V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom novely zákona je na základe odporúčania Európskej komisie upraviť dohľad štátu nad činnosťou obecných polícií, zaviesť jednotné označenie príslušníkov obecnej polície, ich motorových vozidiel a zabezpečiť jednotnú odbornú prípravu príslušníkov obecnej polície v školách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a upraviť spoluprácu obecných polícií s Policajným zborom. Úprava jednotnej rovnošaty má zabrániť možnej zámene príslušníkov obecných polícií s rovnošatami iných zložiek. Povinnosť zaviesť jednotnú rovnošatu a označenie motorových vozidiel sa navrhuje až k 1. januáru 2008, čo je dostatočný priestor pre obce na postupné finančné splnenie si tejto povinnosti.
Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz prosím pána poslanca Mitríka, ktorého poveril výbor pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážení prítomní. Predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku aj v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona je dôležité pripomenúť. Obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že práve v Európskej únii problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa netýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, tak ako pán minister uviedol. Zmena sa zhruba týka šiestich oblastí. Bude potrebné k tomu citlivo pristupovať, pretože sa ukazuje, že v istých prípadoch budú aj značné dopady na rozpočty obcí. Samozrejme, že budú rozložené, tak ako pán minister povedal, pretože rovnošaty by mali nastúpiť až v roku 2008 a samotné preškoľovanie, o tom ešte môže byť rozprava a rôzne úvahy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. marca 2003 č. 173 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Číž. Žiadne iné prihlášky do rozpravy nemám, preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona ústne.
M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi iba niekoľko slov k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnej polícii. Poviem, že som v nesmiernych rozpakoch v tom, ako mám posudzovať tento návrh zákona. Na jednej strane verbálne otvára otázky, ktoré je skutočne potrebné upraviť, na druhej strane používa na to inštitúty, ktorým absolútne nerozumiem a ich realizácia spôsobuje nesmierny zmätok v elementárnom teoretickom vyjadrení toho, o čom je alebo nie je obecná polícia. Ak sledujem priebeh právnej úpravy v pôsobnosti obecných polícií za posledných desať rokov, tak je to taký veľmi zvláštny neregulovaný samovývoj, kde často rozširujeme veľmi významné oprávnenia pre obecné a mestské polície spravidla podľa toho, či je nejaký konkrétne realizovateľný lobistický záujem, ktorý sa potom presadí alebo povedzme, že skupinové alebo odvetvové videnie tohto problému. Je fakt, že dnes máme v obecných políciách 137 vcelku dobre ozbrojených zborov v mestách a v niektorých dokonca aj obciach na Slovensku, a ak sa chceme vážne baviť o demokratickom prostredí a ochrane ľudských práv, tak je veľmi dôležité vytvoriť aj nástroje a mechanizmy proti prípadným pochybeniam mestskej polície zvlášť, keď rozsah oprávnení už dospel do takej miery, že obecná polícia, ktorá bola pôvodne poriadkovou políciou, môže ľudí v podstate zbavovať osobnej slobody a podobne, môže ich predvádzať, môže im siahať na majetok, môže výrazným spôsobom obmedzovať ich osobnú slobodu. Nič proti tomu, pravdepodobne sa dá akceptovať istý rozsah oprávnení obecných polícií a iste potrebujú aj nástroj na niektoré spoločensky žiaduce činnosti, ale je potrebné aj vytvoriť celý systém dozorových a dohľadových mechanizmov, aby skutočne pre prípad, že sa porušujú práva, že možno efektívne spôsobiť nápravu. V tomto smere, pán minister, vítam, že hodláte istým spôsobom zaviesť čosi, čomu sa hovorí dohľad štátnej polície. Len dohľad a vyjadrenie tohto inštitútu je nesmierne plochý a jednoducho ani vám nebude stačiť na to, aby ste vykonávali skutočný dohľad, pretože dohľad má spravidla vždy metodickú stránku a potom stránku kontrolnú a možnosť opravovať procesy. Ak budete žiadať tým spôsobom formulované správy obecnej polície, a to je v podstate váš jediný nástroj, považujem to za smiešne a dokonca niektoré veci sú tam až zábavné, to znamená, že sami obecní policajti majú posudzovať, či bola oprávnene alebo neoprávnene použitá zbraň a podobne.
