D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky vám dnes predkladá na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. Podpisom protokolu o Európskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov a jeho schválením zaviazala vláda Slovenskej republiky Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo novelizovať predmetný zákon v súlade s požiadavkami expertov Európskej únie pred jeho ratifikáciou v parlamente. Na základe posúdenia našej horizontálnej legislatívy, to jest citovaného zákona, expertmi Európskej komisie sa účastníci rokovania dohodli na doplnení a zmene niektorých ustanovení tak, aby sa dosiahlo zabezpečenie jednotného ponímania a súladu vo výklade technických predpisov, ktoré patria do sústavy nástrojov hospodárskej súťaže. Význam navrhovanej novely zákona treba predovšetkým vidieť v tom, že novelou právneho predpisu sa dosiahne vyšší stupeň zosúladenia s porovnateľnými mechanizmami v iných štátoch a bude pôsobiť preventívne v záujme ochrany spotrebiteľov pred výrobkami alebo službami, ktoré by mohli ohroziť ich životy, zdravie či majetok.

Návrh jednoznačne vychádza z požiadaviek a princípov obchodovania medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie, požiadaviek, ktoré Slovenská republika má spĺňať ako člen Svetovej obchodnej organizácie, ako aj záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Európskej dohody o pridružení najmä z článku 75, ktorý zaväzuje našu republiku na dosiahnutie plnej zhody s technickými predpismi Európskeho spoločenstva, s európskou normalizáciou a postupmi posudzovania zhody. Prijatím novely zákona sa zároveň odstráni i prekážka realizácie implementácie ďalších smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku a ich prípadné zaradenie ako ďalších príloh protokolu, ktoré si vyžadujú právne precíznejšiu špecifikáciu niektorých pojmov priamo v horizontálnej legislatíve.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Vážneho, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku a odporúčaní gestorského výboru o rokovaní o tomto návrhu zákona.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 60 z 18. februára 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení zákona č. 436/2001 Z. z., všetci tento materiál máte ako tlač 136. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu v tejto oblasti, o dôvode potreby novej právnej úpravy s európskym chápaním technických predpisov...

P. Hrušovský, predseda NR: Pán poslanec Malchárek.

Ľ. Vážny, poslanec: ... o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie zmien jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v legislatíve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená príslušnými smernicami, ktoré sú v tabuľkovej forme tiež priložené k návrhu zákona. Návrh sa týka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení v čl. 70 technické predpisy a normy a v čl. 75 upravujúcom oblasť technických noriem a z posudzovania zhody. Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup do Európskej únie, a to v časti slobodný pohyb tovaru. Uvedená problematika nadväzuje aj na Národný program acquis communautaire 2001 v kapitole 1 Slobodný pohyb tovaru. Po posúdení našej horizontálnej legislatívy, to jest zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov expertmi Európskej komisie, sa dopĺňajú a menia niektoré ustanovenia tak, aby boli dosiahnuté tri základné ciele.

Prvý cieľ je, aby harmonizované slovenské technické normy boli identické s tými, ktoré boli publikované v úradnom Vestníku Európskych spoločenstiev.

Druhý cieľ, aby sa zákon, ktorý hovorí o určovaní technických noriem vhodných na posudzovanie zhody, uplatňoval iba v neharmonizovanej oblasti a v tých sektoroch zahrnutých do protokolu, kde príslušná smernica EHS umožňuje používanie národných noriem na splnenie požiadaviek zhody, pokiaľ neexistujú žiadne harmonizované normy.

Tretím cieľom je, aby sa zákon, ktorý upravuje uvedenie určeného výrobku na trh, ak neboli použité postupy posudzovania zhody, uplatňoval iba v mimoriadnych situáciách, pri haváriách alebo na experimentálne účely. Ide teda o snahu urýchliť zosúlaďovanie požiadaviek na výrobky s požiadavkami uplatňovaných krajín a Európskej únie tak, aby sa slovenský trh stal atraktívny pre prílev zahraničných investícií. Dôvody na vypracovanie novely zákona úzko súvisia s európskym chápaním technických predpisov, ktoré patria do sústavy nástrojov hospodárskej súťaže. Prijatím novely zákona sa zabezpečí predpisová základňa nevyhnutná na uplatňovanie princípov voľného obchodovania medzi Slovenskou republikou, Európskou úniou a krajinami európskej zóny voľného obchodu, čo je jedným zo základných predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, nerád to robím, ale toto v rámci rozpravy, ak by ste chceli. Teraz keby ste informovali, áno...

Ľ. Vážny, poslanec: Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2003 č. 119 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. apríla 2003 a gestorský výbor v lehote do 11. apríla 2003.

Vážený pán predsedajúci, žiadam vás o otvorenie rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce vyjadriť v rámci rozpravy niekto ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chcem navrhnúť jeden procedurálny návrh, páni poslanci. Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti je predkladateľom ešte jedného návrhu z poverenia vlády Slovenskej republiky. Keby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu, pristúpili k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorého je predkladateľom, a po prerokovaní tohto návrhu hlasovali o obidvoch samostatne, keď sa skončí rozprava. Je všeobecný súhlas?

Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie.

Ďakujem, pán spravodajca.

Teraz pristúpime k rokovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 151.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh novely Trestného zákona bol vypracovaný a je predkladaný na rokovanie Národnej rady v zmysle programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh na tento rok. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je sprísnenie trestov za spáchanie najzávažnejších násilných trestných činov. Uvedené sa docieli úpravou všeobecnej časti Trestného zákona, a to zavedením zásady trikrát a dosť, asperačnej zásady a trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. V osobitnej časti Trestného zákona dochádza k zmenám pri trestnom čine vraždy, kde sa podľa § 219 ods. 2 umožní súdu uložiť len výnimočný trest. Trestný zákon sa zároveň dopĺňa o nový trestný čin klonovania ľudskej bytosti a tiež sa sprísňujú v súlade s medzinárodnými požiadavkami trestné sadzby pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti. K zmenám dochádza aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy, pri korupčných deliktoch a pri trestných činoch úverového podvodu a poisťovacieho podvodu.

Zásada trikrát a dosť predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie.

Návrh predpokladá uloženie trestu takzvaného relatívneho doživotia, teda s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu. Zásada trikrát a dosť je založená na predpoklade, že u predmetnej kategórie osôb je prevýchovný účinok trestu minimálny, ak vôbec existuje. Dôkazom tejto prezumpcie je fakt, že predchádzajúce dva právoplatné uložené tresty nemali na prevýchovu páchateľa žiaden vplyv. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť iný, a to represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej izolácii danej kategórie páchateľov.

Podľa kriminálnych štatistík existuje v prevažnej väčšine štátov relatívne malá skupina osôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnú činnosť. Táto malá skupina osôb sa však výraznou mierou podieľa na celkovom množstve násilnej kriminality v štáte. Štatistické ukazovatele vo viacerých vyspelých štátoch prichádzajú k záveru, že 6 percent delikventov pácha až 70 percent celkovej násilnej trestnej činnosti a 76 percent páchateľov, ktorí boli odsúdení viac ako trikrát, pokračuje po prepustení na slobodu v páchaní trestnej činnosti.

Cieľom inštitútu trikrát a dosť je identifikovať túto skupinu recidivistov a dlhodobo ju od spoločnosti izolovať. Zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti týchto osôb by totiž malo viesť k výraznému poklesu násilnej kriminality.

Podľa štatistických ukazovateľov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky by sa aplikácia zásady trikrát a dosť týkala v priebehu niekoľkých rokov celkom 1 124 osôb, ktoré už v minulosti spáchali dva závažné násilné delikty. Celkový počet osôb vo výkone trestu sa však zvýši iba o určitú časť z tohto počtu. Väčšina osôb, na ktoré sa po prijatí novely Trestného zákona bude vzťahovať tento inštitút, je totiž aj v súčasnosti po väčšiu časť svojej kriminálnej kariéry vo výkone trestu. Samozrejme s tým rozdielom, že počas pobytu na slobode medzi jednotlivými výkonmi väzenského trestu sa dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti. Účelom zásady trikrát a dosť je práve zabrániť páchaniu trestnej činnosti na slobode počas týchto "prestávok vo väzení". Zásada trikrát a dosť vytvára zodpovednosť za vlastné skutky a znamená jasný a istý trest. Ak uvažujú rizikové skupiny mladistvých o kriminálnej kariére, tak ich práve aplikácia princípu trikrát a dosť môže od tejto cesty odrádzať. Ako príklad uvádzam, že po zavedení tohto inštitútu v štáte Kalifornia klesol počet vrážd a lúpeží približne o 50 percent a počet znásilnení o takmer 20 percent.

Návrh novely zavádza do Trestného zákona takzvanú asperačnú zásadu, podľa ktorej súd bude mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie, teda v prípade, keď je spáchaných niekoľko trestných činov viacerými skutkami, zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho deliktu o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu a uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.

V súčasnosti v slovenskom trestnom práve sa pri konkurencii trestných činov uplatňuje takzvaná absorbčná zásada na ukladanie trestu, ktorá spočíva na princípe, že prísnejší delikt pohlcuje alebo absorbuje delikt miernejší. Táto zásada neumožňuje v žiadnom prípade prekročiť pri ukladaní trestu hornú hranicu trestnej sadzby za najprísnejšie sankcionovateľný trestný čin. Domnievame sa, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie zvýšiť maximum trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu. Súčasná právna úprava umožňuje situáciu, keď páchateľ, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu "x" trestných činov, ktoré už odôvodňujú trest na hornej hranici sadzby najťažšieho deliktu, môže páchať ďalšie rovnaké alebo menej závažné trestné činy už de facto beztrestne. Beztrestné páchanie trestných činov v právnom štáte však považujeme za nespravodlivé.

