L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor Národná rada určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že návrh zákona prerokuje určený výbor v termíne do 26. mája 2003 a gestorský výbor do 27. mája 2003.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 98 poslancov, za návrh hlasovalo 86, hlasovania sa zdržalo 10 a nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 136, spoločnú správu výborov máte v tlači 136a.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe vášho súhlasu dňa 9. apríla 2003 s Protokolom k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov vám dnes predkladám vládny návrh novely zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. (parlamentná tlač 136).
Vláda Slovenskej republiky venovala návrhu novely zákona veľkú pozornosť s cieľom vytvoriť pre slovenských podnikateľov a tiež zahraničných podnikateľov, ktorí majú záujem o investície na území Slovenskej republiky, rovnaké podmienky, aké majú na území krajín Európskej únie. Niekoľkokrát bola novela podrobne konzultovaná s expertmi únie, aby v čo najväčšej možnej miere spĺňala požiadavky komunitárneho práva. Počas prípravy novely nevznikli závažnejšie pripomienky a novela bola aj zo strany Inštitútu pre aproximáciu práva posúdená ako správna implementácia príslušných smerníc Európskej únie. Pripomienky, ktoré sa vyskytujú v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, nie sú zásadnými z hľadiska prijatia návrhu novely. Väčšinou ide o pripomienky o príliš širokom formulovaní niektorých pojmov, ale na druhej strane ide o veľmi širokú oblasť, ktorú z hľadiska určených výrobkov a služieb návrh zákona postihuje. V tejto súvislosti vám dávam do pozornosti, že v pravidelných správach o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do únie v roku 2000 aj v roku 2001 boli vždy zákon č. 264/1999 Z. z. a na jeho základe prijaté nariadenie vlády hodnotené kladne.
Neprijatím novely zákona by Slovenská republika vyslala nepriaznivý signál smerom k orgánom Európskej únie a pre slovenských a zahraničných podnikateľov by nevytvorila rovnaké podmienky pre uvádzanie výrobkov na trh. Taktiež by to mohlo vyvolať pochybnosti o už uzatvorenej kapitole 1 slobodný pohyb tovaru. Podľa súčasne platnej legislatívy je ostatný rozdiel medzi uvádzaním výrobkov na trh pod režimom Protokolu na Slovensku a v Európskej únii už len v označovaní výrobkov. Účinnosťou Protokolu aj táto posledná prekážka padne a výrobcovia budú môcť označovať výrobky označené značkou SI aj pri uvádzaní na slovenský trh a táto značka bude uznávaná.
V závere vás chcem informovať, že dňa 14. apríla tohto roku schválila Protokol Rada ministrov Európskej únie, aby mohol čo najskôr nadobudnúť účinnosť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu novely zákona č. 264/1999 Z. z., a tým vytvorenie rovnakých podmienok pre našich podnikateľov, aby mohli už v čase pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie aplikovať rovnaké postupy uvádzania výrobkov na trh ako v krajinách Európskej únie, a tým zvýšiť svoju schopnosť konkurencie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý máte ako tlač 136 v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 171 z 25. 2. 2003 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 9. apríla a v gestorskom výbore do 11. apríla Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 15. apríla 2003 a uznesením č. 113 odporučil Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 8. apríla 2003 a uznesením č. 65 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.
Ďalej sú tie pripomienky, ktoré teraz nejdem prechádzať.
Gestorský výbor na základe rokovania Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku sa stotožňuje s odporúčaním Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z., vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z., v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 78 zo 16. apríla 2003.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ako spoločnému spravodajcovi vyjadriť názor, že nesúhlasím so stanoviskom gestorského výboru, t. j. s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie z nasledovných dôvodov.
Po prvé, pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v časti C. boli zapracované v plnom rozsahu, sú to technicko-legislatívne pripomienky, a pripomienky v časti A. a B. sú všeobecného charakteru, z veľkej časti charakteru dodatočného vysvetľovania pojmov, a tie z nich, ktoré sú akceptovateľné, sa dajú odstrániť v priebehu druhého čítania.
Po druhé, neprijatím návrhu novely zákona č. 264/1999 Z. z., čo tu už bolo deklarované pánom ministrom, by Slovenská republika vyslala nevhodný signál, pretože Národná rada Slovenskej republiky schválila 9. 4. 2003 ako tlač 175 Protokol PECA a následne Rada ministrov Európskej únie, aby mohol čo najskôr nadobudnúť účinnosť, ho schválila 14. 4. 2003.
Dovoľte mi požiadať vás z uvedených dôvodov, aby ste svojím hlasovaním prejavili nesúhlas s navrhnutým vrátením tohto návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne za skončenú.
Pán poslanec Fico, nech sa páči, vy máte asi procedurálny návrh.
R. Fico, poslanec: Tým ste všetko vyriešili, pán podpredseda, pretože podľa rokovacieho poriadku ak spoločný spravodajca navrhne, aby sa nepokračovalo v rokovaní, je to návrh gestorského výboru, tak bez akejkoľvek rozpravy sme mali hneď hlasovať o tomto návrhu, ale keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy, môžeme to urobiť. Ale bolo to treba pred otvorením rozpravy urobiť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nie som o tom presvedčený, už sme to robili viackrát a dokonca sme mali z toho problém. Ale v poriadku, takže pristúpime teraz k hlasovaniu. Zvolávam znovu poslancov.
