P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kovarčík. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený člen vlády, ak by som trochu nadnesene hodnotil proces schvaľovania rozpočtu na rok 2003, najmä proces z dobre natrénovaného omieľania prázdnych fráz koaličných poslancov o tom, ako sa usilujú o naše dobro, žiada sa mi výrokom klasika zvolať: "Nedajme si ho vziať!" Celé toto divadlo silno pripomína činnosť starého rozheganého mlyna, ktorému gazda nepripravil obilie, a tak čím menej múky namelie, tým väčší rámus narobí. Problém je iba v tom, že z rámusu chlieb nenapečie a naviac všetku múku chce skonzumovať mlynár, rozumej dnešná vládnuca koalícia zabetónovaná v centre blahobytu. Aby sa však nepovedalo, tak nad ostatnými regiónmi Slovenska z veľkej výšky vypráši zamúčené vrece s dobrým pocitom, že regióny predsa len niečo dostali. Takýto je v podobenstve vykreslený obraz toho, ako vládna koalícia pri koncipovaní rozpočtu pristupuje k samosprávnym krajom, ako rešpektuje hlas ľudí v regiónoch, ako rešpektuje či, lepšie povedané, nerešpektuje zákony, ktoré sama pre samosprávny kraj pripravila. Dnes znovu počúvame frázy o akejsi malej perine, ktorá zrejme prikryje centralisticko-dirigistické telíčko vlády. A regiónom odkazuje, že perina je v skutku taká malá, že ich jednoducho neprikryje, ale že aj tak im bude horúco z kompetencií, ktoré im veľkodušne nadelila bez adekvátneho finančného krytia. Nedá mi, aby som nehovoril o týchto problémoch, ktoré na vlastnej koži samosprávne kraje deň čo deň prežívajú. Tragikomické na tom je, že tam, kde sa skutočne šetriť dá, sa šetriť nechce.

Zdá sa, že celý proces prenosu kompetencií na samosprávne kraje bez adekvátneho prenosu finančných prostriedkov je zo strany vlády dobre premyslený až do takej miery, že konečným efektom bude z núdze cnosť, zrejme podľa nasledovného scenára. Vláda chce zjavne finančne poddimenzovanú decentralizačnú dotáciu, bude intenzívne dusiť regióny a ich predstaviteľov sťaby nechcené deti, ušetrené prostriedky bude deliť podľa politických zásluh a po skončení prvého funkčného obdobia samospráv bude kričať, že ich predstavitelia a zastupiteľstvá nezvládli proces decentralizácie a že sú teda neschopní.

A teraz už budem veľmi konkrétny.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení týkajúcom sa reformy verejnej správy deklaruje, že jej principiálnou snahou bude realizovať efektívny, nie drahý štát. Aká je realita? Môže byť efektný štát, ktorý buduje duálny systém na krajskej úrovni? Prečo nerešpektujeme skúsenosti okolitých krajín, napr. Českej republiky, kde hajtman riadi aj úradníkov krajského úradu. Vo výbore pre obranu a bezpečnosť som ponúkol pánovi ministrovi Palkovi, aby sa vzdal budov, ktoré dneska obhospodaruje štátna správa, že tým si zníži náklady. Tuná navrhujem, aby sa vzdal aj vedenia týchto krajských úradov. A nech to dá predsedom vyšších územných celkov a tí si budú riadiť vlastne tú štátnu aparatúru, ktorá vlastne tam ešte dneska veľmi hojná a vo veľmi veľkom počte je. Ak hľadáme teda rezervy, tak už tu máme nie bezvýznamný objem ušetrených zdrojov. Otázka však znie, či koalícia bude mať politickú vôľu odkryť túto obrovskú rezervu.

V politickom programovom vyhlásení znie veta: "V záujme dokončenia reformy verejnej správy bude vláda pokračovať v procese decentralizačnej štátnej správy. Cieľom je vytvoriť také právne prostredie na rozvoj územnej samosprávy, ktoré zverenými kompetenciami a verejnými financiami dokáže utvárať podmienky pre harmonický rozvoj regiónov." A realita? Mizerné právne prostredie, v ktorom si príliš často predseda samosprávneho kraja musí "hádzať mincou", ktorý z viacerých konverzných zákonov má porušiť. Veď zoberte si len dnes schvaľovaný navrhovaný zákon o štátnom rozpočte. Zo zákona vyplýva, že samosprávny kraj je povinný zverejniť parametre vyrovnaného rozpočtu 14 dní pred zasadnutím zastupiteľstva prerokúvajúceho tento najzávažnejší dokument samosprávy. Dnes máme 11. decembra, schôdza Národnej rady sa skončí a teraz mi povedzte, ako samosprávny kraj splní túto povinnosť, keď zákon mu zároveň ukladá schváliť rozpočet do konca decembra.

Po tretie. Programové vyhlásenie vlády hovorí: "Vláda rešpektuje, že samosprávne kraje majú právo na vlastné finančné zdroje, ktorými disponujú na základe právomocí a zodpovednosti." Už v programovom vyhlásení minulej vlády bolo, že od 1. 1. 2004 sa spustí reforma rozpočtovej sústavy. Je tu záver roka 2002 a spýtajte sa predsedov VÚC-iek, či vedia, aká reforma to bude. Nikto s nimi na túto tému nediskutuje. Je pritom paradoxné, že tá istá vláda, ktorá tak neochvejne blokuje prvky regionálnej samosprávnosti, veľmi ochotne podporuje proces privatizácie štátneho majetku používajúc zaklínadlo, že štát je zlý vlastník. Kde je tu logika?

