B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku som nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Tak ako sme sa dohodli, hlasovať o tomto návrhu budeme až po skupine prerokovaných návrhov v prvom čítaní. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa programu teraz nasledujú prvé čítania o dvoch návrhoch novely zákona o telekomunikáciách podaných poslancami Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme zlúčili rozpravu o týchto návrhoch zákonov s tým, že o každom návrhu zákona budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. Áno, ďakujem pekne.
Takže návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (H. Arvay, J. Baška, J. Jasovský, P. Miššík) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. ste dostali ako tlač 180.
Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 166. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Jaroslav Baška.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Baška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Z dôvodov dynamického rozvoja telekomunikácií a nevyhnutnosti aproximácie legislatívy Európskej únie bol pripravený a v roku 2002 predložený do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o telekomunikáciách v súlade s prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky vyplývajúcimi z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 a na zabezpečenie úplného súladu s acquis a telekomunikačnou stratégiou Slovenskej republiky na roky 2000 - 2002 schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 440/2000, ďalej s legislatívnym a regulačným rámcom na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, takzvaný unbundling local loop, ktorý dňa 18. decembra 2000 vydal Európsky parlament a Rada Európskej komisie ako regulačné opatrenie pod č. 2887/2000 a Európska komisia ho zaradila medzi štandardné požiadavky na asociované krajiny v rámci negociačných rokovaní v kapitole Telekomunikácie a informačné technológie, ďalej je v súlade s podpisom predsedu vlády Slovenskej republiky v júni 2001 na samite Európskej únie v Göteborgu v dohode asociovaných krajín a Európskej komisie v rámci programu eEurope+, kde jednou z prioritných úloh pre asociované krajiny je aj urýchlenie položenia základných kameňov informačnej spoločnosti, medzi ktorými dominuje legislatívne zavedenie inštitútu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Pripomínam, že to malo byť podľa tohto dokumentu zrealizované už do konca roku 2002.
Pri príprave návrhu zákona sa pod gesciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií podarilo dosiahnuť široký prienik všetkých zúčastnených subjektov na telekomunikačnom trhu, a to tak ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, Telekomunikačného úradu, ako aj telekomunikačných operátorov.
Predložený návrh bol 20. júna 2002 schválený vo vzácnej zhode tak hlasmi koaličných, ako aj opozičných poslancov. Zdalo sa, že liberalizácii telekomunikačného trhu verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete počnúc 1. januárom 2003 nestojí nič v ceste. Po tom, ako prezident SR vrátil dňa 12. júla 2002 zákon s tromi pripomienkami nezásadného charakteru Národnej rade na opätovné prerokovanie, nebol, ale na hektickej poslednej schôdzi Národnej rady v minulom volebnom období v auguste 2002 vrátený zákon opätovne schválený. Pritom schváleniu zabránil nedostatok len štyroch hlasov poslancov Národnej rady. Po neschválení vráteného zákona z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa viacerí z poslancov, ktorí nehlasovali za návrh, vyjadrili, že jeho neschválenie je chybou. Za všetkých spomeniem len terajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Pavla Prokopoviča. Po nástupe novej vlády Slovenskej republiky sa napriek počiatočným deklaráciám zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií nedostala predmetná novela do legislatívneho plánu vlády. Namiesto toho sa začali práce na novom zákone o elektronických komunikáciách, zohľadňujúcom prijatie štyroch smerníc nového jednotného regulačného rámca Európskej únie pre oblasť elektronických komunikačných sietí a služieb, pri ktorých ide hlavne o konvergenciu v sektoroch telekomunikácií, médií a informačných technológií a ktoré nahradia podstatnú časť v súčasnosti platných smerníc EÚ v oblasti telekomunikácií.
Povinnosť implementácie týchto smerníc do právnych predpisov krajín EÚ je do 15 mesiacov odo dňa zverejnenia. Zákon o elektronických komunikáciách predstavuje tak síce riešenie na obdobie po vstupe do EÚ, dovtedy však ponecháva užívateľom telekomunikačných služieb len rozčarovanie z nenaplnených očakávaní po 1. januári 2003.
Prvoradým zámerom návrhu predmetnej novely zákona o telekomunikáciách je pripraviť nevyhnutné doplnenie zákona o telekomunikáciách a zabezpečiť úplný súlad zákona o telekomunikáciách s acquis, ďalej podporiť rozvoj internetu na Slovensku, plnenie priorít prijatého programu eEurope+, čo znamená internet lacnejší, bezpečnejší a rýchlejší, a urýchlenie prechodu do informačnej spoločnosti, ďalej zvýšiť konkurenciu a rozsah telekomunikačných služieb pre občanov Slovenskej republiky, odstrániť niektoré nedostatky telekomunikačnej legislatívy v súvislosti s doterajšími poznatkami z činnosti Telekomunikačného úradu SR, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a niektorých subjektov telekomunikačného trhu Slovenskej republiky.
