Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Tak to mi dovoľte, aby som sa pripojila v tejto chvíli, to ma vždy teší takáto správa.

Slovo má ďalej v rozprave pán poslanec Dušan Čaplovič, pripraví sa Jozef Burian.

D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca a vážený pán neprítomný podpredseda vlády, dovoľte mi povedať niekoľko kritických poznámok k návrhu rozpočtu na rok 2003 v oblasti školstva, vedy športu a kultúry.

Povedal som už v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že odmietam démonizovať teoretické a od praxe odtrhnuté princípy tzv. elitných slovenských ekonómov, démonizovanie vyrovnaného rozpočtu na ceste do EMÚ v roku 2006, uctievanie si tohto cieľa ako zlatého teľaťa. Z histórie poznám nekonečné množstvo takýchto príbehov, za ktoré prevažne trpeli občania, ľudstvo. Stredovýchodná Európa v minulom storočí nebola výnimkou pri stavaní si vzdušných zámkov a veľkohubých záväzkov. Ak sa naozaj chceme opierať o skúsenosti vyspelých štátov a predovšetkým štátov Európskej únie, na ktoré sa rétoricky odvolávame, nenájdeme jeden štát, v ktorom by sa riešenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych problémov opieralo o nekompromisnú plošnú reštrikciu, podotýkam, nekompromisnú plošnú reštrikciu rozpočtových výdavkov. V rozpočtoch týchto štátov vždy sú oblasti, ktoré sú preferované na úkor iných a ponímané ako rozvojové programy. A medzi ne patrí takmer vždy v súčasnom období vzdelávanie, veda, technika či podľa európskych kritérií výskum a vývoj a rozvoj informačných technológií. Trvalejší hospodársky rast vyžaduje rozsiahle investície do vzdelávania, predovšetkým do kvalifikácie ľudí, čomu moderne hovoríme teraz ľudské zdroje.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je v kapitolách či podkapitolách podľa rezortov v oblasti školstva, vedy a techniky a informačných technológií, napr. rezortu školstva vo výške 11,508 445 mld. Sk a na tzv. regionálne školstvo, ktoré tu už spomínala aj pani kolegyňa Mušková, neadresne cez kapitoly krajských úradov, pán minister školstva spomínal 35 mld. Sk. Napokon ani plusová čiastka 1,262 583 mld. Sk oproti roku 2002 nemôže prekrývať rozvojové potreby, nárast vstupov a odhadovanej inflácie na rok 2003. Už v budúcoročnom rozpočte by sa mali tieto trendy odraziť. Napokon môžeme vo vzťahu k budúcnosti štátu realizovať dva modely: s cieľom byť vzdelaný a kultúrny národ, a to aj napriek deficitnému rozpočtu Slovenskej republiky, aj ako člen Európskej únie, alebo mať záväzkovo vyrovnaný rozpočet, ale s národom chudobným, nevzdelaným a predovšetkým nekultúrnym.

Vytvárať modernú slovenskú spoločnosť, spoločnosť založenú na poznaní, prosperujúcu na najdynamickejšom poznatkovo orientovanom hospodárstve znamená uskutočňovať systematickú a cielenú priamu i nepriamu štátnu podporu školstvu, vede a technike a informačným technológiám, slovom, výraznú podporu fenoménu vzdelanosti. Dnes už je starinárske a dogmatické opakovať záver, že najsamprv je žiaduce podporiť výrobu, budúcnosť hospodárskeho rozvoja, až potom budú zdroje do školstva, vedy a informačných technológií. Ako by sme stále žili v 1. polovici 20. storočia. A tragédiou niektorých politikov je, že nechcú pochopiť vzdelanostný potenciál, ako jeden z najvýznamnejších pilierov hospodárskeho rastu vo väzbe s kvalitným naštartovaním tzv. výroby. Predovšetkým o tom nekvalifikovanom hovorí pán podpredseda Národnej rady a predseda ANO pán Pavol Rusko. Starý otec mi vravieval, keď som v detstve mudroval, že: "Si múdry ako Šalamúnove prundle." Dnes na Slovensku platí skôr: "Si múdry ako Ruskove prundle."

Podľa navrhovaného rozpočtu sa vláda rozhodla ísť cestou individualizmu a minimalizácie štátu. Doslovne odmietla modernú európsku emancipačnú politiku so silnejšími zásahmi štátu, v tomto prípade špeciálne do oblasti výchovy a vzdelávania k osobnej a kultúrnej identite. Navrhovaný štátny rozpočet dokazuje, že prioritou sa nestala podpora vzdelanosti, príprava vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov vo väzbe s rozvojom vedy, techniky a informačných technológií a potom v konečnom dôsledku aj sofistikovanou výrobou. V našom štáte sa asi veľmi ťažko v budúcnosti po týchto krokoch vytvorí prostredie, ktoré aj do našich oblastí priláka, ako hovorí pán profesor Klas, kvalitný zahraničný kapitál a vytlačí špekulatívny kapitál z našich regiónov. Zabúda sa na odskúšanú skutočnosť, že nadnárodný kapitál si vyhľadáva prostredie s kvalifikovanou či, lepšie povedané, s vysokokvalifikovanou pracovnou silou, napr. z oblasti nových materiálov, nanotechnológií, informatiky, biotechnológie a farmakológie. Bez vzdelanosti, kultúry a, samozrejme, bez informačných technológií nemá štát zmysel. V návrhu rozpočtu pre školstvo a kultúru mi chýbajú adresné výšky zdrojov na kľúčové projekty celoživotného vzdelávania, kvalitné vzdelávacie programy. Politika dneška vyžaduje rozumné a predovšetkým cielené investície do školstva a vedy. Ich kvalita bude však iná v ekonomike, ktorá povzbudzuje dlhodobé investície, ale, naopak, v ekonomike, ktorá nevytvára motiváciu na dlhodobé investície. A to je slovenský príklad. Jeden zo známych slovenských prognostikov upozornil, že na Slovensku prevládajú ešte feudálne trhové vzťahy. Nuž a preto ťažko môže takýto systém vo svete konkurovať, systém, ktorý nemá na čele výkonných, ale oddaných. A tak na Slovensku múdri múdrejších nenasledujú, ale hlupáci múdrych prenasledujú.

