B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos za Stranu maďarskej koalície, pripraví sa pán poslanec Fico.

Gy. Bárdos, poslanec: Vaša Excelencia - vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, členovia diplomatického zboru, ctení hostia, dovoľte mi, aby som na začiatku svojho vystúpenia jednoznačným spôsobom deklaroval v Národnej rade Slovenskej republiky, že poslanci poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja podporujú návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a budú hlasovať za návrh predloženého uznesenia.

Klub Strany maďarskej koalície vysoko hodnotí prácu všetkých orgánov, skupín a jednotlivcov, ktorú vykonali na vnútropolitickej scéne a v zahraničí, s cieľom prinavrátiť možnosť Slovenskej republiky na plnú integráciu do európskych hospodárskych a transatlantických bezpečnostných zoskupení. Poslanci Strany maďarskej koalície oceňujú prácu všetkých tých, ktorí vytvorili priaznivé vnútropolitické, spoločenské, hospodárske a právne zázemie pre pracovné skupiny, ktoré viedli prístupové rokovania s Európskou úniou. Zároveň vyjadrujeme našu vďaku všetkým negociačným pracovníkom, negociačným tímom na čele s hlavným vyjednávačom Slovenskej republiky pánom Jánom Figeľom, že úspešne využili zabezpečené možnosti a v priebehu dvoch rokov stihli vykonať tú prácu, na ktorú naši susedia mali štyri roky.

V tejto súvislosti však treba vyjadriť vďaku nás všetkých a azda aj občanov Slovenskej republiky našim susedom, Rakúsku a členským štátom vyšehradskej skupiny, za pomoc a podporu, ktorú nám poskytli v procese prístupových rokovaní. V neposlednom rade však ďakujeme všetkým občanom Slovenskej republiky za obetavosť a trpezlivosť, ako znášali a znášajú nie ľahký proces transformácie hospodárstva a spoločnosti, ako aj za politickú vyspelosť, ktorou zabezpečili politickej reprezentácii štátu kontinuálnu rokovaciu pozíciu s Európskou úniou aj v ďalšom období.

Milé poslankyne, vážení poslanci, som úprimne rád, že na dnešnom síce pracovnom, ale aj slávnostnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu uznesenia, ktorý vypracovali a predkladajú vedúci predstavitelia všetkých parlamentných strán a politických hnutí. Na slovenskej politickej scéne, žiaľ, je to ešte stále málo vídaný jav, i keď ide ozaj o budúcnosť republiky a všetkých jej občanov. Nechajme však minulosť minulosťou a využime v prospech nás všetkých občanov Slovenskej republiky túto vzácnu jednotu na to, aby parlamentom iniciované referendum bolo úspešné. Nemyslím pritom na úspešné referendum v zmysle ústavy a zákona, teda na počet účastníkov a náklonnosti akokoľvek malej väčšiny pre "áno" na našu otázku. Myslím na to, že tú vzácnu jednotu by sme mali premeniť na jedno razantné, veľmi jednoznačné "áno" na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od veľkej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Môžeme to dosiahnuť. Môžeme, ak súčasťou proklamovanej a deklarovanej spoločnej kampane bude aj to, že parlamentné strany odložia bokom svoje žabomyšie vojny medzi sebou a skoncentrujeme svoje sily okrem výzvy na účasť v referende a podpore vstupu do Európskej únie aj na spoločnú legislatívnu prácu, na tvorbu tých zákonov a predpisov, ktoré sú potrebné na to, aby sme boli ozaj dobre pripravení na členstvo v Európskej únii.

Som presvedčený o tom, že takáto forma kampane by bola dokonca účinnejšia ako deklarované podporné heslá, nehovoriac o tom, že by bola aj užitočnejšia, veď povedzme to úprimne, máme veľa práce v oblasti legislatívy, treba vytvoriť veľa nových zákonov, resp. mnohé musíme novelizovať, aby sme mohli povedať našim budúcim partnerom v Európskej únii: "Sme pripravení byť prínosom pre Európske spoločenstvo."

Bolo by dobré, keby referendum bolo úspešné, keby veľká väčšina občanov Slovenskej republiky povedala "áno" vstupu do Európskej únie. Taký úspech, takáto jednoznačnosť by mohla presvedčiť našich budúcich partnerov, resp. občanov štátov Európskej únie, že sa nás nemusia báť, že nemusia mať obavy z nových členov. Sme totiž pripravení tvrdo pracovať na sebe, aby sme dobehli rozvinutejšiu časť Európy, sme pripravení prispieť k tomu, aby Európa bola v roku 2010 najdynamickejšie sa rozvíjajúcim hospodárstvom na svete, ako to obsahuje Lisabonská deklarácia.

Takýto referendový úspech vyvolá aj dovnútra štátu dobrý signál a povzbudenie. Mohutné "áno" pre vstup do Európskej únie by znamenalo totiž aj záväzok veľkej väčšiny občanov Slovenskej republiky žiť a konať podľa tých politických a spoločenských hodnôt, podľa tých pracovných a etických noriem, ktoré sú samozrejmosťou štátov únie a ktoré zabezpečili blahobyt veľkej väčšine občanov únie. A tento vnútorný záväzok by bol o to hodnotnejší, že by sme si ho dali navzájom, my občania Slovenskej republiky, my politici, úradníci, zamestnávatelia a zamestnanci, proste všetci tí, ktorí i keď rôznymi formami a prostriedkami, ale spoločne sme zodpovední za úspešné začlenenie sa Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýto záväzok by znamenal pre nás všetkých obrovskú zodpovednosť a zároveň nádej do budúcnosti.

Vážené dámy, vážení páni, milí prítomní, zodpovednosť a nádej, myslím si, že keď hovoríme o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, tieto dve slová sú kľúčové a musíme si to uvedomiť aj teraz, keď rokujeme síce pracovne, ale v slávnostnej atmosfére. Kvôli tej atmosfére mi dovoľte uviesť niekoľko príkladov na našu spoločnú zodpovednosť a nádej ohľadne vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Slovenská republika po vstupe do Európskej únie v období od roku 2004 do roku 2006 môže získať z fondov finančnú sumu, ktorú by sme nevedeli zabezpečiť z vlastných zdrojov azda ani v priebehu šiestich až ôsmich rokov. Sumu, ktorú môžeme použiť na rozvoj vidieka, na rozvoj tých regiónov Slovenska, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa je menší ako 75 % priemeru únie. Táto investícia do nášho vidieka dáva predpoklady na rozvoj takých rozmerov, aké dosiahla Írska republika, ktorá je doteraz najsvetlejším príkladom pozitívneho vplyvu členstva v únii pre konkrétnu európsku krajinu. Ale tie peniaze nemusíme, len môžeme získať.

