P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič bol posledným prihláseným písomne do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Číž, Malchárek, Husár. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Dovoľte mi začať netradične. Chcem sa vám zdôveriť s tým, že do politiky som vážne vstúpil pre to, že politiku treba chápať ako službu a že v rámci parlamentu sa možno pokúsiť zjednotiť nepochybne rôznorodé pohľady na fungovanie tohto štátu, na hodnotu našej spoločnosti, ktoré vyznáva, a že v korektnom a serióznom duchu budeme súťažiť o priazeň občanov, a tak sa snažiť v konečnom dôsledku pomôcť nielen našim ľuďom, ale aj nám samým. Okolnosti fungovania politiky sú zatiaľ pre mňa aj skúsenosti veľmi, veľmi zvláštne. Už za tú krátku chvíľu som zažil zastrašovanie, veľkú nekorektnosť a zažil som aj to, že argument nemá žiadnu hodnotu, že hodnotu má len politická sila, ktorá je vyjadrená počtom hlasov. Vážne sa chcem pokúsiť, aby sme nedovolili, aby tento trend v našom parlamente víťazil.

Pripúšťam bez problémov, že rovnako, ako sa môžem mýliť ja, môžete sa mýliť aj vy a že to hľadanie je skutočne ťažké a bolestné, ale pravdepodobne má význam.

Dovoľte mi po tomto krátkom úvode, aby som prešiel k meritu veci. Môj názor je, že súvislosti, ktoré sprevádzajú rokovanie o 37 pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Malchárka, sú pomerne zvláštne a smerujú k prvému zásadnému konfliktu medzi koalíciou a opozíciou, pričom ide o okolnosti, ktoré sú nešťastné a v konečnom dôsledku aj nezmyselné. Dovoľte mi len veľmi krátku rekapituláciu doterajšieho priebehu. Vláda predložila návrh novely tohto zákona ako súboru ďalších viac ako 20 noviel zákonov s jednoznačným cieľom - vytvoriť možnosť na schválenie štátneho rozpočtu a aspoň čiastočne zreálniť jeho výdavkovú časť so skutočnými možnosťami štátu. Všetky návrhy sa mali prerokovať v skrátenom konaní. V našich vystúpeniach sme, samozrejme, atakovali vládu vo vecných súvislostiach a tiež sme upozorňovali na porušovanie či znásilňovanie príslušných ustanovení rokovacieho poriadku o skrátenom konaní. Namietali sme tiež, že vláda porušila zákon tým, že ho neprerokovala v tripartite. Už tieto samotné dôvody nesvedčia o tom, že dodržiavanie práva patrí k prioritám vlády či vedenia parlamentu alebo aspoň jeho časti. To však nestačilo a k novele zákona o štátnej službe nám skupina poslancov predložila 37 pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán poslanec Malchárek a niekoľko ďalších poslancov. Ak v tých iných návrhoch išlo o veci v konečnom dôsledku akceptovateľné, riešili niektoré otázky právnych formulácií, dopracúvali sa návrhy alebo zámery, ktoré boli vo vládnom návrhu a v intenciách vládneho návrhu, tak návrh pána poslanca Malchárka zjavne a jednoznačne nesúvisí s návrhom vlády. Predstavuje významný zásah do podstaty prerokúvaného zákona, mení jeho filozofiu a zavádzajú sa nové inštitúty, s ktorými nemožno zásadne súhlasiť. Najhoršie zo všetkého je však to, že spôsob a metódy, ktoré majú tieto návrhy presadiť, sú absolútne nezlučiteľné nielen s konkrétnymi ustanoveniami zákona, ktoré stanovujú postup pri ich prerokovaní, ale aj so zmyslom k parlamentarizmu, týkajú sa demokracie ako princípu vládnutia v tomto štáte a odpustite mi, bezohľadne nerešpektujú základné procesné práva opozície. Ako viete, ak vláda chce predložiť návrh alebo jeho novelu do parlamentu, musí ho zapracovať do plánu legislatívnych úloh. Pripraví ho príslušné ministerstvo, podrobí ho zo zákona, ktorými sú zákony o legislatívnych pravidlách, pripomienkovému konaniu, prerokuje sa minimálne v Legislatívnej rade vlády a vláda ho schváli v zbore a predloží ho do parlamentu. Ide teda o celý súbor procesných ustanovení a úkonov, ktoré po sebe musia nasledovať a ktorých nesplnenie spôsobuje minimálne vážne komplikácie pri schvaľovaní návrhu zákona. Osobitosti situácie na skrátené konanie uvádzať nebudem a vzhľadom na už povedané ich ani netreba spomínať.