Nebudem sa obsažnejšie venovať podpore štátu informačným technológiám. Návrh štátneho rozpočtu, na to poukázali mnohí moji predrečníci, neodráža túto modernú výzvu doby. Slovenská republika patrí ku štátom, ktoré čoraz viac a viac zaostávajú v oblasti rozvoja informačných technológií. Výraznejšie zaostávame aj v rámci štátov V-4. Švédsky premiér Göran Persson upozornil, že štát, vláda, ktorá nemá vzdelanosť a informatizáciu ako najvyššiu prioritu, pácha kriminálny čin. Zo Slovenskej republiky doteraz emigrovalo okolo 120 000 až 150 000 vysokokvalifikovaných odborníkov. O emigrácii zvykneme hovoriť aj ako o hlasovaní nohami. Nedávno emigroval zo Slovenskej republiky profesor Šafařík zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, jedna z kľúčových osobností pri príprave novej fakulty informatiky. Vládne kroky v minulosti a v najbližšej budúcnosti, konkrétne vo vzťahu k prerokúvanému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, a to podčiarkujem, svedčia o rozpore slov a činov do tejto oblasti. V septembri minulého roku premiéri štátov V-4 podpísali v poľskej Krynici Gorskej záväzok, že do roku 2010 budú štáty Maďarsko, Slovensko, Česká republika a Poľsko súčasťou fungujúcej a najdynamickejšej poznatkovo orientovanej ekonomiky. Pýtam sa: Ako konkrétne túto úlohu reflektuje vo vzťahu k informačným technológiám návrh štátneho rozpočtu na rok 2003? Pripravujeme Slovensko nevzdelané a chudobné, nemyslíme na budúcnosť, mlčky vnímame vzrastajúcu emigráciu, najmä, žiaľ, u mladej generácie. Bojíme sa alebo nechceme uskutočniť zásadný strategický krok. A želal by som to, aby to urobila aj táto predovšetkým vláda v tomto prelomovom období, aby výrazne investovala do ľudských zdrojov, realizovala výrazne kapitalizovateľnú rozvojovú investíciu štátu.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, záverom mi dovoľte povedať niekoľko poznámok ešte k vede a technike. Slovenská veda či veda na Slovensku v poslednom období dosiahla mnohé pozitívne medzinárodné úspechy. Kvalitne sa už etablovala v európskom výskumnom priestore v rámci Európskej únie, má zodpovedajúce postavenie v mnohých vrcholných medzinárodných organizáciách a inštitúciách. V poslednom roku vedecké projekty zo Slovenska získali, a to podčiarkujem tu na tomto váženom pléne, v rámci 5. Rámcového programu Európskej únie pre vedu a techniku viac finančných zdrojov, ako bol príspevok nášho štátu, Slovenskej republiky, do tohto európskeho zdroja. Postupne sme sa vybrali cestou v tejto oblasti napr. úspešného 5-miliónového Fínska. Napriek tomu výdavky štátu na vedu a výskum rok čo rok klesajú. V roku 1998 to bolo z HDP v Slovenskej republike 0,41 %, v Českej republike porovnateľných 0,49 %, v Európskej únii priemer 0,8 %, v roku 2002, teda v tomto roku, to bolo v Slovenskej republike 0,33 % z HDP, v Českej republike už tendovanie jednoznačné, 0,7 % z HDP, a v Európskej únii navýšený priemer, lebo tam je súťaž vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, 0,9 % z HDP. Ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2003, ktoré mi pripravili experti, sú okolo 0,31 % z HDP do vedy a techniky a to je už alarmujúce. Kým štáty Európskej únie výdavky zvyšujú, susedné štáty V-4 so svojimi výdavkami sa približujú k priemeru Európskej únie, a tu by som zvlášť podčiarkol Maďarskú republiku a Českú republiku, na Slovensku sa postupne vzďaľujeme a postupne sa prepadávame. Štát sa správa k vede macošsky, v duchu slovenského tradičného prístupu: "Ak si medzinárodne výborný, dobre etablovaný, robíš kvalitnú prácu, prečnievaš cez slovenský priemer, treba ti zoťať hlavu."

Z uvedeného dôvodu, napriek tomu, že vnímam štruktúru rozpočtu ako napätú, ale na druhej strane vo vzťahu k vzdelanosti a vede za nevyváženú či poddimenzovanú, dovoľujem si váženému a ctenému plénu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť 2 pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

Jeden návrh sa dotýka konkrétne vzťahu k finančne poddimenzovanej Agentúre pre podporu vedy a techniky pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, kde navrhujem účelovo viazanú čiastku na úlohy výskumu a vývoja vo výške 92,8 mil. Sk zvýšiť o 50 mil. Sk, t. j. na 142,8 mil. korún, a to presunom z kapitoly VPS.

Rád by som podčiarkol, že kým na Slovensku, a to aj vrátane s výdavkami na činnosť tejto agentúry, je 100 mil. korún na budúci rok, v Českej republike takáto agentúra má 1 mld. CZK a okrem toho tam pracujú pri každom ministerstve vedecké agentúry na jednotlivé špecializované projekty. Myslím si, že až taký 10-percentný "prepad" vo vzťahu k ekonomike Českej republiky v Slovenskej republike by sa nemal odrážať v tejto oblasti, v tejto agentúre.

