Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalším v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Igor Šulaj, pripraví sa pani Dana Podracká.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, stojím tu dnes prvýkrát na tejto historickej pôde Národnej rady, vždy som si osobne vážil Národnú radu ako inštitúciu progresívnu, pristupoval k nej s úctou a vážnosťou. I napriek tomu, že som nevedel pochopiť zmysel niektorých účtovných, daňových a ekonomických zákonov. Preto by som sa vo svojom príspevku chcel v prvej časti zaoberať predovšetkým problematikou koncepcie tvorby programového vyhlásenia a v druhej časti ekonomickou oblasťou.

Vyplývajúc z textu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky musím konštatovať nasledovné skutočnosti: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky by malo vychádzať z celospoločenských potrieb, ktorých konkrétne riešenie bolo súčasťou predvolebných programov politických strán združených v súčasnej pravicovej vládnej koalícii. V opačnom prípade sa občania voliči môžu cítiť podvedení a zostane im znovu len konštatovanie o predvolebných sľuboch politikov, ktorí po nástupe do vládnej garnitúry zmenia svoje predvolebné kritériá. Pre občanov a Národnú radu Slovenskej republiky by hlavné ciele vlády mali byť definované tak, aby bolo možné posúdiť ich plnenie v reálnom čase, aby nevyjadrovali len všeobecné fakty typu: "zlepšíme, zefektívnime, budeme analyzovať, budeme podporovať, sprehľadníme". Najmä v oblasti makroekonomiky a verejných financií by mali byť definované konkrétne číselné parametre rozhodujúcich ekonomických veličín ako napríklad vývoj štátneho dlhu, verejného dlhu a tak ďalej. Programové vyhlásenie vlády by malo definovať priority, ku ktorým by nesporne malo patriť riešenie nezamestnanosti, podpora podnikateľských aktivít, zníženie a skvalitnenie rozsiahleho štátneho aparátu a zmierňovanie veľkých sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Domnievam sa, že predovšetkým tieto veľké problémy trápia značnú časť obyvateľov Slovenska. Preto by podľa môjho názoru bolo potrebné a prehľadné, aby každá časť programového vyhlásenia mala vo svojom závere konkrétne riešenia, týkajúce sa uvedených úloh. Programové vyhlásenie vlády by malo obsahovať i sociálno-ekonomické dôsledky riešenia reforiem, ktoré by nemali znášať len občania tohto štátu. Vláda by mala pristupovať pri reformách a pri liberalizáciách cien systémovo a mala by zobrať na seba i zodpovednosť súvisiacu so zložitou ekonomickou situáciou. Nemôže presúvať celú ekonomickú a finančnú ťarchu z takýchto reforiem len na občanov.

Na druhej strane oceňujem v programovom vyhlásení vlády konkrétny cieľ súvisiaci so vstupom Slovenska do Európskej únie a NATO, a to v reálnych časových intervaloch. Myslím si, že členstvo v obidvoch inštitúciách prinesie pre Slovensko nové ekonomické, sociálne a bezpečnostné možnosti. V tejto súvislosti je však potrebné dopracovať v programovom vyhlásení vlády súbor takých opatrení, aby vstup Slovenska do EÚ a NATO bol pre Slovensko a pre obidve inštitúcie vzájomne výhodný a vytvorený na báze partnerských vzťahov. Občania tejto krajiny musia vedieť, ako sa zmenia ich sociálno-ekonomické podmienky života.

V druhej časti svojho príspevku by som sa chcel venovať niektorým kapitolám alebo niektorým nejasnostiam súvisiacimi s ekonomickou politikou. Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby Slovensko v prípade priaznivého vonkajšieho ekonomického prostredia plnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. V praktickom slova zmysle by teda vláda mala plniť maastrichtské konvergenčné kritériá, ktoré možno definovať nasledovne: Dlh nesmie prekročiť 60 % HDP, deficit verejnej správy nesmie presiahnuť podiel 3 % na hrubom domácom produkte, inflácia nesmie prekročiť o viac ako 1,5 % bodu infláciu troch štátov EÚ s najnižšou mierou inflácie. Zároveň sa v programovom vyhlásení vlády konštatuje, že v prvej časti volebného obdobia, čo je podľa môjho názoru asi myslené na roky 2003 - 2004, sa bude vláda sústreďovať na zníženie deficitu verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup do eurozóny. Preto odporúčam, aby všetky tieto kritériá týkajúce sa výšky dlhu k HDP, deficitu verejnej správy ako aj vývoja inflácie boli definované číselne. Len takéto číselné parametre môžu byť objektívne vyhodnotené a porovnateľné s plnením programového vyhlásenia vlády. Samozrejme, že ich kritické hodnoty by mali byť ohraničené maastrichtskými konvergenčnými kritériami.

