Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Igor Pinkava. Konštatujem, že nie je prítomný a stráca poradie. Pán Miroslav Číž je ďalší v poradí, ktorý opakovane dostáva možnosť vystúpiť v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán Cabaj.

M. Číž, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka, programové vyhlásenie vlády a proces jeho schvaľovania býva významným indikátorom politickej kultúry v krajine. Jeho úlohou je predstaviť politický program vlády na obdobie štyroch rokov, z ktorého charakteru možno vyčítať, ako vníma vláda stav spravovanej krajiny, ako stanoví hierarchický systém hodnôt, z ktorých vychádza, naznačí súbor strategických zámerov, strednodo-bých úloh či mechanizmus riešenia aktuálne definovaných problé-mov. Stanoví tiež metódy a štýl svojej práce, pokúsi sa o identifikáciu vývojových problémov a rozvojových príležitostí.

Všeobecná časť programového vyhlásenia alebo, ak chceme, politická časť by teda mala obsahovať vyhodnotenie hodnotovej orientácie našej spoločnosti na základe historického vývoja, analýzu relevantnej situácie, vytýčenie strategických cieľov a prognózu uskutočniteľnosti zámerov, príslušné časové a zdrojové údaje. V osobitnej časti sa potom zvyknú uvádzať odvetvové spravovacie údaje s príslušnou mierou konkrétnosti, vecných zámerov a konkrétne definované a následne kontrolovateľné ciele. Takto stanovená štruktúra nie je samoúčelná. Demonštruje totiž vzťah parlamentnej demokracie v štáte celkove k demokracii ako k hodnote, vzťahu vládnej moci k občanom voličom, zabezpečuje transparentnosť vládnutia a vytvára klímu dôvery medzi štátom (mocou) a občianskou spoločnosťou alebo, ak chceme, občanmi.

Pokiaľ ide o rozhodnutia na makroúrovni, nevyhnutné sú tiež v globalizovanej spoločnosti úvahy o celkovej situácii vo svete a jej vplyvu na dianie v nami spravovanom priestore. Vláda má demonštrovať svoju intelektuálnu schopnosť zmysluplne spravovať krajinu aj so širšími okolnosťami prípravy programového vyhlásenia vlády, prezentovať svoje odborné zázemie a úlohy a očakávania pre nižšie stupne mechanizmu správy štátu. Miera konkrétnosti programového vyhlásenia vlády je tiež indikatívna. Existujú štáty s vyššou mierou politickej kultúry, kde patrí k politickým zvyklostiam napríklad, že súčasťou programového dokumentu sú len také úlohy, ktoré boli súčasťou volebných programov koaličných strán, a platí zásada viazanosti ich obsahu.

Dovoľte mi skonštatovať v súlade s mnohými ďalšími predreč-níkmi, že predložený materiál nespĺňa náležitosti programového vyhlásenia vlády, je nadmerne nekonkrétny, výrazne sťažuje možnosť reálnej parlamentnej kontroly a rozhodne sa nestane dokumentom, s ktorým budeme v období štyroch rokov zmysluplne pracovať. Osobitne sa toto konštatovanie dotýka problematiky verejnej správy, v ktorej mám tú česť pôsobiť počas celého môjho profesionálneho života. Ak pán staronový premiér alebo pán podpredseda vlády, pri všetkej úcte, vyhlásili reformu verejnej správy za jeden z najdôležitejších prvkov reformného procesu svojej vlády v uplynulom období, tak pre pravdepodobne dôležité pokračovanie nám predkladá štyri odseky, z ktorých sa dozvieme, že vláda bude pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy a utvoríme podmienky obdobné v Európskej únii. Okrem toho pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy a pravdepodobne zruší okresné úrady. Vláda bude tiež dôsledne realizovať koncepciu vzdelávania vo verejnej správe a uvedie nový register obyvateľov do prevádzky.

Dovoľte mi povedať - a zdôrazňujem, že som ochotný niesť zodpovednosť za svoje slová -, že ide o pravdepodobne zlý žart a vzťah vlády k parlamentu je prinajmenšom opozíciou aj pri rešpektovaní možných názorových rozdielov nepochopiteľný. Verejná správa je totiž jedným z rozhodujúcich faktorov zaistenia vonkajšej ekonomickej a sociálnej konkurencieschopnosti slovenskej spoločnosti a vzhľadom na svoj charakter v rámci celého verejného sektoru aj významným faktorom udržania vnútorného sociálneho zmieru.

Vážený pán podpredseda, kompetentná, výkonná, dobre územne a vecne štruktúrovaná verejná správa, úzko spolupracujúca tak s občianskou verejnosťou, ako aj s vedeckou a odbornou komunitou, predstavuje významný národnoštátny záujem a hlavne reálny potenciálny zdroj rozvoja. Pán podpredseda, Slovensko skutočne potrebuje vytvárať taký súbor verejných inštitúcií, ktoré sú schopné stimulovať hospodársky rast. Potrebuje proporcionálne rozdelenie súborov orgánov verejnej správy v území, ktoré vytvoria lepší priestor na kvalitu výkonu správy, jej efektivitu, na zabezpečenie dodržiavania práva, jeho vykonateľnosti tak vo vzťahu k občanom, právnickým osobám, ale čo je veľmi dôležité, aj k budúcim zahraničným investorom. Skutočne potrebujeme vytvoriť životaschopné regióny s primeranými vnútornými a externými zdrojmi, s dostatočne širokou hospodárskou, intelektuálnou a priestorovou kapacitou, s čo možno najlepšou vyváženosťou centrálnej, regionálnej a miestnej úrovne, ich financovanie a vhodné stanovenie miery zodpovednosti za zverené právomoci a kompetencie.

Skutočne potrebujeme reorganizovať ústrednú úroveň štátnej správy, potrebujeme racionalizovať počet ministerstiev, ale hlavne zmeniť charakter ich práce, znovu definovať úlohy, ktoré ich majú zabezpečovať, vytvoriť zmysluplné rozvojové programy s potrebnými mechanizmami medziministerskej alebo, ak chcete, horizontálnej ministerskej koordinácie. Nemusíme sa zamyslieť nad efektivitou správy malých obcí, doriešiť formy kontroly nad dodržiavaním zákonnosti vo všetkých orgánoch verejnej moci, rovnako ako riadnu a komplexnú kontrolu spotreby verejných financií?

