Prvý deň rokovania

8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. februára 2003 o 13.10 hodine

___________________________________________________

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán starosta Petržalky. Otváram rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

(Prezentácia.) Prítomných je 128 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

Chcem vás informovať, že na 8. schôdzi overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ich náhradníkmi budú pán poslanec Abrhan a pán poslanec Hrdlička.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne: Antošová, Juščík, Paška a Zmajkovičová.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 8. schôdze Národnej rady tak, ako vám bol rozdaný pred začatím rokovania. Pýtam sa pánov poslancov, či má niekto návrhy na doplnenie alebo zmenu navrhnutého programu 8. schôdze Národnej rady.

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Neviem, či ma je už počuť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno, je vás počuť.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja v zmysle už, bohužiaľ, teraz z tradície odporúčam hlasovať o tom, aby vedenie parlamentu začalo rokovať s vedením Slovenskej televízie. Vzhľadom na to, že je nové vedenie Slovenskej televízie, predpokladám, že budú aj nové pravidlá hry medzi vedením parlamentu a Slovenskou televíziou a že faxové správy ohľadom záznamov alebo prenosov už nebudú dostačujúce a skutočne príde k rokovaniu ohľadom priamych prenosov alebo záznamov, ako som informovaný zo Slovenskej televízie.

Čiže buďte taký láskavý, pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby táto schôdza bola v zázname Slovenskej televízie a aby vedenie parlamentu naozaj prišlo s nejakými podnetnými návrhmi voči riaditeľovi Slovenskej televízie ohľadom istého systému práce v tomto smere.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dávam návrh, aby sme doplnili program rokovania o bod, ktorý by sme zaradili ihneď po prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, čo bude 5. marca 2003. Tento bod by sa nazýval Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nezlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca Európskeho parlamentu. Obyčajným zákonom, ktorý budeme prerokúvať v stredu v prvom čítaní, nemôžeme obmedziť podmienky mandátu poslanca Národnej rady a myslíme si, že Národná rada by mala vyjadriť v tomto uznesení vôľu, že okamžite po schválení zákona o voľbách do Európskeho parlamentu prijme ústavnoprávnu zmenu a znemožní, aby poslanec Národnej rady bol súčasne poslancom Európskeho parlamentu. Prijatie tohto uznesenia je pre nás podmienkou, aby sme podporili návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu v druhom a treťom čítaní.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v mene skupiny poslancov za predkladateľa sťahujem bod 29 z rokovania tejto schôdze. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 96.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Prvý navrhol pán poslanec Jarjabek, ktorý odporúča Národnej rade, aby Slovenská televízia robila z rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky záznam, ktorý odvysiela podľa možností a programovej štruktúry Slovenskej televízie.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za návrh 71, proti 7, zdržalo sa 56, nehlasovali 3.

Konštatujem, že návrh sme schválili. (Potlesk.)

Poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby vyhotovila uznesenie o hlasovaní a zaslala ho ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie.

Pán poslanec Jarjabek, váš druhý návrh smeruje k vedeniu parlamentu. Beriem si ho ako váš návrh, ktorý do budúcej schôdze vyriešime priamym rokovaním s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie.

Druhý návrh podal pán poslanec Fico, ktorý navrhuje, aby sme zaradili nový bod programu za bod 4, ktorý prerokujeme 5. marca, a to je návrh uznesenia Národnej rady o nezlučiteľnosti mandátu poslanca s mandátom poslanca Európskeho parlamentu.

Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 141 poslancov (potlesk), za návrh 131, zdržalo sa 7, nehlasovali 3.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Pán poslanec Fico, poprosil by som vás, keby ste tento návrh uznesenia vypracovali čo možno najskôr a predložili mi ho, aby som ho mohol prideliť niektorému z výborov na prerokovanie, aby výbor potom informoval Národnú radu o stanovisku a dodržali sme tak procedurálny postup v zmysle rokovacieho poriadku.

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže môj návrh prešiel, dávam ďalší procedurálny návrh, aby rokovanie parlamentu bolo prerušené dovtedy, dokým nebudú nainštalované kamery Slovenskej televízie. (Smiech a ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za návrh 52, proti 79, zdržalo sa 9.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh pána poslanca Malchárka považujem za prijatý tým, že ako navrhovateľ v mene skupiny poslancov stiahol svoj návrh z rokovania 8. schôdze Národnej rady ešte predtým, ako sme pristúpili k hlasovaniu o programe ako o celku.

Dávam teraz, páni poslanci, hlasovať o programe schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so schválenými zmenami a doplnkami ako o celku.

Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 143 poslancov, za návrh 138, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme návrh schválili, a tým aj celý program 8. schôdze Národnej rady.

Pristúpime k rokovaniu o návrhu na schválenie utvorenia poslaneckého klubu - Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač 161.

Chcem ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorý bude odôvodňovať návrh za skupinu poslancov, informovať Národnú radu o výsledku rokovania poslaneckého grémia k tomuto bodu programu, ktoré sa uskutočnilo hodinu pred začatím rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanecké grémium žiada pána poslanca Tkáča, aby pred poslancami Národnej rady osvedčil, že poslanci, ktorí žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, nie sú v tejto chvíli členmi politickej strany Hnutia za demokratické Slovensko.

