V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz reakciou na faktické poznámky pán poslanec Béreš.

I. Béreš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Mnohé veci odzneli v mojom príspevku. Asi kolegovia z komunistickej strany nepočúvali dosť pozorne, že vojna v Iraku sa spája s členstvom v NATO. V žiadnom prípade toto nesúvisí. Každá vojna v očiach občanov vo verejnej mienke má jednoducho negatívny ohlas u občanov. Nikto vojnu nechce. Len sa vás pýtam, páni kolegovia a kolegyne z komunistickej strany, kde ste boli, keď Saddám Husajn vraždil svojich občanov, občanov vlastnej krajiny, Kurdov chemickými zbraňami na severe Iraku. Vtedy vám to, samozrejme, neprekážalo. (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja by som poprosil pokoj v rokovacej sále.

Pokračujte, prosím.

I. Béreš, poslanec: Ja by som vás pekne poprosil, pán kolega, keby ste ma zo slušnosti nechali dohovoriť. Isteže máte v strane inú disciplínu, ale džentlmen agreement hovorí, nechajte ma dohovoriť a potom sa vyjadrite.

Ďakujem, už tieto nezmysly komentovať nebudem. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi za poslanecký klub Smer pán poslanec Bohumil Hanzel.

Máte slovo, pán poslanec.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Pred chvíľkou sme mali možnosť vypočuť si správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002. Správa je optimistická, pozitívna a skutočne z hľadiska dnešného zasadania nespochybniteľná. Áno, je pravdou, že aj významnou zásluhou tejto vládnej garnitúry sme sa dostali na prah Európskej únie aj na prah otvorených dverí NATO. Terminus technicus aj tejto vládnej garnitúry používam preto, lebo na týchto prioritách pracovala nielen vláda predošlá, i keď torzo je to isté, ale aj vláda predpredošlá a dokonca i terajšia opozícia. Bez podpory terajšej opozície by možno podpora verejnosti nebola na takej úrovni ako teraz. A v prípade negatívneho stanoviska celej opozície by som si nebol celkom istý ani len v referende o vstup do Európskej únie.

Skutočne si vážim prácu našich politikov v oblasti zahraničnej politiky, pokiaľ naším primárnym cieľom je vstup do Európskej únie a do NATO. Som však trošičku nervózny z vyjadrenia pána premiéra, kde povyšuje našu spoluprácu a partnerstvo s USA nad priority EÚ a NATO, ktoré boli proklamované v programovom vyhlásení vlády a vo volebnej kampani koaličných strán. Vyjadrovať sa v tom zmysle, že partnerstvo s USA je našou absolútnou prioritou, je trošku znepokojujúce najmä v dnešnej dobe, ktorá sa z ničoho nič zmenila z doby mierovej na dobu vojnovú. Na dobu vojnovú napriek nesúhlasu najvyššieho zákonného orgánu na svete, nesúhlasu OSN a Bezpečnostnej rady OSN.

Áno, máme právo pochybovať o flexibilite či funkčnosti OSN, ale dnes je to jediný zákonný orgán, ktorého právo je povýšené nad právo členských štátov a ktorým sa členské štáty musia riadiť. Nie je dôležité, či USA sú najväčším prispievateľom do OSN. Dôležitý je právny stav, ktorým sa i USA zaväzujú riadiť. Nemôžeme predsa akceptovať, aby sa svet riadil právom silnejšieho alebo právom divokého Západu. Chcem podotknúť, že my ako malý štát musíme dbať o dodržiavanie medzinárodného práva.

Áno, súhlasím s tým, že vzhľadom na prístupové zmluvy s Európskou úniou a NATO sme urobili obrovský kus cesty dopredu, ale dnes prechádza vývoj v týchto organizáciách trošku do inej podoby a je veľmi ťažké odhadnúť, čo sa asi stane v blízkej budúcnosti s NATO a možno aj s Európskou úniou.

Rozhodne dôjde k zmenám politickej i ekonomickej rovnováhy v oboch organizáciách, a preto si myslím, že naša reakcia je teraz trošku krokom do neznáma.

Chcel by som sa poďakovať vo svojom mene všetkým, ktorí urobili obrovský kus práce na medzinárodnom poli a ktorí otvorili dvere do Európy. Verím tomu, že naša diplomacia pomáhala, ako sa dalo, lebo naozaj stojíme na prahu EÚ, i keď cena doteraz nie je jasná a možno sa ukáže v budúcnosti ako príliš drahá. Zároveň chcem zdôrazniť, že veľká zodpovednosť za našu úspešnosť v čerpaní napríklad štrukturálnych fondov je na pleciach ministrov hlavne za SMK a chcem ich týmto vyzvať na maximálnu aktivitu v prospech našej vlasti. V prípade ich zlyhania to bude mať nedozerné následky až do roku 2013.

Nesmieme však zabúdať ani na to, že sa naša veľká európska politika ešte len začína. A z toho dôvodu musíme urýchlene konať napríklad v novom obsadzovaní našich zastupiteľských úradov v zahraničí, musíme dbať na dôslednú voľbu kvalifikovaných diplomatov, veľvyslancov, ktorí budú kvalifikovane a reprezentatívne pôsobiť na našich misiách v prospech našej Slovenskej republiky. Dnes nám táto časť zahraničnej politiky trošku pokrivkáva a výmena kádrov je veľmi pomalá.

Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko ďalších úvah o našej zahraničnej politike. Po naštartovaní vojny s Irakom sme sa podobne ako celá Európa ocitli vo zvláštnej situácii. Európska únia sa nezjednotila na postupe najväčšej a najsilnejšej krajiny NATO USA vo veci Iraku. Väčšina krajín Európskej únie je presvedčená, že dôvodom vojny nie je režim Saddáma Husajna, ale boj o ropu a strategické ciele vo svete. Toto nás, bohužiaľ, dostáva do zvláštnej situácie, a tak dnes nevieme, či naše urýchlené podporné konanie je správne, či nie. Verme už kvôli našim deťom, že áno. Tvorenie našej zahraničnej politiky sa dostalo zhodou náhod do ťažkej pozície, keď sa od nás žiadajú rýchle rozhodnutia od superveľmocí a keď nie vždy máme voľné ruky. Musíme rozhodovať múdro, i keď niekedy by sa žiadalo rozhodovať i srdcom. Múdri ľudia našej histórie tvrdia, že o malých veciach sa má rozhodovať rozumom a s veľkých srdcom.

Som skutočne veľmi rád, že pán premiér uskutočnil dôležitú návštevu v Rusku a pán prezident v Číne. Je mi len trošku ľúto kritiky, ktorá sa spustila na pána Fica, keď tieto krajiny navštívil pred jeden až dvoma rokmi. Som takisto presvedčený, že spolupráca s týmito veľmocami má rovnako veľký význam ako spolupráca s Amerikou.

Zároveň chcem konštatovať, že strana Smer si váži dosiahnuté výsledky Slovenskej republiky v zahraničnej politike, strana Smer je presvedčená, že má svoj podiel na pozitívnych krokoch našej politiky a že svojou zahraničnou politikou bude vždy prospievať našej spoločnosti.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Hanzelovi. S faktickou poznámkou na vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Ja chcem poblahoželať ministrovi Kukanovi a tímu slovenskej diplomacie k výsledkom, ktoré dosiahli. Nazdávam sa, že to bol jeden z najúspešnejších rokov našej zahraničnej politiky, ale dovoľte mi predsa, pán minister, dve poznámočky. Po prvé, musím povedať, že troška ma prekvapuje, že prerokúvame taký závažný materiál, ktorému hovoríme zameranie zahraničnej politiky na rok 2003 v apríli 2003. Myslím si, že zahraničná politika je taká vážna vec, že by sme mali o nej hovoriť najmenej koncom predchádzajúceho roka. A druhá poznámka. Čo mi trochu chýba v slovenskej zahraničnej politike alebo hovorme skôr v diplomacii, je to, čomu sa hovorí verejná diplomacia. Vieme všetci veľmi dobre, že všetky prieskumy verejnej mienky, najmä z krajín Európskej únie, ale aj z iných, ukazujú, že je dosť nízka znalosť vonku o Slovensku. Mnohí z nás sami máme skúsenosti, že si nás pletú so Slovinskom a podobne. Ja musím povedať, len tak žartovne hovorím, že pre mňa jedným z najväčších úspechov slovenskej verejnej diplomacie v minulom roku naozaj bol titul Majstrov sveta v hokeji 2002, pretože to bolo veľmi príjemné, keď som prišiel na Gibraltár a tam mi povedal guvernér - You are from Slovakia world champion in ice-hockey.

Ja chcem teda položiť otázku, či je nejaký úmysel v rámci rezortu ministerstva zahraničných vecí urobiť niečo také, ako, povedzme, v Spojených štátoch majú takzvaný odbor verejnej diplomacie, ktorý má práve za úlohu ovplyvňovať a prezentovať prijímateľa za hranicami Spojených štátov o pozitívach, o tom, čo dosiahli v kultúre a podobne. Čiže toto je moja otázka, či nemáme pocit, že slovenská verejná diplomacia by mala byť trochu aktívnejšia.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Masácová.

P. Masácová, poslankyňa: Pán kolega, vyjadrili ste sa, že spoluprácu s ostatnými veľmocami je takisto dôležitá ako spolupráca so Spojenými štátmi americkými. Ja by som len chcela pripomenúť, že predseda vlády sa včera a dnes zúčastnil na zahraničnej pracovnej ceste do Ruska, kde sa stretol so svojimi náprotivkami a kde sa rokovalo aj o spolupráci a obe strany vyjadrili podporu takejto budúcej spolupráci a chcú sa podieľať, takže vláda na tom pracuje.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Figeľ, ktorý je aj spoločným spravodajcom. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Využívam bod Správa o zahraničnej politike Slovenskej republiky na to, aby som sa zastavil pri jednej správe, tentoraz nie parlamentnej, ale správe z agentúry SITA. Dovoľte mi, aby som vám ju prečítal. Je to agentúrna správa zo SITY zo 4. apríla 2003 15.51 hodín: Prezident Schuster by súhlasil s umiestnením amerických vojsk v Slovenskej republike. Čítam. Prezident Rudolf Schuster by sa nebránil prítomnosti amerických vojsk na Slovensku. Súhlas s dislokáciou jednotiek u nás by podľa neho nebol problémom ani pre ostatných ústavných činiteľov, vládu či parlament. Na tlačovej besede po stretnutí s americkým veľvyslancom Ronom Veizerom vyhlásil, že táto otázka je síce predčasná, pretože takáto požiadavka zatiaľ neprišla. Ani jedna z krajín, kde americké vojská sú, sa nesťažuje. Naopak, miesta, kde Američania sú, získali. Citát jeho reči: Myslím si, že naše príslušné orgány, ktoré by tieto veci schvaľovali, určite by s tým nemali problémy ani ja. Uviedol prezident. Americký veľvyslanec potvrdil, že Spojené štáty začali už pred dvoma rokmi analyzovať možnosti nového efektívnejšieho rozmiestňovania svojich ozbrojených síl v Európe. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Správa potom pokračuje, ale tu končím čítanie. Musím sa priznať, že keď som si túto správu prečítal, tak mi trochu stiahlo v hrdle. (Ruch v sále.)