Ďalej. Náležitosti poslaneckého návrhu sú ešte viac sťažené, pretože tieto, po prvé, nemožno podávať v skrátenom konaní. Ešte raz chcem pripomenúť, zásadné návrhy, ktoré sa majú objaviť v novele zákona, nemôžu byť poslancami podávané v skrátenom konaní. Takýto návrh zákona vyžaduje stanovisko ministerstva financií, v ktorom vyčísli, či je, alebo nie je vzťah k štátnemu rozpočtu, či je, alebo nie je vzťah k rozpočtom miest a obcí a rovnako aj k iným náležitostiam. Rovnako k takémuto stanovisku musí zaujať stanovisko vláda a potom sa začne prerokúvať v parlamente po splnení príslušných lehôt. Jedna z nich je, že návrh musí byť v parlamente 60 dní. To všetko sú naše procesné ustanovenia, lebo my nie sme súčasť exekutívy. Máme sťaženú možnosť pôsobiť v orgánoch vlády, nemáme dostatočné informácie, takže tieto procesné ustanovenia sú ustanovenia pre opozíciu. Počas týchto lehôt my si máme tieto návrhy preštudovať, máme si k nim zadovážiť odborné stanoviská a potom aktívne občanom prostredníctvom rozpravy v parlamente predniesť naše návrhy a stanoviská a pokúsiť sa prípadne pozitívne spolupracovať na návrhu zákona, ktorý je predložený. Toto všetko, čo sa deje teraz, je porušené, a preto je taký veľký odpor nás k takýmto formám v parlamente. Je porušené všetko. Poslanec Národnej rady vstupuje návrhom do podstaty zákona, otvára úplne nové inštitúty, úplne mení charakter zákona o štátnej službe. Celkom inak mení pomery postavenia jednotlivých služieb a tak ďalej a tak ďalej, tých návrhov je veľmi veľa. Napriek tomu všetkému sa vcelku korektne vedenie parlamentu rozhodlo, že sa tento návrh prekladá a že sa posúdi v dvoch výboroch Národnej rady, ktoré zaujmú k nemu stanovisko, a že po posúdení výstupov budeme ďalej rokovať. Dnešná situácia - ústavnoprávny výbor začal rokovať, ale prestal rokovať, pretože pán poslanec Malchárek mu oznámil, že mieni stiahnuť na dnešnom rokovaní svoje návrhy a chce dať ďalšie. Z rovnakých dôvodov takéto stanovisko zaujal výbor pre sociálne veci, ktorý opätovne povedal, že predložené návrhy nemá k dispozícii, takže prerušuje rokovanie o tomto bode programu. Situácia je taká, že až pred desiatimi minútami sme dostali nové pozmeňujúce návrhy pána Malchárka. K tomu sme dostali mimo parlamentnej pôdy vážne konštatovanie niektorých predstaviteľov koalície, že návrh je 100-percentne už v súlade s ústavou a podobne.

Prosím vás pekne, návrhy našich ľudí, ktorí pracovali s týmito návrhmi v sobotu a v nedeľu a predložili nám celý súbor stanovísk, vlastne z toho dôvodu nestoja za nič, pretože pán Malchárek dáva nový návrh. Tento nový návrh máme po desaťminútovom preštudovaní, po prípadnom terajšom akomsi rokovaní v sociálnom výbore, na rokovaní ktorého sa však prakticky nemôžeme zúčastniť, lebo musíme sedieť tu, potom ho znovu máme sem dostať a potom našou úlohou má byť, že tento návrh zákona schválime.

Vážené dámy, vážení páni, toto nerobme, toto slovenskému parlamentu neprispieva. Navrhli sme ešte aj to, že pokiaľ je takýto stav, prerušme rokovanie do zajtra, aspoň cez noc skúsme porovnať návrh, ktorý sme teraz dostali do lavíc, a pokúsme sa k nemu robiť vážnu rozpravu. Skutočne nejde o žiadne opozičné vajatanie a pokusy čosi deštruovať. Skutočne ide o to, aby zákon o štátnej službe, ktorý aj pre mňa ako pre člena výboru pre verejnú správu je nesmierne dôležitý, pretože nejde len už v danom prípade o náležitosti, ktoré z neho vyplývajú pre pracovníkov, ale ide aj o to, akým spôsobom budú pracovníci pracovať. Veď predsa, ak mám vytvárať nový súbor pracovníkov, ktorí majú byť v novom režime v štátnej službe, ktorí nenesú zodpovednosť alebo ju nemajú definovanú, ktorí majú celkom nové postavenie, ktorí majú mať trojnásobné až trojnásobné väčšie platy pravdepodobne, nie je to tak, že sa to dá úplne v tých súvislostiach posúdiť, veď predsa to sú veci, ktoré vážne súvisia so spravovaním štátu a hlavne s kvalitou spravovania štátu. Takže vážení, Smer nebude pravdepodobne eskalovať napätie okolo tohto problému, ale v každom prípade chceme veľmi vážne zaprotestovať, a ak toto je tak nesmierne pre vás dôležité, skutočne skúsme hľadať objektívne formy tak parlamentarizmu, ako aj spravovania štátu. Tieto násilné nátlakové akcie ešte so snahou zbaviť sa zodpovednosti voči verejnosti nie sú korektné. Z tohto dôvodu vás ďalej skutočne nebudem otravovať, ale keby ste chceli, tak vám poviem iba niekoľko zásadných vecných námietok, ktoré máme v tomto návrhu zákona. Je úplne signifikantné, že dobre nerešpektuje elementárne legislatívne pravidlá, zákon o štátnej službe v tomto roku novelizujeme teraz štvrtýkrát. Každý, kto trošku vie o teórii práva, o hroznej nestabilite zákona a ako pôsobí v území a pre jeho adresátov je to čosi neúnosné.

