P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ja v žiadnom prípade nechcem uprednostňovať vážnosť konštatovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, ale treba si uvedomiť, že sme mali možnosť sledovať vystúpenie hlavného vyjednávača Slovenskej republiky Jána Figeľa a z jeho vystúpenia bolo absolútne jasné, že zásah bez rezolúcie OSN posilní islamských fundamentalistov a to je nepochybne nebezpečné pre všetky krajiny protiirackej koalície vrátane Slovenskej republiky a čo považujem za kľúčové v jeho vystúpení, je konštatovanie, že takéto rozhodnutie môže významným spôsobom oslabiť autoritu Organizácie Spojených národov. Pán poslanec Figeľ hovoril aj o svedomí, o svedomí hovoril aj predseda vlády, keď konštatoval: "Konám tak, aby sme obstáli pred svojím svedomím, prijali sme vážne rozhodnutie a konali sme v tom najlepšom záujme vlasti." Dámy a páni, ja sa budem podľa tohto vyjadrenia riadiť, podľa môjho svedomia a v tom najlepšom záujme vlasti ja na rozdiel od predsedu vlády taký návrh uznesenia, aký nám predložil, podporiť nemôžem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil pán premiér Slovenskej vlády. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som si vedomý aj zložitosti témy aj únavy, ktorá nepochybne ovláda možno mnohých z vás, a je mi trošku ľúto, že budem ešte trošku ťahať čas, ale práve vzhľadom na vážnosť témy cítim povinnosť, aby som sa vám krátko prihovoril aj ja.

Hneď na úvod by som sa vám všetkým chcel srdečne poďakovať za diskusiu k tejto téme, ktorá je veľmi komplikovaná, neľahká, zložitá. Navzdory tomu drvivá väčšina príspevkov boli príspevky racionálne, nepochybne hovorené v úsilí ponúkať argumenty aj východiská. Niet najmenších pochýb, že vaše rozhodovanie o niekoľko chvíľ bude mimoriadne závažné a ďalekosiahle. Pravdu podľa môjho názoru majú tí, ktorí hovoria, že dnes nediskutujeme iba o Iraku, nediskutujeme o súvislostiach, rozhodnutiach, ktoré vám navrhuje vláda, ale že rozhodujeme a budeme rozhodovať o ďalekej budúcnosti a perspektívnom vývoji našej vlasti. Vaše rozhodovanie o niekoľko chvíľ bude nielen výkonom ústavných právomocí Národnej rady Slovenskej republiky, bude nielen rozhodnutím, ktoré sa dotkne našich vojakov, veliteľov našich vojakov, rodín našich vojakov, pripravenosti, poslania, na ktoré sa naši vojaci dlhodobo pripravujú, a odhodlania plniť to, čím ich poverí ich vlasť. Bude rozhodnutím nielen o tom, či sa Slovensko zapojí do síl medzinárodnej koalície pripravených vymôcť plnenie rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Bude to predovšetkým rozhodovanie Slovenska o jeho zodpovednosti, o potrebe čeliť hrozbe zbraní hromadného ničenia. Bude to rozhodovanie Slovenska o tom, že zlu, akokoľvek silné by sa zdalo byť, je potrebné postaviť sa na odpor. Bude rozhodovaním o tom, či Slovensko je pevnou súčasťou demokratického sveta, ktorý je odhodlaný ubrániť spoločne zdieľané hodnoty, predovšetkým právo na život, právo na život človeka v pokoji a slobode. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k týmto neľahkým otázkam je jasné a vy ho poznáte. Pán minister Šimko ho odôvodnil, myslím, veľmi precízne a zrozumiteľne. Prvoradým, rozhodujúcim kritériom nášho rozhodovania boli záujmy našej vlasti, toto bolo základné kritérium, záujmy Slovenskej republiky. Ja si myslím, že prvoradým záujmom Slovenskej republiky je naša bezpečnosť, bezpečnosť Slovenskej republiky, všestranné podmienky na slobodný, pokojný život občanov Slovenskej republiky. Preto chceme, aby sa Slovenská republika stala členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie. Preto chceme rozvíjať spolužitie v rámci stredoeurópskeho priestoru, v ktorom sa nachádzame, ktorého tvoríme srdce, preto nám nesmierne záleží na veľmi úzkej súčinnosti, spolupráci v rámci višegrádskeho zoskupenia. Preto chceme, aby sa rozširovalo pásmo stability a bezpečnosti nielen v regióne, ale aj vo svete. Vychádzam z predpokladu, že po revolúcii v roku 1989 sme sa dobrovoľne otvorili svetu. Stále viac so svetom obchodujeme, stále viac cestujeme, naša mládež študuje na univerzitách európskych miest, ale aj v Spojených štátoch amerických. Preto ohrozenie globalizujúceho sa demokratického sveta je ohrozením aj nás, občanov Slovenskej republiky. Vychádzam aj z predpokladu, že nám nesmierne záleží na stále užšej spolupráci krajín regiónu, tak ako som povedal, strednej Európy, ale aj konkrétne na spolupráci višegrádskeho zoskupenia. Tu je potrebné si uvedomiť, že naši partneri v krajinách Višegrádskej štvorky k irackej kríze už zaujali jasné stanoviská, prijali jasné rozhodnutia, ktorými sa jasne zapojili do medzinárodnej aliancie proti režimu Saddáma Husajna. Iste viete, že v Maďarskej republike sa cvičia príslušníci irackej opozície, tisíce týchto príslušníkov. Iste viete, že Poľská republika je jedným z najsilnejších spojencov Spojených štátov amerických v tejto téme. Nepochybne viete aj to, že Česká republika odpovedala na podobnú nótu Spojených štátov amerických už pred viacerými týždňami. Česká republika už rozhodla, že do Iraku pošle svoju protichemickú jednotku, približne päťnásobne väčšiu, alebo aj viacnásobne väčšiu, ako zamýšľame my. Čo sa mi zdá ako nesmierne dôležité a zreteľa hodné, je to, že demokratický svet sa v úsilí o odzbrojenie Iraku nerozchádza, ale postupne stále viac zjednocuje. Berie na seba zodpovednosť, uvedomujúc si aj ohrozenie teroristov, ale ako som už povedal, ohrozenie tejto časti sveta je aj ohrozením Slovenska. Dúfam, že mi nebudete mať za zlé, keď to zahustím a skonkretizujem napríklad do takéhoto konštatovania: Iba na Karlovej univerzite v Prahe študujú tisíce Slovákov a ako som už povedal, Česká republika sa už rozhodla. Ak bude teda ohrozená Česká republika, budú ohrozené priamo aj tisícky našich mladých ľudí a bude ohrozené aj Slovensko. Toto je myslím, základná odpoveď na mnohé falošné ilúzie, že nás sa to netýka, že my sa môžeme odpovediam na tieto výzvy v súvislosti s Irakom vyhnúť.

