V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vyjadriť stanovisko.

Nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Iba pár slovami. Prakticky celú problematiku sme prerokovali v spomenutých troch výboroch, v gestorskom výbore, pre financie, rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo a pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ba dokonca ešte aj v ústavnoprávnom výbore. Chcem vám poďakovať za výdatnú podporu tohto nášho návrhu.

V gestorskom výbore s určitými návrhmi vystúpilo ministerstvo a v gestorskom výbore sme diskutovali na túto tému bohato a zapracovali sme do spoločnej správy riešenie, ktoré nie je ideálne. Bolo by lepšie také riešenie, aké navrhuje pán kolega Šulaj, no ale dohodli sme sa na tom, že v tomto kalendárnom roku na vyriešenie týchto problémov nebude dostatok voľných finančných prostriedkov na príjmovej stránke nášho rozpočtu. Tak teda návrh, ktorý predkladá ministerstvo financií, hodnotím ako kompromisný návrh a nie je ideálnym návrhom, ale na strane druhej je lepší než súčasný stav. Tak práve preto vás žiadam, aby ste podporili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov, tak ako to uvádza pán spravodajca.

Ďakujem vám pekne za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu v súlade s dohodou o tom, že hlasovať budeme okolo 18. 00 hodine.

Pristúpime k rokovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o určení orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií.

Návrh uznesenia, ktorý vypracoval a predložil výbor pre sociálne veci a bývanie, ste dostali ako tlač č. 199.

Dávam slovo predsedovi tohto výboru poslancovi Vojtechovi Tkáčovi, aby návrh uviedol.

Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám na rokovanie a schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o určení orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií, tlač 199.

Výbor z vlastnej iniciatívy prerokoval na 11. schôdzi dňa 8. apríla 2003 aplikáciu zákona č. 312/ 2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 12 ods. 3 prvej vety citovaného zákona taxatívne určené služobné úrady Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Kancelárie verejného ochrancu práv predkladajú svoje návrhy systemizácií Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi. Výbor navrhuje, aby to boli tie výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokúvajú návrhy ich rozpočtových kapitol v zákone o štátnom rozpočte. Výborom predložený návrh uznesenia navrhuje na tento účel určiť tieto orgány - ústavnoprávny výbor ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a Kancelárie Ústavného súdu, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie Národnej rady a Najvyššieho kontrolného úradu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako orgán na prerokovanie návrhu systemizácie Kancelárie verejného ochrancu práv.

Výbor Národnej rady svojím uznesením pre sociálne veci a bývanie súhlasil uznesením č. 74 z 8. apríla 2003 s návrhom uznesenia Národnej rady o určení orgánov, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Skončil som, pán predsedajúci.

Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a súčasne vás prosím, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu.

Otváram rozpravu k prednesenému bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Opýtam sa na ústne prihlášky. Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy a zároveň ukončujem rozpravu. To je všetko. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli.

Pán poslanec, ďakujem.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2003.

Správu vlády ste dostali ako tlač 171 a spoločnú správu výborov ako tlač 171a. Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. Máte slovo, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Som rád, že môžem pred vás predstúpiť v čase, keď Slovenská republika úspešne završuje integračné úsilie, ktoré po uplynulé roky predstavovalo zahraničnopolitickú prioritu č. 1. Môžem bez váhania povedať, že Slovensko sa už úplne reálne priblížilo k dosiahnutiu strategických cieľov, ktoré dlhé roky určovali a určujú naše kroky nielen v oblasti zahraničnej politiky, ale aj v oblasti smerovania celej našej spoločnosti. Vynaložená námaha a práca sa nám plne vrátila v podobe výsledkov novembrového samitu 2002 Severoatlantickej aliancie v Prahe a samitu Európskej únie v Kodani v závere uplynulého roka. Pozvanie do NATO a ukončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou upevnilo medzinárodné postavenie Slovenska a zvýšilo jeho prestíž. Tento úspech sme dosiahli vďaka nasadeniu strategického plánovania, ako aj súčinnosti jednotlivých zložiek celej spoločnosti.

Chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa aj vám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky za osobný podiel na tomto výsledku, ktorý výrazne ovplyvní ďalší rozvoj Slovenska v nasledujúcich rokoch.

Ukončenie prístupových rokovaní s Európskou úniou na Kodanskom samite otvorilo cestu k podpisu prístupovej zmluvy, k jej následnej ratifikácii a k tomu, aby sa Slovensko od 1. mája 2004 stalo plnoprávnym členom únie. Výsledok rokovaní predstavuje prijateľný kompromis z hľadiska Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska členských krajín Európskej únie.