Ďalej. Ku kratučkej vládnej novele zákona, ktorá bola presadená vládou v skrátenom legislatívnom konaní pod zámienkou nevyhnutných úspor v štátnom rozpočte predkladajú poslanci spolu až 39 pozmeňujúcich návrhov, a to v poslednej chvíli bez akéhokoľvek finančného vyčíslenia. Aký počet nových pracovných miest vlastne chceme reálne vytvoriť. Konštatovanie, že je to skutočne malý počet, je naozaj dostatočné pre poslancov slovenského parlamentu? Alebo vážne chceme posudzovať každú korunu verejného výdavku, ktorý máme k dispozícii.

K obsahu pozmeňujúcich návrhov niekoľko zásadných vecí. Ešte raz opakujem, zásadná zmena filozofie, teda ducha zákona, ktorý ste prijali, teda minulá vláda. Sú zásadné predpoklady, že môže takýmto zákonom dôjsť k destabilizácii štátnej služby, že dochádza k diskriminácii istej časti skupiny štátnych zamestnancov, že dochádza k zvýšeným nárokom na štátny rozpočet, že dochádza k narušeniu základných princípov, na ktorých je budovaný právny poriadok Slovenskej republiky, že dochádza a veľmi vážne k založeniu retroaktivity, že dochádza k porušeniu systémových väzieb jednotlivých ustanovení zákona a že dochádza aj k porušeniu princípov pracovného práva. Bez problémov sme schopní o takto postavených základných tézach, našich výhradách k predloženým pozmeňujúcim návrhom na pracovnej pôde výborov sa kedykoľvek prezentovať. Nechcem vás teraz zdržovať, lebo to nemá význam, takže nebudem sa venovať rozpracovaniu jednotlivých týchto inštitútov, ale chcem vás vážne upozorniť, že vytvárame celkom zvláštnu situáciu v slovenskom parlamentarizme. Ak toto má byť cesta, že takto budeme uplatňovať návrhy zákonov, ak pôjde skutočne o vážne veci, ktoré sa budú týkať privatizácie veľkých celkov a podobne, že sa budú používať neférové a nekorektné spôsoby, Slovensku nepomôžeme.

Skutočne vás prosím, vážení páni kolegovia z vládnej koalície, zvážme existujúcu situáciu, skúsme ju objektívne a v pokoji prehodnotiť a vyvarujme sa jej v budúcnosti.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

S faktickými poznámkami pán podpredseda Bugár.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda, ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že tu boli spomenuté nejaké korektné a nekorektné postupy, chcem povedať, čo je korektné a čo nie je korektné. Nekorektné je to, ak sa dohodneme na tom, že môžeme pustiť 13 poslancov do Štrasburgu a opozícia nebude blokovať parlament, a napriek tejto dohode pán poslanec Číž v mene poslaneckého klubu Smeru na grémiu povie, že odídu a budú blokovať parlament. Toto považujem za nekorektné. Za korektné považujem, samozrejme, to, že každý z opozície má právo povedať, že nesúhlasí s týmto návrhom, môže a má právo kritizovať tento návrh, je to absolútne korektný postup. Ale nekorektné je nedodržať dohody.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Elsner.

J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Číž sa snažil vo svojom vystúpení naznačiť, že asi ako občan Slovenskej republiky pochopí komplexný návrh zmien zákona, ktorý predložil pán poslanec Malchárek. Osobne sa domnievam, že jeho vystúpenie značne poukázalo na to, že porušujeme určitý legislatívny proces, porušujeme v podstate zásadu, ktorá platí v rámci legislatívneho poriadku, ale zároveň poukázal aj na to, že sa v podstate dnes zaoberáme v spoločnosti vážnymi finančnými problémami, hovoríme o tom, že pred schválením štátneho rozpočtu potrebujeme prijať rad zákonov, ktoré majú reštrikčný charakter, a dokonca sme sa dopracovali k tomu, že pristúpime k hlasovaniu v skrátenom legislatívnom konaní. Viaceré výbory, a aj ústavnoprávny výbor, poukázali na to, že je to v rozpore, že odôvodnenie, že ide o národohospodárske škody, nemá opodstatnenie, jednoducho je tu celý rad problémov, ktoré občan chápe úplne ináč. Ja len chcem podotknúť, ak dnes hovoríme o tom, že potrebujeme šetriť a získať zdroje pre štátny rozpočet, pán podpredseda, je to problém, ktorý opozícia chápe, ale má k tomu výhrady, lebo má úplne iné myslenie a vie k týmto zdrojom pristúpiť z iného uhla pohľadu, a dnes asi vie povedať, akým spôsobom by sme v tejto spoločnosti mohli do štátneho rozpočtu priniesť finančné prostriedky. Ale nechápem, ak niekto príde z koaličných poslancov a prednesie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž chce reagovať.

Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi zareagovať na faktické poznámky k môjmu vystúpeniu, dve. Predovšetkým nechcem prenášať emócie z politického grémia sem k nám do sály, len chcem vysloviť podozrenie, pán podpredseda Bugár, že vedome zavádzate túto snemovňu. Chcem všetkým dámam a džentlmenom, ktorí sú v tomto parlamente, kedykoľvek osobne vysvetliť naše stanovisko a verte mi, že dodržanie slova je pre Smer zásadnou politickou hodnotou. Veľmi vážne.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Malo by byť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Elsner mal ešte 20 sekúnd. Prosím, aby ste ho zapli a odrátali. Zapnite pán poslanca.

J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som chcel len podotknúť, že by sme mali nad tým zamyslieť a prijať tento návrh, aby zmeny boli odsúhlasované v riadnom legislatívnom konaní. Ľudia to nepochopia, jednoducho robíme si problém ako slovenský parlament.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vypočul som si niekoľko kritických vyjadrení zo strany opozície na môj pozmeňujúci návrh z minulého týždňa. Myslím si, že teraz moje vyjadrenie vás určite uspokojí, sťahujem tento pozmeňujúci návrh. Máte na stole druhý pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím práve predložiť po tom, čo sme v súlade s rokovacím poriadkom, a jednoducho nebola iná možnosť, chceli zapracovať viac vyprecizované ustanovenia a hlavne pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady. Tieto pripomienky neboli vecného charakteru, napriek tomu sme ich do toho zapracovali a pristúpili sme aj k určitým zmenám, ktoré v jednom paragrafe sú vecného charakteru a ktoré zohľadňovali určité názory aj kompetentných poslancov a zástupcov nielen poslancov koalície, ale aj opozície. Je to § 154, kde podľa niektorých poslancov bol možný náznak z nedovolenej retroaktivity, kde som v pôvodnom návrhu navrhoval, aby špičkoví odborníci, ktorí boli zaradení do stálej štátnej služby, pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu pred koncom minulého volebného obdobia, aby boli naspäť vrátení do dočasnej štátnej služby a až po tom, keď by absolvovali kvalifikačné skúšky, pokiaľ by o to prejavili záujem, mohli sa stať opäť špičkovými odborníkmi.

Teraz to meníme v tomto paragrafe nasledovne, že ponechávame týchto špičkových odborníkov na tých pozíciách, ktoré získali v súlade so zákonom prijatým spred pár mesiacov, ale dávame im za povinnosť, pokiaľ parlament bude súhlasiť so zmenou v tomto pozmeňujúcom návrhu, za povinnosť skúšku absolvovať, samozrejme, podľa výsledku skúšky potom buď ďalej pokračovať, alebo nepokračovať v pozícii špičkových odborníkov. Som presvedčený, že to súvisí aj s ustanovením paragrafu zákona, ktoré bolo predložené v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy sú súčinné a sú spoločné a súvisia so štátnym rozpočtom. Nebola iná cesta z hľadiska podmienok, ktoré nám ukladá rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku, ako opäť predložiť tento pozmeňujúci návrh so zapracovaním všetkých tých pripomienok, o ktorých som hovoril, a vypustením niektorých bodov, ktoré sme mali tiež my pocit, že môžu byť súčasťou nakoniec veľkej novely v budúcom roku.