Prosím pána poslanca, aby bral toto stanovisko poslaneckého grémia na vedomie a aby tak vo svojom vystúpení informoval plénum Národnej rady.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som uviedol za skupinu poslancov návrh, tlač č. 161, na schválenie utvorenia poslaneckého klubu - Klub nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa zákona o rokovacom poriadku v deviatej časti o poslaneckých kluboch v § 64 sa klub alebo skupina poslancov doposiaľ pôsobiacich v klube Hnutia za demokratické Slovensko rozhodla združiť do poslaneckého klubu, ktorý bude pracovať mimo poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. V zmysle § 64 ods. 3, ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa ods. 1 alebo ods. 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť Národná rada. V tejto súvislosti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Abelovský, Jozef Brhel, Jozef Elsner, Ján Gabriel, Ján Mikolaj, Ivan Kiňo, Gustáv Krajči, Igor Pinkava, Vojtech Tkáč, Ladislav Polka a Rudolf Žiak dňom 7. februára 2003 ukončili svoje členstvo v Klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko a rozhodli sa združiť do Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Žiadame Národnú radu, aby zobrala túto skutočnosť na vedomie a zároveň aby schválila podľa § 64 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku utvorenie Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti odôvodnil tento postup. Chcem predovšetkým uviesť, že skupina poslancov pôsobila v poslaneckom klube Hnutia za demokratické Slovensko. Pôsobili sme zároveň v rôznych funkciách, máme za sebou aj politickú prax, aj štátnickú prax, viacerí sme pôsobili v medzinárodných inštitúciách. Rozhodli sme sa založiť vlastný poslanecký klub - Klub nezávislých poslancov z dôvodov vnútorných pomerov Hnutia za demokratické Slovensko. Z etických dôvodov nejdem a nechcem rozoberať vnútorné pomery, ktoré patria skutočne na stranícku pôdu. Hlavnými príčinami nášho postupu bola dlhodobá politická izolácia hnutia v zahraničí i na vnútornej politickej scéne, neschopnosť vedenia strany naštartovať proces sebareflexie a vnútornej obrody. Boli to nedemokratické kroky časti vedenia strany vo vzťahu k straníckym stanovám, absencia komunikácie s nižšími štruktúrami a absencia voľnej politickej súťaže v strane. V tejto súvislosti by som sa chcel odvolať aj na závery trnavského snemu v roku 2000, na základe ktorého došlo k transformácii Hnutia za demokratické Slovensko na Ľudovú stranu. Treba povedať, že program, ktorý bol trnavským snemom prijatý, bol orientovaný na aplikáciu princípov európskych demokratických strán, najmä Európskej demokratickej únie v zmysle Klesheimskej deklarácie, ktorá založila Európsku demokratickú úniu. Tento program bol orientovaný aj na euroatlantickú orientáciu hnutia a v tejto súvislosti trnavský snem mal pre Hnutie za demokratické Slovensko pozitívny rozmer. Žiaľ, boli prijaté stanovy strany, ktoré majú niektoré nedemokratické prvky, ktoré sa potom neskôr odzrkadlili na činnosti strany vo vnútri i navonok.

Chcem predovšetkým ďalej uviesť, že Hnutie za demokratické Slovensko stráca voličský i koaličný potenciál. Porovnanie výsledkov parlamentných volieb v rokoch 1994, 1998 a 2002 dokumentuje negatívny vývoj voličskej základne HZDS. Parlamentné voľby v roku 1994 sa skončili víťazstvom hnutia, ktoré sa stalo aj najsilnejšou vládnou stranou. Hnutie volilo 1 005 488 voličov. Získali sme 61 poslaneckých kresiel. V roku 1998 volilo hnutie 907 103 voličov a získali sme 43 mandátov. Obrovský pokles podpory zaznamenali voľby v roku 2002, keď HZDS volilo len 560 691 voličov, čo je 19,5 percenta, a získali sme 36 kresiel. To znamená, že v priebehu ôsmich rokov HZDS stratilo 445 000 voličov. Odmietanie vnútrostraníckej diskusie po voľbách v septembri 2002 bolo tiež dôvodom na vystúpenie z poslaneckého klubu. Boli odmietnuté návrhy troch krajov na zvolanie straníckeho snemu, čím sa porušil jeden z inštitútov stanov. Podľa Stanov HZDS sa malo stretávať predstavenstvo v určitej frekvencii, čo tiež nebolo dodržané.

V tejto súvislosti sme kritizovali aj financovanie strany. Chcem predovšetkým v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska kritiky vo vnútri strany došlo, samozrejme, aj ku vzťahom k nášmu pôsobeniu v politickej strane. Chcem vás v tejto súvislosti presne informovať aj v intenciách politického grémia, akým spôsobom došlo k zrušeniu členstva v HZDS zo strany vedenia alebo časti vedenia Hnutia za demokratické Slovensko. Chcem predovšetkým uviesť, že sa nekomunikovalo osobne ani z hľadiska jednotlivých platforiem, ale že sme dostávali písomné telegramy alebo písomné rozhodnutia o skončení členstva.

Dňa 10. februára mi bol zaslaný telegram, pretože ja som ho dostal až v piatok podvečer, kde sa konštatuje: Vážený pán poslanec, oznamujem vám, že súčastné, ja som to vykladal, že súčasné členstvo v HZDS a v Klube nezávislých poslancov je vylúčené. Ak ste pri vstupe do Klubu nezávislých poslancov konali v omyle a chcete ho napraviť, žiadam, aby ste mi to do troch dní oznámili. Podpísaný je predseda HZDS.