Dámy a páni, nádej a zodpovednosť - parlament, vláda, ústredné orgány musia urobiť všetko pre to, aby boli na Slovensku vytvorené také podmienky, ktoré akceptuje Európska únia a ktoré sú v súlade s jej regionálnou politikou. Projekty, konkrétne potreby na investície však musia sformulovať samotné regióny. Ony budú mať priamy vplyv na čerpanie prostriedkov a prostredníctvom pripravených projektov si budú môcť priamo realizovať priority regionálneho rozvoja a posilniť potenciál svojich možností.

Nebudem uvádzať ďalšie obdobné príklady, len spomeniem oblasť životného prostredia, rozvoj infraštruktúry alebo dopravy. Mohol by som hovoriť o poľnohospodárstve, kde farmári majú nádej na také dotácie, o akých pred štyrmi-piatimi rokmi ani len nesnívali. Ale nová nádej aj v tejto oblasti sa stane skutočnosťou len zodpovednou prácou všetkých zainteresovaných, v tomto prípade ide - len pripomeniem všetkým známy fakt - o vybudovanie integrovaného kontrolného a administratívneho systému, ktorý je základnou podmienkou na poskytovanie dotácií.

Už som spomenul tzv. lisabonský proces, vďaka ktorému sa chce Európska únia stať do roku 2010 najvýkonnejšou ekonomikou sveta. Slovenskú ekonomiku, sociálny systém, ale možno aj spoločenskú náladu najviac zaťažuje vysoká miera nezamestnanosti. Ak sa stane Slovensko členským štátom Európskej únie, automaticky bude súčasťou aj lisabonského procesu. A cieľom tohto procesu je aj dosiahnutie plnej zamestnanosti. Je to obrovská výzva, zodpovednosť pre Slovensko, je však aj nádejou pre občanov Slovenskej republiky momentálne nezamestnaných.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, Strana maďarskej koalície je pripravená k zodpovednej účasti na prípravách a priebehu ľudového hlasovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Budeme zodpovedne nabádať našich členov a sympatizantov, aby prišli k urnám a povedali svoje zodpovedné "áno" na referendovú otázku. Strana maďarskej koalície sa zodpovedne pripravuje na členstvo v Európskej únii, je odhodlaná urobiť všetko, čo je v jej silách, aby v nasledujúcich mesiacoch vláda aj parlament pripravili dobré podmienky na vstup Slovenska do únie. Strana maďarskej koalície pevne verí, že zodpovednou prácou sa nádej nás všetkých môže stať skutočnosťou.

Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi za klub poslancov Smeru pán poslanec Robert Fico. Nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pani podpredsedníčka Národnej rady Zuzana Martináková.

Pán poslanec Fico, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, politická strana Smer podpísala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Skoré, plnoprávne a najmä rovnocenné členstvo v Európskej únii považujeme za dôležitý medzikrok v procese plného začleňovania Slovenska do moderného európskeho priestoru. Aj preto bez používania akýchkoľvek nadnesených viet a prázdnych fráz sa predstavitelia Smeru referenda zúčastnia a podporia vstup Slovenska do Európskej únie. V tomto duchu budeme vplývať aj na členov a sympatizantov politickej strany Smer.

Deklarovaním politickej podpory referendu však ešte nič nekončí. Práve naopak. Najväčšie obavy a riziká ešte len prichádzajú a našou povinnosťou je o nich hovoriť absolútne otvorene, aj keby mnohí privítali iba formálny a slávnostný charakter tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Európska únia a prístupový proces k nej nebol nikdy pre mňa a mojich kolegov v Smere nedotknuteľnou svätou modlou. Som si vedomý aj toho, že naša kritika uzatvorených kapitol oslabila Smer v septembrových voľbách, keď časť verejnosti prepadla ilúziám o razantnom zlepšení životnej úrovne, ku ktorej by malo dôjsť okamžite po vstupe do Európskej únie. O to slobodnejšie môžeme mnohé veci týkajúce sa Európskej únie a Slovenska dnes pomenúvať.

Dnes už nemá žiadny význam sa vracať k vyjednaným podmienkam. O chvíľu na vlastnej koži zistíme, či slovenských vyjednávačov treba haniť alebo chváliť. V každom prípade oceňujem snahu o koordinovaný postup pri vyjednávaniach v rámci krajín V 4. Je škoda, že myšlienka spoločného postupu nebola dávnejšie zmluvne podchytená a že Slovensko ostalo spolu s Českou republikou osamotené. Egoistická filozofia bruselských vyjednávačov "zober, čo ti dávame, alebo nechaj tak" mohla byť koordinovaným postupom a úsilím krajín V 4 vážne oslabená na prospech kandidátskych krajín.

V každom prípade sú dve oblasti, kde má Smer vážne výhrady k vyjednaným pozíciám. Zanedbanie poľnohospodárstva a nevyužitie referenčného obdobia viedlo k takým rokovacím výsledkom, ktoré podľa expertov znamenajú pokles zamestnanosti v poľnohospodárskej výrobe, likvidáciu približne 20 až 30 % podnikov poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj časti spracovateľského priemyslu. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu poľnohospodárskych prebytkov zo zahraničia. Druhou oblasťou je energetika, kde súhlas zatvoriť dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach bez riadnej náhrady skutočných strát likviduje našu energetickú sebestačnosť. Jednoducho Slovensko bude závislé od dovozu elektrickej energie, hoci dnes elektrinu vyváža.