Návrh predmetnej novely zahŕňa riešenie najmä pripomienok Európskej komisie zo dňa 15. decembra 2000 k zákonu o telekomunikáciách, hodnotenie prístupového procesu Slovenskej republiky v pravidelnej správe Európskej komisie a precizuje, mení a dopĺňa niektoré ustanovenia zákona o telekomunikáciách na základe záverov a skúseností z takmer trojročného uplatňovania zákona o telekomunikáciách v praxi.
Z dôvodu naliehavej potreby rýchleho rozvoja konkurencie v poskytovaní telekomunikačných služieb pevnej telekomunikačnej siete po ich úplnej liberalizácii od 1. januára 2003 navrhujeme preto do právneho poriadku Slovenskej republiky zapracovať nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000, zároveň sa odporúča schváliť pripravený návrh nevyhnutných spresnení a zmien existujúceho znenia zákona o telekomunikáciách.
Návrh predmetnej novely obsahuje 39 bodov návrhov, zmien a doplnkov, čo možno považovať za minimálny a toho času optimálny rozsah potreby novelizácie telekomunikačného zákona. Najdôležitejšie zmeny sú premietnuté najmä v týchto oblastiach: uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu, kompetencie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, licenčný režim a neverejné telekomunikačné služby.
Čo sa týka záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii, návrh novely zákona o telekomunikáciách patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie uvedené v sekcii deväť.
Prijatie novely zákona patrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001, aby bol zabezpečený úplný súlad s acquis. Zavedenie uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu najneskôr do konca roka 2002 je záväzkom Slovenskej republiky v rámci programu eEurope+. Skupina poslancov tak v tomto smere nahrádza legislatívnu aktivitu vlády, nakoľko bez predmetnej novely tento záväzok zjavne nebude splnený.
Čiže toľko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalší bod programu je Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Malchárka a B. Brestenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 188, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 171.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Malchárkovi, aby návrh zákona odôvodnil.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi uviesť pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180.
Dňa 21. 3. 2003 boli do Národnej rady okrem iných návrhov zákonov predložené aj dva návrhy na novelizáciu zákona o telekomunikáciách. Bol to jednak návrh kolegov poslancov z iniciatívy predovšetkým zo strany Smeru, ktorému bolo pridelené číslo parlamentnej tlače 180, a návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegyňou poslankyňou Beátou Brestenskou, ktorý je registrovaný pod číslom 188. Napriek tomu, že tieto návrhy zákonov boli pripravované nezávisle od seba, došlo k situácii, že tieto legislatívne predlohy nielenže boli podané do parlamentu skoro v rovnakom čase, ale navyše sú takmer identické. Až na pár paragrafov sa zhodujú nielen paragrafové znenia návrhov, ale aj ich dôvodové správy. Pokiaľ by ste sa divili, ako je niečo také možné, odpoveď je v podstate jednoduchá. Tak ako my aj poslanci Smeru pri príprave týchto návrhov vychádzali z vládneho návrhu novely zákona o telekomunikáciách, ktorý bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený v minulom volebnom období v apríli v roku 2002. Tento návrh zákona so zapracovanými pripomienkami Národnej rady schválila Národná rada. Prezident však využil právo veta a vrátil ho na opätovné prerokovanie do parlamentu. Na poslednej augustovej schôdzi Národnej rady pred parlamentnými voľbami návrh zákona nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov a zákon teda nebol schválený. Neviem, či už tu bolo spomínané, chýbali len štyri hlasy. Keďže však išlo o kvalitnú a predovšetkým potrebnú novelu telekomunikačného zákona, rozhodli sme sa tento návrh zákona takpovediac oprášiť a opätovne ho predložiť do legislatívneho procesu. Evidentne sme však neboli jediní a túto myšlienku dostali aj iní kolegovia. S kolegyňou pani docentkou Brestenskou sme pôvodný vládny návrh novely telekomunikačného zákon doplnili o pripomienky, to je ten rozdiel, ktoré boli uplatnené pri prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní, ako aj o pripomienky, ktoré voči návrhu zákona vzniesol prezident Slovenskej republiky. Pri príprave návrhu zákona sme spolupracovali s ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií s cieľom zladiť pripravovanú novelu zákona o telekomunikáciách s telekomunikačnou politikou vlády a s prioritami vlády v tejto oblasti. Výsledkom bolo vypracovanie staronovej novely zákona o telekomunikáciách, ktorá má za cieľ najmä zvýšiť konkurenciu a rozsah poskytovania telekomunikačných služieb pre občanov Slovenskej republiky, urýchliť prechod do informačnej spoločnosti, ako aj odstrániť niektoré nedostatky platnej legislatívy v oblasti telekomunikácií.