Obávam sa, že hoci technicky je návrh zákona spravený dobre ako taký, ale s tým inštitútom vyriešiť vzťah a naplniť dohľad konkrétnymi mechanizmami, ktoré budú účinné a budú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, tam sa zdá, že sme to nevyriešili.
Ďalší menší problém. Minimálne čo sa týka uniforiem, ktoré majú mať obce jednotné a s čím súhlasím, pretože naozaj je dôležité, aby aj naši občania, aby aj cudzí občania vedeli, že kto ich zastavuje, kto má výrazné označenia, aby boli viditeľní na prvý pohľad, a teda všeobecne známi. Dnešný stav, keď každá obecná polícia má inú uniformu v tomto smere, skutočne spôsobuje problémy. Len ten návrh stojí 55 miliónov, potom kto ich dá obciam v zmysle ústavy, že ak im ukladáme povinnosti, tak im to dá štát, alebo si to budú musieť zabezpečiť obce vo vlastnej pôsobnosti. Dôvodová správa, ako som si pozeral v tomto smere, iba vyčísľuje, ale nedáva návod. Opäť skúšky odbornej spôsobilosti v poriadku, skutočne, ak má byť tento rozsah obecnej polície, tak v tomto smere možno zákon podporiť.
Vzhľadom na to, aj keď som presvedčený, že návrh zákona, bohužiaľ, nerieši v tejto podobe základné, gro, vyriešiť štátny dohľad nad fungovaním obecnej polície, napriek tomu pravdepodobne bude možné posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a pokúsiť sa pozmeňujúcimi návrhmi aspoň tam, kde sa to bude dať, veci nejakým spôsobom spresniť.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pána poslanca Mitríka, aby v súlade s tým, čo ako spoločný spravodajca uviedol, navrhol uznesenie k prerokúvanému návrhu.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za návrh 86, proti 2.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
K. Mitrík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 91 poslancov, za návrh 87, proti 2, zdržali sa 2.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Mitríkovi.
Teraz prosím pána poslanca Vavríka, aby uvádzal hlasovanie k prvému prerokúvanému zákonu, ktorého predkladateľom bol pán minister vnútra.
Nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosím, aby ste dali hlasovať k tlači 184 a prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uznáša v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, a to prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 93 poslancov, za návrh 89, proti 1, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že tlač č. 184 prerokujú tieto výbory - ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej poprosím, aby sme v tomto istom hlasovaní určili, že gestorským výborom bude výbor pre obranu a bezpečnosť a taktiež, aby Národná rada rozhodla o tom, že určené výbory návrh prerokujú v termíne do 9. mája a gestorský výbor do 12. mája tohto roku.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme o prerokovaní návrhu vo výboroch, o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za návrh 91, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 10. schôdze Národnej rady na obedňajšiu prestávku.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Prajem vám príjemnú dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.15 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14. 02 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 10. schôdze Národnej rady prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 177. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte ako tlač 170.
Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych a vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo. Pán minister, nech sa páči.
Prosím, páni poslanci, pán poslanec Vavrík, Abrhan.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Novelizáciou zákona sa reaguje na požiadavky smerníc Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce, ako aj na požiadavky aplikačnej praxe. Účelom novely Zákonníka práce je minimalizovať kogentnosť ustanovení, vytvoriť predpoklady na rozšírenie možnosti kolektívne vyjednávať, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov tým, že sa navrhuje upraviť len základné rámce a bližšia úprava bude závisieť od podmienok zamestnávateľa, čím by sa mala zjednodušiť ich aplikácia.
