Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal aj pán podpredseda parlamentu Veteška, nech sa páči.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, úmyselne som požiadal o možnosť vystúpiť pri rokovaní pred poslaneckým zborom temer na záver, prakticky pred ukončením rozpravy o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na toto jej funkčné obdobie.
Prišiel som do Národnej rady z profesionálneho života, z oblasti služieb a cestovného ruchu, a chcem svojím vystúpením podporiť programové vyhlásenie vlády, chcem podporiť to, aby bolo dopracované, a chcem podporiť to, že cestovný ruch, bez ohľadu na to, či ho bude realizovať koalícia, koaličná vláda, alebo v prípade zmeny opozícia, cestovný ruch nemá čas strácať čas, a preto moje vystúpenie by malo byť podporou toho, aby cestovný ruch dostal dostatok dôvery od poslancov, ale aj od exekutívy, ale aj od všetkých ľudí, ktorí nesú zodpovednosť za to, aby sa toto jedno z najvýznamnejších ekonomických odvetví vo svete, a je na štvrtom mieste z hľadiska výnosovosti, dostalo do programu prioritných odvetví pri doplňovaní hrubého domáceho produktu aj v Slovenskej republike.
Chcem povedať, že súčasný stav tomu nenasvedčuje, pretože v programovom vyhlásení vlády sa cestovnému ruchu venuje len tri a pol riadka. Je to málo. Jednoducho, ak chceme získať spoločné presvedčenie, že máme ísť cestou rozvoja tohto druhu odvetvia, musíme minimálne niektoré veci spresniť, a preto mi dovoľte, aby som k týmto otázkam aj vystúpil.
Súčasný stav cestovného ruchu na Slovensku je dôkazom nedostatočnej pozornosti rozvoju v období nielen po vzniku Slovenskej republiky. V minulosti sa čiastočná koncentrácia starostlivosti venovala centrám cestovného ruchu hlavne na území Čiech, Moravy, kde sa vytvorilo až 93 % hodnôt z cestovného ruchu, a nikdy sa nevrátili tam, odkiaľ prišli. Získané zdroje sa potom rozdeľovali kade-tade a už vôbec nie do rozvoja slovenského cestovného ruchu. Najväčším nedostatkom v doterajšom období je zdĺhavosť a nepružnosť konania a neoznačenie cestovného ruchu medzi prioritné odvetvia Slovenskej republiky. Pripravil som si pomerne rozsiahly dokument, ale nebudem ho celý prezentovať, pretože tie rozhodujúce veci poviem na záver, a teraz vytiahnem len s krátkym komentárom rozhodujúce fakty.
Otázka rozvoja cestovného ruchu ako prioritného odvetvia je aj dôležitou politickou otázkou. Doteraz mnoho politických strán dokumentovalo, ako chce rozvíjať cestovný ruchu. Žiadna z vlád tak dosiaľ nedosiahla, aby sme sa čo len priblížili rozvoju cestovného ruchu v okolitých krajinách, či už Maďarsku, Poľsku alebo Česku, a jednoducho máme v tom prsty všetci, aj profesionáli, ktorí v cestovnom ruchu robia, aj ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, ľudia, ktorí sú v exekutíve, ale aj my poslanci Národnej rady.
Hovorím o tom preto, lebo často sme tu rozprávali, kde budeme škrtiť, a toto je oblasť, ktorá môže priniesť značné zdroje do štátneho rozpočtu. Často len preto sa tomu nevenuje dostatok pozornosti, pretože tomu nedôverujeme. Boli sme priemyselnou krajinou, zvlášť po vojne, a otázka služieb bola vždy podceňovaná. Dnes je situácia taká, že ak napríklad v Českej republike príjmy z cestovného ruchu robia 4 mld. dolárov ročne, u nás je to len 400 mil. dolárov. Pýtam sa: Ak z 21 svetovo uznávaných znakov cestovného ruchu I. kategórie spĺňa Slovensko 20 znakov, prečo mu nevytvárame dostatok podmienok na to, aby sme získali ďalšie zdroje do štátneho rozpočtu?
Moje vystúpenie nie je na nikoho kritikou, moje vystúpenie je len podporou toho, aby sme nestrácali čas. V programovom vyhlásení vlády stojí, že sa vytvorí nová koncepcia cestovného ruchu. To by sa splnilo aj vtedy, ak 14 dní pred prípadným, preboha, ja po tom nevolám, ukončením volebného obdobia sa splní koncepcia cestovného ruchu a 4 roky sú preč.
Cestovný ruch výrazne prospieva tvorbe pracovných príležitostí v oblastiach, kde je vhodný potenciál pre jeho rozvoj, a v regiónoch, kde nastalo zmrazenie priemyselnej výroby a reštrukturalizácia ekonomiky nebola úspešne naplnená. Ide o regióny, ktoré vykazujú najvyšší podiel nezamestnanosti a sú práve vhodné na aktivizáciu a rozvoj cestovného ruchu, napríklad Šariš, Kysuce, Liptov, Gemer, Zemplín, Podunajsko. Táto skutočnosť je umocnená vysokým podielom práce v cestovnom ruchu. Nejde len o priamu zamestnanosť, ale aj o zamestnanosť vyvolanú v nadväzných odvetviach. Veľmi hrubé odhady priamej zamestnanosti na Slovensku sa pohybujú od 75 000 až do 95 000 osôb v stálych pracovných miestach a ďalších 40 až 50 000 v nadväzných službách. Okrem toho je tu aj rozsiahla sezónna zamestnanosť. V roku 2000 bolo v hoteloch a reštauráciách zamestnaných takmer 40 000 osôb, čo je cca 2 % z celkovej zamestnanosti. Napriek tomu, že zamestnanosť klesala, v cestovnom ruchu a službách zamestnanosť rástla.