Slovenská republika v konečnom dôsledku dohodla s Európskou úniou realizáciu svojich zámerov, pozitívnu rozpočtovú situáciu v roku 2004, rovnováhu práva záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a kvót. Dohodnuté podmienky vstupu najmä v oblasti hospodárskej predstavujú len prechodné usporiadanie pomerov medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Majú zabezpečiť čo najhladšie etablovanie sa Slovenskej republiky v Európskej únii. Trvalý prínos integrácie do Európskej únie spočíva v skutočnosti, že Slovenská republika sa stane členom politicky a hospodársky stabilného priestoru založeného na hodnotách slobody, demokracie a právneho štátu. Súčasne sa stane subjektom rozhodovania na európskej úrovni, čím získa nové pole pôsobnosti na presadzovanie svojich záujmov. Príkladom toho, že Slovensko sa už teraz prostredníctvom svojich zástupcov v Konvente o budúcnosti Európy aktívne zúčastňuje na diskusii o budúcej podobe Európskej únie. V oblasti integrácie do NATO vyvinula Slovenská republika maximálne úsilie, aby na novembrovom samite aliancie v Prahe dostala pozvánku od aliancie a začala tak prístupové rokovania do tejto organizácie.

Na prelome rokov 2002 a 2003 sa uskutočnili prístupové rozhovory s NATO, ktoré potvrdili politické, právne, rozpočtové a vojensko-obranné záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k aliancii. Rokovania sa medzičasom úspešne zavŕšili podpisom prístupových protokolov zo strany 19 členských štátov v NATO dňa 26. marca tohto roku. Slovensko si tým otvorilo cestu do transatlantického bezpečnostného priestoru, ktorý z hľadiska efektívnosti a poskytovaných garancií je najvhodnejší na zabezpečenie bezpečnosti Slovenskej republiky.

V bilaterálnej oblasti v roku 2002 sa aktívne rozvíjali dvojstranné vzťahy najmä s krajinami prioritného záujmu so susednými krajinami, s členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ako aj s kandidátskymi krajinami do týchto organizácií.

Zároveň sme sa usilovali o vyvážené a vzájomne výhodné vzťahy a o intenzifikáciu hospodárskych vzťahov s ostatnými krajinami sveta na princípoch vzájomného rešpektovania a vzájomnej výhodnosti.

Chcem tu vyzdvihnúť aj vyšehradskú spoluprácu, ktorá ako neinštitucionalizovaná spolupráca Slovenskej republiky, Českej republiky, Poľska a Maďarska potvrdila aj v uplynulom období svoju opodstatnenosť. Vyšehradská štvorka ukázala, že prostredníctvom dialógu je schopná riešiť existujúce otvorené otázky a zbližovať stanoviská príbuzných stredoeurópskych krajín. Posilňovala sa tým stabilita a bezpečnosť celého regiónu. Osobitný prínos zaznamenala pre Slovensko, keď nám naši partneri z V4 svojou podporou významne pomohli dobehnúť zameškané. Slovensko aj vďaka svojmu aktívnemu pôsobeniu v medzinárodných organizáciách - v Organizácii Spojených národov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v Rade Európy, v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ale aj v ďalších medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach dokázalo, že je dôveryhodným partnerom pre ďalšie štáty, že prispieva ku globálnej bezpečnosti a stabilite.

Potvrdili sme ochotu a schopnosť podieľať sa na boji proti terorizmu, ktorý v súčasnosti vystupuje ako aktuálna celosvetová hrozba. Slovensko cíti mieru svojej zodpovednosti a v rámci svojich možností prispieva ku zvýšeniu stability v ohrozených oblastiach.

V roku 2003 naše pôsobenie nadväzuje na výsledky dosiahnuté v uplynulom období a zameriava sa prioritne na realizáciu ďalších krokov potrebných na definitívne zavŕšenie integračných procesov do EÚ a NATO a na vytvorenie podmienok na efektívne pôsobenie v integračných zoskupeniach, ako aj na ďalší rozvoj vzťahov so susednými krajinami a cezhraničnú spoluprácu. Naďalej pre nás zostáva mimoriadne dôležitým boj proti medzinárodnému terorizmu. Významnú súčasť slovenskej zahraničnej politiky predstavuje aj jej ekonomická dimenzia a ďalší dôraz na optimalizáciu a profesionalizáciu zahraničnej služby. Rok 2003 je v prvom rade rozhodujúci na úspešné zavŕšenie začlenenia Slovenskej republiky do euroatlantických integračných zoskupení. Naším hlavným cieľom je preto plná koncentrácia na záverečné úlohy. Ukončili sme prístupové rokovania s NATO a usilujeme sa o dosiahnutie čo najrýchlejšieho schválenia členstva Slovenskej republiky v národných parlamentoch členských štátov NATO. Vieme, že Kanada už ako prvá krajina ratifikovala prístupový protokol, teda naše členstvo. Podobne nás čaká ratifikačný proces v krajinách Európskej únie a naše domáce referendum, v ktorom sa naši občania vyjadria k členstvu Slovenskej republiky v Únii. Verím, že v tomto smere budeme mať aj vašu podporu.