Takto by som mohol pokračovať ďalej s tým, že môj diskusný vstup by trval príliš dlho. Neodpustím si však ako poslanec Národnej rady za nitriansky región, aby som sa nedotkol ešte konkrétnejších problémov, ktoré so schvaľovaním predloženej verzie o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003 súvisia.

Je obecne známe, a vyplynulo to už aj z môjho vstupu, že základným stavebným kameňom samosprávneho kraja položeným aj v zákone č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch je "starať sa o všestranný rozvoj svojho územia a potreby svojich obyvateľov". Je teda zrejme, že samosprávne kraje by ako jeden z dominantných pilierov svojej rozpočtovej politiky mali mať zdroje na regionálny rozvoj. Aká je skutočnosť? Až do konca novembra sa o tejto položke súdne mlčalo a dnes je v rozpočte návrh smiešnej čiastky na túto najvýznamnejšiu činnosť samosprávneho kraja. Ako potom majú samosprávne kraje plniť túto zo zákona im uloženú úlohu?

Pozrime sa do rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja a zistíme, že po prvé na rozvoj ekoturizmu, agroturistiky a vôbec vidieckeho cestovného ruchu pôvodne nebola vyčlenená ani koruna. Ako sa má potom čo i len propagovať táto významná zložka rozvoja kraja, keď jeho predstavitelia nemajú ani len na slušné propagačné bulletiny? Ako majú rozvíjať turistický priemysel? Je hanbou, že musia sponzorsky zháňať peniaze a obracať sa pritom na rovnako chudobné obce regiónu.

Po druhé. Poďme ďalej a konfrontujme si zámer programového vyhlásenia vlády deklarovaný ako "podporu dopravnej infraštruktúry menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky". Aká je realita v rozpočte Nitrianskeho samosprávneho kraja? Nielenže nie sú na tento účel určené adekvátne finančné zdroje, ale už dnes prechádzajú zimomriavky po chrbte každého rozumne zmýšľajúceho človeka, keď počuje o tom, že sa idú aj rušiť už pred 120 rokmi vybudované infraštruktúrne jednotky, predovšetkým v osobnej železničnej doprave a nezamestnanosťou najmä v postihnutých regiónoch. V našom kraji je to napr. zamýšľaná likvidácia osobnej železničnej dopravy na trase Nitra - Lužianky - Zlaté Moravce - Kozárovce. Už dnes je jasné, že z technických dôvodov neexistencie mostov cez vodné toky nie je možné autobusovou dopravou nahradiť viaceré tieto železničné komunikačné spojenia. To je veľmi vážny fakt, krásny to príklad vyrovnania regionálnych rozdielov podľa receptu súčasnej vlády. Znovu ideme teda šetriť na tých najchudobnejších v čase, keď nezodpovedný manažment Železníc "kope v Bratislave čierne diery" spôsobom, ktorý sa nepozdáva ani súčasnému pánovi ministrovi dopravy.

Mohol by som veľmi konkrétne hovoriť o nákupe nových automobilov najdrahšej triedy. Nestačili by náhodou takto premárnené prostriedky na sanovanie údajných strát Železníc Slovenskej republiky aj na niekoľko rokov?

Dotknem sa nakoniec otázky kofinančného potenciálu regiónov. Ak analyzujeme rozpočty samosprávnych krajov zospodu či z vrchu, nenájdeme v nich ani zárodky kofinančných zdrojov. Pritom vláda proklamuje, že v spolupráci s predstaviteľmi územnej samosprávy vytvorí aj transparentný inštitucionálny a finančný návrh na kofinancovanie regionálneho rozvoja z prostriedkov štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie, ktorého súčasťou bude aj kontrolný monitorovací mechanizmus efektívneho využívania nástrojov podpory regionálneho rozvoja. V rozpore s touto proklamáciou sú informácie verejne ventilované členmi vlády o tom, že implementácia programov bude centralizovaná na úrovni vlády. Ak tomu tak bude, budem prekvapený, ak sa predsedovia samosprávnych krajov neobrátia na európske inštitúcie miestnych a regionálnych samospráv v Štrasburgu a v Bruseli a nepožiadajú ich o pomoc v prospech naplnenia ich zákonných práv.

Vzhľadom na uvedené nemôžem návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003, ktorý predkladá predseda vlády Mikuláš Dzurinda, podporiť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Kovarčík bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa teraz pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Karlin, pani poslankyňa Mušková, páni poslanci Šulaj, Hamerlik, Čaplovič, Burian, Ďaďo, Vážny, Farkas, Nagy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Panie poslankyne, páni poslanci ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Karlin, chcem vám oznámiť, že sme sa predbežne s predsedami poslaneckých klubov dohodli, v prípade ak rozprava o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 skončí dnes dopoludnia, teda do 12.00 hodiny, vrátane vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, hlasovali by sme o návrhu zákona o štátnom rozpočte dnes o 17.00 hodine s tým, že po skončení rozpravy necháme až do 17.00 hodiny možnosť na rokovanie jednotlivým poslaneckým klubom o návrhu zákona o štátnom rozpočte, príp. rokovaniu gestorskému výboru, ako aj jednotlivým poslancom, ktorí podali pozmeňujúce návrhy, aby sa mohli zúčastniť rokovania gestorského výboru. V prípade ak tak nebude, že do 12.00 hodiny neskončíme, dohoda neplatí a hlasovať budeme podľa toho, aká bude ďalšia dohoda medzi poslaneckými klubmi.

Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

G. Karlin, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené auditórium, dovoľte, bol som tu upozornený, tak skúsim to urobiť stručne. Bol by som rád keby aj koaličná časť auditória venovala pozornosť niektorým poznámkam. Verte, že moja snaha nikdy nebola tu nejako politizovať, ale vecne k danej problematike hovoriť.