Návrh novely Trestného zákona zavádza aj ďalší druh výnimočného trestu. Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, respektíve pri ich špeciálnej recidíve a v prípade, že osoba je opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. V krajinách, ktoré dlhodobo aplikujú trest odňatia slobody na doživotie, sa vyskytli viaceré prípady, keď odsúdený na doživotie spáchal brutálne vraždy po podmienečnom prepustení z doživotného trestu. Jedným z najfrekventovanejších argumentov v neprospech trestu absolútneho doživotia je zvýrazňovanie obavy, že väznice nebudú môcť zvládnuť správanie odsúdených na absolútne doživotie, pretože títo už nemajú čo stratiť. Aj keď tento argument vyznieva logicky, prax štátov, v ktorých sa absolútne doživotie aplikuje, je úplne opačná. Odsúdení na tento trest sa v priemere správajú lepšie ako ostatní odsúdení v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. Navyše objekty väzníc sú prispôsobené na stráženie nebezpečných väzňov. Argument o potrebe prepustiť najnebezpečnejších zločincov, pretože ich potenciál páchať násilnú trestnú činnosť vo väznici je príliš vysoký na to, aby boli vo výkone trestu, je absurdný. Spoločnosť má v týchto prípadoch na výber z dvoch možností.

Buď budú títo zločinci páchať trestné činy na slobode, alebo bude mať o niečo ťažšiu situáciu väzenská stráž. Ja sa skôr obávam ich správania na slobode.

Návrh novely zákona zavádza aj osobitný, samostatný trestný čin klonovania ľudskej bytosti, keďže podľa platného právneho stavu je za takéto konanie možné uložiť len administratívnu sankciu zdravotníckemu zariadeniu. Návrh obsahuje zákaz klonovania na akýkoľvek účel. Nie je totiž možné robiť hierarchiu medzi rôznymi typmi klonovania a proces klonovania či na účely reprodukčné alebo terapeutické je identický. Som presvedčený, že vznik ani zánik ľudského života by nemal byť predmetom experimentu.

V návrhu sa zároveň navrhuje pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy spresniť skutkovú podstatu tak, že sa výslovne dopĺňa určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti tri mesiace, po uplynutí ktorého nastáva trestná zodpovednosť.

K zmene prichádza aj pri korupčných trestných činoch, v ktorých sa v prípadoch pasívnej korupcie verejných činiteľov zvyšuje minimum trestnej sadzby odňatia slobody na tri roky, aby súd mohol v tomto prípade uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody. Som presvedčený, že pokiaľ sa nám podarí odhaliť niekoľko prípadov korupcie verejných činiteľov, tak je neadekvátne, aby súdy rozhodli o podmienečnom odsúdení, pretože tam potom akýkoľvek účinok generálnej prevencie neexistuje.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o veľmi zásadný návrh, ktorý zasahuje aj do všeobecnej časti Trestného zákona. Privítam diskusiu zo strany koaličných aj opozičných klubov k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona a nebudem sa brániť zlepšeniu niektorých ustanovení. Ale je potrebné si uvedomiť, že násilný zločin a strach, ktorý zločin vyvoláva, pôsobí deštrukčne na spoločnosť, obmedzuje osobnú slobodu a oslabuje väzby, ktoré nás všetkých spájajú. Preto prvou zodpovednosťou štátu je a musí byť zabezpečenie práva a poriadku. Bez práva a poriadku totiž nie sme skutočne slobodní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím teraz pána poslanca Abelovského, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o odporúčaní gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu novely Trestného zákona.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 19. februára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 151. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh je predložený v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

Navrhované ustanovenie § 43 vládneho návrhu zákona nie je v súlade s článkom 50 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Súd je jediným orgánom oprávneným rozhodovať o vine a treste za trestné činy u občana, ktorý bol postavený pred súd pri aplikácii zásady, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Citované ustanovenie je tiež v rozpore s článkom 40 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Prijatím takéhoto znenia navrhovaného ustanovenia § 43 Trestného zákona by bol trest vopred určený, pričom súd by nemohol určiť iný trest ako trest odňatia slobody na doživotie. Predložený návrh totiž nepozná žiadne výnimky ani s ohľadom na povahu činu, osobu páchateľa, ani s ohľadom na účinky zákonnej fikcie zahľadenia odsúdenia. Navrhované ustanovenie popiera historické princípy kontinentálneho trestného práva. Neprimerane zdôrazňuje úlohu trestnej represie a spoločenskej izolácie páchateľa. Citované ustanovenie je v zjavnom rozpore aj s článkom 7 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práva a slobôd, a článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ku ktorým pristúpila Česká a Slovenská Federatívna Republika a bol oznámený zákonom č. 209/1992 Zb., pretože uloženie doživotného trestu, ktorý predpokladá navrhovaná novela vo vzťahu k páchateľovi, bolo vnímané ako ponižujúce.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku z uvedeného dôvodu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku odporučila uvedený vládny návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal tri písomné prihlášky za Klub SMK pán poslanec Gábor Gál, za Klub Smer Robert Fico a ďalej je prihlásený za Klub SDKÚ pán poslanec Galbavý.