Dámy a páni, nuž neviem, ale hlava štátu takto ľahkovážne, aby sa vyjadrila k umiestneniu cudzích vojsk v krajine, nuž to som ešte nepočul. Pýtam sa, pán prezident hovorí, že by s tým iste nemala problém ani vláda. Pýtam sa, či už pán prezident hovoril o tom s vládou, keď je taký sebaistý. V každom prípade pán prezident hovoril, že by s tým iste nemal problém ani parlament. Tak pýtam sa, či s niekým o tom hovoril. So mnou nie. Ale ja som, samozrejme, len obyčajný poslanec.

Dámy a páni, to nie je maličkosť, aby hlava štátu na svojej ceste v Spojených štátoch povedala, že spokojne tu môžu byť umiestnené trvale cudzie vojská. Čo to znamená? Znamená to, že my sme už nie schopní sami si udržať demokraciu? Alebo znamená to, že proste sa tu mení nejakým spôsobom zásadne stratégia mocenská, a to znamená, tu musia byť umiestnené vojská trvalo. No dobre, ale k tomu sa musí vyjadriť v hocakom prípade malá krajina, ale sa musí k tomu vyjadriť suverénne a pokojne. Ja nechcem teraz problematizovať účasť alebo prítomnosť amerických vojsk v Európe, ktorá zabránila prakticky rozpínavosti komunizmu, o tom tu nechcem hovoriť. Ale, aby niekto len takéto niečo pustil, postavil nás pred hotovú vec, tak takto si nepredstavujem ja zahraničnú politiku, jednej, opakujem, síce malej, ale suverénnej krajiny. A, samozrejme, v tejto súvislosti, a to sa týka už nielen pána prezidenta, ale v tejto súvislosti by ma celkom zaujímalo, aký bol názor pána prezidenta na dočasný alebo trvalý pobyt sovietskych vojsk v Československu. Lebo je možné, že tým, že bol, neviem aký, alebo ak bol taký istý, možnože, je to vlastne jedno, človek si zvykne na vojská, také alebo také, ale mali by sme všetci zvažovať svoje slová, pretože slová predstaviteľov štátu píšu históriu a Slovensko musí aspoň predstierať, že je suverénnou krajinou, keď by už aj nemalo.

Pán minister, verím politike, ktorú vy robíte, a verím, že dáte tieto niektoré slová na pravú mieru.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Ďalej vystúpi pán poslanec Figeľ. A, pardon, s faktickou poznámkou sa prihlásil pán Hopta.

Prosím, pán Hopta, keby ste sa počas vystúpenia predchádzajúceho rečníka prihlásili, aby sme to mohli organizovať.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Pán Mikloško, ja chcem oceniť vaše vystúpenie. Chcem povedať, že to nebolo po prvýkrát v tomto parlamente. Zrejme ako budúci kandidát na prezidenta sa usilujete aj o naše hlasy. Ja si to veľmi vážim. (Smiech z pléna.) Neviem, aké názory mal pán prezident do roku 1989, len vám chcem povedať, že všetci tí, čo boli v komunistickej strane, nie sú v iných stranách aj vo vládnych funkciách tak do roku 1989. Do novembra súhlasili s naším pobytom a po novembri boli proti. No, tak je to s pobytom sovietskych vojsk na našom dočasnom území. (Reakcie z pléna.) Čiže pán Mikloško, ešte raz vďaka a verím, že tak budete vo svojej zahraničnopolitickej orientácii pokračovať aj v budúcnosti.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega, len jedna poznámka, ja som nehovoril ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, ja som hovoril ako ten najobyčajnejší občan Slovenskej republiky, ktorý je zhodou okolností v tomto volebnom období poslanec, ale občan, ktorý chce mať pocit, že žije v krajine, ktorá má svoju základnú hrdosť, základný ľudský postoj. To je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Figeľ. (Reakcie z pléna.)

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia. Dovoľte mi niekoľko poznámok na viacero dimenzií našej zahraničnej politiky, pretože sme všetci jej aktérmi, či už jednotlivo alebo ako členovia výborov tejto snemovne a nakoniec, samozrejme, aj ako občania demokratického štátu. Tou najbližšou dimenziou zahraničnej politiky je vždy susedstvo. V uplynulých rokoch sa naozaj Slovensko stalo dobrým susedom svojmu okoliu. Hovoria to aj o nás, nemyslím si, že je to len náš subjektívny pocit alebo dojem. Slovensko-české vzťahy nie sú zaťažené minulosťou. Najlepší, veľmi viditeľný dôkaz - posledná cesta bývalého českého prezidenta a prvá súčasného viedla do Bratislavy. To je taká vzájomnosť alebo blízkosť vyjadrená na najvyššej úrovni, ktorá sa nám môže zísť aj v budúcich záležitostiach. Slovensko-poľské vzťahy sú naozaj bezproblémové, ale v kultúre a v hospodárstve je obrovský nevyužitý potenciál. Slovensko-maďarská relácia bola vždy najcitlivejšou. Podľa toho, či sa vlády či v Bratislave alebo v Budapešti dívali viac do minulosti alebo do súčasnosti a budúcnosti. Najviac túto reláciu zaťažuje susedným parlamentom prijatý zákon o zahraničných Maďaroch. My sme k tomu zaujali opakovane stanovisko. Dokonca aj nedávno v zahraničnom výbore. V podstate slovenský postoj trvá naďalej a dnes sa opiera aj o postoje európskych inštitúcií. Som presvedčený, že najlepšou odpoveďou na riešenia problémov či v minulosti, či vzťahov väčšín a menšín je demokratická účasť menšín na správe vecí verejných a primeraná podpora v oblasti kultúry a vzdelávania. Teda nie asimilácia, ale integrácia v rámci spoločnosti. A obdobne to, samozrejme, platí aj pre príslušníkov rómskej menšiny.

