P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec, som veľmi rada, že citujete práve verše Milana Rúfusa. Bol to práve Milan Rúfus, ktorý sa stal 25. marca 2000 hlavným garantom prijatia Deklarácie práv počatého dieťaťa. A práve Milan Rúfus bol ten, kto inicioval túto aktivitu, a navrhol aj tejto poslaneckej snemovni, aby sa 25. marec stal dňom počatého dieťaťa. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Pán Heriban nám porozprával o pôrode, ktorý prežil so svojou manželkou. Ja môžem tiež povedať, že tiež sme mali komplikovaný pôrod. S dcérkou, ktorá má teraz 9 rokov, boli vážne problémy pri pôrode.
A teraz by som toto chcel adresovať pánu Brockovi, ktorý, myslím si, trošku bezdôvodne obvinil pána Chovanca z toho, že nedostatočne kvalifikovane vysvetľoval a, možnože to tak zaznelo trošku, že akoby nebol dostatočne kvalifikovaný v tejto problematike. Tak ja musím povedať, že nebyť pána MUDr. Chovanca, s ktorým som sedel vedľa počas pôrodu mojej manželky, keď mala veľmi komplikovaný pôrod, a nebyť toho, že urobil to, čo by sme si asi nevedeli predstaviť, že na jedno zazvonenie telefónu natiahol dvoje gumové rukavice a začal rezať ženu, ešte keď bola pri vedomí, tak by som možnože nemal také zdravé a pekné dieťa, ako mám teraz. Tak ja si pána MUDr. Chovanca veľmi vážim.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja verím, že všetky veci, ktoré robí každý jeden z nás, robí v dobrej viere a aj podanie návrhov zákonov každý vidí svojím spôsobom. Ale na to, aby sme mohli upraviť neprávny stav, ktorý je dnes v legislatíve, stačilo, aby váš minister za stranu ANO upravil vyhlášku a dal návrh do vlády na úpravu vyhlášky, aby sme dali do súladu právny stav. My dnes upravujeme neprávny stav, ktorý je v skutočnosti, pretože vyhláška, ktorá je nižšia právna norma, je v rozpore so zákonom. Čiže toto bola jednoduchá úprava, ktorú už vy s vašimi právnikmi a odborníkmi v práve i v medicíne ste mohli dať do súladu. A preto si myslím, že tento problém sa tu nepolitizuje, ale pri tak vážnej téme, ktorá je ľudská, a nie ani politická, ani opozično-koaličná, sú vhodné skutočne aj takéto vystúpenia, ktoré tu zazneli či z jednej, či z druhej strany.
Ešte jedna snáď poznámka. Hovoríte, že len muž a žena sa môžu alebo mali by sa rozhodovať. Ja sa vás pýtam: Ak sa počne plod a je v tele matky, naň sa už to, čo je z ústavy, že ľudsky život je hodný ochrany už pred narodením, sloboda ani ochrana nevzťahuje, tu už neplatia žiadne iné právne normy?
A snáď ešte, ak mám čas, prečítam od odborníka, od lekára stanovisko: "Z biologického aspektu základnou jednotkou živých organizmov je bunka. Prvý útvar v živote človeka je bunka vzniknutá z vajíčka a spermie, zygota. Zygota obsahuje úplne genetický preukaz totožnosti človeka a jeho príslušnosti k rodu Homo sapiens, ako aj kompletnú genetickú informáciu o riadení jeho ďalšieho vývoja. Ďalší rast plodu je charakterizovaný pribúdaním ďalších buniek, ktoré sa neskôr organizujú do tkanív a orgánov. Zygota, je teda základnou štruktúrou života." Čiže ak ľudský život je hodný ochrany pred narodením, je aj ten tretí... (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, hovorili ste tu o tom, že motívom, aby ste podali takúto novelu, bolo aj to, aby ste uchránili ženu alebo rodičov pred psychickou traumou, keď sa celý život budú musieť starať o postihnuté dieťa. Ani vo vašom prejave, ani v žiadnom inom, ktorý súhlasí s predkladanou novelou, nebolo hovorené o psychických traumách rodičov a matiek, ktoré podstúpili takého potraty a celý život mali medicínsky definovaný post abortívny syndróm. Sú to veľmi vážne stavy a sú aj samovraždy, ktoré boli po vykonaní potratu.