Pán podpredseda, Slovensko jednoznačne potrebuje rekonštrukciu štátu s jednoznačnou úlohou zvýšiť správnu efektivitu a kvalitu uspokojovania potrieb ľudí a zároveň zabezpečiť základné integračné záujmy štátu. Olson a Niscanen, iste vám známi významní ekonómovia zo sféry verejných financií, tiež upozorňujú, že bohatstvo štátu závisí v prvom rade od toho, ako sa jednotlivým spoločenstvám podarí udržať verejnú správu vo funkčnom stave a zabrániť tendencii iba prerozdeľovania bohatstva miesto toho, aby sme napomáhali jeho utváraniu. Čaká nás nevyhnutná diskusia vymedzená potrebou funkčnosti štátu, ale aj národnoštátnych záujmov, integračných potrieb a rozsahu decentralizácie, a to aj v súvislosti s existujúcimi domácimi transformačnými ťažkosťami. Teda posúdiť rozsah vzniku nových mocí v štáte vzhľadom na potrebu konzistencie štátu a reálneho uplatnenia princípu subsidiarity. Chcem vás ubezpečiť, že akékoľvek zjednodušovania sú veľmi nebezpečné a nesmierne rizikové. Ak hodnotíme skúsenosti západných štátov, nemôžu nám uniknúť rozdiely medzi Holandskom s centralizovanou a tradične efektívnou správou a s byrokratizovanou a decentralizovanou správou v Belgicku.

Chcem zdôrazniť tiež známu pravdu, že fungovanie ekonomického systému je závislé aj od efektivity spoločenského rozhodovania, teda je nesmierne dôležité, aby fungovanie trhu bolo efektívne doplňované hierarchiami riadenia a optimálne stanovenými inštitucionálnymi štruktúrami s cieľom umožňovať ekonomickú efektivitu. Európa nám predsa ponúka široké spektrum alternatív a nebezpečenstvo nekritického preferovania a mechanickej transplantácie v krajinách Európskej únie ešte nefungujúcej štruktúry ideových zásad môže byť neprimerané.

Dovoľte mi - a má to veľký význam pre naše budúce diskusie o charaktere verejnej správy na Slovensku - uviesť niekoľko zásadných princípov, ktorými sa riadi reforma verejnej správy v krajinách OECD.

1. Stanovenie strategických cieľov robí vláda na úrovni centrálnej, regionálnej a lokálnej.

2. Vyjasnenie zodpovednosti a úradov v závislosti od cieľov na rozdiel od zodpovednosti, tak ako to robíme doteraz, iba podľa právnych predpisov.

3. Nahradzovanie priameho riadenia operatívy a regulácie podľa nariadení nepriamou reguláciou podľa cieľov.

4. Presun rozhodovania operatívy do efektívnejších rúk, mechanizmy privatizácie a regulačný dozor, decentralizácia a centralizácia v rámci funkčného vymedzenia podstaty, a to podľa princípu subsidiarity, ale reálneho princípu subsidiarity.

5. Rešpektovanie pravidiel efektívnosti, to znamená posudzovať jednotlivé procesy vo vzťahu nákladov a výnosov.

6. Stanovenie rozpočtových limitov a zaistenie verejného dozoru nad rozpočtami.

7. Čo je rovnako nesporne dôležité, dozor nad vysokou kvalitou ľudských zdrojov.

Okrem týchto poznámok mi dovoľte uviesť niekoľko ďalších momentov. Reforma verejnej správy musí mať jasne politologicky, ekonomicky a sociologicky zdôvodnené ciele a stratégiu implementácie. Pri všetkej úcte, jednoznačne mi to zatiaľ na Slovensku chýba. Potrebujeme jasne stanoviť spôsob rozdeľovania zdrojov a prehodnotiť obsah a fázy fiškálneho systému, kde existujúci stav je jednoznačne nevyhovujúci, rovnako ako pomer štátneho rozpočtu k hrubému domácemu produktu. Náš pomer prevyšuje 50 %, čo jasne naznačuje, že verejná správa je značne predražená a rozsiahla. Uzlovým problémom je aj reforma verejnej správy, ako som už naznačil, v samotných centrálnych inštitúciách, a to vôbec nejde iba o počet týchto inštitúcií. Aspoň k niektorým takto uvedeným problémom som očakával, pán podpredseda vlády, stanovisko v dokumente, ktorý prerokúvame.

Odpustite mi, pán podpredseda, názor, ale zlyhanie bývalej vlády vo sfére reformy verejnej správy je minimálne z technicko-orga-nizačného hľadiska nebývalé. Podľa terajšieho stavu je preukázateľné, že nebol splnený ani jeden z deklarovaných cieľov v oblasti racionalizácie správy a navrhnuté a schválené kroky práve vrcholia organizačným a finančným chaosom pri postupnom prechode kompetencií na VÚC, obce a mestá. Je zjavné, že vláda v predchádzajúcom období podcenila prípravné práce na reformu. Pri riadení reformy chýbajú kapacity, a to tak inštitucionálne, materiálne, vecné i personálne. Rovnako ako kapacity, ktoré sú potrebné pri koordinácii vládnych aktivít v schvaľovaní prijatých uznesení a podobne.

Skúsenosti s reformnými prácami v mnohých krajinách jednoznačne potvrdzujú potrebu komplexnej reformy, dostatočne vnútorne členenej, ktorá obsiahne nielen vecné a legislatívne východiská, prípadne prijme zákony, ale predovšetkým stanoví primerané časové lehoty na realizáciu jednotlivých krokov, nábehové lehoty, resp. legisvakančné lehoty a už spomínanú stratégiu implementácie. Súčasná situácia vytvára neprimerané riziká pre stabilitu navrhovaných riešení, zneisťuje nemalý počet pracovníkov pôsobiacich v oblasti reformy verejnej správy a preukázateľne vytvára možnosti neúmerného predražovania reformy. Finančná situácia nášho štátu nás musí nútiť k strategickému vyvažovaniu priorít, a to vzhľadom na disponibilné zdroje a hlavne na ich vývoj. Nemôžeme donekonečna preferovať iba riešenia, ktoré nedostatočne fungujúce inštitúcie nahrádzajú novými, a to aj tie, ktoré je možné naučiť pracovať lepšie, a to s oveľa menšími nákladmi.