Po podpise prístupovej zmluvy do Európskej únie, ku ktorému dôjde 16. apríla tohto roku v Aténach, sa Slovenská republika stane pozorovateľom v európskych inštitúciách, a to nám poskytne priestor na aktívne presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie. Umožní tiež v dostatočnom predstihu zaviesť a osvojiť si procedúry, ktoré po vstupe umožnia efektívne fungovanie Slovenskej republiky ako členskej krajiny.

Určite ste už informovaní, že dnes bol vykonaný ďalší veľmi dôležitý krok k tomu, aby sa podpis prístupovej zmluvy v Aténach uskutočnil. Európsky parlament vyjadril súhlas s budúcim členstvom desiatich kandidátskych krajín vrátane Slovenska. Určite viete o tom, že pri hlasovaní o Slovensku z 567 hlasujúcich za členstvo Slovenskej republiky hlasovalo 521 poslancov, proti 21 a 25 sa zdržalo.

Jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii v tomto roku je aj aktívna účasť na diskusii o budúcnosti Európskej únie s cieľom hájiť záujmy Slovenskej republiky pri príprave návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie v Konvente o budúcnosti Európy. Ten podľa všetkého by mal ukončiť svoju činnosť v júni. Následne sa bude konať medzivládna konferencia a pri všetkých rokovaniach zdôrazňujeme náš záujem zúčastniť sa na tejto medzivládnej konferencii a mať plnohodnotné zastúpenie a možnosť zúčastňovať sa na diskusiách a na rozhodovaní v nej. Po podpise protokolu o našom pristúpení k Severoatlantickej zmluve je Slovenská republika už dnes so štatútom pozorovateľa, je pre ňu otvorená väčšina výborov a pracovných skupín Aliancie. Až do získania plného členstva v NATO bude mať Slovenská republika možnosť účasťou na práci Aliancie, zvýšiť svoju pripravenosť plne prevziať všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO, prispôsobiť svoje mechanizmy, teda naše rozhodovacie mechanizmy a pripraviť kvalifikovaný personál pre prácu v štruktúrach Aliancie.

V oblasti bilaterálnej spolupráce okrem prioritného rozvoja vzťahov so susednými krajinami sa budeme naďalej venovať intenzívnemu rozvoju vzťahov s krajinami EÚ a NATO aj s cieľom uľahčiť ratifikačný proces súvisiaci so vstupom do Európskej únie a NATO. Budeme, samozrejme, sa venovať aj rozvoju vzťahov s krajinami západného Balkánu a východnej Európy. Za prioritu Slovenskej republiky vo vzťahu ku každej krajine v bilaterálnej oblasti považujeme vzájomne výhodné a vyvážené obchodno-ekonomické vzťahy.

V rámci multilaterálnej diplomacie budeme naďalej aktívne pôsobiť v systéme OSN, OBSE, OECD, vo Svetovej obchodnej organizácii, v Rade Európy, ale aj v ďalších medzinárodných organizáciách a regionálnych zoskupeniach.

Panie poslankyne a poslanci, prirodzene, že odpočet aktivít v oblasti zahraničnej politiky je veľmi široký a poskytuje ho tlač, ktorú ste k tomuto bodu rokovania dostali.

Na záver by som ešte raz zdôraznil, že súčasnú dobu považujeme z hľadiska budúceho vývoja Slovenska za skutočne mimoriadne významnú. Zavŕšenie integračného procesu postaví aj slovenskú zahraničnú politiku do novej pozície. Členstvo v EÚ a v NATO otvára nové dimenzie na realizáciu slovenských zahraničnopolitických cieľov. Z integrácie sa stále viac stáva nástroj na presadzovanie našich záujmov. Popri tradičných nástrojoch zahraničnej politiky, akými sú multilaterálna a bilaterálna diplomacia, Slovenská republika získava nový prostriedok realizácie zahraničných cieľov, a to je pôsobenie v integračných zoskupeniach.

V tejto súvislosti si musí Slovensko nanovo zadefinovať aj svoje priority v zahraničnej politike. Chceme tak urobiť zodpovedne.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenul šesť bodov, ktoré budú podľa nášho názoru rozhodujúce. Odzneli na nedávnej hodnotiacej konferencii o zahraničnej politike, ktorú organizoval Slovenský inštitút medzinárodných štúdií.

Po prvé. Slovensko má bezproblémové vzťahy so svojimi susedmi a tento čistý štít v susedských vzťahoch chceme zachovať, ďalej rozvíjať a prehlbovať. Najmä vo vzťahu s Ukrajinou existuje obrovský a doposiaľ plne nevyužitý potenciál na rozvoj vzájomných vzťahov.