V programovom vyhlásení vlády v časti ekonomická politika sa nenachádza ani zmienka o účtovníctve, v ktorom sa v súčasnosti robí reforma v súvislosti so zavedením medzinárodných účtovných štandardov. O problematike nevyhnutnosti stanovenia úloh v tejto oblasti nás presviedčajú i celosvetové problémy a skúsenosti zo Spojených štátov a Európy. Pozrime sa len na Spojené štáty a problematiku firmy Enron. V prípade vstupu do EÚ sa bude musieť i slovenské účtovníctvo prispôsobiť európskym a celosvetovým trendom. Prvým pozitívnym krokom bola novela zákona o účtovníctve z tohto roku, ktorá má byť účinná od 1. 1. 2003 a ktorá je spracovaná podľa kritérií Európskej únie na dobrej metodickej úrovni. Upozorňujem však, že podľa tejto novely musia byť ministerstvom financií publikované v Zbierke zákonov i nasledujúce legislatívne predpisy: účtová osnova pre podnikateľov, postup účtovania v sústave jednoduchého účtovania, účtová osnova pre politické strany a hnutia a iné nezárobkové organizácie, účtová osnova pre rozpočtové, príspevkové organizácie, pre banky, poisťovne, zdravotníctvo a tak ďalej. Možno, že som zabudol len na rýchle šípy a skautov. Uvedené legislatívne normy by mali byť účinné od 1. 1. 2003. Do dnešného dňa, ešte raz, do dnešného dňa nebola ani jedna takáto legislatívna norma publikovaná v Zbierke zákonov. Ich zavedenie do praxe si bude vyžadovať dôslednú analýzu všetkých subjektov, ktorých sa táto problematika týka, a následne zmenu ekonomických programov spracovávaných výpočtovou technikou. Už teraz je možné konštatovať, že je neskoro, a tak zase postavíme predovšetkým podnikateľskú sféru pred otázku riešenia časovo neriešiteľných problémov. Ak si uvedomíme skutočnosť, že správne vedené účtovníctvo poskytuje údaje i pre dane, napríklad pre daň z príjmu pridanej hodnoty alebo pre daň z príjmov, tak považujem programové vyhlásenie vlády v časti odvody a dane súvisiace so zvýšením efektívnosti výberu daní a odvodov a zjednodušenie daňovej legislatívy za nerealizovateľné. Je to smutné konštatovanie, keď v štáte, v ktorom chýbajú finančné prostriedky, nevenujeme adekvátnu pozornosť jasným účtovným a daňovým zákonom, ktoré sú predpokladom na správne a včasné platenie daní. Kto je zodpovedný za tento stav? Je to stará vláda? Nová vláda? Občanom a podnikateľským subjektom je to asi jedno. Chcú mať zákony, ktoré ich chránia a ktoré vytvárajú prehľadné a jasné podnikateľské prostredie. Mne to pripadá tak, že sme asi naozaj veľmi bohatý štát a nepotrebujeme v prvom kvartáli roku 2003 mať naozaj jasné legislatívne normy na to, aby podnikateľská sféra vedela odvádzať kvalitne dane.

Do dnešného dňa neexistujú v slovenskej daňovej legislatíve jednoznačne vymedzené pojmy zdanenia, predaja podnikov, predaja časti podnikov, fúzií spoločnosti, rozdelenie spoločností do konkurzov a likvidácií. Preto namiesto konštatovania zjednodušenia daňovej legislatívy v programovom vyhlásení navrhujem vôbec riešenie takýchto základných problémov. Máme takmer trinásť rokov po revolúcii a budeme sa zoberať problémami, ktorá ekonomická prax rieši v každodennom živote.

V programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje analyzovať možnosť zavedenia priamej dane a zjednotenia sadzieb dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Z uvedeného textu mne osobne nie je jasné, a to i napriek predvolebným proklamáciám niektorých politických strán, či táto otázka analýzy bude i skutočnosťou v daňovej legislatíve. Následne sa v programovom vyhlásení vlády vláda zaväzuje posilniť vlastné daňové príjmy obcí a stanoviť vlastné daňové príjmy vyšších územných celkov. Myslím si, že táto iniciatíva vládnej koalície bude prijatá v Národnej rade pozitívne. Osobne sa domnievam, že okrem samostatne pripravovaného zákona, ktorý by mal definovať daňové príjmy vyšších územných celkov, už v príprave zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 môže byť uplatnené prvky regionálne spravodlivejšieho rozdelenia daní pre vyššie územné celky, mestá, obce. Veď časť podielovej dane z príjmov právnických osôb sa prerozdeľuje podľa sídla spoločnosti, a to aj takých spoločností prirodzených monopolov, ktoré realizujú zisky na území celého štátu. Ide napríklad o SPP, bankové a finančné inštitúcie. Preto predpokladám, že pri zostavovaní návrhu o štátnom rozpočte bude koalícia brať vážne do úvahy nové spôsoby prerozdeľovania daní postavené na objektívnejšej prepočtovej základni na regióny, a to či už cez počet obyvateľov, alebo iné podobné kritériá. Uvedomujem si následne nevyhnutnosť predloženia zákona o rozpočtových pravidlách, tak ako je to definované vo vyhlásení. Do uvedeného zákona však potrebujem dostať v čo najkratšom čase i nové kritériá pre hodnotenie hospodárenia a zánik príspevkových organizácií, a to v reálnom čase. Tento zákon nesmie byť diskriminačný a nesmie napríklad v krátkych časových lehotách napríklad dvoch rokov pri vykazovaní straty likvidovať príspevkové organizácie. V programovom vyhlásení sa konštatuje, že vláda zabezpečí dodatočné zdanenie prírastkov majetku, ak sa preukáže, že pochádza z iných ako zo zdanených a legálnych príjmov. V tejto súvislosti upozorňujem na to, že už teraz platný zákon o daniach z príjmov v § 13 ako aj v následných paragrafoch definuje sadzby dane zo zistených majetkových prírastkov v sadzbe 38 % pre tento rok. I napriek tomu, že som istého času pracoval v ekonomickej oblasti, nerozumiem, čo vláda vlastne chce spraviť. Či chce ešte raz dodatočne zdaniť fyzickú osobu, ktorá zaplatila daň vo výške 38 % z takéhoto majetku, čo by bolo asi v rozpore s ústavou, pretože nie je možné retrospektívne dať dva tresty za jeden priestupok, alebo chce zaviesť zdanenie, ktoré už podľa platných zákonov platí. Pri mojom nepochopení mi zostáva už len veriť, že toto ustanovenie nebolo odpísané z predchádzajúceho programového vyhlásenia vlády.