Obsahom návrhu zákona je najmä: v základných zásadách zrovnoprávniť postavenie zamestnancov a zamestnávateľov v prípade porušenia práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a tiež v prípade konfliktov záujmov pri kolektívnom vyjednávaní; možnosť dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer najdlhšie na tri roky a zároveň umožniť opakované uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu pre širší okruh zamestnancov; obmedziť ochranu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru v prípade uzatvorenia pracovného pomeru na kratší pracovný čas nepresahujúci 20 hodín týždenne; podmieniť povinné poskytnutie odstupného v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov, a to skončením pracovného pomeru dohodou; pružnejšie rozvrhnúť pracovný čas podľa podmienok a potrieb zamestnávateľa; umožniť dohodnutie so zamestnancom výkon práce nadčas o 250 hodín ročne nad limit, 150 hodín bez vydania povolenia Národným úradom práce; vypustiť ďalšiu dovolenku; komplexne upraviť prekážky v práci, ktorými sa obmedzuje poskytovanie pracovného voľna zamestnancov s náhradou mzdy; dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca zo strany zamestnávateľa najdlhšie na jeden mesiac v prípade, ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa; upraviť vykonávanie kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci odborovým orgánom; vypustiť dohodu o brigádnickej práci študentov, dohodu o pracovnej činnosti a komplexne upraviť dohodu o vykonaní práce; upraviť kolektívne pracovnoprávne vzťahy, najmä kompetencie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady ako zástupcov zamestnancov, či už pôsobia popri sebe alebo samostatne s tým, že odborovému orgánu je ponechaná kompetencia kolektívne vyjednávať. Súčasne sú upravené podmienky kreovania zamestnaneckej rady a podmienky činnosti i zástupcov zamestnancov.
Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 24. januára a 28. februára. Na druhom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dospeli sociálni partneri k dohode. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182 zo dňa 12. marca 2003 bol predmetný návrh zákona schválený.
Ďakujem, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o tomto vládnom návrhu.
Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač č. 177.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 11. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Navrhovanou úpravou dochádza k výraznejšej deregulácii doterajšej právnej úpravy pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktorá sa prenecháva na úpravu sociálnych partnerov. V Zákonníku práce sa navrhuje upraviť základné aspekty, základné rámce, limity s tým, že bližšia úprava sa uskutoční na úrovni podniku, prevádzky v závislosti od podmienok zamestnávateľa, regiónu, ako aj príslušné odvetvia. Navrhuje sa deregulovať úpravu pracovného času a umožniť zamestnávateľovi pružnejšiu úpravu v závislosti od povahy práce a podmienok prevádzky.
V novele Zákonníka práce sa navrhuje výrazne znížiť pracovné voľno pri prekážkach v práci na strane zamestnanca, pri ktorých je povinný zamestnávateľ poskytnúť náhradu mzdy. Navrhuje sa, aby zamestnanecká rada mohla pôsobiť u zamestnávateľa súčasne s odborovou organizáciou.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Európskou sociálnou chartou, smernicami Európskej únie a dohovormi Medzinárodného úradu práce. Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že navrhovaná právna úprava predpokladá dopad na verejné financie.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja páni, teda pani poslankyňa za SDKÚ Navrátilová a pán poslanec Tkáč za Klub nezávislých poslancov. Takže najprv v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.
Nech sa páči, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Témou Zákonníka práce žije slovenská spoločnosť od prijatia zákona č. 311/2001 Z. z. Pri konštrukcii Zákonníka práce treba vždy vyvažovať dva aspekty, a to dostatočnú ochranu zamestnancov, najmä právo na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, a to bez akéhokoľvek obmedzenia priamej a nepriamej diskriminácie.
Druhým aspektom dobrého Zákonníka práce je, aby nebol bariérou pri zamestnávaní alebo sprostredkovaní zamestnania napríklad zákazom vzniku pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi, neprimeranou skúšobnou dobou, silnými obmedzeniami na opakovaný pracovný pomer na dobu určitú alebo absenciou možnosti dohadovať v pracovnoprávnej zmluve kratší pracovný čas s možnosťou krátkej výpovede bez uvedenia dôvodu.
Zákon č. 311/2001 Z. z. nebol z hľadiska týchto dvoch aspektov vyvážený a pri jeho uplatňovaní sa ukázalo, že je prekážkou pri vytváraní pracovných miest, najmä u malých podnikateľov. Je preto logické, že nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá dnes novelu zákona, ktorá napráva isté pokrivenia spôsobené nerovnováhou medzi právami zamestnancov, povinnosťami zamestnávateľov a obmedzeniami pri vytváraní nových pracovných miest. Nebudem sa vracať k hystérii odborárov, ktorá sprevádzala prípravu tohto zákona. Očakávala som však vecnú diskusia a dočkala som sa len populistických výronov, ktoré v konečnom dôsledku boli v niektorých prípadoch proti zamestnancom.