Nech sa páči, pán poslanec Gábor Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Návrh zákona chce riešiť problém recidívy v oblasti obzvlášť závažných úmyselných trestných činov. Táto úprava je veľmi potrebná, nakoľko z roka na rok sa stretávame s čoraz brutálnejšími trestnými činmi, ktorých počet neklesá a na ich páchateľov vôbec nepôsobí výchovne výkon trestu odňatia slobody. Sú takpovediac nenapraviteľní. Ich izolácia od spoločnosti je potrebná aj spravodlivá, nakoľko títo páchatelia svojím správaním, spáchaním tretieho závažného úmyselného trestného činu sa sami pričinili o to, aby sa na nich hľadelo oveľa prísnejšie. Preto súhlasíme s tým, aby v tejto oblasti došlo k sprísneniu právnej úpravy, k striktnejšiemu potrestaniu páchateľov. Súhlasíme aj s tým, aby inštitút trikrát a dosť postihol len páchateľov najzávažnejších úmyselných trestných činov, drogových dílerov a tak ďalej, ale pri posudzovaní tohto problému nemožno zovšeobecňovať všetkých páchateľov. Je potrebné ich súdiť v prvom rade za spáchaný trestný čin.

Poslanci za Stranu maďarskej koalície sú pripravení podporiť daný návrh zákona v druhom a treťom čítaní pod podmienkou, že nami pripravované návrhy zmien, ktoré chcú odstrániť nechcenú prísnosť návrhu, budú prijaté. Tieto naše pripomienky budeme iniciovať s vedomím, že súhlasíme s cieľmi návrhu zákona, aby zákonom vymedzená skupina recividistov bola potrestaná oveľa prísnejšie, ako to umožňuje právna úprava doteraz a hlavne, ako to bolo súdmi zaužívané, ale zároveň chceme, aby sila zákona zasiahla len tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fico.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni. Dovoľte mi na úvod, aby som povedal, že niektorým slovenským politikom treba zakázať cesty do Spojených štátov amerických. Buď sa vracajú domov odhodlaní ísť do vojny za cudzie záujmy, presne povedané ropu, alebo prichádzajú (ruch v sále) plní presvedčenia, že môžu doma úspešne namontovať do motora v škodovke karburátor zo starého amerického cadillacu, ktorý im bol na nejakom rýchlom kurze geniality predstavený ako to najlepšie, čo na svete existuje. (Potlesk.) To druhé, našťastie, menej škodlivé pre Slovensko, sa stalo v prípade návrhu novelizácie Trestného zákona, ktorá sa prezentuje dobre že nie ako všeliek na boj s kriminalitou.

Predložený návrh novelizácie Trestného zákona, vážené dámy a páni, je od roku 1990 dvadsiata štvrtá novelizácia Trestného zákona. Len v roku 2002, to znamená za vlády Mikuláša Dzurindu, bol Trestný zákon novelizovaný štyrikrát, čo svedčí o obrovskej koncepčnosti vládnej legislatívy a jej kvalite. Namiesto toho, aby sa vláda plne sústredila na predloženie kvalitného návrhu rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku, minister spravodlivosti prichádza pred nás s najúčelovejšou z účelových novelizácií Trestného zákona, akú sme kedy videli v Národnej rade Slovenskej republiky. Ťažko nájsť charakteristiku použiteľnú na opísanie obsahu tohto návrhu. Je to všehochuť úradníkov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej dominuje inštitút povinného uloženia doživotného trestu páchateľovi, ktorý trikrát spácha niektorý z taxatívne uvedených trestných činov. Dokonca by som povedal, že túto všehochuť si ministerstvo spravodlivosti mohlo aj odpustiť, pretože je úplne zrejmé, že účelom novelizácie je presadiť iba inštitút trikrát a dosť, ktorý Kresťanskodemokratické hnutie nevedelo presadiť v predchádzajúcom volebnom období pre odpor v radoch vládnej koalície, ktorej bolo súčasťou. Rád by som vyslovil presvedčenie, že poslanci vládnej koalície ani tentoraz nepodľahnú chybám rituálnych tancov Kresťanskodemokratického hnutia a celkom logicky, lebo nič iné sa s predloženým návrhom ani urobiť nedá, ho vrátia tam, kam z hľadiska ústavnosti a základných zásad trestného práva patrí, to znamená späť do šuplíkov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Predtým, ako prídu na rad odborné argumenty, treba odpovedať na otázku, čo vedie ministerstvo spravodlivosti a vládu, keďže predloženie návrhu zákona umožnila, k takémuto kroku.