Druhý návrh, a to vo vzťahu k realizácii Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorý bol aktualizovaný a prerokovaný alebo bude prerokovaný vládou Slovenskej republiky pre roky 2003 až 2010, je vyčleniť, konkrétne pre Slovenskú akadémiu vied, účelovo viazané finančné zdroje na rok 2003 vo výške 27,22 mil. Sk, a to tiež presunom uvedenej čiastky z kapitoly VPS.

Všetky tieto prostriedky v oblasti vedy sú transparentné, pretože sú postavené do oblasti súťaživosti vo vzťahu k medzinárodnej aktivizácii slovenských vedcov a odborníkov v tejto oblasti.

Prosím vás, vážení poslanci, vážené poslankyne, ctené dámy, vážení páni, o venovanie pozornosti tomuto návrhu a súčasne pochopenie a podporu.

Ďakujem vám za pozornosť a veľa úspechov. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jozef Burian, pripraví sa pán poslanec Vladimír Ďaďo.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som na úvod sa vyjadril k štátnemu rozpočtu na rok 2003. Nechcem sa obsiahle venovať tejto téme vzhľadom na to, že moji predrečníci už jasne deklarovali ekonomické východiská tohto rozpočtu. Chcem len potvrdiť, že prejedáme si budúcnosť, a to, by som povedal, dosť výrazne tým, že vlastne gro schodku štátneho rozpočtu ide do spotreby, ktorá rastie cca o 5 %, a fixné aktíva klesajú o 2 %.

Ja sa chcem v podstate sústrediť len na dva také okruhy tém.

Prvou sú výdavky na bytovú výstavbu. A tu by som chcel reagovať na už prezentované pozmeňujúce návrhy k tomuto štátnemu rozpočtu, ktoré prešli vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

A chcel by som podať pozmeňujúci návrh, ktorý, by som povedal, určitým spôsobom rieši kompromis medzi týmto a tým, čo prešlo vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

Pôvodné znenie pozmeňujúceho návrhu, čo sa týka hypotekárnych úverov: "Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 3,5 %."

Nové znenie tohto návrhu: "Štátny príspevok k hypotekárnym úverom pre zmluvy uzavreté v roku 2003 vychádza z výšky 2,5 %. V prípade, ak v kalendárnom roku 2003 priemerná úroková sadzba (myslí sa denný BRIBOR) sa zvýši o viac ako 1 % oproti východiskovému stavu ku dňu schválenia štátneho rozpočtu, zvýši sa štátny príspevok na 3,5 %."

Moje zdôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že jednak schodok štátneho rozpočtu, uvažovaná inflácia vo výške 8,8 %, štátny dlh a ďalšie ukazovatele nedávajú fundamenty na to, že slovenská ekonomika udrží úrokové sadzby, alebo predpokladajúc, že teda bude problém udržať úrokové sadzby na úrovni tohto stavu, ktorý je dnes, kde klesli cirka o 1,5 %, predpokladajúc, že teda tento vývoj nebude rovnaký ako v tomto roku, chcem len deklarovať, aby občan eventuálne sporiteľ získal pôvodnú štátnu prémiu pri uvedenom, teda zmene úrokových sadzieb. Je to určitá bonifikácia v prípade, ak teda sa pohnú výrazne úrokové sadzby. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu bola v podstate táto argumentácia znížením úrokových sadzieb logická. Myslím, že má svoje teda logické opodstatnenie. Ale ja vychádzam z toho, že toto by vlastne zaručilo nemennosť voči štátnemu rozpočtu, ktorý bol predkladaný, v prípade, ak sa výrazne zmenia úrokové sadzby a nebude to mať dopad na získaný hypotekárny úver alebo teda, dá sa povedať, na výhodnosť tohto hypotekárneho úveru, z ktorých by teda by mali prispieť k rozvoju alebo teda, by som povedal, do investovania, do aktív, teda aj osobných.

Druhá časť je štátna prémia v stavebnom sporení. Takisto vo výbore pre financie, rozpočet a menu pozmeňujúci návrh na zníženie štátnej prémie z 3 500 korún na 3 000 korún získal podporu. Chcem sa len opýtať pána ministra, vzhľadom na to, že úvahy pri znížení zo 4 000 korún na 3 500 korún boli úvahy o tom, že štátny rozpočet ušetrí cirka 930 mil. korún už pri znížení z 3 500 na 3 000 korún štátnej prémie podľa slov pána štátneho tajomníka Tvarošku bolo vyjadrenie, že sa ušetrí cirka 30 mil. korún, mne táto disproporcia je absolútne, by som povedal, irelevantná, neviem, z akých výpočtov bola táto úspora vypočítaná vzhľadom na to, že teda pri znížení o rovnaký teda objem finančných prostriedkov 500 korún je raz úspora teda 930 mil. a raz je len 30 mil. korún. Vzhľadom na to aj to bol vlastne aj hlavný dôvod, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal tento zákon o znížení teda štátnej prémie alebo, by som povedal, prečo sa v návrhu v štátnom rozpočte uvažuje so sadzbou 3 500 korún. Takže, rád by som asi vedel na to nejaké logické zdôvodnenie, aby som potom vedel reagovať možno v pozmeňujúcom návrhu alebo pozmeňujúcim návrhom v ďalšom čítaní tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Takže toľko asi k tej otázke bytovej výstavby.

Ešte by som chcel pripomenúť, že v tej otázke bytovej výstavby je, dá sa povedať, i nepovedený žart, lebo je tu deklarované: "Pri predpokladanom počte 14 000 nových bytov vychádza na 1 byt príspevok na vybudovanie v objeme 500 000 korún." Len chcem pripomenúť, že tento rok sa očakáva výstavba alebo odovzdanie nových bytových jednotiek vo výške tých 11 000 bytov a budúci rok je predpoklad asi 8 000 nových bytových jednotiek, lebo toto mi vychádza ako jeden matematický prepočet, 7,5 mld. delených 500 000 či 550 000 a vyjde mi asi 14 000 bytov. Čiže táto logika mi je dosť teda absurdná akože v tomto prepočte. Predpokladám, že toto nikto nemyslel celkom vážne.