Ja sa otočím len k jednej oblasti. Ako poľnohospodára ma zaujíma, čo návrh rozpočtu donesie pre poľnohospodárov. Ale no berte to, že to je prejav opozičného politika. Takže v prvom rade sa musím zamerať na to, že poľnohospodári týmto rozpočtom budú dotknutí a budú viacej platiť štátu na spotrebných daniach na nafte, ďalej na zvýšených percentách DPH. A ich čaká menší balík zdrojov do dotačných stimulov na investície či rozvoj a vôbec nič ich nečaká do exportných aktivít. Pritom ak chceme úspešne súťažiť, treba si zvážiť, či našich poľnohospodárov nejakým rozumným spôsobom v tom exporte nepodporiť.

K tomu, že vláda porušuje existujúce zákony, už tu bola narážka. A bolo to témou aj vo výbore pre pôdohospodárstvo. Takže treba si prečítať § 9 zákona č. 240/1998 Z. z. A bol by som rád, keby poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo ako celok sa nestalo okrajovou záležitosťou, aby sa tak ako v minulosti aj v budúcnosti mu venovala patričná pozornosť, čo posledné dva roky, ako som sledoval, sa nestávalo. A preto aj súčasnosť vyzerá tak, ako keby vládou schválená a predložená, ale parlamentom neprerokovaná zelená správa bola vypracovaná pre niekoho iného, a nie pre našich.

Dovoľte mi povedať niekoľko adekvátnych hľadísk, ako to s pôdohospodárstvom v predvstupovom období vyzerá.

V roku 2001 ostal podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu na úrovni roku 2000, t. j. okolo 4,9 %. Vlani dosiahlo poľnohospodárstvo však najvyššie záporné saldo v zahraničnom obchode, vyše 20 mld. korún. Tohto roku to doteraz vyzerá okolo 15 % menej, ako to bolo vlani, ale len vďaka tomu, že tentokrát sa nedoviezlo žiadne obilie, resp. sa ho doviezlo menej. Podiel dotácií z HDP sa medziročne vlastne nemení, v tomto roku je to mierne a hýbe sa na úrovni 0,92 - 0,91 % v tomto roku. Ale treba povedať, že ešte pred 5 rokmi v roku 1997 to bolo ešte 1,72 %, čiže o vyše 100 % viac. Pritom treba dokumentovať, že poľnohospodárstvo malo k dispozícii aj mimorozpočtové zdroje, a to cez agropotravinárske štátne fondy, ktoré výrobcom a spracovateľom, ako aj do lesného a vodného hospodárstva napr. v roku 2000 dávali 3,2 mld. korún, v roku 2001 dávali 4,9 mld. korún, ale v roku 2002 dávali už len 1,6 mil. korún. Keď by sme boli mohli použiť aj zdroje Európskej únie z predvstupových fondov, ako je SAPARD, mohlo to byť ročne cez 5 mld. korún. V roku 2002 dal aj Fond národného majetku peniaze, ktoré dlhoval, čiže okolo 1,7 mld. Tieto zdroje sú ale v značnej miere preč. Pôdohospodárstvo dostane len to, čo mu štátny rozpočet na budúci rok pridelí. Na dotácie to je 7,5 mld. korún, v čom sú začlenené aj aktivity na zúrodnenie pôdy, zveľaďovanie lesa, podporu potravinárstva vrátane trhových aktivít. Ďalšie zdroje sú z fondu SAPARD, ktoré však závisia od schválených programov a predstihového financovania vlastných zdrojov. Pritom návrh štátneho rozpočtu neuvažuje ani s financovaním čiastky, ktorá sa naakumulovala za jeho nečerpanie v rokoch 2000 a 2001, čiastočne už aj tohto roku.

V súvislosti s financovaním pôdohospodárstva treba dať na správnu mieru ešte jeden pohľad a to je pohľad medzinárodných inštitúcií, ako je Svetová banka, reprodukovaný pánom Csabom Csákym, ktorý majú za svoj a ktorý si osvojujú aj niektorí naši pravicoví politici, podľa môjho názoru odporcovia poľnohospodárov. Títo páni nám tvrdia, že Slovenská republika vynakladá na poľnohospodárstvo v štátnom rozpočte omnoho vyššie percento prostriedkov, ako je priemer EÚ a veľkých ekonomík OECD. Dotácie výrobcom vrátane cenovej podpory a priamych platieb, ale bez investičných výdavkov vraj tvorili viac ako polovicu časti štátneho rozpočtu na roky 2000 a 2001. Môj názor je, že je to hrubé skreslenie posudzovania rozpočtovej úrovne nášho poľnohospodárstva s poľnohospodárstvom krajín EÚ a OECD. Každý vie, že rozhodujúce sú parametre na produkciu alebo aspoň na hektár alebo na obyvateľa. Tieto ukazovatele sú len 20- až 50-percentnou úrovňou, ktorú dosahuje priemer Európskej únie a vyspelé štáty. Veď naši poľnohospodári nechcú o nič viac, ako majú farmári vo vyspelých krajinách. Pýtam sa: Z čoho plynú obavy všetkých, ktorí sa schádzajú aj na samosprávnej úrovni a protestujú alebo žiadajú, aby Európska únia zmenila svoj negatívny postoj k prístupovým krajinám? Myslím si, že nie sme jediní, ktorí máme takéto stanovisko.