Tak mi dovoľte predostrieť a prečítať, čo mi tiež ukladá zákon o rokovacom poriadku, nových 28 pozmeňujúcich návrhov na rozdiel od pôvodných 34. Po prvé. V § 5 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová "ďalej len predseda Národnej rady". Po druhé, v § 5 ods. 5 sa za slovo "vlády" vkladá čiarka a slová "prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky", ďalej len podpredseda Národnej rady. Tu sa doplnila pozícia prezidenta Slovenskej republiky. Po tretie, v § 12 ods. 1 v prvej vete sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa slová "vrátane počtu štátnozamestnaneckých miest strategického významu v stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe (§ 55) a v rámci v nich určenie štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat (§ 78)". Po štvrté, v § 12 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, upraví nariadením vláda." Po piate, v § 14 ods. 9 druhá veta sa slová "je najmenej jeden rok" nahrádzajú slovami "sa nevyžaduje". Po šieste, v § 16 ods. 1 posledná veta znie: "Vymenovanie vykoná vedúci úradu, okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedu Národnej rady, ktorého vykonajú len člen vlády, prezident, predseda Národnej rady alebo podpredseda Národnej rady." Po siedme, v § 16 ods. 3 v prvej vete sa na konci vypúšťa bodka a pridávajú sa slová "štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede". Po ôsme, v § 25 ods. 1 za slovo "vlády" sa vkladá čiarka a slová "prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedu Národnej rady". Po desiate, v § 25 ods. 2 písm. c) sa slovo "zastáva" nahrádza slovami "ide o". Jedenásť, v § 25 ods. 3 tretia veta sa za slovo "vlády" vkladá čiarka a slová "prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedu Národnej rady". Dvanásť, v § 55 ods. 1 znie: "(1) Vedúci služobného úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej finančnej alebo rozhodovacej významnosti, ako aj miesta strategického významu (ďalej len štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti) okrem miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat. Miesta strategického významu sú miesta kľúčové na plnenie programového vyhlásenia vlády. Miesta strategického významu, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení návrhu systemizácie." Po trináste. V § 55 ods. 4 znie: "Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, patrí osobný príplatok vo výške 30 percent zo 100 percent tarifného platu." Štrnásť. V § 78 sa ods. 1 dopĺňa písm. o), ktoré znie: "osobitný príplatok". Pätnásť. V § 78 ods. 2 písm. a) sa za slová h) až k) vkladajú slová "a o". Šestnásť. V § 78 sa ods. 2 dopĺňa písm. c) a d), ktoré znejú: "c) Osobný plat podľa odseku 4", "d) plat podľa odseku 5". Sedemnásť. § 78 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú: "(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorému štátnozamestnanecké miesto strategického významu bolo určené podľa § 12 ods. 1, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto podľa platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí Úrad pre štátnu službu na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možnosti štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 percent, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonaní štátnej služby v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Úrad pre štátnu službu na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 percent, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom so súhlasom Úradu pre štátu službu. Tá posledná veta je zmenou oproti pôvodnému pozmeňujúcemu návrhu a je sprísňujúcim ustanovením na udelenie takéhoto osobného platu. (5) Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady. Poznámka pod čiarou k odkazu 20a) znie: "20a) § 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky." Osemnásť. Za § 100 sa vkladá nový § 100a, ktorý znie: "§ 100a. Ustanovenia § 79 až § 97 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorému patrí osobný plat podľa § 78 ods. 4, a na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo." Po devätnáste. V § 102 ods. 1 znie: "(1) Predstavenému v politickej funkcii v služobných úradoch okrem ministerstva a vedúceho úradu určí funkčný plat ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Po dvadsiate. V § 106 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "(6) Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na pokrytie nevyhnutých výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 118 percent z platovej tarify 12. platového stupňa 9. platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie." Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako 7 až 9. Po dvadsiate prvé. V § 106 novo označenom odsek 7 sa v prvej vete vypúšťajú slová "ministerstvo". Dvadsaťdva. V § 107 ods. 1 v poslednej vete sa slová "30 dní" nahrádzajú slovami "15 dní". Dvadsaťtri. V § 108 ods. 1 v poslednej vete sa slová "30 dní" nahrádzajú slovami "15 dní". Dvadsaťštyri. Za § 153 sa vkladá nový § 153a, ktorý znie: § 153a. "Pred uplynutím lehoty pod § 153 ods. 1 je možné odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo na základe hodnotenia ministra o nedostatočných výsledkoch vedúceho úradu v štátnej službe." To je tiež ustanovenie, ktoré navyše, aby sa naozaj špecifikovali dôvody, ktoré budú v kompetencii ministra na to, aby vyjadril takto svoj názor k svojmu vedúcemu úradu. (2) Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa § 153 ods. 1 do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie. (3) Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia § 15. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi poradie troch najúspešnejších uchádzačov. (4) Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov podľa odseku 3. (5) Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do 10 dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 154 ods. 8 a 9. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do 10 dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer sa uplynutím tejto lehoty končí. V tomto prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu. Po dvadsiate piate. V § 154 sa dopĺňajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú: "(8) Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca 2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa odseku 2." Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje § 154 odsek 2 tretia veta. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah vzdelávania, obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.

"(9) Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa končí, ak nevykonal úspešne kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8 dňom vykonávania kvalifikačnej skúšky." Tento bod 25 bol konzultovaný aj s legislatívnym odborom, ako aj celý pozmeňujúci návrh legislatívnym odborom Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Dvadsaťšesť. Za § 154 sa vkladá nový § 154a, ktorý znie: "Ak úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1 odborné vzdelanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa § 154 ods. 2, dočasná štátna služba podľa § 154 sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005." Dvadsaťsedem. Za § 165 sa vkladá § 165a, ktorý znie: "V roku 2003 vláda schváli počet štátnozamestnaneckých miest strategického významu a zoznam štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat do 31. marca."

Posledný bod 28 v čl. II sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová "okrem bodov 22 a 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003".