Druhou časťou by som chcel sa stotožniť s tým čo tu teda deklaroval poslanec Igor Šulaj. Je faktom, že hlavne zákon o dani z pridanej hodnoty je určitým spôsobom likvidačný pre, dá sa povedať, dosť finančne podvyživené podniky, čo sa týka aj stavebných teda činností, kde je dosť komplikovane realizované získanie nadmerných odpočtov. Takže rád by som bol, aby teda v budúcnosti alebo teda v budúcom období sme reagovali na tento zákon a dali ho nejakým spôsobom do súladu. Faktom je, že štátny rozpočet uvažuje v príjmovej časti dane z pridanej hodnoty s príjmom z dane z pridanej hodnoty alebo so zvýšeným príjmom z dane z pridanej hodnoty vo výške 9,1 mld. Keď odpočítam 8,3 mld., čo je teda príjem zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 10 % na 14 %, tak mi vychádza ambiciózny predpoklad príjmov cirka vo výške 9,1 mld., pokiaľ ide o očakávanú skutočnosť, tak cirka vo výške 7,1 mld. Predpokladám, že zdržiavaním nadmerných odpočtov, čo je tu jasne deklarované, nie tieto príjmy budú teda ambicióznymi príjmami tohto štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že, podľa metodiky ESA 95 vychádzajúc, toto, dá sa povedať, zdržiavanie nadmerných odpočtov nie je príjmom do štátneho rozpočtu, ale je to vlastne záväzkom alebo pohľadávkou, alebo záväzkom teda štátu voči daňovému subjektu.

Takže predpokladajúc tieto skutočnosti rád by som teda vedel, že teda pokiaľ tieto dane alebo pokiaľ toto zdržiavanie daní nie je súčasťou príjmu štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Vladimír Ďaďo, nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Ľubomír Vážny.

V. Ďaďo, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán podpredseda vlády, vážení kolegovia a kolegyne, každý z nás poslancov i občanov, ktorí sledujú naše dianie, naše postoje, postoje profesionálnych politikov, ktorí dostali dôveru v III. volebnom období, si iste uvedomuje význam predloženého dokumentu, ktorým je návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. V našich silách, silách vlády Slovenskej republiky, ktorá dostala dôveru koaličnej väčšiny, je osud Slovenska, jeho ďalší rozvoj či stagnácia. Vedomý si tejto skutočnosti, hlavne zodpovednosti za osudy viac než 5 mil. občanov nášho štátu, chcem v diskusii upozorniť na problémové črty štátneho rozpočtu, ktoré spôsobia nielen v roku 2003, ale aj v budúcnosti môžu spôsobiť nemalé ťažkosti v živote radového občana.

Za rozhodujúci problém celej štruktúry štátneho rozpočtu považujem oblasť príjmov. Aj pri vyslovovaní dôvery vláde Národnou radou Slovenskej republiky, a tým spojenom skrátenom legislatívnom konaní o návrhoch zákonov, aj pri tomto materiáli boli predložené dôvody obhajoby vládnych zámerov nemožnosťou zväčšovania deficitu a zadlženosti Slovenskej republiky. S touto argumentáciou aj pri akejkoľvek rôznorodosti názorov by bolo možné nájsť zhodné stanovisko. Problém však spočíva v inom. Spočíva v tom, že niekto je za vytvorenie podmienok pre dostatočné množstvo zdrojov zodpovedný. A to je vláda ako celok.

Ak sa pozrieme na rozpočet z logickej, resp. z účtovnej stránky "má dať a dal" alebo príjmov a výdavkov, tak je každému jasné to, čo nás v roku 2003 čaká. Aj nám je jasné, že nám chýba 56 mld. až 70 mld. korún. Je teda zrejmé, že tento deficit je vážny a je to výsledok súčasnej hospodárskej politiky, ktorá je jednoznačne nedostačujúca vo vzťahu k potrebám. Je teda neefektívna, a to i napriek tomu, že je zabezpečená kontinuita súčasnej vlády s vládou predchádzajúcou.

Ak má byť, a ja som presvedčený o tom, že to tak má byť, že ministerstvo hospodárstva má byť nosným zabezpečením rozhodujúceho príjmu do štátnej pokladnice, tak navrhovaný rozpočet je veľmi slabý, ktorý pôsobí dojmom vykradnutej špajze, kde domáca pani má upiecť chlieb a pre svoju rodinu má jedine vodu a aj tá sa môže vypariť.

Fakty sú alarmujúce. Posúďme rok 2001, kapitolu 26, ministerstva hospodárstva. Skutočný príjem bol 89,524 mil., výdavky boli 2 mld., roku 2003 je plánovaný príjem 59 mil. a výdavky 2,159 mld., potreby sa pohybujú na úrovni kompetencií zhruba asi 5 mld. Medziročné porovnanie teda jasne dokazuje to, že je tu náznak nie stabilizácie hospodárstva, ale že indexovo idú príjmy nižšie ako idú výdavky.

O efektívnosti hospodárskej politiky svedčí aj skutočnosť, že viac než 50 % príjmov ministerstva hospodárstva má byť zabezpečených z rozpočtových organizácií, ako sú Slovenská obchodná inšpekcia a Puncový úrad.

Ďalším negatívom v štátnom rozpočte je súčasný stav domácej podnikateľskej sféry a zámery podpory domácim podnikateľom, čím je neoddeliteľne spojený i stav zamestnanosti našich občanov. Skutočnosť v teréne je totiž taká, že menovo silní zahraniční podnikatelia si našu krajinu zaľúbili predovšetkým pre lacnú pracovnú silu, že svoju silu v mnohých prípadoch používajú na likvidáciu domácej konkurencie, že to sú investície, ktoré nezabezpečujú modernizáciu výrobných zariadení a ktoré zabezpečujú iba vo veľmi málo prípadoch aj rast miezd zamestnancov. Voči tejto skutočnosti je realita programu Podpora podnikania reprezentovaná v štátnom rozpočte znížením o 190 mil. Sk veľmi krutá, veľmi krutá voči postaveniu slovenského podnikateľa.