Pokiaľ sme si mali možnosť preštudovať návrh novely telekomunikačného zákona z dielne kolegov poslancov, musím konštatovať, že až na pár paragrafov sú naše návrhy, ako už bolo spomenuté, identické. Je zrejmé, že predkladatelia taktiež vychádzali z pôvodného vládneho návrhu, do ktorého zapracovali pripomienky, ale len čiastočne z druhého čítania. Na rozdiel od nášho návrhu však do návrhu zákona nezapracovali pripomienky, čo považujeme za dosť podstatné, prezidenta Slovenskej republiky, s ktorými sa návrh zákona vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu. Je preto viac než pravdepodobné, že pokiaľ by Národná rada schválila tento návrh zákona od kolegov, opakovala by sa situácia z minulosti a prezident by vrátil zákon s tými istými alebo podobnými pripomienkami, čím by sa legislatívny proces zbytočne zdržal a možno by hrozilo aj to, čo sa stalo pred pol rokom, že by opäť žiadny zákon neuzrel svetlo sveta.
Navyše, návrh zákona, ktorý pripravili poslanci kolegovia, zavádza v § 21 a § 21a nový inštitút takzvaného uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Tento inštitút vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 o uvoľnenom prístupe k miestnemu vedeniu. Napriek tomu, že ide o nepochybne dobrú a liberálnu myšlienku, malo by to možno prispieť k zníženiu cien internetu, spôsob jej zavedenia do slovenského právneho poriadku nepovažujeme za najšťastnejší. Jednak pokiaľ ide o formálnu stránku v navrhovanom znení v § 21 sú uvedené definície základných pojmov súvisiacich s problematikou uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu, tak ako boli prebraté z uvedeného nariadenia. Definícia pojmov používaných v zákone však už tradične býva súčasťou úvodných ustanovení zákona, aby bolo možné oboznámiť sa vopred s presnými definíciami odborných pojmov a v prípade potreby tieto definície čo najskôr vyhľadať pri práci so zákonom. Tento úzus však predkladatelia nedodržali a umiestnili definície nesystematicky až do § 21 zákona.
Odhliadnuc od tohto formálneho nedostatku navrhovanej úpravy by som chcel upozorniť podľa môjho názoru na podstatnejšiu skutočnosť. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v súčasnosti pracuje na príprave úplne nového zákona o elektronických komunikáciách, ktorého súčasťou má byť aj právna úprava uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Tento pripravovaný zákon by mal koncepčne riešiť problematiku elektronickej komunikácie s cieľom okrem iného umožniť zlacnenie používania internetu a jeho sprístupnenie väčšiemu okruhu používateľov. Je preto potrebné starostlivo zvážiť, či teraz pristúpiť k nekoncepčnému zavedeniu inštitútu uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu do platného zákona na základe poslaneckého návrhu, alebo počkať pár mesiacov, keď by podľa predpokladov mal zákon o elektronických komunikáciách nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2004, a upraviť túto problematiku jednotne v súlade s vládnou koncepciou o elektronickom telekomunikačnom trhu.
Nie nepodstatnou pripomienkou je, že po konzultáciách s vedením telekomunikácií technicky, ani keby sme zákon schválili zajtra a pozajtra by bol v Zbierke, technicky aj tak by sa nedal tento systém spustiť skôr ako začiatkom budúceho roka. Takže to, či budeme o pol roka neskôr o tom rokovať, nič nezmení na fakte, že súčasný stav sa nezmení skôr a zmení sa až vtedy, až to bude v súlade s technickými možnosťami a v súlade s politikou vlády v tejto oblasti.
Poslanecký návrh novely telekomunikačného zákona predkladateľmi, ktorými sú poslanci kolegovia, má aj niektoré ďalšie nedostatky. Napríklad v § 22 ods. 4 navrhujú stanoviť povinnosť Telekomunikačnému úradu každoročne zverejňovať rozhodnutia o prevádzkovateľoch telekomunikačných činností s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu s tým, že úrad by tak mal urobiť po prvýkrát ku dňu účinnosti tohto zákona. Predkladatelia vychádzali z pôvodného znenia vládneho návrhu zákona, pričom však nezohľadnili súčasnú situáciu, keďže takéto rozhodnutie už úrad vydal v roku 2002. Takže je to naozaj len v podstate opis toho, čo tu vzniklo pred pol rokom, ale nezohľadňovala sa situácia, ktorá vznikla v poslednom polroku.