Pán spravodajca, nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, zopakujte ešte raz návrh aj pre tých poslancov, ktorí prišli len teraz do rokovacieho priestoru.
Ľ. Vážny, poslanec: Čiže, vážené panie poslankyne a poslanci, ešte raz opakujem návrh zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady znie tak, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odporúčajú výbory vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie s tým, aby sa vyrovnal s výhradami uvedenými v časti A. a B. stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, aby sme to vrátili navrhovateľovi.
(Hlasovanie.) Prítomných 103, za 26, proti je 67, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasovali 3.
Konštatujem, že tento návrh nebol odsúhlasený.
Pán spravodajca.
Ľ. Vážny, poslanec: V tom prípade, že návrh nebol odsúhlasený, ide tento návrh zákona do druhého čítania, pokračuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pán spravodajca, musíme o tom hlasovať. To znamená, že teraz pristúpime k hlasovaniu o tom, či budeme pokračovať v druhom čítaní. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Prepáčte, dobre. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dávam návrh o tom, aby o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., sa hlasovalo...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, hlasujeme. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona postúpime do druhého čítania. (Hlasy z pléna.)
Ľ. Vážny, poslanec: ... či zákon postúpime do druhého čítania. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale, pardon, do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 94 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti bolo 17, hlasovania sa zdržalo 6.
Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.
Pán spravodajca, v spoločnej správe boli návrhy?
Ľ. Vážny, poslanec: Áno.
B. Bugár, podpredseda NR SR: No ale my sme o tom nehlasovali.
To znamená, sme v treťom čítaní, ja otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a musíme sa vrátiť do druhého čítania. To znamená, potrebujeme 30 podpisov poslancov, súhlas 30 poslancov, aby sme sa vrátili do druhého čítania, aby sme hlasovali o spoločnej správe. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, nerozčuľujte sa. Otvoril som rozpravu v rámci tretieho čítania. Prihlásilo sa 5 poslancov.
Prvý je s procedurálnym návrhom pán poslanec Maxon. Nech sa páči
M. Maxon, poslanec: Po prvé, stotožňujem sa s tým, čo ste dodatočne povedali, pán podpredseda Národnej rady, že sa musíme vrátiť do druhého čítania. Národná rada Slovenskej republiky sa nevysporiadala so spoločnou správou.
A vzhľadom na to, že som dostal možnosť vystúpiť. Dámy a páni, tento zákon má vytvoriť rovnocenné podnikateľské prostredie slovenských podnikateľov s podnikateľmi minimálne v Európe. Tam je toľko legislatívno-technických nepodarkov, že podnikateľom len život skomplikujeme. Takže rešpektujme to, čo navrhoval gestorský výbor. Predsa sa odborne zaoberal touto problematikou. Vráťme sa do druhého čítania a v druhom čítaní prerušme rokovanie o tomto bode programu a ujasnime si tie legislatívno-technické pripomienky, ktoré podľa môjho názoru sú opodstatnené.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na skutočnosť, že spravodajca nezvládol situáciu, jednoducho je potrebné prerušiť tento bod rokovania minimálne na to, aby sa zozbieralo 30 podpisov, aby sa mohlo potom už aspoň zachrániť to, čo sa ešte vôbec zachrániť dá v tejto situácii.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Môj názor je ten, ktorý som prezentoval v tejto oblasti, a to je, že tým, že sme zákon neodporučili vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, automaticky prechádza do druhého čítania. Tým pádom ak sme v druhom čítaní. (Hlasy z pléna.) Nie, ja som dával druhé, len ma prerušil pán predsedajúci, ktorý...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte raz, my sme v druhom čítaní, toto nie je prvé čítanie
Ľ. Vážny, poslanec: Ak sme v druhom čítaní, tak otvorme rozpravu a zaoberajme sa tými pripomienkami.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico, nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Pán predsedajúci, opäť sa vrátim k tej pripomienke, ktorú som mal, a prečítam vám § 82 rokovacieho poriadku: "Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil Národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu." Čiže najskôr ste bez toho, aby ste otvorili rozpravu, mali dať hlasovať o návrhu pána poslanca Vážneho. Vy ste to urobili až potom, čo ste uzatvorili rozpravu ako takú. Čiže najskôr bolo treba hlasovať o tomto návrhu, potom, keď tento návrh neprešiel, bolo treba normálne otvoriť rozpravu, dať možnosť poslancom podávať pozmeňujúce návrhy. My nemôžeme považovať hlasovanie o postúpení do tretieho čítania za zákonné, lebo je tu spoločná správa a nebola možnosť hlasovať o spoločnej správe. Mali by ste vyhlásiť, pán podpredseda, hlasovanie za neplatné o postúpení do tretieho čítania a vrátiť sa normálne do druhého čítania, otvoriť ešte raz rozpravu, spýtať sa, či má niekto záujem vystúpiť. Pokračujme normálne, ako hovorí rokovací poriadok. Čiže nič sa nedeje, len vyhláste za neplatné toto hlasovanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak je všeobecný súhlas, samozrejme, aj toto je možné alebo je potom jedna jediná možnosť, ak nebude všeobecný súhlas, po tomto budeme hlasovať, poprípade ak to neprejde, je potrebných 30 podpisov, samozrejme, ako to už bolo povedané. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Takže vyhlasujem hlasovanie... (Hlasy z pléna.) Prosím? Nie je všeobecný súhlas. Tak, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či Národná rada prijíma to, že to hlasovanie je neplatné, to znamená, zrušíme to hlasovanie, ktorým sme postúpili zákon do tretieho čítania. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 104, za návrh 102, proti 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme zrušili hlasovanie, to znamená, sme v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca, takže pristúpime k hlasovaniu, to znamená spoločnej správe. Nech sa páči.