Po druhé. S oblasťou susedských vzťahov úzko súvisí rozvoj vyšehradskej spolupráce. Táto spolupráca pôvodne zameraná na výmenu skúseností a vzájomnú podporu v integračných procesoch a pri postkomunistickej transformácii sa dnes mení. Ani po zavŕšení integračného úsilia však nestratí vyšehradská spolupráca na aktuálnosti a môže sa stať jedným z významných prostriedkov presadzovania národných a štátnych záujmov všetkých štyroch štátov v Európskej únii.

Po tretie. Kľúčovú prioritu bude predstavovať pôsobenie v troch najdôležitejších integračných zoskupeniach - v EÚ, NATO a OECD s dôrazom nielen na pasívne členstvo, ale aj na aktívne, transparentné a principiálne formulovanie a presadzovanie našich záujmov s osobitným dôrazom na potrebu zachovania a ďalšieho prehlbovania transatlantickej väzby.

Po štvrté. Slovensko by malo naďalej jasne, otvorene a jednoznačne definovať svoje postoje ku krízam, krízovým otázkam súčasného sveta, akými sú situácia na Balkáne alebo na Blízkom východe.

Po piate. Jednou zo základných priorít by mala byť aj spolupráca a strategické partnerstvo Slovenska a Spojených štátov.

Po šieste. Ďalšiu prioritu by mal predstavovať záujem na dobrých a partnerských vzťahoch s Ruskou federáciou.

Panie poslankyne a páni poslanci, uvedené priority by mali vyústiť do výsledného vektora, ktorý určí smerovanie zahraničnej politiky Slovenska v nových podmienkach. Nezávislá Slovenská republika desať rokov po nadobudnutí svojej samostatnosti sa ako suverénny a plnoprávny člen medzinárodného spoločenstva stáva súčasťou strategického partnerstva odlišného od tradičných medzinárodných organizácií. Integračné zoskupenia, ktorých súčasťou sa stávame, nie sú len spoločenstvom záujmov, ale aj spoločenstvom hodnôt. Hodnôt predstavujúcich fundament európskej a v širšom kontexte západnej civilizácie. Slovensko sa tak symbolicky desať rokov po nadobudnutí nezávislosti vracia tam, kde po stáročia patrilo.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Jána Figeľa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ctení hostia. Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003, tlač 171, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 161 z 10. marca 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil zahraničný výbor.

Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre obranu a bezpečnosť na 10. schôdzi prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie túto správu. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na svojej 8. schôdzi prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie predmetnú správu. Výbor Národnej rady pre európsku integráciu prijal na 8. schôdzi uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade uvedenú správu vziať na vedomie. A nakoniec. Zahraničný výbor na svojej 13. schôdzi prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003.

Predmetná správa bola schválená uznesením zahraničného výboru zo dňa 7. apríla 2003. Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady odporúča Národnej rade vziať predmetnú správu na vedomie.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť k tomuto bodu rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k prerokúvanému dokumentu. Chcem vás informovať, že písomne sa prihlásili za kluby - za SDKÚ poslankyňa Masácová, za stranu ANO poslanec Béreš a za stranu SMER poslanec Hanzel. Ako prvá bude hovoriť poslankyňa Masácová.

Máte slovo. Nech sa páči.

P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia. Na výsledky, ktoré dosiahla zahraničná politika Slovenskej republiky v uplynulom období, môžeme byť právom hrdí. Oblasť zahraničnej politiky bola nepochybne jednou z najúspešnejších v podmienkach našej krajiny vôbec. Prejavilo sa to nakoniec aj na pôde parlamentu v širokej podpore zahraničnopolitického smerovania Slovenskej republiky, ktoré predstavovalo a predstavuje jednu z najkonsenzuálnejších tém. Odráža sa to aj v správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR za rok 2002 a zameraní zahraničnej politiky na rok 2003.

Správa je vyváženým dokumentom, ktorý mapuje všetky oblasti zahraničnej politiky s dôrazom na naše priority. Z materiálu je čitateľný dôraz na otázky integrácie a spolupráce s partnermi z európskych a transatlantických integračných zoskupení, na spoluprácu so susednými krajinami a regiónmi. Oceniť možno aj dôraz, ktorý materiál, najmä vo svojej prílohe, kladie na ekonomický rozmer diplomacie.