Panie poslankyne, páni poslanci, toto sú okolnosti, ktoré viedli k rozhodovaniu vlády a aj k mojím osobným postojom. Rozhodovali sme dobrovoľne, bez nátlaku, s plnou zodpovednosťou, počúvajúc hlas svojho svedomia. So zodpovednosťou za dnešok, so zodpovednosťou za zajtrajšok, ale aj za dlhodobejšiu budúcnosť našej vlasti. Pán poslanec Urbáni má absolútne pravdu, rozhodujeme o budúcnosti Slovenska na dlhé roky, od nášho dnešného postoja závisí vývoj Slovenska nielen v najbližšej budúcnosti, ale na mnoho rokov, možno na mnoho desaťročí. Naše rozhodovanie bude dnes o záujmoch Slovenska, ale aj o našej vernosti hodnotám, na ktorých stojí naša civilizácia, na ktorých stojí demokracia ako taká. Bude to rozhodovanie o tom, či sme schopní prispieť k obrane týchto hodnôt, teda aj k obrane života na našej planéte. Prednedávnom mi ktosi povedal, že nič nie je také obdivuhodné ako umenie byť slobodným, ale nič nie je ťažšie ako roky priúčania sa slobode. Trinásť rokov, ktoré uplynuli od novembra 1989, nám každý deň túto pravdu pripomína. Pripomína nám, aká drahá bola naša sloboda, aké krehké boli hranice slobody a otroctva v roku 1938, ako bezmocne sme sa cítili, keď na nás mierili hlavne tankov v roku 1968, a akú úľavu a vyslobodenie pre nás priniesol november 1989. A ak sme kedysi zápasili o vlastnú slobodu, počas týchto trinástich rokov sme viedli zápas o to, čo ruka v ruke kráča so slobodou, za našu vlastnú zodpovednosť.