Hovorili ste, že aj otec, aj matka majú právo sa rozhodnúť, aj keď v závere ste povedali, že žena má právo na súkromné rozhodnutia. Ale je tam ešte tretí článok. A to je dieťa. Je to dieťa, ktoré sa nemôže brániť, ktoré je bezbranné. A my sa staviame práve na stranu tohto dieťaťa a snažíme sa rešpektovať jeho práva.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán poslanec Heriban, ospravedlňujem sa za to, že som vás vyrušoval počas vášho vystúpenia. Naozaj diskusia o tak vážnej veci, ako je ľudský život, je veľmi vážnou a pre mňa je to vážna téma. Ale ospravedlňujem sa, že som vás vyrušoval pri vašom vystúpení. Len dovoľte zareagovať na to, ako ste pomenovali vašu iniciatívu, že ide o riešenie technického problému. Pán kolega Heriban, ak by ste vy nepodali tento váš poslanecký návrh a Ústavný súd vyriekne záver, že vyhláška č. 74/1986 Zb. je v rozpore s ústavou, tak by táto vyhláška prestala platiť, to znamená, na Slovensku by sa nemohli robiť potraty do 6. mesiaca. Ale pre tvrdosť nášho srdca by sa naďalej mohli na Slovensku tieto potraty vykonávať do 3. mesiaca. Pán poslanec Heriban, ja si uvedomujem, že na to môžeme mať rôzny názor, a uvedomujem si, že medzi nami je obrovský rozdiel, ja by som to nazval, to nie je moje vyjadrenie, že je to rozdiel kultúr, je to rozdiel medzi kultúrou života a medzi kultúrou smrti.
Ak som ja včera hovoril o slobode, a vy ste si to všimli, tak ja som hovoril aj to, že sloboda je posvätná a patrí medzi základné ľudské práva, ale aj v našej ústave ešte pred slobodou je základné právo na život. A ak hovoríte rozhodnutiu muža a ženy, že to je intímne rozhodnutie, pán poslanec Heriban, intímne rozhodnutie muža a ženy je vtedy, keď sa rozhodnú splodiť dieťa. Ak sa rozhodnú zbaviť sa dieťaťa, to nie je intímne rozhodnutie muža a ženy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kolesár.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, veľmi zodpovedne počúvať od včera všetky príspevky k tejto téme a chcel by som povedať, že nie je mi jasné, prečo sa to stavia do polohy, ako keby v zákone bolo stanovené, že pri zistení určitých genetických porúch a pod. je stanovená ako keby povinnosť uskutočniť potrat. Ja si myslím, že je to ako možnosť pre ľudí, matku, i otca, ale v prvom rade matku, posúdiť zodpovedne to, či bude ten plod schopný života plnohodnotného v budúcnosti. Ja zo svojej skúsenosti môžem tiež povedať niekoľko príkladov, ale poviem len ten najjednoduchší. Mám to šťastie, som šťastným otcom a som veľmi šťastný, že pri tej diagnostike, ktorú som zažíval, že jednoducho som nemusel sa dostať do hraničnej životnej situácie, ako sa, žiaľbohu, mnohí ľudia dostanú, ak teda od lekára dostanú túto nepríjemnú správu. Ale nerozumiem celkom dobre, prečo by sme mali uprieť právo v takejto chvíli ľuďom sa rozhodnúť. Myslím si, že nemáme my ani morálne právo tu odhlasovať, že jednoducho uprieme právo týmto rodičom a matkám, aby o budúcnosti rozhodovali zodpovedne a s plnou vážnosťou. Takže myslím si, že treba to nechať na zodpovedné posúdenie toho, koho sa to týka. A neberme si toto právo my na seba. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Heriban chce reagovať na faktické poznámky.
J. Heriban, poslanec: Ja by som len skutočne v krátkosti zareagoval. Som presvedčený, že každý z nás má na tento problém svoj vlastný názor, som presvedčený, že neexistujú argumenty, ktoré by dokázali presvedčiť našich kolegov v KDH, v SDKÚ, v SMK a v ostatných stranách, ktorí si myslia iné, ako si myslím ja, lebo to nie je o argumentoch, to je o nejakých úplne základných ľudských pocitoch, je to možno aj o viere. Samozrejme, aj my, čo sme veriaci, tieto otázky ťažko znášame a ťažko sa s nimi vyrovnávame. Celý môj príspevok je len o tom, že by som bol rád, keby sme si uvedomili, že nie všetci majú rovnaký názor.