Na základe týchto skutočností by som vás vážené kolegyne, kolegovia chcel požiadať o starostlivé zváženie ďalšieho postupu, v prípade takmer, hovorím takmer totožných návrhov noviel zákona o telekomunikáciách a aby predovšetkým, teraz poviem, koaliční poslanci zvážili fakt, že návrh, ktorý predkladám ja spolu s pani kolegyňou Brestenskou, je návrh, ktorý prakticky vzišiel z dielne ministerstva pôšt a telekomunikácií a podľa posledných informácií bude rovnakým spôsobom aj podporený vládou Slovenskej republiky bezpochyby na rozdiel od toho druhého poslaneckého návrhu, ktorý má tie chyby, o ktorých som hovoril.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého k obidvom návrhom zákonov určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Janišovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne kolegovia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Jirka Malchárka a tej druhej skupiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180 a 188. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedené návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dovolím si poznamenať, kolegyne a kolegovia, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z decembra minulého roku prijala legislatívny zámer nového zákona o elektronických komunikáciách. Tento nový zákon bude komplexne riešiť harmonizáciu a štandardizáciu informačných technológií a dátových štruktúr s cieľom vytvorenia podmienok na prepojenie informačných systémov v rámci Európskej únie. O tomto novom zákone budeme rokovať už v októbri tohto roku.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona, ak bude postúpený do druhého čítania, prerokovali - ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som žiadnu písomnú prihlášku od pánov poslancov a paní poslankýň nedostal. Takže pán poslanec Jasovský ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Myslím si, že dnes netreba hovoriť o tom, že telekomunikácie na celom svete prebiehajú a rozbiehajú sa v oblasti dynamiky v značnom rozvoji. Myslím si, že od kvality aj kvantity telekomunikačných činností závisí vôbec život v hospodárstve, kvalita a, samozrejme, aj rozvoj každej spoločnosti. Aby tieto ciele mohli byť naplnené, je potrebná kvalitná legislatíva.
Iste si mnohí pamätajú situáciu z minulého roka, keď za aktívnej pomoci mnohých odborníkov tohto štátu bol pripravený zákon o telekomunikáciách, respektíve jeho novela, ktorá bola predložená do parlamentu. Novela bola schválená, ale prezident Slovenskej republiky ju vrátil z dôvodu troch nepodstatných pripomienok a nebola schválená štyrmi hlasmi v tomto parlamente. Nebola schválená potom, ako prebehli mnohé rozhovory v tomto parlamente. Nebola schválená kvôli poslancom SDKÚ, ktorí veľmi výrazným spôsobom prispeli k tomu, že novela po debatách neprešla v tomto parlamente.
Myslím si, že nie je správne, že v súčasnej dobe sú predložené do Národnej rady Slovenskej republiky dva návrhy noviel toho istého zákona. Myslím si, že tak, ako hovorí dnes Asociácia telekomunikačných operátorov, ktorá sa prikláňa ku schváleniu novely, ktorú predkladá skupina poslancov, v ktorej som aj ja, a tvrdí, že podľa názoru tejto asociácie novela vo väčšom rozsahu rieši potreby rozvoja konkurenčného prostredia na telekomunikačnom trhu, asociácia podporuje tento návrh aj z toho dôvodu, že sú riešené najmä najdôležitejšie nedostatky v oblasti legislatívy, ktoré sú značné a, samozrejme, podporuje túto novelu, pretože je a bude súčasťou platnej legislatívy, ktorá vstupuje do práva Európskej únie.
Otázka novely, o ktorej hovoril pán kolega, pán poslanec Malchárek je otázkou značne zjednodušenou, ktorá nerieši prístup k miestnemu vedeniu, nerieši otázku rozvoja internetu na Slovensku a v tom je zásadný problém. Môžete mi veriť alebo nie, ale som tu možno v tomto parlamente jediný inžinier telekomunikácií s praxou v telekomunikáciách, odbornou praxou v telekomunikáciách a možno ako jediný mám prax 30 rokov v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Treba, aby sme si povedali na rovinu, že do prijatia zákona o elektronických komunikáciách, o ktorom hovoril predrečník, platí doterajší zákon o telekomunikáciách, ktorý neposkytuje dostatočné právomoci pre regulačný orgán, ako napríklad ukazuje prax pri rokovaní o vzájomnom prepojení telekomunikačných sietí, kde práve existujúca legislatíva umožňuje Slovenským telekomunikáciám odďaľovať prepojenie svojej telekomunikačnej siete so sieťami ostatných prevádzkovateľov. Už len dostať sa k takzvanej referenčnej ponuke na prepojenie so Slovenskými telekomunikáciami trvá minimálne dva až tri týždne. Regulačný orgán podľa platného zákona o telekomunikáciách nemá však možnosť v prípade potreby zasiahnuť a vstúpiť do rokovaní, a pritom tento regulačný orgán je orgánom, ktorý riadi a spravuje aj táto Národná rada.