Zároveň v tej istý deň 14. 2. som dostal ďalší telegram, v ktorom sa hovorí, že vzhľadom na to, že ste sa nevyjadrili k telegrafickej výzve predsedu HZDS pána Mečiara zo dňa 10. 2., považujte, prosím, pozvánku na Republikové predstavenstvo HZDS na deň 15. 2. 2003 za bezpredmetnú. Podpísaná je ústredná tajomníčka Ing. Eva Antošová. Znovu opakujem, že vzhľadom na svoj pobyt v zahraničí v Medzinárodnej organizácii práce som oba telegramy dostal v piatok večer. Týmto spôsobom vlastne členovia poslaneckého klubu, ktorí vystúpili z tohto klubu, nemali šancu prísť na republikové predstavenstvo v sobotu. Republikové predstavenstvo prijalo uznesenie zo dňa 15. 2. v okrese Žilina. Okrem iného republikové predstavenstvo zobralo na vedomie, že dňom 7. 2. z poslaneckého klubu HZDS vystúpili poslanci, ktorých som už čítal, s úmyslom vytvoriť, budem citovať v bode C, s úmyslom vytvoriť iný politický subjekt mimo štruktúr strany - Klub nezávislých poslancov, respektíve politickej strany. V bode 4 uznesenia republikového predstavenstva, budem čítať bez štylistických a obsahových úprav presný text, sa konštatuje, a ak kolegom z poslaneckého klubu HZDS prekáža, čo hovorím, ja len rešpektujem vôľu politického grémia parlamentu. Republikové predstavenstvo HZDS konštatuje, že členstvo v HZDS a súčasne v iných politických subjektoch je vylúčené. Preto sa ďalej posudzuje tak, že nie sú členmi HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností člena HZDS. Konštatuje tiež, že v súlade s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, znovu citujem, v súlade s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezastupujú voličov HZDS. Preto žiada, aby vrátili strane mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a umožnili tak obnovenie výsledku demokratických volieb v roku 2002. V prípade, že mandát nevrátia, pripojiť sa k iniciatívam iných strán na konanie predčasných parlamentných volieb. To je, prosím, časť uznesenia republikového predstavenstva, ktoré citujem z toho dôvodu, aby som naplnil požiadavku politického grémia Národnej rady.

Ďalej. Republikové predstavenstvo vylúčilo členov strany s okamžitým pozastavením výkonu členských práv a povinností Petra Chudíka, Petra Tomečka a Moniku Krištofičovú pre podporu vytvárania politických štruktúr mimo strany a podporu úmyselného poškodzovania strany, nesprávnych informácií orgánov strany a verejnosti o stave a uzneseniach strany. Ďalej splnomocnil republikové politické grémium, aby tým štruktúram, ktoré nebudú podporovať túto výzvu, zastavili poskytovanie finančných príspevkov a podporili kluby a miestne orgány, o ktorých nie sú pochybnosti, o konaní podľa stanov. Okrem iného zvolilo republikové predstavenstvo aj delegátov, ktorí majú na starosti zvláštnym dekrétom organizáciu mimoriadneho snemu a výmenu vedení tých krajov a okresov, kde sa táto výzva nepočúva. Ďalej vyzvalo republikové predstavenstvo vládu Slovenskej republiky, aby uvoľnila zdroje aj pre opozičné strany na podporu vstupu do Európskej únie.

V tejto súvislosti a znovu rešpektujúc vôľu politického grémia chcem ďalej uviesť, že sme tento text písomne nedostali a bol distribuovaný do jednotlivých okresných a krajských štruktúr. Až po konzultáciách s okresnými a krajskými orgánmi sme sa dostali k textu uznesenia, čiže pri výklade tohto textu sme od stredy alebo vo štvrtok a v piatok vlastne konštatovali, že nie sme členmi Hnutia za demokratické Slovensko. Bolo to jednoznačné rozhodnutie zo 7. 2.

V tejto súvislosti chcem ďalej uviesť, že v piatok v čase, keď sme už konštatovali aj v médiách, že nie sme členmi HZDS, sa popoludní rozbehli faxy do krajských organizácií. Jeden takýto fax mám tu v rukách a volá sa rozhodnutie, ktorý je podpísaný predsedom HZDS a podpredsedom HZDS pánom Kovarčíkom. V týchto faxoch je rozhodnutie, ja budem znovu citovať, pretože rešpektujem vôľu politického grémia. Tento text má tri časti. Je to rozhodnutie, dôvody a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie hovorí presne toto: Republikové predstavenstvo HZDS dňa 15. 2. v súlade s čl. 5 Stanov HZDS o zániku členstva v HZDS rozhodlo tak, že vaše členstvo v HZDS a súčasne v iných politických subjektoch je vylúčené, preto sa týmto dňom v nadväznosti na čl. 5 ods. 5 a 7 posudzujete tak, že nie ste členom HZDS v rozsahu celého výkonu členských práv a povinností člena HZDS. Dôvody, ktoré sú tu uvedené, nechcem citovať. Je to zbytočné. V každom prípade je to z politického i najmä právneho hľadiska mimoriadne bizarné rozhodnutie.

Na záver mi dovoľte jasne vyhlásiť, že podľa takýchto rozhodnutí republikového predstavenstva a rozhodnutia predsedu strany i podpredsedu strany, mimochodom datovaného 17. 2., ktoré sme všetci dostali v piatok večer, nie sme členovia Hnutia za demokratické Slovensko. Z hľadiska právneho i politického tu nechcem riešiť právnu otázku platnosti či neplatnosti takýchto úkonov, či je tu platnosť takéhoto úkonu od samého začiatku alebo do dňa doručenia a podobne. V tejto súvislosti nie sme členmi Hnutia za demokratické Slovensko. Nemali sme možnosť sa na republikovom predstavenstve obhajovať a na republikovom predstavenstve i potom v písomnostiach zo strany vedúcich funkcionárov HZDS to bolo jasne konštatované.

Na záver mi dovoľte vyhlásiť v mene skupiny poslancov, že v prípade schválenie Klubu nezávislých poslancov sme otvoreným klubom. Nechceme riešiť a vstupovať do pomerov vo vládnej koalícii. Rešpektujeme politickú realitu, ktorá spočíva v tom, že je tu koaličná zmluva. Chceme vystupovať ako konštruktívna opozícia a chápeme realitu v tejto oblasti.

Ďalej chcem uviesť, že z hľadiska pomerov usporiadania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky chcem asertívne prispieť k tomu, aby sa v čo najkratšom čase pomery vo výboroch stabilizovali aj napriek tomu, akým spôsobom sa rozhodne Národná rada v súvislosti s rozhodnutím o vzniku samostatného klubu. Nechceme meniť politickú mapu parlamentu, chceme pôsobiť v prospech svojich voličov, v prospech tých členov Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí neuznávajú nedemokratické praktiky časti súčasného vedenia strany.