A naše rozhodnutie vlastne bude zasahovať do základných ľudských práv. Veď náš parlament nerieši túto otázku prvýkrát, táto otázka sa rieši na celom svete. Sú to základné ľudské práva, ktoré umožňujú, ženám matkám a ich partnerom, aby sa rozhodli slobodne, dobrovoľne, po plnom zvážení.
Na záver by som chcel len povedať, že uznávam názory ľudí, ktorí majú iný názor, ako mám ja. Ja si myslím, že žena by mala rozhodovať o tom, či... (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, pozorne som si vypočula argumenty, ktoré na tejto pôde padli od včera večera. A ďakujem všetkým, ktorí chápu, prečo je potrebné včas zosúladiť vyhlášku ministerstva zdravotníctva o umelom prerušení tehotenstva z genetických dôvodov so zákonom, a teda aj s ústavou. V tejto chvíli tu síce stojím ako poslanec za liberálnu stranu, ale tiež ako matka, žena a tiež ako kresťanka. Chcem tým povedať, že aj napriek tomu, že sa 70 % ľudí hlási k viere, neznamená to, že súhlasia s tým, aby v tejto krajine skupina ľudí, ktorá si myslí, že sú lepší kresťania než tí ostatní, diktovala, ako máme žiť. Na Slovensku aj bez zákazov klesli interrupcie o 67 %. A my vravíme, interrupcie nie sú dobrým riešením, ale ich zákaz je rovnako zlý. Už dávno som nepočula toľko netolerancie ako včera večer, naozaj nie.
Vraveli ste, pán Brocka, o slobode. Ale áno, aj ja som za slobodu, tak ju zachovajme, pre ľudí, ktorí sa aj bez nás vedia rozhodnúť.
Pani poslankyňa Majdová, vraveli ste, že v našej spoločnosti by sme mali alebo nebodaj chceli nahovárať ľudí na interrupcie, to z vášho vystúpenia vyplynulo. Aj vy viete, že je to obyčajná demagógia, že to predsa vôbec nie je o tom. Bola by som veľmi rada, keby ste z nás ani z občanov, ktorí majú iný názor, nerobili ľudí zlých, neznabohov a kriminálnikov, ktorí vás nechcú pochopiť. Dostatočne vás chápem, ale chápem aj tú druhú stranu. A opakujem naposledy, že interrupcie aj bez zákazov klesli na Slovensku o 67 %. A viete prečo? Pretože sa o tom hovorilo osvetou. Vplývať na ľudí môžete iba osvetou, nie zákazmi.
Vyčítali ste nám, že náš návrh bol falošný zámer. No bol to zámer, ale úprimný, bol to úprimný zámer, ktorý vychádzal zo zdravého rozumu, a to len preto, že problematika interrupcie sa tu 13 rokov zametá stále nejakým spôsobom pod koberec. Ak by Ústavný súd rozhodol pred pár dňami vlastne o zákaze, vy by ste tu pokojne sedeli a prizerali sa? Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby ste počuli v tak vážnej otázke aj zvyšok tých názorov voličov, ktorí vám nedali svoj hlas, a tých je v tomto prípade a v tejto otázke väčšina. Takže je to o tolerancii aj k tým ostatným. My nechceme rozhodovať za druhých, to v žiadnom prípade nie, chceme, aby ľudia mali právo niesť vlastnú zodpovednosť a rozhodnutie za všetko, čo urobia vo svojom živote. Nás na to nepotrebujú, my máme vytvoriť iba také zákony, aby mohli žiť a rozhodovať sa slobodne sami na základe vlastného vedomia a svedomia. A nebojte sa o nich, oni to zvládnu. Tých 67 % hovorí za mnoho, len sme zabudli povedať, akí sú skvelí, že to dokázali, že zmenili svoj názor spred 13 rokov, keď počet interrupcií bol príliš vysoký, že sú morálni a čoraz humánnejší.