Takýto stav ma vedie k nasledujúcemu. Zamýšľam sa nad tým, že sú malé krajiny, ktoré existujú ako daňové raje. Ale sú aj malé krajiny, medzi ktoré patríme aj my, ktoré pripravujú podnikateľom daňové peklo, lebo nevedia zabezpečiť dostatok príjmov z inej činnosti než z daní. K takýmto krajinám sa čím ďalej, tým viac zaraďujeme aj my a to je rozhodne potrebné prediskutovať, premyslieť. Kategória malých a stredných podnikateľov, potrebná pružnosť, efektívnosť a progresivita niektorých služieb si to rozhodne vyžadujú. Na ilustráciu poviem, že už tu bola jedna ekonómka, ktorá na život bojovala o to, aby sa dane podnikateľov v najväčšej miere zvýšili. Život ale ukázal, že nemala pravdu, pretože príjem štátneho rozpočtu nie sú len dane, ale aj iné kategórie, ktoré dokážu vytvoriť podmienky pre to, aby podnikatelia na Slovensku mohli úspešne podnikať, aby mohli zamestnávať čím ďalej, tým viac ľudí.

Za veľké negatívum viacerých kapitol považujem nekoncepčnosť a politikárčenie pri príprave takého ťažkého a závažného dokumentu, ako je štátny rozpočet. Neviem si predstaviť, ako je možné, že strednodobé plány v podstate akoby nefungovali. Alebo snáď sa tu uvažuje, že to je prežitok socialistického systému? Ak je to tak, tak sa, páni, hrozne mýlite, pretože táto kategória sa používa v každej solídnej krajine, ktorej záleží na ekonomickom rozvoji, v každej solídnej krajine. Nemalo by byť skutočnosťou, aby sme dnes pri koncepčnej práci nemali konkrétne návrhy v oblasti zriaďovania priemyselných parkov. Nemáme ich. Snaha vyjadrená v tomto dokumente orientovať ich zriaďovanie do regiónov s najväčšou nezamestnanosťou je všeobecná. Nevidieť v nej konkrétne a vykonané činy. Alebo sa spoliehame na náhodu, na to, že nám niekto niečo prihrá? Nie. Myslím si, že takýmto postojom si dávame aj my, poslanci, gól do vlastnej siete.

Situácia v doprave vzhľadom na potreby je na veľmi-veľmi nízkej úrovni. V súlade so záujmom rozširovať medzinárodnú spoluprácu, resp. očakávaním progresívnejšieho vstupu zahraničných investorov, je, dá sa povedať, na bode mrazu. Súčasný stav ciest I. a II. triedy, výstavba diaľnice, ako aj realita vnútroštátnej dopravy a čím ďalej zložitejšia situácia v medzimestskej a mestskej doprave nás zaraďuje na samotný okraj priemyselných dopravných systémov. A chýba len veľmi málo, aby požiadavka, ktorá odznievala pred 13 rokmi, na vytvorenie koridoru sa stala skutočným koridorom v doprave do čiernej jamy. Obmedzenie služieb slovenskej autobusovej dopravy, v železničnej doprave, zastaraný vozový park dávajú predpoklad značného obmedzenia potrebných služieb a môžu sa prejaviť v kolapsových situáciách nielen miest, ale aj prepravných úsekov a môže byť to dôvodom na zvýšenie nezamestnanosti, resp. sociálne nepokoje.

V tejto kapitole vidieť pracovnú neprepojenosť medzi predchádzajúcou vládou a súčasným vládnym kabinetom. Tento stav výstižne charakterizuje situácia, ktorú si dovolím tu odcitovať. Vláda pána premiéra Mikuláša Dzurindu s podpredsedom vlády pre ekonomiku a neskôr povereným riadením ministerstva dopravy, s vami, pán podpredseda, prijala uznesenie vlády č. 904 z 21. 8. 2002 k správe o plnení nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A realita je už dnes taká, že tento zámer sa neplní v novej vláde, opäť vo vašej vláde, kde obidvaja ste zodpovední za túto situáciu, a, naopak, je tento váš zámer krátený o 7 mld. Myslím si, že táto situácia neprispeje nikomu. Alebo to musím charakterizovať jednoducho tak, že vševedovia sa premenili na Maťka s Kubkom, resp. na majstrov "A je to".

Pre objektívnosť však je žiaduce hodnotiť zámer nového ministra dopravy pozitívne, pretože chce výstavbu diaľnic riešiť z mimorozpočtových, resp. cudzích zdrojov. Podstatou však zostane to, že tento zámer mal byť pripravený a predložený v Národnej rade vládou tak, aby sme ho mohli dnes posúdiť, mal by byť jasne vybilancovaný, a aby sme vedeli, odkiaľ a akým spôsobom sa získané zdroje budú realizovať.

Dotknem sa ešte jednej kapitoly rozpočtu a to je kapitola ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Rozpočet na rok 2003 nedáva nádej na zastavenie negatívneho trendu bytovej politiky. Upozorňujem na to, že ak v predloženom dokumente nedôjde k zmene presunu finančných prostriedkov tak, ako to bolo doporučené výborom pre hospodárstvo a privatizáciu, negatívny trend bude mať stúpajúcu krivku, čoho výsledkom bude nielen nespokojnosť mladej generácie, ale aj starnutie obyvateľstva a možné nepriaznivé závery v zmysle súdnych rozhodnutí. Podobne, ako aj v iných kapitolách, i tu je vidieť značnú nekonkrétnosť, a tým aj nekontrolovanosť plnenia použitých finančných prostriedkov. Význam postavenia parlamentu si vyžaduje jasné stanovenie cieľov, jasné umiestnenie finančných prostriedkov, čo umožní aj nám vykonávanie dôslednej kontroly tak, aby sme mohli našu prácu v teréne realizovať v zmysle našich nielen volebných sľubov, ale aj sľubov, ktoré sme dali smerom k ústave.