Vážené dámy a páni, dôležitejšia ako premárnená minulosť je nastávajúca budúcnosť. Aj v nej môžeme ešte veľa pokaziť a napraviť. Najväčšie riziko, ktoré vidíme v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie, je možný nezáujem verejnosti o referendum, ktoré má náš vstup do únie potvrdiť. Ak do májového referenda príde málo ľudí a bude neplatné, nehnevajme sa, prosím, na ľudí a na voličov. Politická scéna totiž iba zožne úrodu niekoľkoročného odmietania a ponižovania inštitútu referenda ako najvyššej formy priamej demokracie. Či to už bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, alebo referendum o predčasných parlamentných voľbách. Vyhlásenia niektorých politických strán, odhovárajúce ľudí od účasti v ľudovom hlasovaní, sú hlboko zakorenené v mysliach ľudí. Odhovárať človeka od ľudského práva, akým je právo zúčastniť sa referenda a vysloviť v ňom svoj názor, je ako odhovárať kohokoľvek od praktického používania ktoréhokoľvek iného základného ľudského práva. To je, ako keby sme občanovi odporučili neobracať sa napríklad na súdy so svojimi vecami, pretože súdy sú zavalené a rozhodujú v dlhých lehotách.

Odhovárať ľudí od organizovania a účasti v referende o NATO považujem v kontexte životného záujmu na dobrom výsledku referenda o Európskej únii za jeden z najnezodpovednejších politických krokov. Tak ako mnohí politici dávajú do súvisu vstup do Európskej únie so vstupom do NATO, tak si aj verejnosť spája referendá o týchto odlišných veciach. Dá sa predpokladať, že naši spoluobčania sa pri rozhodovaní o tom, či majú alebo nemajú ísť v máji hlasovať, budú viac riadiť hodnotami ako existujúcou sociálno-ekonomickou situáciou. Napriek tomu nemožno podceňovať dosah, ktorý na rozhodovanie ľudí môžu mať necitlivé, často nesystémové sociálne opatrenia prijaté na začiatku tohto roku. Bezhlavé zdražovanie všetkého, neúspešný štart reformy v zdravotníctve, znižovanie sociálneho štandardu, sťažovanie cestovania do škôl, zamestnania, nezodpovednou likvidáciou regionálnych tratí. Toto všetko môže volič v slovenskej politike v máji dobre zrátať.

Od nás všetkých, vážené dámy a páni, bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo vo vládnej koalícii, bude súčasný stav vyžadovať veľa úsilia presviedčať verejnosť, že ide o viac ako o úspech alebo neúspech jednej politickej garnitúry, ktorá celé doterajšie pôsobenie postavila len na integračných ambíciách.

Tretí rizikový faktor, ktorý významne ovplyvní účasť voličov na májovom referende, je súčasný kvalitatívny stav vládnej koalície. Hádky o posty v Slovenských elektrárňach, v Slovenskej informačnej službe či na ministerstve vnútra, otvorené vyhrážky odchodu z vládnej koalície, to sú len niektoré z drahokamov, ktorými vládna koalícia obdarúva svojich voličov a celú verejnosť. Smer akceptoval požiadavku zvolať dnešnú schôdzu Národnej rady len na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie. O vstupe medzi štáty, kde vládnu piliere demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Prosím vás, povedzte nám, ako sa máme cítiť, ak nezvoláme ľudí do referenda aj o týchto pilieroch a v tento istý deň je zasadnutie koaličnej rady o odpočúvaní jedného predstaviteľa vládnej koalície druhým?

Vyzývam vládnu koalíciu, aby prestala otravovať verejnosť svojimi vnútornými spormi. Ako opozičnú stranu by nás mohli, samozrejme, tieto spory tešiť. Koho v opozícii by nepotešilo, že po prvých sto dňoch vládnutia sú koaliční partneri rozhádaní, ako keby mali ponorkovú chorobu po dvadsaťročnom spolužití? Oveľa dôležitejšia ako škodoradosť rozhádanej vlády je však pre nás politická stabilita ako hlavný predpoklad úspešného vstupu do Európskej únie. Máme preto eminentný záujem na politickej stabilite, aby vládna koalícia vydržala prinajmenšom do vstupu Slovenska do inštitúcií, ako je Európska únia a NATO.

Vážené dámy a páni, zdá sa, že prípadný neúspech májového referenda pripúšťajú aj samotní vládni predstavitelia. Prečo by už včera premiér hovoril o viere dostatočnej účasti voličov? A najmä prečo podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Csáky hovoril o parlamentných alternatívach, ktoré má vraj vláda pripravené pre prípad neúspechu májového referenda o Európskej únii? Takéto vyjadrenia sú absolútne nezodpovedné. To už rovno môže vláda povedať voličom: "Je úplne jedno, či prídete, alebo nie." Možno si vládna koalícia takto pripravuje pôdu ako prežiť, ak referendum bude neúspešné. Tu je namieste otázka: Ideme dôsledne za referendom a pozitívny mandát voličov považujeme za nevyhnutný na vstup do Európskej únie alebo je dnešná schôdza Národnej rady, milióny vyhodené na predreferendovú kampaň a na referendum iba divadlo?

Vážené dámy a páni, aj keď si uvedomujeme úlohu a význam opozície v predreferendovom období, úspech alebo neúspech májového všeľudového hlasovania je predovšetkým v rukách vládnej koalície. Ak by sme mali hodnotiť stav k dnešnému dňu, značne opodstatnený záver je, že doterajšie pôsobenie vládnej koalície úspech referenda vážne ohrozuje.

Vážené dámy a páni, na Slovensku radi hovoríme o minulosti a ešte radšej minulosť prekrúcame. Neviem, či existuje na svete krajina, kde by mali toľko rozdielnych výkladov tej istej historickej udalosti. Vstup do Európskej únie nás našťastie núti diskutovať o budúcnosti. Čo bude so Slovenskom po vstupe do tejto medzinárodnej štruktúry, vie len málokto. Významné štátne dokumenty, akým je napríklad Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o období po roku 2004, kedy by sme sa mali stať členom Európskej únie, nehovoria vôbec nič. Ako keby sa po vstupe do únie zastavil pre nás svet, ako keby všetky ťažkosti Slovenska mali prejsť po roku 2004 na bruselskú centrálu, ktorá si s nimi lepšie poradí ako my doma na Slovensku.