Hraničnými momentmi v zahraničnej politike v roku 2002 boli bezpochyby pražský samit NATO a kodanský samit EÚ, kde sme dostali pozvánky do Severoatlantickej aliancie, respektíve do Európskej únie. Od týchto úspechov sa budú odvíjať míľniky v zahraničnej politike aj v tomto roku. Jeden z nich sme už dosiahli podpisom prístupových protokolov s NATO 26. marca a nasledujúci sa blíži, podpis prístupovej zmluvy s EÚ 16. apríla. Následný ratifikačný proces zavŕši dlhoročné úsilie celej našej spoločnosti a definitívne našu krajinu pripojí k priestoru demokracie, slobody, prosperity a bezpečnosti. Napriek istým kontroverziám, ktoré tieto procesy z času na čas sprevádzajú, to bude úspech, ktorý v plnom rozsahu možno oceníme až s istým časovým odstupom.

Výsledky prístupových rokovaní s EÚ nemožno zužovať na parciálne otázky dotácií do poľnohospodárstva alebo prechodných období v niektorých oblastiach. Ako celok predstavujú dosiahnuté výsledky realistický kompromis, ktorý vytvára dobrý základ na plynulé a bezbolestné začlenenie Slovenska a ďalších krajín strednej a východnej Európy do EÚ, a to tak z hľadiska Slovenska a ďalších pristupujúcich krajín, ako aj z hľadiska EÚ a jej členských štátov.

Dôležitým krokom na ceste zavŕšenia integračných ambícií bude májové referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Je dôležité, aby si každý zodpovedný článok štátnej moci splnil povinnosti, ktoré mu v tomto smere vyplývajú. Súčasne bude však nemenej dôležité, aby sa aj otázka informovanosti verejnosti stala súčasťou úsilia všetkých zložiek spoločnosti od najvyšších štátnych orgánov cez samosprávy a tretí sektor až po jednotlivých občanov, ktorých aktívny prístup je v tomto smere kľúčový. Podobne je tomu aj v prípade NATO. Rozhodnutie o pozvaní SR je potvrdením a ocenením doterajšieho úsilia jej reformných krokov na všetkých úrovniach. Slovenská republika nemá k členstvu v tejto organizácii inú alternatívu. NATO okrem najlepších bezpečnostných záruk pre Slovensko predstavuje transatlantické puto, ktoré chceme posilňovať.

Členstvo v NATO je v súlade so širšie koncipovaným smerovaním zahraničnej aj bezpečnostnej politiky. Jej súčasťou sú aj spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie, pôsobenie v rámci OSN a OBSE. Slovensko potvrdilo svoju pripravenosť prispievať k upevňovaniu stability a bezpečnosti v euroatlantickom priestore nielen ako pasívny konzument bezpečnosti, ale aj jej aktívny prispievateľ. Zúčastňujeme sa na viacerých mierových a diplomatických misiách pod záštitou OSN, OBSE, NATO a EÚ. V súčasnosti pôsobí v zahraničných mierových misiách viac ako 800 príslušníkov slovenských ozbrojených síl Slovenskej republiky. Naše členstvo v NATO naše možnosti ďalej rozširuje. Jednou z najkontroverznejších tém dneška - irackú otázku - je potrebné takisto vnímať v kontexte strategického smerovania Slovenskej republiky. Slovensko vždy deklarovalo komplementaritu európskej a transatlantickej integrácie a záujem na ďalšom upevňovaní transatlantickej väzby. O to náročnejšie bolo rozhodovanie v čase, keď samotná Európska únia nemala jednoznačné stanovisko. Slovensko však od začiatku krízy malo jasný postoj k tomuto problému. Vychádzal zo zodpovedného posúdenia nášho dlhodobého strategického zamerania, najmä však zo sledovania základných hodnôt a princípov, ktoré si naša krajina ctí a ktoré vyznáva.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s ohľadom na uvedené mi preto nezostáva iné ako v mene celého poslaneckého klubu SDKÚ poďakovať tak vláde, ako aj ministerstvu zahraničných vecí, ale najmä a osobitne pánu ministrovi Kukanovi. Poďakovať za prácu vykonanú v zahraničnopolitickej oblasti v roku 2002 a vyjadriť presvedčenie, že v tomto roku sa podarí úspešne zavŕšiť predovšetkým integračné priority Slovenskej republiky, ale aj jej ďalšie zámery.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalší bude hovoriť za stranu ANO pán poslanec Béreš. S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Podracká.

Máte slovo.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Masácová hovorila o prístupových zmluvách. Chcela by som sa v tejto súvislosti opýtať pána ministra, či do našich prístupových zmlúv bola zahrnutá deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o kultúrnej a etickej zvrchovanosti Slovenska, tak ako je to napríklad v Poľskej republike, kde je takáto deklarácia súčasťou prístupových zmlúv, respektíve či by sa tento krok nedal napraviť ešte teraz alebo v blízkej budúcnosti.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Béreš za stranu ANO.

I. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan za svoj rezort predložil plénu správu o plnení úloh zahraničnej politiky za minulý rok a o zameraní zahraničnej politiky na tento rok. Hoci ide o rutinný materiál, ktorý sa každoročne prezentuje na tejto pôde, nedá mi nepovedať, že táto správa je v niečom odlišná od predchádzajúcich. Predovšetkým v tom, že Slovensko sa priblížilo na dosah ruky tým strategickým cieľom, ktoré určovali kroky zahraničnej politiky a smerovanie celej spoločnosti. Domnievam sa, že toto obdobie, ktoré správa predstavuje, je minimálne rovnako kľúčovým, ako bol rok 1989. Zo správy sa dá vyčítať, čo v minulom roku rezort zahraničia v tejto oblasti vykonal a musím konštatovať, že toho nebolo málo. Správu považujem za cenný, vyvážený zdroj informácií a svedectvo o tejto dobe. Pokiaľ ide o integráciu do Európskej únie v prístupových rokovaniach, dosiahli sme realistický a prijateľný kompromis tak z hľadiska Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska členských krajín Európskej únie. Slovenská republika v konečnom dôsledku dohodla s Európskou úniou realizáciu svojich zámerov, a to pozitívnu rozpočtovú situáciu v roku 2004, rovnováhu práv a záväzkov, ako aj akceptovateľnú výšku priamych platieb a kvót. Výsledky predstavujú logický dôsledok prístupových rokovaní. My sme si uplatnili prechodné obdobia v oblastiach citlivých pre Slovensko. To isté spravila Európska únia, respektíve jej štáty. Okrem toho je potrebné uviesť, že do Európskej únie nevystupujeme na päť či desať rokov. Ide teda skutočne o prechodné opatrenia, pomocou ktorých sa má preklenúť to najcitlivejšie obdobie, a to obdobie bezprostredne po rozšírení. Po vláde je teraz na rade verejnosť. Tá v referende rozhodne, či budeme súčasťou Európy. Preto je namieste položiť si otázku. Ak vláda vynaložila toľko úsilia v prístupových rokovaniach, je aj predreferendová kampaň adekvátna tomuto úsiliu? Treba dúfať, že úsilie ministerstva zahraničných vecí nebolo zbytočné a že i ďalší zodpovední predstavitelia výkonnej moci cítia svoj veľký diel zodpovednosti aj za úspech referenda a za následné kroky smerujúce k dôstojnému výberu kvalitného personálnu a projektov, ktoré povedú k plnému čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V prípade, že sa zachováme neprofesionálne, bude to mať katastrofálne následky pre slovenskú ekonomiku do roku 2013.

Uvedomujem si tiež, že je tu potrebné odlíšiť predreferendovú kampaň a informačnú kampaň. Podmienkou úspešnosti referenda je nadpolovičná účasť oprávnených voličov. Je potrebné mať na pamäti, že všetky doterajšie referendá, s výnimkou jedného, ktoré bolo zmanipulované, skrachovali práve na nízkej účasti občanov. Ak teda zdôrazňujeme význam mobilizácie verejnosti, nie je to preto, že by sme chceli masírovať mozgy slovenských voličov, ale preto, aby najdôležitejšie referendum v histórii Slovenska bolo v zmysle ústavy platné, a teda, aby sme jeho výsledky vôbec mohli brať na zreteľ bez ohľadu na jeho výsledok. Od toho je potrebné odlíšiť informačnú kampaň. Táto však nemôže byť ohraničená len referendom. Informačná kampaň bude prebiehať pred referendom, po referende, aj po našom vstupe. Bude to kontinuálny proces. Nech však nikto neočakáva od vlády, že počas predreferendovej kampane spraví za pár týždňov z občanov expertov na problematiku európskej integrácie. Naopak. Viesť násilnú kampaň a predkladať občanom kvantá informácií o Európskej únii by mohlo mať aj kontraproduktívny efekt. Nakoniec netreba zabúdať na individuálnu iniciatívu občanov. Treba sa preto opýtať aj to, do akej miery majú občania záujem o informácie o Európskej únii. Súvisí to aj s tým, že Európska únia ešte dnes nie je stále vnímaná ako skutočnosť, ktorá bezprostredne ovplyvňuje život našich občanov. Táto situácia sa bude meniť s blížiacim sa dňom vstupu, s ktorým bude rásť aj záujem občanov o Európsku úniu, a tým aj o ich informovanosť.