Myslím, že popri mnohých chybách sme veľa aj dokázali. Fundamentálne sa zmenil náš politický systém, ekonomika prešla radikálnou transformáciou, zrodila sa silná občianska spoločnosť. V minulom roku sa nám otvorila reálna šanca byť členom európskej a transatlantickej rodiny. Na dosah ruky sa dostali nielen naše sny o jednotnej a slobodnej Európe, ale aj o Slovensku ako o rovnocennom a dôstojnom partnerovi svetového diania. Toto všetko si vyžadovalo mandát a podporu našich občanov, ktorí chápali, že bez počiatočnej bolesti sa nové Slovensko nezrodí. Naším spoločným poslaním dnes je odstrániť hrozbu zbraní hromadného ničenia predstavovanú irackým režimom a zabezpečiť jeho odzbrojenie, tak ako o ňom rozhodla Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov. Hovorí sa, že despotizmus sa často vydáva za naprávateľa zla, obhajcu spravodlivosti, ochrancu utláčaných a za toho, kto nastolil poriadok. Saddám Husajn sa rád vidí v takomto svetle. Svedectvo amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella počas jeho včerajšieho vystúpenia pred Bezpečnostnou radou OSN však hovorí inou, jasnou rečou. Slovensko nemôže zatvárať oči pred takýmito hrozbami, nemôže byť ani ticho, ani byť hluché a myslím, že nemôže ani nekonať. Čím viac krajín sa spojí a čím urgentnejší tlak dokážu vyvinúť na iracký režim, tým väčšie sú šance, že Saddám Husajn nebude zavádzať, klamať a ignorovať medzinárodné spoločenstvo a Bezpečnostnú radu OSN a najmä, že nebude ohrozovať svet.

Naše rozhodnutie vo vláde a naše dnešné rokovanie v Národnej rade a hlavne vaše rozhodovanie bude, verím, súčasťou spoločného tlaku na Irak, aby sa podriadil rezolúciám Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. To je aj moja meritórna odpoveď tým, ktorí sa pýtajú, prečo práve dnes, prečo tak skoro, nehovoriac o tom, samozrejme, že sme dostali legitímnu nótu a na takúto je potrebné v primeranom čase aj odpovedať. Iracký režim nebude spolupracovať, ak sa tlak nebude stupňovať, ak nebude výraznejší. Naopak, čím bude demokratický svet jednotnejší, tým bude tlak na odzbrojenie Iraku silnejší a rovnako silnejšia bude aj šanca na jeho odzbrojenie.

Ak chceme byť skutočne slobodní, sme zodpovední za našu slobodu a bezpečnosť a sme spoluzodpovední za slobodu a bezpečnosť iných. Sme tiež povinní nezabúdať na to, že nám v časoch našej neslobody boli mnohí iní oporou. Tak to býva, že sloboda sa zvyčajne rodí v búrkach. Ako ukazujú skúsenosti, sloboda rastie s ťažkosťami uprostred občianskych sporov a požehnanie, ktoré prináša, vidno len po dlhom čase. Myslím, že máme skúsenosti, ani v deväťdesiatom deviatom sa nám v tejto snemovni nerozhodovalo ľahko, ale vďaka pevnému postoju demokratického sveta - a dovolím si povedať - aj vďaka pevnému postoju demokratického Slovenska - majú dnes národy Balkánu šancu. Vlani som sa o tom dvakrát presvedčil v Belehrade, ale aj vo Vojvodine, aj medzi Slovákmi v Báčskom Petrovci, v Kovačici a v iných osadách a celkom nedávno aj v Kosove, aj keď cesta k prosperite a naozajstnej demokracii bude ešte dlhá. A ani v Iraku to nebude inak. Niektorí vyčítali vláde, aj dnes ste o tom hovorili, že sme bojachtiví, akoby sme boli jastrabmi, ktorí chcú Slovensko zatiahnuť do vojenského konfliktu.