Nakoľko sme sa ale vrátili, a to je pravda, znovu do druhého čítania, musím znovu otvoriť rozpravu. Raz sme už hlasovali o tom návrhu, o tom už nemusíme hlasovať. Takže pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci druhého čítania. Pán poslanec Maxon a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ja skôr sa zamýšľam nad tým procesným postupom, prirodzene, že to, čo navrhol pán poslanec Fico, bol najjednoduchší spôsob, ako napraviť ten postup, ktorý nebol v súlade s rokovacím poriadkom. Ale, dámy a páni, v tom prípade vzniká veľmi vážny precedens. My môžeme v budúcnosti odvolávajúc sa na to, čo sa stalo pred chvíľočkou, zrušiť akékoľvek hlasovanie Národnej rady. Prečo sme nepostupovali štandardným spôsobom, ktorý je popísaný veľmi jasne a zreteľne v rokovacom poriadku, prerušiť rokovanie, získať 30 podpisov, vrátiť sa do druhého čítania, otvoriť rozpravu, vyjadriť sa k spoločnej správe? To by bol absolútne jasný a zrozumiteľný legislatívny postup. Takže ja neviem sa celkom stotožniť s tým postupom, ktorý prebieha teraz v tejto chvíli, a naozaj navrhujem tých 30 podpisov dodatočne pozbierať, prerušiť rokovanie, pozbierať tých 30 podpisov, aby to bolo aj 30 podpismi vrátené do druhého čítania štandardným spôsobom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž chce reagovať faktickou poznámkou ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.
M. Číž, poslanec: Pán predsedajúci, veľmi nerád nesúhlasím s pánom kolegom Maxonom, len chcem ešte vysloviť jeden názor v tejto veci. To hlasovanie bolo jednoducho zmätočné, s tým pracuje rokovací poriadok, pretože nie je možné prejsť do tretieho čítania bez toho, aby sme prešli spoločnú správu výborov. Čiže v takom prípade veľmi jednoducho bez toho, že by vznikol precedens, vyhlásime to hlasovanie za zmätočné. Urobili sme to hlasovaním, všetci normálne podľa štandardného postupu sme otvorili možnosť na rozpravu v druhom čítaní. Pokiaľ sa ľudia prihlásia, pokiaľ nie, môžeme odhlasovať tie návrhy, ktoré boli riadne podané, to znamená tie, ktoré sú v spoločnej správe, a môžeme ďalej pokračovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať k tým ostatným veciam, ktoré súvisia s tým, čo sa dorobilo tu v parlamente, len chcem upozorniť na jednu podstatnú vec. Ak sa trochu pozrieme do situácie, v ktorej sa momentálne nachádzame, pochybujem o tom, či má význam určovať gestorské výbory. Ak gestorský výbor má byť garantom odbornosti za príslušnú časť a gestorský výbor upozorní na základe nášho útvaru v Národnej rade, ktorý je tu pre aproximáciu práva, že tento zákon má vážne nedostatky, upozorní na to odborný útvar, ktorý je zložený tu v Národnej rade, ktorý má pomáhať poslancom, aby teda tá legislatíva aspoň slušne vypadala, nech už nie je politická, tak potom neviem, o čom chceme hlasovať. To znamená, ja varujem, ak takýmto spôsobom sa bude pokračovať a prijme sa tento zákon a nevráti ho prezident Slovenskej republiky, minimálne musí ísť na Ústavný súd. Ale verím na tom, že v tomto ponímaní, ako je pripravený, ako je to možné jedine odhlasovať, môže to skončiť ozaj s tým, že to prezident republiky opätovne vráti. Takže už dopredu na to upozorňujem, diskutovať budeme potom, keď to vráti prezident.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia 2 poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán poslanec Cabaj poukázal na veľmi vážny nedostatok tejto vládnej predlohy zákona. A ani spoločná správa sa s tými pripomienkami, ktoré sú od odboru aproximácie práva, nevysporiadala. Ja v tejto chvíli neviem posúdiť, či existuje taká možnosť, aby sme pozastavili rokovanie o tomto návrhu zákona. Nech sa predkladateľ vysporiada s tými pripomienkami odboru aproximácie práva a potom by sme v rokovaní o tejto vládnej predlohe zákona pokračovali.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, takýto procedurálny návrh podaný nebol. Takže o tom... (Hlasy z pléna.) No ale to musíte odtiaľto.
Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, s faktickou poznámkou.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem zdôrazniť, že hospodársky výbor sa veľmi poctivo týmto zákonom zaoberal a rešpektoval stanovisko ústavnoprávneho výboru. Uvedomujeme si vážnosť tohto zákona a jeho potrebu. Preto to naše stanovisko bolo také, aké bolo. A je vecou Národnej rady, aby jednoducho rozhodla teraz čo ďalej. My si myslíme, že by sme mali prerušiť rokovanie o tomto bode, jednoducho sa vysporiadať s legislatívno-technickými pripomienkami a potom pristúpiť s čistým svedomím k hlasovaniu o tomto návrhu zákona. Chcem poprosiť spravodajcu, aby tak učinil ako spravodajca a takýto návrh podal, pretože ja som len vo faktickej poznámke. A jednoducho toto je návrh, ktorý by vlastne upokojil zbytočné napätie. Ide o odborný problém, nie problém politický, to chcem zdôrazniť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do faktických poznámok, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že nie celkom jednoducho sa v tomto dá teraz zorientovať v tom duchu, že to chápem tak, že Národná rada, to beriem za záväzné, odporučila zaradiť návrh zákona do druhého čítania a v rámci druhého čítania sa vysporiada s týmito pripomienkami. Tak to chápem, že sme to tak odhlasovali. Iný procesný postup podľa mňa neexistuje, len znovu hlasovať a vrátiť zákon na dopracovanie, teda zase negovať to predchádzajúce hlasovanie, čo je podľa mňa nezmysel. Myslím, že rokovací poriadok takisto nepozná prerušenie. To znamená, už sme dospeli k tomuto faktu, že Národná rada nevráti zákon na dopracovanie, to znamená, bude sa zaoberať týmto zákonom v druhom čítaní, to znamená, že je za nami ukončená rozprava, to znamená, že tie pripomienky, ktoré tu boli podané, boli k procesnému postupu a k rokovaciemu poriadku ako takému. Ale tieto fakty tu sú dané. Myslím si, že už nemôžeme znovu vyhlásiť nejaké negovanie nášho predchádzajúceho hlasovania o tom, že zákon je zaradený do druhého čítania. To znamená, že... (Hlasy v rokovacej miestnosti.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, budeme pokračovať, páni poslanci, zaujmite miesto v rokovacej sále.
Vážená Národná rada, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 151, spoločnú správu máte ako tlač 151a.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem o novele Trestného zákona dlho hovoriť, bola tu diskusia v rámci prvého čítania, chcem len informovať o skutočnosti, že všetky výbory návrh novely schválili. Gestorský výbor takisto jednohlasne návrh novely schválil. A chcel by som na tomto mieste poďakovať predsedovi ústavnoprávneho výboru, členom ústavnoprávneho výboru či z koalície alebo z opozície, že sa nám spoločným úsilím podarilo návrh novely zákona vylepšiť. A ja verím, že získa podporu aj tejto snemovne.
Ide o veľmi závažný návrh novely Trestného zákona, ktorý podľa mojej mienky môže urobiť Slovensko bezpečnejším miestom pre život. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona s tým, že všetky pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, či tie, ktoré majú charakter legislatívno-technických pripomienok, ale aj tie vecné pripomienky, na ktorých sme sa spolu s poslancami ústavnoprávneho výboru dohodli, sú v plnej miere akceptovateľné. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán spravodajca.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením pod č. 170 z 25. 2. 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu v zmysle § 75 ods. 2 zákona NR SR o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 z 15. 4. 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 60 z 1. apríla 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 27 zo 6. marca 2003 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien uznesením č. 43 z 25. marca 2003.
V časti IV sú doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, je ich celkove 8, všetci ste spoločnú správu dostali písomne, nebudem ich čítať, pán podpredseda. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne k bodom 1, 2, 3, 4, 6, 7 a 8, ktoré navrhuje gestorský výbor schváliť, k bodu 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 115 z 23. apríla 2003.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a konštatujem, že som dostal písomné prihlášky pánov poslancov, za klub Smer pána poslanca Fica a potom ešte ďalších poslancov ako rečníkov Abelovského, Gaľu a Galbavého.
Takže ako prvý teraz vystúpi pán poslanec Fico. Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, môj názor, pokiaľ ide o predložený návrh novelizácie Trestného zákona, je všeobecne známy. Ale keďže z vážnych osobných dôvodov nebudem môcť poobede byť prítomný na rokovaní Národnej rady a aby tu neboli nejaké šumy, prečo som nehlasoval proti, som sa rozhodol vystúpiť ešte raz k tomuto návrhu zákona aj v druhom čítaní a predniesť svoje výhrady. Takže bol by som rád, keby sa moja neprítomnosť v popoludňajších hodinách vysvetľovala absolútne správne.
Chcel by som ani nie tak sa vrátiť k tomu, čo už bolo konštatované v prvom čítaní, ale pozastaviť sa, a tu prosím pána ministra, ak sa mýlim, aby sme našli spoločne chyby k jeho vyjadreniu, keď sa plne prihlásil k tým návrhom, ktoré schválil ústavnoprávny výbor a ktorých ambíciou je zmäkčiť túto právnu úpravu a dostať ju do súladu aj s výhradami, ktoré sme mali v prvom čítaní. Ja oceňujem snahu ústavnoprávneho výboru, pretože je tu tlak na schválenie tejto novelizácie, ale zdá sa mi, že sme urobili niekoľko zásadných právnych chýb, pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktorých sa dotýkajú konkrétne pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe. Pokúsim sa preto veľmi zrozumiteľne a stručne povedať, v čom vidím tieto pochybenia, ale, ešte raz, oceňujem prácu ústavnoprávneho výboru, ktorý chcel dostať návrh zákona do súladu s pripomienkami z prvého čítania.