Slovenské poľnohospodárstvo nepotrebuje podľa môjho názoru nič viac ani menej ako každý európsky či svetový farmár na svoje podnikanie. Musím však konštatovať, že táto vláda oprávnené požiadavky nechce akceptovať. Všade sa presadzujú európske pohľady, európske ceny, európske náklady, len keď ide o poľnohospodárstvo, vidiek, vtedy názory a realita sú iné. Škoda, že nemôžeme mať aj v poľnohospodárstve regulačný úrad. Alebo čo keby sme si mohli upraviť zákon o poľnohospodárstve podľa našich predstáv, ako tu pán minister urobil s daňovými zákonmi? V takomto prípade by naozaj nemuseli byť žiadne dotácie ani fondy, všetko by zaplatil spotrebiteľ, občan, a to pod požiadavkou vyrovnania sa s Európskou úniou.

Agrárne odvetvie sa chystá na vstup do únie. Je to ako chystanie sa chudobnej nevesty na bohatú svadbu. Byť konkurencieschopný na toto obdobie znamená zvýšiť hlavne produkčné parametre. Dosiahnuť porovnateľnú úroveň má zatiaľ možnosť len polovica subjektov preto, že sa v doterajšej transformácii najlepšie zotavili alebo preto, že majú lepšie výrobné a technologické podmienky pre hospodárenie na pôde.

Analytické materiály Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva uvádzajú dosahy vstupu Slovenska do EÚ, a to priamo na rozsah výroby, náklady, ceny, ale aj rentability z poľnohospodárstva.

V krátkosti uvediem. Ministerstvo pôdohospodárstva chce prehodnotiť doteraz platný dotačný systém podľa kritérií EÚ, s čím ja sa plne stotožňujem. V tomto pohľade by som ich však rád upozornil na značný rozdiel úrovne a štruktúr podpôr medzi krajinami EÚ a Slovenskou republikou. Dostupné analytické materiály vypovedajú, že práve v EÚ je spoločná poľnohospodárska politika výrazne ochranárskou politikou ovplyvňujúcou agrárny trh a príjmy farmárov a práve kto vedie súčasné rozhodujúce krajiny EÚ ako Francúzsko, Nemecko a ďalšie, aby sa podpory nerozširovali na vstupujúce krajiny, aby sa podpory farmárom zachovali na súčasnej úrovni aspoň do roku 2006. Keď sa pozrieme bližšie na tieto podpory, tak vidíme, že v krajinách EÚ podiel podpôr spotrebiteľov v prevedení na daňových poplatníkov na europríjmoch poľnohospodárov je 34,5 %, ale na Slovensku je to len polovica. Ide o tzv. produkčné podpory. Nie je taktiež zanedbateľné, že podpory, ktoré idú v krajinách EÚ zo spoločného balíka, platia takmer na 50 % spotrebitelia, zatiaľ čo v Slovenskej republike sa ich podiel pohybuje okolo 18 %, v Čechách je to 24 %. V rámci takéhoto skúmania treba zároveň dodať, že len časť podpôr zo zdrojov daňových poplatníkov zostáva v poľnohospodárstve, lebo podstatná ich časť pretečie do nadväzujúcich sektorov, najmä k dodávateľom strojov, osív, hnojív, chémie a tak ďalej. Tí sa už zrejme tešia, keď pri zbližovaní hraníc s DPH v zložitom mechanizme pôjdu hore ceny energie a nikto z nich ceny smerom dole už neupraví. V týchto smeroch má nový pán minister pôdohospodárstva veľkú úlohu, ale, myslím si, aj dostatočný priestor na priaznivé opatrenie.

Ďalej, treba zmeny urobiť aj pre zlepšenie celkovej úrovne rozhodujúcich podpôr pre slovenské farmy, družstvá, obchodné spoločnosti a súkromne hospodáriacich roľníkov, lebo v porovnávaní súčasnej úrovne ich výkonnosti s výkonnosťou fariem v EÚ v prevedení na použité finančné podpory pre Slovensko vyznievajú žalostne. Celkom dotácie v EÚ napr. v roku 1999 tvorili 56 % príjmov rodinných fariem, čo je v reáli 236,5 eura na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, kým slovenskí farmári dosiahli v roku 1999 len 68,7 eura na hektár poľnohospodárskej pôdy. Keď sa tieto príjmy premietnu na priame platby, o čo sa teraz zvádza najväčší boj, tak mi dovoľte uviesť, že priame platby na plodiny na hektár ornej pôdy tvoria v EÚ 24,1 %, čo v prepočte je 124 eur, v živočíšnej výrobe je to 236,5 eura na hektár poľnohospodárskej pôdy, čo je 52,5 %, ale na Slovensku tieto dotácie predstavujú len 20 % z úrovne EÚ. Z toho je zrejmé, kde je podstata negociácie a súčasnej nespokojnosti našich poľnohospodárov.

Ak vláda neupraví z vlastných zdrojov, a je jedno či priamo zo štátneho rozpočtu alebo z privatizačných príjmov, dotačné stimuly, tak musíme očakávať, že v roku 2004 sa poľnohospodárske podniky a individuálne hospodáriaci roľníci ocitnú v silne deformovanom trhovom prostredí, z čoho ich nevytrhnú mimoprodukčné podpory, ktoré tak mnohonásobne skloňujeme. Taktiež poľnohospodárstvo nevytrhnú z tejto situácie ani niektorí dobrí jedinci, ktorí si svoju situáciu vylepšili subjektívnym dopadom vyšších štátnych dotácií, lebo je tu ohrozených reálne až 70 % podnikov, a to likvidáciou alebo bankrotom.