Zásadné deficity sa objavujú aj v politickej oblasti. Demokratickosť procesov sprevádzajúcich reformu verejnej správy je mimoriadne dôležitá a zásadne ovplyvní stabilitu prijatých riešení. V koncepcii reformy verejnej správy v susednej Českej republike sa výslovne uvádza, dovoľte mi zacitovať, že "v poňatí koncepcie verejnej správy a v spôsobe jej realizácie sa musí dosiahnuť politický konsenzus medzi vládnucou politickou silou a politickou opozíciou, čo sa umožní vtedy, ak je inštitucionálna štruktúra, procesy v technológii, procesy vo verejnej správe ponímaná nadstranícky". Veď predsa konkrétna vládna politika sa potom prejavuje v cieľoch, a teda v obsahu jednotlivých procesov, ktoré prebiehajú celým spektrom verejnej správy.

To, že v súvislosti s takým závažným vstupom do vnútornej štruktúry štátu, ako je reforma verejnej správy, neprebehli žiadne oficiálne politické rokovania s cieľom pokúsiť sa aspoň o čiastkové dohody, je zrejmým nepochopením elementárnych zásad demokracie a naznačujú trošku zložitú situáciu aj do budúcnosti. Rovnako aj fakt, že vláda Slovenskej republiky také zásadné dokumenty, ako je Stratégia reformy verejnej správy a Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy, napriek prijatému uzneseniu Národnej rady na rokovanie do parlamentu nepredložila a znemožnila tak verejné posúdenie navrhovaných riešení, je zásadným spochybnením reálnosti demokracie a právneho štátu u nás. Naznačuje závažnú absenciu politickej kultúry.

Chcem preto na záver povedať, že tento stav by mala konečne už vystriedať normálna politická komunikácia a schopnosť hľadať riešenia spôsobom vlastným demokratickému štátu. Je potrebné, a to nevyhnutne podľa môjho názoru, schváliť v parlamente aspoň dodatočne, keď už nie stratégiu, aspoň koncepciu reformy verejnej správy aspoň v tej časti, ktorá má naznačiť ďalší postup od doteraz dosiahnutého stavu, a vláda by skutočne mala okamžite začať vytvárať ako reálne inštitúcie, ktoré sú schopné pripraviť zmysluplné východiská na ďalšie pokračovanie reformy. Čaká nás diskusia o zmysluplnej vertikálnej štruktúre štátu, vzájomných vzťahov: centrum - región - miestne orgány. Ak chceme splniť kritériá, ktoré Slovensko musí splniť vo vzťahu k reforme verejnej správy, vo vzťahu k našim integračným ambíciám, je nevyhnutné podľa môjho názoru skutočne hľadať novú politickú kultúru, aktivizovať naozaj všetko to, čo na Slovensku ešte existuje, na to, aby ponúklo svoju kapacitu štátu na riešenie tohto problému a usilovať sa o čo možné najširšie konsenzuálne chápanie prijatých riešení. Tam, som presvedčený, existuje rozumná cesta, a pokiaľ vláda aspoň časť z argumentov mnou uvádzaných je ochotná akceptovať, teším sa na spoluprácu. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalším v poradí je pán poslanec Tibor Cabaj, ale konštatujem, že pán Cabaj stratil poradie v rozprave, áno, definitívne. Pán poslanec Brhel. Po ňom druhú možnosť vystúpiť v rozprave má pán poslanec Gabriel.

J. Brhel, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som stratil pár slov k predloženému programovému vyhláseniu vlády.

Vychádzajúc aj z programu Hnutia za demokratické Slovensko určite aj v tomto programovom vyhlásení vlády sú niektoré zámery, ktoré podporím, pokiaľ budem vedieť, o čo konkrétne ide, pretože v tomto texte je veľmi veľa vecí, ktoré sa človek môže len dovtípiť alebo predpokladať. Nehovorím, že programové vyhlásenie vlády musí byť konkrétne a do detailu, ale predsa len by si žiadalo, aby bolo oveľa konkrétnejšie, hlavne merateľné a potom aj kontrolovateľné, aby bolo jasné, že kam sme sa povedzme o nejaký čas posunuli. Hovorím to aj preto, pretože ak si zoberiem vetu, "vláda bude podporovať podnikanie a zlepšovať podnikateľské prostredie", kto by mohol byť proti tomu? Azda nikto, s výnimkou tých, ktorí by chceli podnikanie ako také zrušiť vôbec alebo ho nepodporovať, ale to asi nechce nikto.