Následne sa vláda zaväzuje prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Domnievam sa, že obidve právne normy, zákon o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého sa predkladajú majetkové priznania, sú veľmi komplikované a nelogické a následne zákon o preukazovaní pôvodu majetku, musia byť spracovávané vo vzájomnej súvislosti. V opačnom prípade sa nám môže stať to, že napríklad bankovému zlodejovi najprv zdaníme nelegálny príjem a potom mu ho zoberieme v zmysle nepreukázateľnosti nelegálneho príjmu.

V programovom vyhlásení vláda konštatuje, že chce zjednodušiť daňové zákony a zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie. Domnievam sa, že iniciatíva súvisiaca so zjednodušením daňových zákonov bude prijatá ústretovo i opozíciou.

V tejto súvislosti upozorňujem predovšetkým na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá je veľmi zložitá, tá, ktorá v súčasnosti už platí, a komplikovaná a ktorá má účinnosť od 1. 1. 2003. Pripojíme sa k iniciatíve novelizovať tento zákon tak, aby bol čitateľný a vykonateľný v reálnom čase. Osobne sa domnievam, že tento zákon je taký komplikovaný, že sa nedá uplatniť v praxi.

Zároveň bude potrebné pozitívne zmeny pozorne sledovať a chceme takisto sledovať zavedenie jednotnej sadzby DPH, a to tak, aby táto zmena nevyvolala ďalšie sociálno-ekonomické napätie. V programovom vyhlásení mne osobne chýba zámer vlády súvisiaci so vstupom Slovenska do Európskej únie v oblasti riadenia správy daní a colnej správy. Vláda sa bude musieť jednoznačne rozhodnúť, ktorú z uvedených inštitúcií bude intenzívnejšie budovať, a to v súvislosti s jednotným európskym trhom. Túto skutočnosť by mala vláda deklarovať v programovom vyhlásení a následne v legislatívnych a finančných aktivitách. V programovom vyhlásení vláda konštatuje, že skvalitní legislatívne prostredie za účelom stabilizácie finančného trhu. Myslím si, že najmä občania, ktorí prišli o svoje celoživotné úspory v inštitúciách typu Horizont alebo BMG Invest budú hľadať v tomto vyhlásení postup novej vlády pri vymáhaní ich pohľadávok. Preto by toto vyhlásenie vlády malo jasne konštatovať postoj novej vlády k niekoľkomiliardovému podvodu na občanoch tohto štátu.

Veľmi dôležitou časťou programového vyhlásenia je časť súvisiaca so správou a privatizáciou národného majetku. Vláda deklaruje skutočnosť, že chce dokončiť proces privatizácie. Vláda však nestanovila v programovom vyhlásení kritériá pre privatizáciu. Z uvedeného dokumentu sa nedá určiť, o ktoré rezorty a ktorých strategických podnikov sa bude privatizácia týkať. Je teda otázne, či sa bude privatizovať pošta, štátne lesy, železnice alebo sa dokončí privatizácia už časti sprivatizovaných strategických podnikov, ako je napríklad SPP. Vzhľadom na to, že ide o značnú časť majetku štátu, bolo by potrebné v programovom vyhlásení jasne a presne tieto zámery definovať. V programovom vyhlásení nie sú definované kritériá foriem privatizácie, ktoré bude vláda uprednostňovať pri dokončení privatizácie. Už v minulom období bola predchádzajúca vláda kritizovaná za netransparentný prístup k výberu foriem privatizácie, a preto by táto skutočnosť mala byť súčasťou tohto vyhlásenia. V tomto vyhlásení nie sú definované žiadne systémové opatrenia súvisiace s obhospodarovaním a ekonomickou správou finančných prostriedkov získaných z privatizácie. O nevyhnutnosti takýchto opatrení sme sa presvedčili pri takmer deväťmiliardovej kurzovej strate pri predaji SPP.