Verím, že pochopíte našu motiváciu a že rozhodnete v prospech zriadenia Klubu nezávislých poslancov. Naše smerovania, naše kroky nie sú proti voličom ani proti členom Hnutia za demokratické Slovensko, ani proti žiadnemu politickému subjektu. Chceme to, čo nám voliči dali, a to, čo sme voličom sľubovali vo voľbách, naplniť konkrétnou prácou.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, pretože otvorím rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne dostal tri prihlášky - za Klub Hnutia za demokratické Slovensko poslanec a podpredseda Národnej rady pán Veteška, za Klub Komunistickej strany Slovenska pani poslankyňa Bollová a do rozpravy sa prihlásil Karol Džupa, pán poslanec z HZDS.

Ešte predtým pán poslanec Mikloško. (Hlas z pléna). Teraz nie, pre dodržanie procedúry, keď bude rozprava, potom môžete faktickú.

Nech sa páči, pán podpredseda Veteška.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Rozhodnutie vystúpiť na dnešnom parlamentnom rokovaní paradoxne vzniklo už dávno predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady. Bol som pravidelným pozorovateľom rokovaní prostredníctvom televíznych záznamov a často som sa zamýšľal nad konaním parlamentných strán a aj jednotlivých poslancov. Porovnával som jednotlivé rokovacie vystúpenia s dopadom na reálny život a aj verejnú mienku. Otvorene hovorím, že som tak ako mnohí občania bol často roztrpčený nad špekulatívnymi vystúpeniami, špekulatívnou parlamentnou matematikou, vyjednávaním o dôvere a nedôvere jednotlivým členom vlády alebo vláde ako celku. Rovnako otvorene hovorím, že za mnohými čudnými postojmi a hlasovaniami bolo neodškriepiteľne vidno kšeftovanie s hlasmi, respektíve čudné lobistické počiny. Tomuto občania nikdy nerozumeli a ani rozumieť nebudú. Ale Národná rada vznikla z vôle občanov, a tým aj musí skladať svoje účty prostredníctvom svojich poslancov. Preto chcem teraz vysloviť názor na vznik nového poslaneckého klubu z pohľadu občana - voliča. Občana, ktorý už len účasťou vo voľbách prejavuje nádej, že odovzdáva hlas múdrejším a lepším od seba, inak by sám kandidoval.

Hneď na začiatok chcem predostrieť, že vo svojom vystúpení nechcem nikoho poškodzovať, ak sa pokúsim veci nazývať pravými menami a v mnohom za pomoci hlasov našich voličov, s ktorými sa pravidelne stretávam. V žiadnom prípade tu nebudem na parlamentnej pôde zaujímať stanoviská k vnútrostraníckemu životu strany, ktorej som členom. To sem logicky nepatrí. Budem však hovoriť o politickej zodpovednosti, o politickej stabilite, a to nielen v parlamente, ale i v Slovenskej republike. Mám na mysli aj tvár našej republiky v duchu novoročného prejavu pána predsedu Hrušovského. Opierať sa tiež budem o stanoviská súčasnej koalície, keď bola ešte opozíciou.

A teraz bližšie k veci. Komu a čomu pomôže vznik nového poslaneckého klubu? Komu a kedy poškodí, ak vznikne? Môže vôbec vzniknúť? V úvahe odpovedí musím povedať, že občanovi - voličovi nepomôže. Pomôže teda šachovaniu na politickej scéne? Áno, ale to tiež nepotrebuje náš spoločný volič. Na druhej strane poškodiť môže každej riadnej parlamentnej politickej strane v ktorejkoľvek zložitej politickej situácii v budúcnosti. Poškodiť môže občanom, ak takýto nevyprofilovaný klub zaujme v určitej situácii stanovisko bez zodpovednosti voči svojim priamym voličom. Áno, vzniknúť môže, ale legislatíva tiež nie je úplne jasná. Rokovací poriadok Národnej rady v § 64 toto upravuje. V odseku 2 sa však hovorí o rozdelení volebných koalícií alebo o zlúčení politických strán. To teda nie je dnešný prípad. V odseku 3 však je nedostatok v tom, že nie je určená lehota, v ktorej sa poslanci môžu združovať do klubov. Spravidla tak robia na začiatku volebného obdobia.

Čo sa teda môže stať, ak vznikne nový klub? Musia sa meniť pomerné zastúpenia vo výboroch Národnej rady. Zostáva však otázka, za akú politickú stranu budú členovia nového klubu zaradení do výborov. Bude správne, ak prípadne nová politická strana bez účasti vo voľbách bude mať rovnocenné postavenie? Určite to nebude správne aj z pohľadu stability politickej scény, ktorú často a vehementne niektorí politici deklarujú. V danej chvíli je to politická nezodpovednosť, o ktorej som v úvode tiež hovoril. Na politický boj slúžia parlamentné voľby. Samotné rokovanie v parlamente má slúžiť na realizáciu volebných programov, na základe ktorých vznikli povolebné koalície. Vznikla teda ďalšia otázka. Dokedy budú o úspechu slabých a niekedy možno aj neschopných rozhodovať tiché konšpiračné hry s poslaneckými mandátmi? Teraz sa vyjadrujem vo všeobecnej rovine a nemám na mysli nikoho okrem historických poznatkov z predchádzajúcich parlamentov. Teda potrebujeme to teraz a do budúcnosti? Presne takéto argumenty mala koalícia, keď bola sama v opozícii. Už na svoje demokratické princípy zabudli alebo už neplatia?

Som zástupca opozície a chcem jasne deklarovať, že chceme byť pre vládnu koalíciu čitateľní. To je naša pomoc k ich vládnutiu. Na druhej strane si však aj my zaslúžime čitateľnú koalíciu. Ak má koalícia krehkú väčšinu, musí pracovať obozretne, rozumne, čestne a cieľavedome. Ak sa nebojí, že presvedčí vlastných poslancov, načo potrebuje podporovať nový klub? Ak je to prejav vlastnej neistoty, tak to škodí Slovenskej republike a jej občanom.