Bude dôležité, aby vláda permanentne sa zaoberala opatreniami, ktoré prijala v minulosti, napr. v septembri tohto roku, ako už som v úvode povedal, tzv. zelenými správami. Myslím si, že bez vážnych diskusií a otvorených prejavov, názorov asi sa ťažko pohneme dopredu. A treba, aby uši koalície občas počúvali aj naše, myslím si, výsostne odborné poznámky. Treba prijať veľmi konkrétne opatrenie v agrárnom trhu, ale hlavne pre stabilitu a istotu v podnikaní na pôde.

Vážená snemovňa, my by sme mali zodpovedne a pravidelne hodnotiť, ako si aj vláda plní úlohy, ktoré voči pôdohospodárstvu prijíma. Mňa osobne mrzí, že zatiaľ ani nevieme, aké prijala a ako ich rozpracovala. Zo správy, ktorá nám bola rozdaná, ide o tzv. zelenú správu za rok 2002, ako som hovoril už, parlament ju ani neprerokoval, vyplýva, že sú v materiáli menované tzv. návrhy opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2003. Ja môžem osobne povedať, že tu je veľmi veľa zaujímavých a dobrých nápadov. Ale chcem položiť otázku, ale tu nie je pán predseda vlády ani pán minister pôdohospodárstva, či tieto opatrenia budú akceptované, aj keď ich prijala predchádzajúca vláda pána Dzurindu v septembri tohto roku. Ak budú akceptované, tak by ma zaujímalo, ako sa s ich implementáciou ďalej narába.

Sú tu veľmi zaujímavé a, myslím si, prospešné veci a bolo by škoda ich nezamontovať a dovoľte mi aspoň pár z nich odcitovať. Je to návrh opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2003, v legislatívnej oblasti vypracovať návrh novely nariadenia vlády č. 316/2001 o rozvojových programoch poľnohospodárstva a vidieka, ďalej, vypracovať návrh zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, ďalej, vypracovať návrh zákona o poľnohospodárskom družstevníctve, pripraviť návrh koncepcie využívania biomasy a obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve. Nejdem to ďalej citovať, tento materiál máte k dispozícii. Ale dobre by bolo sa k nemu vrátiť alebo jasne povedať, či ten materiál platí alebo neplatí. Ak neplatí, treba niečo urobiť iné. Ale bez takýchto vodidiel je veľmi ťažké ísť ďalej.

Záverom chcem poukázať na fakt, že nechcem, aby sa na vypracovanie a schválenie zásadnej koncepcie a jej napĺňanie pozeralo ako podľa slovenskej vlády, aby to vyzeralo tak, že sú to 2 odlišné veci. Pre návrh rozpočtu v roku 2003 si vláda stanovila východiská v správe o poľnohospodárstve a potravinárstve na rok 2002. Rezort ich však už vo svojej kapitole pri prerokovaní vo výbore ignoroval. Ja však považujem za zvlášť dôležité tieto východiská uviesť, lebo vychádzajú z koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005. Takisto tento materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky. A podľa mojej mienky táto vláda je stále tá istá, minimálne na 70 %. Nakoniec, všetci volajú po koncepciách a víziách, aj pán prezident chce koncepcie a vízie.

Takže podľa týchto východísk bolo rozhodujúcich 5 bodov: koncepcia poľnohospodárstva a potravinárstva do roku 2005, strednodobý finančný výhľad do roku 2004, návrh celkovej filozofie podpornej politiky od roku 2001, zákon č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2002 a predbežné posúdenie dôsledkov uplatnenia návrhu EÚ v oblasti poľnohospodárstva po vstupe do Európskej únie.

Návrh rozpočtu však vyzerá trošku ináč. V rokoch 2001 a 2002 sa koncepcia rozpočtu naplnila takto: V koncepcii sú prepočítané údaje v cenách v roku 2000 na použité miery inflácie, a to 7,3 % v roku 2001, 5 % v roku 2002 a 7,4 % pre rok 2003. Podľa toho v roku 2001 koncepcia určovala do dotácií v rezorte 10,3 mld. korún, v skutočnosti však bola len 9 mld. V roku 2002 koncepcia určuje 11,2 mld., rozpočet je tu však 7,7 mld. Pre rok 2003 koncepcia uvádza 12,3 mld., pritom návrh rozpočtu je na úrovni 7,3 mld. Čiže za 3 roky je výpadok až 10,2 mld. korún. Tento výpadok je síce zmiernený zvýšeným podielom do kapitálových zdrojov, a to o 3,7 mld. korún, ale aj tak schodok za 3 roky je cez 5 mld. korún. Každý rozumný hospodár musí konštatovať, že takto sa koncepcie napĺňať nemajú. Keď si potom dáme do súvisu porovnanie produkčných koeficientov a podpôr v rámci krajín OECD, kde sa dnes už Slovensko zaraďuje, nečudujme sa, že sme na 20. a vyššom mieste z 30 krajín sveta.

Dovoľte mi preto znovu predniesť 2 návrhy, jeden do úpravy návrhu rozpočtu na rok 2003 a jeden do uznesenia.

Po prvé, navrhujem v návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva pôdohospodárstva v kolónke bežné transfery zvýšiť položku o 300 mil. Sk na zabezpečenie proexportných aktivít rezortu cez príspevkové organizácie ministerstva pôdohospodárstva, konkrétne Intervenčnú pôdohospodársku agentúru.

Zdôvodnenie. Táto čiastka je plne kompenzovaná príjmovou časťou rezortu, lebo prostriedky zo zrušených fondov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Po ďalšie, v uznesení Národnej rady navrhujem zapracovať tento návrh: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o rozpracovanie opatrení na realizáciu agrárnej politiky, lesníckej politiky a vodohospodárskej politiky na rok 2003, vyplývajúcich zo správ o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve za rok 2002 a uložiť príslušným rezortom ich realizáciu."