Počul som, že sme vojnychtiví, takýto výrok považujem za veľmi, veľmi nespravodlivý. Nie je to pravda. Nechceme konflikt, odmietame utrpenie, nerozdúchavame vojnu, práve naopak, chceme mier a stabilitu pre našu vlasť, pre Slovensko, pre Európu a, samozrejme, chceme mier a stabilitu pre svet. Chceme mier a stabilitu aj pre Irak a pre celý priľahlý región, ktorý sa dlhé roky kolíše na nepokojných vodách. Chceme Irak bez hrozby zbraní hromadného ničenia a podpory terorizmu, chceme slobodu a perspektívu slobodného života pre Iračanov a chceme im v tomto pomáhať tak, ako iní pomáhali nám. Nepriateľom ľudu Iraku nie je demokratický svet ani medzinárodná koalícia bojujúca proti terorizmu, nepriateľom ľudu Iraku je Saddám Husajn a jeho nedemokratický režim.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vaše dnešné rozhodnutie o návrhu vlády nebude iba ústavným rozhodnutím o vyslaní slovenských vojakov do zahraničia. Domnievam sa, že bude odrážať to, či a do akej miery si je Slovensko vedomé globálnych hrozieb terorizmu a zbraní hromadného ničenia. Či Slovensko dokáže konať ako slobodná krajina a pomáhať neslobodným, či Slovensko dokáže konať zodpovedne a ako krajina vyznávajúca zdieľané hodnoty. Ako krajina, ktorá si zaslúži byť súčasťou národov a štátov, ktoré sú schopné tieto zdieľané hodnoty aj ochraňovať. Panie poslankyne, páni poslanci, verím, že Slovensko v tejto ťažkej skúške obstojí. Chcem vás požiadať, aby ste vyslanie našej vojenskej jednotky podporili. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami traja páni poslanci, končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem, pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, je možno už o mne známe, že viem oceniť a spoločne aj mnohí moji kolegovia, kvalitné vystúpenia. Považujem toto vaše vystúpenie za kvalitné, ale dovoľte mi upozorniť na zásadné trhlinky v tomto vystúpení.

Konštatovali ste, že nám ide o jednotnú Európu, nuž ja opäť musím konštatovať, že Európa nie je v tomto smere jednotná. Vyčkajme, prosím, na jednotné stanovisko Európy, grécke predsedníctvo presadilo uskutočnenie mimoriadneho samitu k irackej kríze. Závery tohto samitu by mali byť imperatívom potom pre demokratov žijúcich v Európe.

Možno záverom treba ešte skonštatovať to kľúčové, čo tu počas celého dňa odznievalo. Prečo tlačí Slovensko tak nedočkavo do dverí, pred ktorými zamyslení zastavili aj tí omnoho silnejší. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda vlády, myslím si, že nielen ja, ale aj ostatní poslanci Národnej rady očakávali, že svojím záverečným vystúpením de facto poviete tie rozhodujúce slová, prečo by Slovenská republika mala sa zúčastniť tejto vojenskej akcie. Ja som si ho veľmi pozorne vypočul a myslím si, že bolo to veľmi pekné slohové cvičenie na tému demokracia a ľudské práva, ale jednoducho ste ma, podobne ako včera minister zahraničných vecí Spojených štátov, nepresvedčili. Ak ste si boli taký vedomý pravosti svojich slov, pýtam sa ešte raz verejne, prečo súčasná vládna koalícia sa obávala, aby verejnoprávna Slovenská televízia z tohto takého dôležitého rokovania, ktoré zasiahne všetkých občanov Slovenskej republiky, neodvysielala priamy prenos. Ak ste presvedčený o svojej pravde, mali ste možnosť celému národu tu hovoriť o tom, prečo sa takto rozhodujete, mohli ste ich presviedčať celý dnešný deň. Žiaľ, neurobili ste to. Neurobili ste najmä preto, podľa môjho názoru, že ste si vedomý, že drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky je zásadne proti vyslaniu vojenskej jednotky do Iraku. Je mi to preto veľmi ľúto, že ak na jednej strane hovoríme o demokracií, hovoríme o ľudských právach, tak medzi základné ľudské práva patrí aj právo na informácie. Zaručuje to aj všeobecná deklarácia ľudských práv. Preto ak chceme hovoriť vo všeobecnosti o ľudských právach, bolo by dobré, aby aj súčasná vládna koalícia snažila sa aspoň sčasti v praxi realizovať aj základné právo a to je právo na informácie. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán premiér, položil som vo svojom diskusnom príspevku nie rečnícku, ale zásadnú otázku. Či sa už vláda zaoberala, alebo kedy sa bude zaoberať komplexom opatrení na ochranu občanov Slovenskej republiky v súvislosti s možným aktom vojnových operácií na území Irackej republiky. Nechcem vedieť počty ochrankárov, ktorí budú pridelení jednotlivým ministrom, alebo či bude na úrade vlády v záhrade transportér alebo nie. Ale keď už som spomenul transportéry, keď začalo vysielať rádio Slobodná Európa z budovy bývalého federálneho zhromaždenia z Prahy, boli vykonané primerané opatrenia na to, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, ktorí v tejto budove pracovali. Samozrejme, boli vykonané ďalšie opatrenia, ktoré smerovali k ochrane života a zdravia občanov Českej republiky. Myslím si, že nikto z nás tu nechce vidieť konkrétne opatrenia, ktoré prerokujete vo vláde alebo na rade bezpečnosti. Ale chceme od vás stanovisko, buď vás, alebo od ministra obrany, od ministra vnútra, že tieto opatrenia budú účinne vykonané. Nesúlad medzi SIS-kou a ministerstvom vnútra v poslednom období v banálnej kauze odpočúvania ma varuje, že tieto opatrenia nebudú dostatočné a účinné. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér chce reagovať na faktické poznámky.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, vláda sa témou, na ktorú sa pýtate, pravidelne zaoberá, budeme vás informovať čo najkonkrétnejšie, prvýkrát to urobí tak, ako ste koniec koncov povedali v závere terajšieho svojho vystúpenia pán minister obrany, takže niektoré informácie dostanete teraz, ale je to jedna z najdôležitejších tém, ktorým sa bude aj naďalej venovať tak bezpečnostná rada štátu ako aj vláda Slovenskej republiky. Keď ešte mám minútu aj niečo, rád by som to využil ešte a možno odpovedal , reagoval na príspevok pána poslanca Maxona.