Vnikajú ďalšie otázky. Čo keď vznikne ďalší klub? Opäť budeme meniť zloženie výborov, účasť v orgánoch Európy a tak ďalej a tak ďalej? To bude tá tvár Slovenska, s ktorou sa chceme integrovať? Nebude príliš zjazvená? A chceme ju takú? Určite nie. Navrhujem, aby sme nastavili bariéru takémuto možnému vývoju a zanechajme príklady z minulosti. Využívajme svoje skúsenosti a buďme odvážni v záujme budúcnosti, v záujme stability a zodpovednosti. Je nás tu mnoho nových poslancov, pričom za seba chcem povedať. Nechcem sa ocitnúť v politickom balaste pre niektoré príklady z minulosti. Poznám však predpokladané stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov. Úprimne sa priznávam, že mám strach, že dnes dáme šancu politickému šachovaniu pred principiálnym riešením klubovej poslaneckej problematiky v nadväznosti na volebné výsledky.

Na záver predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky na tomto zasadnutí o vzniku Klubu nezávislých poslancov nehlasovala a učinila tak až po dôkladnom analytickom rozbore všetkých možných dopadov na niektorom z budúcich zasadnutí. Aj takto pomôžeme politickou zodpovednosťou k politickej stabilite a k politickej kultúre. Ak však môj návrh nebude prijatý, chcem sa verejne vyjadriť, že ja budem hlasovať spolu s ostatnými kolegami z Klubu Hnutia za demokratické Slovensko proti, ale využívam túto príležitosť na to, aby som teraz už bývalým kolegom z Klubu Hnutia za demokratické Slovensko zaželal úspechy, zdravie a šťastie, ak je toto ich šťastie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia do rozpravy je písomne prihlásená pani poslankyňa Bollová.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska na svojom zasadnutí prerokoval žiadosť o utvorenie nového Klubu nezávislých poslancov. Berieme na vedomie vôľu skupiny poslancov zvolených za Hnutie za demokratické Slovensko do parlamentu i ich vyjadrenia nespokojnosti so stavom vedenia a činnosti materskej politickej štruktúry. Rešpektujeme i rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého § 64 ods. 3 im dáva možnosť predložiť svoju žiadosť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Považujeme však za principiálny nedostatok uvedeného dokumentu, že umožňuje vytvárať poslanecké kluby poslancom novo vzniknutých politických strán, ktoré do Národnej rady občania nevolili. Predpokladáme totiž, že uvedená skupina mieni založiť novú politickú stranu, pretože žiadna politická strana doposiaľ v parlamente nemala dva kluby.

Poslanci Komunistickej strany Slovenska si neosobujú právo posudzovať príčiny rozhodnutia uvedenej skupiny, ale zamýšľajú sa nad tým, či uvedení poslanci až teraz zistili, že im vedenie hnutia nevyhovuje a nestotožňujú sa s jeho praktikami, označujúc ich za demokratické napriek tomu, že mnohí z nich boli členmi vedenia tohto hnutia.

Nepovažujeme ich konanie za prejav novej politickej kultúry, o ktorej často hovorí pán predseda parlamentu, a dovolíme si ho prirovnať k rozhodnutiu horolezca, ak po výstupe odhodí lano na hlavu tomu, ktorý ho od začiatku zaisťoval. (Potlesk.) Vyjadrenie stanoviska Klubu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska nevychádza zo žiadnych mimoriadnych sympatií k politickému subjektu Hnutia za demokratické Slovensko, z ktorého sa časť poslancov rozhodla k uvedenému kroku. Poslanci za Komunistickú stranu nemajú pre podobný vzťah zvláštny dôvod. Krok poslancov z radov bývalých členov HZDS-Ľudovej strany však považujeme za nekultúrny, necharakterný, a preto vznik ich Klubu nezávislých poslancov nepodporíme.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Ja len chcem povedať, že poslanci novo vznikajúceho klubu nás požiadali o stretnutie. My sme pánovi Tkáčovi mailom, pretože sme nevedeli telefónne číslo, oznámili dátum i hodinu. Žiaľ, neprišli na stretnutie, takže svojím spôsobom je nám ľúto, že sme sa nemohli konkrétnejšie o týchto otázkach porozprávať. My sme dokonca zrušili pre nich aj niektoré akcie, pretože, ako všetci veľmi dobre viete, dnes je 55. výročie Víťazného februára (smiech a ruch v sále), pre nás je to veľký sviatok. Takže v tento deň, keď vzniká tento klub, želám im, nech sa im darí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Džupa ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

K. Džupa, poslanec: Vážené panie poslankyne, pán predseda Národnej rady, páni poslanci, pán minister. Posudzovanie dôvodov na utvorenie nového poslaneckého klubu a rozhodovanie o jeho vzniku má rôzne uhly pohľadu. Chcem pripojiť názor za tých, ktorí udalosti rokov 1989, 1990 vnímali ako jedinečnú príležitosť vytvoriť také podmienky, pravidlá, zákonné a spoločenské normy v krajine, ktoré by každému a bez ohľadu, kde je a kam, napríklad, i politicky patrí, poskytovali jedinečnú možnosť uplatniť sa bez toho, aby bola jeho ambícia, schopnosti a profesionalita v bežnom živote viazaná na politické áno alebo nie. Vtedy sme štyridsiatnici plní elánu a entuziazmu hľadali jednoznačné, ale hlavne pre každého rovnaké a záväzné kritériá, normy a v každej oblasti života spoločnosti vrátane politiky verili, že ich presadením v praxi vytvoríme zároveň nezvratné mechanizmy, ktoré definujú nielen kvalitu fyzickej a duševnej hodnoty každého obyvateľa a bez rozdielu v práci, rovnako aj v myslení a konaní. Rovnako tiež posunú politiku a politikov na celkom inú, ale zásadne kvalitatívne a hodnotou vyššiu hranicu, aby kolobeh udalostí a dejín mal stále narastajúci hodnotový rebrík. Vedeli sme, že iná cesta nie je, aj keď išlo, ide a naďalej pôjde o proces dlhodobý a vonkoncom nie jednoduchý. Napriek tomu sme verili a stále veríme, že je jedinou alternatívou a najvyššou hodnotou historických chvíľ, pri ktorých sme mohli byť. Retrospektívny pohľad dokumentuje, že mnohé sa podarilo zrealizovať alebo aspoň naštartovať, ale zďaleka nie všetko. Z hľadiska posudzovania, čo sa podarilo a čo nie, zhodnocujem aj to, do akej miery sa to, čoho sme svedkami v každodennom živote, tento proces posúva dopredu, brzdí ho alebo ho v základných princípoch viac alebo menej predsa však ohrozuje.