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, ako ďalšia ústne prihlásená do rozpravy.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hostia, vážený jediný člen vlády, úvodom by som chcela upozorniť na nedôstojný priebeh rokovania o takomto závažnom zákone, akým je štátny rozpočet. Nemyslím, že to teší najmä tých poslancov, ktorí si pamätajú priebeh rokovaní o štátnom rozpočte za vlády pána Vladimíra Mečiara. Určite povedia, že v tom čase tu sedávali nielen páni poslanci, ale predovšetkým vláda. Ani sa však nečudujem pánom poslancom, že tu disciplinovane nesedia, keď vláda ignoruje parlament. Aj keď si je pán predseda vlády istý hlasmi vládnych poslancov, nemyslím, že je kultúrne prejavovať takýto arogantný nezáujem o pripomienky a námety, ktoré odznievajú v Národnej rade. A sú to veľmi často odborné a dobré názory, aspoň by sa mohli zobrať do úvahy. Sám teda pán predseda vlády, tým, že tu nemá ani jedného ministra okrem pána podpredsedu a ministra financií, spochybňuje parlamentnú demokraciu v štáte, v ktorom vládne. Chcela by som poprosiť, pán predseda, myslím si, že by tento stav napravila verejná kontrola občanov prostredníctvom Slovenskej televízie. Ja už neviem po koľký raz a koľká v poradí už prosím o to, aby ste zabezpečili televízne prenosy alebo aspoň záznamy z dôležitých rokovaní, najmä ak je to štátny rozpočet.

V mojom vystúpení by som sa chcela vyjadriť a upriamiť vašu pozornosť na časť rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne jeho dopadu na financovanie školstva. Po dôkladnom preštudovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 môžem konštatovať, že rozpočet nedostatočne vykrýva finančné prostriedky v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, konkrétne decentralizačnú dotáciu pre obce a vyššie územné celky v odvetví školstva na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení. Taktiež sa javí ako nedostatočný na tovary a služby v kapitolách krajských úradov na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení v pôsobnosti krajských - a teraz už miest -, okresných úradov, financovanie cez to.

Dlh rozpočtu je pracovníkmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku odhadnutý na sumu 1 mld. Sk. V rozpočte nie je účelovo určené, koľko finančných prostriedkov má prejsť na školstvo v kapitole krajských úradov. Obava pracovníkov odborov školstva je opodstatnená, pretože v takto neadresnom postavení rozpočtovej kapitoly sa finančné prostriedky dajú veľmi ľahko presmerovať na iný účel, ako je školstvo. Návrh zákona o rozpočte nezverejňuje tiež výdavky na školstvo, oddiel 09 Vzdelávanie. Je žiaduce, aby sa informácie tohto druhu zverejnili a pre príslušné kompetentné orgány sa stali tieto položky záväznými.

O pozitívach tohto rozpočtu sme počúvali z úst predstaviteľa vlády i mojich kolegov, vládnych poslancov, mojou úlohou je viac hodnotiť to, čo návrh zákona neobsahuje, na čo návrh zákona zabudol, alebo že vláda nechce svoje sľuby dané pred voľbami občanom realizovať. Po prvé, treba jednoznačne konštatovať, že v budúcom kalendárnom roku 2003 poklesne reálny plat učiteľov základných a stredných škôl približne o 3,5 %. Po druhé, rozpočet, tak ako je postavený, spôsobí zadlženie školstva, pretože nedostatočne vykrýva prenesené kompetencie školstva v zmysle zákona o transformácii verejnej správy. Po tretie, nie sú vytvorené predpoklady na realizáciu polovice ďalšieho platu v roku 2003 pre učiteľov a vedeckých pracovníkov. Po štvrté, vláda v novele zákona o verejnej službe posunie účinnosť uplatnenia vyšších platových taríf pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl a vedeckovýskumných pracovníkov. Po piate, vláda sa bojí zverejniť výdavky na školstvo, oddiel 09 Vzdelávanie. Po šieste, vláda nenašla zdroje na vykrytie pôžičiek v zmysle zákona č. 471/2002 Z. Z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. Po siedme, pravdepodobne ani v roku 2003 nebudú k dispozícii finančné prostriedky na realizáciu doplnkového dôchodkového poistenia pre pracovníkov školstva.

Toto sú hlavné nedostatky, ktoré návrh zákona o rozpočte na rok 2003 pre školstvo má, mohla by som ďalej spomínať nedostatočné financovanie položiek vedy a vysokého školstva. Aj keď rozpočet uvažuje s navýšením o 0,1 % HDP pre vysoké školy, vyhlásenia Slovenskej rektorskej konferencie k vláde jednoznačne proklamujú spomalenie a niekde aj zastavenie plánovaného rozvoja vysokých škôl oproti krajinám Európskej únie.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy tvrdí, že dopady opatrení v ekonomickej a sociálnej oblasti sú neprimerané a budú mať negatívne dopady na obyvateľstvo, ako aj celkový rozvoj vzdelanosti Slovenska.

Ak na niekoho nezapôsobili moje slová, nech zapôsobia čísla. Celkové výdavky pre školstvo sú také, že sú pre malé školy mzdy 19,566 315 mld., odvody 7,386 284 mld., prevádzka je pre malé školy 5,793 756 mld., vysoké školy 8,344 836 mld., celkom 41,091 191 mld., t. j. 3,55 % hrubého domáceho produktu. Na rok 2002, teda v minulom roku sa na vzdelanie rozpočtovali finančné prostriedky vo výške 40,2 mld., čo predstavuje 3,82 % z hrubého domáceho produktu. Ak by sme sa chceli postupne približovať odporúčaniam Európskej únie, t. j. k 6 % hrubého domáceho produktu, tak by sa v roku 2003 na vzdelanie malo rozpočtovať aspoň 4,25 %, t. j. 49 mld. Sk. Ak si všimneme ten postup, ideme opačným smerom.

Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončila výzvou vláde v zastúpení jediného člena. Vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, že najväčšie bohatstvo, ktoré máme, a jediné bohatstvo, ktoré máme, máme v mladých ľuďoch. A nemala by teda hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom tejto krajiny. Chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo. Máme zlý demografický vývoj, tuná som to už minule hovorila. Naši mladí ľudia odchádzajú a tento rozpočet vôbec túto situáciu nerieši.

A ešte poznámka na záver. V dňoch 15. a 16. marca 2002 sa v Barcelone konalo zasadnutie Európskej rady. Závery predsedníctva z tohto zasadnutia sa venujú tiež vzdelávaniu a vede. Zasadaniu Európskej únie bol predložený detailný pracovný plán konkrétnych budúcich cieľov európskych vzdelávacích systémov, ktoré majú byť splnené do roku 2010. Plán sa zameral na 3 strategické ciele: zdokonalenie a zvýšenie kvality a efektívnosti európskych systémov vzdelávania, uľahčenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, otvorenie systému vzdelávania celému svetu. V oblasti vzdelávania by Európska únia mala do roku 2010 dosiahnuť tieto ciele: najvyššiu kvalitu - požiadavka, aby európske systémy vzdelávania a vzdelávacie inštitúcie predstavovali svetový vrchol čo do kvality a významu -, vzájomnú kompatibilitu európskych systémov vzdelávania, ktorá občanom Európy umožní ich plné využívanie - občania, ktorí získali kdekoľvek na území Európskej únie kvalifikáciu či vzdelanie, ju budú môcť efektívne využiť pre prácu, čiže ďalšie vzdelávanie v rámci Európskej únie, obyvatelia Európskej únie akéhokoľvek veku budú mať prístup k ďalšiemu vzdelávaniu a Európa bude otvorene pristupovať k spolupráci v prospech všetkých geografických oblastí a mala by sa stať preferenčnou destináciou študentov a vedcov celého sveta.

Vláda Slovenskej republiky musí vyvodiť maximálnu snahu, aby tieto jasne postavené ciele naplnila. Tento rozpočet to neodzrkadľuje.

Dovolím si navrhnúť pozmeňujúci návrh, kde v rámci návrhu limitov dotácií samosprávnych krajov na rok 2003 v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom navrhujem navýšiť rozpočet vo výške 1 mld. Sk.

Zdôvodnenie. Rozpočet na rok 2003 je nedostatočný, nereflektuje pripravované zdraženie energií, vodného, stočného a tepla, ktoré sa pre budúci rok chystá. Ak sa nezrealizuje tento pozmeňujúci návrh, vláda bude musieť počas roku 2003 viackrát alebo opäť oddlžovať malé školstvo ako to robila v minulých rokoch 2000, 2001 a aj 2002.

A ešte by som úplne na samý záver povedala, že je pekné, že sa snažíme navýšiť rozpočet, čo sa týka Infoveku, ale myslím si, že by bolo ešte krajšie, keby sme pre deti zabezpečili, aby sa mohli učiť v školách, kde je teplo, kde im neprší na hlavu, aby deti nemuseli chodiť tak ako za Márie Terézie na suché záchody. Je to tak, bohužiaľ. Neviem teda, či nemá vláda v úmysle mnohé školy rušiť, tak ako tuná povedal pán poslanec vládnej koalície. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, ako ďalší prihlásený do rozpravy ústne.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dodržím slovo a chcem byť pragmatický. Mal som takisto pripravené stanovisko, ale treba sa správať aj v diskusii účelne. Ako poslanec nevyslovím návrh v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte, pretože si myslím, že schodok, ktorý je definovaný v návrhu zákona o štátnom rozpočte vo výške 56,8 mld., ak odrátam 10,7 mld. na reštrukturalizáciu, je príliš vysoký a je neekonomické, aby sme si takýto schodok mohli pre slovenskú ekonomiku dovoliť. Ak sa pozriem na ten celkový schodok, je tvorený prevažne prírastkom verejnej spotreby, a nie rastom fixných aktív, to znamená, že my si prejedáme svoju budúcnosť.

Chcel by som upozorniť ale pragmaticky na dve veci, ktoré budú veľmi problematické, a chcel by som vás všetkých vyzvať na budúcu diskusiu ohľadom daňových zákonov.

Prvá vec. Je to otázka dane z pridanej hodnoty. Viem, že sú tam nadnesené príjmy z dane z pridanej hodnoty o 17,4 mld. korún, 8,3 mld. korún je otázka zmeny sadzieb dane z pridanej hodnoty, tá druhá časť je nesystémový zákon o dani z pridanej hodnoty, ešte raz, nesystémový zákon, ktorý budeme musieť riešiť v roku 2003. Ide predovšetkým o § 23 Nadmerný odpočet, kde doteraz v daňových zákonoch nie je riešená problematika vracania nadmerných odpočtov v súlade s podmienkami slovenskej ekonomiky. Hovorím o 5-ročnom vracaní nadmerných odpočtov, kde vzniká problém, čo s týmito pohľadávkami budeme robiť po 5 rokoch a ako budú zakomponované do daní z príjmov.