Je tu mnoho takýchto viet, ktoré sú všeobecné a je možné ich podporiť, a zrejme k reálnej diskusii, ale aj k sporom príde až pri prerokúvaní konkrétnych legislatívnych zámerov a zákonov. Podnikateľské prostredie je kľúčové pre slovenskú ekonomiku, dokonca si myslím, že je to limitujúci faktor ďalšieho ekonomického rozvoja a prosperity ako takej. Je to podľa mňa rozhodujúca súčasť konkurenčnej výhody alebo nevýhody, ktorú si Slovensko môže, ale nemusí v priebehu niekoľkých pár mesiacov alebo rokov skutočne aj zaobstarať. A dokonca legislatíva, ktorá je prijímaná pod zásterkou nášho vstupu do EÚ, veľakrát práve takémuto konkurenčnému podnikateľskému prostrediu škodí, ako mu pomáha. Dokonca je oveľa dôležitejšie pre nás prijať mnohé úpravy i napriek tomu, čo si Európska únia myslí. Dá sa dedukovať, že Európa je v zásade socialistický projekt, a pokiaľ chceme prijať niektoré racionálne a rozumné riešenia predovšetkým v oblasti daňovej, treba to stihnúť pred tým, než vstúpime do EÚ, pretože potom sa od nás bude vyžadovať jedno jediné, a to je harmonizácia aj daňovej sústavy s nekonkurenčnými daňovými sústavami typu nemeckej alebo francúzskej. Čiže mám za to, že treba využiť čas, ktorý zostáva na to, aby sme, a chcem hovoriť konkrétne o daniach, skutočne dane znížili niekde pod 20 %, aby sa určite stalo to, že sa priblíži sadzba dane, ktorou sú zdaňované - pardon, maximálna sadzba dane - právnické a fyzické osoby, aby sa rozdiel minimalizoval, že sa urobí niečo pre to, aby bola zavedená kvázi rovná daň, a že určite vláda pôjde tým smerom: bude znižovať prerozdeľovanie cez štátny rozpočet a bude znižovať podiel verejných financií a verejných výdavkov na HDP. To sú všetko veci, ktoré ja určite osobne podporím a nepodporím opak.

V programovom vyhlásení vlády je málo povedané o tom, ako napomôcť vyriešeniu podkapitalizácie v slovenskej ekonomike a prísunu peňazí, pretože všetky reči o reštrukturalizácii a prosperite sú na vode, pokiaľ nie sú podložené reálnym financovaním. To nemám na mysli financovanie vládne alebo zo štátneho rozpočtu. Jednoducho, aké páky, čo urobiť, aby koláč novoemitovaných úverov bol prerozdeľovaný predovšetkým v prospech podnikateľov, aby vládna spotreba sa neustále znižovala, pretože to číslo zostáva v zásade konštantné a neustále vláda ujedá z toho, čo by malo zostať pre podnikateľov.

V programovom vyhlásení vlády je málo povedané o vymožiteľnosti práva. Na Slovensku je úplne štandardnou situáciou, keď vďaka prieťahom na súdoch je dlžník v obrovskej výhode. Dokonca nie je nič výnimočné, keď nie dlžník, ale veriteľ práve preto, že si nedokáže vydobyť svoje pohľadávky a svoje peniaze, skrachuje v priebehu súdnych procesov. A spomeniem ešte jeden príklad, a to je zákon o konkurze a vyrovnaní. Vo svete je úplne bežná prax, že firma, ktorá sa dostane do problémov, požiada súd o ochranu pred veriteľmi. Naopak, na Slovensku aj novelizované konkurzné právo je elegantný prostriedok na likvidáciu, zámernú likvidáciu podnikov, ktoré majú minimálne problémy. Veľakrát čisto špekulatívne a v rozpore s tým, čo by mala vláda sledovať. Čiže sú veci, ktoré by mali byť a v programovom vyhlásení vlády nie sú spomínané.

Rovnako fungovanie štátnej správy vo všetkých oblastiach od Obchodného registra až po kataster na Slovensku doslova znemožňuje podnikanie a tým vytváranie hodnôt a zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti. Na súdoch ležia desiatky miliárd mŕtvych súdnych sporov vďaka nečinnosti súdov, ale aj vďaka tomu, že niet kapacít, pretože napríklad konkurzy na Slovensku rieši 18 konkurzných sudcov na troch súdoch po 6 sudcov.

Čo sa týka - pár slov ešte k štátnemu rozpočtu. Filozoficky sa deje to, že sa neustále zvyšuje medzera medzi daňovými zdrojmi a výdavkami. Z minuloročných 10 % sa zvýšila na 15 %, to znamená, že daň a príspevky kryli len necelých 75 - 78 % výdavkov. Zvýšili sa financie z úverov, z privatizačných výnosov alebo z dodatočných odvodov zo ziskov veľkých firiem, čo je tendencia nezdravá a mala by sa jednoznačne zmeniť.

Čo sa týka zahraničných investícií, treba postupovať nediskriminačne, alebo v investíciách ako takých, nediskriminačne voči zahraničným a domácim podnikateľom a určite zaviesť stimuly, ktoré umožnia oveľa viac investovať, ako sa investuje dnes. Rozhodne za zahraničné investície v tomto zmysle nepokladám investície, ktoré idú na kapitálový účet cez predaje štátneho majetku, pretože sú to investície, ktoré veľakrát nevytvárajú zamestnanosť, čo je kľúčový problém, a veľakrát neznamenajú ani nové technológie alebo nové trhy.

Ešte je tu jedna záležitosť, o ktorej sa chcem zmieniť, a to je malé a stredné podnikanie. Na Slovensku v porovnaní s ostatnými okolitými krajinami, či už je to Česko, Poľsko, Maďarsko, máme najnižší podiel malých a stredných podnikateľov na obyvateľa. Výrazne najnižší, hoci podľa štatistík malé a stredné podniky dnes vytvárajú okolo 65 % zamestnanosti a viac ako polovicu hrubého domáceho produktu. Programové vyhlásenie vlády malému a strednému podnikaniu venuje minimum priestoru. Podľa mňa to bude po privatizácii kľúčový sektor, ktorý buď slovenskú ekonomiku pohne, alebo zostaneme tam, kde sme dnes.

Rovnako cestovný ruch. Je tu jediná veta o tom, že vláda vytvorí novú koncepciu. Každá vláda to hovorí, každá vláda urobí koncepciu a tým to zhasne. V programovom vyhlásení vlády mi chýbajú konkrétne kroky, minimálne naznačené v nejakej rovine, pri konkrétnych problémoch, ktorých je tu veľa. Ja som vybral len niekoľko z nich.