Čo nám prináša predložená novela? Vo vzťahu k zamestnancom prináša novela Zákonníka práce z dielne ministra Kaníka zvýšenú ochranu pri manipulácii zamestnávateľa s osobnými údajmi a precizovanie povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom informácie o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa. Rozširuje zákazy diskriminácie zamestnancov presnejšou definíciou priamej a nepriamej diskriminácie a vymedzením pojmu obťažovania. Za pozitívny prínos predloženej novely považujem odstránenie prekážok pri uzatváraní opakovaných pracovných pomerov na určitú dobu pre poberateľov starobných, invalidných a výsluhových dôchodkov a pre zamestnancov, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu. Tí, ktorí pôsobili vo výkone štátnej správy mi iste dajú za pravdu, že problémy pri zabezpečovaní učiteľských kapacít v základných školách, najmä v regióne Bratislave, ale i v ďalších regiónoch nadobudli po účinnosti zákona č. 311 drastické rozmery spôsobené obmedzenou možnosťou zamestnávať dôchodcov. Rovnaké problémy boli aj pri zamestnávaní opatrovateliek. Samospráva v tomto okamihu privíta odstránenie uvedeného zákazu zo zákona.
Som presvedčená o tom, že aj odstránenie obmedzenia pracovného času zamestnancov neprinesie žiadne negatívne prvky na trhu práce. Naopak, doterajší systém obmedzoval v práci tých, ktorí prácu mali a mali aj dosť síl pracovať viac ako 48 hodín týždenne. Predkladaný návrh zásadným spôsobom dereguluje úpravu pracovného času a umožňuje pružné rozvrhovanie pracovného času buď rovnomerne, alebo nerovnomerne. Vítam, že sa navrhuje odstránenie administratívne náročného povoľovania nadčasovej práce Národným úradom práce a ponechanie na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom na rozsahu nadčasovej práce v závislosti od potrieb zamestnávateľa. Na druhej strane zamestnávateľom umožňuje navrhovaná novela jednoduchšie rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý poruší pracovnú disciplínu a umožňuje mu dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca v prípade, že sa stane podozrivým z ohrozovania dôležitých záujmov zamestnávateľa. Uvoľňujú sa podmienky na výplatu odstupného pre zamestnancov pri prepúšťaní z dôvodu organizačných zmien. Ruší sa povinnosť zamestnávateľa vyplácať odstupné po uplatnení výpovednej lehoty. Ponecháva sa na kolektívne vyjednávanie a na dohodu o výške odstupného. Je to úloha odborov, aby ukázali, ako sa vedia zastať zamestnancov. Aj celkový duch novely je zameraný na zníženie donucovacích prostriedkov tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov. Pre mňa bol pôvodný návrh predložený na diskusiu v januári lepší. Ale uvedomujem si realitu, ktorej prijímanie tejto dôležitej právnej normy vyžaduje kompromisy u všetkých sociálnych partnerov. Je to právna norma, ktorá odstraňuje v značnej miere nerovnováhu vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca, ale čo je pre mňa najdôležitejšie, odstraňuje prekážky vo vytváraní pracovných miest. Z tohto dôvodu poslanecký klub SDKÚ predložený návrh novely podporí.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči, máte slovo.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v mene Klubu nezávislých poslancov vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce. Treba povedať, že výsledný produkt je predmetom dlhodobého rokovania, vyjednávania v rámci tripartity, ale aj v rámci Medzinárodnej organizácie práce. Na požiadanie zamestnávateľov z tripartity, ale aj ďalších sociálnych partnerov som mal možnosť zúčastniť sa na rokovaní spolu s českými tripartitnými subjektmi v Ženeve na úrovni Medzinárodnej organizácie práce. Dovoľte mi niekoľko poznámok k novému návrhu, ktorý je vlastne skutočne dnes výsledkom tohto vyjednávania. Obzvlášť, keď som si ešte preštudoval pripomienky alebo stanovisko Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky k novele Zákonníka práce, žiaľ, zatiaľ stanovisko zamestnávateľov sme nemali k dispozícii pred prvým čítaním. Treba povedať, že by to nemal byť problém z hľadiska schvaľovania v Národnej rade aj napriek tomu, čoho sme boli svedkami pred bránami ministerstva každé ráno, aj napriek tomu, že najmä odborári pravidelne menili svoje postoje. A musím to otvorene povedať aj z hľadiska mediálnych výstupov, ktorých som bol svedkom v súvislosti s prerokúvaním týchto inštitútov v Medzinárodnej organizácii práce.