Druhý problematický krok, ktorý nastane, je otázka dane z príjmov právnických osôb. Ja som pracoval istého času v tejto sfére ako daňový poradca č. 7, ale tomuto zákonu o daniach z príjmu nerozumiem. Tento zákon je robený nekoncepčne, nesystémovo a ja vám garantujem, pán minister, že v prípade, že by niektoré podniky v roku 2003 chceli vykázať nulový základ dane, tak to cez opravné položky môžu spraviť veľmi jednoducho a veľmi elegantným spôsobom. Tu sa ani nemusíme pre rok 2003 vlastne ani baviť o daniach z príjmov, pretože ich novelou zákona, ktorú sme prijali v roku 2002 vieme úplne jednoducho elegantne obísť, je to smutné konštatovanie, ale je to tak.

Toľko asi k tej všeobecnej rozprave.

Chcel by som vás však ale poprosiť o jeden pragmatický návrh, ktorý by som vám chcel predniesť. Je to problematika prerozdeľovania časti dane z príjmov právnických osôb a v súvislosti s touto záležitosťou predkladám aj pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o prerozdelenie 5,18 % výnosu dane z príjmov právnických osôb, čo v absolútnom objeme predstavuje okolo 1,6 mld. Sk. A ja len chcem, aby bola prerozdeľovaná časť tejto dane z príjmov právnických osôb pri kvázi prirodzených monopoloch Slovenských telekomunikácií, Eurotelu, Orangu, Slovenského plynárenského priemyslu, bánk a poisťovní do regiónov, kde sa ten zisk vytvára. Ide asi o balík 300 mil. korún. Nie je to veľká čiastka. Ale ja by som vás všetkých chcel poprosiť, zahoďte systém koalície 78 alebo 72 opozície a postavme sa k tomuto problému regionálne, veď všetci sme pred voľbami vystupovali s tým, že chceme regióny podporiť. Prosím vás, začnime aj takto, bude to v súlade s programovým vyhlásením vlády. Takže nebudem čítať celý ten návrh, pretože ja som si v rámci... (Hlasy z pléna.) Musím ho prečítať?

Nové znenie § 3 ods. 4: "Časť výnosov dane z príjmov právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa rozdelí nasledovne - výnos dane z príjmov právnických osôb: Slovenské telekomunikácie, Eurotel, Orange, Slovenský plynárenský priemysel -, bánk a poisťovní sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2001. Zostávajúca časť výnosu dane z príjmov právnických osôb, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa vo výške 60 % rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2001 a vo výške 40 % podľa sídla daňovníka. Časť výnosu dane z príjmov právnických osôb so sídlom v zahraničí sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002."

Takže toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Prosím vás, porozmýšľajte nad tým, či nejdeme podporiť regióny. Myslím si, že je to naša spoločná vôľa všetkých regionálnych poslancov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ústne sa ďalej do rozpravy prihlásil pán poslanec Richárd Hamerlik. Nech sa páči, máte slovo. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je po ňom pán Dušan Čaplovič.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Milé dámy, vážení páni, vo svojom vystúpení by som sa chcel obmedziť iba na predloženie pozmeňujúceho návrhu k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003. Tento môj pozmeňujúci návrh sa dotýka otázky navýšenia zdrojov na poskytnutie priamych dotácií v rezorte pôdohospodárstva. Zdôrazňujem, že nejde o navýšenie schodku či celkových výdavkov štátneho rozpočtu, ale navrhujem riešiť tento problém vnútorným prerozdelením zdrojov v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Tento pozmeňujúci návrh je:

Po prvé. Navrhujem v kóde "a" zvýšiť výdavky (v položke 644) vo funkčnej klasifikácii 04.2.1 Poľnohospodárstvo o 142,6 mil. Sk, v kóde b znížiť výdavky (v tejto položke) vo funkčnej klasifikácii 04.2.2 Lesníctvo o 142,6 mil. Sk.

Po druhé. Navrhujem v položke funkčnej klasifikácie 04.2.1 Poľnohospodárstvo zvýšiť bežné transfery (položka 644) o čiastku 200 mil. Sk a zároveň znížiť kapitálové transfery (položka 723) o 200 mil. Sk.

Po tretie. Navrhujem výdavky (v položke 630) na výkon potravinového dozoru v zmysle Dublinského dohovoru pre Európsku úniu v objeme 80 mil. Sk zabezpečiť na ťarchu výdavkov monitoringu BSE z výdavkov tovarov a ďalších služieb Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (funkčná klasifikácia 04.2.1.3 Veterinárna oblasť).

Na krátke odôvodnenie uvedeného návrhu by som rád uviedol, že navrhovanými úpravami sa zabezpečí ponechanie objemu podpory poľnohospodárstva v roku 2003 na úrovni roka 2002, zvýši sa objem bežných transferov na dotácie agropotravinárskemu komplexu tak, aby sa vytvorila relatívne priaznivá východisková základňa na príjem priamych platieb do poľnohospodárstva z Európskej únie. Priama podpora investícií v poľnohospodárstve v roku 2003 sa zvýši cez projekty SAPARD, keďže sa v roku 2003 počíta s plným zapojením čerpania zdrojov, ktoré sa naakumulovali za posledné roky.

Návrh vyplýva aj zo zmeny štruktúry výdavkov rozpočtu kapitoly vo vzťahu k poslednému roku v prístupovom procese do Európskej únie. Časť výdavkov rieši problematiku ochrany Slovenskej republiky pred BSE, zabezpečuje potravinový dozor kompatibilný s nariadeniami Európskej únie.

Keďže predložené návrhy spolu súvisia a tvoria jeden celok, odporúčam o nich hlasovať spoločne.

A ešte, keďže som tu pri mikrofóne, chcel by som aj touto cestou zaželať a zagratulovať kolegovi Bastrnákovi ako novopečenému otcovi, ktorý už asi pol hodinu je dvojnásobným otcom. Takže všetko dobré a dobré zdravie. Ďakujem. (Potlesk.)