Mohol by som takto pokračovať ďalej, ale vzhľadom na to, že už je pokročilá hodina a zrejme budem posledný, kto reční, týmto končím a ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte má možnosť v rozprave vystúpiť pán poslanec Gabriel. Konštatujem, že stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Belohorská rovnako stráca možnosť vystúpiť v rozprave a pán poslanec Pinkava, rovnako konštatujem, že stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Písomne už do rozpravy nie je prihlásený žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Nech sa páči, pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení členovia parlamentu, končíme prakticky rozpravu o programovom vyhlásení vlády v čase, keď si pripomíname 13. výročie politického prevratu v našej krajine. Podľa môjho názoru 13 rokov je dostatočne dlhý čas na to, aby tí, čo tu vládli, resp. ešte stále vládnu, dokázali, že vedia túto krajinu lepšie a úspešnejšie spravovať, než to dokázali komunisti do roku 1989. Žiaľ, nie je to tak. Práve naopak. Za posledných 13 rokov všetky ponovembrové vlády doviedli Slovensko do politického, ekonomického, ale nebojím sa povedať, že aj sociálneho kolapsu. Výsledkom práce týchto ponovembrových vlád je rozpredané národné hospodárstvo, rozpredané a skrachované fabriky, kolaps nášho poľnohospodárstva, zdevastované zdravotníctvo, školstvo. V podstate žijeme iba z toho, čo sa prakticky vytvorilo ešte do roku 1989. Zrušené sú autobusové, železničné spoje. Zúfalí dôchodcovia, ale ani najmladšia generácia nevidí východisko žiť v tejto krajine a odchádza do zahraničia, pretože svoju budúcnosť spája so svojím životom v zahraničí.

To sú v stručnosti výsledky práce, ktoré nám dokázali pripraviť ponovembrové vlády po roku 1989. Myslím si, že "najúspešnejšia" z týchto vlád bola práve prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Chcem len pripomenúť, že nemáme ani dvojnásobné platy, nemáme ani 10-per-centnú nezamestnanosť, ani 5-ročnú materskú dovolenku, ale ani ďalšie záležitosti. Práve naopak, úpadok našej krajiny pokračuje ďalej. Preto si nemyslíme, že ani druhá vláda pána Mikuláša Dzurindu bude úspešnejšia a programové vyhlásenie vlády ako poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska odmietame. Odmietame ho z viacerých dôvodov. Moji predrečníci kolegovia už o tom hovorili. Ja by som chcel len zovšeobecniť tieto dôvody. Predovšetkým preto, že:

1. Vláda nehoráznym spôsobom podviedla občanov Slovenskej republiky, pretože to, čo chce urobiť teraz, mala celkom nejaké iné svoje predvolebné sľuby, teraz ich nechce plniť, práve naopak, ide svojím spôsobom robiť biedu na Slovensku.

2. Je to dokument, ktorý má síce 44 strán, ale je písaný vo všeobecnej rovine. Nemáme tam žiadne čísla, nemáme tam údaje, nevieme, kto je za čo zodpovedný. V podstate je to programové vyhlásenie vlády, o ktorom viacerí predrečníci tu už povedali, že ho môžeme pomaly považovať za splnené. Možno ak by sa trošku pozreli členovia vlády do archívu, možno by našli tam aj nejaké programové vyhlásenie vlády spred roku 1989, aby videli, ako sa má robiť programové vyhlásenie vlády. (Smiech v sále.)

Je vám na smiech, ja viem, že je vám na smiech, ale vtedy, ak sa povedalo, že sa postaví toľko a toľko bytov, postaví sa toľko a toľko zdravotníckych zariadení, škôl, tak sa to aj urobilo. Vy sa dnes z toho smejete, ale dosiaľ ste od roku 1989 nič v tejto krajine nepostavili. Fakticky žijete iba z toho, áno, žijete z toho, čo sa tu vybudovalo za socializmu, a rozpredávate iba to, čo sa naozaj za socializmu aj vybudovalo.

3. Programové vyhlásenie vlády absolútne je nič nehovoriacim dokumentom, a myslím si, že vláda sa nemá čím chváliť.

4. Vláda chce dokončiť rozpredaj nášho národného majetku, zvyškov majetku, ktoré vybudoval ľud tejto krajiny a ľudu tejto krajiny mali slúžiť a prinášať zisk.

Ja viem, že ekonomika alebo vaša ekonomická politika je zvyšovať ceny a rozpredávať to, čo sa vybudovalo, ale nemyslím si, že je to pre budúcnosť tejto krajiny naozaj tá najlepšia ekonomická reforma, resp. také ekonomické reformy dokážu urobiť aj žiaci základných škôl.

Čiže zásadne odmietame, aby sa dopredával alebo rozpredával zvyšok Slovenského plynárenského priemyslu, aby sa rozpredávali elektrárne, lesy a ďalší majetok, ktorý by naozaj mohol prinášať zisk väčšine tohto národa. Ja sa pýtam: Čo budete predávať potom, ak už všetko rozpredáte? Ako budete diery plátať v štátnom rozpočte? Či zase to neskončí pri zvyšovaní cien, lebo v tom ste naozaj odborníci.

5. Programové vyhlásenie vlády odmietame aj preto, vážení, že sa vôbec nezaoberá potravinovou sebestačnosťou Slovenskej republiky. Po tom, čo ste de facto rozdrtili naše poľnohospodárstvo, vstupom do Európskej únie ho chcete ešte viac, by som povedal, doviesť do krachu. Ja sa pýtam: Čo bude robiť naše poľnohospodárstvo, ak bude brať iba 25 % z toho, čo ostatní poľnohospodári?

6. Odmietame programové vyhlásenie vlády aj preto, že táto vláda chce rušiť autobusové a železničné trate, spoje, chce zvyšovať ceny dopravného, chce znižovať zľavy pre dôchodcov a mladú generáciu, resp. robotnícke lístky. Sme jednoznačne proti tomu, aby sa rušila zľava pre občanov, resp. bezplatné cestovanie nad 70 rokov. Títo občania niečo urobili pre túto krajinu a myslím si, že by to malo pre nich zostať.

7. Odmietame programové vyhlásenie vlády aj preto, lebo je v hlbokom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože táto zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, a vy ju týmto programovým vyhlásením vlády jednoznačne idete porušovať, tento ústavný princíp. Pretože to, čo nám pripravuje pán Zajac so svojou reformou, ja si myslím, že za štyri roky ani nebudeme potrebovať žiadne reformy, lebo tu už nebude koho liečiť. Síce ono sa hovorí, že poslednou operáciou síce býva pitva, ale myslím si, že naši občania si zaslúžia niečo iné.