V oblasti železničnej dopravy sa vláda zaväzuje každoročne kryť zmluvne dohodnuté výkony vo verejnom záujme v plnej miere. Nuž, bolo by to naozaj vyslovene smutné a protiprávne konštatovať, že zmluvné záväzky medzi železnicou a štátom o výkonoch vo verejnom záujme by si štát neplnil. Problém, ktorý programové vyhlásenie vlády však nerieši, je definovanie a stanovenie takéhoto mechanizmu, ktorý by jasne určil vzťah medzi finančnými možnosťami štátneho rozpočtu a potrebami v osobnej preprave. To znamená, že je potrebné zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstva financií definovať princípy výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov na výkony v osobnej preprave. V opačnom prípade budú železnice i naďalej vykazovať niekoľkomiliardový rozdiel pri rôznych možných výpočtoch hospodárskeho výsledku tak, ako to bolo v predchádzajúcom roku.

Vláda sa vo svojom vyhlásení zaviazala urýchliť tempo výstavby diaľnic. Bez číselnej kvantifikácie a geografického určenia výstavby diaľnic je táto úloha takmer nekontrolovateľná. Je teda nevyhnutné vo vyhlásení tieto skutočnosti konkretizovať. Predovšetkým občania regiónov, ktoré majú značné ekonomické a sociálne problémy, ku ktorým patrí aj banskobystrický kraj, sa pýtajú, kedy budú dokončené diaľnice do stredu Slovenska. Veď kvalitná cestná infraštruktúra je jedným zo základných podmienok rozvoja tuzemských i zahraničných podnikateľských aktivít.

V poľnohospodárskej politike je cieľom prehodnotenie dotačného systému podľa kritérií EÚ pri rešpektovaní a podpore voľného trhu s agropotravinovými výrobkami. Vláda by však jasne mala v programovom vyhlásení definovať kompenzačné opatrenia súvisiace s finančnými rozdielmi. Tieto vzniknú medzi priamymi platbami do poľnohospodárstva, ktoré by sa mali pohybovať do výšky predpokladaných 25 - 30 % a trhovými podmienkami, pri ktorých vstupy do poľnohospodárstva sú totožné so vstupmi ostatných európskych štátov.

V lesnom hospodárstve predpokladá vláda postupne odbúrať dotácie zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti upozorňujem na to, že uvedené dotácie slúžili tak pre súkromný ako aj štátny sektor. Ich cieľom bola podpora pestovateľskej činnosti, podpora výskumu, zachovanie genofondu lesa ako aj obhospodarovanie takmer 25 % lesov, ktoré obhospodarujú Štátne lesy a ktoré neboli prevedené vlastníkom, a to i z dôvodu neekonomického využitia. Zároveň si je potrebné uvedomiť, že Štátne lesy obhospodarovali i lesné cesty a mosty, ktorých význam sme si uvedomili až pri záplavách na Horehroní. Z uvedených dôvodov nesúhlasím s odbúraním dotácií do lesného hospodárstva bez následných systémových ekonomických opatrení.

Vláda sa zaväzuje prijať opatrenia súvisiace s dereguláciou nájomného a energetického trhu do času vstupu do EÚ. V tejto súvislosti upozorňujem na skutočnosť, že ak štát presunie značnú časť finančnej zodpovednosti na občana a rodinu, bude musieť vytvoriť i následné opatrenia v sociálnej politike, ktoré budú kompenzovať tieto silné finančné dopady predovšetkým pre rodiny s nižšími príjmami. Na základe uvedených skutočností konštatujem, že pre mňa ako pre osobu je programové vyhlásenie vlády chápané ako otvorený materiál, ktorý je spracovaný formálne, to znamená, že nedáva jasnú konkrétnu odpoveď na riešenie zložitých sociálnych a ekonomických problémov, o ktorých som sa zmienil. Preto odporúčam uvedený dokument prepracovať s cieľom odstránenia uvedených nedostatkov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Dana Podracká. Ďalším v poradí je pán poslanec Karol Džupa.

D. Podracká, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, panie poslankyne a poslanci. Za týmto špiritistickým stolíkom sa budem znova a znova pokúšať vyvolávať ducha kultúry, aj keď tuším, že to bude tak, ako hovorí básnik - vždy bezvýsledne. Stačilo mi niekoľko dní strávených v parlamente, keď sa v prvom čítaní schvaľovalo 22 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, aby som pochopila, že Slovensko je choré na liberalizmus a je na konci s ekonomickým dychom. V tomto fóre nerozhoduje logika, ale štatistika. Stačí mať o štyri hlasy viac a jednoduchá väčšina rozhodne o osude piatich miliónov. Pre spisovateľa je táto skutočnosť náramne zaujímavá, ale pre občanov je iba potvrdením ich vlastnej nemohúcnosti. Dobre viem, že robiť kultúrnu politiku v malom štáte je mimoriadne obťažné. Čo ma zaráža, je fakt, že úplne zlyhal ochranný systém národnej kultúry a všetko ide od desiatich k piatim. Žijeme kultúrnu anarchiu, stav kultúry je taký ako súčasné umenie. Hovorí o chaose, gestikuláciách v samote alebo o histórii vlastnej jalovej duše. Akú cenu má pre našu neoliberálnu pravicovú vládu kultúra, sa dozvieme o niekoľko dní pri návrhu rozpočtu, ale už dnes vieme, že to bude krádež desaťročia.