V duchu akejsi posvätnej úcty k Európskej únii sa akosi nepatrí naznačovať aj nepríjemné stránky európskej integrácie. V takomto sebaklame žijeme už niekoľko rokov a potichu sme akceptovali stav, keď sa diskusia o Európskej únii zužuje len na povinné jazykové cvičenia o výhodách, historickej šanci Slovenska a o ďalších pozitívnych prívlastkoch, ktoré sú spojené so vstupom a členstvom v Európskej únii. Dopadové štúdie, vážené dámy a páni, sa rodia ťažko, ak vôbec, a ešte ťažšie sa z nich dostávajú na svet informácie typu, že Slovensko bude mať napríklad pri súčasnom tempe rastu priemernú životnú úroveň Európskej únie niekedy v rokoch 2030 - 2040. Alebo že Slovensko má s ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami spoločne nižšie HDP ako napríklad Holandsko.

Zo vstupu do Európskej únie sa stal cieľ - ultima ratio cieľ. Pre nás je však vstup do únie len prostriedok, ako prežiť v európskom priestore plnom cudzích a rôznorodých ekonomických záujmov, z ktorých ani jeden nebude hľadieť na 5-miliónové Slovensko. Zaujíma, vážené dámy a páni, napríklad španielskych alebo francúzskych poľnohospodárov a politikov, čo sa stane so slovenským poľnohospodárstvom, keď po vstupe do únie dostaneme podstatne nižšie dotácie ako súčasné členské krajiny? Určite nie! A predovšetkým hľadia na svoje záujmy, pretože inak by bojovali za to, aby všetky členské štáty Európskej únie včítane tých nových mali rovnakú štartovaciu čiaru. Zaujíma nemeckých alebo britských výrobcov elektriny, že Slovensko po zatvorení dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach bude odkázané na dovoz elektriny, hoci doteraz ju vyvážalo? Ktorá z existujúcich členských krajín Európskej únie by takto v mene nových ohrozila svoju energetickú bezpečnosť? Odpoveď je veľmi jednoduchá, žiadna.

Je zrejmé, že ak bude pokračovať súčasný vzťah exekutívy k slovenskému podnikateľskému prostrediu a potravinovej a energetickej bezpečnosti, v roku 2004 vstúpime na európsky trh ako krajina nekonkurencieschopná vo viacerých oblastiach. Povstupový šok bude okrem straty mnohých pracovných miest silnejší o to, že okamžite nenastane žiadna zmena v životnej úrovni, ako mnohí naivne pod tlakom mediálneho masírovania očakávajú. Ak nasledujúce mesiace vrátane predvolebnej kampane efektívne nevyužijeme na otvorenú a úprimnú diskusiu o skutočných pozitívach a negatívach vstupu Slovenskej republiky do únie, po vstupe do únie vzniknú na Slovensku všetky predpoklady na posilnenie extrémizmu. Extrémizmus nikto nechce a určite ho nechce ani Európska únia v novoprijatých členských krajinách. Hrozba zneužitia neinformovanosti verejnosti a povstupového šoku je podstatne vyššia, ako si mnohí pripúšťame.

Vážené dámy a páni, vážnu diskusiu si zasluhuje aj charakter zahraničnej politiky, ktorú mienime presadzovať niekoľko mesiacov pred vstupom do únie a, samozrejme, dlhodobo po vstupe do tejto inštitúcie. Charakterizovať obsah a ciele súčasnej zahraničnej politiky je veľmi jednoduché. Chceme vstúpiť do Európskej únie a chceme vstúpiť do NATO. Iný svet ako keby pre Slovensko ani neexistoval. Čo bude obsahom slovenskej zahraničnej politiky, keď už budeme v únii a keď už budeme v Severoatlantickej aliancii? Staneme sa len nemohúcim objektom medzinárodnej politiky, ktorú Slovensko nebude mať nikdy šancu reálne ovplyvňovať? Alebo máme vyššie ambície? Slovensko ani ako horúci kandidát na členstvo v únii a NATO, ani ako člen týchto dvoch medzinárodných organizácií nikdy neovplyvní správanie veľmocí. Malo by však okrem plnenia povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ a v NATO ukázať aj určitú zahraničnopolitickú originalitu.

1. Čaká nás vážna dilema. Či ako člen Európskej únie budeme na strane Európy v súťaživosti s USA, alebo sa z nás ako z člena NATO stane jeden z malých ostrovov amerického vplyvu v Európe. Nateraz sa zdá, prinajmenšom politicky, že súčasná vládna koalícia sa prikláňa k druhej alternatíve. Je to legitímne rozhodnutie, ale má aj svoje dôsledky.

2. Naša zahraničná politika ako členského štátu Európskej únie musí mať silný ekonomický rozmer. Musí podstatne efektívnejšie slúžiť na presadzovanie našich ekonomických záujmov všade tam, kde môžeme byť ako-tak úspešní. Musí, vážené dámy a páni, skončiť obdobie, keď naša diplomacia mlčky toleruje neuveriteľné mediálne a často aj politické útoky na ústavných činiteľov, ktorí sa odhodlajú navštíviť aj iné krajiny ako európske alebo USA. Napr. spochybňovanie cesty prezidenta Slovenskej republiky do Číny považujem za nemiestne, nestrategické a za dobrý príklad absolútneho nepochopenia svetovej reality. Slovensko hoci ako člen Európskej únie nemá šancu prežiť len v európskom priestore a musí otvárať svojou šikovnosťou dvere všade tam, kde je šanca na výhodné ekonomické vzťahy.

Slovenská zahraničná politika musí jasne a zrozumiteľne formulovať aj odpovede na základné otázky týkajúce sa Európskej únie. Napríklad: Ako budeme reagovať na zreteľnú premenu Európskej únie z medzinárodného spoločenstva suverénnych štátov na nadnárodnú inštitúciu s nadradenosťou nad jednotlivými členskými štátmi? Ako ďaleko sme pripravení ísť pri zbavovaní sa vlastnej suverenity, ktorú sme získali iba pred 10 rokmi? Treba otvorenú a jednotnú Európu chápať tak, že po odstránení hraníc prirodzený priestor Slovákov s reálnym vplyvom na územie začne až od severnej hranice Nitrianskej kraja? Čo s naším parlamentom? Oslabíme ho na úkor Európskeho parlamentu alebo budeme presadzovať za každú cenu udržanie postavenia a právomocí národných zákonodarných zborov? Pôjde o vážne rozhodnutia, na ktoré zatiaľ nemáme mandát a zdá sa, že nemáme ani vlastný názor.