Po prvé, ide určite o snahu zakryť skutočnosť, že v boji proti všeobecnej kriminalite je táto vláda úplne neúspešná a za posledných päť rokov nič nedokázala. Nakoniec to veľmi jasne dokazujú aj štatistiky. Takýto neúspech sa najlepšie zakrýva dobre medializovanými frázami o potrebe prísneho postihu páchateľov trestných činov a zvýšenia trestov v Trestnom zákone. Nuž kohože by, vážené dámy a páni, nepotešila informácia, že zavedieme inštitút trikrát a dosť, pozatvárame všetkých recidivistov na doživotie a bude nám hej. Vládu vedie určite aj snaha prekričať tienisté stránky svojho vládnutia. Určite je pre ňu lepšie hádať sa s opozíciou v médiách, či prijať alebo neprijať podobný právny nezmysel, ako verejnosti povedať číslo a majiteľa konta vo švajčiarskej banke, o ktorom hovoril jeden z blízkych rodinných priateľov vládnej koalície.

Vážené dámy a páni. Vládna rada predkladá verejnosti tézu, že Trestný zákon je málo prísny, a preto ho treba sprísniť. Nebudem v tejto súvislosti pripomínať ministrovi spravodlivosti schválené východiská rekodifikácie trestného zákonodarstva. Pracovali na nich sudcovia, profesori, advokáti, prokurátori a zhodli sa na potrebe dekriminalizácie a depenalizácie. Ministerstvo spravodlivosti ich jednoducho ignoruje a ide neeurópskou cestou lacného, populistického zvyšovania trestných sadzieb, ako keby sme nemali dostatok poučení z minulosti. Zločinnosť nám nevyrieši zákon, nech je akokoľvek prísny. Zločinnosť nám vyriešia príslušné orgány, ak budú prísne zákony aplikovať a páchateľov chytať, obviňovať, súdiť a posielať do väzenia. Veľmi sme si v poslednom čase zjednodušili život na Slovensku. Máme problém? Jednoducho schválime zákon a tvárime sa, že všetko je v poriadku. Vláda namiesto toho, aby robila opatrenia na zabezpečenie vyššej efektivity práce orgánov činných v trestnom konaní, prichádza radšej s lacnými riešeniami typu trikrát a dosť.

Vážené dámy a páni. Som asi posledný, u koho by ste mohli vyčítať nedostatok tvrdosti v boji proti zločinu. Som zástancom trestu smrti, a pokiaľ by jeho obnoveniu nebránili medzinárodné záväzky, ktoré Slovenská republika dobrovoľne prijala, určite by som sa snažil o novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky a návrat k tomuto trestu. Aj napriek tomu, že trest smrti nemáme, nie je pravda, že Trestný zákon by bol málo prísny. Súdy môžu páchateľom ukladať dlhoročné tresty odňatia slobody až do 15 rokov, poznáme aj výnimočný trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov či výnimočný trest odňatia slobody na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia až po 25 rokoch výkonu takéhoto trestu v tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine.

Pokiaľ ide o recidivistov, teda osoby, ktoré opakovane páchajú trestné činy, proti ktorým má najmä smerovať prerokúvaný návrh novelizácie Trestného zákona, poznáme § 41 Trestného zákona o obzvlášť nebezpečnej recidíve. Jednoducho, ak páchateľ opätovne spácha obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už za takýto alebo nejaký iný bol v minulosti potrestaný, je považovaný za obzvlášť nebezpečného recidivistu. Nehovoriac o tom, že v takomto prípade sa u neho zvyšuje trestná sadzba o jednu tretinu a môžeme mu ukladať neuveriteľne prísne tresty podľa Trestného zákona.

Rád by som toto svoje tvrdenie teraz preukázal na konkrétnom príklade. Zoberme si trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 6 Trestného zákona, ktorý sa takisto uvádza medzi trestnými činmi, ktoré ak páchateľ spácha opakovane, dopúšťa sa obzvlášť nebezpečnej recidívy a vzťahuje sa na neho prísnejšia trestná sadzba. Trestná sadzba pri krádeži, ktorou páchateľ spôsobí škodu veľkého rozsahu, je to približne 2,8 milióna korún, čo dnes nie je žiadny problém, je päť až dvanásť rokov. Ak ju páchateľ potom, čo už bol za podobnú krádež raz odsúdený, zopakuje, stáva sa z neho obzvlášť nebezpečný recidivista a horná hranica dvanásť rokov sa zvyšuje o jednu tretinu. Súd teda môže nie vrahovi, nie násilníkovi, nie niekomu, kto uniesol dieťa, ale zlodejovi uložiť trest odňatia slobody až pätnásť rokov, čo je absolútne maximálne trest, aký je vôbec možné uložiť za trestné činy takéhoto charakteru. Pätnásť rokov, vážené dámy a páni, je trest, ktorý si len ťažko vieme predstaviť, a to mám možno ešte oproti vám výhodu v tom, že ako člen väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady sme opakovane navštívili všetky väzenské zariadenia a som plne uzrozumený s podmienkami, v akých odsúdení vykonávajú svoj trest. U páchateľov násilných trestných činov, akým je napríklad vražda, lúpežná vražda, vražda spojená napríklad so znásilnením a podobne môže súd uložiť aj výnimočný trest odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov alebo dokonca doživotný trest, ktorý v roku 1990 nahradil trest smrti. Podmienky uloženia doživotného trestu sú dokonca menej prísnejšie, ako tomu bolo v prípade trestu smrti, čo dáva dnes súdom pomerne veľký priestor na ukladanie tohto trestu bez toho, aby boli nejaké splnené podmienky v rámci inštitútu trikrát a dosť.