Mysleli sme si, že štvorročné obdobie vládnutia minulej vlády bude len tragickou epizódou v dejinách slovenskej kultúry. Verili sme, že štátna podpora kultúry sa stane základnou úlohou štátnej politiky, ale zlikvidovalo sa Národné centrum mediálnej komunikácie, Matici slovenskej sa odňali financie, kompetencie a budovy, slovenská kinematografia vytvárala menej diel ako v deväťdesiatych rokoch (20. storočia), divadlá sa skomercionalizovali a začali uvádzať sezóny dielami cudzích, nie domácich autorov. Napríklad Zahradníkova hra Azyl musela hľadať azyl v moskovskom divadle, pretože na domácej pôde bola ministrom Kňažkom zakázaná.

Jediné, v čom sme nezlyhali, bolo nájsť ľudí, ktorí vedeli, ako sa likvidujú súbory, prehliadky, festivaly, ústavy a centrá spolu s ľuďmi. Ale čo si budeme navrávať. Pravda patrí víťazom a je to tak aj v programovom vyhlásení vlády, ktorá sa v ňom okrem iného zaviazala, že bude, citujem: "... vytvárať podmienky na dôslednú ochranu duševného vlastníctva a práv z toho vyplývajúcich". Keďže som milovníčka duševného vlastníctva, podrobne som si preštudovala autorský zákon č. 383/1997 Z. z. Vyčerpávajúcim spôsobom hovorí o autorskom práve vo všetkých oblastiach tvorby, distribúcie a šírenia diela.

Legislatívna ochrana autora v tomto zmysle zákona je nespochybniteľná. Aká je však prax? Autor je posledným a zanedbateľným reťazcom trhového mechanizmu. Je žobrákom naháňajúcim vlastnú žobračenku. Pravda je na strane trhu, nie na strane autora a jeho diela. Podobná situácia je aj v oblasti literárnych časopisov. Byrokratický aparát na ministerstve kultúry po poskytnutí čiastkovej dotácie v januári kalendárneho roka vynaložil všetky svoje schopnosti na to, aby sa dotácia dostala do redakcií až po deviatich mesiacoch, teda v septembri. A je to tak každoročne.

Peklo je pre umelcov. Sú žobrákmi v slobodnom svete matérie, ktorý kultúru odsunul na vedľajšiu koľaj. A aj v programovom vyhlásení vláda preň našla výhybku až za športom. Chceme veriť, že stratégia rozvoja slovenského knihovníctva, proklamovaná v programovom vyhlásení vlády, nezabudne ani na čitateľa, ale ani na autora a ministerstvo kultúry zabezpečí distribúciu pôvodnej slovenskej literatúry do knižníc tak, že od vydavateľa odkúpi časť nákladu, čím pomôže trom veciam odrazu - vydavateľovi, autorovi i čitateľovi. Rovnako je nevyhnutné vytvorenie koordinačného centra prekladov slovenskej knihy do zahraničia, ktoré by pracovalo nie "voluntárne", ale koncepčne až po uvedenie knihy na zahraničnom trhu. Rovnako chceme veriť, že vláda presadí podľa českého vzoru päťpercentné DHP vzťahujúce sa na pôvodnú slovenskú literatúru, aby vydávanie kníh slovenských autorov bolo atraktívne pre vydavateľa, ale aj pre čitateľa, najmä pre študujúcu mládež.

Opozícia sa vždy dožadovala vysielacieho času pre prenosy z parlamentu, aby občania mali možnosť na vlastné oči vidieť, aký boj sa tu zvádza o presadenie straníckych záujmov a až potom o občana. Budeme sa dožadovať aj zákona na podporu opozičných médií, ako je to vo Francúzsku, aby tí, ktorí majú iný názor, mali svoje miesto na trhu myslenia a práce a nemuseli zato patriť k občanom druhej kategórie. Potešilo by nás založenie Inštitútu slovenskej národnej štátnosti, ako je to v niektorých susedných krajinách, napríklad v Poľsku majú aj Inštitút samostatnosti, aj Valesov inštitút. Inštitút slovenskej národnej štátnosti by vláda mohla založiť v roku 2003 na počesť 10. výročia vzniku Slovenskej republiky. Inštitút by sa mal zameriavať na kultúrne aktivity súvisiace s pôvodnou slovenskou tvorbou, od literárnej po filmovú, ako aj na vedecké aktivity, tvorbu učebníc zameraných na dejiny, ako aj občiansku a vlasteneckú výchovu. Odborníci by mohli viesť vedecké a magisterské práce. Prevzali by na seba aj starostlivosť o internetovú stránku zameranú na vznik a vývoj slovenskej štátnosti. Slovensko by malo aspoň inštitucionálnu záruku, že zostane samo sebou na americkej mape Európy.