Verím tomu, ako tu bolo už skôr spomenuté, nový pozmeňujúci návrh bude predmetom rokovania gestorského výboru, ktorého sa, samozrejme, rád zúčastním, a takisto verím tomu, že po tom, čo si vysvetlíme hádam tieto zmeny z minulého týždňa a pristúpime vecne k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, že tento návrh podporíte svojím hlasovaním.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár.

Nech sa páči, máte slovo.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Našou spoločnou úlohou v tomto parlamente je dbať, aby všetky zákony, ktoré z našej dielne vychádzajú, boli v súlade so základným zákonom tohto štátu a boli prijímané zákonným spôsobom. Ja sa preto opäť vrátim k tomu, čo bolo už v rozprave naznačené. Napriek tomu, že som pri rozhodovaní o skrátenom legislatívnom konaní vzniesol námietky proti dôvodom, ktoré vláda uplatňuje, musím teraz konštatovať, že vláda sa správa k parlamentu omnoho korektnejšie ako my sami voči sebe. Vláda totiž tvrdila, že sú splnené podmienky podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku a neprijatím návrhu vlády vzniknú štátu značné hospodárske škody. K tomuto obsahovo a vecne smeroval aj jej návrh, ktorý bol sformulovaný v rámci jedného paragrafu. Obsah tohto paragrafu bol jednoznačný, nemáme, a preto nedáme.

Nechcem sa vracať k problematike, či bez tohto návrhu by boli vznikli štátu závažné hospodárske škody a moje vystúpenie chcem výlučne zamerať na pozmeňujúce návrhy, ktoré sú k tomuto návrhu vlády predkladané. Prepáčte mi, že si pomôžem veľmi primitívnym príkladom, ale mám dojem, že momentálne postupujeme tak, ako keby v operačnej sále, kde tím amputuje pacientovi pravú nohu, pretože hrozí gangréna, si nakoniec všimol šéf tohto tímu, že na ľavej nohe má ešte pacient aj kurie oko a povedal, keď už prišiel do nemocnice, máme ho na stole, amputujme mu aj ľavú nohu, čo sa bude chudák až do smrti s týmto kurím okom trápiť. Samozrejme, že uvádzam tento primitívny príklad iba preto, že mne riešenie, ktoré zvolili niektorí naši kolegovia, pripadá presne takéto. Domnievam sa a nielen sa domnievam, ale som presvedčený, že preto, aby mohli byť v parlamente predkladané, predovšetkým predkladané, a tobôž prijímané pozmeňujúce návrhy v rámci skráteného legislatívneho konania, tieto návrhy musia obsahovo smerovať k pôvodnému návrhu vlády alebo ho rozširovať o ďalšie návrhy, ktorými sa odstraňuje hrozba vzniku závažných národohospodárskych škôd, hrozba ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti štátu. Iba v takomto prípade je aj pôvodný vládny návrh a jeho rozšírenie o ďalšie pozmeňujúce návrhy zákonným procesom naplňujúcim ustanovenie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ja sa opýtam predkladateľa pána Malchárka ako napríklad navrhované ustanovenia § 153a a konkrétne jednotka v ňom, citujem: "Pred uplynutím lehoty podľa § 153 ods. 1 je možné odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, na základe hodnotenia ministra" a tak ďalej a tak ďalej, ako tieto a ďalšie ustanovenia ovplyvňujú alebo odstraňujú skutočnosti, z ktorých vyplývajú pre štát značné hospodárske škody, ktorými sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť štátu. Žiadnym, absolútne žiadny spôsobom, a pokiaľ vláda vysloví s takýmito rozširujúcimi návrhmi svoj súhlas alebo si ich osvojí, tak sa oprávnene domnievam, že korektnosť, tak ako som ju uviedol pri podaní pôvodného návrhu, sa končí.

Vážené kolegyne, kolegovia, náš, a nielen interný, pretože to je zákon so všeobecnou pôsobnosťou na území Slovenskej republiky, rokovací poriadok stanovuje jednoznačné jasné pravidlá. Prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov ideme zásadným spôsobom porušiť rokovací poriadok a ustanovenie § 89 ods. 1 o skrátenom legislatívnom konaní. Prijatím tohto návrhu a týchto návrhov spôsobujeme však aj ďalšie zlo. Povinnosťou vládnej legislatívy je sústavne a systematicky sledovať spoločenský pohyb a vynútené zmeny v legislatíve štátu. Ak budeme na takéto významné zmeny reagovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho vedieme tých, ktorí nesú zodpovednosť za to, čo som uviedol, aby tak robiť nemuseli. Aby celý legislatívny proces a legislatívny program ako celok bol koniec koncov iba pozliepaním iniciatív a návrhov jednotlivých ministerstiev.