Vážené dámy a páni. Dianie v poslaneckom klube HZDS za obdobie po parlamentných voľbách 2002 z hľadiska vyhodnocovania ostatnými politickými stranami na domácej politickej scéne vrátane parlamentnej muselo byť do týchto chvíľ len vítané. Akýkoľvek prejav nespokojnosti a snahy o vnútorné štiepenie HZDS prinášal automaticky zisk ostatným politickým súperom. Priamy v podobe eventuálnej priazne doterajších sympatizantov HZDS, nepriamo s oceňovaním presvedčenia tých svojich. Rovnako aj tým, že odpútaval najmä pozornosť občianskej verejnosti iným smerom než prípadne k problémovým okruhom vlastného politického subjektu. HZDS na uvedené aktivity časti svojho poslaneckého klubu, a som o tom pevne presvedčený, adekvátne reagovalo nielen na centrálnej úrovni a v systéme svojho funkcionárskeho zázemia, ale a hlavne medzi svojimi členmi a priaznivcami. Preto nám je dnes známe a jasné stanovisko rozhodujúcej časti členskej základne i priaznivcov, a to v rovine kvantitatívnej i čo intelektuálneho potenciálu a na celom území Slovenska. Vyjadrený názor je dnes zároveň potvrdený aj mandátom členskej základne a priaznivcov ohľadom ďalšieho postupu. Niet najmenších pochýb, že v rámci aktivít členov časti poslaneckého klubu dovnútra strany tieto nezískali nimi očakávanú a pre zmenu stavu vo vnútri strany, mimo a nad systém riadneho vnútrostraníckeho postupu potrebnú odozvu, nieto podporu. Neboli prijaté a ani akceptované ich požiadavky, ani vynucovanie si pravidiel hry, ktoré mnohokrát až kategoricky a imperatívne, či priam ultimatívne vyžadovali. Celistvosti strany tieto snahy neublížili. Skôr naopak. Do týchto chvíľ boli aktivity časti poslancov poslaneckého klubu HZDS výsostne vnútornou záležitosťou našej strany. Nebol preto najmenší dôvod z neho prezentovať viac, než bolo nutné alebo potrebné. Presadzovanie svojich úzkych individuálnych a skupinových záujmov prostredníctvom samostatného klubu v Národnej rade a akokoľvek obratne obalených do fráz je okamihom, keď ho už môžeme uvoľniť pre širšiu politickú diskusiu. Aj vďaka už spomínanému mandátu a dnes aj záväzku, ktorý nás ostatných členov poslaneckého klubu HZDS zaviazali naše politickooorganizačné štruktúry najmä na okresnej a nižšej úrovni. Dnes od nás žiadajú ho verejne prezentovať vrátane zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Na výsostne politickej úrovni, ktorou parlamentná pôda bezpochyby je, sa problémom musíme nielen zaoberať, o ňom rozhodnúť, ale ho aj zhodnotiť v širších súvislostiach a nadväznostiach, lebo v tomto okamihu už môže, o čom som presvedčený, mať širšie a dlhodobejšie dôsledky než aktuálnu a pre mnohých hádam aj vítanú parlamentnú stratu HZDS alebo zisk iných politických subjektov. Pritom už zďaleka nejde o skupinu poslancov alebo o každého jednotlivca v nej. Oficiálnym uchádzaním sa o parlamentnú či nadstranícku platformu mimo a nad rámec mandátu voličov na báze nového poslaneckého klubu sa historicky definitívne zaradili. S najväčšou pravdepodobnosťou tiež dosiahli strop svojho tvorivého politického potenciálu navyše deštruktívnymi metódami. A takto to je alebo bude historicky vyhodnotené. Domnievame sa, že nielen v rámci HZDS, lebo pravidlá v politike súčasného európskeho typu nevznikli na Slovensku, naša politická garnitúra ju neurčuje ani principiálne ovplyvňovať aspoň zatiaľ nebude. Pri vyhodnocovaní krokov časti poslancov musíme tiež na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a z hľadiska trvania priebehu súčasného volebného obdobia analyzovať ďalšie aspekty. Vznik elitárskeho, sťaby elitného poslaneckého klubu môže a s najväčšou pravdepodobnosťou aj prinesie v krátkej budúcnosti svoje dopady na ďalšie politické subjekty zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Akokoľvek sa dnes budú chlácholiť, že to, čo sa deje v HZDS, podporme, a keby, nebodaj, sa tak v budúcnosti stalo v našej strane, potom to budeme riešiť a nejako vyriešime. Za príkladmi naozaj nie je potrebné sa vracať veľmi ďaleko. Založenie precedensu politickej akceptácie variability zaradenia jednotlivcov a subjektov súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky nad a mimo rámec výsledkov riadnych a demokratických volieb už totiž dnes nemôžeme hodnotiť len z hľadiska krátkodobého efektu či zisku jednotlivých v danom okamihu priamo nezainteresovaných politických strán. Rovnako ani na základe hodnotenia či lepšie povedané sebavedomia opodstatneného či nezdravého, potenciálnych členov jednotlivcov či úzkych záujmových skupín takýchto zoskupení. A to nielen preto, že de facto ignorujú výsledky demokratických a slobodných volieb realizovaných v intenciách noriem súčasnej svetovej politickej praxe. Lebo dnes sa navyše pridružuje, a to chcem veľmi zvýrazniť, aj konkrétna politická skúsenosť z vývoja po novembri 1989 v našom priestore i počas desaťročia samotnej Slovenskej republiky. V priamej nadväznosti na principiálne, najmä zahraničnopolitické kroky Slovenskej republiky, ktoré sa majú zavŕšiť práve v priebehu terajšieho obdobia medzi parlamentnými voľbami. Sumár výsledkov parlamentných volieb 2002 čiastočne a skôr nepriamo aj komunálnych si opodstatnenosť takejto analýzy a povinnosť ju realizovať vyžaduje jasnými a konkrétnymi číslami. A tie sú zreteľné, takpovediac nepustia. Napriek tomu, že sa tvárime, že ich pokojne môžeme prehliadnuť alebo momentálne nepredstavujú žiadnu závažnú hrozbu. Povedané ináč. Rok 2003 nie je rokom 1989, 1991, 1993, 1994, 1998 ani 2002. Aktivity časti poslancov ľubovoľného poslaneckého klubu nie sú ničím novým, originálnym. Sme svedkami niečoho, čo už tu bolo, čo už nielen politici, politológovia, ale najmä občania vyhodnotili. Ale v zásade sme dnes v inej politickej situácii, vnútornej aj zahraničnej, a na inej úrovni sociálno-ekonomického pozadia a následných súvislostí, lebo čas a udalosti letia.