Dámy a páni, pokiaľ ide o vstup do Severoatlantickej aliancie a referendum, posledný vývoj dokazuje, že kaša okolo referenda o vstupe do NATO nie je taká horúca, ako ju varili iniciátori petície. To, že sa ani dodnes nepodarilo získať potrebných 350 000 podpisov, nepriamo dokazuje, že argumentácia o nadbytočnosti referenda bola správna. Spoliehali sme sa na mandát, ktorý sme získali od občanov vo voľbách, a občania svojím postojom tento mandát potvrdzujú. Potrebné podpisy sa nepodarilo nazbierať napriek tomu, že petičné hárky boli občanom podstrkované počas demonštrácie proti vojne v Iraku spolu s podpisovými hárkami proti vojne. Dialo sa tak napriek tomu, že bolo opakovane zdôrazňované, že vstup do Severoatlantickej aliancie a vojna v Iraku spolu nijako nesúvisia. Ak bolo vyhlásené referendum do Európskej únie a do NATO nie, bolo to dané odlišným charakterom týchto dvoch integračných modelov. Ak v Európskej únii dochádza k prenosu pomerne rozsiahlej časti zvrchovaných práv na Európsku úniu, v NATO sa tak nedeje. V podstate jediný záväzok, ktorý na základe Washingtonskej zmluvy preberáme, je záväzok kolektívnej obrany v duchu známeho hesla mušketierov Všetci za jedného, jeden za všetkých. Súčasne ak sa v Európskej únii čoraz viac zužuje právo na uplatnenie veta zo strany jednotlivého členského štátu, v NATO je konsenzus alfou a omegou rozhodovania. Ak sa nedohodnú všetci, žiadna dohoda nie je. Rozhodnutie môže zablokovať každý jeden štát uplatnením svojho práva veta.

Súvisí to nakoniec aj s ďalšou otázkou, a tou je politická zodpovednosť. Existujú otázky, ktoré sú vo verejnosti všeobecne prijímané s istou skepsou, nezáujmom, prípadne priamo s odporom. Súčasne však nie je možné nechať tieto oblasti vo vákuu. Otázka bezpečnosti je takouto otázkou. Často sa pri tom práve otázka bezpečnosti stane ľahkou korisťou populizmu a získavania politického kapitálu. Hoci to na prvý pohľad môže vyzerať paradoxne, verejná mienka nemusí byť vždy v súlade s verejným záujmom. Verejná mienka je náchylná zohľadňovať krátkodobý záujem. Verejný záujem však vychádza zo stredného a dlhodobých priorít. Tu potom nastupuje politická zodpovednosť a povinnosť politických elít postaviť sa voči populizmu a zohľadniť národnoštátne záujmy. Jednoducho to možno povedať tak, že riešenie niektorých otázok nepatrí na ulicu. Osobitne to platí v oblasti bezpečnosti.

Dámy a páni, uvedená otázka politickej zodpovednosti platí plne aj pre otázky súvisiace s vojnou v Iraku. Iracká vojna nie je vedená proti islamu, nie je vedená proti irackému ľudu. Je vedená proti režimu, ktorý opakovane demonštroval svoje pohŕdanie medzinárodným právom, medzinárodným spoločenstvom, ako aj základnými právami svojich vlastných občanov. Vlastníctvo zbraní chemického charakteru v rukách takého režimu v prepojení s hrozbou globálneho terorizmu predstavovalo hrozbu, ktorá si vyžadovala odpoveď. Hovoriť o vyvolaní vojny v Iraku spojeneckými silami je do istej miery aj naivné. Vojna tam totižto prebieha už dlhé roky. Vedie ju Saddámov režim proti vlastnému ľudu. Akurát to neprebiehalo v priamom prenose. Tí, ktorí dnes demonštrujú na námestiach proti zásahu v Iraku, sú tí istí, ktorí včera protestovali proti ekonomickým sankciám OSN voči Iraku, ktoré si za 12 rokov vyžiadali podľa niektorých zdrojov v dôsledku nedostatku potravy, liekov a podobne okolo milión obetí. Čo je humánnejšie? Tváriť sa pacifisticky a nechať umierať obete po tichu bez prítomnosti kamier, alebo rázne zasiahnuť proti jednému z najnehumánnejších režimov 21. storočia? Čo je lepšie? Čakať na dôkaz o vlastníctve zbraní hromadného ničenia v podobe nového 11. septembra, alebo takémuto útoku predísť? Umierajú nevinné obete. To je fakt. Spojeneckí vojaci však svoje životy tiež neobetujú z kratochvíle. Úspešný koniec vojenskej kampane nebude znamenať ďalšie utrpenie irackého ľudu, ale jeho definitívne oslobodenie a nádej na lepší život. Zdroje z irackej ropy konečne budú plynúť tam, kam patria - do rozvoja irackej spoločnosti, a nie do vývoja zbraní hromadného ničenia.

Na záver, hoci možno by to malo byť niekde v prvej polovici môjho vystúpenia, chcem zdôrazniť, že aj pri naplňovaní priority, ktorou sú dobré susedské vzťahy, si rezort zahraničia počínal dobre. Vzťahy so susedmi sú konsolidované, v niektorých ohľadoch nadštandardné. Aj pokiaľ ide o zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, oceňujem doterajší prístup ministerstva zahraničných vecí pri hľadaní takého riešenia, ktoré je v súlade s medzinárodným právom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hanzel. Ja sa ospravedlňujem, že som sa s pánom spoločným spravodajcom rozprával. Otváram prihlášky do faktických poznámok. Pani Bollová, pán Hopta, pán Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky a hovoriť bude pani poslankyňa Bollová.