Hádam jedným z najúspešnejších modelov spolupráce za posledné desaťročie v Európe bola neformálna Vyšehradská štvorka. Prospela Slovensku a celému regiónu. Nám osobitne v mnohých záležitostiach nielen zviditeľňovania, ale hlavne novej dôvery, bezpečnosti a integrácie. Som presvedčený, že sa treba usilovať o túto spoluprácu aj naďalej. Jej význam vstupom do Únie alebo Aliancie sa nekončí. Ešte si dlho budeme podobní v ťažkostiach aj v možnostiach a vždy budeme susedmi. Rakúsko je na Slovensku stále viac prítomné cez investície a ekonomiku. V Rakúsku už nepočuť, a dnes to zaznelo veľmi jasne aj pri hlasovaní v Európskom parlamente v Štrasburgu, výhrady voči vstupu Slovenska do Európskej únie. Viditeľným a veľmi dôležitým potvrdením otvorenosti Rakúska pre intenzívnejšiu spoločnú budúcnosť by však bolo dobudovanie 20-kilometrového úseku diaľnice k slovenskej hranici. To by pomohlo evidentne, a nielen diplomacii.

Najväčším susedom a zároveň s najmenším využitím spolupráce je Ukrajina. Som presvedčený, že stabilita a rozvoj Ukrajiny, to je základný národnoštátny záujem alebo zahraničnopolitický záujem Slovenska. Schengenská hranica sa nesmie stať deliacou čiarou, ale novou čiarou spolupráce alebo líniou, priestorom európskeho susedstva. Tak ako vyšehradská spolupráca nie je náhradou za európsku integráciu, ale nástrojom pre tento cieľ, tak s prioritnou orientáciou Slovenska na EÚ a NATO nie je v rozpore záujem o strategické vzťahy so Spojenými štátmi americkými, respektíve o výhodné vzťahy s Ruskou federáciou. Problém nastáva vtedy, ak sa takéto vzťahy uprednostnia pred úsilím o hľadanie spoločného európskeho postoja. Náš prednostný záujem o účinnú európsku jednotu v zásadných otázkach nie je a nemá byť výrazom egoizmu, ale základnej a zásadnej spoluzodpovednosti za ďalší osud integrovanej Európy, za charakter jej vnútorných vzťahov a za jej vonkajšie pôsobenie. Slovensko je v strede kontinentu. Musí nám záležať na tom, aby sa takáto zemepisná charakteristika stávala aj geopolitickou. Aby sme boli v centre vzťahov, rozhodnutí a záujmov. Aby staré rozdelenie v Európe nebolo nahradené novým.

Vážení prítomní, európska téma aj v tejto sále intenzívne od januára, ale vlastne už dlhší čas nikdy nebola viac rozvíjaná a začína to byť súčasť našich rokovaní veľmi pravidelne. Je to dobré. Vlastne stáva sa to, čo je potrebné, aby sa európska dimenzia stala súčasťou našej politiky, našej ekonomiky, nášho práva, kultúry. Sme presvedčení, že vrátenie Slovenska na cestu a spoločný vstup do Európskej únie, to, že sa dnes hlasuje o Slovensku spolu s ostatnými, že sme získali najmenej hlasov proti dnes v Štrasburgu zo všetkých kandidátskych krajín, je výrazom úsilia a výsledkov, ovocia, ktoré to prinášalo v posledných rokoch. A treba oceniť všetkých aktérov, ktorí takúto komunikáciu a dôveru Slovenska v okolí a vo svete napomohli.

Som presvedčený, že Únia by mala byť dobre zorganizovaným spoločenstvom členských krajín s kombináciou komunitárnej a medzivládnej metódy spolupráce. V komunitárnej oblasti vonkajšieho obchodu, hospodárskej súťaže, poľnohospodárskej politiky, menovej politiky pre krajiny, ktoré prijali euro. Medzivládna, vo viacerých záležitostiach posilnená, by mala charakterizovať spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti, vonkajších vzťahov a obrannej politiky. Budeme ďalej presadzovať, hovorím to za kresťanských demokratov, aby štáty Únie si naďalej ponechali výlučnú právomoc v oblasti priamych daní, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, trestného práva a obrany. To neznamená izolacionizmus, to neznamená nezúčastnenosť, to znamená konsenzuálnosť rozhodnutí s tým, že rozhodnutia sú potom vážne a efektívne pre dohodnutú politiku. Pretože osobitne na priebehu irackej krízy je evidentné, že rozdelená Únia nie je spôsobilá byť efektívnym aktérom v medzinárodných záležitostiach. A rozšírená Únia spolu s nami nemôže zostať len najväčším trhom a najbohatším darcom rozvojovej pomoci. Potrebuje účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku s obrannou dimenziou. Základom na to však musí byť skutočná vôľa jej členských štátov. Jednota v Európe však nemôže byť postavená iba na ekonomike. Musí byť postavená na súlade základných hodnôt. Zápas o úsilie a zhodu v osvedčených hodnotách je pred nami, v Európe aj vo svete.

Tak ako som naznačil, európska integrácia by nemala byť doménou len zahraničnej politiky. Má byť stále zreteľnejšia vo vnútroštátnej agende, v celospoločenskom záujme a v celospoločenských rozhodnutiach. Najbližšími pred nami budú májové referendum, o rok prvé európske voľby a niekedy potom aj rozhodovanie o novej ústavnej zmluve.