Pokiaľ ide o 2. bod spoločnej správy, ktorý sa týka § 29 ods. 2, § 29 ods. 2 Trestného zákona upravuje podmienky ukladania výnimočného trestu nad 15 do 25 rokov s tým, že stanovuje podmienky, kedy môže súd uložiť takýto trest. Sú tam dve podmienky. Tieto podmienky sa neaplikujú vtedy, ak sa ukladá trest za trestný čin podľa § 94 ods. 2 a § 219 ods. 2. Navrhuje sa, aby tento trest nad 15 do 25 rokov bolo možné uložiť aj v prípade, že sa bude ukladať trest podľa § 43, teda pri uplatnení zásady trikrát a dosť.
V bode 3 spoločnej správy navrhuje ústavnoprávny výbor v § 29 ods. 3 doplniť takisto § 43 ods. 1. To znamená, že v § 29 ods. 3 hovoríme o podmienkach ukladania doživotného trestu odňatia slobody, kde sú 3 konkrétne podmienky a uloženie doživotného trestu odňatia slobody je prísne viazané na okruh konkrétnych trestných činov. Avšak tým, že dáme § 43 ods. 1 do § 29 ods. 3, vylučujeme tie podmienky, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 písm. a), b), c), a automaticky prichádza do úvahy uloženie doživotného trestu. A tu upozorňujem, pán minister, na ten rozdiel alebo na tú chybu, ktorá, si myslím, sa stala.
Ak si zoberieme novo formulované ustanovenie § 43 ods. 1 v bode 4 spoločnej správy, tak sa hovorí na konci, že sa mu uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3. Lenže trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3, predpokladá písmená a), b) a c). Čiže najskôr dáme do bodu 3, že bez podmienok môžeme uložiť doživotný trest odňatia slobody, a potom v bode 4 hovoríme, že tak môžeme urobiť iba vtedy, ak sú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3. Tu vidím veľký rozdiel alebo chybu, ktorú sme urobili, a mohlo by to byť veľmi zle vysvetľované.
Rovnako mám problémy s bodom 8 spoločnej správy, kde sa na jednej strane hovorí, že ustanovenie § 43 sa vzťahuje na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 pred 1. septembrom 2003, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin po 1. septembri 2003. Avšak je tu dodatok, že súd nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. septembrom 2003, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej v § 43 neprimerane prísne. Prosím, odlišujme svojvôľu od voľnej úvahy, pretože ak raz sú stanovené podmienky, kedy môžeme uložiť alebo použiť zásadu trikrát a dosť a uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, tak nemôžeme tieto podmienky, kde má súd voľnú úvahu, zmeniť na svojvôľu súdu, že súd si jednoducho vyberie, či to uloží alebo neuloží. Ak raz sú splnené podmienky na to, aby bol trikrát a dosť uplatnený inštitút, tak sa musí uplatniť, ak tieto nie sú splnené, tak sa neuplatní. Ale v bode 8 jednoducho nedávame voľnú úvahu súdu, ale dávame mu svojvôľu.
Takže vidím tu vážne pochybenia, ktoré urobil ústavnoprávny výbor najmä z hľadiska systému trestov výnimočných, ktoré sú upravené v § 29. A vystríham pred prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože mimoriadne skomplikujú situáciu súdom, pretože ak to teraz zhodnotím, pri aplikovaní zásady trikrát a dosť nemusím dať doživotný trest, môžem dať 25-ročný trest. Nemôže to byť menej ako 20 rokov. Ale v iných právnych úpravách hovoríme, že to môže byť nad 15 do 25 rokov. Môže to byť doživotný trest? Nemôže. Je to neuveriteľne zle urobené a myslím si, že to spôsobí obrovské zmätky súdom pri aplikácii týchto ustanovení. Hovorím to v tom najlepšom, pretože cítim, že je tu záujem takúto právnu úpravu prijať.
Predsa len by som odporúčal a dávam aj taký procedurálny návrh v dobrom, aby sme prerušili konanie o tomto bode programu a aby opäť zasadol ústavnoprávny výbor a prešiel jednoducho, či sme prijali v ústavnoprávnom výbore, hoci ja nie som jeho členom, pozmeňujúce návrhy, ktoré dostávajú tento zákon do súladu s existujúcim systémom trestu a podmienkami ukladania týchto trestov.
Nedá mi, aby som predsa len neuviedol ešte niekoľko argumentov proti zákonu ako takému, možno sa budem v niektorých veciach opakovať, ale zopakovanie niekedy neškodí, pretože ide podľa mňa naozaj o vážny zásah do systému trestného práva.