Odmietam v tejto súvislosti argument, že slovenskí politici budú môcť v Európskom parlamente a v ďalších orgánoch únie prijímať akékoľvek rozhodnutia na základe mandátu získaného v septembrových voľbách do Národnej rady. My sa zatiaľ voličov len pýtame, či chcú Slovensko v Európskej únii. Nič viac a nič menej. A to sa ich pýtame neinformovaných, pretože neprevláda záujem povedať im viac o výhodách a nevýhodách vstupu do tejto inštitúcie.

Ak môžem vysloviť osobný názor, neteší ma predstava európskeho superštátu riadeného z Bruselu a tlak na postupné obmedzovanie právomocí národných parlamentov. Verím, že postoje politikov k týmto závažným témam budú obsahom predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu v roku 2004 a že aj na ich základe si ľudia na Slovensku vyberú svojich poslancov v Európskom parlamente. Dúfam, že nebudeme počúvať len servilné vyhlásenia s cieľom zapáčiť sa, ktorých bolo za posledné roky nadostač.

Vážené dámy a páni, hoci Smer ako opozičná strana môže mať iné názory na praktickú realizáciu slovenskej zahraničnej politiky, je zrejmé, že zahraničná politika po prvýkrát významne zjednocuje rozhodujúcu časť politického spektra Slovenska. Smeru záleží na úspešnej integrácii Slovenska do Európskej únie, a preto podporí všetky aktivity vládnej garnitúry, ktoré budú viesť k podstatnému zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia a k hľadaniu možnosti, ako úspešne umiestniť v zahraničí slovenské výrobky a služby. Za 15 mesiacov sa toho veľa stihnúť nedá. A Slovensko bude tak či tak vzhľadom na vážne zanedbanie našej prípravy na integráciu ťahať v Európskej únii za kratší koniec. Ešte dlhodobo budeme časťou únie s jednou z najlacnejších pracovných síl. A ak niekto považuje lacnú silu za komparatívnu výhodu, mal by si uvedomiť, že jej využívaním zakladá aj nízky životný štandard v našej krajine.

Smer ako opozícia bude vždy trvať na rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky a na plnej realizácii ústavného modelu sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva. Súčasná vládna politika sa od tohto modelu úplne odklonila, pričom by si mala uvedomiť, že sociálny rozmer, záujem o slušný život a pomoc slabším sú len niektoré z najvýznamnejších hodnôt presadzovaných v Európskej únii. Teda v inštitúcii, v ktorej chceme Slovensko vidieť čo najskôr.

Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, chcem na záver vysloviť presvedčenie, že máme dosť skúseností, že máme dosť odvahy, aby sme zvládli spolu všetky rizikové faktory a predišli všetkým krízovým situáciám, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení. Referendum musí byť úspešné. A za Smer môžem vyhlásiť, že urobíme všetko, aby to tak bolo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Zuzana Martináková a pripraví sa pán poslanec Mečiar.

Pani poslankyňa, podpredsedníčka, nech sa páči, máte slovo.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vaša Excelencia - vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, pán premiér, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení a ctení hostia, Slovensko sa dostalo do rozhodujúcej fázy svojich integračných cieľov. Cieľ, o ktorom predchádzajúce generácie 40 rokov iba snívali a o ktorý sa táto generácia s menším či väčším úspechom usiluje už 13 rokov, je pred nami a musíme povedať, že takmer na dosah. Slovensko ako súčasť slobodnej, demokratickej a prosperujúcej Európy.

Význam Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie, je niekedy relativizovaný tým, že ide o umelý projekt, ktorý by nikdy nevznikol bez bezpečnostného krytia Severoatlantickej aliancie a hospodárskej podpory, ktorú predstavoval po vojne Marshallov plán. Oba tieto procesy išli od začiatku ruka v ruke a každý z nich plnil svoju osobitú a nezastupiteľnú úlohu. Kým cieľom Severoatlantickej aliancie po vojne bolo udržanie bezpečnosti na starom kontinente, čo si vyžadovalo odsunutie Nemecka a jeho vojenskú izoláciu, cieľom európskej integrácie, naopak, bolo udržanie Nemecka v tomto procese. Dať mu perspektívu spolupráce a zaobchádzania na princípe rovný s rovným. Severoatlantická aliancia ako bezpečnosť, Európska únia ako príležitosť. Práve v tom spočívala príťažlivosť európskej integrácie po skončení studenej vojny aj pre postkomunistické krajiny.

Európa svojou politikou otvorených dverí vytvorila perspektívu pre stabilitu, mier a prosperitu aj pre krajiny bývalého komunistického bloku. Podobne ako v povojnovom období, aj po páde komunizmu bolo jasné, že pre budúcu prosperitu v Európe je transatlantické spojenectvo kľúčové. Preto krajiny strednej a východnej Európy požiadali paralelne o členstvo v NATO aj v Európskej únii. Preto sme aj my vnímali tieto procesy 10 rokov komplementárne, a preto tvrdíme, že snahy o oddeľovanie európskej a transatlantickej integrácie sú alebo účelové, alebo nepochopením povojnového vývoja v Európe.

Európska únia vznikla ako politický projekt zmierenia národov Európy. Je budovaná na demokratickej báze, ktorej základom je slobodné rozhodnutie každého národa, resp. štátu o tom, či sa k tomuto projektu pripojí. Naše referendum, pred ktorým stojíme, má v tomto smere kľúčový význam.

Ak chceme viesť korektný dialóg s občanmi, čo pre nás Európska únia znamená, nesmieme nikdy zabudnúť zdôrazňovať, že nejde len o ekonomický projekt, ale predovšetkým o úniu hodnôt. Prejavilo sa to už v roku 1993, keď Európska únia potvrdila svoju politiku otvorených dverí, ale súčasne stanovila okrem právnych a ekonomických aj politické kritériá na vstup. Dôkazom toho, že tvrdenie o únii hodnôt nie sú len prázdne slová, sa stala, bohužiaľ, naša vlastná skúsenosť. Pád a vzostup slovenských integračných ambícií dokazuje, ako to vážne myslí únia s pojmami ako sloboda, demokracia, vláda zákona, pluralita či ochrana základných práv a slobôd.