K ekonomickým číslom by som chcel povedať, že cestovný ruch na Slovensku sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu sumou asi 2,2 %. Ale čo je zaujímavé, ak saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky za minulý rok predstavovalo mínus 103 mld. korún, tak cestovný ruch doniesol aktívne saldo cca plus 10 mld. korún pri tej starostlivosti - sebakriticky to hovorím vo vzťahu k nám občanom, ktorí tu žijeme a tvoríme a môžeme ovplyvňovať ten rozdiel -, pri tej mizernej starostlivosti doniesol plus 10 mld. korún. To je dostatok dôkazov o tom, že keby sme sa tomu viacej začali venovať, donesie do štátneho rozpočtu pri tvorbe hrubého domáceho produktu podstatne viacej peňazí.
Pokiaľ ide o podnikateľský stav, kde v cestovnom ruchu sú hlavne malí a strední podnikatelia, tak v oblasti cestovného ruchu robilo v roku 2000 17 160 podnikateľov a to bolo oproti roku 1999 iba 16 980. Na fyzické osoby to pripadá asi 15 101 osôb a na právnické len 2 059 osôb.
Čo teda s vývojom cestovného ruchu ďalej? V roku 2000 prekročilo hranice Slovenska 28 mil. pri štatistických ukazovateľoch, pochopiteľne, 28 700 000 osôb, čo je oproti rokom predtým o 6,5 % menej. To je varujúci ukazovateľ, ak očakávame hostí, ktorí si svoj pobyt na Slovensku chcú zaplatiť, sa navyše na to ešte aj znižuje. Znižuje sa to aj tak, keď v roku 1996 predstavovali tržby z aktívneho cestovného ruchu asi 26 mld. korún, tak v predminulom roku to už predstavovalo - zase iný prepočet dolárového kurzu - v dolároch len 400 až 450 mil. dolárov, pokles asi o 200 mil. dolárov.
Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti poznamenal z minulosti jednu skutočnosť, ktorá zase nie je kritikou proti nikomu. Je to kritika do vlastných radov. Sme tu občania v tejto krajine a máme právo, ale aj povinnosť chytiť sa toho, čo má šancu nám všetkých dávať lepší rozvoj. Bývalá vláda vo februári 2001 schválila a prerokovala správu o rozvoji cestovného ruchu a schválila Národný program rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky. Do dnešného dňa sa tento program nerealizuje. Národná rada po prerokovaní týchto dokumentov svojím uznesením - a budem čítať, nebudem presne hovoriť - "z apríla 2001 požiadala vládu predložiť návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruchu". Opäť sa nič nespravilo. Po ďalšie. "Vláda svojím uznesením č. 415 z mája 2001 rozhodla o zriadení Národného úradu pre cestovný ruch."
Všetko sa schválilo, roky prešli a skutočnosť je taká, že vtedajšie ministerstvo financií pod vedením pani Schmögnerovej vyjadrilo zásadný nesúhlas so vznikom takéhoto ústredného orgánu štátnej správy. Parlament schválil, vláda schválila, niekto to zastavil. To nie je dobré. My musíme ináč pracovať. Musíme chcieť dosiahnuť dobré ekonomické výsledky a o to sa musíme zasadiť. A musíme dôverovať aj tým výsledkom, ktoré sme u nás už dosiahli, a musíme dôverovať aj tomu, že to chceme všetci spoločne. Služby musia byť rovnako kvalitné a presné ako pre zástupcov KDH alebo SDKÚ, alebo akejkoľvek politickej strany. Ten čaj alebo tá polievka, alebo kvalita všetkého ostatného, čo so službami súvisí, musí mať rovnakú hodnotu, najvyššiu kvalitu pre každého rovnocenne.
Od 1. 1. mal takýto úrad fungovať. Nefunguje. Chcel by som poznamenať, že nestojím o to, aby sa vytvárali nejaké nové úrady, nejaké extra úrady, ale stojím o tom, aby tam, kde si úrad na seba zarobí, na ľudí, na pracovné sily, aby tam sme neváhali investovať. Cestovný ruch nie je perpetuum mobile, že pôjde sám od seba. Jednoducho, nebojme sa dať do odvetvia, kde všade vo svete prináša obrovské peniaze, a raz to prinesie aj u nás.
Odporúčam niekoľko východísk. Odporúčam predsa len, aby porozmýšľala vláda, aby sa sfunkčnil, schválený touto vládou, resp. predchádzajúcou vládou, ústredný orgán štátnej správy. Je na vôli vlády v exekutíve, akú formu jej dá.
Keď som spracúval program rozvoja cestovného ruchu na niekoľko rokov dopredu, dokonca som si dovolil tvrdiť, že by to mohlo byť v období činnosti na 10 - 15 rokov ministerstvo, ktoré by sa rovnako zrušilo, pretože všetko prejde do regiónov. Ale je to na tejto vláde, ako si to urobí. Podstatné je však to, že by mal na čele takéhoto ústredného orgánu štátnej správy stáť člen vlády, ktorý by mal právo rovnocenne v prierezovom konaní rozprávať.
Len taký krátky príklad poviem. Na sekcii cestovného ruchu ministerstva hospodárstva chce riaditeľ sekcie alebo riaditeľka sekcie pripraviť návrh, viete, ako to beží. Ten návrh sa nedostane ani do kolégia ministra, neprejde cez štátneho tajomníka, kým sa dostane do medzirezortného konania, kým sa dostane do Legislatívnej rady vlády, kým sa dostane do rokovania parlamentu - dva roky sú v háji.