Predovšetkým zdôrazňujem, vážené dámy a páni, že to je 28. novelizácia Trestného zákona od roku 1989. Spýtal by som sa aj pána ministra, či uvažuje o ďalších novelizáciách, lebo už počúvam, že sa znovu uvažuje o ďalšej novelizácii Trestného zákona, ktorá by mohla prísť. Dohodnime sa teda, že prestaneme hovoriť o rekodifikácii a pôjdeme cestou čiastkových úprav Trestného zákona a Trestného poriadku. Aj to je cesta, pretože niektoré krajiny nejdú rekodifikáciou, ale idú čiastkovými zmenami, najmä vtedy, ak tieto čiastkové zmeny komplexne upravujú niektoré časti Trestného zákona. Napr. je čiastková novelizácia, ktorá sa týka iba systému trestov, čiastková novelizácia, ktorá sa týka, povedzme, trestných činov proti životu a zdraviu a podobne. Teda zaujíma ma odpoveď pána ministra, či sú úvahy ísť ešte s nejakými ďalšími čiastkovými novelizáciami pred samotnou rekodifikáciou. Zdá sa mi, pán minister, opravte ma, ak sa mýlim, že rekodifikačné snahy zlyhali. A ani ďalší termín, ktorý ste si predložili na predloženie nového Trestného zákona a Trestného poriadku, sa nezdá byť reálny vzhľadom na kvalitu a obsah pripomienkovaných návrhov trestných kódexov. To, čo je vonku, je jednoducho naozaj ešte na 2 - 3 roky riadnej práce a riadnej diskusie, pretože nepovažujem tieto návrhy za vhodné na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o návrh, ktorý predložil pán minister a ktorý sa týka inštitútu trikrát a dosť, nespĺňa podmienku čiastkovej novelizácie, ktorá by komplexne upravovala niektorú časť Trestného zákona. Podľa môjho názoru je to novelizácia, ktorá je mimoriadne účelová, a myslím si, že tomuto sa ani minister nebude brániť, ale čo mne veľmi vadí, a v tomto máme veľký rozdiel v názoroch s ministerstvom spravodlivosti, je, že ide presne opačným trendom, ako je oficiálne stanovená depenalizácia a dekriminalizácia. O tom sme už niekoľkokrát hovorili. Myslím si, že vláda Slovenskej republiky prijala oficiálne východiská v minulom volebnom období rekodifikácie trestného práva, to bolo predsa vo vláde, odvtedy nepoznám žiadne iné východiská, ktoré by vláda Slovenskej republiky prijala.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, dominuje v ňom len a len inštitút povinného uloženia doživotného trestu odňatia slobody, inštitút trikrát a dosť je dostatočne medializovaný, netreba, aby sme sa k nemu bližšie vracali z hľadiska jeho obsahu.
Chcem znovu zdôrazniť, akademická, ale aj praktická právnická obec odmieta túto novelizáciu, či sú to sudcovia, či to je prokuratúra, či sú to právnické fakulty. Dokonca aj ombudsman, používam tento familiárny názov, pán doc. Kandráč na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnosti vyslovil, že tento návrh zákona nespĺňa kritériá ústavné a ďalšie, a dokonca povedal, že predloží do konca tohto týždňa aj oficiálne stanovisko, len nečakal asi, že Národná rada bude mať takýto rýchly priebeh. Preto si myslím, že je veľmi zlé, ak pripisujeme takúto malú vážnosť názorom teórie a praxe, a je veľmi zlé, ak iné dôvody, osobitne politicky utilitárne, takto vážne budú zasahovať do štruktúry a charakteru slovenského trestného práva.
Mám taký pocit, že veľmi necitlivo začíname zaraďovať do európskeho kontinentálneho systému práva určité prvky z anglo-amerického práva. Pamätám sa, pán minister, v roku 1990 až 1992, keď som bol členom komisie, ešte česko-slovenskej, pre rekodifikáciu trestného práva, sme diskutovali napr. na tému zavedenia porôt do slovenského alebo česko-slovenského trestného práva. Česko-slovenská rekodifikačná komisia jednoznačne odmietla akékoľvek pokusy zavádzať do európskeho práva inštitúty vytrhnuté z kontextu a toto isté sa týka aj inštitútu, ktorý je dnes navrhovaný, to znamená inštitútu trikrát a dosť.
Najčastejším argumentom, a na toto sa sústredil aj pán minister vo svojom veľmi krátkom úvodnom slove, na podporu zavedenia inštitútu trikrát a dosť je tvrdenie o neúmerne miernych trestoch ukladaných páchateľom závažných trestných činov. Dokonca si navrhovatelia sľubujú od aplikácie tohto inštitútu aj významné zníženie počtu závažných trestných činov. Uvedené podporné argumenty majú svoje veľmi slabé miesta, už sme niekoľkokrát uviedli aj štatistické údaje. Vážené dámy a páni, inštitút trikrát a dosť je zameraný predovšetkým proti násilnej trestnej činnosti. Ak si ale zoberieme štatistiky, pri násilnej trestnej činnosti je objasnenosť veľmi slušná a, povedal by som, nadpriemerná. Ale tam, kde je objasnenosť a postih veľmi zlý, sú majetkové trestné činy, kde, bohužiaľ, sa tento inštitút trikrát a dosť nezapája. Čiže vidíme určitú kontraproduktívnosť v tomto inštitúte navrhovanom pri tých trestných činoch, ktoré sú.
Chcem dodať aj to, že zločinnosť nám nevyrieši žiadny zákon, nech je akokoľvek prísny. Znížiť kriminalitu môžu len príslušné orgány, ak budú zákony dôsledne aplikovať a páchateľov chytať, obviňovať, súdiť a posielať do väzenia. Naviac, platný Trestný zákon, hoci za posledných 14 rokov prešiel tortúrou desiatok nesystémových a nekoncepčných zmien, nemožno považovať za mierny. Súdy môžu páchateľom ukladať dlhoročné tresty odňatia slobody až do 15 rokov či výnimočný trest odňatia slobody na doživotie alebo výnimočný trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov. Poznáme inštitút recidivistu, ktorý je veľmi prísny, keď sa zvyšuje horná sadzba trestnej hranice až o jednu tretinu, a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca v § 62 Trestného zákona sú uvedené trestné činy, je tam 70 trestných činov, ak ich opakovane páchateľ spácha, stáva sa z neho obzvlášť závažný recidivista, ktorého treba prísnejšie postihnúť, ako je stanovená trestná sadzba.