Na našom poslednom zasadaní výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá sa hovorilo aj o odpolitizovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasovej rady. Je mi to opozične sympatické, pretože niet škodlivejšieho predsudku ako prisudzovať štátnu moc v oblasti kultúrnej tvorby, pretože každá politická moc je sterilná. Je sterilná, je arogantná a jej podstatou je iba ekonomické ovládanie ľudí. Patrím k tým idealistom, ktorý sa nevzdávajú čakania na takú vládu, ktorá bude duševné vlastníctvo stotožňovať s občanmi Slovenskej republiky. Víťazi sa zachránia, len ak si vážia porazených. Opozícia musí dokázať, že sme hodní hanby, ktorá v podobe tejto vlády postihla Slovensko. Preto programové vyhlásenie vlády v tejto podobe nepodporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, nechcem skutočne zdržiavať, ale v nadväznosti na slová pani poslankyne Podhradskej a vidiac tu prítomného pána ministra kultúry Chmela by som bol veľmi rád, keby pán minister eventuálne v debate v nejakom ďalšom dni prerokovávania tohto programového vyhlásenia vystúpil s jednou jedinou poznámkou, ako je to s útlmovým programom ministerstva kultúry. Nehovoríme o tom v tejto chvíli vôbec, ale prečítali sme si to v médiách, zhruba pred tromi-štyrmi týždňami, proste visí to tu stále vo vzduchu. Keď hovorila pani poslankyňa o kultúrnom chaose, naozaj to bol kultúrny chaos. Chcem tieto slová podčiarknuť a práve preto my vkladáme do tohto nového ministerstva kultúry nádeje istého nového poriadku. Hovorili sme často o kultúrnom minime, ktoré sa objaví v tomto programovom vyhlásení ako veľmi sympatický pojem. Preto na druhej strane útlmový program ministerstva kultúry sa mi zdá v protirečení k tomuto vyhláseniu, ktoré sme si mohli prečítať. Takže ešte raz by som poprosil, ak by si pán minister kultúry našiel čas v priebehu ďalších dní a poctil by nás svojou prítomnosťou, boli by sme veľmi radi, keby sa k tomuto takzvanému útlmovému programu ministerstva kultúry vyjadril. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. V rozprave pokračuje pán poslanec Karol Džupa. Nech sa páči. Ďalším v poradí je pán poslanec Ladislav Polka.

K. Džupa, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dámy, vážení členovia vlády, páni. Vo svojom príspevku sa chcem venovať predovšetkým zdravotníctvu a hodnoteniu tejto kapitoly programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Predsa nemôžem opomenúť ďalšie oblasti, lebo až ich posúdením možno získať ucelenejší názor.

Pri letmom čítaní programového vyhlásenia vlády človek musel nevdojak konštatovať, že ho možno považovať dňom schválenia za splnený. Podrobnejšie štúdium dáva predsa len iný pohľad. Vláda Slovenskej republiky, respektíve určité záujmové skupiny do programového vyhlásenia vlády zapracovali svoje skutočné ciele, niekoľko oblastí prioritného záujmu a obalili ich textom, ktorý ľudia chcú počuť, ale v konečnom dôsledku nie je záväzný. Použijem dva príklady. V kapitole sociálna oblasť z hľadiska spravovaného objemu štátnych financií dosť lukratívnej, obsahuje programové vyhlásenie vlády niektoré priority zoradené do téz. Stačí ich iba trochu prehodiť bez obavy, že stratia na význame, či budú vyňaté z kontextu, citujem: "Zámerom vlády je posunúť úhrady nemocenských dávok pri krátkodobej pracovnej neschopnosti zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa a," a to podčiarkujem, "s primeranou participáciou zamestnanca". Koniec citátu. Téza, o ktorej možno a aj sa bude dlho diskutovať, takzvaná odpútavacia téza. Ale pokračujem, opäť citát: "Vláda prehodnotí platné znenie zákona o sociálnom poistení ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti." Teda téza s jasným signálom, že vláda bude apelovať na rýchlosť legislatívnej úpravy. Prečo asi? Ďalšia téza následne hovorí, opäť citát: "Vláda prehodnotí aj štruktúru a pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne". Nás už posúva konkrétnejšie ďalší citát: "Vláda posúdi možnosti decentralizácie systému dávok sociálnej pomoci". Teda zmena štruktúry aj systému. Programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti pokračuje: "Vláda dôkladne zanalyzuje Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní, v iných oblastiach programového vyhlásenia vlády aj zákon o verejnej a štátnej službe a navrhne zmeny". A systém sa začína uzatvárať. Najmä keď do programového vyhlásenia vlády je zahrnuté, že vláda navrhne transformáciu sociálnych služieb na princípe decentralizácie a odštátnenia ich služieb. A kruh sa uzatvorí, lebo: "... vláda zavedie základné štandardy na financovania a kvalitu sociálnych služieb, systém udeľovania licencií a kontroly". Koniec citátu. Ide naozaj o decentralizáciu a deetapizáciu alebo o centralizáciu a monopolizáciu.