Prepáčte, že hovorím tak ľudsky, ale to je taký ľudský problém, s ktorým sa dennodenne stretávame, a koľkokrát, ako som poctivo sledoval zasadnutia tohto parlamentu z tých nočných záznamov, som sa čudoval, prečo ľudia k takýmto otázkam aj takto normálne, ľudsky nehovorili. Tu netreba nikoho presviedčať, len chytiť rozum do ruky a robiť to, čo vieme - a dokážeme to. Navyše na to naši ľudia majú predpoklady.
Ďalšia otázka bude smerovať aj k Národnej rade, takisto aj v návrhu na záver to poviem, odporúčam, aby vznikol podvýbor Národnej rady pri výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, podvýbor špeciálne pre cestovný ruch. Nemám veľa dôkazov, čím vás mám presvedčiť, okrem vôle, že to tak je vo svete. V Čechách najskôr bol podvýbor, pričom v Čechách tento cestovný ruch znamená obrovský podiel, už som povedal, akým podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu, a neskôr si svojou autoritou dokonca vypracoval pozíciu dnes výboru pre cestovný ruch. Dnes do tohto podvýboru odporúčam, aby bolo 5 ľudí z výboru pre hospodárstvo, 5 ľudí z profesionálnej oblasti (zväzov, zoskupení).
Aj otázka prípravy tohto dokumentu, vládneho programového vyhlásenia, mohla byť prerokovaná so stavovskými organizáciami, či už je to Zväz hotelov, či už je to Asociácia cestovných kancelárií. Tam sa nikto nehrá na žiadneho politika. Nehľadiac na to, že takouto koncepciou vieme získať minimálne 20 až 30 000 nových pracovných príležitostí. Ja zvyknem povedať, pravdepodobne nikto sa nestane milionárom, ale stane sa ekonomicky samostatný, slobodný a bude môcť konať to, čo ho bude baviť, a to, čo bude chcieť.
Nebudem už ďalej hovoriť, lebo som sľúbil aj pánovi predsedovi vlády, že nechcem predĺžiť rokovanie, skôr ponúkam to, že všetko to odborné, čo je pripravené, aj skupinám, ktoré má, a určite verím, že má aj v rámci vládnej koalície, že je vytvorená skupina, ktorá sa môže oboznámiť, pokiaľ sa bude zaujímať o takýto program, môžem odovzdať, čo treba pre ústredný orgán štátnej správy, aký postup, ako to treba robiť. Jednoducho je to otázka pomoci. Nie je to otázka špekulácie, kto je chytrejší a kto je menej chytrý.
Chcel by som na záver ešte niekoľko viet. Slovensko mešká v rozvoji cestovného ruchu ako odvetvia národného hospodárstva. Príprava a realizácia opatrení musí byť rýchla a pružná a tiež finančne racionálna. Vopred však treba prijať strategické politické a hospodárske rozhodnutia, ktoré označí cestovný ruch v Slovenskej republike ako jedno z prioritných odvetví, ktoré sa podieľa na hrubom domácom produkte v podstatne zvýšenej miere ako doteraz, a sám cestovný ruch bude označený ako priemysel. Teda ako priemysel cestovného ruchu, a teda ako hotelový priemysel. K týmto pojmom sme sa vôbec nedopracovali, pretože je akási sofistikovaná forma poňatia tohto odvetvia, ktorá si pýta celý rad zákonov a podpory, pretože sami uvidíte, k otázkam finančným aj v príprave zákonov si dovolím pred vami ešte raz vystúpiť s niektorými konkrétnymi námetmi, ktoré by mali prispieť k rastu hrubého domáceho produktu. Tam, kde sa dá zarobiť, treba zarábať a chytro si treba vysúkať rukávy.
My vieme, čo treba urobiť v legislatívnej oblasti, v oblasti financovania, v oblasti marketingu a štátnej propagácie, vieme, čo urobiť aj vo všeobecnej oblasti cestovného ruchu. Skutočne, môžem vás ubezpečiť, mám to tu pred sebou, ale skončím túto časť vystúpenia tým, že chcem navrhnúť a potom podľa zákonnej formy, ako pracuje Národná rada, odporúčam, aby bolo prijaté v rámci Národnej rady vytvorenie podvýboru pre cestovný ruchu pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak ako som hovoril, ktorý by sa skladal z 10 členov, z toho z 5 profesionálnych odborníkov a 5 z radov členov výboru Národnej rady. Bol by to pomocný orgán zodpovedajúci za odborný prenos informácií medzi profesionálnou sférou cestovného ruchu a zákonodarnou sférou a takisto exekutívou a bol by to koordinátor profesionálnych stanovísk.
Odporúčam vláde Slovenskej republiky:
1. Vytvoriť ústredný orgán štátnej správy pre cestovný ruch; sfunkčniť to, čo si už sama vláda raz schválila so začiatkom činnosti od 1. 2. 2003.
2. Zaviazať ministra hospodárstva - pán minister tu nie je, nech sa na mňa nehnevá, ja chcem aj toto povedať veľmi úprimne a bez akýchkoľvek cieľov voči niekomu -, zaviazať ministra hospodárstva dosiahnuť konkrétne výsledky v aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu v jednoročných rastových plánoch podielu aktívneho zahraničného cestovného ruchu na tvorbe hrubého domáceho produktu.