Dovoľte mi to ilustrovať na jednom príklade a povedať si, či máme alebo nemáme mierny Trestný zákon. V § 62 Trestného zákona je napr. ako jeden z obzvlášť závažných trestných činov uvedený trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 6 Trestného zákona. Trestná sadzba pri naplnení tejto skutkovej podstaty krádeže, musí tam byť spôsobená škoda vo výške 500-násobku minimálnej mzdy, čo nie je tak veľa pri súčasných krádežiach, je 5 až 12 rokov trestu odňatia slobody. Ak páchateľ tento druh krádeže spácha, stáva sa opakovane, stáva sa z neho v zmysle § 41 Trestného zákona obzvlášť závažný recidivista a horná hranica trestnej sadzby sa mu zvyšuje o jednu tretinu. Súd mu teda ukladá trest odňatia slobody takto upravenej sadzby, čo je 10 rokov a 5 mesiacov až 15 rokov. Vážené dámy a páni, za krádež môže súd dnes uložiť podľa platného Trestného zákona trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Myslím si, že kto je uzrozumený s podmienkami, v akých vykonávajú naši odsúdení trest odňatia slobody, tak si musí uvedomiť, že 10 až 15 rokov v III. nápravnovýchovnej skupine, vážení, ja vám neodporúčam ani navštíviť to, a nie tam ešte stráviť 10 až 15 rokov mimo akéhokoľvek spoločenského života. To je neuveriteľne prísny trest a hovoríme o treste za majetkový delikt, nehovoríme o vražde, nehovoríme o lúpeži, hovoríme o klasickej krádeži, kde ide o sumu vo výške 500-násobku minimálnej mzdy. Pokiaľ ide o trestné činy násilného charakteru, ako je napr. vražda, súd môže uložiť za vraždu doživotný trest odňatia slobody alebo trest odňatia slobody nad 15 až do 25 rokov. Takže naozaj si myslíte, že Trestný zákon je mierny? To vôbec nie je pravda. Súdy môžu ukladať také tresty, aké len chcú, pokiaľ ide o prísnosť.
Už som hovoril o štatistikách, nebudem sa k tomu vracať. Chcel by som ešte uviesť nasledujúce protiargumenty proti tomuto inštitútu. Chcel by som pripomenúť pánovi ministrovi, že tento zákon, ak bude prijatý, zakladá nerovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom je jednou zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. Budem to ilustrovať veľmi jednoducho. Máme nejakú hraničnú čiaru, to je deň nadobudnutia účinnosti tejto novelizácie. Ak niekto spácha 2 trestné činy, ktoré sú uvedené v § 43, pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, stačí, aby po jej nadobudnutí spáchal 1 trestný čin. Čiže spácha 1 trestný čin, povedzme, tento zákon nadobudne účinnosť, neviem, aký tam máte dátum, pán minister, 1. júla asi, 1. júla 2003 niekto a niekto, povedzme, 2. júla 2003 spácha 1 trestný čin z okruhu § 43. Dostane automaticky, ak neprijmeme pozmeňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru, doživotný trest, lebo predtým mal spáchané 2 trestné činy z okruhu, ktorý je uvedený v § 43. Ale zoberme si iné, že páchateľ doteraz nespáchal žiadny trestný čin a po 1. júli 2003 musí spáchať 1., 2. a 3. trestný čin. Až pri 3. trestnom čine dostane doživotný trest odňatia slobody. Kde je potom rovnosť? Kde je rovnosť na základe zákona, že po nadobudnutí účinnosti u niekoho po 1. trestnom čine bude doživotný trest a u niekoho ten doživotný trest bude až po 3. trestnom čine? Toto je vážna ústavnoprávna výhrada, ktorou by sme sa mali naozaj zaoberať.
Už som, samozrejme, hovoril aj o tom, že obavy vyvolávajú skutkové podstaty, ktoré sú uvedené v § 43 Trestného zákona. Vážené dámy a páni, neviem, či ste si to naozaj nevšimli, ale doživotný trest podľa toho, čo hovorí navrhovateľ, odňatia slobody bude musieť súd uložiť aj páchateľovi, ktorý napriek 2 predchádzajúcim odsúdeniam spácha napr. trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ ako člen organizovanej skupiny alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť spáchanie iného trestného činu pre iného zorganizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice alebo inému umožní alebo pomáha nedovolene prekročiť štátnu hranicu. Vážení, za toto má byť doživotný trest odňatia slobody? A to ešte počúvam, že má prísť návrh, ktorý prednesú niektorí poslanci, za rúbanie dreva, ak to tak nie je, tak to beriem späť, ospravedlňujem sa, ale má prísť nejaký taký návrh o poškodzovaní, nejakom ďalšom okruhu trestných činov. Varujem všetkých, ktorí chcú rozširovať tento okruh trestných činov o podobné trestné činy. Opakujem ešte raz, za 3-násobné nedovolené prekročenie štátnej hranice má byť doživotný trest odňatia slobody? Zobuďme sa! Toto sú drakonické tresty, ktoré patria do 15., 16. storočia, a nie do 21. storočia.