Vážené kolegyne a kolegovia, cena udržania deficitu štátneho rozpočtu je pre občanov našej vlasti veľmi krutá, upresňujem, pre väčšinu občanov našej vlasti, žijúcich na hranici biedy je veľmi krutá. A my sme povinní túto realitu zmeniť. Bol nám predložený základný nástroj hospodárskej politiky, kde by mali byť presadené sociálno-ekonomické priority vlády Slovenskej republiky. Áno, mali by byť, ale nie sú presadené, pretože stabilizácia nezamestnanosti na úrovni 18 %, nedostatok prostriedkov pre zdravotníctvo, školstvo, kultúru, šport, nezabezpečenie základných potrieb pre vyššie územné celky, nedostatok bytov pre mladú generáciu a následné krátenie výšky štátnej prémie, zníženie sociálnych dávok, to nie je pre mňa predpoklad ekonomického a sociálneho rozvoja, ale kapitalizácia chudoby.

Táto horká a krutá realita nerovnováhy a reštrikcie, ktorej základ dala predchádzajúca vláda, a potvrdzujú ju v návrhu rozpočtu na rok 2003 ten istý premiér a podpredseda vlády, je dôkazom toho, že nie štát je vlastníkom dobrým tak, ako to bolo konštatované, ale takým, ako som to konštatoval pri programovom vyhlásení vlády, a v podstate to potvrdili v rozprave pán poslanec Jarjabek, že tí, ktorí riadia tento štát, sú slabým článkom nevýkonnej slovenskej ekonomiky.

Doterajšie vystúpenia opozície naznačujú predovšetkým to, že predloženému materiálu chýba základné formálno-logické myslenie pri formovaní ekonomiky štátu, jej riadení, kontrole a schvaľovaní, pretože rozhodujúcim faktorom sa stáva vernosť vládnej koalícii, nie vernosť našim voličom. Možnosť a česť i zodpovednosť voči voličom drvivej väčšiny obyvateľstva, úcte k Ústave Slovenskej republiky sa prejaví v tom, že ako poslanec nemienim podporiť predložený návrh štátneho rozpočtu. Naopak, chcem tu poznamenať jednu reakciu, na ktorú iste si pamätá niekto, kto ju konštatoval pred ôsmimi rokmi. Kto takýto rozpočet mieni podporiť, mieni schváliť, mal by sa zamyslieť, či by nemal v nasledujúcich mesiacoch on od hanby stáť na chodníku v žltých trenírkach a kajať sa za svoj čin tomuto národu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ľubomír Vážny, ďalším v poradí je pán poslanec Pál Farkas.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážená podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, štátny rozpočet bol z pohľadu makroekonomických ukazovateľov podrobený dostatočnej patričnej kritike v doteraz prebiehajúcej rozprave, chcem však vyzdvihnúť jeden aspekt návrhu zákona o štátnom rozpočte, a to nekoncepčné a nesystémové konanie vlády, ak prijíma iba reštriktívne opatrenia, bez súčasného zavedenia rastových a systémových nástrojov, ako je napr. stranou Smer prezentovaný program úspory energií tepla pre bytové a občianske stavby ako protipól, resp. možnosť koncepčnej reakcie občana na rast ceny energií. Stále tvrdím, že by malo byť povinnosťou predkladateľa takého návrhu zákona, ktorý má reštriktívny charakter, zahrnúť do tohto návrhu aj doložku efektivity, doložku systémových, rastových opatrení, takú istú, ako je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. V návrhu zákona o štátnom rozpočte to však tak nie je.

Teraz zopár slov k niektorým nezrovnalostiam v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré však môžu slúžiť aj ako výsmech v záväznosti platných a vládou schválených uznesení.

K problematike diaľnic. Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vyčleňuje na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest čiastku 8,5 mld. korún. Predchádzajúca vláda, ktorej kontinuálnym nástupcom je súčasná, schválila svojím uznesením č. 904 z 21. augusta 2002 záväznú čiastku na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest vo výške 13,25 mld. Pikantné na tom je okrem pochybnej záväznosti aj to, že predchádzajúca vláda pod taktovkou podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Mikloša schválila 13,25 mld. na rok 2003 a súčasná vláda pod taktovkou toho istého podpredsedu vlády a ministra financií zobrala z tejto čiastky 4,75 mld., čo je viac ako jedna tretina. Nemusím zdôrazňovať, že vyčlenená čiastka nepokrýva potrebu kapitálových výdavkov na plynulú realizáciu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, zvýši nezamestnanosť, lebo dodávatelia budú reagovať zrejme tak, že na znížený objem asi im iné nezostáva, a oddiali dobudovanie diaľničnej siete a rýchlostných ciest pri takomto pokračovaní financovania na ďalšie roky, taktiež zväčší rozsah rozostavaných stavieb v tejto diaľničnej infraštruktúre.