Padlo tu tiež, že na túto tému dnes nie je vhodná doba. A to isté sme vraveli od začiatku aj my, ale tá vhodná doba nebola ani pred rokom, ani pred 4 rokmi, ani pred 8, ani pred 13 rokmi, nikdy nie je vhodná doba. (Hlasy v pléne.) Prosím vás, keby ste ma nechali dohovoriť, ja som vám do vašich rečí neskákala. Plne rešpektujem vaše názory a nemusíte s mojimi súhlasiť, len vás prosím, nechajte ma hovoriť. (Potlesk.)
V situácii, keď hrozí, že výrok Ústavného súdu môže znemožniť, aby sa ľudia slobodne rozhodovali, si myslím, že je našou povinnosťou túto slobodu pre nich uchrániť. Hovorím o uchránení ich slobody.
Keď sme sa teda dotkli kresťanstva a viery, viete, Boha nosí každý z nás vo svojom srdci a len on jediný, nie my, len on sám bude mať právo pri poslednom súde rozhodnúť, či naše kroky sme robili v živote správne. A ja vám ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu skupiny poslancov.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby postupne uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v rámci diskusných príspevkov akurát pani poslankyňa Záborská predniesla návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Preto vás prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Záborskej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 36 za návrh, 61 proti, 12 sa zdržalo, 15 nehlasovalo.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Prosím ďalší návrh, pán poslanec.
P. Biroš, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 71 za návrh, 28 proti, 11 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.
Návrh do druhého čítania sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
P. Biroš, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 112 prítomných, 73 za, 1 proti, 15 sa zdržalo, 23 nehlasovalo.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
P. Biroš, poslanec: Pán predseda, prosím ďalej, aby za gestorský výbor určila Národná rada hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby návrh zákona prerokovali určené výbory v termíne do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 106 prítomných, 69 za návrh, 1 proti, 16 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
P. Biroš, poslanec: Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Tým sme prerokovali tento bod programu.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame v prvom čítaní.
Prosím teraz pána poslanca a zároveň navrhovateľa, aby odôvodnil a uviedol predmetný návrh.
V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, predložil som rozsahom neveľký, ale obsahovo významný dokument, doplnok Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by mal vyriešiť otázku prípravy volieb do Európskeho parlamentu, 1. májom 2004 bude mať Slovenská republika 14 poslancov.
Voľby doteraz nie je možné uskutočniť, pretože v Ústave Slovenskej republiky niet pojmu "Európsky parlament", niet pojmu "voľby" a niet ani termín "poslanec Európskeho parlamentu". Čiže tieto inštitúty sa ako nové vnášajú do tohto právneho poriadku a legitimizujú možnosť vykonať voľby Slovenskej republiky.
Súčasne rieši, kto z poslancov Národnej rady môže byť kandidátom za poslanca Európskeho parlamentu. Rieši to dvoma spôsobmi. Prvý je, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období môže kandidovať za poslanca Európskeho parlamentu, pričom jeho mandát poslanca Národnej rady spočíva. Rieši aj situáciu druhú, keď poslanec Európskeho parlamentu sa rozhodne svoju činnosť v Európskom parlamente ukončiť a kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Dostáva ju s tým, že jeho mandát spočíva. Pravda, počúvame námietky, podľa ktorých predsedovia klubov hovoria, že návrh zamietnu, pretože ešte nie je čas, aby sa robili čiastkové úpravy, a že treba úpravu komplexnú. Ak zoberieme časový harmonogram, že komplexnú úpravu o európskej ústave bude možné urobiť až potom, čo ukončí svoju činnosť Konvent, čo sa dá očakávať niekedy koncom roka, tak, bohužiaľ, niet inej možnosti, ako postupovať metódou čiastkovej úpravy s tým, aby sa ku koncu roku mohli prijať samostatné ustanovenia v samostatnej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Dovtedy môžeme ísť len čiastkovými opatreniami.
Dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu, ktorý je vlastne návrhom umožňujúcim vám legitímnu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 14. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 207).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet, ako aj o finančnom rozsahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie nie je problematika návrhu ústavného zákona upravená.
Ústava ako základný zákon štátu je právna norma najvyššej právnej sily. Každú ústavu tvorí 1 zákon alebo i viac zákonov, ktoré sú vrcholom sústavy právnych noriem, právne predpisy a ostatné právne predpisy jej nesmú odporovať. Ústava vzhľadom na národné, etické, jazykové, štátne, historické, právne a ústavnoprávne tradície, kultúrne, duchovné a iné osobitosti a hodnoty, mieru všeobecnosti, konkrétností má svoj charakter, je sama sebou, aj keď vzniká v kontexte s ústavami a inou právnou kultúrou iných štátov.