Na tomto mieste mi dovoľte, dámy a páni, vyjadriť úctu a poďakovať sa našim občanom. Hoci prezident, parlament a vláda urobili v prístupovom procese maximum, boli to nepochybne občania Slovenskej republiky, ktorí pochopili význam tohto procesu a vrátili Slovensko na cestu integrácie a na návrat do Európy. Nepochybujeme o tom, že takto jednoznačne a demokraticky zaznie hlas našich občanov aj teraz, že svoj názor opäť prejavia v pravej chvíli a na správnom mieste svojou účasťou v referende.

Dnes máme za sebou prístupové rokovania. V ich závere sa celkom pochopiteľne hovorilo predovšetkým o technických otázkach, o peniazoch, tonách cukru, litroch mlieka, prechodných obdobiach a priamych platbách v poľnohospodárstve. Sú to veľmi dôležité otázky a naši vyjednávači, som o tom presvedčená, obhajovali hodnoty a slovenské záujmy vysoko profesionálne. Ale dovoľte mi ešte raz zdôrazniť práve tie hodnoty, na ktorých Európa stojí a ktoré sú spojené s naším vstupom do únie. Hodnoty budú tým najcennejším dedičstvom, ktoré zanecháme svojim deťom a ďalším generáciám. V Bruseli o týchto otázkach rokuje Konvent o budúcnosti Európy, v Bratislave Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska. Z rokovania týchto fór je zrejmé, že Európska únia vstupuje, resp. do istej miery sa už dnes nachádza, do etapy politickej integrácie. Je teda nepochybné, že súčasné obdobie je zlomové nielen pre Slovensko, ale aj pre úniu samotnú. Ak chceme byť plnohodnotným členom únie, je potrebné, aby do tejto diskusie prispelo aj Slovensko. A osobitne to, dámy a páni, platí o Národnej rade, ktorá musí v tomto dialógu začať hrať zodpovedajúcu úlohu. Tým skôr, že postavenie národných parlamentov v budúcej európskej architektúre je jednou z hlavných tém diskusie.

Často sme konfrontovaní aj z tohto miesta s otázkou či pochybnosťami, či vysvetľujeme občanom dostatočne výhody aj nevýhody nášho členstva v Európskej únii. Či sa nesústreďujeme len na pozitívnu kampaň. Chcem s plnou vážnosťou všetkých ubezpečiť, že pre Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu nie je väčšia priorita, ako viesť s občanmi otvorený a korektný dialóg na túto tému. V prvom rade preto, lebo - ako som už spomínala - vieme veľmi dobre, že to boli občania, ktorí v rozhodujúcich chvíľach svojimi hlasmi rozhodli o smerovaní krajiny. SDKÚ dala občanom záväzok, že dovedie Slovensko do NATO a do Európskej únie. A naplniť tento záväzok znamená hovoriť ľuďom pravdu. A napokon voliči a sympatizanti SDKÚ vo všetkých prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú najsilnejšiu podporu nášmu vstupu do únie. Pohybuje sa okolo 95 %.

Ale chceli by sme všetkých vyzvať, aby bol tento dialóg naozaj korektný. Aby sme nepripisovali akémusi diktátu Európskej únie to, čo robíme v záujme zdravej ekonomiky a čo by sme museli robiť bez ohľadu na vzťahy s úniou. Aby sme nehovorili ako o nevýhodách o tom, čo je súčasťou globálneho trhu a normálne fungujúcich spravodlivých vzťahov. Pretože to nie sú nevýhody únie, to je prirodzená súčasť prirodzeného poriadku v zdravo fungujúcej ekonomike.

SDKÚ je najsilnejšou stranou vládnej koalície a ponesie najväčší diel zodpovednosti za celý proces integrácie. Stále zdôrazňujeme, že podpisom prístupovej zmluvy, jej ratifikáciou a referendom o vstupe sa integrácia nekončí. Čaká nás náročná etapa etablovania sa v únii, a to od politickej reprezentácie cez hospodárske subjekty až po jednotlivých občanov. Predreferendová kampaň o vstupe do únie by nemala na Slovensku ukončiť diskusiu o únii, ale presne naopak, naplno ju otvoriť. Treba však jednoznačne povedať, že Európska únia nepredstavuje federáciu socialistického typu, kde o všetkých otázkach rozhodovala jedna strana z jedného centra. Ide o politickú úniu rozhodujúcu na pluralitnej a demokratickej báze s rozsiahlou mierou decentralizácie. Princíp subsidiarity zabezpečuje, že na Európskej úrovni by sa malo rozhodovať len o otázkach, ktorým v podmienkach čoraz viac globalizovaného sveta Slovensko, rovnako ako ďalšie európske štáty, samo osebe nedokáže čeliť, resp. o otázkach, ktoré je vhodnejšie a efektívnejšie riadiť spoločne. Z nášho hľadiska je princíp subsidiarity o to dôležitejší, že jedným zo strážcov jeho uplatňovania by sa v zmysle prebiehajúcej reformy Európskej únie mali stať národné parlamenty, teda aj naša Národná rada Slovenskej republiky.

Ak na tomto mieste hovoríme o politickom charaktere európskej integrácie, nedá sa obísť jedna aktivita, o ktorej sa v týchto dňoch intenzívne diskutuje a ktorá tiež súvisí s referendom o inej otázke - otázke vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. A často sa používa opäť aj z tohto miesta veľmi zjednodušená a veľmi nepresná schéma. Ak referendum o vstupe do únie, prečo nie aj o vstupe do aliancie?

V prípade aliancie nejde o formu politickej integrácie. To, o čom sa rozhodne na pôde NATO, je konsenzus všetkých, a teda aj každý môže tento konsenzus zablokovať. Inými slovami, to, na čom sa dohodneme v Bratislave, to môžeme v aliancii presadiť, pretože každý hlas má presne rovnakú váhu vrátane práva veta. Navyše je na každej jednotlivej krajine, akým dielom a akým prispením sa rozhodne podieľať na spoločne dohodnutých rozhodnutiach v rámci aliancie.