Chcem povedať v tejto súvislosti skôr takú filozofujúcu úvahu, ako vidím niektoré skutočnosti z hľadiska tejto novely. Predovšetkým je to otázka flexibility či toho, čo sa tam hovorí, že ide o dereguláciu, aby sa prešlo na rozšírený rozsah kolektívneho vyjednávania namiesto toho, aby to upravovala norma. Ja osobne to hodnotím ako správny postoj. Je stále v nás taký bacil centralizmu alebo direktívneho riadenia. To, čo nie je v norme, ako keby sme nevedeli prežiť, alebo by som to povedal inak, to, čo nie je normované v Zákonníku práce, ako keby nám zväzovalo ruky. Tu je otázka, ktorú treba v širších súvislostiach tiež posúdiť, a to je otázka kolektívneho vyjednávania či tripartizmu. Kolektívne tarifné vyjednávanie je fenomén, ktorý sa ešte dokonale na Slovensku nevžil.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Páni kolegovia, chcem vás upozorniť, že ak chcete viesť debatu v Národnej rade, tak nie v rokovacej sále.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.
V. Tkáč, poslanec: Chcem v tejto súvislosti uviesť, že za každým promile vyjednávajúcich bossov, to hovorím láskavo, nie pejoratívne, vo svete, kde takýto model tarifného vyjednávania či kolektívneho vyjednávania je, existuje doslova a do písmena až vedecký výskum. Dobre zaplatení univerzitní ekonomickí profesori alebo inštitúcie pripravujú podklady pre vyjednávajúcu stranu. V tomto zmysle si myslím, že aj naša slovenská tripartita, ktorá má svoje opodstatnenie, by možno mohla mať to, čo dnes robí Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny ako inštitút, ktorý by pripravoval seriózne odborné až vedecké podklady pre sociálne partnerstvo.
Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že filozofujúcim problémom, nie filozofickým, tejto novely je otázka, či si vládna moc alebo aj politické sociálne miesta uvedomia vlastne jednu skutočnosť. Ak bude flexibilita pracovnoprávnych vzťahov z hľadiska možnosti dojednávania viacnásobného druhu alebo skupín právnych vzťahov, ak bude v tejto súvislosti viacnásobná možnosť pohybu v pracovnom čase, v podstate sa vytvorí priestor, poviem to veľmi zjednodušene, na posilnenie nezamestnanosti. A to sú zásadné otázky, pretože opačným trendom išla napríklad Jospainova vláda vo Francúzsku pred niekoľkými rokmi, keď znižovaním pracovného času pani Martina AUBRY ako prvá podpredsedníčka vlády a ministerka, vyšla o nej knižka pred tromi týždňami alebo mesiacmi - Dáma 35 hodín - a pamätáte si, ako zavádzala skrátený pracovný čas. Ozvali sa proti nej a proti vláde kamionisti, ktorým to zasiahlo do režimu a v tejto súvislosti bol politický cieľ vlády znížiť nezamestnanosť. Čiže poviem to zase sedliackym rozumom, ak dovolíte, a spôsobom, je nám jedno, či budú dvaja ľudia robiť po 4 hodiny, alebo jeden bude robiť vyše 16 hodín denne a dvaja budú na ulici, alebo budú nezamestnaní? Toto si treba jasne uvedomiť pri stanoviskách vo vzťahu k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov. A toto je otázka, povedal by som, taká pred zátvorkou. Ak sa toto rozhodne, tak potom nie je problém technicky ušiť legislatívny kabát do vnútra Zákonníka práce z hľadiska pohybu v rámci druhov pracovnoprávnych vzťahov či z hľadiska pracovného času. V tomto zmysle táto novela Zákonníka práce nezníži nezamestnanosť, a to bol zrejme aj taký chabý pokus v lete, keď sa prijímal Zákonník práce vo veľkom časovom aj politickom strese, iste si na to spomínate, keď sa prijal Zákonník práce preto, aby bolo 8 vyšších územných celkov, a nebolo ich viac a neboli by iné.