8. Odmietame programové vyhlásenie vlády aj preto, že nerieši problematiku školstva. Školstvo ste odovzdali samosprávam, de facto štát sa zbavil zodpovednosti za vývoj základného a stredného školstva. Ale odovzdali ste ho samosprávam bez ekonomického zabezpečenia a dnes mnohé školy, najmä na vidieku, budú mať vážne problémy, aby vôbec prežili. V tejto oblasti ste si poriešili svoje vlastné problémy. Áno, SMK dostane maďarskú univerzitu, SDK dostane poplatky za vysoké školy. Ja sa pýtam: Ako budú študovať študenti zo sociálne slabších rodín, keď budú platiť už aj tak vysoké poplatky za internáty, stravu a teraz ešte im zavediete aj poplatky za školstvo? KDH dostane možno vyučovanie náboženstva od prvého ročníka, resp. zrovnoprávnia sa úplne cirkevné školy so štátnymi. No a ANO ak dostane podporu súkromných škôl a ešte tzv. poukážkový systém, ja si myslím, že to bude totálny krach nášho školstva.

9. Svojím spôsobom porušujete aj základné ľudské práva svojím programovým vyhlásením vlády, pretože Ústava Slovenskej republiky aj Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí o tom, že človek má právo aj na dôstojné bývanie, človek má právo na prácu. Naša ústava hovorí, že má aj právo na dôstojnú starobu, má právo aj na to, aby za svoju prácu dostal náležité finančné ocenenie, aby mohol žiť slušným spôsobom. Ak zvýšite DPH, svojím spôsobom bude obmedzený článok ústavy, ktorý hovorí, že máme právo aj na informácie, pretože informácie, najmä tlač sa stane drahou a potom budeme počúvať už len Markízu pána Ruska.

Čiže sme jednoznačne proti programovému vyhláseniu vlády, sme proti nemu aj preto, že nesúhlasíme so vstupom Slovenskej republiky do NATO. Myslíme si, že o takej dôležitej otázke, ako je vstup našej krajiny do NATO, by mali rozhodnúť občania v referende.

Ak sa teraz usmievate a mnohí sa hráte na veľkých demokratov, tak potom sa nebojte a schváľte referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO a dajte možnosť sa občanom k tomu vyjadriť. My, hovorím za klub KSS, budeme v plnej miere rešpektovať výsledok tohto referenda. Len si nemyslím, že vstupovať do tohto agresívneho paktu, ktorý v celej svojej histórii viedol, by som povedal, politiku v prospech Spojených štátov, monopolov a svojej, by som povedal, vojenskej oligarchie, je pre Slovenskú republiku to nevyhnutné.

Čiže z týchto dôvodov Komunistická strana Slovenska a jej poslanci nepodporia programové vyhlásenie vlády. Toľko. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka, pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ja by som chcel na žartovný príspevok pána kolegu Hoptu reagovať tak trošku žartovne, ale tá prvá poznámka, ktorú poviem, je veľmi vážna.

Pán kolega, vy ste povedali, že za tohto systému utekajú ľudia na Západ. Ja vám poviem, že ja by som za starého režimu bol veľmi rád zdrhol, len cez tie ostnaté drôty, to bolo veľmi ťažké.

Na margo vašej nostalgie za starým režimom chcem povedať jeden vtip. Za starého režimu prišla do Sovietskeho zväzu na návštevu delegácia amerického automobilového priemyslu a prišli do mesta Žiguli. Sprevádzali ich po tom závode a vedúci americkej delegácie sa pýta: "Prosím vás, komu patrí tento závod?" A ten sovietsky riaditeľ mu povedal: "To patrí našim pracujúcim." Potom prišli do jeho kancelárie a šéf americkej delegácie si všimol cez okno, na parkovisku stáli tri autá. Pýta sa ho: "Prosím vás, komu patria tie autá?" On hovorí: "No viete, jedno je moje, druhé je šéfa strany a tretie je šéfa KGB." Asi po polroku prišla do Ameriky na návštevu sovietska delegácia a viedli ich cez americký automobilový závod. Po čase sa ten sovietsky šéf pýta: "Prosím vás, komu patrí táto fabrika?" On povedal: "To patrí Henrymu Fordovi." Potom prišli do jeho kancelárie a cez okno si šéf tej sovietskej delegácie všimol parkovisko, na ktorom stáli tisíce áut. A on sa pýta: "Prosím vás, tie autá patria komu?" On povedal: "Tie autá patria našim pracujúcim."

V tom je asi rozdiel medzi tým, na čo vy nostalgicky spomínate, a tým, kde sme teraz. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ja by som chcel poprosiť pána kolegu, aby bol trošku adresnejší, rovnako ako som vyzval pána premiéra, aby bol konkrétny. Takisto bolo by možno dobré, keby pán kolega konkretizoval svoje výhrady voči rôznym ponovembrovým vládam.