Nech sa konkrétni ľudia zaviažu, že len o jedného človeka viacej k nám príde alebo o tisíc, alebo o 1 %, ale nech je čo vyhodnotiť. A nech sa politicky nezakrýva prípadná neschopnosť pohnúť s takýmto na jednej strane vysoko výnosným odvetvím pre štátny rozpočet a pre hrubý domáci produkt a na druhej strane vysoko náročným a odbornú personálnu kvalifikáciu a schopnosť dosahovať takéto výsledky. To nie je útok voči osobe, ale to je otázka pozrieť sa pravde do očí, sme alebo nie sme to schopní dosiahnuť.
3. Vyčleniť - ja tu používam číslo 1 %, ale rovnako vo vzťahu k pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií chcem povedať, aj o tomto môže byť dobrá odborná diskusia -, je to otázka vyčlenenia 1 % z príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za predchádzajúci rok na štátnu propagáciu v cestovnom ruchu na rok nasledujúci. Na použitie zdrojov prijať osobitný predpis.
Teraz som zachytil, že v rámci prípravy štátneho rozpočtu ministerstvo hospodárstva na podporu rozvoja cestovného ruchu dostalo plus 50 mil. korún. Čo som ja už v odbornej sfére zachytil, kam by sa dalo kade-tade týchto 50 mil. uliať. V takej marketingovej organizácii, v takej merkantilovej výrobe a ešte neviem čomu všetkému. Preto hovorím, na použitie takýchto zdrojov prijať osobitný predpis.
4. Prerokovať príslušné návrhy zákonov o daniach s profesijnými zväzmi a organizáciami pôsobiacimi v cestovnom ruchu pred ich predložením do rokovania v pléne Národnej rady.
To sa ešte dá veľmi rýchlo. Slová, ktoré som tu dnes vyriekol, som nevyriekol len z vlastnej samoľúbosti s odkazom na vlastnú profesionálnu minulosť. Tieto slová, ktoré som tu vyriekol, boli aj s odkazom na moje osobné rokovania prakticky so všetkými ľuďmi, ktorí profesionálne pracujú v cestovnom ruchu v Slovenskej republike, bez ohľadu na to, v ktorej politickej strane sú alebo koho voliči sú, pretože jediným naším záujmom je, aby sa nám spoločne darilo. To želám aj vám, pán predseda, aj celej vašej budúcej vláde. Všetko dobré. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Rusnák, faktická poznámka.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, ja som veľmi rád, že ste vystúpili a vystúpili ste, ako ste vystúpili, lebo v závere z toho vyplýva asi to, že podporíte programové vyhlásenie vlády, pretože ste ho nekritizovali a ste ho v podstate pochválili. Ja vás môžem ubezpečiť, že výbor pre hospodárstvo, vy ste vlastne po mne druhý v poradí na pôde parlamentu povedali tieto vety, ja som to povedal na poslednom rokovaní výboru, kde som už určil termín, kedy bude vytvorený takýto podvýbor, či ho nazveme podvýborom alebo sekciou, ale v tejto chvíli nie je dôležité. Výbor pre hospodárstvo je jedným z nosných výborov tohto parlamentu, a keď budete mať chuť do práce, ja sa na ňu teším a mnohé večery môžeme tráviť v rokovaní o týchto témach. Ale ako takisto človek z praxe vás ubezpečujem, že reči nestačia, ale treba činy a treba výsledky. Takže sa teším, že vy ako podpredseda parlamentu tomu výboru budete nápomocný. Dokonca som veril, že budete ten gestor nad týmto výborom, ale je pán podpredseda Rusko, čo je takisto veľmi dobré. Iste moji kolegovia z výboru môžu potvrdiť, že moje slová sú pravdivé. Takže teším sa na prácu v prospech občanov tejto krajiny, v prospech rozvoja cestovného ruchu. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tkáčová - faktická poznámka.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ja mám iba jednu vecnú pripomienku. My sme vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo zriadili komisiu pre agroturistiku a dúfam, že ste v rámci toho cestovného ruchu mysleli aj agroturistiku, a preto vaši kolegovia z poslaneckého klubu keby teda boli takí dobrí a prihlásili odborníkov do tejto komisie. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasovský, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dobre sa počúva vystúpenie človeka v Národnej rade, za ktorým niečo je. Človek, ktorý niečo dokázal na Slovensku, človek, ktorý má vybudovanú svoju existenciu, a človek, ktorý dokázal pohnúť veci napriek tomu, že predchádzajúca vláda mu príliš nepriala. Dobre sa počúva vystúpenie človeka, ktorý je ambiciózny a vie si poradiť s problémami a vie presadiť veci, ktoré dokážu pôsobiť a dokážu doniesť aj zisk.
Treba povedať, že žiadna zo súčasných a žiadna z vlád, ktoré na Slovensku vládli od roku 1993, nedokázali postaviť doktrínu štátu, nedokázali povedať, akým štátom vlastne máme byť. Či máme byť štátom, ktorý bude fungovať v oblasti turistiky, alebo budeme štátom, ktorý bude vyrábať lokomotívy alebo televízory, ale všetko na Slovensku sa asi nedá. My sa nevieme pohnúť, my sa nevieme posunúť, my nevieme povedať ako vlastne ďalej, či sa ideme venovať kúpeľom, alebo sa budeme biť o tieto kúpele, alebo sa budeme venovať veciam, ktoré naozaj, tak ako hovoril pán podpredseda Národnej rady, dosiahnu zisk. Na Slovensku bude veľmi ťažko sa venovať otázkam turistiky, ak tu bude taká infraštruktúra, aká je, a bude sa vláda k nej stavať tak, že bude zreálňovať tempo výstavby diaľnic alebo vôbec infraštruktúry ako takej.