Je naozaj pravdou, že sa zvažuje, že grécke predsedníctvo zvažuje, či bude mimoriadny samit Európskej únie, ale práve preto, aby sme prispeli my konkrétnym, konštruktívnym hlasom k čo najlepšiemu a najjednotnejšiemu výsledku, si myslím, že treba, aby takýto názor sme mali. Teraz to chcem povedať v dobrom. Neraz som bol v tejto miestnosti konfrontovaný tým, že iba načúvame, poslúchame, podliehame, nemáme vlastný názor. Prichádzajú okamihy, keď Slovensko môže ukázať, že je krajinou občanov, ktorí stoja za spoločne zdieľanými hodnotami, že máme na to, aby sme do spoločenstva európskych národov prinášali svoje konkrétne stanoviská, svoje konkrétne názory. Ja som si istý, že tým, že hovoríme o týchto otázkach nielen konkrétne, ale aj priamo a poctivo, že prispievame k tomu, že postupne sa budú zbližovať stanoviská tých, ktoré sa dnes, tieto stanoviská, zdajú veľmi, veľmi rozdielne. Už o tom hovoril pán minister zahraničných vecí Kukan, ja každým dňom pozorujem, že aj vďaka tomu, že hovoria nielen členské štáty Európskej únie, ale aj kandidátske štáty alebo tie, ktoré stoja predo dvermi, že sa predsa len tie stanoviská zbližujú a nakoniec aj Európa bude pomerne kompaktná v tejto citlivej téme.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra obrany Ivana Šimka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

I. Šimko, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozprava bola dlhá, ťažká, zodpovedala téme a nebudem ju už veľmi predlžovať. Bola slobodná a chcel by som možno na úvod vyjsť z toho, čo povedal pán poslanec Ďaďo, keď mal tak do istej miery takú vyčítavú poznámku voči niektorým kolegom vzhľadom na to, že namiesto tej témy sa venujú minulosti jeho strany, a nazdávam sa, že áno, toto býva v politickej diskusii, že sa niekedy nevenuje hlavná pozornosť tej téme, o ktorú ide, a zase na oplátku môžem povedať, že aj vaši poslanci veľmi často využívali práve zase obdobnú politickú rétoriku, keď prisudzovali iné úmysly tomu, čo zase vaši kolegovia v tejto snemovni z iných politických strán hlásajú, prezentujú a presadzujú. Toto je, žiaľ, bežné v politickej diskusii a treba si asi trochu na to zvyknúť. Nemyslím si, že je to zlá politická kultúra, patrí to k tomu, aby sme si pri takýchto ťažkých témach hovorili o všetkých možnostiach a toto naozaj ťažká téma je.

Chcem povedať najskôr k tej téme, o ktorej hovoril pán poslanec Polka. Naozaj sa tým veľmi vážne zaoberáme a zaoberáme sa tým vlastne permanentne aj v minulom volebnom období, prakticky od teroristických útokov na Spojené štáty sa začal budovať krízový systém, dokonca Národná rada prijala príslušný zákon, ten zákon sa už oživil a už sa implementuje do života a, samozrejme, že je potrebné, aby sa prijímali aj ďalšie opatrenia aj v súvislosti s krízou v Iraku, ale vo všeobecnosti, pretože, žiaľ, terorizmus sa stáva jedným z globálnych ohrození súčasnosti a treba ho brať vážne, pretože svoje ciele si často vyberá bez nejakého bližšieho racionálneho zdôvodnenia tak, ako to tu niekto povedal, že ťažko by racionálne bolo možné predpokladať, prečo práve na Bali bol uskutočnený teroristický útok. Takže v tomto smere vláda prijíma opatrenia tak, ako to je aj v iných krajinách. Tiež v podstate sa hľadajú najúčinnejšie možné opatrenia, začínajúc tam, kde ste hovorili, od spravodajských služieb až po výkonné orgány.