Po tomto úvodnom slove dovolím si povedať, že Ústava Slovenskej republiky zodpovedá v plnej miere uvedenému. Uplatňuje sa v praxi už viac ako 10 rokov. Možno povedať, že obstála, čo však neznamená, že nie je občas podrobovaná kritike, a to i v znení noviel prijatých v uplynulých rokoch. Ani v tomto prípade nemôže teda ísť o nemeniteľnú dogmu, prípadné zmeny však nielen musia vychádzať z komplexnej analýzy súčasných politických a spoločenských pomerov, ale musia byť výrazom vážnosti, ktorú základný zákon štátu v radoch odbornej, ale i laickej verejnosti požíva.
Nie som proti tomu, aby sa riešila otázka nezlučiteľnosti mandátu poslanca Európskeho parlamentu a mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako to navrhuje navrhovateľ vo svojom návrhu. Dovolím si však povedať, že parciálne úpravy predkladané z času na čas nesvedčia o dobrom vzťahu k ústave, o rešpektovaní vážnosti a významu ústavy. Pre právny poriadok Slovenskej republiky zmena ústavy vyžaduje komplexný prístup, ktorého výsledkom budú ďalšie, dnes už aktuálne zmeny základného zákona štátu. Je to zároveň výzva, aby sa čo najskôr začala skupina právnych odborníkov nad uvedeným zamýšľať a začala aj následne konať.
Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Beňová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážim si návrh predkladateľa, chcem však upozorniť, že sme prijali v Národnej rade uznesenie, ktorým sme zaviazali vládu, aby upravila mandát poslanca Národnej rady vo vzťahu k vykonávaniu mandátu poslanca Európskeho parlamentu, a to v čase, keď pán minister vnútra predkladal návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, takže uznesenie Národnej rady vo vzťahu k zlučiteľnosti, resp. nezlučiteľnosti mandátu už Národná rada prijala.
Takisto si myslím, že môžem podporiť v tejto chvíli pozíciu a návrh ústavnoprávneho výboru. Naozaj si myslím, že ak ideme robiť zásah do ústavy, tak že by mal byť veľmi dobre pripravený a že by sme tam potom mali zapracovať ešte aj nejaké iné náležitosti, nielen postavenie poslanca Európskeho parlamentu a výkon jeho mandátu vo vzťahu k poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ale, povedzme, aj k ďalším významným funkciám.
Chcela som teda vo svojom vystúpení len potvrdiť, že to stanovisko ústavnoprávneho výboru považujem za správne, ale že v budúcnosti naozaj v zmysle toho uznesenia, ktoré sme prijali tu v Národnej rade na poslednej schôdzi, by sa táto vec mala rozhodne v ústave riešiť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Cabaj a Husár.
Pán poslanec Cabaj, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, vzhľadom na skutočnosť, že ste málo tu v tomto parlamente, môžete niečo také povedať, že ak parlament prijal uznesenie vo vzťahu k vláde, že by mala byť otázka vyriešená. Ak tu budete dlhšie, pochopíte, koľko tých uznesení Národná rada prijala, a pochopíte, ako sa vláda k uzneseniam Národnej rady stavia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: V podstate chcem len rozšíriť to, čo povedal pred chvíľou kolega Cabaj. Ak, pani poslankyňa, apelujete na to, že by sa mala táto problematika upravovať, tak v podstate nie je možné nič namietať proti tomuto návrhu zákona, pretože sa to už deje. A ak sme požiadali o to vládu, tak v tom prípade vláde jedna drobná úloha tým, že tento návrh prijmeme, odpadne. Myslím teda, že sa nedeje nič takého, čím by sme vstupovali do kompetencie vlády Slovenskej republiky, a len pružne a včas pripravujeme podmienky pre vstup a pre to, čo z neho pre tento parlament vyplýva.
