jeden vojnový hrob štvornásobok minimálnej hodinovej mzdy podľa platného právneho predpisu v príslušnom roku.

Odsek 2: Podrobnosti o podmienkach na stanovenie finančných prostriedkov vyčlenených štátnym rozpočtom na príslušný rok na zabezpečenie udržiavania a starostlivosti o vojnové hroby a spôsobe a podmienkach rozdeľovania finančných prostriedkov ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky."."

Bod 4: "§ 5 znie: "Obec je správca vojnových hrobov nachádzajúcich sa v katastri obce. Obec má právo požadovať podľa podmienok a určeným spôsobom finančné prostriedky vyčlenené štátnym rozpočtom na vojnové hroby v obvode, v ktorom zabezpečuje udržiavanie a starostlivosť o vojnové hroby."." Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len dve vety na doplnenie. Celkový náklad sa odhaduje, že by to bolo okolo 5 mil. korún ročne v prepočte cez vojnové hroby, lebo tých Vojenský historický ústav eviduje 95 000 na Slovensku. Verím, že ctená snemovňa tento návrh zákona podporí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Kovačiča a Ferdinanda Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1495, spoločnú správu máte v tlači 1495a.

Teraz dávam slovo pánu poslancovi Kovačičovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.

D. Kovačič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, základné dôvody, ktoré nás viedli k vypracovaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, sme uviedli v prvom čítaní.

Chcem zdôrazniť, že hoci boli paralelne predložené novely zákonov o Bratislave a Košiciach a do druhého čítania prešiel iba zákon o Košiciach, je potrebné rokovať o ňom, pretože nedochádza k hodnotovej kolízii, upravia sa pomery v meste Košice v súvislosti s prijatím zákona č. 453/2001 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o obecnom zriadení, a pomery v Bratislave sa upravia novou zákonodarnou iniciatívou. Preto prosím ctené poslankyne a poslancov o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem za krátke odôvodnenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Viliamovi Sopkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom informoval o spoločnej správe výborov o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri prerokovaní návrhu poslancov pána Dušana Kovačiča a Ferdinanda Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2191 z 23. mája 2002 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona o meste Košice na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Gestorský výbor nedostal do 18. júna 2002 žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Návrh poslancov Národnej rady Dušana Kovačiča a Ferdinanda Petráka na vydanie novely zákona o meste Košice odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 1048 zo 14. júna 2002, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 825 z 12. júna 2002, Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 477 z 18. júna 2002 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením č. 379 z 11. júna 2002.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu vyslovil s návrhom nesúhlas.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča Národnej rade vrátiť návrh navrhovateľom na dopracovanie.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 13. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výbor odporúča hlasovať takto: en bloc prijať body 1, 2, 5, 6, 9, 10, 11 a 13 a en bloc neprijať body 3, 4, 7, 8 a 12.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov pána Kovačiča a pána Ferdinanda Petráka na vydanie novely zákona o meste Košice v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Súčasne gestorský výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru pre verejnú správu č. 482 z 18. júna 2002.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste k tomuto bodu rokovania otvorili rozpravu.