V prípade Európskej únie je potreba konsenzu a právo veta už obmedzené a obmedzené len na najcitlivejšie oblasti. Treba otvorene povedať, že v Bruseli môže byť prijaté rozhodnutie, ktoré nebude celkom v súlade s naším pohľadom na vec. Preto rozhodnutie o vstupe do únie musí byť rozvážnym a skutočne slobodným rozhodnutím všetkých občanov. Preto postupujeme v súvislosti so vstupom do únie takto, preto chceme rešpektovať ústavu, preto sme ako vládna strana urobili všetko pre to, aby sme dosiahli v tejto otázke širokú politickú dohodu.

Táto otázka má však okrem vecnej a právnej aj silnú morálno-etickú rovinu. Referendum okrem toho, že je prvkom priamej demokracie, je nepochybne aj politickým nástrojom. Každý politický nástroj by mal byť používaný maximálne zodpovedne v záujme mobilizácie za niečo a nie proti niečomu. Ak vyhlasujeme referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, dávame občanom príležitosť rozhodnúť sa, ale súčasne ho mobilizujeme, aby hlasoval za niečo, o čom sme presvedčení, že prinesie krajine úspech. Ak, naopak, niekto chce referendum, aby zmaril dlhoročné úsilie Slovenska o vstup do NATO, je úplne jasné, že ide o referendum proti niečomu, pričom občanovi iniciátori neponúkajú žiadnu alternatívu. Takéto snahy označujeme za vrcholne nezodpovedné.

Z času na čas sa každý z nás stretáva s názorom, že Slovensko je síce krásna krajina, že má veľký potenciál na svoj rozvoj, ale je akési málo sebavedomé. Nevie sa dostatočne predať, poukázať na to, v čom sú jeho silné stránky. Podľa jedného zo sociologických prieskumov prispieva k takémuto pocitu presvedčenie občanov, že za ich vlastný osobný osud a postavenie, ale aj za postavenie celej krajiny nie sme zodpovední my sami, ale niekto iný, väčšinou ťažko definovaný, v prípade štátu nejaké cudzie mocnosti, ktoré aj tak rozhodnú, ako chcú. Som presvedčená, že tento v minulosti silný pocit sa začína meniť.

Medzinárodnopolitické postavenie Slovenska sa upevnilo. Vláda robí sebavedomú a suverénnu politiku. Ale neexistuje, dámy a páni, v súčasnosti účinnejší nástroj na to, aby sa už nikdy nerozhodovalo o nás bez nás, ako je náš vstup do NATO a Európskej únie. Po vstupe do únie už budeme rozhodovať aj my a bude to rozhodovanie o nás s nami. Už rok po pripravovanom májovom referende o vstupe do únie budeme rozhodovať o tom, ktorí poslanci budú zastupovať našu krajinu v Európskom parlamente. Kvalita tejto voľby bude priamo úmerná kvalite zastupovania slovenských záujmov na európskom rozhodovaní.

Vážený pán prezident, vážené dámy, vážení páni, veľké ciele, také, ktoré sa zapisujú do histórie štátu, môžu dosiahnuť len tí, ktorí im naozaj veria. My v Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, naši predstavitelia vo vláde, v parlamente, v regiónoch, obciach a mestách, naši členovia a sympatizanti veria budúcnosti Slovenska v slobodnej a demokratickej Európe. Veria tomu rozumom i srdcom. Urobíme všetko pre to, aby bolo májové referendum úspešné. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave za klub poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Mečiar. Nech sa páči, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Vážený pán prezident, pán predseda parlamentu, predseda vlády, dámy a páni, excelencie, Európa dáva ľudstvu mnoho poučení. Dáva mnoho dobra, dáva mnoho poznatkov, ale dáva aj mnoho poučení z vojen, bied a skazy, ktoré Európou prešli. Pri štúdiu histórie je najzaujímavejšie, že veľmi veľa ľudí v Európe zahynulo vo vojnách. Ešte viacej od chorôb a biedy. Ak teda pozeráme na Európu v budúcnosti, tak v súvislosti s globalizačným procesom vo svete a s nádejami a možnosťami, ktoré reálne v politike existujú dnes, integrácia Európy je proces objektívne nutný, objektívne podmienený a proces perspektívny. Ak Slovenská republika je účastníkom tohto procesu, je to v jej najvlastnejšom existenčnom záujme.

Od budúcej zjednotenej Európy očakávame veľmi veľa. Očakávame, že tá Európa bude bezpečnejšia. Musíme však povedať, čo to je Európa. Je to Európa od Atlantiku po Ural vrátane a všetkých, ktorí v tomto priestore žijú. A bude bezpečnejšia v tom, že bude garantovať aj ochranu pred možným vznikom a rizikom vojny na báze krajín kooperujúcich a krajín členských, ale že bude minimalizovať riziko kriminálnych činností vrátane terorizmu i politického terorizmu, ale aj rôznych druhov mafiánskych aktivít a podobne.

Ak hovoríme o Európe budúcnosti, hľadáme v nej posilnenie záruk bezpečnosti aj v tom, že Európa sama osebe a na seba prevezme väčší diel zodpovednosti ako doteraz a v rámci subsystému NATO bude garantovať svojim členom, ale aj celému kontingentu, ale aj celému okoliu a prostrediu väčší podiel na mieri a na bezpečnosti.

Ak hovoríme o európskej integrácii, je to proces, ktorý začal kedysi vytvorením Spoločenstva uhlia a ocele, ktoré vytváralo 6 krajín. Prešiel vytváraním zóny voľného obchodu, menovej únie, ale aj rozpadom sveta poznačeného blokmi a v podstate je procesom pokračujúcim v likvidácii sveta založeného na výsledkoch druhej svetovej vojny. Preto je znovu poučenie pre nás, že vlastne rozšírením Európy a vytvorením novej Európy sa rúca aj spomienka, aj základ takéhoto delenia Európy na bloky a na viaceré štáty. Ak teda vzniká možnosť Európy novej, tak na báze hodnôt demokracie, slobody, ktoré sú dnes uznávané od Atlantiku po Ural.

Pochopiteľne, všetci pozeráme na Európu ako na možný budúci hospodársky priestor. Priestor, z ktorého prídu impulzy, zdroje pre rozvoj a podobne. Každý jeden takýto impulz musí byť transformovaný orgánmi štátu a občanmi štátu. Inak sám osebe negarantuje nič. Vstup do Európskej únie, členstvo v Európskej únii tento priestor otvára ako priestor nielen príležitostí, ale aj priestor konkurenčný, v ktorom sa musí každý subjekt vedieť správať. A bude sa hodnotiť celá etapa prístupového procesu nielen z hľadiska toho, ako sme plnili kapitoly, ale aj ako sme sa pripravili na život v tomto novom priestore, konkurencieschopnosť a schopnosť presadiť sa ekonomicky.