Na nedobrý stav, a to chcem, prosím, podčiarknuť, v tejto oblasti poukazuje aj posledná pravidelná správa Európskej komisie z októbra 2002. Je to správa Európskej komisie, ku ktorej práve najmä koalícia hovorí o vážnom vzťahu, o vážnej potrebe spolupráce, o vážnej potrebe upravovania nášho legislatívneho rámca s legislatívou Európskej únie.
Novela, ktorú predkladá naša skupina poslancov, reaguje na najväčšie nedostatky existujúceho zákona o telekomunikáciách, ktoré, a musím to povedať, šikovne vo svoj prospech využívajú práve Slovenské telekomunikácie na predĺženie svojho monopolného postavenia na trhu, pričom predlžovanie rokovaní o vzájomnom prepojení telekomunikačných sietí s inými prevádzkovateľmi, netransparentná situácia okolo takzvanej referenčnej ponuky na prepojenie, ktorá bola vyhlásená dokonca za obchodné tajomstvo, diskriminačný prístup k ostatným prevádzkovateľom v oblasti diktovania neprijateľných podmienok prepojenia a podobne, likviduje pôvodný zámer, o ktorom sme všetci vedeli a rokovali v tejto Národnej rade, že monopolné postavenie sa skončí 1. 1. 2003.
Nie je problémom tejto Národnej rady, že Slovenské telekomunikácie nemajú dostatok zdrojov. Nie je to problémom tejto Národnej rady, je to problémom Slovenských telekomunikácií alebo lepšie vlády Slovenskej republiky, ktorá pripravila výberové konanie na strategického partnera do Slovenských telekomunikácií tak, že sa výberové konanie skončilo škandálom. A ja skutočne prosím Národnú radu, aby nepokračovala v škandalóznom stave, v ktorom dnes táto otázka je. Treba, aby ste, prosím, vedeli, že z dôvodu existujúceho znenia zákona o telekomunikáciách zahraniční investori váhajú s investovaním do slovenského telekomunikačného trhu, čo, samozrejme, výrazne oslabuje možnosti nových prevádzkovateľov.
Slovenské telekomunikácie zasa neinvestujú z dôvodu a, prosím, podčiarkujem, obrovskej zadlženosti ich väčšinového vlastníka Deutsche Telekomu a sú jedným z mála dominantných operátorov, ktorí stále nemajú dokončenú digitalizáciu telekomunikačnej siete. V tejto vete som povedal všetko, prečo nemá byť schválená novela telekomunikačného zákona v tom predložení, v akom ju predkladáme my a prečo má byť len bezzubá a prečo má byť schválená tak, aby vyhovovala súčasnému stavu na telekomunikačnom trhu na Slovensku.
Navrhovaná novela, o ktorej hovorím a ktorú predstavujem, zlepšuje možnosti na fungovanie nových prevádzkovateľov, čo sa prejaví aj vo zvýšení investícií do ich infraštruktúry. Z uvedeného dôvodu nie je možné čakať na zákon o litorentských komunikáciách, ako o tom hovoril pán poslanec Malchárek. Nie je možné čakať. Aj nový regulačný rámec v určitých ohľadoch rozlišuje medzi prevádzkovateľmi. Určité povinnosti, výber prevádzkovateľa a prenositeľnosť čísiel, neviazaný prístup k účastníckej slučke sa týkajú prevádzkovateľov konkrétneho typu telekomunikačných sietí s konkrétnym postavením na trhu.
Máte záujem, prosím, o zákon o telekomunikáciách alebo nie?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni kolegovia, pán poslanec Jasovský vystupuje, tak nevyrušujte.
J. Jasovský, poslanec: Ja vás to tu nenaučím, to je pravdou, ale aspoň sa snažím povedať logické dôvody, prečo by mohlo dôjsť k tomu, že je úžasný záujem na slovenskom trhu, aby tu začala fungovať informačná spoločnosť, že je úžasný záujem, aby na pôde Národnej rady fungovala komisia pre riadenie v oblasti informácií, že je záujem, aby toto školstvo mohlo pracovať s internetom, aby sme trošku vystúpili z našich krpcov a začali sa správať ako moderná spoločnosť, a preto vystupujem aj ja. Ja mám dnes internet zadarmo na obdobie štyroch rokov, ale je tu problém tých, ktorí oň záujem majú.