Dovolím si preto upozorniť, že práve z tohto dôvodu, práve z tohto dôvodu, ktorý som uviedol, že dochádza k vážnemu porušeniu zákonnosti procesného postupu, sú tieto návrhy pre nás neprijateľné, aj keď mnohí vecne a obsahovo chápeme potrebu tieto návrhy riešiť.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Ako vidím, nikto sa nehlási s faktickou poznámkou, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Keďže boli predložené návrhy, ktoré idú nad rámec vládneho návrhu novely zákona o štátnej službe, dovoľte mi, aby som využitím splnomocnení, ktoré schválila vláda svojím uznesením minulý týždeň, využil toto svoje právo a vyjadril súhlas za vládu s týmito predloženými návrhmi. Zároveň mi dovoľte pár slovami skomentovať rozpravu aj z hľadiska toho dôvodu, prečo vláda súhlasí s týmito návrhmi napriek tomu, že tu boli prednesené viaceré názory, ktoré veľmi silno kritizovali návrh. Po prvé chcem povedať, lebo sa to opakovalo vo viacerých príspevkoch, že ideme navyšovať, že ideme rozhadzovať, že ideme zvyšovať výdavky. Nie je to tak. Tieto zmeny, ktoré sú navrhované v poslaneckom návrhu, nepredpokladajú zvyšovanie výdavkov. Čiže išlo by, ak budú schválené, striktne o použitie, iným spôsobom použitie, ale rozpočtom limitovaných rozpočtových kapitol. Čiže neznamenajú navyšovanie verejných alebo neznamenali by, ak by boli schválené, navyšovanie verejných výdavkov. Ďalej najmä pán poslanec Čaplovič hovoril o politizácii, o čistkách, o plošných výmenách. Musím povedať, že to tak nie je a myslím si, že každý, kto vie, akým spôsobom sa robili personálne zmeny aj po roku 1998, aj akým sa robia, lebo sú súčasťou života, teraz vidí zásadný rozdiel oproti roku 1994 - 1995, a musím povedať, že nejde o žiadne plošné čistky. Čo sa týka príkladu, ktorý pán poslanec použil, že vedúci úradov budú politickí nominanti, chcem povedať, že tou zmenou, ktorá je navrhovaná v poslaneckom návrhu, sa relatívne posilní vplyv ministra nad rozhodovacím procesom, ale rozhodovací proces ostane v rukách Úradu pre štátnu službu a takýto, presne takýto postup, aký je tu navrhovaný, platí dnes napríklad v Írsku. A predpokladám, že nikto nepochybuje o tom, že Írsko je krajinou, demokratickou krajinou Európskej únie. Čiže chcem povedať a predoslať, že aj po schválení týchto návrhov princípy profesionality, nezávislosti a apolitickosti štátnej správy ostanú zachované, aj keď v inej miere ako predtým a vytvára sa väčší tlak na diferenciáciu v odmeňovaní a tlak na zvýšenie výkonnosti v štátnej správe.

Čo sa týka výhrad ohľadom retroaktivity, protiústavnosti, tieto veci boli podrobne, pokiaľ viem, bol som informovaný, lebo som bol aj vo výbore, diskutované s legislatívou Národnej rady a tie ustanovenia, ktoré v pôvodnom návrhu vyvolávali pochybnosti ohľadom práve retroaktivity a protiústavnosti, boli upravené tak, že pokiaľ viem, v návrhu, ktorý je predkladaný teraz, už takéto výhrady nehrozia. A aj toto je dôvod, prečo v mene vlády využívam splnomocňovacie uznesenie a vyjadrujem súhlas s poslaneckými návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Malchárek.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi. Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať bodom

Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je Návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami. O tomto návrhu by sme mali hlasovať.

Pán poslanec, problém je v tom, že sa o tom musí hlasovať. Áno. Dobre.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, aby sme zlúčili rozpravu o dvoch bodoch, to znamená, návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady s tým, že aj hlasovanie vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za návrh 109, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpravy o uvedených bodoch programu.

Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie ste dostali ako tlač 28 a návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady ste dostali ako tlač 29. Súčasťou týchto návrhov sú aj návrhy uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím teraz povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Ľubomíra Lintnera, aby uviedol návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, tlač 28.