Ešte by som chcel odpovedať na jednu vojenskotechnickú otázku, ktorú mal pán poslanec Jarjabek, že totiž prečo práve takúto jednotku chemickej, radiačnej a biologickej ochrany. No myslím, že sú to dva dôvody, jednak preto, lebo je tu skutočne veľké riziko, že by mohli byť použité zbrane hromadného ničenia, pretože Irak v minulosti aj zbrane hromadného ničenia použil, a jednak preto, lebo takú jednotku máme a patrí ku svetovej špičke. A takáto jednotka pôsobila ešte pod vlajkou Česko-Slovenska aj v operácii Púštna búrka a mimoriadne sa osvedčila. Takže keď sa začali konzultácie o tom, aký by mohol byť slovenský príspevok v prípade, že bude potrebné vynútiť plnenie rezolúcie 1441, aj za použitia sily, no tak sme hľadali to, čo by bolo práve pre Slovenskú republiku aj z technického, ale aj z takého širšieho hľadiska vhodné a čo by bolo aj naozaj užitočné. Je to jednotka, ktorej naozaj poslaním je zachraňovať život, ale na druhej strane, nikdy som nezakrýval, že táto jednotka je bojovou jednotkou. To znamená, že je ozbrojená, v prípade, že bude napadnutá, bude sa aj brániť. A v prípade, že Národná rada vysloví súhlas aj s použitím jednotky v bojových operáciách, tak, samozrejme, bude aj s ostatnými jednotkami tam, kde sa bude bojovať. To znamená, že nebude bez rizika a toto by nebolo poctivé, keby som o tom otvorene nehovoril, lebo to tak naozaj je.

Dámy a páni, ale na záver predsa len chcem ešte povedať k tej základnej politickej téme. V podstate je tu zásadný názor, ktorý tu odznel, že vojna je zlo a ja si myslím, že je to úplne legitímny a správny názor, s ktorým si myslím, že každý súdny človek môže iba súhlasiť. Druhý, ale rovnako legitímny názor je, že čo keď tu existuje niekto, kto tú vojnu naozaj chce a kto ňou hrozí a predstavuje hrozbu pre svoje okolie alebo aj pre celý svet a jednoducho bez použitia sily možno nebude ochotný od svojich plánov upustiť. Vtedy vzniká zase legitímna otázka, či je možné použiť právo sebaobrany tak, že nebudeme čakať, kým udrie ako prvý. A toto je vlastne podstata toho celého problému. Vláda Slovenskej republiky dáva návrh na vyslanie jednotky s tým, že vychádza z toho, že toto právo na sebaobranu majú aj národy a že je našou povinnosťou, aby sme zabezpečili čo najbezpečnejší priestor pre život aj Slovenska, aj ľudí vo svete. Samozrejme, že táto jednotka, pokiaľ bude vyslaná, bude vyslaná len na základe rozhodnutia Národnej rady a viacero úkonov, ktoré smerujú k jej vyslaniu, je možné vykonať až po tomto rozhodnutí. To znamená, že v prípade, že dnes Národná rada rozhodne, tak tá jednotka v priebehu niekoľkých týždňov bude môcť odísť. V prípade, že by sme čakali na rozhodnutie Bezpečnostnej rady, tak môže nastať situácia, že tá jednotka príde až potom, pretože na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady môžu začať vojenské operácie a už tá jednotka jednoducho nebude môcť pomôcť svojim priateľom a ostatným vojakom NATO v prípade, že budú použité zbrane hromadného ničenia. Preto si myslím, že je potrebné, aby sme dnes o tom rozhodli, aby sme rozhodli aj o podmienkach pôsobenia tejto jednotky a, samozrejme, každý budete hlasovať podľa svojho svedomia a to svedomie sa dotýka tak tej stránky prvej, to znamená, že každá vojna je zlo, ako aj tej stránky druhej, že zase vyhnúť sa dnes vojne a nepredísť možno ešte ďaleko väčšiemu ohrozeniu je takisto otázkou svedomia. Prosím vás preto o racionálne a zodpovedné rozhodovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Len také krátke zhrnutie. Vystúpilo 30 rečníkov, z toho traja členovia vlády, 27 poslancov. V rozprave odzneli tiež 4 pozmeňujúce návrhy k uzneseniu a taktiež odzneli 2 procedurálne návrhy. Keďže rozprava bola uzatvorená, myslím, že, pán predseda, postupne by sme mali pristúpiť k hlasovaniu. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pristúpime, pán poslanec, ale až po rokovaní poslaneckého grémia, tak ako bolo dohodnuté ráno. Prerušujem teraz rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolávam poslanecké grémium, budeme pokračovať 19.45 hlasovaním. Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán predseda, keďže budeme predsedovia poslaneckých klubov na zasadnutí poslaneckého grémia, bolo by veľmi dobré, keby nám bol vytvorený priestor aj na rokovanie so svojimi klubmi. Takže ráta sa, že súčasne po skončení poslaneckého grémia prejdeme na kluby, alebo bude priestor na rokovanie klubov?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ak sa dohodneme, áno, môžeme to potom spraviť tak, že budeme pokračovať v rokovaní o ôsmej hlasovaním s tým, že ale už potom neodporúčam, prípadne krátku prestávku ešte pred záverečným hlasovaním, viacej nie ako 5 minút, maximálne 10, a môžeme sa dohodnúť teraz o ôsmej, ale s tým, že je to aj priestor na rokovanie poslaneckých klubov. Zvolávam poslanecké grémium.