Na určité tendencie vývoja novodobej histórie samostatnej štátnosti smerom od volieb k voľbám v predchádzajúcom období poukazovali teoretici, analytici, prognostici a varovali pred politickými chybami. Poukazovali hlavne na tie, ktoré s cieľom dosiahnuť momentálny a krátkodobý politický prospech vytvárajú podhubie na vznik či obnovenie celkom iného druhu politiky a politickej garnitúry. Mnohí, najmä praktici, tieto analýzy a varovania brali s rezervou. Dnes už úvahy a vývody teoretikov majú celkom jasné kontúry v podobe čísel výsledkov volieb, vývoja preferencií a podobne. Nie je preto ani veľmi zložité dospieť k praktickým záverom, ktoré tie teoretické potvrdzujú. Pre niekoho žiaľ, pre iného chvalabohu. Krátkodobý prospech a zisk politických subjektov, ktorý vyplýva z akceptácie nerešpektovať výsledky demokratických volieb, prispel k zmenám pomerov síl v Národnej rade Slovenskej republiky. Spôsoboval, tvoril a bude vytvárať priestor na nástup radikalizujúcich názorových a politických tendencií medzi občanmi rovnako ako medzi politikmi a politickými stranami vrátane vytvárania priestoru pre názorový a politický extrémizmus pravicového či ľavicového typu vrátane hraníc a jasných kontúr želaného a nimi očakávaného ďalšieho vývoja. Dnes teda už nie iba v polohe hypotetickej či teoretickej, ale praktickej plus-mínus vysoko pravdepodobnej. A neskôr po zavŕšení štvorročného cyklu medzi voľbami aj s konkrétnym vyjadrením zmeny politických síl. Zažívame to na našej politickej scéne. Za príkladom si môžeme zájsť aj do susednej Českej republiky, ktorej občania sú nám historicky, kultúrne, ale aj mentálne veľmi blízki, aj keď nie sme identickí. Preto z toho hľadiska s prihliadnutím na míľniky vývoja Slovenskej republiky po roku 1989 už nemôžeme ďalej ignorovať takúto hrozbu reálnej zmeny štruktúry politickej scény a priorít jej politiky, ani ju bagatelizovať. Ani pre ňu vyrábať podhubie aj z dôvodu, že naozaj nebudeme ako štát a ani ako hociktorá politická strana lídrom európskej či svetovej politiky. Dôsledky takéhoto vývoja by kruto doľahli na nás všetkých vrátane všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, a to všetko už v súčasnosti nie je úvaha o ideológii, o politickom boji, ale o pragmatizme a zodpovednosti ponovembrovej politickej garnitúry. Dnes si teda ani v teoretickej či hypotetickej úvahe nemôžeme zahrávať s návratom tých ambícií, ktoré si osobujú právo vytvárať priestor na ohrozenie či spochybnenie vývoja v našej krajine po novembri 1989. Hovorím teraz o nepriamej ceste pre takéto tendencie. Opäť máme k dispozícii za priehrštie najrôznejších príkladov. Pokiaľ vieme, chceme alebo dokážeme oddeliť kúkoľ od zrna, naozaj závažné udalosti domáceho politického diania od balastu, mediálne tak veľmi pýtaného. Ako príklad môžu posúdiť aj ambície nasadenia a vynaložená, respektíve nevynaložená energia niektorých politických subjektov smerom ku komunálnym voľbám 2002. Pokojne si dovolili vybrať oddychový čas, lebo maximálne sústredenie bolo a je postavené na celkom jasné a iné ciele, hlavne na celoštátnej úrovni. Preto je práve tu a teraz namieste výzva pre lídrov, analytikov a stratégov všetkých politických strán a nielen na parlamentnej úrovni sa nad týmito otázkami zamýšľať, ale ich aj konkrétne a na obdobie najbližších rokov rozpracovať. Rovnako nie s malým, naopak, s väčším dôrazom prevzatia zodpovednosti za konečné politické dopady je tiež s väčším podielom zodpovednosti, ak prepáčite prisilnú formuláciu, na bedrách vrcholových predstaviteľov vládnych politických strán, ktoré disponujú momentálnou parlamentnou väčšinou. Keď v tejto chvíli nenájdu alebo neprijmú argumentáciu na zablokovanie separátnych elitárskych ambícií, potom nech tento fakt vyhodnotia ako výrazný podnet urýchlene a s plnou vážnosťou vrátane dlhodobých dopadov tieto aspekty v súvislostiach zhodnotiť.