V každom prípade chcem povedať jednu vec, že, samozrejme, podobne ako mnohým ľuďom na Slovensku, aj mne je veľmi ľúto za sociálnymi istotami socializmu. Len, bohužiaľ, my dnes zabúdame na ideológiu, ktorá tieto hodnoty sprevádzala. A ja nemôžem nikdy súhlasiť s tým, aby sme sa vracali k niečomu, čo degradovalo ľudské hodnoty, ktoré demokracia vyznáva. A možno mnohí z nás, ako tu sedíme, boli postihnutí a perzekvovaní práve pre ideologický nesúhlas s tým, čo tu do roku 1989 bolo. Ako technik a strojár chcem povedať jednu vec. Tá technologická zaostalosť, ktorá nás sprevádzala a oddeľovala od sveta každým dňom, dnes je úplne inde. A možno by sme dnes, keby ten režim bol ostal, ešte na týchto laviciach počítali s guľôčkovými počítadlami. Takže už len v tom sme pokročili. Ďakujem vám veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka, pán Kolesár. Uzatvorila som možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami, pani poslankyňa.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie kolegyne, páni kolegovia, mám ďaleko k tomu, aby som s 90 % toho, čo povedal pán Hopta, súhlasil. Ale je to taký istý zástupca občanov Slovenskej republiky, ktorý bol zvolený takisto do Národnej rady Slovenskej republiky, ako my všetci. A chcel som počúvať jeho vystúpenie. A preto by možno bolo minimálne, povedané, slušné, aby sme po sebe nevykrikovali počas rokovania. To platí pre všetkých, myslím si, bez ohľadu na to, či koalícia, alebo opozícia. Na to máme tu to červené alebo červeno-zelené tlačidlo na pravej strane, ak chceme naňho reagovať, a jednoducho nepokrikovať tu po sebe. Pretože keď si aj pozrieme volebné výsledky, páni kolegovia, či už z ANO, KDH a podobne, tak pár tisíc hlasov viac ste získali vo voľbách, ktoré boli pred dvoma mesiacmi, takže nechajte právo kolegom takisto aj z Komunistickej strany, aby mohli vystúpiť a hovoriť. A tí, ktorí chcú počúvať to, čo hovoria všetci kolegovia, bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany sú, tak aby mohli v pokoji si ich vypočuť. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chceli ste faktickú poznámku? (Reakcia poslankyne.) Nemôžem vám umožniť vystúpiť s faktickou poznámkou, lebo som uzavrela možnosť. Pán Hopta, ak chcete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Áno, chcel by som reagovať, pretože si myslím, že najmä vystúpenie pána Banáša bolo možno trošku divné, pretože ak do roku 1989 obhajoval socialistický režim v službách Federálneho ministerstva zahraničných vecí, teraz hovorí niečo iné, takže kladiem si otázku, kedy to myslel úprimne, či vtedy, alebo teraz. To je prvá moja poznámka k jeho vystúpeniu.

Po druhé, chcem všetkým kolegom pripomenúť, že výskumy hovoria, že 60 až 65 % občanov Slovenskej republiky tvrdí, že sa im žilo lepšie do obdobia roku 1989, to sú prieskumy verejnej mienky. Čiže, vážení, my, aby bolo jasné, sa nechceme nikde vracať späť, ale chceme, aby to, čo bolo pozitívne, aby sa uchovalo, aby sme tie pozitívne veci rozvíjali naďalej. Lenže vy ste zbúrali všetko, čo bolo pozitívne, zbúrali ste tie sociálne istoty, ktoré zaručovali občanom dôstojný život, zaručovali mladej generácii úspešný rozvoj. Zbúrali ste to, že naši dôchodcovia mali zabezpečené základné životné istoty. Dnes nevedia, čo ich čaká zajtra, nevedia, či budú mať prácu, nevedia, koľko bude stáť mlieko, koľko bude stáť chlieb - a tak by som mohol ďalej pokračovať.

Čiže vaše ironické poznámky by som bral vtedy, vážené dámy, vážení páni, ak by ste svojou prácou dokázali, že naozaj viete túto krajinu spravovať lepšie, než to dokázali komunisti do roku 1989, a aby tu niečo po vás naozaj aj zostalo. Zatiaľ chcem iba potvrdiť, že iba rozpredávate to, čo sa vybudovalo za čias socializmu. Nevybudovali ste jednu nemocnicu, nevybudovali ste jednu školu, v podstate ste nepostavili nič a dnes sa tvárite ako veľkí hrdinovia, len neviem, čo vám na to povie národ vo voľbách za štyri roky. Ďakujem vám. (Zaznel zvuk časomiery.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Áno, pán poslanec, čas vám uplynul. Ďakujem pekne. Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte aj mne vrátiť sa k prerokúvanej problematike a nevyhadzovať si, kto bol väčší alebo menší, taký či onaký a kto čo dosiahol a čo nedosiahol, alebo chcel dosiahnuť v tom minulom režime, pretože si myslím, že už sme dosť ďalej od toho, aby sme sa delili na červených a červenších. Bolo by dobré, aby sme sa vrátili k prerokúvanej problematike, k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne chcem hovoriť k otázkam verejnej správy, aj keď treba povedať, že najmä pán premiér často hovorí, že programové vyhlásenie vlády by muselo byť veľmi obsiahle, aby obsiahlo to podstatné, čo treba v rámci štvorročného funkčného obdobia splniť a zabezpečiť.

Verejná správa má nejakých pätnásť či sedemnásť riadkov. Myslím, že na to, že pokračuje ten istý premiér a že pokračuje ten istý pán Mikloš, ktorý bol zodpovedný za reformu verejnej správy, je trochu odvaha napísať, že tí istí ľudia budú teraz pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy. Bola to agenda, keď podpredseda vlády Mikloš mal vytvoreného aj splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy, kde to fungovalo tak, ako to fungovalo, keď mnohé veci, ktoré boli predložené nekvalitne zo strany vlády do tohto parlamentu, sa museli potom či už v jednotlivých výboroch, alebo v gestorskom výbore opätovne prehodnocovať, doznali podstatných zmien aj pri prerokúvaní v pléne Národnej rady. A stala sa jedna perlička - pre tých, ktorí ste tu neboli -, zodpovedný člen vlády sa jednoducho vzdal agendy, za ktorú zodpovedal, a to znamená za reformu verejnej správy.

Ja sa pýtam pána premiéra, aj keď na poslednú chvíľu teraz vystriedal pána Mikloša, tak som trochu myslel, že budem mať možnosť ešte k nemu sa obrátiť, lebo pán Mikloš bol ten, ktorý sa potom vzdal práce, za ktorú zodpovedal vo vláde - ktorý člen vlády to teraz bude, ak nebude spokojný tak, ako sa to jemu páči, s rozhodnutím parlamentu, že potom vzdá sa agendy a bude sa venovať možno chytaniu rýb, alebo niečomu podobnému, neviem, či tam sa posunie potom práca vlády. Takže o tomto bola aj reforma v minulom funkčnom období.