Chcem povedať, že novela zákona, ktorú sme predložili, v žiadnom prípade nemá záujem prijímať jednostranné legislatívne úpravy mimo rámca požiadaviek prístupového procesu Európskej únie, o čom svedčí, znovu sa vraciam, posledná pravidelná správa Európskej komisie, ktorá negatívne hodnotí, poznamenávam, Európska komisia negatívne hodnotí neprijatie novely zákona o telekomunikáciách v minulom roku. Napríklad aj v Českej republike je pripravovaná novela zákona o telekomunikáciách práve z dôvodu vyhovenia požiadavkám Európskej únie a tiež ešte pred návrhom zákona o elektronických komunikáciách, v ktorom bude, samozrejme, implementovaný nový legislatívny rámec Európskej únie. Treba, aby ste vedeli, že na Slovensku úžasne klesá penetrácia pevných liniek hlavne z dôvodu nesprávnej marketingovej politiky Slovenských telekomunikácií aj preto, že pre užívateľov stále v tejto oblasti existuje veľmi obmedzená alternatíva z hľadiska využívania služieb alternatívy iných prevádzkovateľov. A tiež by ste mohli mať záujem, vážená Národná rada, čo sa týka zamestnanosti v Slovenských telekomunikáciách, počet zamestnancov sa neustále znižuje a tento trend sa začal v roku 2000 po vstupe Deutsche Telekomu do Slovenských telekomunikácií. Neprerušil sa ani po prijatí novely zákona o telekomunikáciách v minulom roku, aj keď Slovenské telekomunikácie spájali prudký pokles zamestnancov práve s prijatím novely zákona o telekomunikáciách.
Podľa vyjadrení predstaviteľov Slovenských telekomunikácií v médiách bude znižovanie stavu zamestnancov naďalej pokračovať. Skúste sa opýtať na mítingoch, ktoré máme všetky politické strany, akú majú možnosť zamestnať sa ľudia a pracovníci z telekomunikácií v inej oblasti. Povedia vám možno tí ľudia veľmi otvorene, čo si myslia o legislatívnom procese v Národnej rade. Počet zamestnancov Slovenských telekomunikácií je totiž viazaný na ukazovateľ počtu telefónnych staníc na zamestnanca. Trvalý trend poklesu počtu telefónnych staníc vplýva aj na pokles stavu pracovísk. Práve preto prijatie novely zákona o telekomunikáciách utvorí na fungovanie nových operátorov oveľa lepšie podmienky, čo sa prejaví v krátkom čase aj vo zvýšení investícií do infraštruktúry, a tým aj vo zvýšení zamestnanosti. Novela znamená aj zlepšenie konkurenčného prostredia na trhu, a tým umožní užívateľovi väčší výber v oblasti telekomunikačných služieb, čo podnieti záujem užívateľov viac využívať telekomunikačné služby. A myslím si, že to je najväčšia motivácia pre nových prevádzkovateľov, aby investovali do infraštruktúry.
Uvoľnenie miestnych vedení, o ktorých tiež hovoril pán poslanec Malchárek, je navrhované na základe nariadenia Európskej únie, ktoré patrí do nového regulačného rámca a je plne v záujme užívateľov aj nových operátorov, ktorí vstúpili na trh. To, že doterajší dominantný prevádzkovateľ sa uvedenému kroku bráni, je trend, ktorý bolo možné pozorovať aj v krajinách Európskej únie pri zavádzaní tohto nariadenia. Zo strany Slovenských telekomunikácií je tento krok prezentovaný ako obmedzovanie nakladania s vlastnou infraštruktúrou, potrebné je však zdôrazniť, že povinnosť sa týka len nevyužívaných kapacít a ide o prenájom za úhradu. V konečnom dôsledku uvoľnenie miestnych vedení prinesie osoh obidvom stranám. Aj užívatelia budú mať prístup k telekomunikačným službám viacerých operátorov, noví operátori budú mať možnosť prístupu k užívateľom a doterajší dominantný operátor bude mať zisky z prenájmu nevyužívanej infraštruktúry. Domnievam sa, že dôvody, o ktorých som hovoril, sú dôvody mimoriadne logické, a myslím si, že majú svoje ratio.
Skúsim ešte niekoľkými vetami, aj keď nezáujem v tejto rokovacej sieti je evidentný, zrejme záujem o výberové konania a rôzne posty je oveľa dôležitejší, ale chcem povedať aspoň niektoré argumenty, ktoré hovoria za prijatie tejto novely zákona. Po prvé, treba zosúladiť tento zákon o telekomunikáciách s legislatívou Európskej únie na základe pripomienok Európskej komisie už v spomínanej správe z októbra 2002. Treba urýchlene splniť záväzky Slovenskej republiky voči Európskej komisii v rámci negociačných rokovaní v kapitole č. 19, a to sú telekomunikácie a informačné technológie. Treba prijať nariadenie Európskeho parlamentu na úrovni zákona. Treba precizovať, zmeniť a doplniť chybné ustanovenia zákona o telekomunikáciách a najmä to, čo som už hovoril, treba prijať túto novelu na podporu rozvoja internetu na Slovensku, zvýšenie konkurencie a rozsahu telekomunikačných služieb a treba najmä posilniť právomoci Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky pri rozhodovaní v oblasti vzájomného prepojenia.