My sme ešte nepovedali, aký bude dopravný model obslužnosti tohto štátu, či tu budú priemyselné parky, priemyselné celky, a budeme zvážať ľudí z veľkých vzdialeností do týchto priemyselných parkov alebo ponecháme napríklad 32 regionálnych železničných tratí, aby to bola určitá atrakcia, aby to pôsobilo v oblasti turistického ruchu. Otázka teda: Akým spôsobom dopredu, akým spôsobom ďalej? Ja som rád, že pán predseda výboru povedal, že víta túto otázku, len keby sme sa naozaj pustili do tej turistiky a do tohto ruchu tak, aby to prinieslo význam pre Slovensko. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána podpredsedu Vetešku, či chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Viete, ja s určitými obavami budem odpovedať na otázky, ktoré tu vo vzťahu k mojej osobe aj zo strany pána Rusnáka zazneli, pretože mám veľmi zlé skúsenosti zo života. A nechce sa mi hovoriť o sebe, ale chcem len toľko povedať, že tam, kde som pôsobil dosiaľ, sme bez účasti štátu dali do rozvoja cestovného ruchu spočitateľne prostredníctvom úverov z bánk, z bánk komerčných, bez akýchkoľvek podporných programov, k tým je ťažko sa dostať, o tom tu nechcem rozmazávať veci, viac ako 500 mil. korún. Vytvorili sme viac ako 450 pracovných príležitostí. Vytvorili sme obrovské množstvá zdrojov, ktoré sme investovali do propagácie. Dali sme z výnosov cestovného ruchu na podporu rôznym organizáciám, či už zdravotným alebo telesne postihnutým, alebo mnohým nadáciám. Robili sme to všetko pre to, že máme vzťah k tejto krajine.
Keď som si chystal toto vystúpenie, jediným mojím zámerom bolo vzbudiť záujem, že tá starostlivosť o rozvoj ekonomiky, to nemusí byť len to povinné škrtenie, to musí byť vždy, ale nemusí to byť len. Poďme aj do toho, kde budeme robiť príjmy. Ak tu už iný vtip padol, tak ja si taký tiež iný dovolím povedať. Ak zdražie benzín, netreba schovať auto do garáže, ale treba rozmýšľať, kde zobrať peniaze na ten benzín. To znamená, ak je ťažšie v ekonomike tohto štátu, netreba len škrtať, ale poďme tu hľadať nové príjmy. A vrátim sa k číslam, ktoré som hovoril. Ak dnes my máme z cestovného ruchu príjem okolo 430 alebo 450 mil. dolárov ročne, čo v súčasnom kurzovom prepočte predstavuje 25 - 30 mld. korún, tak my sme schopní touto starostlivosťou dosiahnuť až niekde miliardu dolárov. O tomto to je. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Konštatujem, že do rozpravy už nie je prihlásený žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ poverený vládou.
Nech sa páči, pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte, aby som sa vám všetkým, najmä tým, ktorí ste boli aktívni, srdečne poďakoval za veľký záujem. Z 99 % to, čo hovorím, patrí opozícii. Je to logické, pán poslanec, pretože vládna koalícia sa zhodla na podpore vládneho programu a možno aj z úcty k času sme prenechali priestor vám. A ja si vážim, že ste tento priestor náležitým spôsobom využili. A nielen to si vážim. Vážim si celkovú kultúru tejto rozpravy, tón, akým ste sa vyjadrovali o vládnom programe vo všetkých súvislostiach menej pozitívnych, viac, pochopiteľne, kritických. Najviac zo všetkého si však vážim konkrétne podnety, ktoré som zachytil vo vystúpeniach viacerých z vás.
Okrem ocenenia kultúry rozpravy k vládnemu programu by som vás všetkých chcel ubezpečiť, že všetky partikulárne námety zodpovedne preskúmame. To platí o námetoch, ktoré hovoril predseda výboru pán Maxon, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Veteška, aj ten anonym, pán Maxon, aj ten legislatívny zámer o tom, ako a prečo chceme otvoriť 229-ku, rozumiem tomu. A myslím si, že radi vám vyjdeme v ústrety včas, aby potom už diskusia o takom citlivom zákone bola kvalitná.
Nedávno som vykonal prvú oficiálnu zahraničnú cestu opäť do Poľska a bol som veľmi rád, že sme mohli otvoriť prvú pobočku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Aj keď, samozrejme, som pozorne počúval, že máte odlišnú predstavu, ako by to malo byť organizované. A som rád, že práve vo Varšave, lebo som si prečítal, že 800 000 Poliakov prišlo za rok na Slovensko, že je to vlastne 20 %, jedna pätina všetkých turistov, ktorí nás navštevujú. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som zistil, že Poliaci najviac cestujú do Nemecka a potom hneď na Slovensko. 800 000 je pekné číslo, ale ich je 40 miliónov. Čiže aj na tom príklade som videl, aký obrovský potenciál máme v tejto oblasti. A je to nepochybne jedna oblasť nie celkom možno neoraná, ale nepochybne s veľkým potenciálom.
K samotnej podstate, dámy a páni. Každý, kto čítal čo len trochu pozorne náš vládny program, môže mať iste rôzny názor na taký programový zámer, na taký alebo onaký nástroj, ktorým si myslíme, že tento zámer dosiahneme, ale v jednom by sme sa mohli nepochybne zhodnúť, a to v tom, že máme jasnú, konkrétnu základnú programovú líniu. Možno sa menej zhodneme na konkrétnosti obsahu.