Druhá skutočnosť. Pán spravodajca vo svojom vystúpení išiel veľmi podobnou cestou, keď hovoril o tom, že bude vhodné odložiť návrh a čakať, dokiaľ sa pripraví súhrnná právna úprava. Myslím si, že práve tento krok je jedným z tých krokov, ktorý aj vládu Slovenskej republiky a ostatné zákonodarné iniciatívy posunie k aktívnejšej práci v legislatívnej oblasti na príprave vstupu Slovenska do Európskej únie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Cabaj, veď ja viem, že som tu krátko, ale snažím sa k tým veciam, ktorým sa venujem, aj zaujať stanovisko. Chcela by som povedať, že to uznesenie, ktoré prijímala táto Národná rada, bolo prijímané aj s podporou Hnutia za demokratické Slovensko a že to bola nielen dohoda grémia, ale aj dohoda všetkých poslaneckých klubov a veľmi dobre sme vedeli, prečo to uznesenie prijímame práve v čase, keď bol predkladaný návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu.
Takisto, pán poslanec Husár, chcem povedať, že ja si nesmierne vážim Ústavu Slovenskej republiky a práve preto, že si ju nesmierne vážim, myslím si, že nie je správne, aby sme tu len tak čiastkovo prijímali takéto zásadné rozhodnutia.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že to, čo bude upravovať mandát poslanca Európskeho parlamentu, nemôže byť upravované v ústave len vo vzťahu k mandátu poslanca Národnej rady, ale aj k mnohým ďalším funkciám v tomto štáte, a preto si myslím, že by sme sa na to mali lepšie pripraviť a že by sme to mali potom prijímať komplexne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán poslanec Mečiar, máte slovo.
V. Mečiar, poslanec: Čakal som takúto reakciu. A dobrá i zlá reakcia je lepšia ako žiadna.
Po prvé. Iniciatíva právna poslanca Národnej rady a vlády Slovenskej republiky je na rovnakej úrovni. Nie je dôvod s poukazom na právo jedného odmietať právo druhého. Na toto zabudnite. Keď to budete chcieť takto vysvetľovať, tak ste v hlbokom omyle. Uznesenia parlamentu nezaväzujú vládu Slovenskej republiky, sú odporučením, ktorým sa vláda môže a nemusí zaoberať. Z úcty k parlamentu spravidla sa ním zaoberá.
Ďalej. Keď sa Ústava Slovenskej republiky schvaľovala, na tejto strane sedeli poslanci za HZDS. Týždeň vysvetľovali, že je to zlé. Týždeň hovorili, treba nám jednu hlavu, ktorá bude celú kompletnú ústavu upravovať vo vzťahu k Európskej únii. Nebola prijatá. Ja dneska len reagujem na chybu, ktorú zavinila terajšia vládna koalícia vo svojej väčšine pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky. Hovoríte, budeme robiť globálne usporiadanie ústavy. Nebudeme. Nedá sa robiť.
Prvým závažným dokumentom, ktorý budeme musieť premietnuť do ústavy, bude ústava Európy. Pripravuje ju Giscard d’Estaing v Konvente. Nie sú vydiskutované základné politicko-právne predpoklady toho, ako táto ústava bude vyzerať. Keď budú známe asi koncom tohto roka, bude možné prijať ústavu Európy asi koncom tohto roku. Vysoká miera pravdepodobnosti toho je na jar budúceho roku. Skúste so mnou sa hrať teraz na počítanie lehôt. 1. mája majú byť plnohodnotní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky k dispozícii pre Európsky parlament. Voľby prebehnú v prvých 4 mesiacoch k jari 2004. Na vykonanie volieb, resp. poriadkové lehoty treba 120 dní. Predtým, aby sa voľby vykonali, musí byť vykonaný alebo prijatý zákon o voľbách ešte v druhej polovici tohto roku na to, aby ten zákon vôbec nadobudol platnosť, pretože tu je minimálna lehota 45 dní, optimálna lehota 95 dní. Kedy? A aby sa zákon mohol prijať, musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ale v tej Ústave Slovenskej republiky sa nič nehovorí o voľbách, o Európskom parlamente, o postavení poslanca, či možno sa uchádzať o miesto na kandidátke.