Ďalšie je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1137 zo dňa 6. 12. 2001, ktorým vláda schválila správu o rozpracovaní súboru opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu v Európskej únii, Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001 a ďalších relevantných dokumentov v podmienkach Slovenskej republiky. Z uvedeného dokumentu vyplývajú pre rezort Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na plnenie úlohy č. 35, č. 36 a č. 37 s celkovým nákladom výdavkov 490 mil., samozrejme, s termínom plnenia do 31. 12. 2003. V roku 2002 neboli pre rozpočtovú kapitolu ministerstva dopravy na plnenie úloh boja proti terorizmu vyčlenené žiadne finančné prostriedky, na plnenie vládou Slovenskej republiky schválených úloh je v roku 2003 potrebných 276 mil. s tým, že program bude ukončený v roku 2004. Z uvedenej čiastky nebolo v návrhu rozpočtu na rok 2003 uvažované o ničom, ani pre Slovenskú správu letísk, ani pre Slovenskú poštu, ani pre Železničnú políciu. Čiže takýto je postoj vlády k boju proti terorizmu. Najviac ma na tom zaráža to, že je to vlastne dehonestácia roboty vlády, uznesení, ktoré prijala predchádzajúca vláda, uznesení, ktoré vôbec obchádza a neakceptuje súčasná vláda. Myslím si, že každé uznesenie, aj keď je nesplnené, by malo byť zhodnotené tak, že vláda ho nesplnila alebo ho oddiali, ale jednoducho nejaká reakcia by naň mala byť z úrovne vlády, nemalo by sa to nechať nepovšimnuté. Opakujem, je to dehonestácia práce predchádzajúcej vlády tou istou alebo v zásade tou istou kontinuálnou ďalšou vládou.

Ďalšie nezrovnalosti sú v oblasti bývania. Vláda Slovenskej republiky sa uznesením č. 870/2002 zaviazala zabezpečiť zdroje v roku 2003 zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie spolufinancovania výstavby nájomných bytov. Tento program je realizovaný z prostriedkov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja uzatvorilo v domnienke, že uznesenie vlády je záväzné, zmluvy s obcami na poskytnutie dotácií na výstavbu nájomných bytov vo výške 1,163 mld. korún s tým, že finančné prostriedky budú čerpané najmä v roku 2003 a budú kryté štátnym rozpočtom. Návrh štátneho rozpočtu však s týmto výdavkom neuvažuje. Na pleciach obcí, ktoré sa pustili do špecifického slovenského dobrodružstva (dôverujúc v záväznosť uznesenia vlády), a to do výstavby nájomných bytov, ostanú tieto byty rozostavané, nehovoriac o možných súdnych sporoch medzi obcami, zhotoviteľmi a, samozrejme, ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja z titulu nesplnených záväzkov. Nezanedbateľný je aj fakt, že rodiny a nájomníci čakajú na tieto byty a ich ukončenie sa oddiali neviem dokedy.

Záverom chcem podotknúť, že ako podpredseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie som posudzoval návrhy rozpočtov niektorých ministerstiev, ale aj ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako sú napr. Úrad verejného obstarávania, Úrad priemyselného vlastníctva, Protimonopolný úrad a tak ďalej, každý jeden použil v zdôvodnení nárastu položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby takúto, resp. obdobnú formuláciu: "Na základe podrobnej analýzy predpokladaných výdavkov v roku 2003 je zohľadnený v položkách predpokladaný nárast cien energií, zvýšenie cien PHM..." Takisto je v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 (tlač 80) uvedené: "Výdavky na tovary a ďalšie služby sa rozpočtovali tak, aby sa v zásade vytvorili najmä predpoklady najmä na premietnutie predpokladanej cenovej deregulácie." Z tých jednotlivých kapitol ústredných orgánov, ako aj ostatných orgánov štátnej správy je zrejmé, že nárast tejto položky je rozdielny v jednotlivých kapitolách, ale pohybuje sa v rozmedzí cirka 8 až 12 %.

Takáto formulácia na mňa pôsobí ako hlboká arogancia zo strany predkladateľa návrhu zákona o štátnom rozpočte. Štát reprezentovaný vládou vo svojej hospodárskej politike nesmie byť odtrhnutý od občanov ani od podnikateľskej sféry, t. j. štát sa musí tiež správať ako firma, ako efektívna firma. A ak nikto nevyrovná zvýšenie cien energií desiatkam tisíc rodín, tisícom podnikateľom, prečo toto navýšenie má byť automaticky zrealizované na úradoch a ministerstvách? Nech teda aj tieto hľadajú rezervy. Mimochodom pri minimálnom navýšení tejto čiastky o 8 % predstavuje v hodnotovom vyjadrení úspora štátneho rozpočtu v prípade jej nezvýšenia položku cirka 2,4 mld. korún, čo je cirka 1 % štátneho rozpočtu. Na úsporu tejto čiastky v štátnom rozpočte nezvýšením položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby, t. j. hľadanie rezerv nielen u občanov a podnikateľov, ale aj v štáte vládu vyzývam.

Záverom mi dovoľte, aby som predniesol v tomto duchu pozmeňujúci návrh.

Pôvodné znenie: "V návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003 je vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 (tlač 80) v prílohe č. 1 "Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2003" vo výdavkovej časti v položke A.3. Tovary a ďalšie služby uvažovaný výdavok v čiastke 31,940 386 mld. Sk."

Nové znenie: "Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v prílohe č. 1 "Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2003" vo výdavkovej časti v položke A.3. Tovary a ďalšie služby navrhujeme znížiť uvažovaný výdavok o 5 %, konkrétne o čiastku 1,597 019 mld. Sk, t. j. na sumu 30,343 367 mld. Sk. Navrhujem tu usporenú čiastku vo výške 1,597 019 mld. Sk účelovo vo výdavkovej časti viazať na a) vo výške 30 % na dobudovanie a budovanie systému Infovek v roku 2003, b) vo výške 70 % na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2003."