(Prerušenie rokovania o 19.16 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 20.03 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, k návrhu na vyslanie jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií týkajúcich sa Irackej republiky.

Poprosím poslancov a poslanecké kluby, ktoré ešte rokujú, aby prerušili alebo skončili svoje rokovanie a dostavili sa do rokovacej sály.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie a informoval pred hlasovaním Národnú radu o spôsobe hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada. V rozprave vystúpil poslanec Žiak s procedurálnym návrhom a o tom je potrebné, aby sme dali hlasovať ako o prvom. Poslanec Žiak v procedurálnom návrhu navrhuje prerušiť rokovanie do prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov vo veci Irackej republiky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Žiaka, ktorý navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 33 za návrh, 86 proti, 23 sa zdržalo.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Prosím ďalšie návrhy, pán poslanec.

R. Vavrík, poslanec: Pristúpime k spoločnej správe, k tlači 144a a o prvom, pán predseda, budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho predložil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. To jest v poslednom odstavci, poslednú vetu v pôvodnom návrhu vlády nahradiť vetou: "O tom, či bol mandát OSN naplnený, rozhodne na základe nového aktu Bezpečnostnej rady OSN Národná rada Slovenskej republiky osobitným uznesením."

P. Hrušovský, predseda NR S: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujeme o prvom návrhu zo spoločnej správy, o návrhu, ktorý predložil a schválil ústavnoprávny výbor. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 19 za návrh, 74 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Prosím, ďalší návrh.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, teraz treba dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil brano-bezpečnostný výbor. Jeho presné znenie máte uvedené v tlači 144a v prílohe.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, doplňujem. Pri prepisovaní...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci! Počkajte, pán spoločný spravodajca. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

R. Vavrík, poslanec: ...pán tajomník... Prepáčte, pán predseda, v prvej odrážke tam vypadlo pri prepisovaní, je tam technická chyba, predložka do. Radšej to prečítam. Prvá odrážka znie: "...vyslovuje súhlas, Národná rada, s vyslaním jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií medzinárodnej koalície týkajúcich sa Irackej republiky v počte" - a tu prosím dopísať si predložku - "do 75 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do 31. decembra roku 2003".

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý je uvedený v prílohe tlači 144a s textom tak, ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 77 za návrh, 58 proti, 7 sa zdržalo.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol schválený.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, tým, že Národná rada schválila tento pozmeňujúci návrh, ostatné návrhy sú už nadbytočné, už sa o nich nebude hlasovať. Preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o uznesení ako o celku, ktorého znenie máte takisto uvedené v prílohe v tlači 144a tak, ako sme ho pred pár sekundami schválili.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Tak ako sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, navrhujem desaťminútovú prestávku pred týmto záverečným hlasovaním.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Prosím predsedov poslaneckých klubov, nie poslanecké grémium, aby sa dostavili na krátku poradu.

(Desaťminútová prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pánov poslancov, aby zaujali miesto v rokovacej sále.