Iný príklad z inej oblasti. V kapitole výchova a vzdelanie v časti regionálne školstvo sa jedným dychom konštatuje, citát: "Hlavným poslaním je poskytovať služby na základe slobodnej ponuky a dopytu." Pritom v ďalšej časti pokračuje: "... aby v zásade každý mohol študovať po splnení predpísaných kritérií na takom type školy, o ktorý má prioritne záujem", čo už samo osebe je v určitom rozpore. Ale ďalej v kapitole sociálna oblasť, podkapitola sociálna politika, odsek rodina programové vyhlásenie vlády konštatuje že, citujem: "Zámerom vlády je oddeliť poskytovania prídavkov na deti od finančnej podpory študentov vysokých škôl, ktoré bude riešiť osobitným systémov štipendií v rámci dokončenia reformy vysokoškolského štúdia". Vzápätí text pokračuje: "Vláda zváži, do akej miery tento krok uskutoční aj v rámci stredných škôl". A okruh sa pekne opäť uzatvoril. Teda nielen výber uchádzačov o vysokoškolské štúdium bude limitovaný solventnosťou rodinného zázemia s prípadným prísľubom nejakej výpomoci, ale bude sa presúvať aj na záujemcov o stredoškolské vzdelanie. Potom je jasné, že prijímacie pohovory nebudú musieť byť, lebo budú všetci prijatí a/lebo - budú platiť. Uvedené dva príklady zapadajú do všeobecného hodnotenia. Pred voľbami a po voľbách v roku 1998 vláda sľubovala, ale nesplnila. Po voľbách 2002 opäť sľubuje a aj splní, lebo si to ľudia zaplatia. A kým sa spamätajú, nastane nevídaná koncentrácia, monopolizácia a centralizácia rozhodovacích kontrolných systémov a vládnych kompetencií do rúk presne a dopredu definovaného súkromného sektora priamo alebo v dvoch-troch krokoch cez systém verejného sektora. A toto je základný rozdiel nášho ponímania problematiky. Nespochybňujeme dôležitosť a potrebu odštátnenia a presunu kompetencií, ale z pohľadu rozsahu výkonu rezortnosti, medzirezortnosti, musí mať zásadnú koncepčnú a kontrolno-metodickú úlohu najmä v tomto priestore a čase štát. Lebo v prípade, ako ho definuje programové vyhlásenie vlády, čo vlastne vláda odsúva spod svojho vplyvu a vplyvu štátu, rozhodovanie či rozdeľovanie toku štátnych finančných prostriedkov? Prerozdeľovanie alebo jeho ovplyvňovanie? Použil som len dva príklady, predpokladám a už sa aj čiastočne deje, že kolegovia odborníci na jednotlivé oblasti nielen nášho klubu pomenujú ďalšie a skomentujú omnoho dôkladnejšie a presnejšie. Mne mali príklady poslúžiť len na to, aby poukázali, že takýto vývoj výstupov programového vyhlásenia vlády je skutočným, kontinuálnym pokračovaním toho, čo sa v našej krajine dialo v poslednom volebnom období. Na konci tohto predpokladá programové vyhlásenie vlády taký stav rozpracovanosti systému a do takej podoby, ktorú už žiadny výsledok ďalších volieb neovplyvní, lebo v základných systémoch rozhodovania a rozdeľovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na záver tohto volebného obdobia už bude všetko zabetónované, nemenné a definitívne. Či potom vláde Slovenskej republiky záleží skutočne na obyvateľovi, alebo pripravuje pôdu pre vlastné záujmové skupiny, si môže zodpovedať každý sám.

Predseda vlády Slovenskej republiky charakterizoval programové vyhlásenie vlády ako víziu či vízie vlády na najbližšie obdobie. Ale koncipované tézy v mnohých kapitolách neberú do úvahy predchádzajúce obdobie, akoby neexistovalo, alebo bolo ucelene ukončené, by vytvorilo solídnu bázu pre súčasnosť a budúcnosť. Programové vyhlásenie vlády neobsahuje zmienku alebo záväzok dopracovať, ale hlavne opraviť to, čo bolo urobené zle a horšie za posledné štyri roky. Najmä z hľadiska ekonomických dopadov na štát a jeho obyvateľov. Samotný fakt, že Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní urýchlene rokuje o novelizácii vyše dvadsiatky zákonov, hovorí za mnohé. Aj z programového vyhlásenia vlády je zrejmé, že budú nasledovať ďalšie novely s predpokladom urýchleného prerokovania v parlamente. Hovoriť preto o programovom vyhlásení ako o víziách je nanajvýš príhodné. Lebo pokým sa tieto dostanú hoci len do nábehu a to v každom rezorte, v každej jeho oblasti a v medzirezortnom priestore budú dobiehať dôsledky predchádzajúceho obdobia. Preto nemožno predpokladať, že nová vláda novým programovým vyhlásením začína stavať takpovediac na zelenej lúke, ani to, že má základy, na ktorých môže stavať múry, lebo jedinou kontinuitou sú výmysly s presunom, nakladaním a presmerovaním a novou inštitucionalizáciou zdrojov štátu s cieľom de facto ovládať štát. Ak sa to naplní, bude jedno, kto vyhrá nasledujúce voľby. A takáto logika a vývoj zakladajú veľké riziká pre všetkých obyvateľov Slovenska.