Mohol by som hovoriť, samozrejme, ďalej, ale to by som musel hovoriť pred publikom, ktoré rozumie trošku veciam a ktoré má najmä záujem veci trošku vnímať, tu ten záujem nie je, a preto končím. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko niektorý z navrhovateľov?
Pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo.
J. Baška, poslanec: Ja by som chcel ešte raz upozorniť, že táto novela, ktorú predkladáme, jej účelom a zmyslom nie je implementovať nový regulačný rámec Európskej únie 2002, ale jej úlohou je riešiť najdôležitejšie nedostatky súčasného zákona č. 195/2000 Z. z., na základe ktorého nedošlo k 1. januáru 2003 k liberalizácii telekomunikačného prostredia.
Čo sa týka porovnania týchto dvoch noviel, ktoré predkladáme, je tam veľmi veľký rozdiel. Nemôžem teda súhlasiť s pánom Malchárkom. Jednak je tam rozdiel v inštitúte uvoľneného vedenia, teda miestnych vedení, a ďalej je tam rozdiel, ktorý sme doplnili oproti novele, ktorá bola predkladaná minulý rok a schválená v júni 2002, je to predvoľba operátora. Tento článok bod 24 bol vlastne zosúladený s právom a legislatívou Európskej únie.
Poviem v krátkosti a vysvetlím: Vy ako koncoví užívatelia, ktorí si budete môcť vybrať a podpísať zmluvu s iným alternatívnym poskytovateľom, si budete môcť vybrať, či budete volať vášho známeho cez prefix, cez číslo operátora, alebo budete volať len číslo, ktoré má váš známy. Čiže v tom druhom prípade to je predvoľba operátora, to znamená, že keď podpíšete zmluvu s alternatívnym operátorom, nič sa vám nestane, nezmení, budete vytáčať stále to isté číslo, ale pôjdete cez iného operátora. Ja plne súhlasím s pánom Malchárkom, že sa to nedá zabezpečiť ani teraz, ani od 1. januára 2003, pretože Slovenské telekomunikácie neinvestovali toľko prostriedkov, koľko bolo dohodnutých v privatizačnej zmluve. Čiže nie je to naozaj problém štátu, ale je to problém Slovenských telekomunikácií a, samozrejme, deravej legislatívy. Ak sa prijme naša novela, tak aspoň donútime Slovenské telekomunikácie investovať na Slovensku.
Čo sa týka investovania. Ja som si dal zistiť investície od Asociácie telekomunikačných operátorov. Od roku 2000 to boli 4 miliardy korún, ktoré investovali na Slovensku. A oni nebudú investovať, nebudú mať záujem investovať ďalšie roky, pokiaľ táto legislatíva nebude upravená tak, aby ich nejakým spôsobom chránila.
Čo sa týka pokút a pripomienok prezidenta. Bola akceptovaná jedna pripomienka prezidenta, tie dve neboli akceptované, a to z jedného dôvodu, týkali sa pokút. Pokuta bola navrhovaná na 50 miliónov korún. Keď si zoberiete, koľko môže uložiť pokutu, do akej výšky Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, tak to je až 10 percent z obratu za minulé účtovné obdobie. Pri Slovenských telekomunikáciách by to bolo 1,8 miliardy korún za porušovanie zákona.
Ďalšia vec, prečo je tam 50 miliónov korún pokút za nedodržiavanie zákona, je to, že napríklad Protimonopolný úrad minulý rok vydal právoplatné rozhodnutie, ktoré je platné od 1. augusta 2002. Citujem: "Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov ukladá podnikateľovi Slovenské telekomunikácie Námestie slobody Bratislava povinnosť poskytnúť prístup k miestnym vedeniam pre jednotlivých poskytovateľov internetových služieb." Čiže už aj Protimonopolný úrad napadol vlastne tento inštitút uvoľneného miestneho vedenia.
Čo sa týka ešte vlády. Naša vláda to jednoznačne deklarovala v dokumente eEurope+, že do konca roka 2002 bude Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky riešiť a vyrieši vlastne inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu. Máme apríl 2003 a nie je to dokonca ani v zákone. Čiže týmto odôvodňujem to, aby naša novela a inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu boli čo najskôr schválené.
Čo sa týka súčasného telekomunikačného trhu na Slovensku. Možno ste čítali výročnú správu Slovenských telekomunikácií. Minulý rok poklesol počet pevných pripojení v domácnostiach o 127 tisíc, čo je v percentuálnom vyjadrení 8 percent, čiže to je úplne proti tomu, čo sa zaviazala naša vláda v dokumente eEurope+.