Samozrejme, nebudem sa veľa vracať do tohto obdobia. Tí, ktorí majú záujem, si môžu prečítať stenografické záznamy z rokovaní v Národnej rade, kde sme upozorňovali na problémy reformy verejnej správy, a to už v čase, keď sa pripravovala účelová novela Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorilo o vyšších územných celkoch, o presune kompetencií, a všetky tieto náležitosti nakoniec neboli dotiahnuté a len sa potvrdilo to známe pravidlo, ktoré hovorí, že každá reforma, ktorá doteraz prebehla, mala na svedomí iba to, že bolo stále viac a viac úradníkov. A ja som presvedčený, že pri akýchkoľvek krokoch, ktoré budú zabezpečovať úradníci a budú pripravovať politikom, vždy tí úradníci si budú svoj úrad držať a budú robiť všetko pre to, aby reforma prebehla tak, ako to oni potrebujú, a nie ako to potrebuje Slovenská republika. Veľmi milo by som bol prekvapený, ak títo síce starí funkcionári, ktorí pôsobili štyri roky, by odrazu po týchto štyroch rokoch boli úplne iní a dokázali by to, čo napísali do programového vyhlásenia vlády na strane 37 k otázkam verejnej správy.

Samozrejme, veľa sa hovorilo o presune kompetencií. Už vtedy sme upozorňovali, že najskôr treba presunúť prostriedky, aby sme vedeli, o čom je to. Ak sa urobí presun tak, ako to bolo v poslednom zákone o presune kompetencií, dopadne to presne takisto, ako budeme mať možnosť prerokúvať návrh štátneho rozpočtu, a bude to vo veľmi krátkom čase, kde už teraz jednotliví predstavitelia vyšších územných celkov, a je to v zmysle Charty miestnej samosprávy prijatý inštitút, kde by sa vláda mala z centrály presunúť vlastne na regióny a kde by mala byť zabezpečená regionálna samospráva a následne územná samospráva. Jednoducho tieto sa stávajú závislé od pár úradníkov, či ministerských, alebo dokonca vládnych, ktorí rozhodujú o tom, ako majú s tými biednymi prostriedkami, ktoré sú pre nich vyčlenené, zabezpečiť to, čo doteraz štátna správa centralizovaná nevedela zabezpečiť.

Ak takýmto spôsobom znova budeme pokračovať a ostane to len v proklamovanej rovine, nepohneme sa z miesta a stane sa iba to, čo sa udialo od volieb do vyšších územných celkov, keď podvyživená samospráva jednoducho nemá z čoho zabezpečiť tie kompetencie, ktoré na ňu Národná rada zo zákona presunula. Pretože tí, ktorí rozhodujú o finančných prostriedkoch, nezabezpečili, aby boli presunuté aj finančné prostriedky, aby mohli túto úlohu zvládnuť v prospech občanov Slovenskej republiky.

Takže, pán predseda vlády, ak toto myslíte vážne, veľmi rýchlo sa musíte vrátiť k tomu, čo sa dva roky ignorovalo, aby sa veľmi rýchlo zabezpečila decentralizácia finančných prostriedkov, a potom zrejme by to vyzeralo trochu inak, ten štátny rozpočet by nehovoril takmer o 300 mld. výdavkov, o ktorých rozhoduje Národná rada ako centrálny orgán tak, aby potom jednotlivé ministerstvá tieto prostriedky spravovali a aby takýmto spôsobom bola zabezpečená správa tohto štátu, správa, ktorá by mala fungovať v prospech občanov. Pretože tak, či sú to členovia vlády, alebo členovia tohto zákonodarného zboru, všetci tu sľubovali, že budú pracovať v prospech občanov Slovenskej republiky. Žiadne proklamácie, žiadne vyhlásenia toto nezabezpečia, pokiaľ nebude zabezpečená finančná decentralizácia tam, kde tento výkon správy sa zabezpečuje.

A ak hovoríme o tejto skutočnosti, nie je žiadna tajnosť, že takmer všetky vyššie územné celky už teraz v predbežných rozpočtoch, ktoré prijímajú, konštatujú, že im chýba minimálne 500 a viacej miliónov prostriedkov na zabezpečenie úloh, ktoré na ne boli prenesené z centrálnej štátnej správy, takže je potrebné veľmi rýchlo sa touto otázkou zaoberať.

A chcem poprosiť všetkých, ak sa veľa proklamuje nová kultúra v komunikácii, bolo by veľmi dobré, aby sa to prejavilo aj v praxi. V minulom funkčnom období podstatná časť pozmeňujúcich návrhov, ktoré uvádzal prezident Slovenskej republiky, keď bol nútený vrátiť zákony na opätovné prerokovanie do parlamentu, pretože tieto zákony boli prijaté nekvalitne, boli totožné s tými, ktoré poslanci opozície predkladali ako pozmeňujúce návrhy, ale platil tu jeden slogan, že žiaden člen vlády nebol odvolaný, lebo sa hovorilo, že "každý si svojho Jánošíka obesí sám". Pozmeňujúci návrh z opozície nebol prijatý, pretože koalícia si bola vedomá svojich hlasov, ktoré v tomto parlamente mala a takýmto spôsobom aj k tomu pristupovala.

Najlacnejšia oponentúra pre schopnú vládu, pre vládnu garnitúru je opozícia, ktorá upozorňuje na chyby a prešľapy, ktoré táto vládna garnitúra zabezpečuje. Ak sme vo svojich vystúpeniach predkladali pripomienky, návrhy na uznesenia, je len na vás, panie kolegyne a kolegovia, ako sa s týmito pripomienkami vysporiadate, pretože už v rámci tej takzvanej novej kultúry v tomto parlamente by bolo veľmi dobré, keby ste sa aj dali poučiť a niektoré tieto pripomienky prijali v záujme skvalitnenia programového vyhlásenia vlády, pretože v takom znení, v akom je predložený - už viacerí kolegovia sa vyjadrili, vyjadrím sa aj ja -, ho nemôžem podporiť. Čakáme na to, akým spôsobom budete reagovať na pripomienky a podnety, ktoré boli k programovému vyhláseniu predložené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)