Aj v kontexte povedaného musíme posudzovať programové vyhlásenie vlády v kapitole zdravotníctva, predovšetkým si položiť otázku, je skutočnou alebo proklamovanou prioritou vlády Slovenskej republiky? Nie je v nej určitá paralela s príkladmi zo sociálnej oblasti a školstva, ak si dáme do súvislosti, vláda mala dať - dala, chcela vziať a vzala? Totiž po pravde treba priznať, že programové vyhlásenie vlády v kapitole zdravotníctvo je menej zaťažené prioritami jednotlivcov alebo záujmových skupín a na mnohé prvky transformácie v prospech troch základných zainteresovaných zložiek - to jest občana, zdravotníka a štátu, preto sa s niektorými možno stotožniť a ich aj podporiť. Najvážnejší brzdiaci faktor prezentovaných téz je skutočnosť, že aspoň v teoretickej rovine nezohľadňuje vývoj v rezorte za posledné štyri roky a výraznejšie hendikepuje vo svojich dôsledkoch predovšetkým občana a zdravotníckych pracovníkov. Obdobie posledných štyroch rokov spôsobilo, že Slovenské zdravotníctvo sa dostalo do vážnej ekonomickej, organizačnej, ale aj odbornej a morálnej krízy. Dôsledky sú zreteľné a budú ešte dobiehať. Ich rozsah a stupeň závažnosti je dnes taký, že obrazne povedané, ak vláda chce rozbehnúť navrhované transformačné kroky, bude potrebovať dve ministerstvá zdravotníctva, transformačné a naprávacie. Dôležitou súčasťou pri transformácii zdravotníctva je ľudský faktor, snáď o niečo zreteľnejšie ovplyvňujúci praktickú aplikáciu transformácie ako v iných odvetviach. Záujem štátu v programovom vyhlásení vlády sa, žiaľ, prezentuje predovšetkým enormnou snahou znížiť nároky na štátny rozpočet a to je málo. Programové vyhlásenie vlády totiž akoby automaticky predpokladalo pokročilý stupeň organizačno-koncepčného kontextu, teda určitý stupeň rozpracovanosti, hlavne odborno-organizačného a aplikačného a toto chýba. A ďalej predpokladá určitý stupeň uvedomelosti zainteresovaných, teda občana a zdravotníka a ten už nemá veľa rezerv. Preto nie je zvlášť ťažké odhadnúť predpokladaný vývoj. Naozaj hrozí, že budeme svedkami razantného nástupu reformy, vzápätí aj jej razantného ústupu, ktorý, mimochodom, niekomu zlomí väzy. V konečnom dôsledku dopadne negatívne aj na rezort. Narazí na bariéru uvedeného hendikepu ľudských zdrojov, nevôľu, neochotu, netrpezlivosť, na protesty brzdiace mechanizmy a podobne, v celej palete ľudí, profesií a záujem nepreberného a ľudského profesionálneho zamerania. Ak prirátam, že naštartovanie transformácií bude súbežne spomaľovať odstraňovanie chýb z nedávnej minulosti, jej skutočný nábeh sa bude odďaľovať alebo brzdiť. Aj preto musíme niekoľkokrát uvádzanú proporcionalitu a nadväznosť z pohľadu proklamovaných téz spochybniť, lebo kontinuita tu jednoducho nie je, nebola založená. Nový systém to sám osebe nevyrieši, lebo najmä v reálnej praxi nemá vybudované aplikačné a realizačné systémy a tými predovšetkým v zásade v tej ideovej oblasti a následne aplikačnej. A teda nielen na centrálnej, ale na výkonnej úrovni, česť výnimkám. A to je najväčší problém proklamovanej transformácie a jej najväčšie riziko. Sme pripravení napomáhať jeho riešenie, lebo bude potrebovať absolútnu mobilizáciu odborno-organizačných kapacít a tých vo všeobecnosti na Slovensku nemáme prebytok. Nie to, aby s nimi disponovala jedna či štyri politické strany. Ale dôsledky v zmysle politických dopadov, najmä vo vnútri koalície, nevieme a ani pravdepodobne nebudeme schopní ovplyvniť a to je už veľmi vážny problém.

Povedal som, že mnohé priority programových téz v kapitole zdravotníctvo môžeme podporiť. Neznamená to, že všetky. Na niektoré musím poukázať. Predovšetkým vnímame úlohu štátu a vlády v danom čase a v danom priestore v rezorte zdravotníctva ako povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Podotýkam ešte raz, v danom priestore a v danom čase.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, musím vás upozorniť, že sa skončil rokovací deň. Chcem sa vás spýtať, či vaše vystúpenie bude ešte dlhé, tak aby sme teda prípadne pokračovali zajtra, alebo či skončíme v nejakom krátkom časovom horizonte.

K. Džupa, poslanec: Pani podpredsedníčka, moje vystúpenie je pripravené v súlade so závažnosťou problematiky, ktorú parlament prijíma.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: O tom nepochybujem. Pýtam sa iba na tie časové súvislosti.

K. Džupa, poslanec: Neviem, neviem to odhadnúť. Desať minút.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Myslím si, že by sme mohli pokračovať zajtra o 9.00 hodine vaším vystúpením.

K. Džupa, poslanec: Vy ste predsedajúca, vy rozhodujete.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 3. schôdze Národnej rady, pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine. Ďakujem za spoluprácu, dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)