Z hľadiska jednotlivých inštitútov nechcem ísť do detailu. Pri druhom čítaní, samozrejme, reč o tom bude, ale dovoľte mi niekoľko poznámok. Z hľadiska diskriminácie aj z hľadiska niektorých inštitútov už o sexuálnej orientácii tu bola reč alebo aj médiá o tom hovorili. Treba si jasne uvedomiť, že existujú aj európske hodnoty, ktoré vôbec nespochybňujú aj mnou schválenú deklaráciu o ochrane alebo zvrchovanosti v kultúrnych a etnických oblastiach alebo otázkach. Jedna otázka je sexuálna orientácia, či to budem podporovať alebo či umožním osobám toho istého pohlavia adopciu detí, alebo budeme riešiť čiastkové problémy zákazu diskriminácie v súvislosti s priamym verbálnym alebo písomným prejavom o tom, že neprijímam vás do zamestnania pre vašu sexuálnu orientáciu. A to sú už iné hodnoty, ktoré treba riešiť.
Je tam veľmi zaujímavá otázka, ktorá bola už v tomto parlamente raz otvorená. Ja som asi k nej dvakrát vystupoval v pléne, a to je otázka pracovnoprávnych vzťahov duchovných kňazov jednotlivých cirkví alebo náboženských spoločností, pretože naďalej platí v tejto súvislosti uznesenie či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sa zasahuje do kanonického práva. Zákonník práce alebo novela má snahu postavenie duchovných cirkví náboženských spoločností istým spôsobom riešiť. Bude treba zrejme aj v našom výbore o tom diskutovať aj vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu, či to tam treba vôbec uviesť a či nenechať ten automat, ktorý sme pri novom Zákonníku práce spolu aj s niektorými kolegami s KDH, vedia o tom, diskutovali, či neriešiť to prostredníctvom absolútnej priority kanonického práva.
Z hľadiska jednotlivých ďalších inštitútov novely Zákonníka práce je otázka pracovného času, už som sa o nej zmienil z hľadiska väzby na otázky zamestnanosti či nezamestnanosti. Chcel by som ešte v tejto súvislosti ďalej uviesť, že bude naďalej treba diskutovať o ďalšej dôslednej reforme pracovného práva. Myslím tým najmä vytváranie odborného základu na kolektívne tarifné vyjednávanie. Myslím tým najmä na skvalitňovanie inšpekcie práce. Myslím si, že tejto otázke by sa aj ministerstvo, aj vláda, ale aj parlament mali venovať, pretože otázka uplatňovania pracovnoprávnych vecí je dnes veľmi vážnym problémom. Sám mám na stole prípad pána z Prešovského okresu, s ktorým neplatne rozviazala organizácia zamestnávateľ pracovný pomer v roku 1991. Dnes mi poslal úžasný list, pretože 15. apríla 2003 má prvé pojednávanie v tejto súvislosti. Je to absurdné v čase, keď organizácia zamestnávateľ dávno neexistujú. Akým spôsobom teda ďalej reformovať pracovné právo.
Chcel by som na záver vyhlásiť, že po určitých diskusiách zrejme na úrovni najmä výboru pre sociálne veci a bývanie je novela Zákonníka práce aj vzhľadom na stav sociálneho partnerstva prijateľná a nevidím tam zásadnejšie rozpory.
Posledná poznámka, ak dovolíte, k podstate tejto novely. Podstata novely spočíva predovšetkým v tom, že sa menia zásadné pomery participácie účasti zamestnancov na rozvoji, riadení, kontrole činností zamestnávateľa. V tejto súvislosti chcem uviesť, že po roku 1990 česko-slovenský model vychádzal z takzvaného exkluzívneho postavenia odborov na úrovni zamestnávateľa, ktorý spočíval v tom, že aj po obmedzení takzvaného uznesenia IV. všeodborového zjazdu ROH v decembri 1990 odbory vlastne v Čechách aj na Slovensku získali určitú právnu subjektivitu a legitimitu z hľadiska rôznych foriem vzájomnej súčinnosti spolurozhodovania, kolektívneho vyjednávania, práva na informovanosť a podobne. Chcel by som však uviesť aj to, že existujú, povedal by som, také skupiny odborobijcov a nie som fan klub ani súčasného vedenia odborov, ale chcem povedať, že dnes patrí do výbavy európskej sociálnej i právnej kultúry sociálny dialóg a sociálne partnerstvo. Aj konzervatívne krajiny a pravicové strany majú dokonca formuláciu dajme tomu v Klesheimskej deklarácii o sociálne orientovanej, ekonomicky a ekologicky orientovanej ekonomike, ale majú aj tézy o sociálnom partnerstve. Všetky rozhodujúce dokumenty Európskej komisie, či Lisabonská, či Amsterdamská, či Zmluva z Nice, hovoria veľmi evidentne a jasne o tom, že sociálne partnerstvo má svoj význam.