Opakujem preto, vážené dámy a páni, nie je problém v prísnosti trestov, ale v tom, že zlodejov nechytáme a dostatočne prísne tresty neukladáme. Čo na tomto konštatovaní, prosím vás, zmení fakt, že v Trestnom zákone sprísnime trestné sadzby. Absolútne nič. Navyše, a toto je veľmi dôležitý fakt z pohľadu návrhu zákona, ako ho predkladá ministerstvo spravodlivosti. Slovenská republika nemá problémy s násilnou trestnou činnosťou, na ktorú je najviac zameraný návrh trikrát a dosť. Práve naopak, tam sú štatistiky dobré a tam, kde sú veľmi zlé, to znamená v majetkovej, ekonomickej trestnej činnosti, sa ministerstvo spravodlivosti ani len nepokúša niečo navrhnúť. Vyzerá to tak, že ministerstvo spravodlivosti nepozná alebo sa vôbec neoboznámilo s trendmi vo vývoji slovenskej trestnej činnosti, čo je naozaj povážlivé, ak sa odhodlalo predložiť takýto návrh zákona.

Dovoľte mi konkrétne čísla. Citujem z policajných štatistík. K 1. októbru 2002 bolo spáchaných 11 812 násilných trestných činov, pričom bola objasnenosť viacej ako 90 percent. Bolo 86 zistených vrážd, objasnenosť 87 percent, znásilnenia 110, objasnenosť 87 percent, mravnostná kriminalita 584 zistených trestných činov, objasnenosť 93,7 percenta. Prosím vás, načo zakladáme inštitút trikrát a dosť práve na tieto druhy trestných činov, kde je miera objasnenosti 90, 90, 90 a 93 percent. Otázka, ak sa na tieto trestné činy sústreďuje inštitút trikrát a dosť, aký to má význam? Jednoducho tresty sú dostatočne prísne a páchateľov dostatočne chytáme, lebo miera objasnenosti, ako som uviedol, je tu veľmi vysoká.

Poďme však na tie trestné činy, kde vôbec nereaguje ministerstvo spravodlivosti na potreby boja s kriminalitou a pozrime sa na majetkovú kriminalitu. Majetková kriminalita k 1. 10. 2002 spáchaných 42 536 trestných činov, objasnenosť iba 30 percent. Poďme ďalej. Lúpeže. 1 061 zistených lúpeží, objasnenosť iba 60 percent, krádeže vlámaním 16 400 trestných činov, objasnenosť iba 30 percent. Krádeže vlámaním do bytov 2 052 vykradnutých bytov do 1. septembra 2002, objasnenosť iba 40 percent, a krádeže motorových vozidiel ukradnutých 3 800 motorových vozidiel, objasnenosť 27 percent. Na toto nehľadá ministerstvo spravodlivosti riešenie. Riešenie hľadá tam, kde sú vysoké miery objasnenosti a kde sú dobré štatistiky.

Vecne nemá preto, vážené dámy a páni, návrh zákona zavádzajúci americký inštitút trikrát a dosť žiadne opodstatnenie. A to je len ten najmiernejší argument, aký existuje proti tejto novelizácii. Tie najzávažnejšie ešte len prídu. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zaviesť do Trestného zákona, pokiaľ ide o inštitút trikrát a dosť, nový § 43. V tomto § 43, vážené dámy a páni, je štyridsaťjeden skutkových podstát rôznorodých trestných činov: nedovolené prekročenie štátnej hranice, všeobecné ohrozenie, ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku, je tam vražda, je tam znásilnenie, lúpež, hrubý nátlak, nebudem všetky tieto trestné činy čítať. Ak páchateľ spácha niektorý z týchto vymenovaných trestných činov, hoci už bol v minulosti za takéto trestné činy dvakrát odsúdený, a teraz dobre počúvajte, súd musí uložiť doživotný trest odňatia slobody, tak potom už rovno pošlime alebo povedzme našim sudcom, že budú obyčajní matrikári, ktorí budú písať do rozsudkov tresty a že nebudú mať žiadnu šancu sa rozhodnúť, či trest zodpovedá alebo nezodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu.