Pokiaľ ide o zavedenie voľného pohybu ľudí, vítame ho a chápeme ho ako pohyb ľudských a príležitosť k výmene kultúrnych hodnôt. Súčasne s tým však podčiarkujeme nevyhnutnosť vytvárať širšie európske povedomie medzi národmi a štátmi. Ak som občanom Slovenskej republiky, som súčasne Európanom. Ak hľadám hodnoty v kultúre vlastnej, chápem ju v hodnote vývoja kultúry európskej, ale ako jej súčasť. Len chcem, aby aj zostala vlastnou a súčasne aj európskou.

Pokiaľ ide o Európu budúcu, očakávame, že sa zmení kompatibilita sociálnych systémov. Budú navzájom zameniteľné práve v súvislosti s voľným pohybom ľudí. Nielen tovary, ľudia predovšetkým budú sprostredkúvať kontakty.

Ak hovoríme o Európe novej, tak treba povedať, že doterajší spôsob organizácie a činnosti Európskej únie tiež prežíva. Od organizácie medzivládnej prechádza k organizácii medzištátnej. Je to historická etapa, ktorá neznamená len rozšírenie čo do počtu subjektov, ale aj čo do obrovských kvalitatívnych zmien. A ak tieto zmeny majú byť urobené, musia byť predmetom diskusie a musí mať Slovensko jasné stanovisko k nim.

Ak hovoríme, že bude to Európa medzištátna a organizácia štátov, nie organizácia vlád, tak potom sa dopracúvame veľmi blízko k názorom kancelára Nemeckej spolkovej republiky pána Schrödera, ktorý vidí budúcnosť Európy založenú na ústavnom systéme, kde budú jasne definované kompetencie vlád národných a vlád centrálnych, že to bude Európa založená na parlamentnom systéme dvoch komôr, kde jedna komora bude komorou predsedov vlád a druhá komora bude volených zástupcov všetkých občanov - a takéto voľby na Slovensku budú v roku 2004, príprava zákona a všetkého ostatného mohli byť ďalej.

Ďalej vidíme, že tu budú založené ústavné pravidlá garantujúce súdnu ochranu, spôsob riešenia vnútorných konfliktov, ale aj kontrolu výkonnej moci, aj kontrolu aparátov v Európskej únii. Dnes eurobyrokrat je suberbyrokrat, ktorý v podstate nepodlieha nikomu.

Pokiaľ ide o parlamentný systém moci, očakávame, že bude garantovať v sebe záruky ochrany malých štátov pred majoritou.

Z hľadiska zahraničnej politiky mala by to byť zahraničná politika delená s delenými kompetenciami štátov a s delenými kompetenciami Európskej únie ako celku.

Pokiaľ ide o otázky hlavy budúcej Európy, treba si zobrať dobré skúsenosti strednej a východnej Európy. Boli tu kolektívne hlavy štátov, prezídiá, sú preč. Bolo rotujúce prezídium v Juhoslávii a Juhosláviu zničilo. Pre systém upevňovania štátnej moci, centrálnej moci, treba riešiť aj otázku hlavy budúcej Európskej únie trošku iným spôsobom a tu mám aj iný názor ako vláda Slovenskej republiky, resp. ministerstvo zahraničných vecí.

Ak hovoríme o rozšírení tohto priestoru a našom správaní v ňom, tak preberáme na seba zodpovednosť za seba medzi inými. Za seba v prostredí, ktoré je konkurenčné. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, môžeme mať výhrady k organizačno-technickej príprave. Môžeme mať výhrady k spôsobu informovanosti o tom, čo to rozšírenie Európskej únie znamená a ešte sú tri mesiace na to, aby sa nerobila len tradičná reklamná kampaň, ale predovšetkým vysvetľovacia. Prevažná väčšina podnikateľov nevie, aké technické podmienky sa vstupom do Európskej únie menia a aké to bude mať dosahy na ekonomiku, zamestnanosť, sociálne systémy. Tie dosahy nebudú len pozitívne. V prvých okamihoch budú výrazne negatívne. Potvrdzuje to skúsenosť Švédska, potvrdzuje to skúsenosť Rakúska, že povstupový šok je realitou.

Pokiaľ ide o právny systém, bude ho treba prispôsobiť a otvoriť aj v niektorých častiach zmenou Ústavy Slovenskej republiky. Zodpovednosť vlády je nezmazateľná. A my rozlišujeme činnosť vlády ako jednu oblasť našej politiky a integračné záujmy ako druhú oblasť našej politiky, kde hľadáme cieľ spojiť sa so všetkými v záujme cieľa. Čo si povieme doma, si povieme doma. Ale ten cieľ integrácie je taký, že tam by sme sa mali spojiť a nájsť spoločnú reč všetci nielen v parlamente, ale predovšetkým medzi ľuďmi, keď budeme stáť a hovoriť so všetkými.

Takáto zjednotená Európa, ktorá bude zdieľať hodnoty všetkých, bude vytvárať priestor pre všetkých, bude to spoločný dom všetkých národov a štátov, tá je naším cieľom, takúto podporujeme a chceme. Chceme Európu, v ktorej budú občania všetci rovní. Nebudú rovní a rovnejší alebo nebudú prvoradí a druhoradí a nebudú nám chodiť komisári vyprávať, kto je alebo nie je voliteľný. Tam sa musia veci rešpektovať ako veci, ktoré sú naše vlastné záujmy.

Ak kráčame do Európy, tak kráčame ako slobodní medzi slobodných a slobodne chtiacimi, v záujme seba i v záujme Európy a sveta chceme ísť dopredu. Preto integráciu, kroky, ktoré budú zavŕšením jednej historickej etapy v referende, bez výhrad podporíme a budeme k tomu vyzývať všetkých svojich členov, všetkých občanov a v záujme spolupráce k dosiahnutiu tohto cieľa sme pripravení podať ruku ku konštruktívnej spolupráci všetkým stranám v parlamente i mimo parlamentu. Ďakujem. (Potlesk.)