Zúčastnil som sa pred niekoľkými týždňami na stretnutí na takzvanej vysokej úrovni v Bruseli, kde bolo stretnutie reprezentantov sociálneho departmentu vrátane Európskej komisárky pre sociálne veci spolu s vedením Medzinárodnej organizácie práce na čele s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu práce Juanom Somaviom. Európska komisia dávala MOP podklady na november 2003, kde v roku 2003 v novembri Medzinárodná organizácia práce má predložiť dokument o globalizácii a o sociálnych a ekonomických právach. Aj v tejto súvislosti treba uviesť, že otázka sociálneho dialógu, sociálneho partnerstva patrí medzi základné hodnoty nielen európskej sociálnej a právnej kultúry, ale aj svetovej sociálnej a právnej kultúry. V tejto súvislosti Zákonník práce, jeho novela vlastne vyraďuje istým spôsobom z tých kompetencií príslušné odborové orgány v podnikoch, závodoch a posilňuje princíp participácie prostredníctvom závodných rád. Nepovažujem to za protiústavné ani protiprávne, je to vec legitímneho rozhodnutia väčšiny alebo toho, kto vládne. V tejto súvislosti treba, znovu opakujem, posilňovať aj na úrovni odborov i zamestnávateľských zväzov postavenie vyšších orgánov, ktoré by mali pripraviť seriózne odborné poklady na kolektívne tarifné vyjednávanie.
V tejto súvislosti, a tým aj končím, si myslím, že aj tie peripetie, ktoré viedli k tejto novele Zákonníka práce, vlastne sú eliminované a celkovo možno povedať, že po určitých výhradách či po diskusiách vo výbore je možné celkom s touto novelou súhlasiť.
Ďakujem pekne niektorým, ktorí si ma vypočuli. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem pekne.
Pani spravodajkyňa? Nie. Aj vám ďakujem.
Vážená Národná rada, chcem vám navrhnúť, nakoľko nasledujú ešte ďalšie prvé čítania, či by sme sa nevedeli dohodnúť, aby sme o týchto prvých čítaniach hlasovali až po prerokovaní všetkých prvých čítaní, to znamená, predpokladám, okolo 15.30 - 16.00 hodiny. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.
Takže budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 176, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 164. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Andrej Hajduk.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia. Podstatou novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh, tlač 176, je vytvoriť zákonné podmienky pre prevádzkovateľov malých liehovarníckych závodov typu ovocný liehovar a octáreň. Ich produkty sú doplnkovým sortimentom na trhu. Ide o zmiernenie tvrdosti zákona, ktorý dnes vyžaduje od prevádzkovateľov ovocných liehovarov a octární preukázať základné imanie vo výške 20 miliónov Sk, čo je neprimerané pre tento typ prevádzok a hrozí ich zánik. Tieto liehovarnícke závody a octárne vyrábajú produkty, ktoré spĺňajú požiadavky Európskej únie. Z tohto pohľadu je v záujme Slovenskej republiky, aby ich produkcia nebola ohrozená. Novela zákona sa týka asi 14 prevádzkovateľov ovocných liehovarov a 3 octární. Touto novelou zákona vytvárame pre obce a podnikateľské subjekty možnosť spracovania našich prebytkov ovocia, vytvoriť nové pracovné príležitosti a napokon rozvoj vidieka. Novela zákona umožňuje, aby zodpovedný zástupca žiadateľa mohol byť aj stredoškolák s primeraným odborným vzdelaním a praxou. Návrh rieši aj súlad so zákonom o ochrane osobných údajov. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Návrh zákona bol konzultovaný s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a preto, vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Zoltánovi Horváthovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 31 z 8. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trhu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. marca 2003 číslo 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh skupiny poslancov prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.