Pán predseda výboru, máte slovo.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. V zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 10. novembra 2002 skončilo funkčné obdobie členov Rady Slovenskej televízie. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona Rada STV má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Z dôvodu ukončenia funkčného obdobia doterajších členov rady je preto potrebné zvoliť 9 nových členov rady na funkčné obdobie 4 rokov, čo určuje § 8 ods. 2 spomínaného zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom zo 17. októbra 2002 oslovil kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia z oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti periodickej tlače, aby v lehote do 31. októbra 2002 predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov na člena rady. Klub poslancov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie predložili kandidatúry Mariána Slováka, Jána Grešša, Ing. Jaroslava Franeka, Ing. Ivana Podstupku, Mgr. Emila Bartka, Ing. arch. Jozefa Kužmu, Jozefa Horvátha, Dr. Marty Huttovej a Dr. Evy Hájekovej. Klub poslancov Strany maďarskej koalície predložil kandidatúry Jenö Görföla a Alfréda Somogyho. Klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia predložil kandidatúry Mgr. Andrey Krajniakovej, Mgr. Márie Biľovej. Klub poslancov Aliancie nového občana predložil kandidatúru Vladimíra Černého. Klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko predložil kandidatúry Mgr. Denisy Pogačovej a Dr. Štefana Fejka. Klub poslancov Strany Smer predložil kandidatúru Mgr. Mareka Maďariča. Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska predložil kandidatúru Mgr. Juraja Kiesela. Ďalej sú kandidatúry inštitúcií a organizácií, Matica slovenská predložila kandidatúru Ing. Ľubomíra Kraľovanského, Akademický senát Fakulty masmediálnej komunikácie UCM predložil kandidatúru doc. Dr. Miloša Mistríka, CSc., odbor audiovizuálnych tvorcov a Asociácia pracovníkov so zvukom predložili kandidatúru Dr. Dušana Kováča, DrSc., Únia slovenských televíznych tvorcov a Slovenský filmový zväz predložili kandidatúru doc. Mgr. Ľubomíra Fifika, Asociácia slovenských audiovizuálnych režisérov predložila kandidatúru Mgr. Jaroslava Kernera, Asociácia Fórum žien 2000 a Klub publicistiek píšucich o ženách predložil kandidatúru Dr. Aleny Chudíkovej, Občianske združenie Škola hrou predložilo kandidatúru Mgr. Petra Kubu, Nadácia Aliancie za etiku novinárov predložila kandidatúru Dr. Mariána Ostatníka, CSc., Odborový zväz masmédií predložil kandidatúru Mgr. Jána Slováka a Dr. Jána Pašku, Konferencia biskupov Slovenska, rada pre komunikačné prostriedky predložila kandidatúru Dr. Viery Michalkovej, Mediálny inštitút predložil kandidatúry Ing. Miroslava Kollára, doc. Dr. Martina Šmatláka, Mgr. Hany Lyons, rod. Hanúskovej, Slovenský syndikát novinárov predložil kandidatúru Mgr. Petra Zemana, klub poslancov SDKÚ predložil kandidatúru Mgr. Ľubomíra Gregu, Konfederácia odborových zväzov predložila kandidatúru Mgr. Jozefa Krošláka, Slovenská filmová a televízna akadémia predložila kandidatúru Ing. Pavla Barabáša a Slovenská asociácia novinárov predložila kandidatúru Mgr. Pavla Janíka, PhD.

Gestorský výbor prekontroloval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a konštatoval, že kandidáti uvedení pod poradovými číslami 1 až 33 spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 8 ods. 1 a ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. U kandidátov pod poradovými číslami 34 až 37, Ľubomír Grega, Jozef Krošlák, Pavol Barabáš a Pavol Janík, zistil gestorský výbor možnú kolíziu s § 8 ods. 5. V Obchodnom registri sú uvedené napríklad podnikanie v oblasti reklamy. U kandidátov pod poradovým číslom 20 a 35, páni Miloš Mistrík a Jozef Krošlák, gestorský výbor zistil možnú kolíziu s § 8 ods. 1 citovaného zákona, a teda navrhovateľ nie je definovaný v tejto časti zákona. Len preto, aby ste si mohli porovnať aj kandidatúry ostatných inštitúcií, či spĺňajú náležitosti, tak by som vám chcel zacitovať § 8 ods. 1. "Rada má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Návrh členov rady môže predkladať príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, rada, profesijné alebo občianske združenia z oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti periodickej tlače." A ešte vám odcitujem § 8 ods. 5 spomínaného zákona, ktorý naznačuje možný konflikt záujmov. "Členom rady nemôže byť prezident republiky, poslanec zákonodarného zboru, člen vlády, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, štátny tajomník, prokurátor, sudca, člen ozbrojeného zboru, funkcionár politickej strany alebo politického hnutia, ten, kto je v pracovnom alebo v obdobnom právnom vzťahu k právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá prevádzkuje rozhlasové alebo televízne vysielanie, ten, kto podniká v oblasti reklamy a podnikateľ, ak on alebo jemu blízke osoby podnikajú v oblasti rozhlasového alebo televízneho vysielania. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v uznesení č. 7 ktoré prijal 7. novembra, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 8 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 10. novembra 2002 skončilo funkčné obdobie Rady Slovenskej televízie. Po druhé. Aby Národná rada zvolila podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov 9 nových členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných v prílohe správy na štvorročné funkčné obdobie, ktoré sa začína dňom zvolenia. A po tretie, aby Národná rada uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený plný počet, to znamená 9 členov rady z navrhovaných kandidátov, ktorí v prvom kole nezískali potrebný počet hlasov.

Pán predseda, pán podpredseda, pán predsedajúci, skončil som.