Chceme k tomu prispieť, tak ako sa aj teraz snažíme a možno ešte viac po predložení uceleného konceptu a pohľadu z vlády na reformy európskych inštitúcií, pretože mali by to byť reformy, ktoré zohľadnia náš prirodzený záujem, parametre a možnosti v rozšírenej 25-člennej Európskej únii.

Čo sa týka Aliancie, zajtra ráno bude táto snemovňa hlasovať o prístupovom protokole o súhlase so zmluvou, ktorou toto spoločenstvo pred 54 rokmi vzniklo. Som presvedčený, že už príprava, ale aj členstvo budú mať výrazný vplyv na reformu ozbrojených síl, na náš krízový manažment, na ochranu utajovaných skutočností a bezpečnostné previerky osôb a firiem.

NATO znamená jednoducho aj viac poriadku v našich ozbrojených silách, v Správe štátnych hmotných rezerv, v spravodajských službách, vo všetkých dimenziách našich služieb. A Slovensku viac poriadku, transparentnosti, menej korupcie tak ako v každej krajine naozaj prospeje. Do Aliancie nevstupujeme preto, aby sme sa pridávali k jednotlivým členom, ale aby sme boli spojencom všetkým tak, ako to od všetkých chceme očakávať a aby sme spolu vytvárali politiku Aliancie. Vstupom do Únie a do NATO sa iba posunieme do priestoru väčšej stability bezpečnosti ako základov väčšej prosperity, a to znamená výzvu, aby sme sa stali aktívnymi spolutvorcami politiky týchto organizácií.

Som presvedčený, že aj vzhľadom na súčasné hrozby terorizmu, na súčasnú vojnovú krízu alebo konflikt v Iraku by sme sa mali veľmi usilovať zasadzovať v medzinárodných vzťahoch o skutočné ľudské práva a spravodlivosť, pretože mier je ovocím spravodlivosti, za prednosť práva pred silou.

A keďže tieto hodnotové záležitosti by mali byť základom aj v priestore, do ktorého vstupujeme, chcel by som ešte prispieť osobitným návrhom do dnešnej diskusie. Už pani poslankyňa Podracká spomenula, či sa dá ešte vložiť deklarácia do prístupovej zmluvy. Podľa viedenského zmluvného práva, ktoré popisuje tvorbu, charakter medzinárodných zmlúv a ich záväznosť, ich súvislosti, sme stále v zmluvnom procese, ktorý je tvorený a ktorého aktéri až do doby definitívneho ratifikovania sú aktérmi v tom procese. Nevzdávajú sa svojho aktívneho prístupu a, samozrejme, treba rozlišovať medzi dohodami, ktoré vznikajú konsenzom obidvoch strán, to znamená 15 štátov Únie a Slovenska, alebo jednostrannými vyhláseniami, ale je dôležité, aby sme vstupovali do zmluvného priestoru, ktorý bude jasný, ktorý bude vytvárať dobré, priateľské vzťahy práve na základe zreteľných záväzkov práv a povinností.

Keďže zajtra bude vláda schvaľovať prístupovú zmluvu v jej definitívnej slovenskej verzii, takmer 5 000 strán textu, ktorý bude zaväzovať celú republiku od 1. mája 2004 až do času, kým sa táto zmluva ďalej nebude upravovať. Som presvedčený, že jasnejšie vymedzenie osobitne v oblasti tak citlivej, ako sú kultúrno-etické záležitosti, o ktorých sme tu rozprávali naposledy vo februári, ale ktorým sa táto snemovňa venuje už dlhšie, by bolo veľmi korektným a konkrétnym vyjasnením v oblasti, ktorá je dôležitá, ktoré nedorozumenia sú veľmi nepríjemné či už pred Európskym súdnym dvorom, alebo vo vzťahoch medzi členskými štátmi a orgánmi Únie.

Preto navrhujem, aby na základe pred rokom prijatej Deklarácie o zvrchovanosti členských štátov Únie v kultúrno-etických otázkach, na základe uznesenia tejto snemovne z 26. februára, ale aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby v súvislosti s vyjadrením jej súhlasu so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k zmluve o Európskej únii prijala nasledovné vyhlásenie:

Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje, že nič v ustanoveniach zmluvy o Európskej únii alebo zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá, alebo zmlúv, alebo aktov pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich tieto zmluvy nebráni ich upravovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť a ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti. Slovenská republika si vyhradzuje právo na zváženie svojej účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí. Tento text je úplne v súlade s predtým spomenutými uzneseniami alebo deklaráciou, alebo Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Je v súlade s princípom subsidiarity, je popísaním otvorených dverí, ktoré sú často spomínané. Toto je dnešné delenie kompetencií v Európskej únii a chceme, aby nielen bolo zachované, ale pri prípadných sporoch sa na takéto vyhlásenie prihliadalo. Nie sme jediní, ktorí by mali svoje vyhlásenie k prístupovej zmluve. Z členských štátov majú dodatky k zmluvám napríklad Nemecko, Rakúsko, Belgicko. Írsko napríklad ešte k Maastrichtskej zmluve, kde je vyhlásené, že nič v zmluvách o Únii nespochybní aplikovanie práva na život, ako je garantované v Írskej republike.

Podobné texty dodatkov do prístupovej zmluvy presadili kandidátske krajiny ako Malta a Poľsko. Malta na svojom území vyhlásila zvrchovanosť národnej legislatívy týkajúcej sa ochrany života a Poľská republika zvrchovanosť v morálnych otázkach predovšetkým týkajúcich sa ochrany ľudského života. Tá druhá časť, ktorá hovorí o zvážení účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí, vyplýva vlastne z obsahu deklarovanej výlučnej právomoci Slovenskej republiky.