Hovorili sme aj o tom, že treba skúmať okolnosti páchania trestných činov. Inštitút trikrát a dosť má byť aplikovaný, vážené dámy a páni, aj v prípade trestného činu lúpeže podľa § 234 Trestného zákona. Za tento trestný čin, ak teraz nebude platiť novelizácia, ktorú navrhuje minister spravodlivosti, je dnes možné uložiť trest odňatia slobody na 2 roky až 10 rokov, čo je nielen dostatočne prísna sankcia, podľa § 234 ods. 1, podľa novelizácie, pozrite si to, ja som teraz pozeral ten plný text, možno je zlý text v počítači, ale ja som to teraz pozeral, čo je nielen dostatočne prísna sankcia, ale čo aj umožňuje súdu, aby sa prispôsobil okolnostiam trestného činu, ktoré môžu byť rôznorodé. Podľa súčasného stavu ak by páchateľ opakovane spáchal lúpež, hoci už za tento trestný čin bol v minulosti potrestaný, súd by na neho pozeral ako na zvlášť nebezpečného recidivistu a zo zákona by mu musel hornú hranicu zvýšiť o 1 tretinu. Čiže dnes by to bolo, vážené dámy a páni, 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. To je nízky trest za trestný čin lúpeže v III. nápravnovýchovnej skupine? To je neuveriteľne prísny trest, ktorý sa naozaj ťažko absolvuje.
Samozrejme, a o tom málo hovoríme, trestný čin lúpeže môže byť spáchaný za rôznych okolností. Môže napr. spočívať v tom, že páchateľ strčí poškodeného z bicykla a zmocní sa tohto bicykla. Potom môže spáchať podobný trestný čin, napr. vytrhne poškodenej kabelku a zmocní sa jej po tom, čo sa jej po krátkom súboji a naťahovaní nepodarí kabelku udržať. A zoberte si, príde trestný čin, že strhne niekomu retiazku z krku. A máme 3 trestné činy a doživotný trest odňatia slobody. To vážne chcete uložiť doživotný trest odňatia slobody osobe, ktorá niekoho strčí z bicykla, vytrhne niekomu kabelku a potom strhne retiazku z krku? To snáď nie. Myslím si, že to preháňame, pokiaľ ide o drakonizmus konkrétnych návrhov.
Navrhovaná právna úprava inštitútu trikrát a dosť ide však ešte ďalej. Trest odňatia slobody na doživotie bude musieť v prípade jeho schválenia uložiť súd aj páchateľovi, ktorý 2 predchádzajúce trestné činy spáchal ako mladistvý a 3. trestný čin, ktorý bude znamenať automatickú aplikáciu inštitútu trikrát a dosť, spáchal ako dospelý páchateľ. Vzhľadom na rozdielne podmienky pri ukladaní trestov mladistvým je podobná právna úprava neakceptovateľná, pretože obligatórny doživotný trest je následkom za 2 predchádzajúce protiprávne konania, ktoré súd hodnotil a potrestal za úplne iných okolností. Veď všetci dobre vieme, čo robíme s právom, že ukladanie trestov mladistvým je upravené v osobitnej časti Trestného zákona a nie je možné povedať, že spáchal páchateľ 2 trestné činy za tých istých podmienok. Takže tu je naozaj veľký problém.
A chcem ešte pánovi ministrovi povedať aj jednu výhradu, že návrh novelizácie, pokiaľ ide o mladistvých, ktorí spáchajú 2 trestné činy pred nadobudnutím účinnosti, nezohľadňuje úpravu obsiahnutú v § 87 Trestného zákona o zahladení odsúdenia mladistvého. Predsa ak mladistvý spácha trestný čin a vykoná trest, dochádza automaticky zo zákona k zahladeniu. Ako sa budete pozerať na to? On má 2 zahladené tresty, potom spácha po nadobudnutí účinnosti ako dospelý páchateľ 3. trestný čin a dáme mu doživotný trest odňatia slobody. To vôbec nezohľadňuje zahladenie. Veď predsa zahladenie má určité následky, dôsledky, pre ktoré zahladenie bolo do Trestného zákona aj dávané.
Pokiaľ ide o spätnú účinnosť, toto je, myslím si, najväčšia výhrada. Myslím si, že sme na to reagovali dostatočne. A už sa k tomu nechcem vracať. Myslím si, že toto bude dôvod na podanie takéhoto návrhu aj na Ústavný súd, ktorý musí rozhodnúť, či je alebo nie je takýto zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, považoval som za dôležité, opakujem ešte raz, nemôžem tu byť popoludní pri hlasovaní, určite by som hlasoval proti tomuto zákonu, ale idem na pohreb, hovorím to veľmi otvorene a nemôžem tu byť, a chcem vás teda požiadať, aby ste opakovane zvážili to, čo prijal ústavnoprávny výbor, tie zmätky, ktoré budú spôsobené pri aplikácii tohto ustanovenia v praxi. A rovnako vás prosím, aby ste zvážili, či Slovensko je krajina, ktorá má záujem sa vrátiť k takým formám trestania, ako sa navrhuje, ak zoberieme do úvahy, aké prísne tresty môžeme dnes podľa Trestného zákona uviesť.
Hovorili sme o tomto bode, samozrejme, aj na zasadnutí poslaneckého klubu strany Smer. Poslanecký klub strany Smer nepodporí tento návrh zákona a jeho poslanci, ktorí budú prítomní v popoludňajších hodinách v Národnej rade, budú hlasovať proti alebo sa zdržia hlasovania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)