Zdôvodnenie: Občania, ako aj podnikatelia sa budú musieť v roku 2003 vysporiadať so zavedenou liberalizáciou cien energií tak, že siahnu na svoje rezervy, resp. znížia svoj štandard. Ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky si jednoducho navýšili požiadavku na zvýšené ceny energií podľa jednotlivých kapitol o 8 % až 12 % v položke kategórie 630 Tovary a ďalšie služby. Uvedený pozmeňujúci návrh núti aspoň sčasti pri znížení o 5 % ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky správať sa efektívne, systémovo a hľadať rezervy tak, ako to budú musieť po zvýšení cien energií robiť občania a podnikateľský sektor. Po prípadnom schválení tohto pozmeňujúceho návrhu vláda Slovenskej republiky zabezpečí rozdelenie zníženia položky kategórie 630 Tovary a ďalšie služby na jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu do 30 dní.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má pán poslanec Pál Farkas. Posledným prihláseným do rozpravy je pán László Nagy.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z toho, že ja som už raz vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003, v mojom vystúpení alebo príspevku by som sa chcel maximálne obmedziť na prednesenie pozmeňujúcich návrhov. Ide o problematiku, o ktorej sme dlho diskutovali aj v gestorskom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu, a ide o otázku ďalšieho nárastu miezd vo verejnom sektore.

Túto otázku sme riešili takým spôsobom, že v našom výbore bolo prijaté uznesenie, ktoré sme prijali vo vzťahu k celkovej mase, k celkovému číslu miezd, k sume miezd v rámci verejného sektora. A sme navrhli navýšenie maximálne o 5 % oproti stavu ku koncu roka 2002. Ale od tej doby sme viackrát diskutovali aj medzi poslancami, ako aj predkladateľmi o tejto problematike. A vychádzajúc aj zo stanoviska predkladateľov tento náš návrh alebo toto naše uznesenie má všeobecný charakter a je ťažko realizovateľné. Práve preto sme pristúpili ako skupina poslancov ku konkretizácii tejto našej snahy a vychádzali sme z toho, že tu viacerí poslanci sa už vyjadrili viackrát v rozprave, že nepodporujú ďalší nárast miezd vo verejnom sektore, ako aj v štátnom sektore a je potrebné obmedziť ďalší vývoj týchto miezd, už verejne sa hovorí o tom, že sú predložené konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia ďalší nárast miezd pre poslancov, a tým pádom zamedzíme aj ďalšiemu vývoju miezd sudcom a prokurátorom a v návrhu štátneho rozpočtu je pevne stanovený ďalší nárast miezd pre vojakov. Práve preto skupina poslancov vychádza z toho, že existujú ešte kategórie, ktorým nie je obmedzený ďalší nárast miezd. Práve preto skupina poslancov chce riešiť túto problematiku predložením konkrétneho pozmeňujúceho návrhu. A chcem vyzdvihnúť to, že tento pozmeňujúci návrh podpisovali a predkladajú tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície. Teda som rád, že sa nám podarilo nájsť ďalšiu plochu, na ktorej sa vieme dohodnúť, ďalší problémový okruh, na ktorý pozeráme z jedného zorného uhla.

A práve preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, kde v § 9 odseky 1 a 2 znejú tak, že odsek 1 znie: "Stupnice platových taríf podľa osobitných predpisov - je tu odkaz 16) nad slovom "predpisov" - sa v roku 2003 zvýšia o 0 %." V poznámke pod čiarou k odkazu 16 ide zákon o štátnej službe a zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Odsek 2 potom znie: "Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov - je tu odkaz 17) nad slovom "colníkov" - sa v roku 2003 zvýšia o 0 %." V poznámke pod čiarou k odkazu 17 ide o zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a zákon o štátnej službe colníkov.

V pôvodnom návrhu štátneho rozpočtu v § 9 ods. 1 je miesto zvýšenia o 0 % uvedených 5 % zvýšenia stupníc platových taríf podľa osobitných predpisov oproti roku 2002. Teda týmto spôsobom alebo prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu zmrazíme mzdy v štátnej správe. V pôvodnom návrhu štátneho rozpočtu v § 9 ods. 2 je miesto zvýšenia o 0 % uvedených 5 % zvýšenia funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov oproti roku 2002. Teraz zmrazíme mzdy aj pre tieto kategórie.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás v mene poslancov tak koalície, ako aj opozície o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme vyriešili tento problém, aby sme mohli prezentovať naše stanovisko podporením tohto návrhu v pléne Národnej rady.

Druhý návrh, páni poslanci a panie poslankyne, smeruje ku kapitole Národného bezpečnostného úradu. V návrhu rozpočtu v tejto kapitole je konkrétne riešená jedna akcia a to sú stavebné úpravy kaštieľa v Brunovciach. Vychádzajúc z toho, že niektoré kapitoly, konkrétne kapitola Slovenskej informačnej služby, každý rok zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov, a vychádzajúc z toho, že tu ide konkrétne iba o prebudovanie jedného existujúceho kaštieľa, tak skupina poslancov teraz vychádza s návrhom, aby tieto prostriedky vo výške 36 mil. Sk neboli použité na rekonštrukciu kaštieľa v Brunovciach v rámci kapitoly Národného bezpečnostného úradu, ale aby boli presunuté do kapitoly Slovenskej informačnej služby a tieto prostriedky aby boli použité v kapitole Slovenskej informačnej služby na ďalšie technické dobudovanie Slovenskej informačnej služby.

A ešte jeden návrh chcem predniesť, a osvojiť si návrh pána kolegu Brocku, ktorý už nemôže vystúpiť, lebo sa neprihlásil ústne do rozpravy. Takže navrhujem v kapitole Všeobecná pokladničná správa z položky na BOZP 15,6 mil. Sk vyčleniť sumu 472 000 Sk a účelovo ju viazať pre Nezávislé kresťanské odbory Slovenska.

Krátke odôvodnenie. V štátnom rozpočte je vyčlenená suma 15,6 mil. korún na náklady odborových organizácií spojená s výkonom inšpekcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade so Zákonníkom práce. Keďže na tejto činnosti sa podieľajú popri Konfederácii odborových zväzov aj Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, navrhujeme, aby v uvedenej sume bola účelovo viazaná alikvotná čiastka pre Nezávislé kresťanské odbory Slovenska.

Tiež vás prosím, páni poslanci, panie poslankyne, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám pekne.