Vláda, ktorá reprezentuje pri rokovaniach Slovenskú republiku a ktorej som mal česť byť hlavným vyjednávačom po celé obdobie, môže svoje vyhlásenie prijať pred podpisom zmluvy tak, aby bolo chápané ako súčasť zmluvného vzťahu, do ktorého štát následne vstúpi.

Ďakujem pekne za dôveru. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy, páni. Dovoľte aj mne trochu prispieť do tejto diskusie, aj keď si myslím, že vo výbore pre európsku integráciu sme uvedený materiál podrobili tak náležitej kritike, ako aj náležitej pochvale za výsledky, ktoré sa podarilo ministerstvu dosiahnuť. Veľmi ma mrzí, že táto diskusia, tak ako už spomínal aj jeden z rečníkov, prebieha až v apríli. Predstavovala by som si ako dobrý nástup na začiatok roka, aj keď rešpektujem, že otázka rozpočtu a programového vyhlásenia vlády a náš rokovací poriadok znemožnil tento postup. Pevne verím, že do budúcnosti budeme postupovať tak, aby sme sa k otázke zahraničnej politiky mohli vyjadriť v našom parlamente aj skôr.

Mnohé z vecí, ktoré som chcela povedať, už povedal pán poslanec Béreš, aj ja som chcela previazať otázku zahraničnej politiky a otázku nášho vstupu do Európskej únie s nedostatočnou koordináciou rezortu s podpredsedom vlády, ktorý zodpovedá za príslušný rezort. Ale teraz by som chcela vyzdvihnúť, vážené dámy, vážení páni, možno inú záležitosť. Predpokladala som, že krok, ktorý si odvážilo urobiť Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana v roku 1992 vo Federálnom zhromaždení, nájde svoju odozvu až v neskoršej histórii. Je veľmi dobré, že už dnes môžeme zhodnotiť tento krok, že keby nebolo vtedy politickej odvahy časti garnitúry na Slovensku a v Čechách, ktorí prevzali zodpovednosť za rozdelenie štátu, dnes by sme možno túto otázku neprerokúvali a dnes možno ako Slováci by sme sa dívali na našich bratov Čechov v spoločnom Československu a možno by sme sa tiež tešili z členstva v Európskej únii, ale musím povedať trochu obrazne, išli by sme tam na chrbte niekoho iného. Stačí, ak si pozrieme roky predchádzajúceho obdobia, aké množstvo Slovákov mohlo byť v našich zastupiteľských úradoch, aké množstvo Slovákov malo možnosť hovoriť do otázky rozhodovania v takýchto záležitostiach.

A preto z tohto hľadiska dnes, aj keď rešpektujem rozdiely, ktoré medzi našimi štátmi sú, môžem povedať, že dnes Slovensko dostalo príležitosť byť v Európskej únii ako zvrchovaný a suverénny štát. A práve preto ešte stále porovnávam, v čom za Čechmi zaostávame. To napríklad obnažila aj včerajšia naša diskusia, diskusia parlamentnej delegácie, ktorá bola na návšteve v Českej republike. Mali sme možnosť vidieť trochu inú dynamiku a inú prípravu pri informovaní občanov. Ide o kampaň, ktorá je neporovnateľne lepšie aj finančne dotovaná ako na Slovensku, ale ide aj o lepšiu prípravu poslancov.

Pán minister, trochu mi prekáža, a kritizovali sme to skutočne veľmi vo výbore aj pri našich stretnutiach s podpredsedom vlády, že kampaň je mobilizačná, že kampaň má skôr črty, aby sme občana dostali tam, kde ho potrebujeme, ale aby sme ho dostatočne neinformovali. Myslím si, že táto kampaň mala byť viacej vo verejnoprávnych médiách možno aj zásluhou vlády. Treba, aby občania vedeli, že Európska únia, to nie je len poľnohospodárstvo, to nie sú len počty kráv a litre nadojeného mlieka, ale sú to aj práva občanov, ktorí tam žijú, že sú to aj určité hodnoty a určité postavenie občana ako obyvateľa tohto štátu.

Takže, pán minister, ja vás poprosím, aby ste sa snažili zo svojho postu ministra zahraničných vecí urobiť náležité kroky, aby ste možno na zasadaní vlády vysvetlili, že je pre nás smutné, keď aj veľvyslanec Európskej komisie už začal radšej so svojou kampaňou a že ani jeho odporúčania nenachádzali u podpredsedu vlády odozvu.

Chcela by som sa ešte zmieniť, pán minister, aj o iných veciach, a to je o veciach, ktoré sú priamo vo vašej kompetencii. Zdá sa mi, že aj napriek tomu, že stále hovoríme o nediskriminácii a že stále hovoríme, dokonca máme aj jeden z našich výborov, ktorý sa zaoberá právami žien, ešte stále je málo žien v diplomacii. Viete veľmi dobre, že veľvyslankyne typu pani Krasnohorskej alebo pani Garajovej sú alebo boli veľvyslankyne par excellence. A veľmi ma mrzí, že sa mnohým, ktorí boli vymenovaní v období Mečiarovej vlády, mnohým sa dal punc, že boli politickí nominanti. Myslím si, že teraz je politických nominantov neúrekom, a práve preto ma mrzí, že veľvyslankyňa pani Garajová, ktorá si skutočne svoju úlohu zastala veľmi dobre a bol to mimoriadne ťažký post, bol to post na multilaterárke, ktorá je vždy ťažšia navyše v Štrasburgu, kde predsa len Slovensko malo dosť veľa problémov, že sa zrazu stratila z vášho portfólia.

Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste v tomto období určitým spôsobom aj skoordinovali návštevy vrchných predstaviteľov štátu. Aby sa nestali prípady, ktoré sa stávali ešte aj v predchádzajúcej vláde, že v jednom týždni sa vystriedali tri návštevy predstaviteľov SR v jednom zo zahraničných štátov a aby možno nedochádzalo tak veľa k pracovným návštevám, ale viacej k oficiálnym návštevám našich vedúcich predstaviteľov. Pevne verím, pán minister, že to, čo tu spomenul aj pán poslanec Figeľ, že Slovensko v hlasovaní dopadlo, tak ako dopadlo, budete vedieť aj vy náležite oceniť. Treba sa poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí sa zúčastnili hlavne v tomto období na vyjednávaní. Bola by som veľmi rada, keby ste dosiahli alebo dohliadli aj na personálne zastúpenie našich ľudí v jednotlivých zahraničných inštitúciách, do ktorých Slovensko platí nemalé kontingenty. Myslím si, že práve v týchto inštitúciách sa nám môžu mladí ľudia dobre dovzdelávať a získať určitú skúsenosť v takzvanej európskej byrokracii, čo Slovensko dnes potrebuje ako soľ.

Špeciálne by som bola rada, pán minister, keby ste na najbližšom rokovaní vlády upozornili jednotlivých rezortných ministrov, že nech skúsia skontaktovať svojich partnerov či už v Českej republike, alebo v Maďarsku a konečne začali vydávať v slovenčine komparujúce normy dotazníkov a  formulárov, ktoré bezpodmienečne budeme potrebovať. Ja si vám dovolím jeden z týchto materiálov teraz odovzdať, ktorý som získala napríklad včera v Českej republike, a veľmi ma mrzí, že u nás na Slovensku tieto materiály dnes nie sú. Potom sa zahraničie zneužíva takým spôsobom ako dnes ráno vo vystúpení pána ministra zdravotníctva, ktorý povie, že aj Nemci idú robiť reformu podľa nás. Neviem, veď donedávna nám zase hovoril, že Nemci majú 5 návštev pacienta do roka a Slováci 15, či teda idú zvyšovať počet návštev, alebo v čom sa nám chcú priblížiť.

Posledný dodatok možno vyprovokoval vo mne pán poslanec Figeľ, keď hovoril o deklarácii ako o dodatku. Myslím si, že deklarácia o ochrane života mala odznieť ráno v našom prvom prerokúvanom materiáli, a to bolo v materiáli, ktorý sa týkal zdravotníctva. Myslím si, že nám chýba úcta k životu a úcta k ľuďom, ktorí majú možno menší mešec peňazí a nemocnica sa im bude otvárať až na základe koruniek. Tam mala byť zakotvená úcta k životu a zdraviu a k budúcnosti Slovenska. Pretože všetky, aj zdanlivo, zákony, ktoré nesúvisia so zahraničnou politikou, veľkým podielom ovplyvňujú budúcnosť Slovenska ako členského štátu Európy. Včera mi jedna z mladých poslankýň Českého parlamentu povedala, keď sme sa chvíľu rozprávali o množstve slovenských študentov na českých vysokých školách, ktorých predpokladám, že po novom školskom zákone bude ešte viacej, že ich tam vyženieme, že ona študuje toho času na fakulte v Brne. Je tam už veľké množstvo študentov slovenskej národnosti a že už začína zisťovať pomaly medzi ľuďmi nevraživosť voči Slovákom. Všetci sme boli radi, že vzťahy po rozdelení medzi Slovákmi a Čechmi sú podstatne lepšie ako predtým. A to je zahraničná politika, ako budeme budovať svoj štát, keď budeme mať vlastne mladých ľudí v zahraničí. Oni im vytvárajú lepšie podmienky na štúdium a, samozrejme, aj lepšie podmienky potom neskôr, keď zostanú, pretože práve týmto sa uľahčuje prijatie občianstva a stanú sa občanmi iného štátu. Myslím si, že to sú veci, kde by sme mali hovoriť o ochrane budúcnosti Slovenska a jeho života.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či má záujem zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi stručne na záver. Najskôr sa chcem poďakovať za ocenenie výsledkov, ktoré dosiahla naša zahraničná politika v uplynulom roku. Toto ocenenie odznelo z úst poslancov koalície aj opozície, ja som si to všimol, vážim si to a oceňujem.

Dovoľte mi pár reakcií. Ďakujem pekne za príspevky, ktoré odzneli v rozprave, ja na niektoré z nich zareagujem. Pani poslankyňa Podracká sa pýtala na deklaráciu. Materiál Prístupová zmluva o členstve Slovenska v Európskej únii, ktorú vláda bude prerokúvať na svojom zasadnutí zajtra, takúto jednostrannú deklaráciu neobsahuje. V tom materiáli to nie je, je to vlastne pred samotným podpisom prístupovej zmluvy posledná príležitosť, lebo prístupová zmluva sa podpisuje šestnásteho, a to je na budúci týždeň v stredu, takže zatiaľ nebola politická dohoda, ktorá by umožnila zaradenie takejto deklarácie do vládneho materiálu. Odpovedám na vašu otázku, tak ako to je.