Vy si možno myslíte, že je viac všeobecný, ja, že viac konkrétny. Možno sa nezhodneme ani na tom, či všetko je reálne. Pán predseda výboru Maxon hovorí, že cieľ pripraviť ekonomiku, najmä ekonomiku na to, aby sme mohli koncom roku 2006 za predpokladu istých priaznivých vonkajších okolností vstúpiť do Európskej menovej únie. To povedzme pán predseda Maxon nepokladá tak za reálne. My si myslíme, že je to trošku riskantný, ambiciózny cieľ, ale na rozdiel od pána Maxona si myslíme, že pre ekonomiku zdravý a užitočný, ale prosím. Obrovský priestor na diskusiu a argumenty.
A rovnako plne budem akceptovať, ak mnohé naše predstavy, naše názory o použití toho alebo onoho nástroja nebudete akceptovať, mysliac si, že máte lepšie. Ale opakujem, jednej veci, a podľa môjho názoru tej podstatnej, nemožno vládnemu programu v tej jednej veci nič zásadné vytknúť, a to v tom, že máme základnú, jasnú programovú líniu. Táto línia sa opiera o tri základné ciele. Zavŕšiť naše integračné procesy, realizovať reformy a budovať Slovensko ako krajinu spravodlivú s efektívne fungujúcim štátom. Toto sú, myslím, základné charakteristiky nášho vládneho programu, ktoré sú jasne v tomto programe zakomponované.
Myslím si, že aj spravidla kritické vystúpenia predstaviteľov opozície mali svoju istú líniu. Dominovala jej napríklad kritika všeobecnosti nášho vládneho programu. Myslím, že istou líniou bolo aj to, že niektorí páni poslanci alebo panie poslankyne preháňali súčasné problémy, ktorými Slovensko žije, čo ma viedlo k tomu, ako pán poslanec povedal, že som niektoré z týchto príspevkov označil, že skĺzavali do istej demagógie. Ja by som si dovolil ešte potom sa k tomu krátko vrátiť.
Treťou charakteristikou príspevkov opozície je podľa môjho názoru to, že som nerozpoznal nijakú odlišnú novú programovú líniu, ktorá by mohla byť alternatívou voči tej línii vlády, ktorá sa vinie naším vládnym programom, ktorú som charakterizoval pred chvíľou tými troma rysmi. Ak, samozrejme, nemám na mysli alebo nebudem myslieť na alternatívu, ktorú predstavuje ideológia komunizmu.
Toto je podľa môjho názoru ten zásadný a hlavný poznatok z rozpravy. Iste z mojej strany nie je záujem o kritiku opozície, ide iba o konštatovanie faktu, ktorý pre Slovensko považujem za sľubný a pozitívny. Dovoľte mi, aby som to vyjadril tak, že je potešiteľné, ak vládu i opozíciu, aspoň jej rozhodujúcu časť, spája spoločná vízia budúcnosti Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Až druhoradé pritom je podľa môjho názoru to, ako tá alebo oná opozičná strana vníma napríklad kvalitu negociačného procesu. Mnohí nás kritizujete, že neviete vyrokovať to, čo by ste si predstavovali vyrokovať vy sami. Ale myslím si, že to zásadné, to podstatné spočíva v užitočnosti a správnosti toho základného programového cieľa, a to nepochybne je zavŕšenie integračných procesov do Európskej únie.
Alebo povedzme transformácia našej armády. Iste som počul vo vašich vystúpeniach viaceré predstavy, ako by ste to robili vy. Nie so všetkým sa stotožňujete. Ale opäť si myslím, že nie je podstatný už ten alebo nie je najdôležitejší ten technický prvok, ako vykonať opatrenia v tej alebo onej oblasti, ale rozhodujúce je, aby sme sa v tej základnej programovej línii trafili.
Podobne významnú časť zhody som našiel aj v druhej, pre vládu veľmi dôležitej oblasti, a to sú reformy. Tu by som rád vyhovel pánovi poslancovi Jadušovi z Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý ma vyzval, aby som bol konkrétny. Budem konkrétny pri pozitívnej skúsenosti. Ak dovolíte, pán poslanec, nebudem konkrétny pri negatívnej, lebo nechcem rozdeľovať, chcem viac spoluprácu ako konflikty. Ale vysoko som si vážil a bol som aj trošku prekvapený, sa priznávam, keď som počul z úst predsedu výboru pána poslanca Soboňu, že objem peňazí v zdravotníctve je na dostatočnej úrovni. Ľudovo povedané, že peňazí je v zdravotníctve dosť, že toto problém nie je, ale že je problém, ako sa s týmito peniazmi hospodári. Ja si myslím a považujem to za veľkú vec. Za principiálne zásadnú vec. Samozrejme, veľmi pozorne som potom počúval pána poslanca Soboňu, čo si on myslí. Ako treba zmeniť to, aby tieto peniaze boli využívané efektívne alebo efektívnejšie, ako je to dnes. A môžem vám povedať, že som to počúval vyslovene so záujmom.
Tu však pripomínam, že jedným z našich programových cieľov, ak si nalistujete vládny program, je jasne zapísané, že chceme "držať úroveň financovania zdravotníctva na hladine roku 2002", samozrejme, v stálych cenách, "a pritom už v roku 2004 nedovoliť, aby ďalej narastala zadlženosť zdravotníctva". Ak sa dohodneme na takomto základnom skelete, na takomto základnom rámci a prístupe, tak si myslím, že v tomto volebnom období naozaj môžeme veľmi veľa urobiť, a pritom v spolupráci vlády a opozície.