Z dôvodov, ktoré som uviedol, a opäť to musím zopakovať, s ohľadom na aktuálne podmienky na celkom konkrétny geopolitický priestor, domáci a medzinárodný politický vývoj, sociálny a ekonomický stav štátu a spoločnosti, dynamiku politického vývoja, jeho vyhodnocovania zo strany najmä občianskej vierohodnosti a na ich pozadí aj s prihliadnutím na špecializovanú analýzu výsledku posledných volieb, ale aj ďalšie súvislosti, dnes musíme naozaj nie iba z hľadiska aktuálnej parlamentnej politiky, ale zvlášť s výhľadom stredne dlhej perspektívy zvažovať skutočne, obrazne povedané, na laboratórnych váhach. Robiť zároveň všetko pre to, aby balansovanie politikov, no najmä určitej, dnes už jasne postrehnuteľnej a, žiaľ, aj silnejúcej časti voličskej základne smerom k pravicovému alebo ľavicovému radikalizmu nemala vytvorený priestor na lacné politické zisky. Ale najmä nebujnela smerom k ich krajným extrémnym formám. V konečnom dôsledku sa totiž nezáujem či neochota zaoberať sa týmito tendenciami, a to bezpochyby, vráti v podobe bumerangového efektu. A to nie iba na škodu dnes existujúcich politických subjektov oboch základných parlamentných táborov koalície a opozície, ale celého politického spektra s reálnymi a lacno silnejúcimi tendenciami smerom ku kritike spochybnenia celkovej orientácie štátu, k smerovaniu jeho vnútornej a zahraničnej politickej i ekonomickej orientácie. Stručne povedané, s priamym spochybnením, následne revíziou základného princípu vnútorného a zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, ktorý bol založený v roku 1989. Preto dnes naozaj pri formovaní klubu poslancov Národnej rady mimo politiky vo voľbách a legitímne v parlamente etablovanej politickej strany mimo mandátu získaného na základe príslušnosti k tejto politickej strane je príležitosť uvažovať nielen o krátkodobom prospechu či aréne politického súperenia. Lebo momentálne ide o ten či iný subjekt, v danom prípade o Hnutie za demokratické Slovensko. Skôr diskutovať o takej zmene zákonnej normy, ktorá bude fixovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na výsledky volieb a politický subjekt na kandidátke, ktorý ho dosiahol a zamýšľať sa nad dôsledkami chaosu v politických stranách v dôsledku preskupovania politických klubov na základe uplatnenej ambície úzkej či väčšej záujmovej skupiny. Lebo po tomto prípadnom dnešnom vzniku nového poslaneckého klubu prídu ďalšie iniciatívy. Skúsenosti aj z posledného volebného obdobia sú plné konkrétnych príkladov.

Znova totiž musím zdôrazniť. Z principiálneho hľadiska iniciatíva skupiny poslancov, bývalých poslancov nášho klubu, nemá nepriaznivý dopad na stabilitu strany ani na skupinu stabilných voličov HZDS, lebo v bledomodrom robia niečo, čo tu už za posledné roky v parlamente bolo. Preto si dnes aj človek, ktorý sa priveľmi o politiku nezaujíma, na to svoj názor vytvoril. Stotožnil sa a zovšeobecnil, že okamihom uplatnenia oficiálnej žiadosti o zriadenie nového poslaneckého klubu nad a mimo rámca ľubovoľnej politickej strany dosiahli jeho signatári nielen strop svojej politickej kariéry, ale aj podpory verejnosti. Drobenie našej politickej scény v procese kryštalizácie politických subjektov, politickej scény v súvislosti s tvorbou principiálnej vnútornej či vonkajšej orientácie Slovenskej republiky v prvých rokoch existencie samostatnosti štátnosti bolo o niečom inom, ako keď sa tak deje v priestore a čase, v ktorom má súčasná politická garnitúra a Slovenská republika tieto vyprofilované princípy zavŕšiť.

Z týchto dôvodov sme povinní o tom nielen uvažovať, ale aj rozhodnúť. A teraz už naozaj nejde len o osoby či subjekty, ale o väčšiu mieru zodpovednosti, lebo v hre sú dnes, žiaľ, aj základné princípy vývoja našej krajiny po novembri 1989 a jej kontinuity. Preto som si dovolil svoj apel adresovať najmä lídrom, analytikom a stratégom politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Takmer všetci majú s tendenciami, ku ktorým sa vo svojom príspevku vyjadrujem, svoje osobné stranícke skúsenosti počas vývoja pri vzostupoch a pádoch svojich politických subjektov v čase vládneho i opozičného pôsobenia.

Preto verím, že po odstránení povinného politického pátosu budú musieť tento staronový aspekt súčasného funkčného pôsobenia parlamentu, ale zásadne v inom politickom priestore a súvislostiach prinajmenšom analyzovať. Rovnako som presvedčený, že v záveroch sa naše stanoviská, keď sa nebudú prelínať, potom aspoň budú veľmi podobné až blízke.

Niet preto najmenších pochýb, že zo zásady vznik nového klubu nepodporíme. Preto sa bude opierať o súhlas najmä poslancov vládnej väčšiny. Napriek tomu, keď už ste rozhodnutí a podporíte ich požiadavku, potom chcem svojím príspevkom aspoň dosiahnuť, aby sme si všetci a s plnou vážnosťou uvedomili, že ďalšie odkladanie principiálneho riešenia tejto modelovej situácie už dnes nie je možné. Súhlasom na vznik samostatného parlamentného subjektu mimo a nad rámec výsledkov volieb bude presadzovanie zakotvenia zákonných noriem zabezpečujúcich stabilné pomery v parlamente v súlade s výsledkami demokratických volieb a v priebehu celého volebného cyklu na parlamentnej úrovni oveľa zložitejšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)