Páni poslanci, vaši predsedovia vás vyšachujú, ako chcú, vám povedia, tu zostaneme, nemôžeš na kandidátke byť, ale zákon dáva istotu. Môžeš byť europoslancom, budeš mať zástupcu v Národnej rade, môžeš sa vrátiť z europoslaneckého mandátu do Národnej rady, budeš mať zástupcu v Národnej rade a môžeš kandidovať aj vo voľbách do Národnej rady. To je pre vás. Fakt to nechcete? Ja sa vám divím. Vy nechcete dobro pre seba? Však nerobíte pre mňa tento zákon. (Hlasy z pléna.) Ale, strana rozhoduje o kandidátkach. Takže toto je záležitosť, ktorá je pre vás urobená tak, aby ste kandidovať mohli, aby ste mohli byť aktívnymi účastníkmi volieb, pretože zákon je pripravovaný tak, že bude podľa pomerného systému.
Takže ja odporúčam, aby návrh ústavného zákona išiel do druhého čítania, pracovalo sa na ňom ďalej a aby to, čo je v ňom racionálne, bolo rýchlo prevzaté a mohol za ním hneď nasledovať volebný zákon, prijatý zhruba v druhej polovici tohto roku, aby sa na základe neho mohli na jar budúceho roku vykonať voľby. Čiže tento mechanizmus sa týmto ústavným zákonom legitimuje, spúšťa. Ak bude zákon bez tohto, nebude mať oporu v Ústave Slovenskej republiky. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy nesmie štátny orgán konať to, čo mu zákon a ústava nedovoľujú. V danej situácii by to bolo konanie nedovolené. Preto vláda v tejto veci robí chybu a ja ju naprávam. Ak teda chcete, prijmite návrh, ak chcete, neprijmite ho. Je to v záujme vášho dobra.
Pokiaľ ide o iniciatívy právne smerujúce k zmene Ústavy Slovenskej republiky v prospech poslancov a v prospech tejto inštitúcie, ešte budú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpila iba jediná poslankyňa, ktorej vystúpenie bolo v súlade s vystúpením spravodajcu, nevzišiel z rozpravy iný procedurálny návrh, preto odporúčam, aby sa hlasovalo o návrhu, ktorý som predložil ako spravodajca.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, áno, samozrejme, pristúpime k hlasovaniu.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu ústavného zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Návrh je nepokračovať v rokovaní o ňom.
(Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 79, proti 25, hlasovania sa zdržali 4.
Konštatujem, že sme schválili, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 208, návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 187.
Dávam slovo teraz poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom, ktorý sám osebe je stručný. A preto sa budem snažiť neoberať príliš plénum o čas.
Podľa zákona č. 73/2002 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o premávke na pozemných komunikáciách, sa v § 90 doplnil odsek 9, ktorý znie: "Okresný dopravný inšpektorát nevykoná zmenu držiteľa vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla, ak je proti vlastníkovi alebo držiteľovi vedené exekučné konanie alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu." Touto právnou úpravou sa dvom skupinám ľudí obmedzuje dispozícia motorovým vozidlom. Obmedzuje sa vlastník motorového vozidla, ak sa voči nemu vedie exekúcia, čo je absolútne správne a odôvodnené, ale obmedzujú sa aj tretie osoby, ktoré sú vo veci nevinne. Poviem názorný príklad. Lízingové spoločnosti sú vlastníkom vozidla, beží lízing, nie je ukončený. Ale napriek tomu, že exekučné konanie beží voči osobe, ktorá nie je vlastníkom, skutočný vlastník stráca možnosť dispozície vozidlom. Táto právna úprava predstavuje právnu úpravu, ktorá nie je súladná s režimom ochrany, právom vlastniť majetok, tak ako ho zaručuje Ústava Slovenskej republiky, a nie je v súlade s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, pretože predstavuje zásah do práva pokojne užívať svoj majetok. Z toho dôvodu návrh smeruje k tomu, aby sa zo zákona vypustili 2 slová, slová "alebo držiteľovi", a aby sa zachoval alebo vytvoril právny stav, v ktorom v prípade exekúcií budú obmedzení len vlastníci, proti ktorým beží exekúcia. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Lajosovi Ladányimu. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Ladányi, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 60 z 15. apríla 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 208).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. apríla 2003 č. 187 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval výbor v lehote do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, za chvíľočku pristúpime k hlasovaniu, ale na to potrebujem dostatočný počet poslancov, preto žiadam vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.
Nech sa páči, môžete uviesť to prvé hlasovanie, pán poslanec.
L. Ladányi, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 97 poslancov, za návrh hlasovalo 72, hlasovania sa zdržalo 19 poslancov, nehlasovalo 6.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Druhé hlasovanie.