Ale príbuznosť názorov na potrebu reforiem, na znižovanie napríklad deficitu verejného okruhu, na nutnosť zvyšovať konkurencieschopnosť ekonomiky som našiel vo viacerých vystúpeniach poslankýň a poslancov z radov opozície. Veľmi by som chcel oceniť napríklad vystúpenie pána poslanca Cagalu z Hnutia za demokratické Slovensko. Tomuto príspevku som naozaj rozumel. Rozumel som akcentu aj apelu na výraznejšiu podporu živnostenského stavu. Je mi úplne jasné, že zahraničné investície potrebujeme a veľmi sme sa o to usilovali. A ešte ich omnoho viac potrebujeme, najmä do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť. Niektorí ste o takýchto regiónoch hovorili. Ale je mi úplne jasné, že ťažisko musí byť v podpore malého, stredného ale najmä živnostenského stavu. Ďalším znižovaním administratívy, ďalším znižovaním nielen daní, ale najmä odvodového zaťaženia a vlastne mnohými tými opatreniami, o ktorých pán poslanec Cagala hovoril. A ja by som ho chcel ubezpečiť, že nepochybne viaceré z týchto návrhov budú nielen preskúmané, ale myslím, že nájdu aj reálne uplatnenie.
Toľko k tomu podstatnému, čo som našiel alebo čo som zachytil v tejto rozprave a čo ma aj povzbudzuje a z čoho sa aj teším. Rovnako by som mohol hovoriť o mnohých, mnohých ďalších príspevkoch, ja to nechcem robiť ani vyčerpávajúco, ani s rizikom, že sa niekoho viac alebo menej dotknem. Možno spomeniem aspoň vystúpenie pána Maxona, Brhela.
No a ešte niekoľko poznámok k výčitkám, že Programové vyhlásenie vlády SR je všeobecné. Mnohí ste to kritizovali. Ja len pripomeniem, že len navzdory tomu, že je to základný programový dokument, sú tam mnohé konkrétne záväzky. (Zaznel gong.)
Mám končiť.
Je tam napríklad záväzok, že do piatich až šiestich rokov zabezpečíme, aby mohol získať vyššie ako stredné vzdelanie v zásade každý mladý človek, ak, samozrejme, bude spĺňať základné predpoklady a najmä bude chcieť. Ja si myslím, že veľmi konkrétny a aj veľmi odvážny záväzok. Tú tézu z oblasti zdravotníctva som už spomenul. Rovnako sme sa zaviazali do roku 2006 profesionalizovať armádu, veľká vec. Máme tam záväzok prispievať na obranu 2 % z hrubého domáceho produktu. Máme tam taký konkrétny záväzok, ako je zavŕšiť reformu verejnej správy. Veď máme zákony, vieme, aké kompetencie treba poprenášať. Máme záväzok rušiť okresné úrady, veľmi konkrétne veci. Kto chce, môže ich nájsť.
Páčilo sa mi, že viacerí z vás, najviac pán Maxon, si všimli tú ambíciu do roku 2006 pripraviť ekonomiku, aby bola schopná, zrelá uchádzať sa o začlenenie do Európskej menovej únie. Ale aj záväzok získať členstvo v aliancii, v únii. Veď to nie sú frázy, nie heslá. Za tým je veľmi konkrétny obsah, veľmi konkrétne záväzky.
Tézu o všeobecnosti, o absencii čísel teda považujem, ak už nechcem použiť nepekné slovo, za demagogickú, tak aspoň za také klasické opozičné klišé, ktorému samozrejme rozumiem, tak ako rozumiem postaveniu opozície v demokratickom parlamente.
Ale predsa len chcem povedať aj to, že som si nemohol nevšimnúť aj niektoré príspevky, ktoré naozaj od demagógie nemali veľmi ďaleko. Ale autorov označovať nebudem. Skôr mi ide o princíp. Za demagogické totiž považujem tie vystúpenia, ktoré maľovali Slovensko ako spálenú zem. Ako krajinu, kde by mali žiť len sami skorumpovaní ľudia. Akoby to bola krajina, kde ľudia nemajú nárok na nádej, na perspektívu. Takýto obraz je nielen škodlivý, teda nielen nepravdivý, ale aj škodlivý. Nemôže byť predsa všetko zlé, keď nás vyspelí berú medzi seba, keď medzinárodné agentúry pravidelne zvyšujú ratingy našej ekonomiky.
Včera večer sme zachytili, jedna z najznámejších, najrenomovanejších agentúr Moody´s výrazne výšila rating našej ekonomiky. Nemôže to predsa také byť, keď priemyselná produkcia, otvorte si včerajšie noviny, dosiahla najvyššiu úroveň za existenciu Slovenskej republiky. Keď rastie stavebná produkcia, keď slovenská koruna, píšu o tom všetky noviny, dosahuje historické maximá a Národná banka intervenuje nie preto, že by chránila korunu pred devalváciou, ale aby chránila korunu pred nenáležitým zhodnocovaním, pretože to podväzuje schopnosť našich exportérov vyvážať.
Možno najviac ma mrzelo, keď som počul vo vystúpeniach pomaly, že je nevyhnutné meniť našu ústavu, lebo sme sa spreneverili alebo sa ideme spreneveriť základnému ústavnému záväzku, a to budovať ekonomiku nielen trhovo, ale aj sociálne a ekologicky orientovanú. Ako to odmerať? - som sa sám seba pýtal. No a pomohol mi pán vicepremiér, keď mi dal niektoré čísla. Odmerajme to napríklad výdavkami na sociálne zabezpečenie v jednotlivých rokoch. Ja vám ponúkam konkrétne čísla.
Rok 2000: skutočnosť 35,8 mld. Sk; rok 2001: 41,4 mld. Sk; rok 2002: skutočnosť nepoznáme, ale plán je 44,9 mld. Sk; a na budúci rok podľa návrhu rozpočtu 48,1 mld. Sk. Teda len dve čísla 2000 - 2003: 35,8; 48,1. (Reakcie z pléna.) Možno existujú aj ďalšie. Ja vám ponúkam jeden, veď diskutujme. Hľadajme, hľadajme tú pravdu.