Pán minister, toto by ste mohli vedieť, žiadny trest podľa Trestného zákona nemôže byť obligatórny. Posledný obligatórny trest, ktorý bol v Trestnom zákone, bol trest smrti v roku 1956. V roku 1956, pretože bolo množstvo ľudí popravených za politické delikty, sme tento obligatórny trest smrti museli odstrániť a nahradili sme ho fakultatívnym, čiže musí byť popri alebo muselo byť popri treste smrti aj nejaké iné ustanovenie o inom treste. V našom Trestnom zákone neexistuje a ja v podstate nepoznám európsku krajinu, kde by bol obligatórny trest, že sudca jednoducho nemá žiadnu možnosť, musí rovno uložiť doživotný trest odňatia slobody. Je to návrat do päťdesiatych rokov minulého storočia a som naozaj šokovaný, že takéto niečo predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pozrime sa, vážené dámy, páni, ale aj na to, aký charakter majú jednotlivé skutkové podstaty, pri opakovanom naplnení ktorých musí súd pristúpiť k uloženiu doživotného trestu odňatia slobody. Pravda je jediná tá, že tu prichádza do úvahy podmienečné prepustenie po dvadsiatich piatich rokov výkonu tohto trestu. Pripomínam ale z tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. A zoberme si niektorý z trestných činov, ktorý je uvedený v § 43, za opakovanie spáchania ktorého môžeme osobu odsúdiť na doživotie. A teraz dobre počúvajte aký trestný čin. Zoberme si napríklad trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorý je súčasťou tohto výpočtu. Jeho skutková podstata spočíva v tom, že páchateľ ako člen organizovanej skupiny alebo v úmysle zakryť, alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu pre iného zorganizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice alebo inému umožní, alebo pomáha nedovolene prekročiť štátnu hranicu. Ak by už bol páchateľ dvakrát za tento trestný čin potrestaný a opätovne ho spácha, súd mu musí uložiť doživotný trest odňatia slobody. To hádam nemyslíte vážne, pán minister. To je taký nezmysel, že už ani väčší nemôže v rámci Trestného zákona existovať. Alebo si zoberme ďalší trestný čin z tohto výpočtu - trestný čin lúpeže. Jeho skutková podstata spočíva v tom, že páchateľ proti inej osobe použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Spočíva to napríklad v tom, že niekto príde do obchodu so zbraňou v ruke a vynúti si vydanie tržby. To je klasická lúpež. Za tento trestný čin môže súd uložiť trest odňatia slobody na dva až desať rokov, čo je nielen dostatočne prísne, ale čo aj umožňuje súdu, aby trest prispôsobil okolnostiam trestného činu, ktoré môžu byť rôznorodé. Podľa súčasného stavu, teda toho, ktorý platí v Trestnom zákone, ak by páchateľ opakovane spáchal lúpež, hoci už za tento trestný čin bol v minulosti potrestaný, súd sa musí na neho pozerať ako na obzvlášť nebezpečného recidivistu a zo zákona mu musí zvýšiť hornú hranicu o jednu tretinu. A teraz rátajte so mnou. Ak by teda niekto spáchal dve lúpeže, súd mu musí uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe medzi siedmimi rokmi a dvoma mesiacmi a trinástimi rokmi a štyrmi mesiacmi. Je trinásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine, vážené dámy a páni, mierny trest? O čom tu, preboha, rozprávame. Takýto trest naozaj v žiadnom prípade nie je mierny. Práve naopak. Nehovoriac o tom, že navrhovaná právna úprava, ktorá núti sudcu uložiť len obligatórny doživotný trest odňatia slobody, nezohľadňuje špecifiká páchania jednotlivých trestných činov.

Opäť poďme do praxe a zoberme si absurdity, ktoré môžu vznikať pri aplikácii tohto zákona. Predstavme si, že v roku 1990 mladý muž v Petržalke príde a zhodí chlapca z bicykla a zoberie mu bicykel. Má trestný čin lúpeže a je odsúdený za trestný čin lúpeže. V roku 1995 tento istý páchateľ vytrhne žene kabelku, ale žena sa trošku o tú kabelku myká, trestný čin lúpeže. Predstavme si, že sa píše rok 2003, tento zákon nadobudol účinnosť, a tento istý páchateľ strhne v autobuse niekomu retiazku z krku. Povinne doživotný trest odňatia slobody, možnosť prepustenia po dvadsiatich piatich rokoch. To hádam nemyslíte vážne, pán minister, a druhý pán minister, myslím si, že to sú návraty do dvadsiatych rokov, návraty do päťdesiatych rokov, a nie 21. storočie, kde Európa ide úplne opačným spôsobom.

Najvážnejší argument, vážené dámy a páni, prichádza teraz. Možno som mal o tomto argumente hovoriť ako o prvom hneď v úvode môjho vystúpenia. Chcel som však poukázať aj na obsahovú nezmyselnosť predloženej zákonodarnej iniciatívy, najmä na jej absurdnosť. Tento argument nie že postačuje na odmietnutie návrhu novelizácie. Pri jeho existencii je našou povinnosťou návrh novelizácie odmietnuť, pretože hrubým spôsobom ignoruje ústavné garancie ľudských práv a princípy trestného práva.