Pokiaľ ide o niektoré príspevky poslancov za Komunistickú stranu Slovenska s tými otázkami, ktorými sa obracali aj na mňa. No, máme iný pohľad alebo iné hodnotenie v mnohých otázkach, o ktorých ste hovorili, či už ide o verejnú mienku a rozhodovanie vlády. Samozrejme, že každá vláda berie ohľad na verejnú mienku, ale nemal to byť iba jeden jediný faktor, niekedy naozaj treba prijať rozhodnutia a je na politikoch, aby zvážili, do čoho idú, aké riziko na seba zoberú a musia sa hlavne riadiť tým, že by to malo byť dobre pre budúcnosť krajiny a v mnohých prípadoch to dokáže iba ďalší vývoj. O tom, kam bude prúdiť ropa z Iraku, isto dobre viete, že už aj počas režimu Saddáma Husajna na pôde Organizácie Spojených národov existoval program ropa za potraviny. Pred pár dňami Bezpečnostná rada znovu prijala pokračovanie v tomto projekte a určite sa projekt bude rozširovať, takže o tom, kam potečie, ako ste vy hovorili, ja si myslím, že to jednoducho nie je tak. Vy ste hovorili, že vás tento parlament prinútil mlčať a ja som tu počul mnoho názorov, ktoré ste tu stačili vysloviť, takže asi to tiež nie je úplne objektívne.

Súhlasím s tými, ktorí hovorili o tom, že by bolo lepšie, keby sa takýto materiál predkladal skôr. Vlani to bolo až niekedy koncom mája, takže určitý pokrok tu je, ale ja by som takisto chcel, aby to bolo skôr, ale keď sa na to pozrieme z absolútne praktického a pragmatického hľadiska, tak skôr ako, povedzme, vo februári to možné nie je, pretože to je materiál, ktorý viete, ide do medzirezortného pripomienkového konania, musíme počkať do konca roka, potom ho schvaľuje vláda, ide to do výborov, takže nerobme si ilúzie, že to bude hneď začiatkom roku, to nie je možné, ale, povedzme, vo februári sa to už dá zrealizovať a ja sa budem starať o to, aby to takto na budúci rok aj bolo.

K pani poslankyni Belohorskej iba jednu poznámku, že je málo žien v diplomacii. To nie je presné. V mnohých úradoch je feminizácia až taká, že nám to robí niekedy prevádzkové problémy. Je mnoho žien v niektorých zastupiteľských úradoch, veľvyslankýň alebo vedúcich zastupiteľských úradov máme málo. Dnes máme vo svete sedem vedúcich zastupiteľských úradov a som presvedčený, že týchto statočných skvelej sedmičky bude v budúcnosti viac. Naozaj niet nejakého dôvodu, aby, keď nájdeme schopné ženy, aby sme ich nevymenovali za veľvyslankyne, lebo máme mnohé príklady, ktoré svedčia o tom, že si svoje úlohy vykonávali veľmi dobre, áno, aj ja súhlasím s tým, aj v minulosti som to hovoril, že pani Garajová bola dobrá, výborná veľvyslankyňa, ale výčitku, že sa stratila, neberiem, ona sa stratila sama. Ja som sa s ňou vo veľmi dobrom rozišiel, ona mala možnosť požiadať, aby zostala v štátnej službe, neurobila to tak, takže toto by som prosil, od toho sa dištancujem, že by sme ju my stratili, ona sa stratila sama, a pokiaľ viem, pracuje aj tu ďalej, takže tak úplne sa nestratila. (Hlas z pléna.) Ďakujem, pán poslanec Maxon. (Reakcie z pléna.)

Ďalej by som chcel reagovať aj na to, čo povedal pán poslanec Hanzel, pán podpredseda výboru, že výmena kádrov, ako to nazval, je pomalá, áno, ale nie vždy to záleží iba na ministerstve zahraničných vecí. Dnes sa robia niektoré nové opatrenia, ktoré určitý čas ešte takúto rotáciu kádrov spomalia, mám na mysli nové bezpečnostné previerky, ktoré treba uskutočniť, pokiaľ ide o našich diplomatov, a ktoré už budú musieť mať štandardy NATO, to chvíľu bude trvať a potom znovu získa rotácia také tempo, aké potrebujeme. Pre nás samotných to trošku brzdí striedanie.

Pán Banáš hovoril o verejnej diplomacii. No my naozaj nemáme takú rozpracovanú koncepciu alebo zásady, ako majú Američania na state departmente. Súhlasím s tým, že verejná diplomacia je veľmi dôležitá a ministerstvo, samozrejme, sa bude usilovať, aby ju využívalo, pretože z pohľadu propagácie Slovenska v zahraničí určite môže tento aspekt a takáto činnosť byť veľmi nápomocná a môže veľmi mnoho pre nás v budúcnosti urobiť.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Mikloško, ja by som povedal iba toľko, že niekedy, keď aj agentúry citujú vyhlásenia politikov, dosť často sa môže stať aj to, že ich vytrhnú z kontextu, vyberú z kontextu, preto by som to nechcel komentovať, môžem iba zodpovedne povedať, že vláda o tom, že by mali byť na slovenskom území umiestnené cudzie vojská nerokovala a ja ako šéf rezortu zahraničných vecí, ktorý dostáva všetku korešpondenciu, všetka korešpondencia ide cez jeho ruky, som nijaký takýto návrh alebo ponuku nevidel.

Ďakujem pekne za túto diskusiu a chcel by som ešte raz oceniť vašu spoluprácu a vyzvať do ďalšej spolupráce, pretože tie hlavné úlohy, ktoré na nás čakajú, predpokladajú vysokú aktivitu aj poslancov. Ide o proces ratifikačný, vaši kolegovia v parlamentoch členských štátov Únie a Aliancie budú ratifikovať Slovensko a jeho účasť v týchto organizáciách, a pritom sa chceme spoľahnúť aj na dobrú spoluprácu a ministerstvo zahraničných vecí bude v nej nápomocné a bude postupovať aktívne.

Ďakujem pekne.