Životné prostredie. Ako odmerať kvalitu toho, či naozaj sa usilujeme o ekonomiku nielen trhovo, nielen sociálne, ale aj ekologicky orientovanú, ak nie skúmaním výdavkov štátneho rozpočtu, iných rozpočtov alebo iných príjmov do kapitoly alebo do oblasti životného prostredia? Opäť vás nebudem dlho unavovať, ponúknem vám aspoň tri čísla 2001, 2002, 2003.
Ak by sme hovorili o štátnom rozpočte, tie čísla sú: 2,3 mld., 2,6 mld. a 3,3 mld. Ak zahrnieme do toho aj príjmy z recyklačného fondu a príjmy z fondov Európskej únie, tak tie čísla sú takéto: rok 2001 3,6 mld.; rok 2002 4,5 mld. a na budúci rok 5,2 mld. Teda v priebehu dvoch rokov z 3,6 na 5,2 mld. Sk.
Mám tu aj ukazovateľ o priemernej dĺžke života. Ako merať? Ako merať, či ideme tou cestou, alebo ideme proti tej ceste? Veľmi podľa mňa serióznym ukazovateľom je priemerná dĺžka ľudského života. V roku 1980 muži na Slovensku sa dožili priemerne 66,76 roka. O 10 rokov v roku 1990, o trošku kratší čas: 66,64. Ale o ďalších 10 rokov v roku 2001 už o 3 roky viac: 69,54. Každé porovnanie kríva. Nájdete mnohé protiargumenty. Ale ja vám ponúkam svoje, ktoré azda môžu hovoriť o tom, že Slovensko je krajinou, kde sa presadzuje trhová ekonomika aj sociálne, aj ekologicky orientovaná. Netreba meniť ústavu kvôli nášmu vládnemu programu.
A napokon vám ešte pripomínam, že sú známe ukazovatele indexu ľudského rozvoja. Je to zrejme najkomplexnejší ukazovateľ, kde sa kvalita života premieta, a Slovensko sa v roku 2002 umiestnilo v medzinárodnom rebríčku podľa tohto ukazovateľa na 36. mieste zo 173 hodnotených krajín sveta. Aspoň niekoľko argumentov k tomu, aby sme naozaj nemaľovali Slovensko nenáležitými farbami, pretože to je nielen nepravdivé, ale podľa mňa to aj demotivuje a je to aj proti záujmom v konečnom dôsledku opozície.
Iste, máme svoje problémy, máme najmä vysokú nezamestnanosť. Ale myslím si, že Slovensko je dnes omnoho ďalej ako pred štyrmi rokmi. Rovnako je pravdou, že nás čakajú aj nepopulárne kroky. Ale nie je pravdou, že to chceme robiť, aby sme nebodaj ľudí chceli trápiť. Ale preto, aby ľudia mohli čo najskôr a čo najvýraznejšie cítiť pozitíva fungujúceho hospodárstva. Aby sa s každou korunou, ktorú ľudia vyrobia, nakladalo čo najhospodárnejšie. Kto potrebu reforiem pretáča na strašenie ľudí, podľa môjho názoru škodí dobrej veci. O demagógii nechcem hovoriť. Ale škodí dobrej veci.
Nechcem tvrdiť, že všetko máme premyslené, že naše nápady sú najlepšie, všetko je nachystané do detailov, že nikoho nepotrebujeme. Práve naopak. Radi prijmeme dobrú radu aj lepšie riešenia. A samozrejme na ich základe budeme radi korigovať aj niektoré svoje konkrétne predstavy, ako riešiť ten alebo onen problém. Ale to podstatné, čo chcem povedať, je to, že reformy musia byť kvôli ľuďom, kvôli ich perspektívnej spokojnosti. Niektorí z poslancov, a to som si nemohol nevšimnúť, zúžili reformy iba na zdražovanie a na strašenie ľudí. Je to nesprávne a nepravdivé, tak voči nášmu programu, ako aj voči samotným občanom. Ľudia majú zdravý rozum a vedia, že vláda nemôže nič získať nepopulárnymi opatreniami, ale vedia aj to, že takéto opatrenia v konečnom dôsledku prinesú osoh samotným ľuďom.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, rád by som využil koniec tohto svojho záverečného slova na to, aby som nám všetkým pripomenul, že na budúci týždeň sa najvýznamnejšia časť vyspelého demokratického sveta chystá do Prahy. Bude samit Severoatlantickej aliancie. Okrem iného sa táto časť vyspelého sveta chystá do Prahy aj preto, aby medzi seba pozvala nových členov, nové štáty. Možno ich bude sedem a medzi nimi aj Slovensko. Rovnako pripomínam, že o necelý mesiac sa na samite Európskej únie v Kodani bude rozhodovať o tom, o ktoré štáty sa rozšíri Európska únia. Bez pátosu, ale podľa môjho názoru celkom výstižne by som sa chcel vyjadriť v tom zmysle slova, že ešte nikdy v histórii nemali Slováci a národnosti žijúce pod Tatrami tak blízko k bezpečnému a vyspelému svetu, ako majú práve dnes. Aby sa táto historická šanca premenila na realitu, naša vlasť potrebuje pevnú a stabilnú vládu. Je to základný predpoklad na to, aby sa táto historická šanca stala reálnou. Nebude to úspech vlády. Bude to úspech nás všetkých, vládnej koalície aj demokratickej opozície, ale najmä všetkých občanov Slovenskej republiky, všetkých občanov našej vlasti.
Aj preto mi dovoľte na samý záver, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vás opakovane požiadal o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)