Opäť ma pozorne počúvajte, čo navrhuje vláda Slovenskej republiky. Vláda navrhuje zaradiť nové ustanovenie § 299a ods. 3 do Trestného zákona, ktoré znie takto: Ustanovenie § 43, teda inštitút trikrát a dosť sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 pred 1. septembrom 2003, to znamená dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 43 po 1. septembri 2003. Ja už krajší príklad z retroaktivity, zakázanej retroaktivity Trestného zákona jednoducho nepoznám. Čiže v roku 1990 prvá lúpež bicykel, v roku 1995 vytrhnutie kabelky, v roku 2003 retiazka - doživotný trest odňatia slobody.

Vezmime do úvahy teoretickú situáciu, a ja verím, že tou teoretickou aj zostane, lebo tento návrh zákona by sme naozaj v parlamente prijať nemali. Navrhovaná zmena Trestného zákona by mala nadobudnúť účinnosť podľa predkladateľa 1. septembra 2003. Ak by teda páchateľ pred nadobudnutím účinnosti tejto novelizácie spáchal dva trestné činy uvedené v § 43, napríklad drobnú lúpež a nedovolené prekročenie štátnej hranice, v prípade, že by po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie spáchal ešte jeden trestný čin z výberu, ktorý je poskytnutý v § 43, súd musí uložiť doživotný trest odňatia slobody. Nielenže je to absurdné, ale je to predovšetkým protiústavné.

Rád by som pánovi ministrovi spravodlivosti a ministrovi vnútra pripomenul existenciu § 16 Trestného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť trestných zákonov. Podľa § 16 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť trestného činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol spáchaný a podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosťou, a teraz citujem z judikatúry § 16 Trestného zákona, sa rozumie možnosť, že páchateľ bude pre určitý trestný čin odsúdený. Sú to teda všetky podmienky relevantné pre výrok o vine a treste. Tým, že navrhovaný § 299 ukladá súdu uložiť po nadobudnutí účinnosti novelizácie Trestného zákona doživotný trest odňatia slobody aj páchateľovi, ktorý dva z troch trestných činov spáchal ešte pred nadobudnutím účinnosti tejto novelizácie, dochádza k zakázanej spätnej retroaktivite Trestného zákona. Neskoršia právna úprava by nemala byť v neprospech tých odsúdených, ktorí spáchali trestné činy a boli za ne odsúdení pred jej nadobudnutím. V našom prípade takáto situácia vzniká a dochádza nielen k porušeniu zákazu retroaktivity Trestného zákona upraveného v citovanom ustanovení § 16, ale aj v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Dokonca, a v tomto je už návrh zákona úplne v rozpore s medzinárodným právom a s Ústavou Slovenskej republiky, umožňuje takýto postup aj voči mladistvému páchateľovi. Mladistvý páchateľ, to je osoba medzi pätnástimi a osemnástimi rokmi. Ak spácha na Slovensku trestný čin, za ktorý je možné uložiť výnimočný trest, môže takémuto mladistvému byť uložený maximálny trest päť až desať rokov. Ak však podľa dikcie tohto zákona mladistvý, ktorý má pätnásť rokov, spácha prvý trestný čin v roku pred nadobudnutím účinnosti novelizácie, aj druhý trestný čin spácha ako mladistvý pred nadobudnutím účinnosti novelizácie, ale tretí trestný čin spácha po nadobudnutí už ako dospelý, dostane doživotný trest. Absolútny rozpor napríklad s Dohovorom Organizácie Spojených národov o ochrane práv detí, absolútny rozpor s Európskym dohovorom o ľudských právach s čl. 3, ktorý zakazuje prísny, nehumánny a neľudský trest.

Vážené dámy a páni, návrh novelizácie Trestného zákona neobstojí z obsahovej stránky. Pán kolega, keď sa usmievate, Generálna prokuratúra proti, Najvyšší súd proti, všetky právnické fakulty proti, advokátska komora, pán doktor Abelovský, proti. Ja nepoznám inštitúciu na Slovensku, ktorá by súhlasila s týmto návrhom zákona. Hovorím o inštitúciách, ktoré sa profesionálne zaoberajú trestným právom. Takže ja teraz neodkazujem na poľnohospodárske družstvá, neodkazujem na veterinárne stanice, ale odkazujem na inštitúcie, ktoré profesionálne robia s trestným právom a názory týchto ľudí si treba mimoriadne vážiť. A ja si ich v každom prípade vážim. (Potlesk.)

Návrh novelizácie Trestného zákona, ako ho predkladá ministerstvo spravodlivosti, neobstojí z obsahovej stránky. Je hrubo populistický a zakrývajúci nemohúcnosť vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinu. Prijatím tejto novelizácie by nielenže nedošlo k žiadnej zmene v bezpečnostnej situácii, ale predovšetkým by nastalo bezprecedentné porušenie zákazu retroaktivity Trestného zákona upraveného v Ústave Slovenskej republiky alebo v medzinárodných dokumentoch.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)