Ďakujem pekne.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcela by som tu apelovať na city a vášne. Vecne si dovolím reagovať na to, čo tu bolo povedané o výsledkoch našej zahraničnej politiky. Chcem sa spýtať, aké ekonomické aspekty zahraničnej politiky boli akceptované, ak deficit zahraničného obchodu dosahuje stále vyššie a závratnejšie sumy. Po druhé, čo znamená konštatovanie, že ide o plynulé a bezbolestné začleňovanie Slovenskej republiky do Európskej únie, ak stúpa počet občanov v hmotnej núdzi. Dovoľujem si vysloviť takýto názor. Ku strategickým cieľom sa priblížila vláda, nie občania ani Slovenská republika.

A na záver si dovolím pripomenúť moju poznámku zo začiatku schôdze. Primälo ma k tomu vystúpenie pána poslanca Béreša, ktorý začal spomínať vojnu v Iraku. Nebudem rozoberať to, čo hovoril, ale chcem pripomenúť, že ak v Iraku zomierajú nevinní ľudia či spojeneckí vojaci, my sme navrhli na začiatku schôdze, aby si zasadnutie Národnej rady, toto zasadnutie uctilo všetky obete, doterajšie obete irackej vojny minútou ticha.

Pán predseda ani nik na tento náš návrh nereagoval.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta. Zapnite, prosím vás, mikrofón pánovi poslancovi Hoptovi.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán poslanec, zhruba pred rokom som mal možnosť stretnúť sa s pánom prezidentom ako poslanec vyššieho územného celku Prešovského samosprávneho kraja a vtedy pán prezident povedal, že verejná mienka dosahuje síce 60 percent a že na žiadosť mnohých predstaviteľov krajín, s ktorými je možnosť sa stretávať, ho upozornili, že je potrebné, aby sa udržala táto verejná mienka, pretože krajiny NATO požadujú, aby minimálne 60 percent občanov Slovenskej republiky bolo za náš vstup do NATO. Dnes je verejná mienka niekde inde a je jedna tretina. Ja sa pýtam, prečo aj napriek odporu drvivej alebo väčšiny občanov Slovenskej republiky, napriek opačnému názoru má naša krajina vstupovať a nedáme možnosť sa občanom vyjadriť v referende. To je po prvé.

Po druhé, to, čo ste vy hovorili, mi pripadá asi tak, že Spojené štáty majú dve armády. Jedna je demokratická, ktorá je v NATO, ktorá prejavuje demokratické názory, a jedna je okupačná, teroristická, ktorá v súčasnom období bojuje v Iraku a zabíja nevinných ľudí, zabíja deti. Ja si myslím, že musíme spájať tieto dva aspekty, pretože Spojené štáty sú vedúcou silou NATO podobne ako Anglicko a nedá sa jednoducho povedať, že Irak a NATO s tým nemá nič spoločné. Dve najsilnejšie vojenské armády zoskupenia NATO v súčasnom období bez mandátu OSN prepadli zvrchovaný štát, ktorý je súčasťou Organizácie Spojených národov a ničia jeho národné hospodárstvo, zabíjajú jeho ľudí. V tom je ten problém a my sme chceli, aby sa Národná rada dnes zaoberala aj touto otázkou. Žiaľ, v rámci demokracie ste povedali, že máme mlčať a že o takej dôležitej otázke sa nebudeme mať možnosť vyjadriť. Aj to je demokracia vo vašom podaní.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Neostáva mi iné, ako poďakovať pánovi Bérešovi za úprimné slová, ktoré vyjadril z pohľadu a z pozícií politickej strany ANO. Skutočne som vám povďačný, pretože je to tak, skutočne z vášho pohľadu sme pochopili a som presvedčený, že na základe vášho vystúpenia pochopila aj drvivá väčšina občanov Slovenska, prečo v Iraku musia umierať nevinné deti a ľudia. Preto, aby zisky z ropy a zo zdrojov predaja ropy išli tam, kde majú ísť. Kde asi? Do Spojených štátov amerických, že? Pre tých, čo tomu ešte nerozumejú, by som chcel povedať a obrazne, ak niekde niekedy vznikne konflikt v strednej Európe a niekto napadne Slovensko, pretože bude mať záujem o zdroje pitnej vody, ktoré sa na Slovensku nachádzajú, a budú tu hynúť deti a nevinní civilisti, nech občania tejto republiky pochopia, že to bude v záujme zase niekoho, ale v neprospech týchto občanov. Tak, ako je to v súčasnosti v neprospech občanov Iraku.

Ďakujem.