Prosím pánov poslancov, aby zaujali miesto. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na hlasovanie o návrhu uznesenia ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené pri hlasovaní o nich. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky po akceptácii, vami pred chvíľou, pozmeňujúceho návrhu z výboru pre obranu a bezpečnosť. Definitívne uznesenie má takúto podobu: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií medzinárodnej koalície týkajúcich sa Irackej republiky v počte do 75 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do 31. decembra 2003."

Ďalej: "S pôsobením jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v krízovej oblasti v rámci spoločných akcií medzinárodnej koalície týkajúcich sa Irackej republiky."

Ďalej: "S pôsobením jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v záchranných a humanitárnych operáciách, v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia."

A napokon: "S pôsobením jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v prípadných vojenských akciách na vynútenie príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na území Irackej republiky v súlade s mandátom Organizácie Spojených národov."

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na text záverečného uznesenia. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, (Potlesk.) 81 za návrh, 54 proti, 6 sa zdržalo.

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi. Panie poslankyne, páni poslanci pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým sú

Máme riadnu schôdzu Národnej rady, páni poslanci. Pýtam sa pánov poslancov, či chce niekto v rámci tohto bodu interpelovať členov vlády Slovenskej republiky, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok do bodu interpelácie. Nech sa páči.

K. Fajnor, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Prokopoviča.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci!

K. Fajnor, poslanec: V novembri minulého roku som vám na Hodine otázok položil otázku týkajúcu sa rušenia lokálnych železničných tratí. V odpovedi ste zodpovedali, citujem: "...že nerušíte žiadne lokálne železničné trate". Koniec citátu. Po posledných dňoch je jasné, kam ste svojím postupom v oblasti železničnej dopravy smerovali. Váš cieľ je jasný, pripraviť lokálne železničné trate pre súkromných prevádzkovateľov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím členov vlády, aby neodchádzali z rokovania Národnej rady.

K. Fajnor, poslanec: Za týmto účelom boli zrekonštruované budovy na lokálnych železničných tratiach. Za týmto účelom boli do nich vložené obrovské sumy zo štátnych zdrojov nato, aby sa pripravila pôda na ich využívanie v záujme úzkych skupín na úkor obyvateľov. Žiadam vás preto o odpoveď, ako bude rezort ďalej postupovať, a o garanciu, že k takejto situácii nedôjde. Pokiaľ ste sa zmienili o ekonomike, dovolím si vám predložiť návrh Komunistickej strany Slovenska ako železnice zachrániť.

Po prvé, navrhujem vymenovať jedného generálneho riaditeľa Spojenej železničnej spoločnosti tak, aby jeho ročný plat nepresiahol 800 000 korún, čo bude predstavovať ročnú úsporu 4 milióny korún len na dvoch platoch generálnych riaditeľov. A to nehovorím o ďalších špičkových pracovníkoch. Máme schopných odborníkov, ktorých môžeme odporučiť, ktorí do osem mesiacov dostanú podnik do nulového stavu. To znamená, že príjmy sa budú rovnať nákladom a do dvoch rokov bude podnik ziskový. Pritom dotácie vo verejnom záujme budú podávané v nezmenenej výške, ako boli doteraz, a budú zabezpečené prepravné potreby obyvateľov. Je to výzva v záujme veci a žiadam od vás priamu odpoveď na tento návrh.

Vážený pán minister, vo svojej odpovedi na moju otázku ohľadom rušenia železničných tratí ste garantovali za vládu Slovenskej republiky, opäť citujem: "...že bude vybratý taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom a pozitívny, výhodný pre všetkých občanov Slovenskej republiky". V petícii občanov Slovenskej republiky za zachovanie lokálnych železničných tratí, za zachovanie osobnej dopravy na týchto tratiach nie sú v žiadnom prípade prejavom takejto výhodnosti a spokojnosti občanov. Preto vás žiadam, vážený pán minister, nakoľko ste túto garanciu svojej osoby a tým aj vlády Slovenskej republiky neboli schopný zabezpečiť, aby ste okamžite odstúpili zo svojej funkcie a dali priestor tým schopným, ktorí dokážu túto základnú povinnosť naplniť na prospech občanov Slovenska v ich záujme. Žiadam vás o konkrétnu odpoveď na konkrétnu otázku: K akému dátumu odstúpite z funkcie? Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené. Ďakujem. za účasť.

8. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bude zvolaná na 25. februára tohto roku. Dovidenia. Príjemnú cestu domov a dobrú noc.

(Rokovanie 7. schôdze NR SR sa skončilo o 20.25 hodine.)