Je tu teraz otázka. Má naša vláda záujem rozvíjať na Slovensku znalostnú ekonomiku? Načo vznikla prednedávnom komisia pre informatizáciu. Keď nebudú splnené tieto základné veci, môže byť tých komisií milión, aj tak sa nič nestane. Proste keď tu chýba základná vec, čo je lacný, rýchly internet a prístupný všetkým, tak nemôžeme robiť informatizáciu našej spoločnosti.
Čo sa týka investovania. Pán Jasovský mal pravdu, Deutsche Telekom doteraz vlastne digitalizoval iba 84 percent telekomunikačnej siete na Slovensku. Naozaj touto novelou chceme prinútiť Deutsche Telekom, aby investoval na Slovensku, aby si splnil tie veci, ktoré boli podpísané a dohodnuté v privatizačnej zmluve. Možno ste videli články minulý rok, koncom minulého roka, že Deutsche Telekom požiadal našu vládu, aby sa tieto investície z 1 miliardy eur znížili na 700 alebo 800 miliónov eur.
Pripomienky prezidenta som už spomínal. Jedna bola akceptovaná. Čo sa týka pokút, nebola akceptovaná pripomienka prezidenta. Odôvodňoval som to pred chvíľou. Poviem príklad: Vo Veľkej Británii môže Telekomunikačný úrad udeliť pokutu rovnakú ako u nás Protimonopolný úrad, čiže 10 percent z obratu za minulé účtovné obdobie. Čiže pokuta je naozaj len taká náplasť. Ešte poviem, že Slovenské telekomunikácie 50 miliónov zarobia za trištvrte dňa.
Toľko som chcel povedať na záver ako navrhovateľ novely, a tým končím.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Malchárek ako navrhovateľ ďalšej novely, nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne ešte raz za slovo. Ja som si myslel, že už nevystúpim k tejto veci, ale vzhľadom na to, že sa tu trošku pritvrdili niektoré názory na novelu, o ktorej som hovoril, že nakoniec vzišla z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a v zásade jednoznačne nadväzuje na koncepciu vlády Slovenskej republiky, vznikli tu trochu demagogické informácie, že keď uvoľníme poslednú míľu, čomu tu asi veľa ľudí nerozumie, tak sa to môže zmeniť na druhý deň. Jednoducho, keď toto nie je len o zmene zákona, to je o zmene koncepcie, o tom, že vláda sa bude musieť v súčinnosti s Deutsche Telekom a, samozrejme, so Slovenskými telekomunikáciami sústrediť na spolufinancovanie nových technológií. Bez toho sú to len prázdne slová, prázdne papiere a prázdne sľuby. Takže, prosím, zvážte, teraz to poviem tak, ako som to nechcel povedať, ale jednoducho zvážte, aby sa novela, ktorá je predložená poslancami aj za stranu Smer, jednoducho neposunula do druhého čítania a aby sa schválila, respektíve prerokúvala v druhom čítaní tá novela, ktorá zapadá do celkovej koncepcie nielen slov, ale predovšetkým činov, ktoré súvisia s peniazmi a ktoré súvisia s novými technológiami, ktoré nakoniec spôsobia fakt, ktorý chceme všetci spoločne. To znamená zlacnenie internetu, zlacnenie všetkých telekomunikačných služieb, jednoducho liberalizáciu, skutočnú liberalizáciu, o ktorej tu všetci hovoríme. My nechceme o nej len hovoriť, my chceme, aby sa naozaj aj zrealizovala, a to, aby sa zrealizovala, musíme ísť ruka v ruke v tomto prípade s vládou Slovenskej republiky, a preto vás prosím, aby ste podporili do druhého čítania novelu, ktorú predkladám spolu s pani poslankyňou, docentkou Brestenskou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpil pán poslanec Jasovský, jeden z navrhovateľov jednej novely. Z obidvoch vystúpení predkladateľov možno konštatovať, že problém telekomunikácie a zákona o telekomunikáciách je oveľa širší, ako načrtávajú tieto dve novely. Obidve novely riešia, a to uznali aj predkladatelia, len čiastkovo zákon o telekomunikáciách a ja dávam do pozornosti opäť, že sa pripravuje a je vypracovaný legislatívny zámer schválený vládou, ktorý hovorí o komplexnom riešení telekomunikácií a o komplexnom riešení prepojení telekomunikácií alebo sietí, čo sa týka Európskej únie. Tento zákon bude účinný vstupom do Európskej únie alebo o nejaký mesiac skôr a tento legislatívny zámer a tento nový zákon aj vytvára legislatívne prostredie na efektívne investovanie do infraštruktúry, do vnútorného trhu, ale aj zabezpečuje bezpečnosť a integritu sietí a technologickú neutralitu regulácie, je to oveľa širší problém, ako je načrtnutý iba v týchto dvoch čiastkových novelách.
Pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku má prerokovať tento návrh v druhom čítaní.